36. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, ľudia, myslím, nemajú strach o vodu ako takú, ale o pitnú vodu. Majú strach o to, že pitnej vody nebude dostatok, ak sa tá voda predá.
Vy ako osoba zodpovedná za ministerstvo životného prostredia ste aj teraz hovorili o nejakých štatistikách, ak sa nemýlim, o vodnej bilancii podľa SHMÚ. Čo ma ale zaujíma, je, či mi viete povedať z tejto štatistiky alebo z akejkoľvek inej, to je konkrétna otázka, na ktorú sa dá konkrétne odpovedať, o koľko viac máme pitnej vody, ako je jej spotreba? Je to reálna otázka. Myslím, že by ste mali na ňu odpovedať. Ja pracujem s poznatkom, že takáto analýza neexistuje. Hovorím pritom o pitnej vode. Čiže ak existuje, naozaj to môže, aspoň teda mne, vniesť viac svetla do tohto celého.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ostanem vo vecnej rovine. Vysvetlili ste mi, že za osem minút ste zistili teda zo stránky SHMÚ, aká je bilancia, teda že úloha toho potenciálneho podnikateľa, ktorý by chcel požiadať o povolenie na vývoz vody, je jednoduchá, pretože poverenou osobou na to je SHMÚ. Ak je to teda tak, tak tu potom je dačo, čomu nerozumiem a prosím o vysvetlenie, pretože ak je to také jednoduché, že netreba na to Nobelovu cenu, ale že sa stačí pozrieť na stránku SHMÚ a zistíme, aká je tá súčasná i výhľadová bilancia takej zložitej veci, o ktorej tu rozprávame, ako sú zásoby vody pod zemou i na zemi, tak prečo potom v § 17a ods. 5 dávate tomu potenciálnemu podnikateľovi úlohu prostredníctvom tej poverenej osoby, teda SHMÚ, ako som sa dozvedel, urobiť aj návrh rozsahu spôsobu frekvencie a miesta monitorovania podzemných vôd. Záujemca o toto povolenie má toto všetko urobiť. No ak to SHMÚ robí, ak je to jednoduché naklikať za osem minút, tak potom nerozumiem tomu, prečo takéto zložité riešenie, ktoré spočíva v monitorovaní, určení jeho rozsahu, spôsobu frekvencie a miesta, sa dáva ešte za úlohu tomuto podnikateľovi. Azda ten bude ešte raz navrhovať to, čo má dokonale SHMÚ pokryté? No asi nie. Vy týmto pripúšťate, že je to veľmi zložité a že preto aj žiadate od toho podnikateľa, aby to monitoroval. Bude to monitorovať podnikateľ prostredníctvom poverenej osoby? Keď za osem minút to zistíte z SHMÚ, na čo mu treba dávať takúto ozaj sizyfovskú prácu, nekonečnú, pretože to nie je jednoduché, hovoríme o všetkých vodných zdrojoch na Slovensku, vy to dávate tomu jednému malému človiečikovi za úlohu, ktorý sa bude uchádzať o to povolenie? Zdá sa mi, že tu je nejaký obrovský nesúlad. Len reagujem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán minister, spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj ja prispel k tej debate, ktorá tu je od rána, o navrhovanom zákone.
Dovoľte mi, aby som začal tým, čo hovoria odborníci na vodu, odborníci, ktorí hovoria o tom, že 21. storočie bude storočím vody. Súhlasím s pánom ministrom, aj so všetkými predrečníkmi, ktorí hovorili o tom, že z vody stáva strategická surovina. Podľa môjho názoru je to strategický prírodný zdroj. A naozaj vo svete sa pre vodu vedú vojny. Nie je bežné vo svete, keď vycestujete niekde na dovolenku, a nemusíte ísť ani do Afriky, ani do Ázie, niekedy aj tu v Európe vycestujete na dovolenku a nie je bežné to, čo je na Slovensku, že si otočíte kohútik a tečie kvalitná pitná voda, ktorú môžete piť. Sú krajiny aj v Európe, ktoré s tým majú obrovský problém. Musím povedať aj o osobnej skúsenosti, o ktorej hovoril Janko Mičovský. Naozaj ráno netiekla voda na našej ubytovni v parlamente. A bežná vec, ktorú bežne používame, odrazu otočíte kohútik, netečie, je problém. Samozrejme, ten problém bol do polhodiny vyriešený. Ale vo svete sú krajiny, kde nemôžu bežne otočiť kohútik a napiť sa z tej vody. A preto je to strategická surovina, kvôli ktorej sa aj vojny vedú.
Na Slovensku, bavili sme sa tu o štatistikách Slovenského hydrometeorologického ústavu, o tom, aké vlastne zásoby vody máme. No dnes máme asi dostatočné zásoby vody pre občanov Slovenska. Ako to bude do budúcnosti? Aké budú klimatické zmeny? Už aj v posledných rokoch všetci vidíte, že u nás aj niekoľko mesiacov niekde neprší. Hovoríme, že máme dostatok vody, hlavne na Žitnom ostrove. Na východnom Slovensku občas je s tým problém, ale aj na Žitnom ostrove keď niekoľko mesiacov neprší, odrazu príde zákaz polievania v záhradkách. Prečo ten zákaz príde, keď máme takéto obrovské zásoby vody? Asi to nie je také jednoduché s tými zásobami vody. Som presvedčený, že hlavne podzemné zásoby pitnej vody na Slovensku, hlavne tie na Žitnom ostrove sú naším rodinným striebrom. Slovensko naozaj nemá obrovské zásoby ani ropy, ani plynu, ani ďalších nerastných surovín, ale podzemná voda je naším rodinným striebrom. Rodinné striebro žiadna rodina, ale ani firma vo svete nepredáva hocikedy a za hocijakú cenu. Rodinné striebro je to, čo si firma alebo rodina veľmi dobre stráži a predáva, odovzdáva z generácie na generáciu. A preto som presvedčený, že zásoby pitnej vody majú zostať pre občanov Slovenska a nemáme ich vyvážať. Ten, kto má záujem o kvalitnú pitnú vodu na Slovensku, nech sem príde podnikať, nech sem príde žiť. Ale s takou strategickou surovinou, prírodným zdrojom, rodinným striebrom sa nenarába ľahkovážne. A nevyváža sa tá voda len preto, že dneska jej máme nadbytok. Má zostať pre občanov Slovenska.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril aj k tomu, ako je v zákone naformulovaný možný predaj vody do zahraničia. Pán minister hovorí, že je to strategická surovina a vláda chce týmto návrhom zákona zakázať vývoz vody do zahraničia. Ale je tu ten § 17a. Je tu nariadenie ako príloha príslušného návrhu zákona, kde sa definuje, koľko sa bude platiť za prepravu a prevod vody. To je to skryté slovo, privatizácia, preprava a prevod vody do zahraničia, 0,4 eura za meter kubický. Ja hovorím, ani za takú cenu dneska nevyvážajme túto vodu. A je tu ten spôsob (§ 17a), na základe ktorého sa bude dať udeliť licencia, povolenka? Dobre, tak nech je to povolenie. Ale je tu tá možnosť udeliť povolenie podľa mňa netransparentným spôsobom. Áno, záujemca musí predložiť štúdiu o bilancii vôd na Slovensku. Chcem povedať kolegovi Mičovskému, ak budú chcieť vydať tú povolenku, tak vznikne aj štúdia za sedem minút alebo za sedemdesiat minút, za pár sto eur im ju niekto urobí. Ak budú mať záujem to niekomu udeliť, tak nájde sa aj tá štúdia. Preto chcem ho upozorniť na to, nech sa nespolieha na to, že je to tam to opatrenie ohľadom štúdie, preto hovoríme, že je v tomto zákone pripravená privatizácia a vývoz vody.
Dámy a páni, rozprával som sa s viacerými odborníkmi, ktorí pôsobia vo vodárenských spoločnostiach, aj s tými, ktorí sa zaujímajú o životné prostredie. Dostatočné zásoby podzemnej vody máme na Slovensku aj vďaka našim lesom, áno. Množstvo našich lesov, kvalita našich lesov je tou príčinou, že máme dostatočné zásoby vody dneska. Čo sa deje s našimi lesmi, ako sa k nim správame, ako neustálym výrubom to ich množstvo znižujeme a znižujeme, ako klesá kvalita lesov, to všetko, samozrejme, aj klimatické zmeny, o ktorých som hovoril, má vplyv na podzemné vody. Myslí si tu niekto z vás, že budeme vyvážať ďalšie zásoby podzemnej vody ešte aj do zahraničia mimo toho, že budú použité na Slovensku? To znamená, rýchlejšie budeme čerpať spodné zásoby vody. Čo potom nastane, dámy a páni? Budú oveľa rýchlejšie priesaky do tých podzemných vôd. Rýchlejšie priesaky do podzemných vôd znamenajú, že tie podzemné zásoby vody budú tými rýchlejšími priesakmi menej a menej kvalitné. To znamená, budú musieť sa použiť väčšie náklady na úpravu tejto vody. A v konečnom dôsledku to bude znamenať vyššiu cenu vody aj pre občanov Slovenska. Toto chceme, pán minister? Chceme vývozom vody do zahraničia väčším čerpaním zásob podzemnej vody spôsobiť to, že budeme viac musieť investovať na opravu a v konečnom dôsledku to zaplatí zákazník na Slovensku? Preto za seba aj za kolegov z KDH sa pripájam k tým návrhom procedurálnym, ktoré podali viacerí kolegovia, o tom, aby bol tento návrh stiahnutý z rokovania. Ale keďže poznám, ako to tu funguje, nádejam sa, a chcem vás vyzvať, aby, keď to teda prejde do druhého čítania, v druhom čítaní, z návrhu zákona boli vybraté tie body, ktoré umožňujú vývoz slovenskej pitnej vody do zahraničia.
Teraz by som chcel... (Reakcia z pléna.) Pán minister, prihláste sa do rozpravy, tak budem na vás reagovať. Tak to tu funguje. Mimochodom, keď mi vstupujete do môjho vystúpenia veľmi sa ohradzujem voči tomu, aby ste osobne útočili na jednotlivých poslancov opozície. Keď dôjdu argumenty, naozaj potom prichádza k osobným útokom. Musím vám pripomenúť, že Národná rada Slovenskej republiky je kontrolným orgánom voči vláde a poslanci opozície sú tu na to, aby vládu kontrolovali, nie na to, aby schvaľovali všetko, s čím prídete. A skúste argumentovať, nie osobne útočiť. Môžem si to dovoliť aj preto, lebo ste neútočili na mňa osobne, možnože to ešte len príde, ale osobné útoky na kolegov poslancov z opozície sa mi veľmi nepáčili, lebo naozaj potom som mal dojem, že končia argumenty. A tam prichádzajú osobné útoky. Ja som si predtým nevšimol, že by na vás osobne útočili, až následne.
Teraz by som chcel... (Reakcia z pléna.) Pán spravodajca, takisto máte možnosť prihlásiť sa do rozpravy kedykoľvek ako pán minister.
Dámy a páni, podľa názoru ministra životného prostredia, ale aj ja som sa vyjadril, dneska asi máme dostatok vody na Slovensku, takže s tým sa dneska dá súhlasiť, že tej vody aj jej podzemných zásob máme dostatok. A preto sa veľmi čudujem aktivite podriadenej organizácie ministerstva životného prostredia, a to Vodohospodárskej výstavby, ktorá v posledných týždňoch požiadala o vydanie územného rozhodnutia, čo sa týka obce Tichý Potok, na vodárenskú nádrž Tichý Potok. Okresný úrad v Prešove poveril obec Tichý Potok ako príslušný stavebný úrad, ktorý má vykonať územné konanie a vydá územné rozhodnutie pre stavbu vodohospodárskej nádrže Tichý Potok. Tu je tá žiadosť. Táto žiadosť (Ukázanie písomnosti.) bola vydaná na základe žiadosti Vodohospodárskej výstavby, štátny podnik (v zastúpení Ing. Ladislav Lazár). Je to vaša podriadená organizácia. Ak vody na Slovensku máme dosť, prečo sú podnikané kroky k tomu, aby bolo začaté územné konanie na túto vodohospodársku nádrž? Občania obce Tichý Potok si neprajú takúto nádrž. Dneska bola v Národnej rade starostka tejto obce a deklarovala názor občanov, ktorí si neprajú takúto nádrž. A je paradoxné až groteskné, až tragikomické, že štát poveril obec Tichý Potok, aby vydala takéto územné rozhodnutie. Povedal som to na tlačovke, poviem to aj teraz, vy chcete po tej obci, aby si sama nasadila slučku a ešte aj odkopla vám stoličku.
Dámy a páni, v obci Tichý Potok sa v posledných mesiacoch dejú rôzne komické záležitosti. Objaví sa tam firma, projektant, ktorý ide tejto obci naprojektovať dažďovú kanalizáciu. Tá obec má okolo 350 obyvateľov, tri štvrtiny z tých obyvateľov nemajú dažďové zvody. Kde budú tú dažďovú a ako budú tú dažďovú kanalizáciu zachytávať? Veľmi čudné veci sa tam dejú. Čo je za tým? Dámy a páni, je za tým biznis. Je to tristomiliónová zákazka, tristopäťdesiatmiliónová zákazka? To už je terno pre betónovú loby. Našťastie, Brusel, Európska komisia nám neschválila európske peniaze na tento projekt. Ale, viete, betónová loby, stavebné firmy vedia tlačiť na vládu a vedia argumentovať. Možnože sa nájde to v štátnom rozpočte. Na tú výstavbu je dôvodom nádrž na pitnú vodu, druhým dôvodom sú protipovodňové opatrenia, keď nádrž by slúžila ako protipovodňové opatrenie.
Ale za vlády Ivety Radičovej táto obec na svojom území realizovala protipovodňové opatrenia, hrádzky, suché poldre, reguláciu bystrín. Zamestnalo sa pritom niekoľko desiatok ľudí. Na jar, keď boli búrky, prietrže mračien, dažde veľké, tieto opatrenia im zafungovali. Touto cestou sa, pán minister, treba vybrať, a nie stavať vodárenskú nádrž, ktorej priehrada má 600 metrov za obcou byť a jej priehradný múr má byť vo výške 60 metrov.
Vodárenská nádrž slúži aj na protipovodňové opatrenia, ale musí byť aj vhodne prevádzkovaná. Ak je vodárenská nádrž naplnená na maximum a sú veľké dažde, tak púšťa všetko. Skúste si spomenúť, ako to fungovalo, keď Ružín bol plný pred troma rokmi? Čo sa vtedy stalo? Všetko púšťal. V Malej Lodine, v Kysaku, v Obišovciach by vedeli o tom rozprávať. Takže vodárenská nádrž slúži ako protipovodňové opatrenie len do určitého času. Vody máme dostatok, ale ideme budovať obrovskú nádrž.
Na východnom Slovensku je na niektorých miestach problém s pitnou vodou, ako o tom hovoril aj kolega Vilo Novotný, ale vodná nádrž Starina ide zhruba na polovičný výkon. Dala by sa tam určitými opatreniami zväčšiť kapacita odberu. Máme niekoľko úpravní na pitnú vodu na východnom Slovensku, ktoré sú odstavené. Určitým zainvestovaním do týchto úpravní znova by sme vedeli zvýšiť kapacitu odberu povrchových vôd, ktoré upravuje vodárenská spoločnosť. Mimochodom, v obci Tichý Potok takýto odber a úpravňa existuje.
A keď hovoríme o kvalite podzemných vôd, tak to, samozrejme, súvisí aj s kanalizáciami, ktoré máme, alebo skôr nemáme vo viacerých obciach na Slovensku, hlavne na východnom Slovensku. Naozaj ako investovať do vodárenskej nádrže 350 miliónov, zničiť život občanom tejto malej obce aj tým, že sa bude budovať 5 rokov a ťažké nákladné vozidlá tam budú dennodenne navážať obrovské množstvá štrkov, nebolo by lepšie zainvestovať, na jednej strane som to spomínal, do tých úpravní alebo na zväčšenie odberu tej kapacity zo Stariny. Kolega Chren spomínal, či by sa nedalo urobiť potrubie zo Žitného ostrova niekde na východné Slovensko. Boli kedysi také plány. Naozaj je to otázka aj efektívnosti a ekonomickej návratnosti, ale stavať takúto obrovskú nádrž je čisto v záujme veľkých stavebných firiem. A ešte som chcel povedať, áno, investujme do kanalizácií v týchto obciach a potom budeme mať lepšie aj spodné vody. Preto vás, pán minister, vyzývam, aby ste zastavili aktivity svojej podriadenej organizácie štátneho podniku Vodohospodárska výstavba, aby prestal s aktivitami, ktoré smerujú k výstavbe vodohospodárskej nádrže Tichý Potok.
Dámy a páni, naozaj, na úvod som spomenul podzemné zásoby kvalitnej pitnej vody na Slovensku ako naše rodinné striebro. Zachovajme si ho, nepredávajme ho do zahraničia a nehazardujme s vodou, ktorá nás drží nad vodou. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ináč mám takú drobnú poznámku na úvod, že pán Číž za tie roky, čo je v parlamente, sa už mohol naučiť, ako sa prihlasuje s faktickou. Za tých dvadsať rokov by to zvládol aj neviem kto. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ale on sa minule hlásil do faktickej slovom „Janka“, naozaj, skutočne. No, viete, tak teraz už je to o niečo lepšie.
Prosím vás pekne, som rád, že kolega Zajac to spomenul, tých bilancií a neviem čoho je možno už vytlačených. Všimnite si ináč, ako minister skočil na relatívne, teraz nič v zlom, ale v dobrom hovorím, naivnú predstavu dobráka pána Mičovského, ktorý si povedal, však tak náročné veci v zásade nie je možné splniť. Hneď sa toho chytil. A mal tu akože spojenca v pléne. My všetci sme tu ostatní boli niemandi, ktorí nevedia čítať. Totiž na tom sa chcel chytiť. Ale presne to je blud. Totiž zároveň to hneď povedal, že za sedem minút zistil nejaké iné štatistiky. Ja si myslím, že tie bilancie, a neviem čo všetko tam máte, čo vyzerá pre slušných ľudí ako ťažká práca, sú už niekde vytlačené v šuflíku. To už niekde je, nie je s tým problém. Čiže naozaj neskočme im na tú hru, že to bude ťažké, že to nedajú, a neskočme ani na tú hru, že sa uspokojíme s minerálkou. Keď budú mať tú drzosť v sebe, a vyzerá, že budú mať tú drzosť v sebe, že to dajú do druhého čítania, tak riešením je referendum a sfixovať cenu, že nesmie byť nižšia ako cena, ktorú platia naši občania za vodu. Toto by malo byť naším nejakým spojivom na to, aby sme frontálne na nich zaútočili, aspoň niečo z toho urobili.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja chcem poďakovať kolegovi Zajacovi, že zdôraznil fakt prípravy vodného diela Tichý Potok, kde sú zjavné predpoklady, že vláda, respektíve jej podriadená inštitúcia Vodohospodárska výstavba asi má záujem realizovať túto stavbu, opäť ďalší megalomanský projekt. V podstate ide tu o to, že na jednej strane týmto zákonom vytvárame predpoklady na to, aby sme mohli raz obchodovať s vodou. Či už je to tak alebo onak, v každom prípade tie povolenky, či to nazveme licencie alebo nejaké povolenia a tak ďalej, hovoria jasnou rečou o tom, že sa chystajú predpoklady na to, aby sa s tou vodou obchodovalo. A teda je tu aj určitý predpoklad z toho jednoznačne vyplývajúci, ako keby tej vody sme mali dosť. A na druhej strane ideme realizovať megalomanské dielo, aby sme zachytávali vodu a využívali ju v podstate na účely pre domácnosti preto, aby sme zabezpečovali pitnú vodu pre mestá a obce. Jednoducho je ťažko pochopiteľná takáto logika. A ja dúfam teda, pán minister, aj keď tu momentálne nie je, že prehodnotíte túto výstavbu a vlastne zakážete realizovať ten megalomanský projekt v obci Tichý Potok. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Zajac, snáď len do pozornosti dám, týmto zákonom sa zavádza nové znenie, poplatok sa platí aj za preventívne protipovodňové opatrenia. To je tu v zákone. Možnože tento paragraf alebo táto veta má práve poslúžiť na to, aby vyfinancovali takýto megalomanský projekt z daní všetkých daňových poplatníkov, tým, čo od nich takto vyberú.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi pár poznámkami z inej stránky veci sa pozrieť na to. Hovorí sa o podzemných vodách na Žitnom ostrove, to je naša jedna z výhod, ktoré tam máme a je to obrovské zlato pre našu republiku.
Vážení, výstavbou Vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros sa obrovským množstvom prispelo k tomu, že voda, ktorá je podzemná, sa nedopĺňa a je sčasti kontaminovaná. Príčinou je toho megalomanská stavba Vodného diela Gabčíkovo – Nagymaros, kde sa vyrúbalo obrovské množstvo hektárov lesa. Čiže táto voda nemá cirkuláciu tak, ako bolo zvykom v tom priestore.
Nedá mi nespomenúť, v tomto priestore je postavený aj práve Slovnaft, ktorý tiež nepomáha tomu, aby podzemné vody na Žitnom ostrove boli také ako pred tridsiatimi až päťdesiatimi rokmi.
Ale chcem povedať jednu vec. Hlavne by sa malo zamerať ministerstvo životného prostredia na to, aby sme uchránili tieto vody. O tom nerozprávame, chceme ich čerpať, chceme ich predávať, ale ako ich budeme uchraňovať, o tom tu nepadla ani reč. Práve preto hlavne občania, ktorí žijú na tých ostrovoch, sami dobre viete, keď aj vodu budú musieť platiť za to, že polievajú tie papriky, paradajky, ktoré nám nesú do Bratislavy na trh, tak neviem, odkiaľ ich budeme brať, ale možno zo Španielska, tie sú bez chuti a bez farby a bez žiadneho svetla slnečného.
Takže toľko som chcel povedať.
Na záver mi dovoľte povedať, myslím si, že tento zákon nie je dobrý, ale mali by sme sa starať na tom životnom prostredí o to, aby sme to ešte, čo máme, zachovali v takom stave, aby sme sa tým mohli pýšiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, no len v súvislosti s tou atmosférou, v ktorej prerokovávame tento zákon, takú jednu sentenciu poviem. Čítal som takú knižku teraz o konšpiráciách a jedna z tých sentencií tam bola o tom, ako v Anglicku v roku 1670 zhruba skupina sprisahancov, spiklencov, konšpirátorov pod ten britský parlament podložila 40 sudov výbušnín a chceli teda vyhodiť tento parlament do povetria. A ten hlavný konšpirátor sa volal, jeden z dvoch to bol, sa volal John Oates. A zaujala ma charakteristika tohto sprisahanca. Bol to od mladosti neinteligentný fanatik, ktorý všetky svoje životné neúspechy riešil ničením reputácie iných. Už v mladosti obvinil svojho učiteľa zo sodomie. Ja viem, že takéto príklady v parlamente nenájdeme, ale v každom prípade z profylaktických dôvodov mi odpustite, že som to povedal.
A teraz k tomuto zákonu. Pán kolega, no snažil som sa hlboko rozumieť tomu, čo hovoríte, čo je toho lajtmotívom, a čo teda ako šéf klubu nám chcete sprostredkovať. Čítam furt tú dôvodovú správu: „Návrh zákona je zameraný na plnenie uznesenia vlády Slovenskej republiky k materiálu Voda ako strategická surovina štátu a návrh na jej ochranu a trvalú udržateľnosť vo vzťahu k cezhraničnému nakladaniu s vodou odobratou zo zdrojov situovaných na území Slovenskej republiky." Plus okolo znečisťovania, plus niektoré veci, ktoré súvisia s uplatňovaním administratívnych ustanovení tohto zákona pri jeho výkone, takže to všetko, čo sme tu počúvali o vodných zdrojoch, je tam. Veď predsa je to známe.
Dneska ja obdivujem mojich pravicových kolegov, ako zúrivo obhajujú záujmy jednoduchých ľudí v obci. Ale predsa pri správe štátu sú konflikty medzi celoštátnym verejným záujmom, individuálnym záujmom. V Nemecku stavali letisko v Ismaningu, trinásť rokov odmietali jeho obyvatelia, aby tam bolo to letisko, ale potrebovala ho celá spoločnosť. Však my ten rozdiel medzi skupinovým a verejným záujmom musíme vnímať. A rozprávať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Začnem od pána Číža. Naozaj keď ste naznačovali, že by v mojom vystúpení mala nejaká konšpirácia byť, no tak pre mňa nie je konšpiráciou, keď obec dostane požiadavku, aby vydala územné rozhodnutie o umiestnení vodohospodárskej nádrže Tichý Potok. A ako jej žiadateľom je Vodohospodárska výstavba. To pre mňa nie je konšpirácia. Ak by som si to vymyslel, tak by to bola konšpirácia. Je tu papier. To znamená, ak niekto žiada o to územné rozhodnutie, tak asi tam chce stavať. A ja som vo svojom vystúpení sa snažil vám vysvetliť, že na jednej strane máme dneska dostatok vody, aj na východnom Slovensku sa to dá riešiť aj inak, aj väčším odberom zo Stariny, aj investovaním do úpravní a ďalšími opatreniami, napríklad výstavbou kanalizácií, aby sme si neznehodnocovali tie podzemné vody. To som sa snažil vysvetliť. Dá sa to riešiť aj inak, a nie tak, že postavíme jednu megastavbu, z ktorej bude mať biznis nejaká stavebná firma. To som sa vám snažil vysvetliť.
A vrátim sa ku kolegovi Hlinovi. Naozaj som sa nesústredil na to nariadenie, kde sa píše aj o tých nezmyselných 200 eurách za minerálnu vodu a liečivú vodu, lebo, samozrejme, odpoveď môže byť, že nariadenie sa dá zmeniť hocikedy a tých 200 eur sa zmení na 3 eurá, 4 eurá. Preto som sa na to nesústredil.
Na druhej strane ten nezmysel tam je dneska. Je prílohou zákona a tých 200 eur za minerálne vody tam dneska je. To by zo slovenských minerálok urobilo drahšie minerálky, ako sú dneska dovážané na Slovensko. Neprajem si, aby slovenskí občania pili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)