36. schôdza

Ďakujem. Dámy a páni, prajem vám príjemný, dobrý deň. Dovoľte mi ešte raz ospravedlniť neúčasť pána predsedu vlády Roberta Fica, ktorý sa momentálne premiestňuje na summit do Bruselu, takže dúfam, že pochopíte jeho neprítomnosť. A naozaj ma poveril, aby som ho na tejto hodine otázok zastupoval.
Dovoľte mi takisto ospravedlniť niektorých ďalších neprítomných členov vlády. Jedná sa hlavne o podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, na ktorého mimochodom nie sú ani žiadne otázky. Takisto minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič je pracovne mimo Bratislavy. A takisto nie je prítomný minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Na ani jedného z troch menovaných ministrov nie sú žiadne otázky.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem. Dovoľte mi v mene predsedu vlády teda odpovedať. Štandardná sadzba dane z pridanej hodnoty je v súčasnosti na úrovni 20 percent a to podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Podľa tohto zákona platí, že ak Európska komisia uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok verejnej správy v našej krajine je menej ako 3 % hrubého domáceho produktu, štandardná sadzba DPH klesne od 1. januára nasledujúceho roku na 19 percent. Na základe aktuálnych údajov ešte však nie je jednoznačné, že Európska komisia v rámci jesennej notifikácie po prechode na novú metodiku ESA 2010 potvrdí deficit verejnej správy Slovenskej republiky pod úrovňou 3 % hrubého domáceho produktu. Tu si vám dovolím pripomenúť, že jarná notifikácia Eurostatom potvrdila výsledky hospodárenia našej verejnej správy, verejného okruhu verejných financií vo výške 2,77 % hrubého domáceho produktu. To znamená, z týchto údajov by sa splnila podmienka zníženia DPH na 19 percent. A zároveň je pravdou, že celá Európa prechádza od jesene tohto roku na novú metodiku štátneho účtovníctva a výkazníctva, tzv. ESA 2010. Prvýkrát sa podľa týchto pravidiel budú notifikovať, potvrdzovať výsledky hospodárenia za rok 2013 v októbri, na prelome októbra a novembra tohto roku.
Dovoľte mi informovať, že ja som osobne rokoval s najvyšším vedením Eurostatu v Luxemburgu minulý týždeň a, bohužiaľ, stále nie je úplne jasno, ako sa jednotlivé ustanovenia tejto novej metodiky uplatnia v našich, ale aj v iných európskych podmienkach. Ide hlavne o rozhodnutia, ktoré sa budú týkať presunu niektorých subjektov, ktoré sú spojené so štátom a historicky sú mimo okruhu verejných financií, ale podľa novej metodiky môže dôjsť k rozhodnutiu, že budú zaradené do okruhu verejných financií. Ide o stovky prípadov, mnohých z nich veľmi marginálnych a mnohé z nich veľmi významných. Dovolím si spomenúť napríklad rozhodovanie dvoch záležitostí Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá skoro dve dekády v tejto krajine v podstate má na starosti výstavbu diaľníc, samozrejme má svoje záväzkové vzťahy, má svoje výsledky hospodárenia. A rozhodnutie o tom, že by bola táto Národná diaľničná spoločnosť zahrnutá do okruhu verejných financií, bude znamenať významnú zmenu aj o výške dlhu, aj to má vplyv na výšku deficitu.
Takže musím povedať, že nepovažujem za úplne normálne, že v tomto čase nemáme jasnú predstavu o tom, ako dopadne výsledok notifikácie v októbri. Samozrejme, že nám to sťažuje aj prípravu rozpočtu na ďalšie roky, ale to je proste realita, s ktorou musíme žiť, a nie je vyvolaná našimi nejakými vnútornými podmienkami, neochotou alebo nepripravenosťou. Je vyvolaná naozaj veľkými manévrami v celej Európe, vyvolanou zavedením novej metodiky.
Napriek tomu ale popri tejto téme, ktorá môže znieť veľmi technokraticky a aj technokratická je, v prospech ponechania sadzby na nezmenenej úrovni hovorí ďalších viacero ekonomických aj politických argumentov. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie znižovania deficitu v súlade s európskymi a národnými fiškálnymi pravidlami. Cieľová hodnota deficitu v roku 2015 tak, ako je stanovená v programe stability, je na úrovni 2,49 % hrubého domáceho produktu. Výška deficitu, s ktorou rátame na budúci rok, je teda pod hranicu 2,5 percenta. V roku 2016 je to 1,61 % hrubého domáceho produktu. A v roku 2017 by sme mali dosiahnuť deficit na úrovni 0,54 % hrubého domáceho produktu. Z pohľadu hodnotenia Európskej komisie je to v podstate v našich podmienkach ako keby vyrovnaný rozpočet. Dosiahnutie týchto cieľov, ktoré bude mať za úlohu samozrejme táto vláda, ale aj nasledujúca vláda, ktorá vzíde z parlamentných volieb v roku 2016, zastaví samozrejme pokrízový tento, dosiahnutie týchto cieľov zastaví pokrízový nárast podielu verejného dlhu na, hrubého domáceho produktu s cieľom neprekročiť hranicu 57 % HDP a od roku 2016 umožní jeho postupné znižovanie.
Tu zase smerujem na našu národnú legislatívu a dovolím si vám pripomenúť prijatie ústavného zákona z roku 2011 o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý bol absolútnou väčšinou hlasov všetkých politických strán v parlamente prijatý konsenzom. A viete, že výška verejného dlhu je verejnou témou v tejto našej spoločnosti. A celkom právom, o tom niet pochýb. Pravdou ale aj je, že ponechanie sadzby na súčasnej úrovni by veľmi prospelo k naplneniu týchto fiškálnych cieľov, ktoré som spomenul. Zníženie štandardnej sadzby DPH na 19 % by znamenalo výpadok daňových príjmov verejnej správy až na úrovni 236 mil. eur v roku 2015. V rámci konsolidácie, v rámci znižovania deficitu, v rámci ozdravovania verejných financií je vždy potrebné zamerať sa na opatrenia, ktoré minimalizujú negatívny vplyv na hospodársky rast. Medzinárodné inštitúcie odporúčajú upraviť daňový mix s väčším dôrazom na nepriame dane, ktoré majú menej nepriaznivý vplyv na ekonomický rast. A v odporúčaniach Medzinárodného menového fondu sa aj explicitne spomína zachovanie sadzby dane z pridanej hodnoty v našej krajine na aktuálnej úrovni 20 percent. To je proste fakt, starý asi štrnásť dní.
Zároveň možno predpokladať, že zníženie sadzby by sa v plnej miere nepremietlo v znížení cien tovarov a služieb, ale čiastočne by bolo pohltené zvýšením marží obchodníkov. A tu mi dovoľte sa pristaviť aj voľným slovom, kde musím pripomenúť, že existujú isté ekonomické zákonitosti, ktoré nezaváňajú veľkou teóriou, zaváňajú skôr zdravým sedliackym rozumom. Totiž pri neregulárnych cenách, a neregulovaných cien produktov a služieb je v našej ekonomike absolútna väčšina, pri neregulovaných cenách platí zásadné pravidlo: ak sa zvyšuje daň z pridanej hodnoty, tak sa táto daň vo veľkej, skoro v absolútnej miere prenáša do ceny. Cesta naspäť ale už vôbec nie je takáto istá a cesta naspäť skoro neexistuje. Rozdiel medzi 20 a 19 % je tak malý, že je veľmi ťažko aj teoreticky, aj prakticky predpokladať, že by ju obchodníci a poskytovatelia služieb premietli do zníženia cien. O tom hovorí zdravý rozum a o tom hovorí aj, aj prax.
A o tom sme hovorili aj všetci my, ktorí sme tu sedeli v roku 2010 v opozícii, keď sme vraveli, že je to jedno veľké divadlo, jedna proste pasca, do ktorej sa chytá obyvateľstvo tejto krajiny, ak sa mu sľubuje, že sa návrat z 20 na 19 % premietne nejakým spôsobom do, do životnej úrovne ľudí. Bohužiaľ, nie je tomu tak a hovoria o tom jasné skúsenosti aj zo zahraničia. A hovorí o tom, opakujem, aj zdravý rozum, lebo všetci, všetci kupujete tovary, všetci kupujete služby a viete veľmi dobre, ako sa môžu obchodníci správať. Obzvlášť v prostredí, ktoré je dnes, posledné mesiace poznamenané veľmi nízkym nárastom cien. My v podstate posledných päť mesiacov tohto roku žijeme v ekonomike, kde ceny nerastú, kde ceny dokonca niektorých tovarov klesajú. A to opäť z podstaty veci znamená, že existuje minimálna súťaživosť na trhu medzi trhovými subjektami, ktoré napríklad cenovou konkurenciou bojujú o svojho zákazníka. Momentálne máme, máme taký statický stav. A to aj znamená, že prípadný pokles DPH nevytvára veľký priestor pri jednopercentuálnom poklese, priestor na to, aby, aby ho využili, tento priestor, účastníci trhu na vzájomnú súťaž, na vzájomnú súťaž o klienta tým, že pôjdu do cenovej súťaže.
Summa summarum, pripravujeme, viete veľmi dobre, že pripravujeme balík opatrení, ktoré má, ktoré majú byť nasmerované kľúčovo na zlepšenie situácie na trhu práce, ktoré majú byť nasmerované k zlepšeniu životnej úrovne našich ľudí, ktoré majú byť nasmerované k odmene za to, že všetci v tejto krajine museli zdieľať s nami osud znižovania deficitu a ozdravovania verejných financií. To obdobie máme, chvalabohu, za sebou.
Je pravdou, že máme pred sebou ďalšie ciele, ďalšie úlohy, z ktorých niet úniku, pretože tie ciele sú správne. Ale je aj pravdou, že sa nám, hlavne v oblasti výberu daní a zvyšovania efektivity výberu daní, to znamená viac peňazí do štátneho rozpočtu bez zvyšovania sadzieb, viac peňazí do štátneho rozpočtu, pretože sa nám darí tieto peniaze vytrhnúť z rúk tých, ktorí si zvykli založiť svoj biznis možno na tom, že doslova kradnú daň z pridanej hodnoty. Napríklad tak vďaka týmto výsledkom budeme môcť doručiť verejnosti návrhy aj konkrétne opatrenia, ktoré budú smerovať k tomu, aby sa napríklad ľudia ľahšie zamestnávali, aby lacnejšie dochádzali za prácou, aby mohli v lepších podmienkach študovať, pripravovať sa na svoje ďalšie zamestnanie. A toto všetko, samozrejme, bude tiež stáť nejaké peniaze. A my sme pripravení v takom momente, ak sa nám podarí takýto balík postaviť a kredibilne predstaviť verejnosti, aj odbornej verejnosti, v takom prípade vymeniť v podstate takýto balík za obchod s daňou z pridanej hodnoty. Skončil som. (Potlesk.)

Vážený pán minister financií, chcem sa veľmi pekne poďakovať, budem tlmočiť všetko to, čo ste povedali, tým, ktorí sa pýtali mňa.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky sa hlási k problematike aktívneho starnutia ako k politickej priorite v celej jej komplexnosti. Nejde len o ekonomický problém, ale o súčasný spôsob života ľudí v aktívnom veku, kde je úspech založený na presadzovaní vysokej individualizácie, ktorý vytláča starších ľudí z ich aktívneho podielu na živote spoločnosti a narúša aj funkciu, celkovú funkciu rodiny.
Vláda preto problematike aktívneho starnutia venuje zvýšenú pozornosť a zakotvila ju aj do programového vyhlásenia vlády. Zaviazali sme sa v ňom, že sa sústredíme najmä na zabezpečenie prístupu starších ľudí ku komplexným sociálnym a zdravotníckym službám. Z hľadiska vecnej pôsobnosti ministerstva práce je problematika aktívneho starnutia úzko previazaná na existenciu komplexného systému účinnej sociálnej ochrany starších ľudí pred rizikom vzniku chudoby či ich sociálnym vylúčením. Základným nástrojom prevencie a odstraňovania chudoby starších ľudí je predovšetkým zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému a existencia účinných systémov starostlivosti o starších. Cieľovou skupinou politiky aktívneho starnutia realizovaného súčasnou vládou sú osoby vo veku 50 rokov a staršie, keďže aktívne starnutie nezačína už dovŕšením dôchodkového veku. Vychádzame z toho, že solidarita ako základný fundament európskej civilizácie musí byť základom dôchodkového poistenia aj v budúcnosti. Týka sa tak medzigeneračnej solidarity, ako aj solidarity medzi bohatými a chudobnými. Naším cieľom, zakotveným aj v programovom vyhlásení vlády, je dosiahnuť, aby dôchodkový systém spoľahlivo chránil obyvateľov pred chudobou v starobe a poskytoval možnosť zachovania primeranej životnej úrovne v čase, keď občan nemá možnosť zabezpečiť si krytie svojich životných potrieb z pracovných príjmov.
Dôkazom toho, že zlepšovanie kvality života seniorov nezostáva len vetou v programovom vyhlásení vlády, je aj rozšírenie predmetu činnosti výboru pre seniorov, ktorý bol pôvodne odborným orgánom Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Začiatkom tohto roka vláda Slovenskej republiky posilnila jeho postavenie na úroveň samostatného poradného orgánu vlády. Nový názov Rada vlády Slovenskej republiky pre práva seniorov a prispôsobovanie verejných politík k procesu starnutia populácie zohľadňuje aj túto oblasť činnosti rady, ktorou je prispôsobovanie verejných politík k procesu starnutia populácie. Rada zaujíma stanoviská k tvorbe politiky vlády v oblasti ochrany starších s dosahom na riešenie celého spektra problematiky starnutia populácie. Navrhovaný model súčasne zachováva osvedčené inštitucionálne garancie vytvorené v štruktúre rady vlády, akým je zavedenie paritného zastúpenia organizácií reprezentujúcich seniorov, či zastúpenie cieľovej skupiny vo funkcii podpredsedu rady. Vláda týmto... (Ukončenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, v prvom rade treba poopraviť viaceré vami prezentované informácie. Nejde o nový vlak, ale len o úpravu trasy doposiaľ existujúceho spoja, kde namiesto Košíc začína svoju trasu vlak už v Humennom a prechádza cez Prešov a následne pokračuje v pôvodnej trase cez Poprad a Žilinu do Bratislavy. Obdobne je nesprávna informácia, že zastavenie vlaku v Ružomberku bolo zrušené. Pôvodný vlak 1502 s doterajším označením EX s povinným miestenkovým režimom bol do 15. 6. 2014 vedený z Košíc do Bratislavy a zastavoval totožne ako všetky ostatné vlaky kategórie Intercity, to znamená bez stanice Ružomberok, preto v tomto smere nedošlo k žiadnej zmene.
Takisto je nutné vysvetliť, že nejde o jediný priamy spoj z východu, ale naopak, vlak 1502 dopĺňa sieť taktových rýchlikov z Košíc do Bratislavy vedených každé 2 hodiny a sieť vlakov Intercity, ktoré sú v ponuke každé 4 hodiny. Vlak 1502 premával a premávať bude len v nedeľu ako doplnkový a posilový spoj na odľahčenie spádovej frekvencie z východného Slovenska. Keďže ide o vlak, ktorý nie je zahrnutý do zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme, teda jeho prevádzka nie je dotovaná, je trasovanie a zastavovanie vlakov plne v obchodnej kompetencii aj následnej zodpovednosti Železničnej spoločnosti Slovensko. Táto zmena je súčasťou balíčka opatrení pre vlaky najvyššej kvality, ktoré sú na Slovensku prevádzkované na komerčnej báze.
Cieľom prijatých zmien je efektívnejšie pokrytie záujmu, ktorý podľa údajov o počte predaných cestovných dokladov rastie najmä na relácii východ - západ. Pre oblasť stredného Slovenska vrátane Ružomberka je niekoľko iných možností, ktoré dostatočne pokrývajú aktuálny dopyt po preprave. V princípe sa k rozširovaniu počtu zastavení vlaku Intercity neprikláňa ani rezort dopravy, pretože takýto druh vlakov je vo všeobecnosti v celej Európe charakterizovaný len s minimálnym počtom zastavení,a to len v hlavných územných centrách a dopravných uzloch.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem. Pán minister, keby ste bol povedal, Šarišan zastaví v Ružomberku, mohlo to dávno skončiť. Rýchlik 1504, mám všetky tie trasy tuná, Šarišan, naozaj stál v Ružomberku a jednu minútu to trvalo 18.04, 18,05. Teraz sa zaviedol IC 1502 Šarišan, ktorý už ide až z Humenného, ale v Ružomberku nestojí, stojí v Liptovskom Mikuláši. Štyridsaťosem študentov z Katolíckej univerzity v Ružomberku sú vlastne z Popradu a z Košíc, to je možná tisícka ľudí. Tí keď idú Šarišanom, išli predtým, 10,50 to stálo, 4,12 hod. to trvalo a zastavili im to v Ružomberku. Teraz musia, idú s týmto Šarišanom, čakajú 40 minút v Liptovskom Mikuláši, trvá to 3,51 a stojí to 15.50. Obrátili sa na mňa, čím som im splnil túto ich prosbu. A myslím si, že nič by sa nestalo, keby aj tento Šarišan, ktorý ide z Humenného a naozaj prináša študentov, lebo to je, iba v sobotu a nedeľu chodí, by zastavili aj v Ružomberku. Pri troška dobrej vôli by tá minútka sa v tom harmonograme našla.
Všetko, skončil som.

Si myslím, že Železničná spoločnosť Slovensko každoročne prehodnocuje grafikon a snaží sa vychádzať maximálne v ústrety svojim cestujúcim a určite si budú, alebo budú brať na zreteľ aj túto vašu pripomienku. Nie je to jediná. Po celom Slovensku vznikajú rôzne iné kolízie a treba ich vyhodnocovať. Faktom zostáva, že zdroje na prevádzku sú limitované, takže nie je možné vyjsť úplne všetkým dopytom, ale pokiaľ to vyhodnotia ako možné a realizovateľné, určite tak aj zareagujú.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, stavba D1 Jánovce - Jablonov sa realizuje v súlade so zmluvnými podmienkami pre výstavbu, takzvaný červený FIDIC. Riadenie, kontrola výstavby, ako aj komunikácia Národnej diaľničnej spoločnosti ako objednávateľa stavby so zhotoviteľom o akejkoľvek zmene preto podlieha a prebieha vždy prostredníctvom externého stavebného dozora. Zhotoviteľom daného úseku je združenie Jánovce - Jablonov, ktorého vedúcim členom je VÁHOSTAV – SK, a člen združenia je Bögl a Krýsl. Externý stavebný dozor na základe zmienených zmluvných vzťahov v súčasnosti detailne posudzuje predloženú dokumentáciu zhotoviteľa, ktorá obsahuje aj požiadavku na predĺženie lehoty výstavby. Národná diaľničná spoločnosť sa k tejto žiadosti vyjadrí až po doručení stanoviska externého stavebného dozoru.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem, pán minister, za vašu odpoveď, stručnú. Naozaj v médiách sme si prečítali, že toto predĺženie má nastať z dôvodu zlých klimatických podmienok, alebo naviac práce, ktoré tam, naviac prác, ktoré tam vznikli. Už nikde sa nehovorí o tom, že práve na tomto úseku padol most v Kurimanoch, čo určite spôsobilo časové meškanie harmonogramu prác. Ale myslím si, že štát, teda NDS, akciová spoločnosť, má ísť podľa zmluvných podmienok a vyvodiť teda aj príslušné represívne opatrenie, ak bude potrebné, voči dodávateľovi, ak si neplní svoje záväzky.
V tejto súvislosti sa vás chcem spýtať, lebo často chodím okolo diaľničného úseku Dubná Skala - Turany. Aj tam firma Váhostav stavia a podľa toho, čo ja môžem vidieť na tomto úseku stavby, takisto tá intenzita prác je veľmi malá. Na stavbe, na týchto mostoch nevidím ľudí tak, ako pred pol rokom, rokom. Chcem sa spýtať, či aj na tomto úseku, ktorý by sa mal podľa mojich informácií ukončiť niekedy na jeseň alebo v novembri, či bude predĺžený, alebo či požiada firma o predĺženie termínu ukončenia.

Na obidve tie konštatácie vaše aj otázku platí stále tá istá odpoveď. Externý stavebný dozor na základe zmluvných vzťahov posúdi nároky tohto zhotoviteľa a realitu alebo reálnosť tých nárokov, ktoré vznášajú. Až na základe toho bude Národná diaľničná spoločnosť schopná vyhodnotiť tieto ich požiadavky. Je úplne evidentné, že ak nebudú schopní, alebo sa to uzavrie spôsobom takým, že nebudú schopní uznať tie dôvody predĺženia, tak bude musieť zareagovať, samozrejme, adekvátnym sankčným mechanizmom, ktorý je v zmluve stanovený. Ale je to otázka na dozor a akým spôsobom to vyhodnotí. Viete, že majú ešte možnosť eskalovať to aj na komisiu pre riešenie sporov, takže majú nejaké mechanizmy, ktorými vedia si to nárokovať. Bude to vyhodnotené. Ja v tento moment viac neviem.
Môžem vám ešte povedať doplňujúcu informáciu, že Váhostav predložil tých žiadostí viac, viackrát boli zamietnuté, dopĺňané a momentálne je v procese posudzovania jedna z ďalších tých žiadostí, ktorá je vo väčších detailoch prezentovaná, že prečo by k tomu posunu termínu malo dôjsť. Ale v tento moment ešte ani dozor túto žiadosť nevyhodnotil.
Ďakujem za slovo, skončil som.