36. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
27.6.2014 o 9:51 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Vážené kolegyne, kolegovia, pani podpredsedníčka Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 320 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 1080.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Chcem povedať, že ja tento návrh podporím.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby tieto výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 4. septembra 2014 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2014 od prerokovania návrhu zmeny legislatívnej, teda tohto zákona, v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Neautorizovaný
Vystúpenia
9:10
Prosím vás, zajtra bude aj pochod, pochod Pride, Gay pride, alebo jak sa to vlastne volá, s mottom "Poď vonku s rodinou". Niekedy naozaj treba vysokú mieru pochopenia pre niektoré mottá...
Prosím vás, zajtra bude aj pochod, pochod Pride, Gay pride, alebo jak sa to vlastne volá, s mottom "Poď vonku s rodinou". Niekedy naozaj treba vysokú mieru pochopenia pre niektoré mottá a organizované akcie, som to tu včera hovoril, že v tomto prípade je to dokonca kontraproduktívne, že vyzvať ľudí pod týmto heslom na účasť na takom pochode, lebo to irituje. Keby niekomu skutočne záležalo na ľudskoprávnom rozmere, ktorý tam skutočne existuje v určitých skupinách, tak ja keby som im chcel poradiť, čo im teda nechcem radiť, ale čisto teoreticky, tak určite by som nepovedal, že majú zvolať ten pochod pod takýmto heslom. Lebo to presne opačnú odozvu na to dostanú. Čiže ono už tá rodina je, zdá sa, v chápaní niekoho všeličo, hej.
Nám sa podarilo čiastočne fixovať aspoň jednu hodnotu, jeden status, ktorý dlhodobo je vnímaný, a dokonca už aj do ústavy, to však neznamená, že niekto nebude atakovať iné, iné hodnoty a skutočnosti, s ktorými sme v zásade vysporiadaní po stáročia, čiže rodinu, možno rodiča, že tu možno bude tendencia otca a z otca sa nestane otec, ale niekto. A tento návrh zákona s tým čiastočne súvisí, že čo všetko sa javí ako rodina alebo chápe ako rodina a dokonca teda je aj pod tým zákonom o rodine. My sme, žiaľ, sa stretávame so skutočnosťami, ktoré by niekoho ani v zásade nenapadli. Alebo zákonodarca v zásade ani nemohol vedieť, že to nejakým takýmto spôsobom môže niekoho napadnúť. Lebo je to svojím spôsobom totálne absurdné. Žiaľ, stáva sa to a bude sa to stávať čoraz častejšie, na to chcem upozorniť, lebo to funguje.
Úlohou zákonodarcu je podľa mňa operatívne reagovať aj na skutočnosti, na ktoré prípadne pri zákone nemyslel. Aj, čiže sú dobré zákony, ktoré majú dlhú trvácnosť, ale ešte neznamená, že keď sa zistilo časom, že ten zákon v čase a priestore, je potrebné, aby doznal nejaké zmeny, že sa práve kvôli tej hodnote dlhodobosti k tomu nevrátime a operatívne to nevyhodnotíme. Je načase sa vrátiť aj k zákonu o rodine. Lebo, žiaľ, sa stávajú veci, s ktorými zákonodarca nerátal. Otcom sa stanete, a všetci dobre vieme, jak sa človek stane otcom, ale z formálneho hľadiska podľa zákona o rodine z manželstva alebo súhlasným vyhlásením. A, žiaľ, v praxi sa stáva to, že sa nám stávajú otcami ľudia, ktorí v zásade možno ani teoreticky už nemôžu byť otcami. Vzhľadom na vek, fyzickú kondíciu.
V čom je teda podstata toho, v čom je čaro, že sa niekto vyhlási a prehlási za otca? Pre neho už asi v zásade veľké nie, keď je častokrát ten človek na smrteľnej posteli, pre neho to v zásade nemá až taký problém, ako by niekto povedal, že povinnosti, lebo však ani platenie výživného, lebo však nie je z čoho, pokiaľ je v tom statuse, ako je, avšak jeho úmrtím nastávajú skutočnosti, ktoré pomôžu tým, ktorí tento, toto rodičovstvo takýmto spôsobom sprostredkovali, to znamená vyplácanie sirotského. No zjednoduším to, je možné naozaj, a tých prípadov sa bude, budú sa množiť, že sa najstarší člen nejakej komunity stáva otcom viacerých detí a jeho úmrtím následne deti môžu poberať sirotský dôchodok. Ja som posledný, ktorý by závidel niekomu sirotský dôchodok, špeciálne, keď je skutočne sirotským dôchodkom, to znamená, že príde o jedného rodiča, ale ani my by sme nemali byť chladní, že aj v tomto prípade by sme nemali závidieť.
Na hygienu spoločnosti pre celkové chápanie je potrebné to precizovať tak, aby tieto skutočnosti nemohli nastať. My sme dlho rozmýšľali, ono je to dosť ťažké uchopiť legislatívne, že ako, ako to vlastne nastaviť aj v aplikačnej praxi, aby to bolo funkčné. V tomto návrhu návrh hovorí o tom, že u ľudí, kde sme vcelku liberálni, že nie ani keď by niekto mal dieťa s druhou ženou, tak už, my hovoríme už s treťou ženou a viac, takže je tam určitý pre niekoho, to by mohol vyjadriť kolega, ktorý tu nie je a mal spravodajcovať, určitú spokojnosť. Čiže u muža, ktorý sa prihlási k tretiemu dieťaťu, dieťaťu s treťou ženou a ďalšou ženou, tak je k tomu akceptovaniu toho otcovstva potrebné predložiť aj test DNA.
Ambíciou, poviem otvorene, ambíciou tohto návrhu je otvoriť túto tému. Lebo nás to čaká. My už teraz štatisticky máme, len niekto mi sľúbil tie štatistiky, nedal mi ich, ale v zásade aj teraz sa už dá povedať, ale trošku ma berte s rezervou, aby som to mohol prípadne neskôr korigovať, do prípadného druhého čítania to pripravím vycizelované, že už teraz v tých určitých krajoch, okresoch, ktoré sú známe tým, že je tam veľa sociálne vylúčeného obyvateľstva, tak tých, počet sirôt je vyšší a respektíve rádovo vyšší. A vojna tam nebola, hej, čiže to je jeden z tých ukazovateľov, ktorý by nám tu mohol hovoriť. A hovorím, vzhľadom na to, že to je funkčné a ten sirotský nie je zanedbateľný príjem, tak bude pravdepodobne tendencia sa k tomuto inštitútu vracať. Z niekoho pohľadu vracať, ale z môjho pohľadu zneužívať.
Takže ak máme vôľu naozaj dávať do poriadku sociálny systém, ktorý je naozaj pokazený a ktorý v konečnom dôsledku spôsobí rozvrat tejto krajiny aj z pohľadu toho, že demoralizuje tú krajinu úplne, tak je čas začať rozmýšľať aj o tom, že ako by sme mali upravovať tieto inštitúty. Žiaľ, hovorím, že radšej by som takýto návrh nepredkladal, lebo nabúrava veci, ktoré, by jeden nepovedal, že vôbec môžu nastať.
Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne. Tak som mierne dotknutý, že nebudeme mať za spravodajcu pána Poliačika, ale uspokojím sa aj s pánom Kadúcom, ale predsa len s pánom Poliačikom to má väčšiu tenziu vzhľadom na naše zásadné rozpory v nazeraní na niektoré základné veci.
Prosím vás, zajtra bude aj pochod, pochod Pride, Gay pride, alebo jak sa to vlastne volá, s mottom "Poď vonku s rodinou". Niekedy naozaj treba vysokú mieru pochopenia pre niektoré mottá a organizované akcie, som to tu včera hovoril, že v tomto prípade je to dokonca kontraproduktívne, že vyzvať ľudí pod týmto heslom na účasť na takom pochode, lebo to irituje. Keby niekomu skutočne záležalo na ľudskoprávnom rozmere, ktorý tam skutočne existuje v určitých skupinách, tak ja keby som im chcel poradiť, čo im teda nechcem radiť, ale čisto teoreticky, tak určite by som nepovedal, že majú zvolať ten pochod pod takýmto heslom. Lebo to presne opačnú odozvu na to dostanú. Čiže ono už tá rodina je, zdá sa, v chápaní niekoho všeličo, hej.
Nám sa podarilo čiastočne fixovať aspoň jednu hodnotu, jeden status, ktorý dlhodobo je vnímaný, a dokonca už aj do ústavy, to však neznamená, že niekto nebude atakovať iné, iné hodnoty a skutočnosti, s ktorými sme v zásade vysporiadaní po stáročia, čiže rodinu, možno rodiča, že tu možno bude tendencia otca a z otca sa nestane otec, ale niekto. A tento návrh zákona s tým čiastočne súvisí, že čo všetko sa javí ako rodina alebo chápe ako rodina a dokonca teda je aj pod tým zákonom o rodine. My sme, žiaľ, sa stretávame so skutočnosťami, ktoré by niekoho ani v zásade nenapadli. Alebo zákonodarca v zásade ani nemohol vedieť, že to nejakým takýmto spôsobom môže niekoho napadnúť. Lebo je to svojím spôsobom totálne absurdné. Žiaľ, stáva sa to a bude sa to stávať čoraz častejšie, na to chcem upozorniť, lebo to funguje.
Úlohou zákonodarcu je podľa mňa operatívne reagovať aj na skutočnosti, na ktoré prípadne pri zákone nemyslel. Aj, čiže sú dobré zákony, ktoré majú dlhú trvácnosť, ale ešte neznamená, že keď sa zistilo časom, že ten zákon v čase a priestore, je potrebné, aby doznal nejaké zmeny, že sa práve kvôli tej hodnote dlhodobosti k tomu nevrátime a operatívne to nevyhodnotíme. Je načase sa vrátiť aj k zákonu o rodine. Lebo, žiaľ, sa stávajú veci, s ktorými zákonodarca nerátal. Otcom sa stanete, a všetci dobre vieme, jak sa človek stane otcom, ale z formálneho hľadiska podľa zákona o rodine z manželstva alebo súhlasným vyhlásením. A, žiaľ, v praxi sa stáva to, že sa nám stávajú otcami ľudia, ktorí v zásade možno ani teoreticky už nemôžu byť otcami. Vzhľadom na vek, fyzickú kondíciu.
V čom je teda podstata toho, v čom je čaro, že sa niekto vyhlási a prehlási za otca? Pre neho už asi v zásade veľké nie, keď je častokrát ten človek na smrteľnej posteli, pre neho to v zásade nemá až taký problém, ako by niekto povedal, že povinnosti, lebo však ani platenie výživného, lebo však nie je z čoho, pokiaľ je v tom statuse, ako je, avšak jeho úmrtím nastávajú skutočnosti, ktoré pomôžu tým, ktorí tento, toto rodičovstvo takýmto spôsobom sprostredkovali, to znamená vyplácanie sirotského. No zjednoduším to, je možné naozaj, a tých prípadov sa bude, budú sa množiť, že sa najstarší člen nejakej komunity stáva otcom viacerých detí a jeho úmrtím následne deti môžu poberať sirotský dôchodok. Ja som posledný, ktorý by závidel niekomu sirotský dôchodok, špeciálne, keď je skutočne sirotským dôchodkom, to znamená, že príde o jedného rodiča, ale ani my by sme nemali byť chladní, že aj v tomto prípade by sme nemali závidieť.
Na hygienu spoločnosti pre celkové chápanie je potrebné to precizovať tak, aby tieto skutočnosti nemohli nastať. My sme dlho rozmýšľali, ono je to dosť ťažké uchopiť legislatívne, že ako, ako to vlastne nastaviť aj v aplikačnej praxi, aby to bolo funkčné. V tomto návrhu návrh hovorí o tom, že u ľudí, kde sme vcelku liberálni, že nie ani keď by niekto mal dieťa s druhou ženou, tak už, my hovoríme už s treťou ženou a viac, takže je tam určitý pre niekoho, to by mohol vyjadriť kolega, ktorý tu nie je a mal spravodajcovať, určitú spokojnosť. Čiže u muža, ktorý sa prihlási k tretiemu dieťaťu, dieťaťu s treťou ženou a ďalšou ženou, tak je k tomu akceptovaniu toho otcovstva potrebné predložiť aj test DNA.
Ambíciou, poviem otvorene, ambíciou tohto návrhu je otvoriť túto tému. Lebo nás to čaká. My už teraz štatisticky máme, len niekto mi sľúbil tie štatistiky, nedal mi ich, ale v zásade aj teraz sa už dá povedať, ale trošku ma berte s rezervou, aby som to mohol prípadne neskôr korigovať, do prípadného druhého čítania to pripravím vycizelované, že už teraz v tých určitých krajoch, okresoch, ktoré sú známe tým, že je tam veľa sociálne vylúčeného obyvateľstva, tak tých, počet sirôt je vyšší a respektíve rádovo vyšší. A vojna tam nebola, hej, čiže to je jeden z tých ukazovateľov, ktorý by nám tu mohol hovoriť. A hovorím, vzhľadom na to, že to je funkčné a ten sirotský nie je zanedbateľný príjem, tak bude pravdepodobne tendencia sa k tomuto inštitútu vracať. Z niekoho pohľadu vracať, ale z môjho pohľadu zneužívať.
Takže ak máme vôľu naozaj dávať do poriadku sociálny systém, ktorý je naozaj pokazený a ktorý v konečnom dôsledku spôsobí rozvrat tejto krajiny aj z pohľadu toho, že demoralizuje tú krajinu úplne, tak je čas začať rozmýšľať aj o tom, že ako by sme mali upravovať tieto inštitúty. Žiaľ, hovorím, že radšej by som takýto návrh nepredkladal, lebo nabúrava veci, ktoré, by jeden nepovedal, že vôbec môžu nastať.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:19
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:19
Miroslav KadúcPredmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby...
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra toho istého roku. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona priradiť k výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
27.6.2014 o 9:19 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra toho istého roku. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona priradiť k výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Neautorizovaný
9:21
Zjednodušene, jeden z najväčších zadávateľov stavieb a činností je štát...
Zjednodušene, jeden z najväčších zadávateľov stavieb a činností je štát prostredníctvom eurofondov. Tam sme si nastavili prah, že keď je to, sú to eurofondy, to sú iné peniaze, to znamená, môžu byť, môžu byť, ako keby sme akceptovali, že môžu byť z toho platené rôzne veci, ktoré za normálnych okolností sme neboli ochotní trpieť, aby boli platené. Pripúšťame, že tam je vysoká miera vaty, hej, alebo korupcie. A doteraz, zdá sa, že to aj niekomu stačilo. Že všetky tie parametre sa uspokojili. To znamená, poviem to na príklade, hej, že ak stavba, verejná zákazka, stála 100 mil., ale reálna hodnota bola, ja, prepáčte, pre ten môj príklad použijem a nebudem asi ďaleko aj od pravdy, reálne možno stála 50, tak tých 50 bola vata, ktorá sa tak všelijako roztratila, rozpustila a tých 50 sa dostalo k tým ľuďom, ktorí teda reálne nejakú lopatu videli, aj ju držali, aj ráno si obliekli montérky a aj niečo, aj niečo urobili. Lebo tu máme veľa ľudí, ktorí motajú, krútia aj vysedávajú po kaviarňach a špekulujú, kde by čo. Ale potom sú tu ešte - ešte, chvalabohu - aj ľudia, ktorí videli a držali lopatu, no a tých 50 sa rozdelilo medzi tých ľudí. No títo chudáci si teda kúpili nové vŕtačky, nové lopaty, nové montérky, kúpili deťom niečo do školy, no ešte ako-tak to fungovalo.
Avšak čo nezistili naši počestní a ctihodní občania vysedávajúci po kaviarňach? Že v zásade, keď aj tých 50, tých druhých 50 nedáš, nezaplatíš, tak v tejto mizernej krajine, pre tento prípad to použijem, ale ja túto krajinu milujem, sa nič dokopy nestane. Že tá paralýza tej spoločnosti je taká, že sa dokopy nič nestane. Lebo tí chudáci živnostníci sú tak biedni, že sa nedovolajú, oni budú hromžiť, chudáci, ale zľaknú sa, viete, ten, ten náš strach pred autoritami, pred vybavovačmi, pred Bratislavčanmi, pred štátnou mocou je tak zakorenený tak hlboko, že sparalyzuje toho konania, to je jak, jak tá myš, to niekde bol ten pokus, že proste dostane sa do takého šoku a nie je schopný konať. Tak niekedy mi to tak trošku, žiaľ, aj pripadá, že dostanú sa tí naši ľudia do takej paralýzy, že nie sú schopní konať a iba nadávajú. A tí, ktorí to urobili, zistili, že to je funkčné a že tých druhých 50 v zásade tiež môžu minúť na Bahamách, môžu minúť na vrtuľníky, môžu minúť, no proste tých pôžitkov, takých tých lacných všelijakých kalendárov si môžte nazbierať, tam sú aj nejaké výstavy v Moskve, že čo všetko sa dá kúpiť za veľa peňazí. Zase im treba uznať, že všetko niečo stojí. No tak keď chcú mať najnovší vrtuľník, tak tiež musíte uznať, že naši by nemali chodiť v tých starých vrtuľníkoch, tak - a vlastne tam o tom, tam sme sa dopracovali. Čiže už tým biedakom, ktorí skutočne aj robili, tak zachutilo nevyplatiť. Zachutilo nevyplatiť tých, tých problémov bude, zdá sa, čoraz viac.
A milujem ináč, ja milujem to, čo tu je taký, keď tuná kolega Zajac sa pýta pána Počiatka, tak ten mu vždycky vráti loptičku, že všetko súvisí s tým, že stavali lacno diaľnice. Toto je, viete, to je vrcholom absolútneho cynizmu a pokrytectva, lebo to je absolútna hlúposť. Tie, tak nemali súťažiť, len, viete, to je nie že, to cena tých diaľnic nepostačuje na vyplatenie tých chlapov v montérkach, hej. Tá zreálnená cena nepostačuje na nároky ľudí, ktorí si zvykli, že nemusia nič robiť, ale cez tie určité kanáliky tie peniažky dôjdu. A oni sú toto schopní obrátiť takým spôsobom, že nevyplatia tým chlapom a ešte tu niekto sa postaví a s kamennou tvárou bude hovoriť, že cena je nízka. To je úplne malebné. Naozaj to tak je. A, no len obeťou sa stávajú ľudia, ktorí naozaj živia svoje rodiny.
My keď sme chodili po Orave, keď to som chlap stokilový, ale slza na krajíčku a bezmocnosť. Obrovská bezmocnosť, hej, že čo s tým? A najnovšia móda, ktorá sa tu, zdá sa, že objavuje a už bola aplikovaná, je reštrukturalizácia. Čiže v zásade to bola jedna obrovská stavebná firma, v prípade mi to niekto vysvetlite, ale ja to poviem, že aká je v tom logika. Firma Hydrostav, bola jej schválená reštrukturalizácia, to znamená, že nevyplatené faktúry môže vyplatiť, to bude súdom, zákonom posvätené, že proste v hodnote, ja neviem, 10, 15, 20 %. Ale tá istá firma má už nekontrahované ďalšie zákazky stavebné... (Reakcia z pléna.) Pardon, pardon, Doprastav, ospravedlňujem sa. Nekontrahované ďalšie zákazky v hodnote stoviek miliónov eur. A súd prečo neprihliadal a nepovedal tej firme, no ale počúvajte, vážení, však ale vy máte nekontrahované ďalšie zákazky, však s realizáciou tých ďalších zákazok si splňte svoje záväzky dozadu? Dohodnite sa s vašimi veriteľmi o predĺžení tej splatnosti, ale doznajte sa svojim záväzkom. Ale čo umožnila súdna moc, čo umožnila, jak ten systém funguje? No umožnili sa im otriasť zo všetkých dlhov a ísť zarábať ďalej, lebo idú zarábať ďalej, lebo majú nekontrahované ďalšie zákazky. No to je absurdita! Rozumiete? Že mojím sedliackym rozum je to nepochopiteľné. Ale oni s kamennou tvárou proste to tým ľuďom povedia, že vám dáme 20 % z hodnoty faktúry. Ja neviem, či sa máme s tým uspokojiť, alebo nie.
A tento princíp nebol, vážení, uplatnený iba v tejto firme, tu už som počul, aj iný trnavský génius, ktorý tiež nejakým, ale už tá firma bola prehodená, tiež vychutnal čaro reštrukturalizácie. To začína byť módou. Dokonca som počul prípad, kde ľuďom povedali, že dajte nám rýchlo faktúru. Oni že sa čudovali, že prečo máme dať faktúru? A nepovedali im, že kvôli tomu, že o tri dni nato bolo vyhlásené, že mali schválenú reštrukturalizáciu. To znamená, aj tá faktúra bola zahrnutá. Viete, to sú obludné veci! To sú obludné veci svojím spôsobom, hejže, ktoré sa tu stávajú.
Viete, neviem, ktorý z vás si poviete, no čo už, je našou psou povinnosťou niečo v tom urobiť. Hľadať parametre, ako to riešiť. V Maďarsku, myslím, majú systém, že ak je veľká verejná zákazka, je generálny dodávateľ, tak má povinnosť vinkulovať sumu do banky v hodnote subdodávok. Ja vám to skúsim povedať. Ak by bol, znova pokračujeme v tom prípade, že máme 100-miliónovú zákazku, tak hodnota subdodávok v našich pomeroch by bola, že by vinkuloval 50 mil., ale to preto tento návrh zákona u nás nemôže prejsť, lebo možno by to niekoho v tejto - v tomto prípade - mizernej krajine začalo zaujímať, že prečo vinkuloval iba polku a kde sa stratila tá polka, keď to sú štyria chlapci v peknej kancelárii a v drahom aute. Akú lopotu oni držali, keď polka tej hodnoty zákazky, kde sa stratí tá polka? Čiže toto je asi u nás nepriechodné a všetci dobre viete, lebo tie peniaze, hovorím, keď všetko nakŕmite, kým všetko a všetkých nakŕmite z tých peňazí, tak na konci tomu Janovi s tou lopatou a s tým krompáčom, s tou zváračkou, s tou vŕtačkou nezostane nič.
Čiže neviem, jak sa vy idete postaviť, ani som tu nepočul nejakú vôľu, hej, že ako chcete ochraňovať subdodávateľov proti novej móde, ktorá nastala. Jeden z návrhov, ktorý by tomu mohol čiastočne pomôcť, je tento návrh, ktorý hovorí, že splatnosť faktúr u ľudí, ktorí podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, je maximálne 30 dní. Ale en bloc, cakomprask, bez výnimky. Lebo my sme krajina, každá šuflikantská, mizerná krajina potrebuje výnimky, lebo výnimka je miesto, cez ktoré sa k vám dostanem, to je ten infekčný kanál, a rozvrátim celý ten organizmus.
Sama Európska únia vedela, že je problém s dlhodobými platbami a neviem čo, existuje smernica. Prečo tu nikto hrdinsky nebojuje z ministerstva dopravy za aplikovanie smernice? Jak tu pani Zvolenská vedela nás tu lakovať, že jaká smernica, že čo máme všetko prijať a neviem čo. Prečo tu nestojí pán Počiatek, pán Malatinský a nehovorí, že je tu smernica, ktorá nás zaväzuje, aby sme chránili subdodávateľov, aby sme znižovali, ona sa volá, myslím tá smernica, že proti dlhým splatnostiam faktúr, nejak tak pracovne by som to nazval, ale v zásade má riešiť to, že naozaj ten problém je už aj v Európe. A ak je problém v Európe, tak krát dva, krát tri je na Slovensku. To je vždycky, to je axióma, ktorá nepustí, hej. Čiže prečo tu nie je hrdina Počiatek a nehovorí, jak ide aplikovať túto smernicu? My sme ju aplikovali, myslím, nenápadne, ani ste nevedeli, prosím vás, za čo ste hlasovali, kde sa stanovovali splatnosti faktúr na 60 dní, ale neboli by sme to my, že by sme tam nedali výnimku. No tá výnimka, v zásade je pokračovaním to, ako keby sme to neboli prijali. To znamená, ak keby sme neboli aplikovali tú smernicu. Ale v zmysle aj vášho purizmu preberania aproximácie by ste mali byť dôslední. Tu dôsledne pani Zvolenská trvala na tom, že chce niečo prebrať, čo nemusí. Tak prečo ste v prípade splatnosti faktúr tak netrvali dôsledne na tom, že máte prebrať, čo musíte? A tam boli jemný náznak, že tam je možné umožniť nejakú výnimku a dali ste ju tam, a tá výnimka v našich slovenských pomeroch znamená, že sme tam, kde sme boli. Keby som bol blbý, tak poviem, že tam, kde sme boli, viete, tak sa to zvykne končiť.
Čiže toto nám nepomohlo, tá smernica v tom skrátení a toto nám môže pomôcť, lebo tento návrh zákona hovorí, že cakomprask, keď to zjednoduším, to znamená 30 dní a hotovo. Bez výnimky. Lebo akonáhle tam dáte akúkoľvek výnimku, to je signál, v zásade to nebol potrebný zákon. 30 dní a hotovo.
Zmyslom toho je, že tí ľudia sa aspoň dozvedia po 30 dňoch, že robia na zlej firme. Že robia pre zlého objednávateľa. Lebo to, čo ste ešte by boli schopní robiť tým ľuďom, a to je presne to, ono to súvisí aj s tou naivitou, ale aj s tou dobrosrdečnosťou našich ľudí, ktorí sú ochotní ešte veriť, majú pocit, že keď som, viete, to sa tak hovorí, že podľa seba súdim teba, hej. To máte, z takého iného ksichta ste mali, túto niečo splietal o nejakých diktafónoch, prosím vás, to je niekto, kto chodí s diktafónom, si myslí, že každý chodí s diktafónom. (Zasmiatie sa rečníka.) Ja ani neviem, čo je pomaly diktafón. Viete, ale to je, to sú presne úbožiaci, ktorí "podľa seba súdim teba".
A teraz mi ušla tá myšlienka, čo som chcel povedať. (Reakcia z pléna.) Ale predtým. Splatnosť faktúr 30 dní a bodka.
Proste, áno, potrebujeme sa dostať k splatnostiam faktúr bez výnimky, lebo aj toto bolo zneužívané v tom takým spôsobom, a to robili tým ľuďom, to súvisí s tou našou naivitou, teda v tom, že verili tí ľudia v to dobro, že ma neoklamú, a súviselo to aj s tým veľkým menom častokrát tej firmy a že robili pre štát. To znamená, akceptovali, že 90-dňové, 120-dňové splatnosti, a pritom tí ľudia, tie firmy už po 30 dňoch vedeli, že nezaplatia, ale nechali toho biedaka tam 90 dní robiť. Čiže on sa, ten chudák, dozvedel, po 90 dňoch ešte ho chvíľku naťahovali, čiže on sa dozvedel po pol roku, že robil na zlej firme. Ale koľko peňazí už mal vonku.
Čiže týmto ustanovením sa podarí minimálne to, a niekto povie, že to je málo, len, prosím vás, nechoďme z extrému do extrému, ja nechcem hodnotiť iný návrh, ktorý je tu, hej, ktorý má snahu to riešiť. Nechoďme zas z extrému do extrému. Tento návrh vám pomôže zistiť, lebo po 30 dňoch vám musí zaplatiť. Keď vám nezaplatí, no tak nepôjdete. Zlaté pravidlo v stavebníctve je, však, pán Daniš, robíme do výšky poskytnutej zálohy, hej. Ktorého stavbári, poriadni stavbári robia tak, avšak ľudia, ktorí robia pre dodávateľov štátu, sú častokrát lakovaní, že však štát mešká, a pritom sme zistili, že štát nemešká, že štát dokonca si plní ešte v skrátenejšom, len mešká niekto iný, a to mu zachutilo, hej.
Takže... Dneska mi nejde. (Reakcie z pléna.) No, lebo ma dopletiete, iba ste ma doplietli. Doplietli ste ma teraz načisto, vieme, o čom hovoríme. Proste ten človek, ten živnostník sa dozvie, dozvie skôr, že robil na zlej, v zlej firme. To je, niekto povie, málo. Viete, málo je niekedy lepšie ako nič, hej. Takže aj toto je riešením a je podľa mňa relatívne kulantným riešením, nie je nevykonateľným riešením. Toto je vykonateľné, dokonca nás tomu čiastočne zaväzuje aj smernica Európskej únie, ktorú sme my znova určitým spôsobom spizdili.
Čiže tento návrh je úplne namieste, zohľadňuje aktuálne trendy a aj keby sa aktuálne trendy upravili, že začnú platiť, tak nestáva sa tento zákon nejakým archaizmom, že proste znova ho treba vrátiť späť, lebo nemá zmysel, on má zmysel aj potom, hej. Stále je potrebné živnostníkom platiť kratšie, lebo živnostník robí na seba a v zásade jeho príjem je výplata, tak jak v štandardnom vzťahu dostávate k 15. nasledujúceho mesiaca výplatu, tak aj ten živnostník, je preňho ten príjem, príjem výplata a má nárok a mal by mať nárok, že mu príde načas. A nie že sa dostane do toho módneho súkolia, že kto vie akú vybaviť, a nie že vybaviť, donútiť živnostníka dať mu dĺžku splatnosti faktúry a ten chudák nie že to akceptuje, ale musí akceptovať. Čiže tento návrh tomu čiastočne pomôže.
Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona sa v zásade venuje inému populárnemu športu, v úvodzovkách, ktorý sa v tejto krajine rozmohol, a to je neplatenie faktúr pre živnostníkov, resp. pre subdodávateľov. A už sme svedkami aj toho, že tieto neplatenia faktúr posväcuje štát svojou súdnou mocou, teda, hej, sú posvätené súdnou mocou.
Zjednodušene, jeden z najväčších zadávateľov stavieb a činností je štát prostredníctvom eurofondov. Tam sme si nastavili prah, že keď je to, sú to eurofondy, to sú iné peniaze, to znamená, môžu byť, môžu byť, ako keby sme akceptovali, že môžu byť z toho platené rôzne veci, ktoré za normálnych okolností sme neboli ochotní trpieť, aby boli platené. Pripúšťame, že tam je vysoká miera vaty, hej, alebo korupcie. A doteraz, zdá sa, že to aj niekomu stačilo. Že všetky tie parametre sa uspokojili. To znamená, poviem to na príklade, hej, že ak stavba, verejná zákazka, stála 100 mil., ale reálna hodnota bola, ja, prepáčte, pre ten môj príklad použijem a nebudem asi ďaleko aj od pravdy, reálne možno stála 50, tak tých 50 bola vata, ktorá sa tak všelijako roztratila, rozpustila a tých 50 sa dostalo k tým ľuďom, ktorí teda reálne nejakú lopatu videli, aj ju držali, aj ráno si obliekli montérky a aj niečo, aj niečo urobili. Lebo tu máme veľa ľudí, ktorí motajú, krútia aj vysedávajú po kaviarňach a špekulujú, kde by čo. Ale potom sú tu ešte - ešte, chvalabohu - aj ľudia, ktorí videli a držali lopatu, no a tých 50 sa rozdelilo medzi tých ľudí. No títo chudáci si teda kúpili nové vŕtačky, nové lopaty, nové montérky, kúpili deťom niečo do školy, no ešte ako-tak to fungovalo.
Avšak čo nezistili naši počestní a ctihodní občania vysedávajúci po kaviarňach? Že v zásade, keď aj tých 50, tých druhých 50 nedáš, nezaplatíš, tak v tejto mizernej krajine, pre tento prípad to použijem, ale ja túto krajinu milujem, sa nič dokopy nestane. Že tá paralýza tej spoločnosti je taká, že sa dokopy nič nestane. Lebo tí chudáci živnostníci sú tak biedni, že sa nedovolajú, oni budú hromžiť, chudáci, ale zľaknú sa, viete, ten, ten náš strach pred autoritami, pred vybavovačmi, pred Bratislavčanmi, pred štátnou mocou je tak zakorenený tak hlboko, že sparalyzuje toho konania, to je jak, jak tá myš, to niekde bol ten pokus, že proste dostane sa do takého šoku a nie je schopný konať. Tak niekedy mi to tak trošku, žiaľ, aj pripadá, že dostanú sa tí naši ľudia do takej paralýzy, že nie sú schopní konať a iba nadávajú. A tí, ktorí to urobili, zistili, že to je funkčné a že tých druhých 50 v zásade tiež môžu minúť na Bahamách, môžu minúť na vrtuľníky, môžu minúť, no proste tých pôžitkov, takých tých lacných všelijakých kalendárov si môžte nazbierať, tam sú aj nejaké výstavy v Moskve, že čo všetko sa dá kúpiť za veľa peňazí. Zase im treba uznať, že všetko niečo stojí. No tak keď chcú mať najnovší vrtuľník, tak tiež musíte uznať, že naši by nemali chodiť v tých starých vrtuľníkoch, tak - a vlastne tam o tom, tam sme sa dopracovali. Čiže už tým biedakom, ktorí skutočne aj robili, tak zachutilo nevyplatiť. Zachutilo nevyplatiť tých, tých problémov bude, zdá sa, čoraz viac.
A milujem ináč, ja milujem to, čo tu je taký, keď tuná kolega Zajac sa pýta pána Počiatka, tak ten mu vždycky vráti loptičku, že všetko súvisí s tým, že stavali lacno diaľnice. Toto je, viete, to je vrcholom absolútneho cynizmu a pokrytectva, lebo to je absolútna hlúposť. Tie, tak nemali súťažiť, len, viete, to je nie že, to cena tých diaľnic nepostačuje na vyplatenie tých chlapov v montérkach, hej. Tá zreálnená cena nepostačuje na nároky ľudí, ktorí si zvykli, že nemusia nič robiť, ale cez tie určité kanáliky tie peniažky dôjdu. A oni sú toto schopní obrátiť takým spôsobom, že nevyplatia tým chlapom a ešte tu niekto sa postaví a s kamennou tvárou bude hovoriť, že cena je nízka. To je úplne malebné. Naozaj to tak je. A, no len obeťou sa stávajú ľudia, ktorí naozaj živia svoje rodiny.
My keď sme chodili po Orave, keď to som chlap stokilový, ale slza na krajíčku a bezmocnosť. Obrovská bezmocnosť, hej, že čo s tým? A najnovšia móda, ktorá sa tu, zdá sa, že objavuje a už bola aplikovaná, je reštrukturalizácia. Čiže v zásade to bola jedna obrovská stavebná firma, v prípade mi to niekto vysvetlite, ale ja to poviem, že aká je v tom logika. Firma Hydrostav, bola jej schválená reštrukturalizácia, to znamená, že nevyplatené faktúry môže vyplatiť, to bude súdom, zákonom posvätené, že proste v hodnote, ja neviem, 10, 15, 20 %. Ale tá istá firma má už nekontrahované ďalšie zákazky stavebné... (Reakcia z pléna.) Pardon, pardon, Doprastav, ospravedlňujem sa. Nekontrahované ďalšie zákazky v hodnote stoviek miliónov eur. A súd prečo neprihliadal a nepovedal tej firme, no ale počúvajte, vážení, však ale vy máte nekontrahované ďalšie zákazky, však s realizáciou tých ďalších zákazok si splňte svoje záväzky dozadu? Dohodnite sa s vašimi veriteľmi o predĺžení tej splatnosti, ale doznajte sa svojim záväzkom. Ale čo umožnila súdna moc, čo umožnila, jak ten systém funguje? No umožnili sa im otriasť zo všetkých dlhov a ísť zarábať ďalej, lebo idú zarábať ďalej, lebo majú nekontrahované ďalšie zákazky. No to je absurdita! Rozumiete? Že mojím sedliackym rozum je to nepochopiteľné. Ale oni s kamennou tvárou proste to tým ľuďom povedia, že vám dáme 20 % z hodnoty faktúry. Ja neviem, či sa máme s tým uspokojiť, alebo nie.
A tento princíp nebol, vážení, uplatnený iba v tejto firme, tu už som počul, aj iný trnavský génius, ktorý tiež nejakým, ale už tá firma bola prehodená, tiež vychutnal čaro reštrukturalizácie. To začína byť módou. Dokonca som počul prípad, kde ľuďom povedali, že dajte nám rýchlo faktúru. Oni že sa čudovali, že prečo máme dať faktúru? A nepovedali im, že kvôli tomu, že o tri dni nato bolo vyhlásené, že mali schválenú reštrukturalizáciu. To znamená, aj tá faktúra bola zahrnutá. Viete, to sú obludné veci! To sú obludné veci svojím spôsobom, hejže, ktoré sa tu stávajú.
Viete, neviem, ktorý z vás si poviete, no čo už, je našou psou povinnosťou niečo v tom urobiť. Hľadať parametre, ako to riešiť. V Maďarsku, myslím, majú systém, že ak je veľká verejná zákazka, je generálny dodávateľ, tak má povinnosť vinkulovať sumu do banky v hodnote subdodávok. Ja vám to skúsim povedať. Ak by bol, znova pokračujeme v tom prípade, že máme 100-miliónovú zákazku, tak hodnota subdodávok v našich pomeroch by bola, že by vinkuloval 50 mil., ale to preto tento návrh zákona u nás nemôže prejsť, lebo možno by to niekoho v tejto - v tomto prípade - mizernej krajine začalo zaujímať, že prečo vinkuloval iba polku a kde sa stratila tá polka, keď to sú štyria chlapci v peknej kancelárii a v drahom aute. Akú lopotu oni držali, keď polka tej hodnoty zákazky, kde sa stratí tá polka? Čiže toto je asi u nás nepriechodné a všetci dobre viete, lebo tie peniaze, hovorím, keď všetko nakŕmite, kým všetko a všetkých nakŕmite z tých peňazí, tak na konci tomu Janovi s tou lopatou a s tým krompáčom, s tou zváračkou, s tou vŕtačkou nezostane nič.
Čiže neviem, jak sa vy idete postaviť, ani som tu nepočul nejakú vôľu, hej, že ako chcete ochraňovať subdodávateľov proti novej móde, ktorá nastala. Jeden z návrhov, ktorý by tomu mohol čiastočne pomôcť, je tento návrh, ktorý hovorí, že splatnosť faktúr u ľudí, ktorí podnikajú na základe živnostenského oprávnenia, je maximálne 30 dní. Ale en bloc, cakomprask, bez výnimky. Lebo my sme krajina, každá šuflikantská, mizerná krajina potrebuje výnimky, lebo výnimka je miesto, cez ktoré sa k vám dostanem, to je ten infekčný kanál, a rozvrátim celý ten organizmus.
Sama Európska únia vedela, že je problém s dlhodobými platbami a neviem čo, existuje smernica. Prečo tu nikto hrdinsky nebojuje z ministerstva dopravy za aplikovanie smernice? Jak tu pani Zvolenská vedela nás tu lakovať, že jaká smernica, že čo máme všetko prijať a neviem čo. Prečo tu nestojí pán Počiatek, pán Malatinský a nehovorí, že je tu smernica, ktorá nás zaväzuje, aby sme chránili subdodávateľov, aby sme znižovali, ona sa volá, myslím tá smernica, že proti dlhým splatnostiam faktúr, nejak tak pracovne by som to nazval, ale v zásade má riešiť to, že naozaj ten problém je už aj v Európe. A ak je problém v Európe, tak krát dva, krát tri je na Slovensku. To je vždycky, to je axióma, ktorá nepustí, hej. Čiže prečo tu nie je hrdina Počiatek a nehovorí, jak ide aplikovať túto smernicu? My sme ju aplikovali, myslím, nenápadne, ani ste nevedeli, prosím vás, za čo ste hlasovali, kde sa stanovovali splatnosti faktúr na 60 dní, ale neboli by sme to my, že by sme tam nedali výnimku. No tá výnimka, v zásade je pokračovaním to, ako keby sme to neboli prijali. To znamená, ak keby sme neboli aplikovali tú smernicu. Ale v zmysle aj vášho purizmu preberania aproximácie by ste mali byť dôslední. Tu dôsledne pani Zvolenská trvala na tom, že chce niečo prebrať, čo nemusí. Tak prečo ste v prípade splatnosti faktúr tak netrvali dôsledne na tom, že máte prebrať, čo musíte? A tam boli jemný náznak, že tam je možné umožniť nejakú výnimku a dali ste ju tam, a tá výnimka v našich slovenských pomeroch znamená, že sme tam, kde sme boli. Keby som bol blbý, tak poviem, že tam, kde sme boli, viete, tak sa to zvykne končiť.
Čiže toto nám nepomohlo, tá smernica v tom skrátení a toto nám môže pomôcť, lebo tento návrh zákona hovorí, že cakomprask, keď to zjednoduším, to znamená 30 dní a hotovo. Bez výnimky. Lebo akonáhle tam dáte akúkoľvek výnimku, to je signál, v zásade to nebol potrebný zákon. 30 dní a hotovo.
Zmyslom toho je, že tí ľudia sa aspoň dozvedia po 30 dňoch, že robia na zlej firme. Že robia pre zlého objednávateľa. Lebo to, čo ste ešte by boli schopní robiť tým ľuďom, a to je presne to, ono to súvisí aj s tou naivitou, ale aj s tou dobrosrdečnosťou našich ľudí, ktorí sú ochotní ešte veriť, majú pocit, že keď som, viete, to sa tak hovorí, že podľa seba súdim teba, hej. To máte, z takého iného ksichta ste mali, túto niečo splietal o nejakých diktafónoch, prosím vás, to je niekto, kto chodí s diktafónom, si myslí, že každý chodí s diktafónom. (Zasmiatie sa rečníka.) Ja ani neviem, čo je pomaly diktafón. Viete, ale to je, to sú presne úbožiaci, ktorí "podľa seba súdim teba".
A teraz mi ušla tá myšlienka, čo som chcel povedať. (Reakcia z pléna.) Ale predtým. Splatnosť faktúr 30 dní a bodka.
Proste, áno, potrebujeme sa dostať k splatnostiam faktúr bez výnimky, lebo aj toto bolo zneužívané v tom takým spôsobom, a to robili tým ľuďom, to súvisí s tou našou naivitou, teda v tom, že verili tí ľudia v to dobro, že ma neoklamú, a súviselo to aj s tým veľkým menom častokrát tej firmy a že robili pre štát. To znamená, akceptovali, že 90-dňové, 120-dňové splatnosti, a pritom tí ľudia, tie firmy už po 30 dňoch vedeli, že nezaplatia, ale nechali toho biedaka tam 90 dní robiť. Čiže on sa, ten chudák, dozvedel, po 90 dňoch ešte ho chvíľku naťahovali, čiže on sa dozvedel po pol roku, že robil na zlej firme. Ale koľko peňazí už mal vonku.
Čiže týmto ustanovením sa podarí minimálne to, a niekto povie, že to je málo, len, prosím vás, nechoďme z extrému do extrému, ja nechcem hodnotiť iný návrh, ktorý je tu, hej, ktorý má snahu to riešiť. Nechoďme zas z extrému do extrému. Tento návrh vám pomôže zistiť, lebo po 30 dňoch vám musí zaplatiť. Keď vám nezaplatí, no tak nepôjdete. Zlaté pravidlo v stavebníctve je, však, pán Daniš, robíme do výšky poskytnutej zálohy, hej. Ktorého stavbári, poriadni stavbári robia tak, avšak ľudia, ktorí robia pre dodávateľov štátu, sú častokrát lakovaní, že však štát mešká, a pritom sme zistili, že štát nemešká, že štát dokonca si plní ešte v skrátenejšom, len mešká niekto iný, a to mu zachutilo, hej.
Takže... Dneska mi nejde. (Reakcie z pléna.) No, lebo ma dopletiete, iba ste ma doplietli. Doplietli ste ma teraz načisto, vieme, o čom hovoríme. Proste ten človek, ten živnostník sa dozvie, dozvie skôr, že robil na zlej, v zlej firme. To je, niekto povie, málo. Viete, málo je niekedy lepšie ako nič, hej. Takže aj toto je riešením a je podľa mňa relatívne kulantným riešením, nie je nevykonateľným riešením. Toto je vykonateľné, dokonca nás tomu čiastočne zaväzuje aj smernica Európskej únie, ktorú sme my znova určitým spôsobom spizdili.
Čiže tento návrh je úplne namieste, zohľadňuje aktuálne trendy a aj keby sa aktuálne trendy upravili, že začnú platiť, tak nestáva sa tento zákon nejakým archaizmom, že proste znova ho treba vrátiť späť, lebo nemá zmysel, on má zmysel aj potom, hej. Stále je potrebné živnostníkom platiť kratšie, lebo živnostník robí na seba a v zásade jeho príjem je výplata, tak jak v štandardnom vzťahu dostávate k 15. nasledujúceho mesiaca výplatu, tak aj ten živnostník, je preňho ten príjem, príjem výplata a má nárok a mal by mať nárok, že mu príde načas. A nie že sa dostane do toho módneho súkolia, že kto vie akú vybaviť, a nie že vybaviť, donútiť živnostníka dať mu dĺžku splatnosti faktúry a ten chudák nie že to akceptuje, ale musí akceptovať. Čiže tento návrh tomu čiastočne pomôže.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:38
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:38
Miroslav KadúcPredmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby...
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh zákona v druhom čítaní do 8. septembra 2014. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
27.6.2014 o 9:38 hod.
JUDr. Ing.
Miroslav Kadúc
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku opäť vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh zákona v druhom čítaní do 8. septembra 2014. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Neautorizovaný
9:39
Ono dá sa to ešte vylepšiť, samozrejme, tak ako každý zákon, a ja by som ešte aj odporúčal jednu vec, ktorá by tu bola ako v Obchodnom zákonníku, respektíve že by bol zriadený register neplatičov. Ak ty si chronický neplatič, ty budeš v tom registri zaznamenaný, nie podľa IČO, nie podľa firmy, ale podľa rodného čísla. A ja si ťa vylustrujem a ja už viem už pri samotnej tej zákazke alebo keď vstupujem do rokovania, do jednania s takouto firmou, hop, tak ty nemáš zaplatené pohľadávky. Pri štátnych zákazkách dalo by sa to poriešiť naozaj tak jednoducho. Firma, ktorá nemá vyplatené pohľadávky voči svojim subdodávateľom a dostane ďalšiu zákazku, tak je to neetické aj nemorálne, nikto to nepozerá a neskúma. A Dodo to tuná krásne vykreslil na konkrétnych otcoch a rodinách. To nie sú len z Oravy, ale to sú aj chlapi z východného Slovenska, ktorí chodia, drú, derú a na konci ich práce, ktorú vykonajú, a myslím si, že robia statočne títo ľudia, tak nedostanú zaplatené. Myslí si, že jeden mesiac dajako prežijem, ešte dva, ale tretí mesiac, tak naozaj sú to oči len pre plač. A v konečnom dôsledku doplácajú naše rodiny na to. Veľakrát sú to živnostníci, ktorí v podstate, naozaj, možno manželka je na materskej, možno je nezamestnaná a len z tohto príjmu žije. Myslím si, že s touto bolestivou stránkou našej krajiny je potrebné sa vysporiadať. Všetci o tom veľmi dobre vieme, že existuje tuná tento problém a cez to všetko akoby sme sa tvárili, že tento problém tu neexistuje.
Veľmi správne si to podotkol. Na jednej strane, keď poukazujeme, smernica Európskej únie a okamžite ju aplikujeme do praxe a tuná táto smernica existuje a neviem ju aplikovať do tej praxe. Tak jak potom? Tie jedny smernice, ktoré nám pasujú, aplikujeme a druhé smernice, ktoré nám, akosi nezáleží na tom. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá vec, čo sa týka neplatenia faktúr.
Preto tento návrh zákona, kolegovia a kolegyne, odporúčam vám zahlasovať za tento návrh zákona a predkladateľovi ďakujem za to, že tuná predkladá tento návrh zákona.
A včera, ak som sa ťa dotkol, Dodo, nejakou poznámkou alebo tak, tak sa ospravedlňujem. Prepáč mi to.
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ, spravodajca, zo solidarity, aby si ten náš Dodo oddýchol trochu, lebo už je unavený, ale poznám to, keď to vypadne nejak z toho kontextu a človek nevie, aj mne sa to stalo, aj včera sa mi to stalo, však práve, veď o tom hovorím, takže aby si oddýchol ten predkladateľ, tak áno. Ale chcem ho pochváliť aj za tú iniciatívu, však v podstate tú sériu zákonov, ktorú tu predkladá, aj keď som sa nehlásil do tej rozpravy, ale boli naozaj dobré, a aj tento je veľmi dobrý. A, áno, naša krajina, 30 dní a punktum, koniec, musíš zaplatiť.
Ono dá sa to ešte vylepšiť, samozrejme, tak ako každý zákon, a ja by som ešte aj odporúčal jednu vec, ktorá by tu bola ako v Obchodnom zákonníku, respektíve že by bol zriadený register neplatičov. Ak ty si chronický neplatič, ty budeš v tom registri zaznamenaný, nie podľa IČO, nie podľa firmy, ale podľa rodného čísla. A ja si ťa vylustrujem a ja už viem už pri samotnej tej zákazke alebo keď vstupujem do rokovania, do jednania s takouto firmou, hop, tak ty nemáš zaplatené pohľadávky. Pri štátnych zákazkách dalo by sa to poriešiť naozaj tak jednoducho. Firma, ktorá nemá vyplatené pohľadávky voči svojim subdodávateľom a dostane ďalšiu zákazku, tak je to neetické aj nemorálne, nikto to nepozerá a neskúma. A Dodo to tuná krásne vykreslil na konkrétnych otcoch a rodinách. To nie sú len z Oravy, ale to sú aj chlapi z východného Slovenska, ktorí chodia, drú, derú a na konci ich práce, ktorú vykonajú, a myslím si, že robia statočne títo ľudia, tak nedostanú zaplatené. Myslí si, že jeden mesiac dajako prežijem, ešte dva, ale tretí mesiac, tak naozaj sú to oči len pre plač. A v konečnom dôsledku doplácajú naše rodiny na to. Veľakrát sú to živnostníci, ktorí v podstate, naozaj, možno manželka je na materskej, možno je nezamestnaná a len z tohto príjmu žije. Myslím si, že s touto bolestivou stránkou našej krajiny je potrebné sa vysporiadať. Všetci o tom veľmi dobre vieme, že existuje tuná tento problém a cez to všetko akoby sme sa tvárili, že tento problém tu neexistuje.
Veľmi správne si to podotkol. Na jednej strane, keď poukazujeme, smernica Európskej únie a okamžite ju aplikujeme do praxe a tuná táto smernica existuje a neviem ju aplikovať do tej praxe. Tak jak potom? Tie jedny smernice, ktoré nám pasujú, aplikujeme a druhé smernice, ktoré nám, akosi nezáleží na tom. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá vec, čo sa týka neplatenia faktúr.
Preto tento návrh zákona, kolegovia a kolegyne, odporúčam vám zahlasovať za tento návrh zákona a predkladateľovi ďakujem za to, že tuná predkladá tento návrh zákona.
A včera, ak som sa ťa dotkol, Dodo, nejakou poznámkou alebo tak, tak sa ospravedlňujem. Prepáč mi to.
Neautorizovaný
9:43
Prosím vás, naozaj je to tak, že kvôli niekomu si ideme nohy polámať a budú tu splietať, aká je to európska smernica, a kvôli inému, áno, aj na východe, a dobrí chlapi sú...
Prosím vás, naozaj je to tak, že kvôli niekomu si ideme nohy polámať a budú tu splietať, aká je to európska smernica, a kvôli inému, áno, aj na východe, a dobrí chlapi sú tam, šikovní sú tam, aj na Orave, aj na Kysuciach, aj od Topoľčian žochári, dlaždičkári vždycky boli dobrí, hej, to sa tak hovorilo, že proste sú a ešte, chvalabohu, sú tu šikovní ľudia v tejto krajine, ktorí ešte vedia sa ráno zobudiť a idú s tým, že idú do roboty.
Prosím vás, tu sa ráno zobúdzajú tisíce ľudí s tým, že idú špekulovať. Otázka stojí: Kto to vyhrá? A tí, čo idú do roboty, tak im nesmieme zobrať tú chuť ísť vôbec do roboty. Aj im ju beriete takýmto spôsobom, že už neaplikujete tie smernice, ktoré inde ste ochotní aplikovať, tak že si idete nohy zlámať len kvôli niekomu, aby to vyhovovalo. Tak aplikujte aj tú smernicu o zamedzení dlhých platieb. Aplikujte ju tak.
Tu nech sa posadí Počiatek a nech bojuje za živnostníkov. Prosím vás, kdežeby ten. Ten nevie ani, čo je živnostník, prosím vás. Možno keď mu chodia leštiť tie opálové kúpeľne, tak zistí, čo je živnostník. To takto proste nefunguje, vážení.
Tento návrh zákona hovorí o tom, ono súvisí zase s tým, jak si tu my žijeme, že to, čo postavili naši dedovia a naši otcovia, a to, čo sa generačne stavalo, niekto sprivatizoval, a len sa to nedalo, lebo tak to by klalo oči, že sprivatizovať cesty, tak sa to nazvalo ináč, je to mýto. Ale z určitého uhla pohľadu sa na to, môžme povedať, že sme to určitej skupine dovolili sprivatizovať, aby z toho, čo naši dedovia, otcovia, rodiny postavili, a nie za rok, nie za dva, však to sa nestavalo rok, nie dva, tak niekto z toho teraz vyberá peniaze a časť veľkoryso pošle štátu, ale veľkú časť si necháva. Obrovskú časť si necháva.
Viete, vy ste s tým, že ste to tak umožnili nastaviť, ako ste to nastavili, tak ste s vaničkou povylievali aj deti, nie že dieťa, aj deti ste povylievali. To, že ste nastavili tie výšky toho mýta, tak jak ste ho nastavili množstvo ciest, tak jak ste nastavili to, že tu až autodoprava pomaly neexistuje, lebo to sa nedá robiť autodoprava. To, že Poliak príde s dodávkou preťaženou tak, že má nápravu ako tatrovka z Kopřivnice, ale nemá ho kto chytiť, lebo policajti sa tomu nevenujú, to tiež decimuje. To všetko so všetkým súvisí.
Ale jedno dieťa, ktoré ste vyliali s tým, že sa aplikoval tak nešťastne ten systém elektrického mýta, grabijácky, tak zlodejsky na to, aby ste nakŕmili všetky tie gágore, ktoré tam sú. Lebo tu nejde o to, že sa majú dostať peniaze do NDS-ky na to, aby sa cizelovala a zlepšovala cestná sieť. Išlo o to, aby sa znova legálne dostali k niekomu, kto to už vôbec nepotrebuje.
Ale vyliali ste jedno dieťa. To znamená, a ten návrh predkladám po konzultácii s jedným mojím kamarátom, ktorý robí šoféra školského autobusu a mi povedal, že: "Vieš čo, Dodo, deti už nechodia vonku, lebo nemajú peniaze, lebo to nevedia zaplatiť." Školské výlety, školské autobusy, ich miera, intenzita sa rádovo znížila. A nielen kvôli všeobecnej sociálnej situácii, ale silný vplyv má na to mýto. Mýto. A keď nám bolo umožnené sa ísť pozrieť na Bojnický hrad, my sme išli z Oravy na Bojnice, išli sme sa pozrieť na Devín a zase naopak, hej, možno z Košíc idú do Bratislavy, Bratislavčania sa idú pozrieť na Spišský hrad. Keď to bolo nám umožnené, prečo to nedoprajeme tým našim deťom? Prečo nie sme schopní to dopriať našim deťom?
A ja vám poviem, že v čom je ten váš obrovský cynizmus. Lebo to neni nejaký populizmus. To je cynizmus z mojej strany, ale z vašej strany je to obrovský cynizmus. V Čechách je sadzba mýta pre autobusy o polovicu nižšia ako u nás. To znamená, že v Čechách všetky autobusy - všetky autobusy - jazdia za kilometer o polovicu, pri niektorej kategórii, to je eurotrojky, to vychádza ešte viac ako polovicu lacnejšie. Dokonca o dve tretiny do vychádza lacnejšie v jednom parametri. Všetky autobusy.
Ja som si dovolil navrhnúť, vážení, dovolil som si navrhnúť, aby školské autobusy mali zníženú sadzbu. Dobre? Povedzte tým vašim, že kvôli tým deťom. Veď už nech, oni majú dosť, majú všecko, každý im vyjde v ústrety, povedzte tým vašim, že aspoň tie deti tým autobusom, že keď idú, že by nemuseli, chudáci, 120, či koľko to vyjde, euro, sme to prepočítavali, keď idú z Košíc do Bratislavy sa pozrieť, musia dať ešte 150 euro Filovi či komu. Povedzte tým vašim, že naozaj by nemuseli, že je tam tá výnimka. Skúste sa dohodnúť, že či by sa nedalo. Že aj vy ste chodili do Bojníc, že byť trošku tak... (Rečník sa obrátil smerom k predsedajúcej.) Pani predsedajúca, čo?
Viete, že nech je nejaký ten školský a nech tie detičky sa idú pozrieť, nech vidia, nech majú obzor. Nebuďte takí, že vydrete, že musia sa rodičia poskladať, že ešte, ešte, ešte poslať Filovi, ešte chlapcom poslať. Skúste. Skúste.
Tento návrh o tom hovorí. Nehovorí o tom, že všetky autobusy, že majú mať zľavu a neviem čo, že majú mať aspoň ako v Čechách. O čo sú tí Češi lepší od nás alebo o čo sú horší od nás, že u nich autobusy jazdia o polovicu lacnejšie z pohľadu mýta? Prečo je to tak, že my tu musíme všetko platiť raz toľko?
Tento návrh si dovolil vám navrhnúť, že školské autobusy, autobusy, ktoré jazdia, je to precizované, je to, právne je to v poriadku, na výkon hromadnej dopravy žiakov, aby boli oslobodené od mýta. Nie je to tak veľa. Doprajte to tým deťom, nech sa idú previesť. Nech sa idú pozrieť do Bojníc. Dobre? Doprajte to.
Ďakujem pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem kolegovi za podporu a aj za takú určitú veľkosť, ktorá je v tomto parlamente nevídaná, hej, že to... Ale, viete, veľkému človeku to neublíži a malému, malý sa... (Zasmiatie sa rečníka.) Možno nemá význam.
Prosím vás, naozaj je to tak, že kvôli niekomu si ideme nohy polámať a budú tu splietať, aká je to európska smernica, a kvôli inému, áno, aj na východe, a dobrí chlapi sú tam, šikovní sú tam, aj na Orave, aj na Kysuciach, aj od Topoľčian žochári, dlaždičkári vždycky boli dobrí, hej, to sa tak hovorilo, že proste sú a ešte, chvalabohu, sú tu šikovní ľudia v tejto krajine, ktorí ešte vedia sa ráno zobudiť a idú s tým, že idú do roboty.
Prosím vás, tu sa ráno zobúdzajú tisíce ľudí s tým, že idú špekulovať. Otázka stojí: Kto to vyhrá? A tí, čo idú do roboty, tak im nesmieme zobrať tú chuť ísť vôbec do roboty. Aj im ju beriete takýmto spôsobom, že už neaplikujete tie smernice, ktoré inde ste ochotní aplikovať, tak že si idete nohy zlámať len kvôli niekomu, aby to vyhovovalo. Tak aplikujte aj tú smernicu o zamedzení dlhých platieb. Aplikujte ju tak.
Tu nech sa posadí Počiatek a nech bojuje za živnostníkov. Prosím vás, kdežeby ten. Ten nevie ani, čo je živnostník, prosím vás. Možno keď mu chodia leštiť tie opálové kúpeľne, tak zistí, čo je živnostník. To takto proste nefunguje, vážení.
Tento návrh zákona hovorí o tom, ono súvisí zase s tým, jak si tu my žijeme, že to, čo postavili naši dedovia a naši otcovia, a to, čo sa generačne stavalo, niekto sprivatizoval, a len sa to nedalo, lebo tak to by klalo oči, že sprivatizovať cesty, tak sa to nazvalo ináč, je to mýto. Ale z určitého uhla pohľadu sa na to, môžme povedať, že sme to určitej skupine dovolili sprivatizovať, aby z toho, čo naši dedovia, otcovia, rodiny postavili, a nie za rok, nie za dva, však to sa nestavalo rok, nie dva, tak niekto z toho teraz vyberá peniaze a časť veľkoryso pošle štátu, ale veľkú časť si necháva. Obrovskú časť si necháva.
Viete, vy ste s tým, že ste to tak umožnili nastaviť, ako ste to nastavili, tak ste s vaničkou povylievali aj deti, nie že dieťa, aj deti ste povylievali. To, že ste nastavili tie výšky toho mýta, tak jak ste ho nastavili množstvo ciest, tak jak ste nastavili to, že tu až autodoprava pomaly neexistuje, lebo to sa nedá robiť autodoprava. To, že Poliak príde s dodávkou preťaženou tak, že má nápravu ako tatrovka z Kopřivnice, ale nemá ho kto chytiť, lebo policajti sa tomu nevenujú, to tiež decimuje. To všetko so všetkým súvisí.
Ale jedno dieťa, ktoré ste vyliali s tým, že sa aplikoval tak nešťastne ten systém elektrického mýta, grabijácky, tak zlodejsky na to, aby ste nakŕmili všetky tie gágore, ktoré tam sú. Lebo tu nejde o to, že sa majú dostať peniaze do NDS-ky na to, aby sa cizelovala a zlepšovala cestná sieť. Išlo o to, aby sa znova legálne dostali k niekomu, kto to už vôbec nepotrebuje.
Ale vyliali ste jedno dieťa. To znamená, a ten návrh predkladám po konzultácii s jedným mojím kamarátom, ktorý robí šoféra školského autobusu a mi povedal, že: "Vieš čo, Dodo, deti už nechodia vonku, lebo nemajú peniaze, lebo to nevedia zaplatiť." Školské výlety, školské autobusy, ich miera, intenzita sa rádovo znížila. A nielen kvôli všeobecnej sociálnej situácii, ale silný vplyv má na to mýto. Mýto. A keď nám bolo umožnené sa ísť pozrieť na Bojnický hrad, my sme išli z Oravy na Bojnice, išli sme sa pozrieť na Devín a zase naopak, hej, možno z Košíc idú do Bratislavy, Bratislavčania sa idú pozrieť na Spišský hrad. Keď to bolo nám umožnené, prečo to nedoprajeme tým našim deťom? Prečo nie sme schopní to dopriať našim deťom?
A ja vám poviem, že v čom je ten váš obrovský cynizmus. Lebo to neni nejaký populizmus. To je cynizmus z mojej strany, ale z vašej strany je to obrovský cynizmus. V Čechách je sadzba mýta pre autobusy o polovicu nižšia ako u nás. To znamená, že v Čechách všetky autobusy - všetky autobusy - jazdia za kilometer o polovicu, pri niektorej kategórii, to je eurotrojky, to vychádza ešte viac ako polovicu lacnejšie. Dokonca o dve tretiny do vychádza lacnejšie v jednom parametri. Všetky autobusy.
Ja som si dovolil navrhnúť, vážení, dovolil som si navrhnúť, aby školské autobusy mali zníženú sadzbu. Dobre? Povedzte tým vašim, že kvôli tým deťom. Veď už nech, oni majú dosť, majú všecko, každý im vyjde v ústrety, povedzte tým vašim, že aspoň tie deti tým autobusom, že keď idú, že by nemuseli, chudáci, 120, či koľko to vyjde, euro, sme to prepočítavali, keď idú z Košíc do Bratislavy sa pozrieť, musia dať ešte 150 euro Filovi či komu. Povedzte tým vašim, že naozaj by nemuseli, že je tam tá výnimka. Skúste sa dohodnúť, že či by sa nedalo. Že aj vy ste chodili do Bojníc, že byť trošku tak... (Rečník sa obrátil smerom k predsedajúcej.) Pani predsedajúca, čo?
Viete, že nech je nejaký ten školský a nech tie detičky sa idú pozrieť, nech vidia, nech majú obzor. Nebuďte takí, že vydrete, že musia sa rodičia poskladať, že ešte, ešte, ešte poslať Filovi, ešte chlapcom poslať. Skúste. Skúste.
Tento návrh o tom hovorí. Nehovorí o tom, že všetky autobusy, že majú mať zľavu a neviem čo, že majú mať aspoň ako v Čechách. O čo sú tí Češi lepší od nás alebo o čo sú horší od nás, že u nich autobusy jazdia o polovicu lacnejšie z pohľadu mýta? Prečo je to tak, že my tu musíme všetko platiť raz toľko?
Tento návrh si dovolil vám navrhnúť, že školské autobusy, autobusy, ktoré jazdia, je to precizované, je to, právne je to v poriadku, na výkon hromadnej dopravy žiakov, aby boli oslobodené od mýta. Nie je to tak veľa. Doprajte to tým deťom, nech sa idú previesť. Nech sa idú pozrieť do Bojníc. Dobre? Doprajte to.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:51
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:51
Alojz PřidalV súlade s § 73...
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Chcem povedať, že ja tento návrh podporím.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby tieto výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 4. septembra 2014 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2014 od prerokovania návrhu zmeny legislatívnej, teda tohto zákona, v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
27.6.2014 o 9:51 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Vážené kolegyne, kolegovia, pani podpredsedníčka Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 320 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 1080.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Chcem povedať, že ja tento návrh podporím.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na to, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby tieto výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 4. septembra 2014 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2014 od prerokovania návrhu zmeny legislatívnej, teda tohto zákona, v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Neautorizovaný
9:53
Človek tak zaletí, tak ako to Dodo tuná spomenul, aj do svojej mladosti, keď na ten...
Človek tak zaletí, tak ako to Dodo tuná spomenul, aj do svojej mladosti, keď na ten Bojnický zámok aj teraz sa veľmi často chodieva, lebo je tam aj Zoologická záhrada. To bol taký veľmi pekný, milý príklad. Ale máme krásne, nádherné zákutia našej krajiny a že by sme takéto prekážky ako robili týmto našim deťom na tie školské výlety, myslím si, že to nie je správne. Je to taká, naozaj taká drobnosť, ktorú kolega Dodo Hlina tuná predkladá, ale má svoj význam. Má svoj význam aj má to dopad pozitívny aj pre rodiny.
A ďalšia vec, ktorá je tuná, viete, to elektronické mýto my sme veľmi rýchle zaviedli, veľmi rýchle. Ale ja si pamätám tuná taký prísľub, že diaľnica mala ísť z Bratislavy do Košíc, mala byť skončená v roku 2010. Dneska už pre istotu radšej už ani nehovoríme o tom, že kedy táto diaľnica bude dokončená. Tá naša infraštruktúra v našej krajine je úplne strašná, je úplne hrozná. My nemáme len jednu jedinú diaľnicu. Poplatky takisto, nesúvisí to, súvisí to s tou témou, ale ktoré platíme, poplatky, a všetci občania, ak chceme jazdiť teda po tých diaľniciach, tak zoberme, ja keď sa tak zamyslím, u nás na východnom Slovensku, aký dlhý úsek diaľnic my tam máme. A už dlhodobo, dlhodobo platíme za tieto diaľnice, ktoré v podstate ani nemáme. Ani ich nemáme. Ak náhodou nejaký vodič vybehne na diaľnicu, aby obišiel mesto, a policajti, keď ho chytia, tak má pokutu. V európskych mestách je to tak, že vybehnúť môžeš aj na tú diaľnicu, ale máš to bez poplatku. Okolo miest, čo sú všetky tieto, tak jednoducho máš to bez poplatku.
Ja by som bol oveľa liberálnejší ešte tuná, pán kolega, pri tomto, ja by som to mýto aj zrušil aj na tie všetky autobusy, nielen školské autobusy, ale neviem, asi by to "zložilo už úplne" náš štátny rozpočet. Čo si vôbec nemyslím.
Ale ďakujem kolegovi aj za takýto postreh, aj tu že predložil tento návrh zákona. A kolegov aj za môjho kolegu prosím, aby sme to hlasovaním aj podporili.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, áno, treba doceniť aj nášho kolegu, aj tú jeho iniciatívu, aj tú sériu zákonov, ktoré predkladá. Zamyslel som sa aj nad tou skutočnosťou, hej, že naozaj je tu pokles možno aj záujmu zo strany detí. Možno ani nie tak zo strany detí, ale zo strany rodičov, keď sú zvýšené náklady spojené so školským výletom.
Človek tak zaletí, tak ako to Dodo tuná spomenul, aj do svojej mladosti, keď na ten Bojnický zámok aj teraz sa veľmi často chodieva, lebo je tam aj Zoologická záhrada. To bol taký veľmi pekný, milý príklad. Ale máme krásne, nádherné zákutia našej krajiny a že by sme takéto prekážky ako robili týmto našim deťom na tie školské výlety, myslím si, že to nie je správne. Je to taká, naozaj taká drobnosť, ktorú kolega Dodo Hlina tuná predkladá, ale má svoj význam. Má svoj význam aj má to dopad pozitívny aj pre rodiny.
A ďalšia vec, ktorá je tuná, viete, to elektronické mýto my sme veľmi rýchle zaviedli, veľmi rýchle. Ale ja si pamätám tuná taký prísľub, že diaľnica mala ísť z Bratislavy do Košíc, mala byť skončená v roku 2010. Dneska už pre istotu radšej už ani nehovoríme o tom, že kedy táto diaľnica bude dokončená. Tá naša infraštruktúra v našej krajine je úplne strašná, je úplne hrozná. My nemáme len jednu jedinú diaľnicu. Poplatky takisto, nesúvisí to, súvisí to s tou témou, ale ktoré platíme, poplatky, a všetci občania, ak chceme jazdiť teda po tých diaľniciach, tak zoberme, ja keď sa tak zamyslím, u nás na východnom Slovensku, aký dlhý úsek diaľnic my tam máme. A už dlhodobo, dlhodobo platíme za tieto diaľnice, ktoré v podstate ani nemáme. Ani ich nemáme. Ak náhodou nejaký vodič vybehne na diaľnicu, aby obišiel mesto, a policajti, keď ho chytia, tak má pokutu. V európskych mestách je to tak, že vybehnúť môžeš aj na tú diaľnicu, ale máš to bez poplatku. Okolo miest, čo sú všetky tieto, tak jednoducho máš to bez poplatku.
Ja by som bol oveľa liberálnejší ešte tuná, pán kolega, pri tomto, ja by som to mýto aj zrušil aj na tie všetky autobusy, nielen školské autobusy, ale neviem, asi by to "zložilo už úplne" náš štátny rozpočet. Čo si vôbec nemyslím.
Ale ďakujem kolegovi aj za takýto postreh, aj tu že predložil tento návrh zákona. A kolegov aj za môjho kolegu prosím, aby sme to hlasovaním aj podporili.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
9:56
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:56
Dušan BublavýVystúpenie s faktickou poznámkou
27.6.2014 o 9:56 hod.
Mgr.
Dušan Bublavý
Videokanál poslanca
Pán kolega Kuffa aj pán predkladateľ, ja vás uisťujem, že detičky na výlety, a hlavne ku koncu roka, chodia. Tak ako sme chodievali my, chodievajú aj ony, či už vypomáhajú obce, alebo aj rodičia, ale nie sú všade školské autobusy. Používajú sa autobusy či už SAD-iek, alebo drobných podnikateľov, ktorí musia platiť mýto, lebo nevozia len detičky. My keby sme im odpúšťali poplatenie mýta, tak ako by podnikali? Veď musíme niečo aj dodržiavať. Čiže nedá sa to oddeliť od výletov, čiže akým spôsobom si to predstavuje aj pán predkladateľ. Čiže ešte raz musím pripomenúť, že tí podnikatelia alebo SAD-ky musia platiť. Ďakujem.
Neautorizovaný
9:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:57
Árpád ÉrsekPodstata veci, vidím v tom, že, áno, pán predkladateľ, mýto na školské výletné autobusy. Ťažko sa bude identifikovať, ktorý autobus je školský, berie školákov a tak ďalej, lebo tie majú OBU jednotku, ktorú odpočítavajú, ktoré sa dostane do kontaktu s tým zariadením, tak, samozrejme, naskakujú kilometre a počíta sa mu to. Ale potom v tom prípade prídu sem invalidi, prídu dôchodcovia, ktorí tiež nejakým spôsobom chodia na výlety, chodia na svoje takpovediac aktivity, ktoré by, je na zváženie v tomto smere, či by mali byť spoplatnené.
Ale čo chcem povedať? Chcem povedať to, že toto je, včera ste sa nám trošku tak vysmieval z duše, že sme dali tú ambróziu, ktorá nejakým spôsobom, pán poslanec, nezabudnite na to, na Slovensku má obrovský dosah na alergikov, a tým pádom im pomôžeme. Ale chcem povedať jednu vec. Pokiaľ zavedie ministerstvo školstva školské autobusy, od roku 2015 má byť ten zákon v platnosti, tak určite na to by som bol za, pokiaľ školský autobus sa dostane do kontaktu s diaľnicou alebo s poplatnou cestou I. triedy, tie školské špecifické autobusy by nemali platiť, lebo budú slúžiť za tým cieľom, aby dovážali deti z okolitých obcí do škôl, kde bude zlúčená výuka v týchto malých školách.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
27.6.2014 o 9:57 hod.
PaedDr.
Árpád Érsek
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som reagoval aj ja na túto tému. Ja si nemyslím vôbec, že mýtny systém je zlý. Mýtny systém je predražený, to vie každý, ale mýtny systém musí fungovať, pretože je to obrovské množstvo finančných prostriedkov do Štátnej pokladnice. Otázka mýtneho systému je toľko, koľko stálo, keď sme ho budovali. A teraz, samozrejme, aj mýtne poplatky sú k tomu stavané, aby sme mohli vracať tieto peniaze tomu, kto to staval, ale nie je podstata veci.
Podstata veci, vidím v tom, že, áno, pán predkladateľ, mýto na školské výletné autobusy. Ťažko sa bude identifikovať, ktorý autobus je školský, berie školákov a tak ďalej, lebo tie majú OBU jednotku, ktorú odpočítavajú, ktoré sa dostane do kontaktu s tým zariadením, tak, samozrejme, naskakujú kilometre a počíta sa mu to. Ale potom v tom prípade prídu sem invalidi, prídu dôchodcovia, ktorí tiež nejakým spôsobom chodia na výlety, chodia na svoje takpovediac aktivity, ktoré by, je na zváženie v tomto smere, či by mali byť spoplatnené.
Ale čo chcem povedať? Chcem povedať to, že toto je, včera ste sa nám trošku tak vysmieval z duše, že sme dali tú ambróziu, ktorá nejakým spôsobom, pán poslanec, nezabudnite na to, na Slovensku má obrovský dosah na alergikov, a tým pádom im pomôžeme. Ale chcem povedať jednu vec. Pokiaľ zavedie ministerstvo školstva školské autobusy, od roku 2015 má byť ten zákon v platnosti, tak určite na to by som bol za, pokiaľ školský autobus sa dostane do kontaktu s diaľnicou alebo s poplatnou cestou I. triedy, tie školské špecifické autobusy by nemali platiť, lebo budú slúžiť za tým cieľom, aby dovážali deti z okolitých obcí do škôl, kde bude zlúčená výuka v týchto malých školách.
Ďakujem.
Neautorizovaný