36. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega Érsek, ja si myslím, že ste zrozumiteľne vysvetlili podstatu tohto zákona. Otázne je, či to pochopili napríklad tí, ktorí strašia s tým, že v prípade prijatia tohto zákona Slovenská republika sa rozpadne - že, pán Jarjabek? Či to pochopili povedzme aj ostatní, že menšiny obohacujú štát a nakoľko to robia, obohacujú Slovenskú republiku, potrebujú, samozrejme, aj nejakú ochranu, napríklad svojich jazykových práv, svojej identity, aby naďalej tu mohli existovať. Alebo či to pochopil pán kolega Jarjabek, ktorý tu používa také slová, ako napríklad národ je skupina geneticky rovnakých ľudí, že toto je začiatok národného socializmu, keď chcete, fašizmu. (Potlesk.)

Tak ďakujem veľmi pekne. Ďakujem v prvom rade za faktické poznámky. Ja myslím, že medzi sebou ste si zodpovedali sami.
Len na záver mi dovoľte jednu myšlienku. Že myslím si, že tento návrh zákona je európskejší, nič nemení, len trošku približuje nám možno aj len Rakúsko, kde netreba dvojjazyčne písať každý bilbord a každý leták. Myslím si, že tento zákon je európskejší, a preto ho podporujem.
Ďakujem ešte raz za faktické poznámky.

Vážený pán predseda, vážená snemovňa, vážený kolega Hlina, no, nedá sa nič robiť, musíte to pretrpieť. A nepovažoval by som za primerané, aby ste v budúcnosti vyzývali spravodajcu, aby, preboha, nevystupoval, to hádam je "zu viel", pretože i vy často zdobíte svojimi vystúpeniami túto snemovňu a v živote by ma nenapadlo vyzývať vás, žeby ste od toho mali upustiť.
Ale prosím, keďže som bol priamo dotázaný, tak chcem povedať len toľko. Viete, vytvorili ste si nosné tvrdenie, ktoré nie je pravdivé, a na ňom potom budujete: "Jazyk sa týmto, čo tu je navrhnuté, mení na nárečie." Budem hrozne rád, opäť v rámci kapitoly PISA-nská štúdia pochopenie textu, aby ste mi ukázali, ktorý z tých jedenástich článkov sa dopúšťa toho, že štátny jazyk slovenský mení na nárečie. Budem veľmi rád, keď sa vám to podarí dokázať mi to, a potom môžme pokračovať ďalej.
Viete, pokiaľ ide o to, aké sú štátne jazyky a kto ako hovorí, mám tú česť byť v pomerne dobrom vzťahu, ako som povedal v minulom vystúpení, na ktoré ste narazili, s veľvyslanectvom Kanady. Ako vieme, v Kanade je niečo medzi 15 a 20 percentami frankofónnych Kanaďanov a počínajúc poštovými známkami a textami kdekoľvek a hlavne vystúpeniami kanadského veľvyslanca na Canada day, vždy povie, či je Francúz, alebo Angličan, hovorí všetko to, čo hovorí, do bodky preklopene v obidvoch jazykoch. Môj návrh jazykového zákona nič takého neobsahuje.
A rád by som vám tiež povedal, že, iste, i Švajčiarsko žije celkom úspešne tak, že nemá problém s pomerne výrazne matematicky menej početnou talianskou, keď už nehovorím o rétorománskej menšine, ale takisto tam akosi žijú, a neviem, či majú Francúzi, Nemci pocit, že ich jazyk je nárečím švajčiarčiny. Každopádne chcem povedať, že tento môj návrh zákona nijaké nárečie zo štátneho slovenského jazyka nerobí. A vy, keď ste si tento konštrukt postavili a teraz sa z neho odpichujete, tak padáte do prázdna, lebo tam to proste nie je.
Pokiaľ ide o tie veci, o ktorých som hovoril, nemienim tu opakovať jedenásť bodov. Ale tak ako i teraz Árpád najprv poďakoval Dušanovi Jarjabkovi za pozornosť maďarsky a potom slovensky, tak ja som včera zhodou okolností privítal na pôde Starého Mesta 30 ukrajinských poslancov, starostov, vicestarostov z rôznych miest, ktorí chodia v takých skupinách po Vyšehradskej štvorke získavať akési skúsenosti. Oprášil som svoje vedomosti z ruštiny, ktoré ešte nejaké, chvalabohu, sú, a hovoril som k nim asi hodinu po rusky. Nikto to neprekladal, neviem, či som mal dať prednosť slovenčine, ale bolo by to výrazne zdržiavalo, pretože každý preklad znamená zdvojnásobenie minimálne. Teda porušil som to, čo si myslím, že tam nemusí byť, že sa to kľudne môže vypustiť. Pretože to slovo o prednosti, ak nie je reglementovaná v konkrétnych prípadoch konkrétnou úpravou zákona, je nie vymožiteľné, nepostihnuteľné a nereálne. Nechcem, aby v zákonoch boli veci, ktoré sa nedajú vymôcť a ktoré, na prvý pohľad je zrejmé, nie sú reálne. Nič to tomu zákonu neberie, i keď hovoríte i viacerí vystupujúci, že sa tým otriasa v základoch slovenský štátny jazyk.
Ukážkou, a to sa nedá nepovedať, je to, že kodifikácia slovenského jazyka po odbornom posúdení Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra je plne v rukách ministerstva, ministerstvo kultúry môže meniť kodifikovaný jazyk. A ak tam máme upozornenie, že akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami je neprípustný, no ako sa aj dá, aby sa urobil, keď ten zásah môže robiť len táto mocensko-odborná línia? Tak načo je tam takáto veta, ktože ho môže urobiť, keď nie ministerstvo kultúry na podklade odbornovedeckej analýzy z Jazykovedného ústavu? Opäť je to veta, nad ktorej obsahom, keď sa zamyslíme a rozumieme slovenčine ako obsahovo textu, tak je jasné, že tá veta nemá hlavu ani pätu, áno.
A tak ako tu zaznelo vo vystúpení Edit Pfundtner, že ak sa budú rozprávať klient a zdravotná sestra v Domove opatrovateľskej starostlivosti alebo v nemocnici v Komárne po maďarsky, tak je to predsa z podstaty veci prirodzené. Skúsme si predstaviť, že by to malo byť inak. Však je to choré! Presne tak ako povedala pani poslankyňa Nachtmannová, a to plne s tým súhlasím, že sa iste dve kaderníčky, keď nemajú klientov, môžu rozprávať o včerajšom príbehu farmárky Martinky kľudne aj po maďarsky a nikto ich nebude perzekvovať, to, samozrejme, uznávam a to je svätá pravda.
Pokiaľ ide o takú vec, ako sú obecné kroniky, už som to hovoril minule, ak by sa naši ešte preživší a udržiaci sa Mantáci v Medzeve chceli pre budúce zvyšky svojich, dá sa povedať, najbližších, chceli historicky v nejakej kronike zvečniť trochu viac ako v nejakej oficiálnej verzii a presne keby tak chceli urobiť naši slovenskí bratia v Báčskom Petrovaci alebo niekde inde, kde žijú, pre potreby tých budúcich, tak nepochybne nie je predsa žiadnym hriechom, že toho napíšu do tej slovenskej kroniky viacej, ako napíšu do oficiálnej, v srbčine vedenej kroniky pre potreby poriadku obce a štátu.
Ešte raz, nikomu tu neprikazujeme, že nesmie používať, naopak, musí viesť kroniku v štátnom slovenskom jazyku a ja ani slovko na tom neruším, len umožňujem menšine, či tej, či onej, či nemeckej, či maďarskej, alebo rusínskej, aby si o sebe do tej kroniky v prípade napísali ešte o niečom viac pre tých svojich budúcich.
A tak vlastne bod za bodom - a znova, netrúfam si vás vyzývať, aby ste si to prečítali, ale nie je toho veľa, podotýkam - pochopíte, že vlastne nič z toho pochopeného textu nenapĺňa to, o čom tu o sebe počúvam, že som konfrontačný, že žijem z konfrontácie. Nemyslím si, že žijem z konfrontácie. A ak hovorí kolega Alojz Hlina o tom, že to robím nárečím, viete, tam je v tom, čo navrhujem, taká jedna drobná vec, že sa navrhuje vypustiť ustanovenie, že "sa na účely zákona štátnym jazykom rozumie slovenský jazyk v kodifikovanej podobe". Súčasné znenie zákona i tak nevylučuje používanie inojazyčných termínov a pojmov a nespisovných jazykových prostriedkov. To znamená, táto veta nie je zlá, tá veta je proste redundantná, tá veta nič nerieši, lebo ako tu povedal kolega Laci Sólymos message, v Ikei starej je fresh market a je sto iných vecí, ktoré sa bez ohľadu na zákon a na to, že by to niekde bolo natvrdo napísané, v reči proste používajú.
A tak napriek otázkam kolegu Číža o saltách mortále, dobreže nie z konzervatívca na liberála, i ako konzervatívec, i ako liberál, keď si prajete, musím povedať, že tento celý zákon oslobodzuje jazyk a jeho legislatívnu úpravu o to, čo je v nej nadbytočné, nezmyselné, nevymožiteľné a hlavne dáva ľuďom slobodu jazyk používať.
Štátny jazyk smie používať vynikajúci, by som povedal, nárečový autor Moravčík, alebo autor, ktorý má blízky vzťah k záhoráčtine, ale každý iný, keby písal v šarištine alebo v akejkoľvek inej verzii, mu dáva istú slobodu, ktorá nezasahuje do kodifikovanej verzie jazyka, čo dá každému zdravý rozum, ale dáva tým ľuďom slobodu používať ten jazyk.
A ako som povedal, ak by ovládali naši spoluobčania židovskej viery jidiš a hebrejčinu, nevidím dôvod, aby si svoje matriky v synagóge nemohli viesť v hebrejčine. Prečo nie, áno? Je to ich komunita, je to ich matrika a nepochybne evidencia občanov a všetko ostatné tým nie je nijako dotknuté. Takže nikto nemôže mať obavy, že by hrozil nejaký rozvrat štátu na základe takejto veci.
Ešte raz, tento zákon je skutočne zákonom liberálnym, nie zákonom maďarským. Je zákonom rovnako pre Árpáda Érseka, ako pre Spejbla a Hurvínka a rovnako pre možno rodinu bývalého prezidenta Schustera v Medzeve, proste je to zákon, ktorý oslobodzuje niektoré nezmyselné - nezmyselné, hovorím - putá, ale nijako neotriasa slovenským štátnym jazykom.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol návrh novely Zákonníka práce, ktorým chcem vrátiť Zákonník práce do pôvodnej novely pred zmenami súčasnou vládou.
Jedná sa predovšetkým o tri zmeny:
Tou prvou je zmena reťazenia pracovných pomeroch na dobu určitú z dvoch rokov na tri roky, teda tri možnosti, trikrát sa dá predĺžiť doba určitá.
Druhou zmenou je rozsah pracovných hodín nadčas o 100, keďže súčasná vláda znížila tento počet o 100, vraciam to teda na pôvodnú úroveň v tomto návrhu.
A do tretice navrhujem, aby odborová organizácia vo firmách bola preukázateľná minimálne 30 % zamestnancov toho-ktorého podniku.
Myslím si, že všetky zmeny sú logické, pomohli by sprehľadniť situáciu a spružniť pracovné právo, pretože predovšetkým pružnosť pracovného práva je to, čo momentálne ničí pracovné miesta na Slovensku. Vidieť to aj v celkovej konkurencieschopnosti, ktorá nám klesá, a v tomto indexe konkurencieschopnosti až takmer pätina indexu pozostáva z pružnosti pracovného práva. Pracovné právo teda výrazne ovplyvňuje tvorbu pracovných miest a Zákonník práce je kľúčovou normou pre tvorbu pracovných miest. Navrhovanými zmenami sa teda snažím pomôcť zlepšiť situáciu v zamestnanosti na Slovensku.
Chcem vás poprosiť, kolegyne a kolegovia, o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 991.
V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali s lehotou do 4. septembra 2014 a gestorský výbor s lehotou do 8. septembra 2014.
S týmto návrhom zákona sa stotožňujem ja aj poslanecký klub KDH a tento návrh zákona odporúčam podporiť aj ostatným členom zákonodarného zboru.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.