36. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel na pána kolegu, pána poslanca Kaníka zareagovať v tej časti, kde hovoril o postoji pána premiéra, ktorý dlhodobo by sa dal nazvať nie proeurópsky, ale nazvime to otvorene, prorusky. A ja to budem deklarovať na konkrétnych príkladoch. Aj potom poprosím pána ministra, aby sa k tomu vyjadril, či to je iba osobný postoj alebo aj postoj pána premiéra, ako vlastne vláda sa s tým, vôbec hodlá naložiť.
Ten prvý prejav sa odohral ešte v roku 2009, keď bola plynová kríza a kedy proste skutočne Ukrajinu, ktorá sa stala obeťou tohoto vypnutia plynu, a samozrejme aj Slovensko, bola najviac označovaná a najviac tlačená a najviac, poviem otvorene, zhadzovaná zo strany pána premiéra, kedy vlastne otvorene sa postavil na stranu Ruska a nie na stranu Ukrajiny, ktorá v podstate naozaj bola skutočnou obeťou tohoto vypnutia, a my takisto. Nezastal sa nás zoči-voči Rusku, naopak, veľmi zhadzoval vtedajšiu premiérku pani Tymošenkovú. Bolo to aj ľudsky, ale aj, povedal by som, geopoliticky nesprávne rozhodnutie a bolo to nepochopiteľné pre všetkých ostatných partnerov, ktorí tlačili Rusko k tomu, aby sa chovalo zodpovedne.
Ten druhý prípad bol v prípade toho, keď v Čechách uvažovali spojenci, naši spojenci v NATO, že vybudujú protiraketový radar. Detto, spoločné tlačové konferencie s pánom Putinom, kde doslova Čechom neodporúčal, možno ešte tvrdšie výrazy použil, aby niečo podobné sa udialo.
A to tretie, čo spomeniem, ja sa potom k tomu vrátim vo svojom vystúpení, sa týkalo práve anexie Krymu, kedy jeden z najvlažnejších, ak nie rovno najvlažnejší premiérsky postoj zaujímal práve Robert Fico. My sa nejakým spôsobom, nejakým formálnym prihlásením k záväzkom alebo k našim spojencom z toho nemôžeme dostať, my tu potrebujeme jasnú reč, že chceme Slovensko v Európskej únii ako pevnú súčasť, nie formálnu, a že máme jasnú orientáciu smerom do Únie.

Ja krátko, zareagovať na diskusný príspevok pána poslanca Kaníka. Ja si myslím, že Slovensko sa nachádza na prahu, a nielen Slovensko, ale všetky krajiny Európskej únie sa nachádzajú na prahu voľby novodobých prístupov pri zahraničnej politike aj pri zahraničnej orientácii. A tieto nové prístupy by nemali byť ani extrémne prozápadné, ani extrémne provýchodné alebo teda proruské. Ja sa domnievam a nielen domnievam, ale som presvedčená, že ďalšie prístupy by nemali posilňovať delenie sveta na Východ a na Západ, mali by byť skôr zamerané na spájanie všetkých dobrých aktivít a prointegračných snáh.
Mali by sme sa do budúcna vyhnúť zbytočnej ideologizácii a zbytočnej demagógii, zbytočnému eskalovaniu napätia, medzinárodného európskeho napätia. A toto dokážeme práve vtedy, ak sa naučíme v tvorbe zahraničnej politiky voliť práve racionálne a čo najpragmatickejšie prístupy.
A zo včerajšieho sedenia na výbore európskych záležitostí mne to tak aj vyznelo. No, neviem, bolo to v rovine reči, ale nadobudla som názor, že premiér je nastavený na takúto orientáciu, kde si myslím, že pochopil, že je potrebné ísť čo najviac racionálnou a pragmatickou cestou tak, aby sme v čo najväčšej miere chránili naše národné, hospodárske, politické aj sociálne záujmy. A to sa týka aj oblasti energetiky. Ja som presvedčená o tom, že keď pôjdeme cestou využívania obnoviteľných zdrojov a približovania miesta výroby k miestu spotreby, vyhneme sa tomu, aby sme ďalej v perspektíve ďalších rokov, desaťročí boli závislí či už na východných alebo západných... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za reakcie. Zareagujem na pani Mezenskú, že jednoducho veci treba nazývať pravými menami. Zlo je zlo, dobro je dobro. Keď sa zlu ustupuje a zlo je vojna, keď niekto obsadzuje cudzie územia, keď tam vysiela svojich vojakov, žiadny pragmatizmus, žiadna misa šošovice nemôže ospravedlniť takéto konanie. Až ho budeme ospravedlňovať, tak za chvíľu sa dožijeme, že tie problémy sa prenesú aj k nám. Mnohokrát história naučila nás tomu, že keď robíme pragmatickú politiku bez hodnôt, keď zabudneme na hodnoty, na ktorých stojíme, nad ktorými stojíme, a to je sloboda, demokracia a obrana týchto hodnôt, tak o ne jednoducho prídeme.
A možno ešte jeden príkladík o tom duchovnom rozmere, proruskom duchovnom rozmere pána premiéra Fica. Sme súčasťou Európskej únie. Druhá svetová vojna sa v Európe skončila 8. mája. Všetky európske krajiny ju oslavujú 8. mája. Slovensko, kým bolo súčasťou sovietskeho bloku, oslavovalo koniec vojny 9. mája, lebo Rusi oslavujú 9. mája. Pretože v Rusku je iné časové pásmo. Jedine Slovensko aj po vstupe do Európskej únie počas premiérovania pána Roberta Fica oslavuje koniec druhej svetovej vojny 9. mája ako v Moskve. Kedy sa kládli vence na Slavíne? Deviateho mája, vážení páni, až ste si to nevšimli, so všetkou pompou za účasti prezidenta, za účasti premiéra, so všetkými vojenskými poctami 9. mája, tak ako v Moskve. Žiadna európska krajina to nerobí. Je to hanba.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená kolegyňa, kolegovia, pán minister, diskutujeme o hodnotiacej správe po desiatich rokoch členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a o ďalších dvoch správach. Ja sa vyjadrím k tejto konkrétnej správe.
A keď som si v nej listoval, respektíve keď som ju čítal, tak som si tiež začal uvedomovať, že v čom sme sa asi za tých desať rokov posunuli ďalej, ale nielen za tých desať rokov, ale možno za tých dvadsaťštyri rokov od nežnej revolúcie. A s odstupom času stále počúvam viac ľudí okolo seba, ktorí na otázky, kam sme sa posunuli, odpovedajú väčšinou negatívne, ako napríklad diktát z Bruselu, nová byrokracia, korupčné eurofondy, cudzie potraviny, konzumná kultúra. Móda či krátkozraká nevedomosť vyzdvihuje tieto negatíva a určite aj iné. Mnohí kolegovia poslanci, ktorí vystúpili predo mnou, hovorili o týchto alebo o podobných negatívach, ako ľudia vnímajú aj náš vstup do Európskej únie alebo demokraciu ako takú.
A ja som tiež vo svojich faktických poznámkach niekoľkých vystúpil kriticky, ale vo svojom príhovore sa chcem venovať skôr hodnotám, čo pre Slovensko znamená Európska únia, a možno aj kam sme sa posunuli za tých niekoľko rokov v jej členstve. Budem veľmi stručný k jednotlivým tým hodnotám ktoré som si vybral. Je ich niekoľko. A nechcem ich číslovať, aby to nebolo brané, že niektorým dávam väčšiu váhu, pretože všetky považujem ako súbeh hodnôt, ktorými sa riadia krajiny, alebo, hovoríme o tom, vyspelej západnej Európy už dlhodobo a my sa jej, my sa im snažíme aj tým, že sme vstúpili do Európskej únie, v týchto hodnotách priblížiť, respektíve ich vyznávať.
Sloboda. Možno nikomu sa zdá dnes ako prázdny, niekomu sa zdá ako prázdny pojem. Ale slobode sa najviac darí vždy vtedy, keď ju nevnímame. A ak si niekto nevie uvedomiť, že máme slobodu, odporúčam mu vycestovať aj do niektorých iných krajín aj v rámci Európy.
Demokracia. Módou je dnes na ňu nadávať, lebo niektorí politici ju zneužívajú, ale to je povrchný pohľad. Demokracia je zodpovednosť dať hlas takému zástupcovi, ktorý bude toho hoden. Demokracia je možnosť, ktorú máme, ale ak sa jej zbavíme, tak sa nám to vypomstí. A dnes sme svedkami toho, že útok na demokraciu je z rôznych strán, možno zmena systému, možno zmena aj tejto hodnoty.
Rovnosť. Za komunizmu bol taký obľúbený vtip, že všetci sú rovní, len niektorí sú rovnejší. To boli tí pohlavári, ktorí osobitne, ako osobitná kasta si užívala možno lepšie podmienky na úkor ostatných. Európska únia, ale aj hodnota rovnosti na Slovensku dáva rovnosť každému pred zákonom a dáva aj rovnosť šancí.
Právny štát. Ak v niečom aj po dekáde zaostávame za Európskou úniou, a vážne zaostávame, tak je to asi otázka právneho štátu. Naše zákony sú často nevymožiteľné. O tom hovoríme dosť často aj v tomto pléne, lebo majú chyby, ale hlavne aj preto, lebo nie je ich, alebo, respektíve nemá ich kto účinne vymáhať. V tomto sú nám vyspelé krajiny zatiaľ nedosiahnuteľným cieľom.
Rešpektovanie ľudských práv. V tejto oblasti určite nájdeme medzery, ale podľa môjho názoru v tomto sme urobili najväčší pokrok, alebo jeden z najväčších pokrokov po ´89., respektíve ten pokrok je najciteľnejší. Rovnako platí, že ľudské práva sa najviac uznávajú vtedy, keď najmenej pociťujeme, že ich nám štát upiera. A práve prijatie uznávania hodnôt a začlenenia Slovenska do priestoru, kde sú už dlhšie zažité, nám umožnilo dosiahnuť niektoré významné úspechy. Ak sa Slovensko v minulosti od štandardu odklonilo aj v dodržiavaní ľudských práv, bolo v záujme celej EÚ, aby sa situácia napravila, a aj isté signály samozrejme chodili. Niekedy sme toho svedkami aj dnes.
Civilizačný skok. Slovensko sa včlenením do EÚ stalo súčasťou západoeurópskej civilizácie, čo v doterajšej histórii nebola žiadna samozrejmosť, pretože najbližšie sme k tomu mali v minulosti iba raz za, v období prvej Československej republiky. A keď si spomenieme, že ešte v 19. storočí tvrdil rakúsky kancelár Metternich, že Ázia sa začína za východnými hranicami Viedne.
Garancia suverenity. Mladá Slovenská republika sa stala členom EÚ, ale aj svojím vznikom už sa plne garantuje, teda vstupom do Európskej únie a, samozrejme, aj do obranného spoločenstva NATO sa garantuje jej samostatnosť a územná celistvosť.
Garancia mieru. Toto troška aj podčiarknem, pretože to bola prvotná filozofia zakladateľov Európskeho spoločenstva, z ktorej potom neskôr vyrástla Európska únia. Podobne, ako vzniklo pôvodné Európske spoločenstvo, ako nástroj za zachovanie mieru v západnej Európe, dnes môžme konštatovať, že rozšírením o bývalé socialistické krajiny sa hranica mieru posunula podstatne ďalej na východ.
Národná hrdosť a európska spolupatričnosť. O tom som hovoril pred chvíľočkou aj vo faktickej poznámke. Slováci môžu byť hrdí na to, kde dnes sú, pretože sú tam, kde neboli nikdy v minulosti. A cítia to aj osobne. Možno si to mnohí neuvedomujeme pri cestovaní do zahraničia či zámoria, pretože služby sa poskytnú občanovi Slovenskej republiky aj v tretích štátoch, ktoré im poskytne zastupiteľstvo členského štátu EÚ.
Ústretovosť k národnostiam. Národnostné menšiny sú dnes na štandarde EÚ, čo určite aj zlepšilo aj postavenie Slovenska.
Voľný pohyb. Občan Slovenskej republiky môže voľne cestovať po celej EÚ, čo sa ešte zvýraznilo prijatím do schengenského priestoru. Dnes to už berieme ako úplnú samozrejmosť. Na druhej strane podobne sa ocitajú na Slovensku aj občania iných členských štátov, pričom sem prinášajú vlastnú kultúru, vlastný hodnotový systém, čo obohacuje určite aj náš priestor. Všeobecne dlhodobý pozitívny vývoj. Ak sa porovnáme, Slovensko napríklad s Ukrajinu alebo Srbskom, tu chcem podotknúť, že Juhoslávia bola jedným z najvyspelejších socialistických štátov, vidíme úplne odlišný vývoj aj v iných oblastiach alebo vo všetkých oblastiach. Nie je to samozrejmosť. Samozrejme za to môžme vďačiť aj prijímaním štandardov Európskej únie. A samozrejme budeme aj vítať, predpokladám všetci, rozširovanie EÚ aj v týchto priestoroch.
Lepšie vedomosti. Slováci dnes môžu bežne študovať na vyspelých európskych univerzitách. V rámci Erasmu študovalo v EÚ 17 000 slovenských študentov. Vedci sa bežne zúčastňujú na programoch inštitúcií v iných vyspelých štátoch a to prispieva k rastu vedomosti, čo sa prejavuje v celkovej vyššej životnej úrovni na Slovensku.
Práca v zahraničí. Po otvorení pracovného trhu opäť môžme všade pracovať. Dnes pracuje v zahraničí približne 140 000 Slovákov. Nechcem suplovať správu.
Lepšie životné prostredie. Opäť možno si to ani niekedy neuvedomujeme, ale aj v tejto oblasti sme museli prijať mnohé štandardy a vďaka tomu žijeme v kvalitnejšom životnom prostredí. Niekedy máme problém práve doma so štandardami Európskej únie a berieme to, ako keby to bolo na príťaž, pritom zlepšenie životného prostredia by malo byť jednou z priorít každej vlády členského štátu Európskej únie.
Transformácia hospodárstva, rast bohatstva, dostupnosť všetkých tovarov. Dnes môže obyvateľ Slovenska siahnuť po akomkoľvek tovare, ktorý je dostupný vo vyspelej Európe. Ak chce, môže si ho kedykoľvek kúpiť doma alebo v zahraničí. Napriek tomu, že tu bola kritika, máme vyššiu energetickú bezpečnosť, pretože systém solidarity v EÚ si Slovensko mohlo overiť už v roku 2009. Bolo tu už o tom hovorené, nechcem to teraz rozvádzať.
Kritika európskych fondov. Môžem súhlasiť aj s časťou, s veľkou časťou toho, čo hovoril kolega Hlina, keď tu prepočítaval. Ale opäť nie je to problém Európskej únie, je to problém nás, Slovákov, akým spôsobom využijeme to, že občania iných krajín Európskej únie dotujú Slovensko dnes preto, aby dlhodobý vývoj na Slovensku, alebo, respektíve aby v nejakom čase, dohľadnom, sme sa priblížili vyspelým krajinám Európskej únie. To, ako si nastavíme náš strategický rámec, ako využívame tieto eurofondy, na čo ich využívame, je vecou Slovákov a Európska únia je v tomto nápomocná. A ak sa vám tam prejavujú nejaké korupčné veci alebo míňanie zbytočne, to, čo hovoril kolega Hlina, je to vecou nás.
A v neposlednom rade poviem, stabilná mena, ktorá sa vstupom do menovej únie, alebo ktorá, vstupom do menovej sme získali nové výhody. O tom sa hovorí na iných fórach, tak nechcem zabíjať tento čas.
Samozrejme, máme aj, alebo treba spomenúť aj určité negatíva, ktoré vyplývajú z povinnosti člena spolku alebo klubu, ktorý potrebuje dodržiavať určité pravidlá, napríklad pod dohľadom Bruselu, pod dohľadom Bruselu, to je tá hodnota. Slovensko ako členský štát samozrejme musí dodržiavať v hospodárskej oblasti stanovené pravidlá. Napríklad schodok verejných financií. Ale opäť, možno keby sme neboli v Európskej menovej únii, možno by sme robili väčšie schodky, čo by bolo možno na úkor, teda určite na úkor budúcich generácií.
Akceptovanie právneho prostredia. Opäť Slovenská republika je povinná preberať nadriadenú európsku legislatívu. V praxi to znamená, že tretina zákonov prijímaných v tejto Národnej rade má pôvod v Bruseli. Čiže sme prišli o časť svojej suverenity. Ale je aj na nás, akým spôsobom ovplyvňujeme dianie v Európskej únii, akým spôsobom sa prijíma legislatíva v Európskej únii, ktorá potom následne sa aproximuje v národných zákonoch.
A posledné negatívum by som spomenul, ktoré určite nie je posledné v zmysle veľkosti, bujnejúca európska byrokracia. Je pravdou, že v centre Európskej únie sa vytvorila byrokratická štruktúra, nad ktorou strácajú už dohľad aj niektoré alebo aj väčšina jednotlivých členských štátov. Tá má snahu diktovať celému priestoru Európskej únie a vytvoriť zo seba akúsi európsku vládu, pričom právomoci členských štátov by sa minimalizovali. Ale opäť je tu priestor pre jednotlivé členské štáty Európskej únie, akým spôsobom zabezpečia výkon funkcií a zabezpečovanie hodnôt, na ktorých jednotlivé členské štáty stoja v rámci celého priestoru Európskej únie.
Napriek spomenutých negatívam sa domnievam, že desať rokov strávených v Európskej únii sú najlepšie v histórii Slovenska pre jej obyvateľov a možno je aj na nás, samozrejme, na všetkých predstaviteľoch štátu, možno na iných elitách tejto krajiny, aby to pochopili aj tí ľudia.
A opäť sa vrátim možno k tomu, čo povedal môj predrečník Ľudo Kaník, že pán prezident vo svojej inauguračnej reči povedal, že áno, dnes asi máme najbohatších obyvateľov, alebo Slovensko na obyvateľa je najbohatšie vo svojej histórii, ale občania to tak necítia, nevedia a možno ani nechcú cítiť. A je preto na nás, aby sme o tomto hovorili viac.
A znova trošku negatívne skončím, mrzí ma, že diskusia, ktorá prebieha v Národnej rade, jednak je aj vo veľkej miere negatívna, ale je na môj vkus dosť slabá.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Myslím, že veľmi podrobne a presne to kolega Mikuš rozdelil na drobné alebo rozmenil na drobné, z čoho všetkého sa to skladá. Ja sa pristavím pri tej jednej veci ohľadom byrokracie, na ktorú sa často sťažujeme. Naozaj, až ma zdvihlo zo stoličky, keď som myslím, že včera, alebo to bolo predvčerom, videl nášho pána premiéra Fica, ako z vyšehradského stretnutia hovorí, ako mnohí starostovia radšej nepožiadajú o eurofondy pre tú hroznú byrokraciu, ktorá sa s tým spája. A aké to je strašné. A absolútne, čo je on, je tak neinformovaný alebo to robí naschvál, že nevie o tom, že tú byrokraciu sme si vyrobili my, my sami naším spôsobom, ako sme nastavili na čerpanie eurofondov?! A keď sa tak sťažuje, prečo s tým niečo neurobí? Pretože tam je naozaj veľký problém a naozaj mnohí tí ľudia ani nepožiadajú. Ale nie preto, že z Bruselu nám to takto nalinkovali, ale že naši úradníci to takto vytvorili, takýto, takú tú džungľu, mnohokrát nepreniknuteľnú.
A len malá ešte poznámka k tomu duchovnému rozmeru, ktorá tak podvihla zo stoličiek zas pánov poslancov zo SMER-u, o tom, že jediná krajina reprezentovaná pánom Ficom oslavuje koniec vojny 9. mája. Áno, je to tak. Pozrite si do novín, ja som si to nalistoval, v SME je ešte aj vyjadrenie pána predsedu vlády, ktorý hovorí, že na Slovensku to tak bolo vždy zvykom. Áno, kým sme boli súčasťou sovietskeho bloku, ale už nie sme, páni. (Výkriky v sále.) Vy možno duchovne ešte ste, možno sa tam cítite lepšie, ale my sme v Európskej únii a koniec vojny sa oslavuje v Európskej únii 8. mája. Pán prezident aj pán premiér mali voľné termíny a mali prázdny pracovný program 8. mája... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Súhlasím s pánom poslancom Mikušom, že je trošku smutné, že sála tak ako včera v podvečerných hodinách, tak aj dnes doobeda zíva prázdnotou. Je tu naozaj len niekoľko poslancov k tak závažnej téme, ako je zahraničná politika Slovenska. Včera to bolo veľmi komorné, dokonca chýbal aj pán minister zahraničných vecí. A diskutovať o zahraničnej politike bez ministra to je trošku už, až by som povedal, neslušné k Národnej rade. Dnes som rád, že tu pán minister je.
Ale idem k tomu, čo povedal pán poslanec Mikuš, hlavne k tej časti, keď hovoril o energetike. A tam by som možno trošku pokračoval v tých myšlienkach. Viete, že zahraničná politika hlavne v podaní vlády SMER-u mala byť o tom, aspoň tak to hovorieval pán premiér, že bude sledovať nielen nejakú diplomaciu, ale aj ekonomické záujmy Slovenska. Myslím si, že v energetike sú ekonomické záujmy Slovenska veľmi vážne, pretože sme skoro 100-percentne závislí od energetických zdrojov z Ruska. Ale napriek tomu, že celá Európska únia hľadá možnosti diverzifikácie, hľadá možnosti zníženia vplyvu Ruska na energetickú závislosť Európy, hľadá ďalšie zdroje Európy, tak Slovensko, ako keby išlo úplne iným smerom. Slovensko rozpráva o tom, že tu potrebujeme ďalšiu ruskú atómovú elektráreň, že tu potrebujeme Rusov do energetického priemyslu, ako keby sme mali úplne iné zameranie, ako je mainstream trend, ktorý je v Európskej únii.
Možno posledná poznámka: mal som možnosť byť na jednej konferencii spolu s kolegom Mikušom, kde sa hovorilo o tom, akou cestou ide Nemecko. Nemecko, ktoré nemá veľké zásoby fosílnych zdrojov, hľadá riešenia prostredníctvom obnoviteľných zdrojov energie. O tom na Slovensku skoro vôbec nehovoríme. Ja viem, že to nie je zahraničná politika. Máme nejaký plán, ktorý neplníme, ale bolo by to veľmi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, zareagujem na viacero tvojich vecí, ktoré si uviedol vo svojej rozprave, a síce hovoril si, že demokracia e o zodpovednosti. Áno, aj ja to beriem, ale nie o politickej iba, ale osobnej a hmotnej. To, čo nám vytýkajú naši občania, naši voliči, urobíme politickú zodpovednosť, ale osobnú a hmotnú nie. Takže ja by som bol veľmi rád, aby sme sa aj na to pozreli, ako to vlastne presadzujeme, tú zodpovednosť, aj v reálnom živote aj my, politici, koľko ministrov odstupuje, keď urobí nejaký lapsus, koľko ministrov je zavretých a ďalšie veci. Takže áno, je to o zodpovednosti, ako si to nastavíme u nás.
Povedal si, že za socializmu boli rovní a rovnejší. Myslíš si, pán kolega, že to teraz takto není? Je to ešte, podľa mňa ešte viacej. A ja sa stále pýtam, kto sa zastane tých 5,4 milióna národa, týchto občanov, nie tých 10 tisíc vyvolených, ktorí sú hore.
Hovoril si, že máme veľmi dobré životné prostredie počas rokov v EÚ, že také sme možnože ešte ani nemali. Ale keď si pozrieme, že za tých desať rokov sme tu mali aj zrušené ministerstvo životného prostredia, ktoré sme znovu kreovali v minulom volebnom období, a keď si pozrieme na rozpočet ministerstva životného prostredia, ktoré je hlboko poddimenzované, a odborný garant – Štátna ochrana prírody nemá doslova na benzín, ako ísť ju reálne vykonávať, tú ochranu prírody v reálnom živote, tak myslím si, že tu sú veľké anomálie. A nemyslím si, že by tých skládok iba v tejto oblasti, ktoré sme tu mali po revolúcii a dnes, sa unižovali. Skôr by som povedal, že sa ich zvyšuje. Takže aj to životné prostredie není až tak ako možno, že si vykreslil, aspoň z môjho pohľadu, keď chodím na tieto odborné veci.
Sú tam eurofondy, ale to asi nestihnem. Tam, samozrejme, musíme si urobiť s tým poriadok a byrokraciu odstrániť.
Ďakujem.