36. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcel by som zareagovať na tú časť, kde pán poslanec Jarjabek sa vyjadroval k pani spravodajkyni. Pán poslanec Jarjabek, Dušan, ty si umelec, ty si človek, ktorý má mať istý nadhľad. To, čo si tu predviedol, bolo primitívne chovanie sa voči dáme. A chcem by som ťa vyzvať, aby si sa zaňho ospravedlnil. Chcel by som ťa vyznávať, aby si sa za to ospravedlnil a viac sa takýmto spôsobom nevyjadroval k nikomu v tejto rokovacej sále a už vôbec nie k dáme.

Ja by som sa chcela vrátiť k tomu, o čom začal hovoriť pán Hlina. Ja som zdúpnela a zdúpnela som aj preto, že tu niektorí ľudia, ktorí sú vraj v socialistickej strane, tomu zatlieskali.
Pán Jarjabek povedal vo svojej definícii národa, vo svojej takej voluntaristickej definícii národa, že to sú ľudia, ktorí sú geneticky spojení. Prosím vás, ja vás nepodozrievam, že ste národní nacio..., že ste národní socialisti typu Nemecka. Ale prosím vás pekne, a zásadne protestujem, zásadne protestujem v mene všetkých normálnych, inteligentných a vzdelaných ľudí, toto tu v tomto parlamente nesmie už nikdy zaznieť! Národ nie je genetická skupina ľudí. To sme tu mali a skončilo to masovým vyvražďovaním. Genetika nie!
Okrem toho, keď sa dnes robia DNA testy, tak sa ukazuje, že celá Európa je minimálne neuveriteľne rôznorodá geneticky. Takže, prosím vás, všetci tí, ktorí ste tlieskali tomuto prejavu, uvedomte si, že ste tlieskali, prehliadli ste to, prepočuli ste to. Ale to je niečo, za čo by sa, za čo by mal niekto vyletieť z tohto parlamentu. Genetika nikdy viacej nesmie určovať, kto kam patrí. (Potlesk.)

Ďakujem, ďakujem za slovo, pán predsedajúci, pán podpredseda. No, dámy a páni, je to naozaj obludné, obludné, akým spôsobom viete tí, ktorí tento zákon, ktorí s týmto zákonom, návrhom zákona súhlasíte, je to naozaj obludné, akým spôsobom odpútavate pozornosť od toho, čo v tomto návrhu zákona naozaj je obludné.
A ak si pani Vášáryová skutočne myslí, ak si myslí bývalá nomenklatúra Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, že sa jej mám ospravedlniť ako zaslúžilej umelkyni, lebo pani Vášáryová je a bola nomenklatúra Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska, tak to, samozrejme, urobím. Ale musí mi to povedať. (Reakcia spravodajkyne.)
A, pán Frešo a pán Bugár, buďte takí láskaví, buďte takí láskaví a svoje obludnosti si nechajte na svoje stranícke mítingy. Hovorím tuná o tomto návrhu zákona, ktorý je strašný - a vy to veľmi dobre viete. Keby tento návrh zákona bol prijatý, tak všetko to, čo ľudia, ktorí v tom ´93. roku chceli a za čo sa postavili, je preč. A títo ľudia sú tu dodnes a v dnešnom parlamente, viď nomenklatúra Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.
Ďakujem za pozornosť. (Reakcia spravodajkyne.)

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážená snemovňa, vážený oponent, no, aby sme to zobrali tak trošku zo samého kraja. Sediac v slonovinovej veži strany, ktorej predseda bol členom Komunistickej strany, je dosť avantgardné hádzať kamením, pretože akosi sa mi to zdá "mimo mísu".
Pokiaľ ide o tých tvorcov a ten kolektív, ktorý stal pri vzniku tohto zákona, čuduj sa svete, nebola to ani maďarská iredenta, ani nič iného, ako zaujímavý podnet, ktorý prešumel pred niekoľkými týždňami médiami. Neviem, či viete, ale Rada pre vysielanie a transmisiu udelila slovenskej, teda RTVS, pokutu za to, že sa dopustila neuveriteľného zločinu proti budúcnosti našej mládeže tým, že odvysielala Spejbla a Hurvínka v českom jazyku. Prosím, katastrofa, obludnosť, aby som použil termín predrečníka. Tak ak je vysielanie Spejbla a Hurvínka obludnosť v súlade so zákonom, tak to bol ten podnet.
Ešte raz hovorím, nestál za tým ani gróf Apponyi, ani Horthy Miklós de Nagybánya, stála za tým úvaha, aké paradoxy sú v zákonoch, ktoré platia. A tak sme na ten zákon pozreli bližšie a pozrel naň bližšie aj kolega Jarjabek a musím povedať, že z toho, čo pohovoril, keď si odmyslím fakt, že takmer všetci máme mnoho tisíc rokov dozadu genetickú výbavu veľmi podobnú jednej waleskej, vo Walese nájdenej kostre matky ženy, ktorá bohate pokrýva väčšinu Európanov. Tak toľkoto k tej genetike a k tomu, teraz neviem, či sa mám cítiť ako Walesan, ale toto je výsledok detailnej analýzy DNA.
Úplne bokom poznamenávam, že moji maďarskí priatelia, ich súkmeňovci za Dunajom, už majú veľmi málo odlišnú výbavu od nás Stredoeurópanov, keď ide o DNA analýzu.
Ale dosť bolo genetického okienka, ktoré kolega Jarjabek otvoril.
Iný problém je, že na Slovensku je problém chápania textu. Nechcem podsúvať kolegovi Jarjabkovi, že by v PISA-nskej štúdii zle dopadol, tak ako dopadá dosť zle naša mládež, ktorá nerozumie napísanému textu, ale keby čítal to, čo som navrhol, tak zistí, že hovoril tu o mnohých bodoch, že niečo ruším a zaniká, hoci to vôbec tak nie je.
Napríklad tvrdí, že som chcel zrušiť slovenské verzie mestských a obecných kroník. Kto si prečíta čo i len dôvodovú správu, sú to štyri riadky, a chápe zmysel slovenského textu, tak chápe, že vôbec nejde o zrušenie povinnej existencie obecných kroník v slovenčine. Nebudem to tu citovať, lebo je to zdržiavajúce, ale to len na margo nepochopenia textu.
Hneď v ďalšom bode kolega tvrdí, že ideme rušiť slovenské názvy obcí, ich častí, ulíc a podobne. No iste, pamäť ma neklame, ako správne Dušan Jarjabek citoval, dlho stojíme na opačných brehoch. On na tom opačnom brehu stál i vtedy, keď jeho minister za HZDS, neblahej pamäti Roman Hofbauer, vytrhával bagrami, resp. žeriavmi dvojjazyčné nápisy. Musím povedať, že v európskych demokraciách typu Rakúsko, typu Slovinsko, typu Fínsko sú proste dvojjazyčné nápisy celkom normálne a ja vonkoncom neruším slovenské nápisy. Opäť stačí pochopiť tri riadky a jedno slovo textu, lebo to je tri riadky a jedno slovo v dôvodovej správe, že nejde o žiadne rušenie slovenských názvov a rozvrat republiky a podobné záležitosti.
Chcem len povedať takú malú historickú reminiscenciu. Nie som zberateľom bankoviek, ale na uhorských bankovkách v období vrcholného útlaku boli, ak sa nepletiem, nápisy v siedmych jazykoch vrátane jazyka slovenského. Boli tam všetky jazyky uhorskej časti monarchie: chorvátsky, rusínsky, slovenský a tak ďalej. To len margo toho, či dvojjazyčný názov čohokoľvek môže rozvracať štát. Nemyslím si, že Uhorsko rozvrátilo sedem jazykových nápisov na bankovkách. Nerozvrátilo. Rozvrátil ho spôsob, akým žil dominantný národ so svojimi ostatnými národmi v uhorskej časti monarchie. Takže toľkoto k ohrozeniu, ktoré vzniká z toho, že niekde je dvojjazyčný názov.
Pokiaľ ide o iné fakty, ktoré uviedol, musím povedať, že ak napríklad hovorí o prednosti slovenského jazyka, samozrejme, že tá prednosť v tých podobách, kde je to nevyhnutné, logické a jasné, je fixovaná v zákone o jazyku v tých právnych ustanoveniach, ktorých som sa vôbec nedotkol. Len v tom prvom paragrafe je veľmi formálna veta, že "má prednosť".
Môžem povedať, že som včera v odpoludňajších hodinách ako účastník premiéry dokumentárneho filmu na Hviezdoslavovom námestí mal tú česť a povinnosť ako vicestarosta Starého Mesta hovoriť po veľvyslancovi Spojených štátov Theodorovi Sedgwickovi. Pochopiteľne, že Theodore Sedgwick na Slovensku na Hviezdoslavovom námestí pred Národným divadlom hovoril najprv po anglicky, čuduj sa svete, a až potom tlmočník povedal to, čo povedal Theodore Sedgwick, po slovensky. V tom vidíte formálnosť vety, že "má prednosť". Nemal prednosť slovenský text, mal prednosť v prirodzenej veci anglický text. A keby k nám prišla Alžbeta II. a prehovorila by z balkóna prezidentského paláca k davom, tak je celkom logické, že prehovorí najprv po anglicky, bez ohľadu na prvý paragraf jazykového zákona, a bolo by smiešne, podľa mňa, mať v zákone paragrafy, ktoré sú nevymožiteľné, jedine že by jej pán bývalý prezident povedal: "Uhnite!" A povedalo sa to najprv po slovensky. Ale takto to nefunguje. Takže môj návrh toho bodu len odstraňuje len reálnu neexistentnosť vymoženia takejto veci.
Ak bulharská veľvyslankyňa kladie vence pri pamätníku bulharských bojovníkov za slobodu na Vajanského nábreží, celkom logicky prehovorí z podstaty veci najprv po bulharsky a nedopustí sa ničoho, hoci formálne je to v nesúlade s paragrafom 1 toho zákona.
Ešte raz, to, kde sa musí, má a je treba dodržať prednosť slovenského jazyka, sa vonkoncom týmto bodom neruší a je to ochránené vo všetkých príslušných ustanoveniach jazykového zákona.
A takto by som mohol ísť bod za bodom tým, čo obsahuje tá novela a nakoľko rozvracia republiku. Ak máme, ak je rozvracaním republiky to, že stará pani alebo deduško v domove sociálnej starostlivosti môže hovoriť so sestričkou, sanitárkou alebo kýmkoľvek, s kým je v styku, trebárs i po maďarsky, ak obidve strany vedia a môžu, tak je smiešne tomuto čeliť, lebo sa to aj tak bude diať. A neviem si predstaviť normálnu krajinu, kde by toto malo byť objektom čohokoľvek iného ako hlbokého porozumenia.
Takže ešte raz, tento zákon nie je maďarský zákon. Tento zákon vznikol vďaka Spejblovi a Hurvínkovi a pokute, ktorú dostala RTVS za túto vec. Tu len na margo poznamenávam, že je pomerne dosť veľkou výhodou Slovákov, a to i v mladšej generácii, že práve vďaka kontaktu cez médiá s českým jazykom sú na tom lepšie vo vzájomnej komunikácii ako dnešná nová generácia českých mladých ľudí, ktorá je od slovenského jazyka odrezaná pomerne výrazne.
V tomto zmysle teda musím povedať, že počínajúc koreňom celej veci, ktorú som predložil, a končiac jednotlivými bodmi, ktoré kolega Jarjabek tak dramaticky ako obludné napadal, kto by každý z vás, a nechcem vám na víkend dávať domácu úlohu, ale ak by ste si chceli prečítať tých pár riadkov tej dôvodovej správy a zamysleli sa nad nimi, tak, samozrejme, iste pochopíte, že kolega Jarjabek si pestuje svoju tradičnú agendu už od čias Hofbauera a kooperácie HZDS so SNS, ale, s dovolením, môj návrh zákona v slovenčine, ktorú pomerne slušne ovládam, ktorú pomerne sa snažím dosť hlasno, ako počujete, šíriť, nič neuberá a nijako ju neohrozuje.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, z mojich návrhov, o ktorých budeme hlasovať, chcem jeden stiahnuť. A je to tlač 10, pardon, 1077. O ostatných budeme hlasovať. Verím, že správne. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Keďže dnes je môj posledný deň v Národnej rade pred odchodom do Europarlamentu, dovoľte mi, aby som poďakoval všetkým kolegyniam a kolegom za spoluprácu a poprial im osobne pevné zdravie a všetko najlepšie. Ďakujem. (Potlesk.)

Teda ja neodchádzam, ostávam tu. (Smiech v sále.) Ale chcel by som povedať, že hlasovacie zariadenie ma vykázalo, že som hlasoval proti v prípade hlasovania č. 73, to bolo o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Takže hlasoval som za, ale to zariadenie...

Tak ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, aj ja sa pridávam ku kolegovi Štefancovi. Tiež posledný deň som tu, lúčim sa s vami. Ďakujem za spoluprácu. A dovoľte mi, aby som aj po maďarsky mojim kolegom sa poďakoval. Köszönömközreműködést. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Áno, pán Osuský povedal, že to nie je maďarský zákon. Fakt je to pravdou, že to nie je maďarský zákon, lebo Maďari u nás by taký návrh zákona nedali a možno ani SMK pred voľbami a Maďari v Maďarsku už vôbec nie. Keby náhodou nejaký uletený Maďar dal v maďarskom parlamente takýto návrh zákona, tak sa mu nepozdraví ani kľučka následne. Že naozaj toto je nešťastný, zlý, veľmi zlý návrh, ktorý sa tu omylom ocitol.
Je mi trošku ľúto, že pán Osuský ako profesor sa nakazil takým poliačikovským avanturizmom a nám tu potom odkrýva také dná našich duší, hej, kde sú uložené rôzne teórie o genetike a predispozíciách možno a neviem o čomže.
Ja si pamätám, končila schôdza predchádzajúca týmto zákonom. Škoda, mali sme tam skončiť, bol by svätý pokoj, hej, bol by svätý pokoj. Dneska, pán predseda, keď to vám poviem, ste dali zlého bojovníka. Pán Osuský to totálne, ale totálne spackal, hej, s tou obhajobou a zbytočne otvoril, rozjatril rany a otvoril tému, ktorá tu úplne nemusela byť. Áno, je to veľmi zlý zákon, veľmi nešťastný, nezodpovedný, avanturistický návrh zákona, ktorý zo štátneho jazyka robí nárečie. Ocitol sa tu omylom. Myslia si z nejakej firemnej kultúry SaS, ktorí pália zboku a v zásade jedno, čo dajú, len nech to rozvíri hladinu. A je to výrazom takej nezodpovednosti. A vo vašom prípade, pán navrhovateľ, to je možno aj škoda.
Ďakujem.

No, holt, smola, že po pánovi Osuskom je nejaká takáto pauza, ktorá veľmi ťažko vracia tú "tvorčiu, skvelú atmosféru", ktorá sa vytvorila pri tomto návrhu zákona, späť. No, ale budem sa nejak snažiť tú atmosféru, pán poslanec Osuský, vrátiť späť, všakáno, samozrejme.
Takže, pán Osuský, trošku ste to prehnali s tým Hofbauerom. Ja som vtedy ešte v politike nebol, keď bol pán Hofbauer ministrom. Takže buďte taký láskavý, svoje spomienky si nejakým spôsobom upratujte v tomto zmysle.
Ja by som sa vás chcel teda spýtať, keďže ste narazili na moju politickú minulosť z dvoch strán - vy ste v koľkej strane, pán poslanec Osuský? Vy ste liberál, vy ste konzervatívec. Pri všetkej úcte, kde je vaša filozofia, kde je jej dno a kde jej je vrchol? A čo ešte všetko od vás môžeme očakávať v tomto zmysle?
Dotkli ste sa Rady STV a dotkli ste sa vôbec rád. No, sú to orgány, ktoré boli volené v tomto parlamente. Sú nezávislé, takže obráťte sa so svojimi pripomienkami ohľade Spejbla a Hurvínka na tieto rady a pýtajte si vysvetlenie a ony vám to vysvetlenie určite dajú. A keby vám ho náhodou nedali, obráťte sa na výbor pre kultúru a médiá a my si to skontrolujeme, či vám ho dali, alebo nedali. Sú to nezávislé orgány, sú tam nominanti skoro všetkých politických strán, ktoré boli vtedy v parlamente, keď tie orgány boli volené. Čiže obráťte sa možno aj na tých vašich, ktorí sú tam, aby vám zdôvodnili, prečo rozhodli tak, ako rozhodli.
Ja skutočne neviem, ale hovoriť to tuná ako nejaký argument k zákonu, ktorý skutočne nie je maďarský. Tento zákon je iba protislovenský. A vy veľmi dobre viete, prečo to robíte. Lebo tie vaše postoje v tom ´93. roku boli úplne jasné. Opäť spolu sme kdesi rozprávali, poznáme sa a viete veľmi dobre, o čom hovorím. To je proste vaša životná filozofia - rozvrat toho slovenského, kde ste práve náhodou v parlamente. Vy... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)