36. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vzhľadom k tomu, že sme dneska schválili naozaj štátnický zákon o ambrózii palinolistej, kde v spoločnej správe sa premietla aj tá zmena, ktorú ja navrhujem, čiže v zásade je bezpredmetné o tomto návrhu zákona rokovať. Takže ho sťahujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona nesťahujem samozrejme, lebo je stále aktuálny. Ten predchádzajúci hovoril o tom, že sa máme vrátiť tam, kde sme boli. Aspoň čo sa týka výrubu, chvalabohu, sa to podarilo.
Tento návrh zákona definuje to, že Štátne lesy môžu zameniť, vymeniť svoje pozemky, a ako to býva dobrým zvykom, tak sa to stalo predmetom rôznych špekulácií. Žiaľ, jeden z najvypuklejších prípadov vám poviem a už som ho tu nie raz hovoril, je Pečniansky les. To znamená, priamo pod oknami poslancov, priamo pod oknami poslancov ulúpili 24 hektárov lesa. Zámena lesa, meter štvorcový mal cenu bieleho rožka v hypermarkete. Taká bola cena, za ktorú sa to zamieňalo. Každý nech si spraví svoju predstavu, že kam sme až schopní zájsť. To, že sa nám títo barbari a lúpežníci dostali pod okná, to znamená, okrem iného hovoria aj o tej arogancii a o tom, že majú predstavu, že môžu. Lebo v tejto krajine môžme všetko.
Sám som zvedavý, jak to dopadne. Robíme, čo môžme. Bojujeme, aby sa celý ten proces, nezvratný proces ulúpenia tohto lesa zastavil. Prebieha v súčasnosti súdny spor. My sme, ja som dokonca inštaloval obrovskú vlajku, ak by niekoho niekedy zaujímalo, lebo však ináč sa to nedozviete tu v tejto krajine. Už, no, pre túto chvíľu to nebudem komentovať. Filtre informačné sú nastavené. Ak vás niekoho zaujalo, prípadne kto prechádzal po Moste SNP a že je tam stožiar, obrovský stožiar s vlajkou, tak to je stožiar, ktorý symbolicky chráni ten Pečniansky les. Je to podľa mojich vedomostí najväčší vlajkový stožiar na Slovensku. Je tam a bude tam dovtedy, pokiaľ bude prebiehať súdny spor o tento Pečniansky les. V prípade, že by náhodou Slovenská republika prehrala, čo verím, že prípadne nájdem aj podporu tuná medzi poslancami, to už je jedno, odkiaľ sú, že, lebo to bude aj našou vizitkou, hej. Že v prípade, že sa celý tento podvod dokoná, hej, že ulúpia 24 hektárov lesa pod oknami parlamentu, kde cena bola, cena metra štvorcového bola cena bieleho rožka v hypermarkete, tak to bude aj našou hanbou. To bude aj našou vizitkou. Tak verím, že by sme sa v niečom mohli spojiť, že budeme veľmi pozorne sledovať celý ten proces a nedovolíme, aby to nastalo. To bude hroznou vizitkou.
Takéto veci si podľa mňa nedovolia už ani v rovníkovej Afrike. Naozaj, to sú veci, ktoré sa už nedejú. A to, že sa to udialo u nás, je hroznou vizitkou a môže to byť obrovským precedensom.
Na elimináciu podobných javov, tak to nazvem, by pomohla slúžiť aj táto novela zákona o lesoch, v ktorej navrhujem, aby pri určitej výmere, v návrhu zákona je 20 hektárov, o tejto zámene a výmene rozhodovala vláda. Doteraz o tom rozhoduje, teda schvaľuje, rozhodujú o tom Štátne lesy a schvaľuje to aj nadriadený orgán  teda ministerstvo pôdohospodárstva, to znamená, daný v tom čase minister. A návrh je, aby nad výmerou 20 hektárov o tom rozhodovala vláda. Ja si myslím, že vláda už nemá toľko práce, ako by sa možno niekomu malo zdať, že by mohla chvíľku posúdiť aj takýto návrh, lebo tým preberá aj politickú zodpovednosť. To treba jasne povedať, že my musíme aj pomenovať, že niekto, nevylučujem, že zoberie na seba tú politickú zodpovednosť.
Lebo teraz sú napríklad pripravované zámeny Chopku. Celá južná strana Chopku sa má zameniť, časť Vysokých Tatier sa má zameniť. Otázka stojí, viete, keď to zamenia Štátne lesy a podpíše to Jahnátek, tak premiér Fico sa môže zahrať za spravodlivého, že o tom nevedel, odpáli pred voľbami pána Jahnátka, že čo to podpísal, ešte teda, že. Ale už ten proces je ireverzibilný, už je nezvratný, už sa to nebude dať meniť.
Ak prípadne je to občanom jedno, že už aj Chopok predáme, nech sa páči. Lebo už Chopok, potom Kriváň, Gerlach a myslím, že teda časť toho, tých Tatier, neviem či sa aj netýka časti štítov, naozaj tých najvyšších štítov vo Vysokých Tatrách. Nech sa páči. Pokiaľ chcete predať Chopok, pokiaľ chcete predať Gerlach, Kriváň, nech sa páči. Len, prosím vás, mňa do toho neťahajte, ja s tým nič nechcem mať. To znamená, robím to, čo môžem na to, aby som tie procesy zobjektívnil. Zobjektívnil z toho pohľadu, že v prípade, že rozhodne o tej zámene vláda, tak môžme hovoriť, že to je politická vôľa väčšiny v danom čase. Lebo vláda vládne na základe výsledkov volieb, predstavuje väčšinu a má to určitú reprezentatívnosť v sebe, ktorú my, demokrati, by sme mohli prípadne akceptovať. Môžme to nejak eticky, morálne, ale kto už by sa takýmito pojmami dneska zaoberal? Čiže naozaj je potrebné. To nielen Chopok, to je napríklad, ja som si dal robiť cez interpeláciu pána Jahnátka, že aké sú pripravované alebo aké sú zámery alebo kto ponúka alebo o čom sa rozpráva z pohľadu zámen. A by ste neverili. Celá Liptovská Mara sa stala obrovským sústom a veľmi je cenená. Tam je myslím päť alebo šesť pripravovaných zámen. Všetky sú nad 20 hektárov. Je to veľmi cenné sústo. Zistili to viacerí. Nech sa páči, nech to má avšak nejakú reprezentatívnosť. Nech o tom rozhodne vláda. Vláda povie, že chce predať polku Chopku, nech sa páči. Potom nech sa ľudia pýtajú vo voľbách alebo nech jej dajú vysvedčenie.
Takže ten návrh hovorí o tom, že pokiaľ je výmera zamieňanej pôdy štátnych lesov, to znamená, fakt, naozaj ešte aké čosi tu ešte tomuto štátu patrí okrem chodníkov, nad 20 hektárov, tak je potrebné, aby, aby o tom rozhodla a verifikovala vláda Slovenskej republiky. Myslím si, že to je nadmieru dobrý, dobrý návrh, v zásade neškodný, len zreprezentatívňuje to rozhodnutie.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne poslankyne, vážení poslanci, dovoľte, aby som vám predniesol spravodajskú správu. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedenému zákona, ktorý je pod tlačou 1014. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní; v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovanskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, myslím si, že tento návrh, ktorý tu je opakovane, má svoju hlbokú logiku. Ja osobne zo svojich skúseností samozrejme nemôžem povedať, že mám dokonalý štatistický prehľad o všetkých zámenách, ktoré sa uskutočnili a ktoré možno neboli podľa názoru niektorých občanov v poriadku. Ale rozhodne môžem povedať, že za tie roky, o ktorých môžem hovoriť z pohľadu skúseností z lesného hospodárstva, a vlastne jedná sa o zákon, ktorý sa týka pozemkov lesných, môžem pripomenúť slová jedného kolegu, ktorý celý život pracoval na úseku legislatívy lesníckej, a ten raz povedal na jednom stretnutí v rámci lesníckej komory, keď táto téma bola na pretrase: ´Prosím vás pekne, veď ja si nepamätám z pozície svojej ako úradníka štátnej správy na úseku lesného hospodárstva na žiadnu zámenu, ktorá by nebola diktovaná nejakými nie celkom čistými, aby som to tak diplomaticky povedal, zámermi a záujmami.´ Ja netvrdím, že ten kolega mal pravdu. Len tvrdím, že naozaj množstvo zámen, ktoré boli tu aj predmetom rokovania, a ja som sa k nim vyjadril dneska, nebudem až taký konkrétny, boli diktované predovšetkým poľovníctvom, rôznymi divnými spájaniami pozemkov, ktoré boli skôr rozpájaniami,.
A preto si myslím, že ak existuje takéto riziko, a teraz sa vôbec nemusíme baviť o tom, v akom štatistickom význame a rozsahu takéto riziko existuje, tak je návrh pána poslanca Alojza Hlinu naprosto odôvodnený a správny. Žiadne zámeny on predsi nezakazuje. Len hovorí, že v prípade, že má dôjsť k zámene lesných pozemkov vo vlastníctve štátu, tak aby táto kompetencia neostávala len v rukách rezortného pána ministra, lebo aj rezortní páni ministri sa na tomto úseku dopustili vecí, ktoré neboli vždy ľahko vysvetliteľné, ale aby postúpila táto kompetencia na vládu Slovenskej republiky. Ja verím, že vláda Slovenskej republiky napriek tomu, že má veľa úloh, ktoré musí riešiť, tak tieto výmeny a zámeny nie sú takými častými, aby súčasťou rokovania vlády nemohli byť. Určite sa tak stane, dobre, napokon pripomínam, že sme sa nie tak dávno tu zhodli na tom, že vyhlasovanie chránených území má postúpiť z rúk rezortného ministra práve na vládu Slovenskej republiky, a toto bolo schválené. Takže je to analógia. Vtedy bola polemika o tom, či je to v poriadku, a bolo povedané: áno, je to v poriadku, je to vážna vec, aby sa vyhlasovali nové chránené územia. No a ja hovorím v súlade s tým, čo cítim a ako som si aj prečítal návrh pána poslanca Hlinu, ktorý uvažuje teda s výmerou pozemku nad 20 hektárov, že sa ich to bude týkať, že áno, je to v súlade s potrebami občanov Slovenskej republiky. Aj tento návrh zákona je naozaj hodný schválenia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ja len doplním, áno, že treba povedať, že sme za tú, to som rád, že ste spomenuli tú okolnosť, že už precedens bol určitý urobený v tom, že sme zreprezentatívnili to rozhodnutie o vyhlásení, ale aj o zrušení prípadnej rezervácie. A to je, znova len to poviem, len dokumentačne, že to znova svedčí o tom, jak si tu my žijeme, že tesne pred prijatím tohto zákona, kde vlastne toto nastalo, že kto môže vyhlásiť a zrušiť, tak prebiehali dva konania o zrušenie chránenej rezervácie Bôrik a Borovicový háj pri Slavíne. To nechýbalo veľa, hej, nechýbalo veľa a bolo by to, by to bolo zrušené. Myslím, že tam boli tí istí ľudia, sa tam motali, ktorí sa motali aj okolo lesu na Kolibe. Keby neboli na to upozornili, a preto to robím, že tu vystupujem, ja im hovorím, že mamičky z kopca, a týmto im chcem poďakovať. A je tu aj taká akčná skupina, skupinka mamičiek z kopca, ktoré už zachraňovali, aby nebol vysielač na škole, aby deti nekŕmili z termonádob na školách, ony už toho urobili dosť a naozaj ony sa vtedy celej tejto záležitosti začali venovať. A premiér Fico to, myslím, vtedy dosť rázne stopol. Ale bolo to prichystané, nechýbalo veľa.
Takže naozaj vidíte, že s čím sa boríme, že ako blízko okolo nás sa tí ľudia točia a už sa neboja a neštítia ničoho. Pečniansky les je toho jednoznačným dôkazom. Hovorím, týmto, ak by toto prešlo, nevidím najmenší dôvod, prečo by to nemalo prejsť, ale tak zreprezentatívnime rozhodnutie. Nikto neberie tú možnosť rozhodnúť, ale ho zreprezentatívňujeme a nech potom preberá aj politickú zodpovednosť za to.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne. Ja som ináč štandardne býval na konci schôdze, neviem, teraz som poctený, že môžem svoje návrhy odsúdené na neúspech predstaviť zasa tesne po, po vládnych a po poslaneckých návrhoch vládnej strany. Neviem, či si to mám považovať alebo to chcete mať rýchlejšie z krku. Žiaľ, pre vás niektorých, budete to musieť vydržať. V tejto komorne atmosfére dovoľte mi, niekedy človek cíti takú beznádej. Ale čo je ľahšie, jak sa vzdať? Dovoľte mi napriek tomu, že veľa nechýba, že tu budem hovoriť do betónu, tak mi predstavíte návrhy. Možno to má význam pre tých ľudí, ktorí to pozerajú, a nech si oni spravia obraz, či je v tých návrhoch logika, že či by mali byť. Nevylučujem, že je potrebné vyhrať voľby, ale aj tam, týmto smerom sa budeme časom uberať a po, po tom akte sa niektorí možno budú aj čudovať, že ako rýchlo budú skadiaľ odchádzať.
Prosím vás, čo sa týka príspevku pri narodení dieťaťa, dovoľte uviesť, že my sme nezodpovední a hazardujeme. My sme nezodpovední a hazardujeme za cenu, neviem čoho, momentálneho zážitku, momentálneho pokoja, momentálneho komfortu. Asi? Hej, že momentálne to ako-tak funguje. Kto už by rozmýšľal nad tým, čo bude neskôr? Ale ešte tu zopár takých zblúdilých duší je, ktorí sa zamýšľajú aj v širších horizontoch ako vo volebnom. Mám pocit, že tu je maximálny rozsah, ktorí niektorí z vás dokážu, z nás, žiaľ, aj z nás, je volebný horizont. Ale existujú iné horizonty a o tých by sme mali rozprávať.
My sme nastavili mimoriadne nezodpovedne sociálnu politiku, mimoriadne nezodpovedne. Tá spôsobila, že najvyššia pôrodnosť na svete je nie v Afrike, ale v rómskych osadách na východnom Slovensku. Keby sme, ja to už notoricky opakujem tu, ale však opakovanie matka múdrosti, a možno jak v tej, biblicky výjav, aj to malé, malé semienko (vyslovené s pobavením), možno z neho vyraší. Čo mi iné zostáva, jako v tom dúfať? Lebo v prvom rade ma motivuje tá zodpovednosť, že to cítim, že to je problém, a navrhujem riešenia, ale nevylučujem, že som pripravený si lepšie vypočuť a prípadne podporiť. Ale, žiaľ, lepšie som nepočul. Počul som a videl som iba zakrývanie si očí a, a také tvárenie sa, že problém neexistuje, lebo ešte sa to dá vydržať. Otázka je, že čo necháme našim deťom, čo ony budú vedieť a čo ony budú schopné vydržať. Ja viem, že niektoré deti nemajú s tým problém už teraz, lebo však ich rodičia sa o nich postarali, ale je tu kopu detí, ktoré sa nemôžu spoľahnúť na to, že sa o nich postarajú ich rodičia, a že budú musieť sami bojovať o to, aby prežili.
Ale ťažko bojovať v spálenej zemi o prežitie. A tú spálenú zem im nechávame našou nezodpovednou sociálnou politikou, ktorá okrem iného teda spôsobila aj to, čo som spomínal, že najvyššia pôrodnosť na svete je v rómskych osobách. Že sme svedkami výjavov, ktoré nie sme možno, nie sme svedkami ani v tých dokumentárnych filmoch z tých rôznych oblastí, ťažko skúšaných afrických, a už veľa nechýba, že budeme svedkami tých fotografií detí s nafúknutými bruchami. Nech sa páči, keď si niekto myslí, že sa to dá udržať, že to vieme schovať, nech sa páči.
Riešenia na tieto problémy nie sú v diskusiách, ktoré už zvyčajne zvyknú byť aj zakázané na internete pre istotu, lebo však to sa nedá častokrát čítať, lebo tam riešenia naozaj nie sú. Riešenia sú tu v tejto sále, vážení, to treba povedať, že v tejto sále. V tejto sále je možné prijať zákony, ktoré v určitých horizontoch prednastavia parametre. Ak niekto si myslí, že existuje riešenie, ktoré zo dňa na deň to upraví, že už zajtra to bude lepšie, nech zabudne. A musíme sa pripraviť na to, že to presiahne ten volebný horizont, možno, ktorého sa tu niekto z nás bojí, hej, že tie efekty alebo tie, to tie výsledky toho prídu v nejakom inom horizonte, kde už my dajme tomu vôbec nemusíme byť ani v politike. Ale môžme si povedať, že boli sme pri tom, pomohli sme tomu, niečo sme o tom rozprávali. To je moja ambícia.
Chcem naozaj pomôcť a dať návrhy alebo minimálne otvoriť diskusiu o tom, že existujúci stav je neudržateľný. Neviem, dokedy si chceme ešte nahovárať, že to, čo tam vidíme, že je v poriadku. Že naozaj sa nám rodia deti do blata a ešte niekto tomu povie požehnanie. To už dávno nie je požehnanie, prosím vás pekne, pre to dieťa, pre nikoho, to je úplne hrozné. Ten cynizmus náš, ktorý nás obháňa, a to, ako k tomu pristupujeme, a množina, žiaľ, množina tých, ktorí majú tie rýchle riešenia, sa nám zo dňa na deň zvyšuje a ja nevylučujem, že začnú mať aj politickú silu. A to bude znova len a len našou zodpovednosťou, že to takto dopadne. Takže je čas sa na to pozrieť a zmeniť to. Zmeniť to.
A jeden z nástrojov, ako by sa to dalo zmeniť, je nešťastný, ja tomu hovorím nešťastný príspevok pri narodení dieťaťa. Ja už to nazývam diabolskými peniazmi. Ono ten príspevok sa, niekedy bolo, že príspevok pri narodení dieťaťa a potom bol doplatok k príspevku. Čiže to filozoficky ľudí nastavoval, ako keby to boli dva, a potom tu prišiel jeden z najzodpovednejších ministrov, akého som kedy videl a zlúčil to do jedného. Čiže tým znova filozoficky nastavil to vedomie ľudí do podvedomia, ako keby to bol jeden a tá nárokovateľnosť bola o to vyššia.
Niekedy bol tento príspevok pri prvom dieťati, potom v závane, neviem čoho, populizmu hrubozrnného, premiér Fico, údajne jeho osobnou agendou bolo, že druhé a tretie dieťa dostávajú tieto príspevky. Nechcem byť za netvora, možno u niekoho ním budem, že nedoprajem, nemám s tým naozaj najväčší problém, kto mi verí, nech mi verí, či doprajem alebo nedoprajem, ale tieto peniaze spôsobujú tragédie. Tieto peniaze, ktoré ujednotil pán Richter, že už tá nárokovateľnosť ľudí sa ešte posilnila, je to teraz niekde na úrovni 830 euro, spôsobujú, že kvôli týmto peniazom sa rodia deti. Kvôli 830 euro, žiaľ, je to hrozné, ale sa rodia deti.
Táto suma pre niektoré sociálne vrstvy môže byť prilepšením, polepšením. To je úplne v poriadku, to bol možno aj taký prvotný zámer zákonodarcu, že to má tomu slúžiť. Avšak tým, našou neschopnosťou sociálnej práce, ale aj vôbec politikou zamestnanosti sa tento prostriedok stal prostriedkom na prežitie. Len k tomu prostriedku na prežitie treba ešte to dieťa. A to dieťa je živý tvor, preboha! To dieťa za to nemôže, že jeho rodičia vedia prežiť iba tak, že majú dieťa. To dieťa za to nemôže, že štát bol svojím spôsobom neschopný nastaviť politiku zamestnanosti tak, že by tí rodičia mohli ísť niekde do roboty a nemuseli mať dieťa na to, aby prežili. To dieťa sa stalo rukojemníkom a ono možno tú zlobu v sebe bude mať, lebo ten život bude ťažký v tom blate a tá frustrácia bude obrovská. A možno potom sa budeme čudovať, koľko zloby v tých deťoch, ktoré sa neskôr stanú mužmi, ženami, bude. Aby sme neboli prekvapení.
Podľa mňa je to mimoriadne nezodpovedné, to, čo robíme. Nikto tu neprišiel so žiadnym návrhom, ktorý by to riešil. Chodíte tu so všelijakými hlúposťami, ale nikto by neprišiel s tým, ktorý by to riešil.
Návrh hovorí o tom, ja som už predkladal rôzne variácie na túto tému, dokonca vzhľadom na to pokazené, ako sme to pokazili, by možno stálo za to rozprávať až o vypustení, ale budem opatrný, lebo predsa len, hovorím, čím neskôr budeme odkladať tie riešenia, tým menej budú štandardné. Čím neskôr, tým menej štandardné. To normálne, to je spojená nádoba. Čím skôr, tým majú aký-taký náznak štandardnosti v sebe. Podľa môjho názoru už aj tu sme už za hranicou, ale ešte stále môžme ako riešenie tohto vnímať, že to upravíme aspoň takým spôsobom, že to druhé a tretie dieťa, tá suma nebude vyplatená naraz. Čo je na tom zlé? Ináč, táto otázka tu nezaznela prvýkrát, druhýkrát.
Tu pre ľudí to poviem, tu v tejto sále dokopy nikto nie je, nechýba veľa a rozprávam do betónu, je tu zopár kolegov. Poviem to pre tých ľudí, že oni majú ešte šancu vytvárať ten tlak, ktorý ešte ako-tak možno bude fungovať. Ten informačný sa zatvára, ale možno ten kontaktný, že budete v kontakte s niekým a budete o tom rozprávať. Vytvárajte ten tlak na riešenie tejto problematiky, lebo nás to zničí. Lebo nás to zničí. Ten systém sa zákonite zrúti. Normálne sa zrúti to, na to nemusíte byť matematik, fyzik. Stačí málo, ani, ani, aj štipka sedliackeho rozumu na to musí stačiť, že to sa udržať zásadne nedá. Pokiaľ nechcete počúvať extrémne názory niektorých bláznov, ktorí vám vedia také návrhy vysúkať, že vám mráz prejde po chrbte, len to nastavovanie spoločnosti sa už nastavuje trošku ináč, že sa nám to začína pozdávať. A to je nebezpečné, prosím vás. To je obrovsky nebezpečné. Popularita toho bude narastať a na konci, znova nemusíte mať ani strednú školu, je len a len tragédia. To znova sa ideme učiť? Znova sa potrebujeme, znova popáliť? Však malé decko vie, že keď platničku horúcu chytí, že sa popáli, tak druhýkrát nechytí. A znova nás to ide pokúšať, že ideme hľadať riešenia tam, kde nie sú?! Len pre neschopnosť sa pozrieť pravde čelom. Toho sa bojím, že ktovie, jak to celé dopadne.
Je to ešte akým-takým riešením pre túto chvíľu. Výsledky toho bude vidieť o niečo neskôr, ale pomôže to riešiť. Bude to jeden z nástrojov. Jeden z nástrojov, ktorý to pomôže riešiť, tú situáciu. To znamená, že upravíme vyplácanie tých príspevkov pri narodení dieťaťa. V tom návrhu je to napísané tak, v ktorom, teraz tento predkladám, že pri druhom a treťom dieťati sa to rozdelí. Nebudem vás zaťažovať tým výpočtom, ale je to niekde na úrovni 30, 25, 25 a 20 percent. To znamená, a po určitom čase 30 % z toho príspevku dostane pri narodení, 25 %, 30, 25, 20, áno, pri troch rokoch, pri dovŕšení tretieho roku, ďalších 25 %, keď začne plniť školskú dochádzku, a ten zostatok po ukončení školskej dochádzky. Čiže ešte raz, 30 % pri narodení, 25 % tri roky, 25 % začiatok školskej dochádzky, 20 % ukončenie školskej dochádzky. To znamená, sa to rozdelí. Nechcem sa tu vracať, že či pri troch rokoch, pri nástupe do školy, na kružidlo, na pravítko, na gumu. Áno, má to všetko, má v sebe brutálnu logiku. Je to logické. V zásade to neviete ani nabúrať, len k tomu potrebujete vedieť sa pozrieť pravde do očí a prestať sa hrať na socialistov a ustáť zopár kuvičích hlasov, ktorí budú hovoriť o, neviem, o čom. Ja viem, že aj dokonca tuná kolegyňa za mnou, za mojím chrbtom prvýkrát, keď som predložil tento návrh, neviem, či to nekomentovala úplne silne s expresívnymi výrazmi, slovami typu, že čo som to, ako zlé, cynické, proste brutálne. Proste nespomeniem si presne na ten výraz. No proste, že zlé.
Vážení kolegovia, ak nie teraz, tak tie ďalšie budú, potom si hľadajte výrazy, lebo teraz ich vyčerpáte. Lebo ak sú tieto nijaké, tak po určitej dobe neviem, ako budete komentovať tie ďalšie, lebo tieto sú ešte na úrovni normálnej štandardnej politickej práce a kreovania nejakej sociálnej politiky štátu. Štát má právo kreovať svoju a vytvárať si nejakú sociálnu politiku, nastavovať si ju a nenechať sa tlačiť do vecí, ktoré, je jasné, že uleteli, je jasné, že uleteli. Takže neviem ešte jak to ináč povedať. Ak nie teraz, tak potom hľadajte výrazy neskôr, lebo tie neskôr návrhy budú, úplne zákonite budú musieť byť úplne iné a ďaleko od štandardu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, kolegyňa a kolegovia, dovoľte mi v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, aby som bol určený Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1017.
V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali s lehotou do 4. septembra 2014 a gestorský výbor s lehotou do 8. septembra 2014 po prerokovaní návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť ďalší návrh, ktorý je z dielne, ktoré tu nebývajú bežne. Lebo v zásade tu prídu zákony, ktoré sa prikryjú niečím vzletným, a za nimi je záujem niekoho silného a veľkého. Potom sa tu sem-tam šuchne nejaká ambrózia palinolistá. Proste niečo neškodné, niečo také, čo teda na chvíľku tam, viete, že dosahovo tak minimálne, ale s politickým presahom, že teda, že aj drobné veci sa tu riešia alebo v prospech normálnych, teda bežných občanov.
Z tohto pohľadu je nezvyčajný tento návrh, lebo pomáha tým, ktorým treba pomôcť. Tu chodia zákony, ktoré pomáhajú tým, ktorí vôbec nepotrebujú pomôcť, ale si zvykli, že sa im pomáha, a nestačí im. To je rizikové pre túto krajinu, že nestačí im. Lebo ak by sa niekto spoľahol, že majú dosť, už nebudú chcieť, nie je to pravda. S jedlom rastie chuť a im už nestačí. Takže budeme svedkami ďalších zákonov. Čiže v tomto tu budem možno svietiť.
Vysvetlím, o čo ide. Ide v zásade o to, že ono to súvisí aj s tým predchádzajúcim bodom. Dôchodcovia sa stali terčom rôznych podvodníkov, špekulantov, ale aj priamych násilníkov s tým, že vedia, že u nich je určitý predpoklad, že doma niekde v kredenci proste tých 500 alebo 1000 euro na tú truhlu, jak sa hovorí, alebo na ten nejaký dôchodok budú mať. S tým sa kalkuluje a s tým sa do, je aj tá snaha sa dostať k tým domom a k tým dôchodcom. To poznáme, tie príbehy cez odpisovačov, koľko už bolo, to už poznáme z tých reportáží, odpisovanie plynomerov, elektriny, preplatky údajné zo zdravotnej poisťovne. Proste tam naozaj tá kreativita je obrovská, že ako sa dostať dnuka do bytu tomu dôchodcovi, a ten druhý zatiaľ šmátra v matracoch alebo v kredenci, kde má tie peniaze. To sú také bežné, stávajúce sa.
Ale už sme svedkami aj priamo násilných aktov, hej. To sme mali, to už je aj 3 mesiace dozadu, to bola taká séria tých útokov, fyzických atakov na dôchodcov práve kvôli tomu, že sa rátalo, že budú mať u seba hotovosť. Mimochodom to mi nedá, aby som nepovedal, brannobezpečnostný výbor, ktorého som členom, ktorého som bol aj podpredsedom, len som sa vzdal na protest tomu, ako funguje, má už tri mesiace otvorenú schôdzu. Bol zvolaný mimoriadny výbor na riešenie alebo hľadanie riešenia tejto situácie, to znamená, množiacich sa fyzických atakov a napadnutí ľudí v dôchodkovom veku. Za tie tri mesiace sme to neboli schopní ukončiť, prijať uznesenie. Dvakrát nám neprišiel minister Kaliňák. Je to svedectvom znova aj toho, že ako nám na tomto probléme záleží. Asi sa nastavila taktika, že necháme to vyhniť, alebo kým sa to zabudne, hej. Zdá sa, že je funkčná, lebo koho by to už dnes zaujímalo. Možno iba dovtedy, kým sa zase niekde niečo nestane. Alebo možno sa už niekde niečo stalo, ale už sa o tom nedozvieme, lebo ľudia niekedy majú pocit, že to, čo sa, že iba to, čo bolo v telke, sa stalo. Pravdou je, že sa stáva veľa vecí a máločo sa dostane z toho do telky. Čiže my keď niečo nevidíme v telke, je to tak, sa hovorilo: že bolo to v telke, je to pravda. Ani to nie je pravda. Keď to bolo v telke, to ešte stále neznamená, že to je pravda. A ak to bolo v telke, tak to ešte stále neznamená, že iba to sa stalo. A môže byť a častokrát je, že sa toho stalo radovo viac a iba niečo sa dostalo. Čiže možno aj teraz niekde sa, niekde niečo stalo, lebo ja som mal také informácie, že trebárs v tom Sačurove to, ten prípad, ktorý bol, kde malé deti sa nerozpakovali do kamery hovoriť, že nemali, proste bili ho, tak údajne to nebolo prvýkrát. Len sa to nehlásilo a nedostalo sa to televízie.
Takže možno aj teraz to prebieha. Pravdou je, že ako sa tá priepasť bude zväčšovať, ľudí, ktorým to v určitý moment začne byť jedno, hej, a ľudí, u ktorých je predpoklad, že doma v kredenci majú nejaké, 300 euro, tak sa to bude úplne normálne, nemusíte znova študovať žiadne vysoké školy sociologické, že tá frekvencia bude stúpať.
A teraz otázka, čo s tým? My môžme samozrejme ísť do represie a tam by sme primerane aj mali ísť, aj preto som ten výbor mimoriadny navrhoval, lebo niekedy je aj to riešením, že niekto dostane poriadne po zadku a pomôže to. To len obrazne. Je aj zvýšená represia, je, je a pomôže. Ale sú aj iné, iné, iné metódy ako to riešiť komplexne. A jeden z tých dôvodov alebo z možností je aj to, že by sme prestávali robiť z dôchodcov terče. To znamená, aby sme vytvorili také mechanizmy, ktoré by u tých dôchodcov vytvorili situáciu, že sa neboja dať do banky dôchodok alebo nechať si ho tam doručiť a nechať tam tie peniaze a nebáli by sa ich ísť vybrať v tak primeranej sume, ktorú potrebujú, že nie vo veľkom, veľa naraz, lebo oni sú zaťažovaní výberom za, poplatkom za výber.
Ja tu nebudem filozofovať, kto má veľa, kto má málo. Ak niekto má veľa, tak majú banky, to treba povedať. Aj ony patria do tej skupiny, kde im nestačí. Banky dokonca už chcú poplatky za to, že, že vôbec vojdete dnu, hej. To, že je zaťažený ten výber peňazí aj vklad peňazí poplatkom, podľa mňa niekde môžme hovoriť, že to má aj určité absurdné, absurditu to predstavuje. U nás je to prijaté s pochopením. Ja sa s tým nestotožňujem a navrhujem, že aspoň pri kategórii dôchodcov, to znamená, poberateľov starobných dôchodkových dávok, umožníme týmto poberateľom starobných dôchodkových dávok výber tých svojich peňazí, pozor, to nie sú peniaze banky, ale svojich peňazí z tej banky bez poplatku. V návrhu, my navrhujeme sedem, v prípade že by prešiel tento návrh do druhého čítania, môžme rozprávať, môže to byť prípadne aj o niečo menej.
Ten poplatok za výber sú 2 eurá, čo niekto povie: čo to je? To ja viem, že tu sú iní borci, pre ktorých to nie je žiaden peniaz, hej. Ale povedzme si pravdu, pre veľa ľudí je to ešte stále peniaz, hej. A špeciálne pre dôchodcov s tými ich dôchodkami, to je, ešte stále je silný peniaz. Takže ten návrh hovorí, že by tie výbery v primeranom množstve boli bez zaťaženia. Ja si dovolím tvrdiť, že banky to bez problémov ustoja, bez problémov to ustoja, i keď sa tomu bránia. Lebo banka v zásade je moderná banka, ju hotovosť obťažuje, lebo hotovosť musíte ráno zrátať, večer zrátať, mať ju v sejfe, hrká to tam. Teraz dokonca, vidíte, tu sme mali takých, že ten pracovnú službu, a kto to tu, niekto tu hovoril: jáj, to som skoro spadol, poviem to takto, zo stoličky, že to hrkanie toho automatu, ktorý počíta mince v banke, je tak hlučný, že ten, kto robí pri tom počítadle, tak už je riziková kategória. No to sú tie absurdity, ktoré naozaj tu my sa s nimi budeme stretávať. Takže ten, kto počíta mince, je riziková kategória. Čiže banky nemajú rady, nemajú rady prácu s hotovosťou, lebo ich obťažuje, majú tendenciu vydať, zbaviť sa hotovosti a všetko, ísť do viralu cez internetbanking. A povedzme si pravdu, koľkí z vás tu, ani nie z našich poslancov, ale aj prípadne ľudí, ktorí to pozeráte, ste tak užívateľsky komfortní, že zvládate, tak zvládate možno kartový, ale koľkí z vás internetbanking, hej?
A teraz si predstavte... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, nerada vás ruším, ale je 19.00, a teda ak máte na dlhšie, tak by som prerušila váš vstup.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Dobre, dokončíme zajtra.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Dokončíme zajtra, takže prerušujeme vlastne úvodné slovo.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Tak.

Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, už len doplním, čo som včera nepovedal ohľadom tohto návrhu zákona, okrem toho, samozrejme, že je dôležitý na rozdiel od iných, ktoré sem chodia, a nie je lobistický na rozdiel od iných, ktoré sem chodia, a pomôže na rozdiel od iných, ktoré sem chodia, a pomôže hlavne veľmi sociálne namáhanej skupine dôchodcov. Hovorí o tom, že teda si môže vybrať v priebehu mesiaca svoj dôchodok z banky bez poplatku, zjednodušene povedané. Už som to včera odôvodnil, nebudem sa k tomu opäť vracať. To je zmyslom predloženého návrhu zákona.
Vzhľadom však k tomu, že zároveň okrem môjho návrhu je na tejto 36. schôdzi otvorený zákon o bankách prostredníctvom vládneho zákona, ktorý je v druhom čítaní, čo mi umožňuje predložiť aj pozmeňujúci návrh, tak ten sa v súčasnosti pripravuje, a aby nedošlo ku kolízii s tým, že či tento návrh bol, alebo nebol schválený, nakoľko tento vládny návrh bude prerokovaný až v priebehu budúceho týždňa, tak vzhľadom k tomu, že sa bude predkladať pozmeňujúci návrh, si dovolím stiahnuť teraz tento môj návrh z hlasovania.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh je v zásade procedurálne obdobne ako ten predchádzajúci.
Stručne len poviem. Tento návrh nepredkladám prvýkrát a nebudem ho predkladať ani poslednýkrát, lebo je dôležitý, a hovorí o tom, že už keď sme dopustili, čo sme dopustili, sme to už aj na tejto schôdzi hovorili, bola tu správa o úžerníkoch, ako sme vydali našich ľudí do pazúrov úžerníckych spoločností, tak by sme im mali pomôcť sa trošku vysporiadať s následkami, ktoré s tým boli spojené. Naozaj to neboli podvodníci, ktorí si zobrali televízor na splátky a neplatili častokrát, i keď nevylučujem, že tam boli aj takí, ale to boli aj ťažko skúšané sociálne skupiny dajme tomu starobných dôchodcov, ktorí chceli ísť pôvodne na kačku a nakoniec zistili, že odchádzajú, lebo to im núkali, a zistili, že odchádzajú s hrncami, ktoré nepotrebujú a s úverovou zmluvou na 1 000 euro, z ktorej sa časom stala zmluva na 3 000 euro. Ten prípad je dostatočne známy, napríklad prípad toho pána Horvátha z Nižnej Olšavy, ktorému požičali nebankovky vášho štátneho tajomníka. Nuž ale tak si tu my žijeme a zdá sa, že sa s tým chcete vyrovnať, takže - že to chcete ustáť.
V tomto návrhu, tento návrh hovorí o tom, že fyzické osoby nepodnikateľov, pokiaľ sa dostanú do tohto, prepadnú do toho koša, kde sa vymáha tá pohľadávka prostredníctvom exekútora, tak táto už nie je zaťažená DPH. DPH má význam pri podnikateľoch, pri, koniec koncov kvôli čomu exekútori vznikli, lebo exekútori vznikli kvôli tomu, aby účinnejšie vymáhali peniaze a vyčistili obchodný styk medzi podnikateľmi. Paradoxne to celé skončilo tak, že exekútori majú relatívne nízku, skoro nulovú úspešnosť medzi podnikateľmi, lebo tí to vedia nejakým spôsobom ošetriť, ale exekútori milujú fyzické osoby, a špeciálne starobných dôchodcov, lebo to je na viackrát istený biznis.
Tento príklad poviem. Keď pôjdete ťažiť ropu do Kuvajtu, tak nezarobíte toľko, ako keď prostredníctvom nebankovky, trebárs aj pána Buriana, nainvestujete do takej nebankovky. Tá vám zhodnotí peniaze naozaj lepšie, ako keby ste ťažili ropu v Kuvajte. Lebo úlohou je požičať dôchodcovi 1 000 euro, dať mu, vraziť pod nos zmluvu, ktorú nevie prečítať ani ten, kto mu ju vrazil a má 20 rokov, a ten chudák dôchodca už vôbec nie vzhľadom pre ten fond. Mimochodom, pre tie fondy, ktoré pani Vaľová, to je ináč úplne malebné, že v rámci jedného poslaneckého zboru, čiže pani Vaľová ešte asi nejaké aj z regiónu, z ktorého je, vie o tom, že ako sa ťažko žije, tak predkladala návrh, že fondy majú byť rovnaké, ešte onehdá, jak sa povie, veľmi dávno, a by ste neverili, v rámci klubu ju sčesali dole, že ten návrh stiahla nakoniec. Tak čo, viete, možno uvažovať, že keby náhodou vtedy ten návrh prešiel, ten návrh údajne prešiel cez Slotu, cez Mečiara a neprešiel cez Buriana, lebo Burian mal osobný a eminentný záujem, aby neprešiel, aby tí dôchodcovia nevideli. A keby bol prešiel v tom roku 2010, alebo v ktorom, tak možno by tých tragédií bolo rádovo menej.
Takže úlohou je, úlohou je naozaj oklamať dôchodcov, dať im do schránky, že poďte na kačacie stehno a potom im predať nejaké tie haraburdy, ale špeciálne, lebo to sú jedni šmejdi, to treba tiež aj jedným dychom povedať, že šmejdi ako šmejdi, hej. Jedni šmejdi sú tí, čo vám núkajú tie všelijaké hrnce, a potom sú takí tí šmejdi v kravatách a v košeliach a tí sú častokrát u nás chápaní ako ctihodní občania. Ale títo iní, sofistikovanejší šmejdi sú ešte horší podľa mňa, lebo tí sa tvária na ctihodných občanov, a tí proste zabezpečia, že tí prví šmejdi, ktorí núkajú hrnce, tak vrazia a majú hneď poruke úverovú zmluvu na to, aby tie hrnce mali za čo kúpiť. Ten dôchodca, chudák, je z toho celý taký popletený a podpisom tej zmluvy mu začne peklo. Podpisom tej zmluvy mu začne peklo. Ani, chudák, nevie, že mu ten úver spadne, keď sa dva dni omešká, spadne mu celý. Tých prípadov je veľa.
A keď dohovorím, to kuvajtské podnikanie na Slovensku, tak o to ide, požičať mu tých 1 000, nechať mu spadnúť ten úver, chvíľu počkať, kým sa to celé nakumuluje na nejakých 2,5-3-tisíc euro, a potom to dať exekútorovi, ale už sa netrápite, exekútor sa netrápi s dôchodcom, nemusí chodiť za dôchodcom a pozerať mu do skrine, či tam niečo má. Exekútor pošle na Sociálnu poisťovňu prípis a Sociálna poisťovňa, to je banka, a posiela. Ten systém je geniálny, ten systém je svojím spôsobom geniálny, to zase treba týmto hochštaplerom uznať, že to zvládli. Ale zase úlohou nás zákonodarcom je to neumožniť, prekaziť. V tomto prípade normálne prekaziť, zastaviť a ešte by som, aj expresívnejšie výrazy napadli. Tento typ podnikania, niekto sa s ním živí a tvári sa za ctihodného občana.
Keď sme už toto urobili a spôsobili, tak jednou z možností, ako zmierniť tie dôsledky, je aj to, že exekútor v tomto danom prípade nebude uplatňovať DPH na vymáhanú sumu pri fyzickej osobe - nepodnikateľoch, o tom hovorí tento návrh.
Avšak znova, pani predsedajúca, vzhľadom na tie okolnosti, že to je ináč aj náhoda abo znamenie, jak tu mne niekedy takto vychádzajú, že znova aj na tejto schôdzi je otvorený zákon o DPH prostredníctvom vládneho návrhu, ktorý predkladá pán minister Kažimír a je v druhom čítaní, čiže je možnosť dať pozmeňovací návrh, to znamená, tento návrh zákona transferovať do formy pozmeňovacieho návrhu a predložiť ho ako pozmeňovací a vzhľadom na to, že nechcem, aby došlo ku kolízii, tak tento návrh sťahujem.
Ďakujem pekne.