36. schôdza

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne kolegovia, že ste na mňa reagovali, ktorí ste reagovali. Takže iba krátko. Kolega Hlina, myslím, že dobrý nápad, to ma nenapadlo, super. Takže pokiaľ tá náhrada bude nejakým spôsobom, to je tá hmotná zodpovednosť a osobná, takže myslím, že dobre, keď sa to podarí, tak klobúk dolu a SMER môže ukázať, ako to myslí vážne s tými stromami, ktoré chce chrániť v prírode.
Števo Kuffa, k tebe. Tak poviem, že chránené vtáčie územie, áno, bol som, boli sme v Levočských vrchoch, vieme, ako to tam vyzerá, všetko, čo tam je. Zase nerobme z toho strašiaka! Lebo keď tam máme piatich bocianov čiernych, ktorých, urobíme ochranné pásmo 150 m kruhového hniezda, to znamená, vo vegetačnom období sa tam neťaží. Vegetačné obdobie predsa není časom ťažby. Nech to povedia lesáci, ktorých tu máme. To znamená, prakticky vtedy sa nemôže ťažiť. Ale pokiaľ tam bude normálna debata, tak to nieže budeme, celé územie nemôže tam ten hospodár alebo ten vlastník nejakým spôsobom ťažiť, keď tam bude mať les, ktorý je na ťažbu určený. Není s tým problém. Takže myslím, Števo, tu treba možno debatovať viacej a dá sa aj v tých chránených vtáčích územiach, v lesných, lebo máme aj iné, nie sú iba na lesných pozemkoch, dá sa tam normálne klasicky lesne hospodáriť s určitými obmedzeniami. Ale jak sme sami videli, myslím, že dôvod ochrany v mnohých prípadoch, na mnohých hektároch tam už odpadol. Videl si, je tam kopa vyrúbaného, to znamená, proste tam už ten bocian nezahniezdi, alebo ďalší, tam je o tom prehodnotení, aký asi bude tam ten rozsah tohto. Lebo viac-menej tie kritériové druhy sú na niečo viazané a niektoré tam už aj padli, to je pravda. Takže je to tak, ako hovoríš. Ale myslím si, že chránené vtáčie územie nebráni, aby sa pri normálnych hospodárskych úkonoch, ktoré tam majú byť robené, dali robiť v čase, kedy je to potrebné. Takže není s tým problém podľa mňa, Števo, len treba debatovať s tými ľuďmi a vlastníkmi. Lebo kolegovia nie sú strašiaci. My sme takisto normálni ľudia ako každý iný a chceme, aby sme spoločne pre vtákov a pre ľudí, a nie iba pre vtákov a nie iba pre ľudí. Takže asi tak.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán predkladateľ, vážené plénum, myslím si, že treba naozaj poďakovať, že tento zákon máme možnosť prerokovať s nádejou na schválenie. Nebýva to zvykom. Ja dokonca ešte v tejto chvíli by som možno stále tak mierne zdvihol taký malý výkričník, lebo moja skúsenosť hovorí, že už boli tu opozičné návrhy, ktoré sa dostali do druhého čítania, dokonca sme si mysleli, že už sme za vodou, a stala sa taká divná vec, že zrazu sa to neschválilo. Takže verím, že nestojíme momentálne pred tým rizikom. Nechcem pripomínať tie zákony, boli možno rovnako dôležité, ak ešte nie dôležitejšie ako tento. Takže aj keď som neporozumel tej hre, ktorá vtedy sa rozpútala, zrejme je to súčasť toho politického iskrenia, pevne verím, že tentokrát si takýto nezmyselný postup ušetríme, pretože všetky tieto reči by mohli už po niekoľkýkrát vyznieť do prázdna. A to asi si nikto z nás neželá.
Ono skutočne ambrózia palinolistá priniesla úrodu, tak ako to vtipne naznačil pán poslanec Hlina, a je to úroda celkom pozitívna. Ja si dovolím povedať, že to nie je jediná rastlina, ktorá ohrozuje našu krajinu. Máme ich oveľa viacej. A keď zablúdime do tej krátkej histórie, ako sme bojovali s týmito inváznymi rastlinami, tak si spomeňme aj na to, že prvý návrh kolegov zo strany MOST - HÍD neprešiel. Vtedy sme si dovolili zájsť pred tu nie veľmi vzdialený obytný komplex Bonaparte a pánovi premiérovi tam tak symbolicky visí aj niekoľko inváznych rastlín, pretože nás trápilo, že práve poslanci, kolegovia z MOST-u boli neúspešní. Oni to vtedy tak trocha zobrali, ako keby sme my im chceli brať agendu. Nie, my sme len chceli pripomenúť možno spôsobom, ktorý bol snahou o istý vtip, že ozaj invázne rastliny ohrozujú nás všetkých, nerozlišujú žiadne rôzne koaličné alebo opozičné nosy a pľúca, ale sú rovnakou hrozbou.
Takže celkom fajn, pretože to, čo tu zaznelo aj od pána predkladateľa, aj to, čo je napísané v zákone a dôvodovej správe, naozaj je to riziková rastlina. Nie je sama. Oni si vybrali túto jednu, ale zároveň potvrdzujú, že voči všetkým rastlinám treba bojovať spôsobom, ktorý nemôžme nechať v rukách ochrany prírody. Je to síce krásne, že sme ich tým pôvodným zákonom, ktorý sa ukázal, správne to tu bolo konštatované, ako bezzubý, poverili teda, že majú možnosť nariadiť, aby to vlastník alebo správca pozemku zlikvidoval na vlastné náklady. Ale predsi už len z podstaty veci vyplýva, že aby ŠOP-ka a vôbec orgány ochrany prírody na 2600 katastrálnych územiach boli schopní postrehnúť kdesi, že nám práve začala vyrastať prudko invázna rastlina. To nie je v ich silách. A preto je veľmi dobrý návrh, ktorý je tu, že to môžu urobiť obce, pretože predsi len obec vie, kde čo má, v ktorom kúte, na ktorom záhone a môže oveľa účinnejšie si to všimnúť, upozorniť. A keď to bude nedostatočné, tak aj na náklady správcu, majiteľa pozemku zlikvidovať.
Naozaj je to, možnože vy nemáte s tým skúsenosti až také, že to pôsobí tak, že: čo to je nejaká ambrózia? No ako, a názov celkom zvukomalebný. Ono sú to fakt prevíty tie rastliny, teraz som použil neslovenský výraz. Je to, je to zlo. Ja mám veľkú skúsenosť, zlú s pohánkovcom japonským, ktorý nekonečne, je to cyklus boja, zosekáte, zničíte, nechcete použiť chémiu, za chvíľočku je z rastliny, ktorú ste odstránili až po koreň a vytrhli ste aj koreň, opäť ďalšia metrová rastlina. A to, čo tu nebolo pred rokmi, tu je. A to, čo je tu dneska, keby sme nebojovali, bude oveľa širšie na pozemkoch. Takže ten boj, aj keď neviem si predstaviť, ako bude účinný, ale viem jasne potvrdiť, že je nevyhnutný. Takže návrh je to správny, čo sa týka inváznych rastlín. A aj keď tá postupnosť bola možno od nesúhlasu cez súhlas čiastočný až po ten nádejný dnešný, možno zbytočne dlhá, niektoré veci proste potrebujú čas.
Možno poďakovať kolegom z MOST-u, že sa toho ujali a že v tejto veci ich... (Vystupujúcemu sa šeptom prihovára poslanec A. Hlina.) Lojzko, dneska tu dosť často dávate tieto na mňa otázky, ale ja, ja mám úctu k tejto snemovni, ja sa snažím povedať, možno nie krátko, no dobre. Pozmeňovák? No dobre. Dostal som jednu kolegiálnu úlohu, ale ja sa budem snažiť napriek tomu možno ani nezneužívať vašu trpezlivosť, pretože to, čo chcem povedať ešte, je v druhej časti možnože rovnako dôležité, ako toto v tej prvej časti.
Takže dobre, poďakovanie je na mieste, nádej je tu veľká. Verím, že už druhé čítanie nebude zároveň posledným čítaním a že teda úspešne schválime tento zákon aj v čítaní treťom.
To, čo sa dostalo do zákona, už to bolo viackrát pomenované, a to je pozmeňovací návrh, ktorý bol schválený na našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A je to pozmeňovací návrh, ktorý už nesúvisí s ambróziou, ale súvisí s témou, ktorá za posledné mesiace, nemám to spočítané, ale zaznievala vďaka iniciatíve viacerých poslancov štyrikrát, tak plus-mínus, nie je to dôležité. Podstatné je to, že tu snaha bola. Bola tu snaha upozorniť na to, že máme prijatý v zákone o životnom prostredí a ochrane krajiny nezmysel. Ak si pamätáte, keď pán minister Žiga s tým prišiel, ja som ozaj celkom úprimne to povedal tu z tohto miesta, že neverím, že to myslí vážne. Ja som pána ministra tak úprimne zapodozrieval, že predsi syn lesníka nepríde s takýmto návrhom a že zrejme je v tom vyššia politická špekulácia, že pán minister má v tom rozsiahlom návrhu zákona o ochrane prírody isté zámery, že tam má skryté nástrahy, ktoré by veľmi rád bol, aby boli schválené, aby neboli postrehnuté. A preto nám podhodil takú priezračnú udicu s háčikom, aby sme sa toho chytili, aby sme sa vyšantili na niečom, čo on veľkoryso uzná, stiahne a takpovediac čas, ktorý sme mali venovať vážnejšej veci, budeme venovať práve tomu, že navrhol v tomto zákone naozaj nepochopiteľné zmenenie tej časti, ktorá hovorí o možnosti rúbať stromy v krajine voľnej, to znamená stromy, ktoré rastú mimo les, ktoré nespadajú pod kuratelu ministra pôdohospodárstva, ale pod kuratelu ministra životného prostredia. Že my sa teda vyšantíme a bude to určite ešte na tom samotnom rokovaní, keď táto novela bola predložená, stiahnuté. A my si možno nevšimneme niečo, niečo dôležitejšie.
Na prekvapenie nebola to žiadna vyššia politická špekulácia pána ministra Žigu, ale bola to realita, táto snemovňa nezmysel schválila. No nezmysel? Možnože slovo nie celkom férové, schválila niečo, čo poškodilo všetkých občanov Slovenska. Takmer všetkých. Niektorým pomohlo, pretože dostali sa k zisku, ktorý im nepatril. A to je možno to, na čo ste tu správne poukázali, aj poslanec Fecko, aj pán poslanec Hlina, že chyba sa stala, ale to nie je akademická chyba. To nie je akási záležitosť, ktorú sme v rozprave nadhodili a teraz tu niekto povedal: to nie je pravda, musíme hľadať iné riešenie. To je chyba, ktorá vstúpila do tejto krajiny a ktorá túto krajinu v istom rozsahu zdecimovala. Nikto nehovorí, že neprežijú ďalšie stromy, ale je jednoznačné, že stala sa chyba, ktorá stála nás všetkých. Čo že tie peniaze s tým pošli! Koľko tých iných výhod a funkcií lesa a stromov, ktoré rastú mimo les vďaka takémuto zneniu, ktoré trvalo. Keď tak rátame, bude to do konca septembra, tak je to, takže deväť mesiacov? Osem. Takže... (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nevyrušujte, prosím z pléna!
Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
To je úplne presne konštatovanie toho, že som tu z tohto miesta viackrát zdôraznil a som vám to aj premietol na tú obrazovku, že len v takej obci Jasenie, kde práve vďaka tomuto zákonu enkláva, ktorá bola porastená stromami, ktoré boli plnohodnotné, ale mali tú jedinú nevýhodu, že to nebola kultúra lesný pozemok, ale bol to pozemok lúka, to znamená, že bola to takzvaná biela plocha, že sa tisíce kubíkov len v katastrálnom území obce Jasenie vyrúbali na základe tohto zákona, ktorý to umožnil. Ak by sme chceli rozprávať o škodách, ktoré boli tu spôsobené, tak len v tomto prípade môžme hovoriť o tom, že hodnota dreva, ktorá v obci Jasenie bola vďaka tomuto zákonu vyťažená, je niekoľko sto tisíc eur. Otázka je asi tá, že keby sme takéto znenie nemali, tak enkláva v poraste nad týmto stromovím by bola zachovaná. To znamená, spôsobili sme minimálne tú skutočnosť, že takýto les prestáva byť lesom. Preto sa úplne jasne treba spýtať a pridať, ak sa teda niektorí poslanci vyjadrili, že kto nahradí túto škodu, tak naozaj v tejto sieni by mala zaznieť otázka, že takéto škody buď by mali byť hradené, alebo potom sa zhodnime na tom, že rozhodnutia štátnych orgánov, rozhodnutia poslancov, nech spôsobia čokoľvek, sú automaticky dopredu vždy považované za správne a že nemôžeme svojimi rozhodnutiami žiadne škody spôsobiť.
Škoda sa spôsobila a z toho dôvodu ja ako spravodajca považujem za svoju povinnosť upozorniť na to, že takéto veci by sme mali pre budúcnosť úplne jasne si odpustiť. A ak sa poukáže na skutočnosť, že v zákone je chyba, ktorá ohrozuje krajinu, tak by sme sa mali vrátiť z krátkej cesty. My sme sa z tej krátkej cesty nevrátili. A to považujem v tomto prípade za na jednej strane veľmi dobré, že ste sa rozhodli to opraviť, a na druhej strane za nepochopiteľné, že to trvalo tak dlho a že sme to museli žiadať z tohto miesta viackrát. Takže na jednej strane poďakovanie, na druhej strane oprávnená legitímna otázka: kto škody spôsobené týmto zákonom je ochotný uhradiť?
Ďakujem pekne.

Po tomto príhovore budem hlasovať proti návrhu tohto zákona a ešte vyzývam kolegov z MOST-u – HÍD, aby stiahli tento návrh zákona. Nebudem viac ťahať čas.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Milý kolega Štefan Kuffa, samozrejme, že každý máme právo hlasovať tak, ako uznáme za vhodné. A tak je to aj správne. Len ty tu často zdôrazňuješ a pri tomto zákone si to povedal viackrát, že stromy sú pre teba menej dôležité ako človek. A ja s tebou súhlasím. Človek je naozaj dôležitejší ako stromy. Len bude veľmi dobré, keď si uvedomíme a pripomenieme, že práve len vďaka stromom a lesu je život človeka v podstate možný. Možno sa ti to zdá neuveriteľné, ale bez stromov by nebol možný život človeka. Takže táto súvislosť ti možno uniká, možno ju nechceš vidieť, ale naozaj je to tak.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, prerokovávanie návrhu geologického zákona, ktoré sa konalo na minulej schôdzi, otvorilo opäť aj problematiku spracovania nerastov kyanidovým lúhovaním. Opäť preto, lebo technológiu spracovania nerastov kyanidovým lúhovaním sme riešili už aj pred voľbami v roku 2010 zmenou banského zákona 3. 3. 2010. Predmetná problematika je legislatívne riešená v banskom zákone v kompetencii Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Pri rokovaní o geologickom zákone sme prisľúbili, že k tejto problematike sa vrátime a samostatne otvoríme banský zákon. Aj z toho dôvodu, aby sme nekonali unáhlene a zvážili navrhované riešenia tak, aby problematike pri, aby sme problematike pri riešení v reálnom živote pomohli.
Dnes predkladaný poslanecký návrh na zmenu banského zákona je iniciatívou členov poslaneckého klubu strany SMER – sociálna demokracia, naplnením sľubu a reakciou na iniciatívy samospráv dotknutých ťažbou nerastov, kde sa uvažuje so spracovaním týchto nerastov metódou kyanidového lúhovania, ako aj reakciou na občianske iniciatívy, ktoré vznikli na Podpoľaní a v Kremnici. Tie sú predovšetkým proti spracovaniu rúd s použitím technológie kyanidového lúhovania a sú za zapojenie verejnosti do rozhodovacích procesov dotýkajúcich sa závažných dopadov na životné prostredie. Podľa nášho názoru tento nami predkladaný návrh tieto požiadavky napĺňa.
Myslíme si, že spracovanie, úprava alebo zušľachťovanie nerastov technológiou kyanidového lúhovania, ako aj umiestňovanie skládok, úložísk alebo odkalísk z odpadov zo spracovania, úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania predstavuje činnosť s výrazným zásahom do práva na priaznivé životné prostredie a potenciálne ho môže ohroziť a poškodiť a tiež predstavuje potenciálny zásah do zdravia populácie.
Predložený návrh zákona preto v súlade s pozitívnym záväzkom štátu na úseku sociálnych práv a práva na priaznivé životné prostredie zavádza zákonný zákaz spracovania, zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania, ako aj umiestňovania skládok, úložísk alebo odkalísk z odpadov zo spracovania, úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania.
Vyhradené nerasty ako súčasť nerastného bohatstva sú podľa Ústavy Slovenskej republiky vo vlastníctve Slovenskej republiky. Slovenská republika preto môže rozhodnúť o tom, ako s týmto svojím vlastníctvom naloží vrátane rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky ako najvyššieho zastupiteľského orgánu Slovenskej republiky vyjadrenom vo forme zákona, že spracovanie, úprava, alebo zušľachťovanie nerastov v technológii kyanidového lúhovania, ako aj umiestňovania skládok, úložísk alebo odkalísk odpadov zo spracovania, úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania bude zakázané.
Národná rada Slovenskej republiky môže tiež zákonom rozhodnúť o tom, že umožní, aby tento zákaz za určitých okolností neplatil. Navrhuje sa, aby tou okolnosťou bolo súhlasné miestne referendum obyvateľom všetkých dotknutých obcí.
Predložený návrh zákona vychádza tiež z princípu rešpektovania a podporovania komunálnej demokracie, reprezentovanej miestnym referendom, ktoré predstavuje priame rozhodovanie obyvateľov obce s najvyššou legitimitou. Kladný výsledok miestneho referenda v každej dotknutej obci predstavuje jediný zákonný prostriedok ako prekonať tento zákaz. V záujme toho, aby bolo garantované právo obyvateľov v ich obci rozhodnúť o vyslovení súhlasu so spracovaním nerastov technológiou kyanidového lúhovania sa tiež navrhuje úprava tohto referenda ako obligatórneho.
Návrh zákona vychádza preto z konštrukcie, že žiadateľ o vydanie povolenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na použitie technológie kyanidového lúhovania pred podaním žiadosti na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podá každej dotknutej obci návrh na uskutočnenie miestneho referenda o vyslovenie súhlasu na spracovanie, úpravu alebo zušľachťovanie nerastov technológiou kyanidového lúhovania ,ako aj umiestňovania skládok, ložísk, alebo odkalísk odpadov zo spracovania touto technológiou. Za dotknutú sa považuje každá obec v katastrálnom území, v ktorej sa navrhuje na spracovanie, úpravu alebo umiestnenie skládky alebo úložiska zo spracovania touto technológiou. Obecné zastupiteľstvo na základe návrhu žiadateľa o vydanie povolenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na použitie technológie kyanidového lúhovania vyhlási miestne referendum o vyslovení súhlasu so spracovaním nerastov technikou kyanidového lúhovania a toto sa uskutoční v lehotách stanovených v súlade s § 11a zákona Slovenskej národnej rady z roku, č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Ak obyvatelia obce v platnom miestnom referende nevyslovia súhlas s navrhovanou technológiou alebo ak miestne referendum nebude platné, teda ak nebude jeho výsledok mať platné pozitívne rozhodnutie, žiadateľ nebude môcť podať návrh o vydanie povolenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na použitie technológie kyanidového lúhovania. Ak by to tak urobil, ministerstvo konanie o jeho žiadosti preruší a vyzve ho na doplnenie tejto chýbajúcej náležitosti, inak konanie zastaví. Ak bude mať žiadateľ platný výsledok miestneho referenda z každej dotknutej obce v konaní, ministerstvo životného prostredia bude pokračovať v konaní podľa príslušných ustanovení zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov.
Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Obraciam sa na vás za skupinu predkladateľov s požiadavkou na podporu tohto návrhu a zákona a o jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 320 určil za spravodajcu k predmetnému návrhu poslancov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 4. septembra 2014 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2014 od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Som sa bál, že nevyjde čas, ale, chvalabohu, o päť minút dvanásť, ale predsa prišla táto novela zákona banského. Ja som už na minulom prejednávaní geologického takisto upozorňoval, že pravdepodobne sa to nedá riešiť cez geologický zákon, a asi sa to aj potvrdilo. To nieže asi, ale sa to potvrdilo, že je potrebné otvoriť banský zákon. Takže chcem podporiť v tomto kolegov a samozrejme poďakovať im, že s touto iniciatívou prišli. Sú z toho istého regiónu, ako som ja a ja som sa tak isto stretával s touto problematikou, či v Kremnici, či v Detve, s obyvateľstvom, ktorí jednoducho nechceli, aby táto ťažba zlata touto metódou prebehla, samozrejme, alebo prebiehala, alebo bola schválená.
Treba si ale uvedomiť jednu vec, že samozrejme, že povrchová ťažba zlata zrejme inou ako kyanidovou metódou nie je, nie je možná. A preto tak isto predkladatelia alebo teda navrhovatelia tohto, tejto novely zákona správne postupujú v tom, že idú na technológiu ako-takú a nie na jednotlivé nerasty vyhradené, lebo vieme dobre, že teda vyhradené nerasty sú vo výhradnom vlastníctve štátu. A keďže sú vo výhradnom vlastníctve štátu, štát má samozrejme aj právo povedať, akým spôsobom tieto nerasty budú ťažené. Takže tento zákaz kyanidovej metódy ako takej je podľa mňa z hľadiska takého logického prístupu v tejto novele zákona správny.
Chcem ale tak isto upozorniť znova na to, čo som tu hovoril pri geologickom, pri novele geologického zákona, že toto má hlbšiu, hlbšie súvislosti. S tým, že vlastník pozemkov sa mnohokrát až neskôr dozvie, že banský úrad na jeho území vyhradil proste územie, na ktorom nejaká firma zistila nález vyhradených druhov nerastov, a stane sa to proste areálom, ktorý jednoducho dlhodobo potom tento vlastník nemôže v súlade so svojím vlastníckym právom, tak ako by chcel, využívať, ale musí čakať, či sa tu bude alebo nebude tento nerast ťažiť, alebo nebude sa ťažiť. Samozrejme, že nie je to tak jednoduché, ako si mnohé organizácie, aj treťosektorové, myslia, že, alebo občania si myslia, že keď už, keď je toto vyhradené, toto územie, cez banský úrad, že sa tam ťažiť bude. To tak nie je, to tak nie je. Musí to prebehnúť samozrejme dvadsať štvorkou o EJI, teda posudzovaní vplyvov na životné prostredie a tak ďalej a tak ďalej. Musia s tým nakoniec súhlasiť rôzne zložky a nakoniec aj samotní vlastníci. Ale naozaj my sme v tomto prípade konkrétne, aby som nebol rozvláčny, my nie sme štátom, v ktorom by sme mohli povrchovým spôsobom realizovať ťažby akýchkoľvek druhov takýchto nerastov takýmito prostriedkami, ako napríklad je kyanidová metóda. A rovnako ako v tom geologickom zákone alebo v novele geologického zákona nie sme štátom na to, aby sa u nás ťažil urán. Takže ide to presne v tej dikcii, ako sme to hovorili, alebo ako sme to navrhovali na minulej schôdzi. A preto si myslím, že je to dobrý návrh novely zákona a treba ho podporiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, chcem ti poďakovať za tvoje vystúpenie a za podporu návrhu zákona. Naozaj tento problém ťažil obyvateľov nášho kraja, či to je Podpoľanie alebo okolie Kremnice. Je tu teraz vhodná chvíľa, aby sme teraz práve novelou zákona tieto veci upravili s tým, že ešte sú možno niektoré otázky otvorené. Komunikujeme aj s ministerstvom hospodárstva, takže v rámci druhého čítania možno, a sme pripravení a otvorení na ďalšiu spoluprácu, ak bude treba pozmeňujúce návrhy, ktoré návrh zákona vylepšia, sme pripravení o tomto rokovať.
Takže ďakujem pekne a verím, že návrh zákona bude mať širšiu podporu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, je dobré, že je tu ten zákon. To nikto nespochybňuje. Ale sme to mohli mať za sebou, sme to kľudne mohli mať za sebou. Mohli sme byť to, čo, po čom tu voláte niektorí, špeciálne pán Číž. Ten vždycky tu je naprúdený jak tiger, že keď tu niekto niečo rozpráva. Tak sme to mohli mať vybavené. Presne to, že ste dvakrát vylúhovali čaj, no, dvakrát ste to vylúhovali. Tam ste to, na minulej schôdzi tie Košice mali prejsť bez poškvrny nejakými Detvancami, hej, že tam to malo byť, a Kremničanmi, tam to malo byť úplne čisté východniarske, východniarska, hej, vec. Presne tak to dopadlo.
Sa mi dostal do rúk letáčik (vystupujúci ho ukazuje plénu), ktorý bol v Košiciach distribuovaný. Naozaj milené, naozaj milené, že teda hrdinský boj pána Rašiho a pána Žigu: zastavili. Kde tam tí chudáci, ktorí, o ktorých ja viem, že roky sa tam trápili, robili bannery, nikto im nezaplatil, letáky, chudáci, stáli tam, chodili po nejakých magistrátoch, neviem čo?! A tomu sa hovorí taká, že elementárna úcta a slušnosť, hej? Ono by stálo za to a ja som sa im poďakoval minulý mesiac, poviem to pre istotu aj teraz. A to, že sa tu niekto založil takýmto štítom, mi príde, no nech sa s tým sám vysporiada. Presne tento letáčik. A preto vlastne Detva a Kremnica minulý mesiac nešla, lebo by sa poškvrnila tá čistota toho východniarskeho loby. A urán zastavil hrdina, hrdinskí bojovníci, správne rozhodnutie, urán. No normálne človek by žasol, nejdem vás s tým trápiť, prípadne Košičania vedia, o čom rozprávam, však to mali v schránkach. Otázka stojí, že či teraz, kto bude dávať čo do schránok, neviem. Pochybujem, že pán Senko alebo možno pani Laššáková. Nevieme, aké sú ambície. V samospráve predsa len tie voľby idú, sa blížia. Nemôžme. Môžme len toto ešte, nemôžte zakázať na to upozorniť. A tam je aj vidno takéto určité to vaše pokrytectvo. Hej, že to vaše pokrytectvo, že keď cítite, že je tá téma silná, tak sa po nej chopíte a bez kúska hanby zo seba spravíte hrdinov, bez kúska hanby zo seba spravíte hrdinov.
Ja už chcem v tejto chvíli asi len apelovať, ja ani, priznám sa, neviem presne, jak pani Müllerová vyzerá, tak len zbežne ju poznám, myslím že je predkladateľka. Pán Senko, pani Laššáková, aspoň sa, prosím vás, neštylizujte do úlohy tých hrdinov. Pekne by korektné bolo v tejto veci poďakovať, tam bolo x ľudí v Detve. Aj vy viete, pán Senko, aj pani Laššáková vie, ľudí, ktorí sa naozaj tej téme venovali, stálo ich to peniaze, energiu, čas. Je potrebné im sa poďakovať, že sa podarilo vytvoriť takú atmosféru, ktorú vy zavŕšite. To vám nikto nemôže zobrať, hej, ktorú vy zavŕšite hlasovaním. Komu česť, tomu česť. Ja vám poďakujem za vaše zahlasovanie. Ja budem hlasovať za. Dúfam, že je to vecne a právne urobené tak, že to nebude mať chybu. To dúfam, že to nerobil Hujer, že to je proste urobené tak, že to bude v poriadku, hej, že nieže sa to vráti, že tam niekde formálne je nejaká chyba v tom. Čiže ja vám za to zahlasujem. A korektne uveďte proste, aj bolo by dobré, keby ste uviedli, že sa podarilo celkovo, hej, celkovo sa podarilo. Nemajte v sebe to, že SMER to urobil. SMER to neurobil. To, dúfam, sa na tomto zhodneme. SMER tomu pomôže hlasovaním. Dobre? SMER tomu pomôže. Ja vám za to hlasovanie ďakujem možno aj v mene tých ľudí, ktorých sa to týka, za predpokladu, že je to v poriadku. Čiže je to o tom. Je to o tom. Dvakrát ste to vylúhovali, dvakrát to chcete predať ako váš boj za spravodlivosť, ale verím, že už nastanú časy, kde ľudia už prestanú veriť týmto rozprávkam.
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina, keby si poznal celkový proces a problematiku, tak by si takýmto spôsobom nerozprával. Bagatelizuješ. Nehovoríš pravdu a zbytočne hovoríš o nejakom vylúhovaní nejakého čaju, bohužiaľ. Tomu tak nie je. Keby si poznal situáciu procesov v jednotlivých oblastiach, to znamená Kremnice, Detvy, aj Hodruše – Hámrov, tak by si vedel, že my sme nemohli vôbec v tom období tak narýchlo vstúpiť do geologického zákona, pretože by sme nevedeli tento zákon alebo tú problematiku vyriešiť. Ku každému jednému prípadu musíme pristupovať osobitne, pretože každý jeden prípad je v inom štádiu riešenia. Takže nebagatelizuj a oboznám sa s problematikou.