36. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Hoci som bol označený, že teda som nebol na vojne. Vidíte, ja som bol len na katedre, až potom som dostal modrú knižku a už som čatár absolvent. Kolega Galko, ktorý to písal, tu nie je. Takže asi som bol dobrý študent - vojak.
Ale chcem povedať, v médiách v minulosti alebo teda posledné dva týždne prešlo a to bol naozaj kolega Lipšic, ktorý mi položil otázku, aký mám ja osobný názor na zavedenie povinnej vojenskej služby základnej. Ja som uviedol príklad z Nórska, kde mi ministerka obrany oznámila, že zaviedli povinnú vojenskú službu na dvanásť mesiacov aj pre ženy, aj pre mužov. A oni odvedú všetkých brancov a potom si, potom si rezort obrany vyberie podľa možností, či už finančných, alebo podľa potrieb, ktorú skupinu, ktorú skupinu a aké počty ľudí potrebujú. Ja som tu položil otázku, či nie je problém, že niektorí musia ísť a niektorí nepôjdu a sú zvýhodnení. Tak tam sa podarilo preklopiť do takej roviny, že zvýhodnení sa cítia tí, ktorí tu službu absolvujú, a berú to ako vlastenectvo, a že niečo urobia pre tú republiku, ktorá im, samozrejme, v sociálnom systéme niečo poskytne. Nemaľujeme si, samozrejme, nejaké zámky veľké, že toto sa dá urobiť a takáto situácia sa dá dosiahnuť za päť-desať rokov. Ale myslím si, že aj zavedenie aktívnych záloh má, je to určitým prvým krokom.
Ja len na dovysvetlenie toho, že na, po tomto uvedení tohto príkladu, kde keď som povedal, že som fanúšik takejto základnej vojenskej služby, sa uviedlo v médiách, že chcem zaviesť ročnú základnú vojenskú povinnú, povinnú službu.
Takže to nie je pravda, rezort obrany neuvažuje so zavedením základnej povinnej vojenskej služby, ani na to vzhľadom na posledných dvadsať rokov už nemáme kapacity, či už priestorové, pretože veľa kasární bolo predaných, technické a materiálne a ani, ani finančné. Ale považujeme projekt aktívnych záloh alebo teda dobrovoľnej vojenskej služby a následne aktívnych záloh ako pilotný projekt, ktorý môže daný stav len vylepšiť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Ministerstvo pôdohospodárstva má za cieľ v rámci programu rozvoja vidieka na roky 2014 až '20 podporovať investície, ktoré prispejú k zvýšeniu konkurencieschopnosti poľnohospodárstva. Medzi inými ministerstvo chce podporovať aj investície do závlahových systémov, ich modernizáciu, rekonštrukciu, dostavbu alebo obstarávanie závlahových koncoviek. Závlahy sú v našich podmienkach významným intenzifikačným faktorom v rastlinnej výrobe. Potreba podporiť investície do závlah vyplýva tiež aj z potreby reagovania na negatívne dôsledky klimatickej zmeny na poľnohospodárstvo. Je však dôležité zabezpečiť efektívne hospodárenie s prírodnými zdrojmi, podzemnú a povrchovú vodu nevynímajúc. Efektívne hospodárenie s prírodnými zdrojmi je, samozrejme, jednou z hlavných priorít Európskej únie. To potvrdzujú napríklad aj prísne podmienky pre poskytovanie podpory na investície do závlah stanovené samotnou legislatívou Európskej únie. Medzi tieto podmienky patrí aj zosúladenie národnej legislatívy s Rámcovou smernicou o vode, a to aj v súvislosti s úhradou nákladov na vodohospodárske služby.
Ďakujem, skončil som.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, ďakujem pekne za otázku a v nadväznosti na túto otázku mi dovoľte upriamiť vašu pozornosť na návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý rieši práve problematiku vyhodnocovania oznámení o korupčnom správaní. Tento návrh zákona spracovalo a predložilo do legislatívneho procesu alebo v najbližšej dobe predloží Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s ďalšími dotknutými rezortmi vrátane nášho ministerstva. Keďže viem, že je vylosovaná otázka toho istého znenia aj pre pána ministra vnútra, tak on sa bude bližšie zaoberať, keďže to patrí do jeho kompetencie, aby túto vec oznámil plénu alebo oboznámil plénum.
V tejto súvislosti tiež dávam do pozornosti aj návrh zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý pripravujeme, ktorý umožní trestnoprávny postih právnických osôb aj v súvislosti s korupciou, t. j. trestnoprávny postih za trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 až 331 Trestného zákona, ďalej podplácanie podľa § 332 až 335 Trestného zákona a nepriamej korupcie podľa § 336 Trestného zákona. Právnickej osobe bude možné v trestnom konaní uložiť adekvátny trest, ktorý počínajúc alebo počnúc teda zrušením právnickej osoby, prepadnutia majetku, peňažného trestu a podobne. Oba uvedené návrhy zákonov budú čoskoro predmetom rokovania vlády Slovenskej republiky a potom budú predloženého na rokovanie sem do Národnej rady.
Podobne ako v iných rezortoch ministerstvo spravodlivosti zriadilo a prevádzkuje protikorupčnú telefonickú linku, kde občania môžu nahlasovať prípady korupčného správania sudcov a zamestnancov súdov. Ide o účinný nástroj, ktorý umožňuje prijímanie podnetov na podávanie trestných oznámení, prípadne návrhu na začatie disciplinárneho konania voči sudcom. V oblasti boja proti korupcii bude účinným nástrojom aj nový ústavný predpoklad vzniku a trvania funkcie sudcu, ktorým je sudcovská spôsobilosť, ktorá dáva záruku, že sudca bude svoju funkciu vykonávať riadne. Čiže toľko stručne k vašej otázke.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem pekne. Slovensko nie je hodnotené dobre v súvislosti s korupciou v Európe aj vo svete, to vieme všetci. Bolo to niekoľkokrát, spis Gorila, ktorý každého pol roka sme požadovali, aby sa znova prejednával, vždy to bolo to isté a teraz to už posledne išlo dostratena, tak sme celkom na to nezabudli, lebo predpokladám, že tie vyšetrovania pokračujú, ale to nechcem teraz otvárať, no a v programovom vyhlásení bolo na tú tému viacero vecí, ale fakt, že tá telefonická linka, že beží, to je pozitívne. Možno by ma zaujímalo, koľko sa využíva, či niektoré podnety naozaj boli rozumné, že sa to doviedlo do skutočností.
A chcem ešte poslednú poznámku mať, že opozícia tu dala, na túto tému viacero konkrétnych zákonov, čo sa týka nahlasovania korupcie aj rôznych iných vecí, a vtedy sa to neprejavovalo, a teda som rád, že hovoríte, že vlastne bude za chvíľu nejaký zákon, vládny, neviem ešte, že kedy by to asi bolo, by ma trocha, samozrejme, zaujímalo.
A ešte jeden taký problém je, že nevolá sa to korupcia, ale volá sa to provízia. Čiže človek zoberie 5, 10, 20 % alebo niekto, kto sprostredkuje, čo ja viem, eurofondy alebo niečo, ja to nazývam tiež korupciou, lebo potom vlastne sa iba fiktívne často vyfakturuje niečo, a vôbec neni to práca, je to len to, že pripravil, vybavil tie eurofondy. Čiže ja by som, korupcia rovná sa aj v niektorých prípadoch provízia. Čiže aké máte skúsenosti, z tohto, keby ste boli taký láskavý.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za doplňujúcu otázku. No, pán poslanec, ako som povedal úplne na začiatku jasne, že tu máme delené určité právomoci z hľadiska legislatívy a legislatívnej iniciatívy vo vláde. To znamená, že ten návrh o oznamovateľoch pripravuje ministerstvo vnútra a je tu už aj pán podpredseda vlády, ktorý o tom bude informovať. Čiže ja by som sa nerád do toho miešal, je to jeho kompetencia.
Čo sa týka jednotlivých, jednotlivých nahlásení, tak áno, však mnohé disciplinárne návrhy, ktoré som podal voči sudcom, tak pramenili v podstate alebo vychádzali z nahlásení, ktoré sme dostali, na ktoré sme sa upriamili potom a ktoré boli, kde začali disciplinárne konania. Takže myslím si, že to je nástroj, ktorý je vhodný. Takisto čo sa týka toho boja proti korupcii v rámci programového vyhlásenia vlády, tam sú rozdelené tie jednotlivé kapitoly, čiže ja som hovoril o kapitole spravodlivosti, samozrejme, ktorá mne patrí.
A čo sa týka tam tých úloh, ktoré máme, tak tie plníme. A čo sa týka skúseností s eurofondmi, fakticky vám neviem povedať, pretože my nie sme, naše ministerstvo čistý spotrebiteľ. Čiže my nemáme skúsenosť s eurofondmi ako nejaké, v nejakom praktickom výkone. Ale je fakt, že to je otázka orgánov činných v trestnom konaní, jednak akým spôsobom tie veci postihujú - nepostihujú, a tam je najdôležitejšie povedať to, že máme tuná trestné, Trestný zákon, ktorý kvalifikuje trestné podstaty alebo trestnú podstatu jednotlivých trestných činov korupcie, podplácania a tak ďalej.
To znamená, to, čo ste vy naznačovali alebo hovorili o nejakých províziách, tak pokiaľ spĺňa takýto čin materiálne aj teda všetky ďalšie podmienky na to, aby to trestným činom mohlo byť, tak to trestný čin, samozrejme, je. Ale nie všetko, čo sa zdá, že je korupciou, aj korupciou v skutočnosti je. Je to vec vyhodnotenia orgánov činných v trestnom konaní. Takže len toľko vám viem povedať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán poslanec. Slovenská republika 1. júla prevzala už po štvrtý raz predsednícku stoličku vo Vyšehradskej štvorke. Vyšehradská štvorka ako neformálne regionálne zoskupenie bez byrokratických štruktúr je dnes vo svete všeobecne uznávanou a rešpektovanou značkou. Základnou devízou Vyšehradskej spolupráce je jej flexibilita a princíp konsenzu, ktorý nám umožnil sústrediť sa na spoločné záujmy bez toho, aby sme sa navzájom zbytočne obmedzovali v oblastiach, kde sa prípadne dohodnúť nevieme. Motto slovenského predsedníctva "Dynamický Vyšehrad v Európskej únii a vo svete" sme zvolili s cieľom poukázať na tvorivý ľudský potenciál obyvateľov stredoeurópskeho regiónu, perspektívy trvalého hospodárskeho rastu, ktorý je tu vyšší v porovnaní s priemerom Európskej únie, ako aj na fakt, že Vyšehradská skupina ako celok zaznamenala za uplynulé roky úspešný posun z periférie smerom k jadru európskej integrácie.
Do nášho programu sme zaradili viaceré aktuálne otázky a výzvy, ktoré stoja pred krajinami Vyšehradskej štvorky, ako je napríklad konsolidácia verejných financií, stimulácia ekonomického rastu, efektívne využívanie štrukturálnych fondov Európskej únie či predchádzanie daňovým únikom a daňovým podvodom.
Zároveň chceme venovať pozornosť aj doposiaľ menej podporovaným oblastiam, ako je napríklad digitalizácia spoločnosti či podpora technologických startupov. Z hľadiska posilňovania konkurencieschopnosti krajín Vyšehradskej štvorky má veľký význam rozvoj znalostnej ekonomiky založenej na inováciách.
Jednou z trvalých priorít Vyšehradskej štvorky je koordinácia vzájomných pozícií a postupov na pôde Európskej únie. V Európe chceme zohrávať úlohu konštruktívneho a rešpektovaného partnera. Po májových voľbách do Európskeho parlamentu a v súvislosti s obsadzovaním najvyšších postov v Európskej únii bude našou úlohou tiež nastaviť komunikačné kanály krajín Vyšehradskej štvorky s novými orgánmi Únie. Budeme aktívne pristupovať k zaužívaným konzultáciám a pravidelným stretnutiam na úrovni predsedov vlád, ministrov zahraničných vecí a štátnych tajomníkov pre európske záležitosti pred zasadnutiami Európskej rady, Rady pre zahraničné veci a Rady pre všeobecné záležitosti v Bruseli.
V neposlednom rade chceme naďalej presadzovať už rozbehnuté projekty Vyšehradskej štvorky, spoločného záujmu v oblasti energetickej bezpečnosti, dopravy a obrany, ktoré sú dôležité pre vnútornú súdržnosť regiónu strednej Európy. Dobudovanie vnútorného trhu v rámci Vyšehradskej štvorky s plynom a elektrinou má z pohľadu Slovenska zásadný prínos pre ciele našej energetickej politiky. S ohľadom na aktuálny vývoj za východnými hranicami Vyšehradskej štvorky sa zameriame na posilňovanie regionálnej dimenzie bezpečnosti dodávok zemného plynu a vypracovanie spoločného regionálneho preventívneho a núdzového plánu na základe platného nariadenia Európskej únie o bezpečnosti dodávok plynu.
V oblasti dopravnej infraštruktúry postupne odstraňujeme deficity v severojužných prepojeniach aj s využitím európskych zdrojov realizujeme viaceré spoločné projekty zamerané na rozvoj transeurópskych dopravných sietí.
Dôležitým regionálnym príspevkom k posilneniu kapacít krízového manažmentu Európskej únie je formovanie spoločnej bojovej skupiny Vyšehradskej štvorky, ktorá má byť v pohotovosti v I. polroku roka 2016, pričom záujem participovať na nej ako partnerská krajina naposledy prejavila aj Ukrajina.
V oblasti zahraničnej politiky krajiny Vyšehradskej štvorky trvalo presadzujú otvorený charakter Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Podporujeme naplnenie integračných ambícií krajín západného Balkánu, východný vektor európskej susedskej politiky a našim partnerom ako Čierna Hora či Moldavsko sme pripravení odovzdávať vlastné skúsenosti z transformačného obdobia.
Vyšehradská štvorka udržiava pravidelný dialóg na ministerskej úrovni s krajinami západného Balkánu a Východného partnerstva ako jediné regionálne zoskupenie v Európe. Krajiny Vyšehradskej štvorky sa opakovane vyjadrili zásadným spôsobom vo vzťahu ku kríze na Ukrajine a budú naďalej poskytovať podporu ukrajinskej zvrchovanosti a teritoriálnej integrite. Už dnes rokujú v Bratislave štátni tajomníci rezortov diplomacie Vyšehradskej štvorky a Nemecka, aby posúdili možné formy podpory Kyjeva pri presadzovaní reforiem a implementácie asociačnej dohody s Európskou úniou.
Zámerom slovenského predsedníctva bolo tiež propagovať značku Vyšehradskej štvorky vo vzťahu k významným európskym i mimoeurópskym partnerom. Krajiny V4 sú dnes globálnymi partnermi vnímané väčšinou ako jeden región. Za týmto účelom využijeme osvedčený formát rozšírenej spolupráce V4 plus. Už v druhej polovici júla organizujeme ministerské stretnutie Vyšehradskej štvorky a Južná Kórea vo formáte ministrov zahraničných vecí, čím sa po Japonsku otvárame ďalšiemu významnému ázijskému partnerovi. Nie je náhoda, že najviac investícií Južnej Kórey v Európe smeruje práve do krajín Vyšehradskej štvorky.
Chceme tiež pokračovať v už začatom dialógu s ďalšími dôležitými európskymi aj globálnymi partnermi, ako sú Spojené štáty americké, Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko, Chorvátsko, severské a pobaltské štáty, krajiny Beneluxu, Nemecko, Francúzsko či Veľká Británia.
Naším zámerom bude tiež posilňovať občiansku dimenziu a zviditeľňovať značku V4 smerom k širšej verejnosti. Aktívnu úlohu v tomto smere zohráva Medzinárodný vyšehradský fond so sídlom v Bratislave, ktorý je jedinou reálnou inštitúciou vyšehradskej spolupráce a stal sa dôležitým nástrojom našej politiky. Od svojho vzniku v roku 2000 fond podporil viac než 4-tisíc grantových projektov a viac než 2-tisíc projektov týkajúcich sa štipendií, výskumných grantov a kontaktov medzi umelcami za približne 54 mil. eur.
Aj s cieľom zvyšovania povedomia o Vyšehradskej štvorke, najmä u mladšej generácie, náš rezort diplomacie zorganizoval súťaž o návrh predsedníckeho loga, do ktorého sa zapojilo približne 70 talentovaných študentov. Víťazný návrh holubice v pohybe s telom vytvoreným zo skratky V4 má tiež charakterizovať dynamiku spolupráce vyšehradských krajín.
Chcel by som na záver ešte zdôrazniť, že slovenské predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke považujeme tiež za určitú predprípravu na naše predsedníctvo v rade Európskej únie v druhom polroku 2016. Som presvedčený, že ako predsednícka krajina V4 potvrdíme našu povesť krajiny so silným záujmom podporovať a rozvíjať spoluprácu na regionálnej úrovni, ako aj krajiny prinášajúcej nové impulzy do regionálnej spolupráce v konkrétnych oblastiach.
Ďakujem, skončil som.

Pán podpredseda vlády Slovenskej republiky, chcem sa poďakovať za obsiahlu odpoveď. Ešte jedna taká doplňujúca otázka:
Máte dojem, že štáty V4, čo sa týka zahraničnej politiky, ťahajú za jeden povraz?
Ďakujem.

Jednoznačne áno, pretože máme za sebou rovnakú historickú skúsenosť a rovnakú pozitívnu skúsenosť z našej transformácie, to znamená, nie je náhoda, že všetky 4 krajiny podporujú rozširovanie Európskej únie, sú silnými zástancami východnej politiky, Východného partnerstva Európskej únie, samozrejme, že sú podporovateľmi všetkých trendov, ktoré smerujú k reformám v našom, v našom susedstve aj vnútroeurópskom, aj širšie.
Pochopiteľne, sú nuansy. Nuansy, ktoré vyplývajú z toho, že každý z nás má svoju historickú skúsenosť, a tie nuansy sa prejavujú osobitne vo vyhrotených situáciách, ako je momentálne situácia na Ukrajine alebo kríza medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou, a tam sú tie nuansy viditeľné, ale to, čo je dôležité, je, že pri príprave našich spoločných stanovísk, vyhlásení alebo aj spoločných aktivít smerom k Ukrajine sme sa vždy dokázali dohodnúť. Čiže to, čo nás spája, a to, kde máme absolútne rovnaké inštinkty aj názory, je podstatne masívnejšie prítomné než tie rozdiely, ktoré nie sú zásadné, ale skôr sú to možno rétorické prostriedky, výrazové prostriedky, ktoré sa volia, a dôraz na tú alebo onú stránku tých prebiehajúcich javov.
Ďakujem, skončil som.

Veľmi pekne ďakujem, vážená pani predsedajúca. Skúsim z hlavy. Vážený pán poslanec, táto problematika bola od začiatku v programovom vyhlásení vlády ako jedna z najpodstatnejších a ja som pred dvoma rokmi dal vyhlásenie, ktoré rovnako platí aj dnes, je rovnako pravdivé a rovnako sa na tejto taktike nič nezmenilo. Povedal som, že je, samozrejme, jednoduché vyhlasovať všetky boje... (Ruch v sále.)
Nedá mi to, ale ešte chcem privítať pána poslanca Jurzycu, ktorého som dva roky nevidel, takže srdečne vás pozdravujem, pán poslanec, dlho sme sa nestretli. Vitajte, želám všetko dobré.
Ale popri inom som povedal, že najväčšou šancou na zvíťazenie nad korupciou, nikdy sa asi nedá urobiť úplne, ale zásadné je, že budeme zásadným spôsobom zmenšovať priestor, v ktorom sa odohráva. Preto sme zvolili priority, s ktorými sme postupne prichádzali do parlamentu. Ako prvé bol zákon o verejnom obstarávaní. Viete, že sme mali okolo neho polročnú diskusiu, viete, že jeho implementácia bola komplikovaná a ťažká, ale dnes vieme, že to obstarávanie ide transparentnejšie, jednoduchšie, že, pamätám si, že po vláde Ivety Radičovej bolo vyhlásené, že sa zásadným spôsobom zvýšil počet účastníkov súťaže na číslo 2,7; čo bolo v tom čase dvojnásobok oproti predchádzajúcemu stavu. A my môžme rovnako konštatovať, že napríklad na ministerstve vnútra po použití nového zákona sme zvýšili toto číslo na 5,1; čo sú dobré výsledky. Čiže viacej súťažiteľov v praxi znamená nižšie ceny, lepšiu súťaž.
Následne sme povedali, že po tom, čo dokončíme tento zákon, začneme sa venovať ďalšej veľmi ťažkej a komplikovanej téme, akým je financovanie politických strán, kontrola financovania politických strán, volebnú kampaň, kontrola volebných kampaní, boj proti volebnej korupcii, teda nové volebné pravidlá, nové volebné zákony. Bol som veľmi rád, kedy po ďalšom pol roku veľmi širokých diskusií, veľmi vášnivých diskusií sme prijali zákon, ktorý v tom hlavnom pozmeňovacom návrhu mal podporu prakticky celej snemovne, čiže opätovne veľmi konsenzuálne prijatý zákon. A takisto som pred dvoma rokmi povedal, že najprv sa povenujeme verejnému obstarávaniu, voľbám, potom financovaniu politických strán a v ďalšom kroku ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, to je správny názov zákona, ktorý predkladáme. Ten dôvod, prečo ten názov je trochu inakší, je predovšetkým v tom, že pokiaľ návrhy, ktoré boli v parlamente predložené doteraz a pochádzali z dielne ministerstva vnútra, boli o ochrane oznamovateľov korupcie.
Lenže korupcia, ktorú vy tu používate ako tému, častokrát je veľmi všeobecná. Pre mnohých poslancov je korupcia vlastne všetko, ale v skutočnosti podľa Trestného zákona, čo je ten hlavný problém, a prečo majú ľudia niekedy pocit, že sa nestíha dostatočne to, čo by sa trestne stíhať malo, a nie sú odsúdení tí páchatelia, je preto, lebo vy označujete za korupciu, čo korupciou proste nie je. Ale je to iný protispoločenský jav, ktorý nemusí byť vždy prekročením samotného Trestného zákona v podobe korupcie, ale sú tam potom ďalšie skutkové podstaty, ktoré môžu byť naplnené. Podvod, sprenevera a mnohé ďalšie trestné činy, ale aj veci, ktoré nie sú vždy porušením Trestného zákona, ale sú len už len porušením etiky, toho, čo chceme, porušením transparentnosti a mnohých ďalších vecí.
A preto vlastne chceme všetkých oznamovateľov, nielen korupcie, ale aj ďalších trestných činov, ktoré sú presne vymenované a presne popísané a ktoré naozaj v šírke zasahujú vlastne všetky možnosti tých, ktorí proste bojujú. Ja si nepamätám presne, čo tu pán poslanec v Lesoch oznamoval, ale tiež neviem, či to náhodou nebola korupcia, ale skôr vynakladanie prostriedkov neefektívnym spôsobom alebo, jednoducho povedané, plytvanie. To sú veci, ktoré potom stoja mnohých ľudí miesto, ktoré mnohí ľudia vlastne sú ohrození na tých svojich právach, ktoré im garantoval Zákonník práce. Práve preto tento zákon vlastne je teraz vo finálnej verzii, ide do medzirezortného pripomienkového konania počas leta, predpokladám, že vláda by mala sa týmto zákonom zaoberať ku koncu augusta tak, aby sme stihli buď septembrovú, alebo októbrovú schôdzu parlamentu, čo je vlastne komplexná odpoveď na vašu otázku, pán poslanec.
Nech sa páči, ak máte nejakú otázku doplňujúcu.

Pán minister, pán minister, Otovi Žarnyovi by bolo jedno, ako sa ten zákon volá. Podstatné pre neho by bolo, aby neprišiel o miesto.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Podľa mňa nie.

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
V poslednej som počul v Slovenskom rozhlase učiteľky zo špeciálnej školy v Sobranciach, ktoré museli odovzdávať nejakú časť výplaty svojmu riaditeľovi. Určite ich miesta... Alebo cítia sa ohrozené. Im by bolo jedno, ako sa volá ten zákon. Preto takýto zákon o ochrane oznamovateľov korupcie alebo tých spoločenských javov sme už dávno mohli mať, títo ľudia mohli byť chránení.