36. schôdza

Celý problém, pán poslanec, je, že váš návrh zákona Ota Žarnaya nechráni. To je dôvod, pre ktorý my sme ten zákon zmenili, aby práve aj takíto ľudia sa dokázali dostať pod ochranu tohto zákona, pretože to, čo oznamoval pán Žarnay, nebola korupcia, ale plytvanie a nehospodárne nakladanie s majetkom. To je celý problém. A preto sme sa my rozhodli, že pojmeme komplexnejšie, aby chránil všetkých tých, ktorí upozorňujú na ľubovoľnú protispoločenskú činnosť, a ten zákon, ktorý tu bol predložený, ten práve tieto prípady, o ktorých vy hovoríte, nechránil, preto som rád, že budeme mať k dispozícii komplexnejší návrh, ktorý je, samozrejme, otvorený tomu, aby ďalšie zmeny a vylepšenia mohol dostať aj tu v snemovni, tak nakoniec sa snažíme vždy tie zákony pripravovať.
Veľmi pekne ďakujem za spoluprácu aj za to, že ten zákon bude kvalitný a účinný v budúcnosti aj s vašou pomocou, pán poslanec.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešných interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný bude podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, zastupujem ja, rovnako tak neprítomný podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupuje ho podpredseda vlády Peter Kažmír, neprítomný bude minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, zastupuje pán minister životného prostredia Peter Žiga, neprítomný bude minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek, zastupuje minister spravodlivosti Tomáš Borec a neprítomný bude minister obrany Martin Glváč, zastupuje minister životného prostredia Peter Žiga.
Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená členka, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, ja som tých interpelácií podal v uplynulom období viacero, ako je to u mňa zvykom, ale nebojte sa, budem reagovať vlastne len na jednu odpoveď a to bola odpoveď pána ministra životného prostredia na moju interpeláciu, ktorá je uvedená pod poradovým číslom 11.
Tá interpelácia sa skladala z viacerých otázok, konkrétne z jedenástich zhodou okolností, pričom spokojnosť môžem vyjadriť akurát s odpoveďou na... alebo úplnú spokojnosť akurát s odpoveďou na tú prvú otázku a tá sa týkala toho, v akom stave je príprava novely zákona, vodného zákona, to sme sa vlastne dozvedeli aj bez odpovede z toho, že bol prerokovaný a schválený vo vláde a následne predložený do Národnej rady a práve je prerušená rozprava o tomto bode programu. Čiže tam je tá odpoveď jasná.
Tá druhá otázka znela, kedy ministerstvo životného prostredia zabezpečí správnu a úplnú transpozíciu článku 4.7. Rámcovej smernice o vode do národnej legislatívy a praxe. Z odpovede som sa dozvedel a malo to tak aj byť a snaha asi aj bola, že z dosiaľ platných noriem vydaných ministerstvom mala byť táto transpozícia uskutočnená napríklad vo výnose ministerstva č. 2/2010. Pán minister vo svojej odpovedi tvrdí, že to tak aj je. Ja som nútený konštatovať, že to tak celkom nie je. Jednoduchým porovnaním textu je totiž možné dospieť k jednoznačnému záveru, že v tomto všeobecne záväznom predpise je prebratý - aj to nie celkom presne - iba článok 4.6. tejto smernice. K zapracovaniu toho spomínaného článku 4.7. Rámcovej smernice do novely zákona napokon došlo, ale treba povedať a hovorilo sa to už aj včera, že si to vymohla až verejnosť prostredníctvom dvoch hromadných pripomienok k návrhu novely zákona, pričom na druhej strane táto novela, ako všetci vieme, bola účelovo "obohatená" o kontroverzné ustanovenia o prevodoch pitnej vody do zahraničia. Ministerstvo životného prostredia v návrhu novely zákona o vodách pôvodne navrhovalo v § 26 ods. 5 veľmi zlé a nekonkrétne ustanovenie, ktoré malo byť tou transpozíciou inkriminovaného článku 4.7. Citujem to pôvodné znenie:
"Nová vodná stavba musí zabezpečiť prirodzený pohyb rýb a vodných živočíchov, to neplatí, ak ide o rybníky, rybochovné zariadenia alebo malé vodné nádrže pre hospodársky chov rýb a ak to vyžaduje ochrana pred povodňami alebo iný verejný záujem a ak to nemožno zabezpečiť z dôvodu technickej nerealizovateľnosti alebo neprimerane vysokých nákladov."
To je naozaj len veľmi malá časť z toho, čo sa uvádza v Rámcovej smernici o vode, a ja to tu v tej odpovedi aj uvádzam pod čiarou, ale s tým vás nebudem obťažovať, môžem poskytnúť alebo si môžte nájsť tú smernicu nakoniec na webe alebo v iných zdrojoch. Čiže takéto pôvodné znenie bolo evidentne v rozpore s Rámcovou smernicou o vode a neskôr teda bolo nahradené tým naozaj korektným znením, tým, že bol pridaný nový § 16 ods. 6 s presným znením čl. 4.7., avšak - znova zdôrazňujem - nie na základe aktivity či dobrej vôle ministerstva, ale až na základe už spomínaných dvoch hromadných pripomienok verejnosti. Ja to opakujem aj preto, že niekedy vzniká také nedorozumenie, ministerstvo takéto kvázi ústretové kroky alebo zohľadnenie časti pripomienok verejnosti kvalifikuje ako svoj dobrý zámer alebo prejav akejsi empatie a ústretovosti.
Ja si zase, naopak, myslím, že by to malo byť samozrejmosťou, že by dokonca k takýmto chybám ani nemalo dôjsť, keďže ide o celkom jednoznačný text, ktorý stačí správne preložiť, a keď niekto, ktorékoľvek ministerstvo alebo ústredný orgán štátnej správy na takýto nedostatok upozorní, mal by to kvitovať a mal by to oceniť ako veľkú pomoc zo strany verejnosti, a nie tváriť sa, že je to jeho zásluha, že bol taký blahosklonný a veľkorysý príslušný orgán, že túto pripomienku akceptoval.
No z odpovede na moju tretiu otázku, akým spôsobom chcete zabezpečiť informovanosť, konzultácie a angažovanosť verejnosti v zmysle čl. 14 Rámcovej smernice o vode, v rámci druhého cyklu vodného plánovania, je, žiaľ, zrejmé, že ministerstvo životného prostredia zrejme nerozumie alebo nechce rozumieť tomu, čo je to aktívna účasť, informovanie a konzultácie s verejnosťou. Tieto aktivity si vo svojom chápaní a interpretácii zamieňa za povinné zverejňovanie materiálov na pripomienkovanie. To je však naozaj to úplné minimum, čo musí ministerstvo robiť. A je to skôr plnenie si akejsi oznamovacej povinnosti, a nie proaktívna práca s verejnosťou, ku ktorej nás zaväzuje členstvo v Európskej únii a také dokumenty, akým je práve aj Rámcová smernica o vode, napr. v čl. 14.1., kde sa hovorí o informovaní verejnosti a konzultáciách s verejnosťou. Toto citujem: "Členské krajiny majú podporovať aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán na vykonávaní tejto smernice, najmä pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizovaní plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia. Na požiadanie sa umožní prístup k podkladom a informáciám použitým pri spracovaní návrhu plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia." Koniec citátu.
Znamená to, že okrem, najmä by mali existovať aj ďalšie kroky, ktorými by mala byť zabezpečovaná aktívna účasť verejnosti. Táto by mala byť informovaná, čo sa stane s jej pripomienkami. Mala by mať možnosť zúčastňovať sa na konzultáciách a tak ďalej, tak aby bol naplnený cieľ smernice, opäť vyjadrený aj na inom mieste, a to v bode 46 preambuly Rámcovej smernice o vode.
Ďalšia moja otázka znela, že či pripravuje ministerstvo životného prostredia pre zainteresovanú verejnosť workshopy, otvorené konzultácie, či zriadi kontaktný bod, alebo inak bude poskytovať informácie, výsledky monitoringu a iné podklady v intenciách tých požiadaviek smernice a celkovo v intenciách politickej kultúry, ktorú presadzuje v oblasti aktívneho prístupu k verejnosti Európska únia. Pán minister v odpovedi sľubuje konzultácie s verejnosťou, osobné stretnutia, semináre a konferencie. Vo svetle vyššie povedaného však nemáme žiadne záruky, že sa napriek sľubom doterajší prístup ministerstva k verejnosti zmení, ale budeme na to systematicky dohliadať a dúfame, že sa tak stane, a čo sa týka sľubovaných konferencií, že sa neobmedzia len na také, kde bude vložné povedzme 150 eur, ako sa to občas stáva.
Následne som sa pýtal, prečo dosiaľ ministerstvo nezabezpečovalo účasť zainteresovanej verejnosti a laickej verejnosti tak, ako sa to požaduje v smernici, na čo som dostal odpoveď, že konzultácie prebiehajú postupne so zainteresovanými subjektmi, najmä so zástupcami poľnohospodárskeho a priemyselného sektoru a ochrany prírody v záujme optimálneho návrhu opatrení, ktoré sa budú následne konzultovať so zainteresovanou verejnosťou. Nič proti konzultáciám s týmito subjektmi. Samozrejme, sú potrebné, len sa obávame, že to nie je práve najlepšia cesta, ako naplniť tú požiadavku, napr. uvedenú v bode 3 čl. 14 rámcovej smernice o aktívnej účasti všetkých zainteresovaných strán, lebo obávame sa, že to bude taký postup, že najskôr si to ministerstvo predrokuje s dotknutými subjektmi, teda v prvom rade so znečisťovateľmi, a potom až následne takéto predrokované a preddohodnuté veci dá pro forma na akési vyjadrenie verejnosti. Toto je postup, ktorého sme približne boli dosiaľ svedkami, a určite to nie je ten multilaterálny prístup, ktorý predpokladá Európska únia, že od samého začiatku budú všetky dotknuté strany zúčastnené na tvorbe príslušného dokumentu vrátane určenia jeho východísk, ktoré keď sa raz už zadefinujú, tak už je ich veľmi ťažko meniť, a keď sa zadefinujú bez prístupu verejnosti, tak naozaj už verejnosť má minimálnu šancu ich zásadne ovplyvniť.
Ďalej som sa chcel dozvedieť, kde a ako môže verejnosť získať výsledky hodnotenia vplyvov a dopadov ľudskej činnosti, ako aj hodnotenia dopadov opatrení navrhnutých v rámci prvého cyklu vodného plánovania na stav vôd, predovšetkým hodnotenie ekologického stavu, resp. potenciálu a chemického stavu útvarov povrchových vôd a hodnotenie kvantitatívneho stavu a chemického stavu útvarov podzemných vôd. (Ruch v sále.) Môžem poprosiť o strpenie? Nič sa nestalo.
Zároveň som požiadal o poskytnutie výsledkov týchto hodnotení v elektronickej podobe. Odpoveď je taká, že sú v štádiu finalizácie a budú k dispozícii až koncom roka. Je to škoda, ale nezostáva mi nič iné, len to zobrať na vedomie.
Po siedme som sa pýtal, ako konkrétne okrem teda už spomínaného povinného zverejňovania dokumentov v rámci jednotlivých cyklov vodného plánovania zabezpečuje ministerstvo životného prostredia implementáciu Rámcovej smernice o vode, osobitne, ako zabezpečuje zavedenie opatrení do praxe, či vydalo napr. nejaké usmernenia pre orgány štátnej správy, či organizuje všeobecne prístupné workshopy, semináre, či zriaďuje kontakty a tak ďalej, alebo inak poskytovalo podporu samosprávam, orgánom územného plánovania, zainteresovaným subjektom a verejnosti pri praktickej implementácii smernice o vode, smernice o vode. Pretože skutočnosť, my sme ešte aj na SAV-ke robili aj nejaké, nejaké výskumy, pracovali sme so samosprávami a mimovládkami aj s podnikateľskými subjektmi v teréne a tá vedomosť o tej rámcovej smernici je, bohužiaľ, minimálna, čo ide tak trošku na vrub aj ministerstvu, ktoré je za jej implementáciu v prvom rade zodpovedné. Nechcem z tohto nereprezentatívneho súboru subjektov, s ktorými som mal možnosť spolupracovať, robiť nejaký ďalekosiahly záver, ale pokiaľ by ste niečo podobné realizovali vy, takmer určite by ste dospeli k podobným záverom.
Po ďalšie. V marci 2011 schválila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 178/2011 Návrh koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky do roku 2030, ktorý iniciatívne spracovalo ministerstvo životného prostredia. Na základe tohto dokumentu sa povolilo, a pokiaľ vieme, naďalej povoľuje umiestňovanie a realizácia veľkého počtu malých vodných elektrární, často v rozpore s čl. 4.7. Rámcovej smernice o vode. Podľa niektorých vyjadrení ministerstva sa táto koncepcia v súčasnosti prehodnocuje, otázka je, či je to aj naozaj pravda, a ak áno, kto je za toto prehodnocovanie zodpovedný. Kto menovite sa na ňom zúčastňuje, s akými výsledkami, v akom časovom horizonte budú známe definitívne výsledky a následné rozhodnutia a ako ministerstvo zabezpečuje alebo plánuje zabezpečiť účasť zainteresovanej verejnosti na tomto procese prehodnocovania?
No na podstatu tejto mojej otázky, pán minister, žiaľ, neodpovedal vôbec, snáď len toľko, že, citujem: "Schválenú koncepciu treba aktualizovať v rámci prác na aktualizácii plánu manažmentu povodia Vodného plánu Slovenska do 22. decembra 2015." To však nekorešponduje s tým, čo počúvame zo strany ministerstva už dobré dva roky, že prideľovanie profilov na malé vodné elektrárne sa pozastavilo a koncepcia sa prehodnocuje. Ak sa bude prehodnocovať ešte toho spomínaného ďalšieho jeden a pol roka, môže sa stať, že z prírodných úsekov našich riek toho veľa nezostane. Zato som sa dozvedel pomerne obšírnu informáciu o tom, o čom som informovaný, na čo som sa teda ani nepýtal, že Slovensko musí zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov na svojom energetickom mixe. V tejto súvislosti sa ale notoricky zabúda na to, že sa ten podiel dá zvyšovať aj opačným smerom, ktorý by bol veľmi žiaduci, a to znižovaním podielu neobnoviteľných zdrojov a zvyšovaním podielu energetických úspor a zvyšovaním celkovej energetickej efektívnosti, ale to je skôr téma na inú diskusiu, fakt je, že toto v rámci tej odpovede nebolo až také podstatné a na to som sa ani v podstate nepýtal.
Po deviate. Ministerstvo životného prostredia dlhodobo presadzuje budovanie veľkých infraštruktúrnych projektov, ktoré nie sú menovite uvedené vo Vodnom pláne Slovenskej republiky, a teda na ne ani nie je možné schváliť výnimku podľa čl. 4.7. Rámcovej smernice o vode. To je inak veľmi, veľmi zaujímavé. Ide napr. o včera spomínanú Vodnú nádrž Tichý potok, Vodné dielo Slatinka, mnohé technické projekty tzv. protipovodňovej ochrany na vodných tokoch. Preto moja otázka znela, akým spôsobom a kedy zabezpečilo ministerstvo posúdenie týchto projektov v zmysle opäť čl. 4.7. Rámcovej smernice o vode. Žiadal som sprístupniť konkrétne dokumenty.
Na túto moju konkrétnu otázku, na ktorú som žiadal logicky konkrétnu odpoveď, pán minister prakticky nezodpovedal vôbec. Namiesto toho citoval Generel ochrany a racionálneho využívania vôd, ktorý bol spracovaný v roku 2002, teda v čase, kedy o Rámcovej smernici o vode nik ani nechyroval, ak to tak mám povedať, ale za to na troch stranách som dostal "školenie" o význame priehrad. To školenie bolo tak v štýle 50., v lepšom prípade 70. rokov minulého storočia a v rozpore s tým, čo Európska únia chápe pod stratégiou odklonu od sivej infraštruktúry smerom k zelenej.
Po desiate. V októbri 2013 predstavil minister životného prostredia a generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku, štátny podnik, program, resp. Stratégiu protipovodňovej ochrany Slovenskej republiky do roku 2020. Vychádzajúc z ich vtedajšej informácie, malo ísť okrem iného o zoznam plánovaných opatrení vrátane finančných nárokov, stavať by sa mali hrádze, poldre, vodné nádrže, prečerpávacie stanice, mali by sa upravovať vodné toky, najmä na miestach, kde sa už v minulosti povodne vyskytli a spôsobili škody.
Podstatou mojej otázky bolo, kde je možné získať tento zoznam opatrení v plnom znení, kedy a kto ho vytváral, ako bolo zabezpečené posúdenie týchto opatrení v zmysle Rámcovej smernice o vode a najmä jej už často spomínaného čl. 4.7. Opäť som sa na to, na čo som sa pýtal, z odpovede veľa nedozvedel. Tá odpoveď bola, dalo by sa povedať, šalamúnska, lebo informácie, ktoré sa v nej uvádzajú, sú síce pravdivé, ale ja som sa pýtal na niečo iné. Pán minister ma odkázal na jeho jednu podriadenú rezortnú inštitúciu namiesto toho, aby mi buď požadovanú informáciu zaslal, alebo mi aspoň poslal príslušný link či názov webovej stránky, z ktorej sa ju môžem v plnom rozsahu dozvedieť. Otázka znie, že ak takto člen vlády odpovedá poslancovi Národnej rady, akú šancu má asi radový občan dostať k informáciám, ktoré by mali byť verejne prístupné.
No a tá posledná otázka sa týkala, mala taký strategický charakter trošku a týkala sa toho, že prečo vlastne ministerstvo ako súčasť vlády a ako kompetentný orgán v rámci vlády zrušilo post splnomocnenca vlády pre integrovaný manažment povodí – názov bol oveľa dlhší –, keď takýto post a takýto úrad v prípade, že by sa teda optimálne vyvíjal a optimálne realizoval svoju činnosť, naozaj by korešpondoval s filozofiou Rámcovej smernice o vode. Tá odpoveď bola opäť šalamúnska. Na jednej strane bola pravdivá v tom, že ten útvar alebo úrad splnomocnenca zrušila už vlastne predchádzajúca vláda, ale vyplývalo to z logiky veci a myslím, že celkom korektne, že vláda keď si zriaďuje svoje poradné orgány, tak ich životnosť definuje životnosťou samej seba. Ale podstata vecí je tá, ak by sa vláda stotožnila so zmyslom fungovania podobného úradu, nič jej nebránilo ho obnoviť, ale tak sa nestalo. Čiže takáto bola podstata mojej, mojej otázky.
Vzhľadom na vyššie povedané musím konštatovať, že túto odpoveď pána ministra uvedenú pod bodom 11 nielenže nepovažujem za uspokojivú, a žiadam teda o tomto aj hlasovať, ale považujem ju aj za evidentnú snahu vyhnúť sa konkrétnym odpovediam.
Len na dokreslenie si dovolím ešte odcitovať poslednú vetu z odpovede pána ministra, ktorá v kontexte tej, možno povedať, zdrvujúcej, dlhotrvajúcej rozpravy o inkriminovanom návrhu novely vodného zákona pôsobí dnes, keď je prerušená rozprava k tomuto zákonu, ako „kouzlo nechtěného“. Citujem:
"O záujme a snahe ministerstva životného prostredia zabezpečovať zvýšenú ochranu vôd a napĺňať environmentálne ciele svedčí aj úprava ustanovení v návrhu novely vodného zákona, ktorý je v tomto čase predložený na rokovanie Národnej rady."
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k odpovedi na interpeláciu č. 15628/2014/A220-OVPA/34504-M, ktorú som dostal od pána ministra Počiatka na štyri otázky, ku ktorým chcem zaujať stanovisko, že ich nepovažujem za úplné a presné, a chcem navrhnúť, aby v písomných odpovediach, ktoré máme pod tlačou 1031, odpoveď na moju otázku, ktorá je pod číslom 9, sa hlasovalo zvlášť, a považujem ju za nedostatočnú a neuspokojivú z takého dôvodu, že pýtal som sa na uznesenia vlády, resp. na výkon alebo vykonanie uznesenia vlády z 10. júla 2013 č. 390/2013 k Návrhu opatrení na konsolidáciu železničnej nákladnej dopravy Slovenskej republiky. Vykonaním toho uvedeného uznesenia vlády bol minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek a predmetom mojej interpelácie bolo doslova:
"Aké konkrétne opatrenia, resp. rozhodnutia boli prijaté na vykonanie uznesenia vlády" a tak ďalej "k Návrhu opatrenia na konsolidáciu železničnej nákladnej dopravy Slovenskej republiky?"
Po druhé: "Kto tieto opatrenia (resp. rozhodnutia) prijal a kedy?"
A po tretie: "Boli tieto opatrenia (resp. rozhodnutia) skutočne vykonané?"
A po štvrté: "Považujete tieto opatrenia (resp. rozhodnutia) za transparentné?"
Pán minister mi odpovedal veľmi zoširoka a veľmi podrobne, za čo sa mu chcem poďakovať, aj keď tu nie je, ale na moju otázku, kto a akým spôsobom vykonával tieto opatrenia, mi nebolo odpovedané. Vzhľadom k tomu, že Cargo nie je, resp. nemôže samo od seba konať na základe uznesenia vlády, a toto uznesenie je uložené jej ministrovi, preto si dovolím dať ešte jednu interpeláciu pánovi ministrovi, ktorú teraz prečítam a písomne ju doručím.
Vážený pán minister, ďakujem za vaše odpovede. Musím však s poľutovaním skonštatovať, že na otázky č. 1 a 2 ste mi neodpovedali úplne a presne, a to z toho dôvodu, že spoločnosť Cargo, a. s., nemôže sama od seba konať na základe uznesenia vlády, a ktorých plnenie bolo udelená vám ako členovi vlády Slovenskej republiky. Dovoľte pán minister, aby som na Vás v tejto súvislosti znova obrátil prostredníctvom interpelácie s presnejšími otázkami.
1. Aké konkrétne opatrenia, rozhodnutia boli Vami prijaté: rozhodnutie jediného akcionára, úloha z porady ministra, písomný príkaz štatutárnemu orgánu Cargo a tak ďalej na vykonanie uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 390/20013 zo dňa 10. júla 2013 k Návrhu opatrení na konsolidáciu železničnej nákladnej dopravy Slovenskej republiky?
2. Kto, napríklad vy ako minister, štátny tajomník, tieto opatrenia, rozhodnutia prijal a kedy?
Ďakujem pekne za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, prítomní poslanci, dovoľte aj mne vyjadriť svoj kritický postoj a nespokojnosť s vybavením interpelácie pod bodom 13, tak je označená v zozname dnes prerokovaných písomných odpovedí členov vlády k interpeláciám, a to z toho dôvodu, v svojej interpelácii som položila okrem iných dve zásadné otázky, ktoré sa týkali prevodu 49 % podielu štátu v spoločnosti Slovak Telekom.
V tej prvej zásadnej a kľúčovej otázke, na ktorú som očakávala konkrétnu odpoveď, som sa pýtala na ozrejmenie a skonkretizovanie opodstatnenosti uskutočneného, pripravovaného predaja. Pri tomto môžem povedať, že argumenty, ktoré viedli vládu k rozhodnutiu o uskutočnení priameho predaja, a to v súvislosti so zvažovaním rôznych metód, či už prostredníctvom kapitálových trhov, alebo priamym predajom, prípadne kombináciou, mi nepripadá byť tým najsprávnejším riešením, hoci to zástupca ministerstva hospodárstva uvádza, že práve ponuku predaja kombinovaným spôsobom, a to formou verejnej ponuky akcií na kapitálovom trhu a priamym predajom, považuje za najtransparentnejší postup.
Avšak aj keď tento postup označujú zástupcovia ministerstva za najtransparentnejší, nepovažujem ho za najvýhodnejší. Hoci odpoveď na interpeláciu poukazuje na plnený záväzok vlády vyplývajúci z programového vyhlásenia vlády z mája 2012, kde hovorí o snahe trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja, a to aj zvyšovaním rentability štátnych aktív a skvalitňovaním podnikateľskej funkcie štátu. Tak mne práve rozhodnutie o predaji podielu štátu nekorešponduje, nekoreluje s tým, čo tu v nedokonavom vide odznelo, a to je skvalitňovanie podnikateľskej funkcie štátu.
Naďalej som presvedčená a zotrvávam v tomto postoji, že ak by v skutočnosti vláda mala záujem skvalitňovať podnikateľskú funkciu štátu, tak by o predaji vôbec nezvažovala, podobne ako pri pripravených a uskutočnených rokovaniach o zabezpečení memoranda o vzájomnom porozumení pri predaji podielu štátu by rovnako uskutočnila rokovania, ktorým by, ktorými by otvorila tú prvotnú akcionársku zmluvu, v ktorej by poukázala na zjavne nevýhodné podmienky štátu v tejto akcionárskej zmluve, a verím, že poukázaním a vyvodením správnych argumentov by bolo možné posilniť a zlepšiť právnu aj ekonomickú pozíciu štátu v tejto spoločnosti, posilniť ako manažérsky, tak aj kontrolný balík.
Opäť zotrvávam pri tom svojom tvrdení, že takýmto spôsobom, takýmto rozhodnutím o doprivatizácii a predaji zostávajúceho podielu štátu v podstate vláda preukazuje a dokazuje, že kontrolu nad telekomunikačným trhom v plnej miere prevezme nadnárodná spoločnosť, čo nepovažujem za správne, čo, samozrejme, vo mne vzbudzuje pochybnosť o tom, ako bude možné, štát prostredníctvom svojich výkonných orgánov vedieť zabezpečiť rešpekt a kontrolu pri možnom zneužívaní majority a dominancie tohto nadnárodného monopolu na našom trhu.
Takže s takouto odpoveďou, samozrejme, nemôžem vyjadriť svoju nespokojnosť, pretože ja skutočne predaj a doprivatizáciu podielu štátu nepovažujem za skvalitňovanie podnikateľskej funkcie štátu. Za skvalitnenie podnikateľskej funkcie štátu by som považovala riadne dôkazy o tom, že boli vyvolané konkrétne rokovania, že dôjde k otvoreniu zmluvy, dôjde k prehodnoteniu všetkých ustanovení akcionárskej zmluvy, v ktorých boli predtým v prvotne spustenej privatizácii dohodnuté podmienky znevýhodňujúce štát. Bolo tam, bola tam zjavne nevýhodná ako právna, tak aj ekonomická pozícia pre štát.
Rovnako tak nemôžem vyjadriť svoju spokojnosť ani s odpoveďou na tú druhú otázku, ktorú som položila v tejto súvislosti a ktorá sa týkala uvedenia konkrétnych krokov, ktoré uskutočnila tzv. Ficova vláda počas prvého vládnutia a aj teraz za druhého vládnutia, konkrétne kroky, ktoré by viedli k zrovnoprávneniu pozícií a podmienok riadneho zastúpenia štátu v tejto ziskovej významnej telekomunikačnej spoločnosti. Okrem jednovetného tvrdenia, že ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako minoritný akcionár spoločnosti neustále vyvíjal tlak na zahraničného akcionára ohľadne dividendovej politiky, čo obsahuje súhlas 51-percentného akcionára s vyplatením dividend z dosahovaných ziskov, ktoré je možné v súlade so zákonom rozdeliť na dividendy akcionárom, som inú konkrétnejšiu odpoveď, ktorá by ukazovala na skladbu vykonaných krokov, impulzov a podnetov, nezaznamenala.
Takže ak sa stretávam s kritikou z radov členov hospodárskeho výboru o tom, že stále som nespokojná s nekonkrétnosťou, nezacielenosťou, neadresnosťou a nevyšpecifikovanosťou odpovedí na položené otázky, a to už je jedno, či sa dopytujem na hospodárskom výbore alebo prostredníctvom písomne podanej interpelácie, veľmi rada formou doručenej odpovede poskytnem všetkým tým, ktorí by aj túto moju, tento môj príspevok, aj túto moju kritiku podriadili útokom. Veľmi rada poskytnem dôkaz o tom, aké, akú odpoveď som k tejto mojej, k tomuto môjmu podnetu aj interpelácii dostala. Nekonkrétnu, nešpecifikovanú, formálnu.
Takže na základe, samozrejme, takejto informácie, neúplnej, formálnej, nekonkrétnej, samozrejme, mi neostáva nič iné, ako zotrvať pri svojom presvedčení, ktoré takouto formou budem tlmočiť ďalej, že medzi tým, ako bolo sľúbené, že súčasná vláda nebude uskutočňovať privatizáciou, a tým, čo sa v skutočnosti deje, že všetky dôkazy nasvedčujú o tom, že tu dochádza k privatizácii bez opodstatnenia, bez oprávnených dôvodov, musím naďalej len zotrvať. Od sľubov, ktoré boli vydané ľuďom a vďaka ktorým im vyslovili, tejto vláde, svoju dôveru, a medzi tým, čo sa v skutočnosti v praxi deje, je veľká asymetria, veľká diferencia a ja ako poslankyňa z radov opozície mám povinnosť na tieto skutočnosti vás v sále, ale aj občanov, ktorí to sledujú, upozorniť.
Ďakujem za pozornosť.

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, mám niekoľko interpelácií. Pokúsim sa ich predniesť tak, aby som využil prítomnosť členov vlády, ktorí sú poverení zastupovaním, resp. ktorým je táto interpelácia adresovaná.
Moje prvé tri interpelácie sú adresované ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi. Pán minister spravodlivosti, vy ho tu zastupujete teraz však, takže tieto interpelácie si dovolím adresovať vaším prostredníctvom na pána ministra pôdohospodárstva.
Vážený pán minister... Nie, pardon, toto je na pána Kažimíra. To som, takže takto. Vážený pán minister, štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vyhlásil v jeseni 2013 verejné obstarávanie na odvoz dreva. Tento odvoz sa už vykonáva, a to od 1. mája, a má trvať štyri roky. Nerozumiem, prečo rolu obstarávateľa prebrala súkromná bratislavská firma. Myslím, že podnik by ju zvládol aj sám. Ak bolo snahou zabezpečiť maximálnu transparentnosť a efektívnosť neobvykle rozsiahleho verejného obstarávania, tak to bude teda treba poriadne objasniť, pretože víťazné spoločnosti vykonávajú odvoz vo viacerých prípadoch za podmienok, kde víťazná cena práce za meter kubický výrazne presahuje ceny, za ktoré vykonávali odvoz doterajší drobní dodávatelia, a ceny za odvoz dreva sú dokonca vyššie, ako keď si podnik odvoz dreva vykonával sám.
Keďže informácie, ktoré som o tejto súťaži získal, umožňujú vysloviť vážne podozrenie, že súťaž bola zmanipulovaná v neprospech štátu, interpelujem vás s nasledovnými otázkami.
Prvá otázka:
"Lesy Slovenskej republiky majú zriadený svoj vlastný samostatný odbor verejného obstarávania, ktorý v minulosti zastrešoval verejné obstarávanie pestovateľských a ťažbových činností, a napriek tomu verejné obstarávanie odvozu dreva bolo vykonávané prostredníctvom externej firmy PP&P Co., Bratislava. Prečo neprebehlo uvedené verejné obstarávanie na úrovni podniku? Kto a prečo vybral uvedenú súkromnú firmu? Koľko za to podnik súkromnej firme zaplatil?"
Druhá otázka:
"Víťazné firmy realizujú odvoz ešte iba jeden, resp. dva mesiace, no už sa tu hovorí o dodatkoch v súťaži. Boli takéto dodatky skutočne podpísané? Ak áno, koľko ich je a čo je ich predmetom? Zároveň prosím vysvetlenie, prečo vôbec bolo takmer okamžite po nástupe vybraných dodávateľov k dodatkom pristúpené."
Tretia otázka:
"Je pravda, že jednou z podmienok súťaže bolo to, aby používané vozidlá spĺňali emisnú normu Euro 4, no skutočne nasadené vozidlá túto normu vo viacerých prípadoch nespĺňajú?"
Štvrtá:
"Aká bola na jednotlivých odštepných závodoch podniku vysúťažená jednotková cena za odvoz dreva a aká bola na týchto závodoch pre rovnaké obdobie cena plánovaná?"
Piata otázka:
"Aká bola dosiahnutá skutočná priemerná cena odvezeného dreva na jednotlivých závodoch v roku 2013?"
Šiesta otázka:
"Aká bola dosiahnutá skutočná priemerná cena za kubík odvezeného dreva na jednotlivých závodoch v období január až apríl, resp. máj 2014?"
Siedma otázka:
"Koľkými vlastnými autami na odvoz dreva disponuje štátny podnik a aká je ich jednotková cena za odvoz dreva podľa prepravných vzdialeností v porovnaní s víťaznými firmami?"
Posledná otázka:
"Kto a prečo nastavil podmienky verejného obstarávania tak, aby sa doterajší drobní prepravcovia do verejného obstarávania nemohli zapojiť?"
Ďakujem, s úctou, podpis.
Druhá interpelácia na pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka je nasledovná:
"Vážený pán minister, do poslednej novely zákona o poľovníctve bol zaradený § 13a, ktorým sa určuje postup pri prenajímaní štátnych pozemkov v poľovnom revíri vtedy, ak ich podiel predstavuje viac ako dve tretiny výmery revíru. V takomto prípade sa vyžaduje verejná obchodná súťaž, ergo ak má štát pozemkov menej ako dve tretiny, súťaž sa nevyžaduje a štátny podnik môže pozemky na poľovné účely prenajímať z voľnej ruky.
Priehľadná prvoplánovosť tohto zvláštneho paragrafu je neuveriteľná. Má umožniť, aby sa štát mohol správať nehospodárne a nebol nútený snažiť sa vysúťažiť čo najvyššiu cenu. Za týmto poznaním sa vnucuje klasická otázka, v čí prospech. Samozrejme, že nie v prospech štátu alebo v prospech tých, ktorých si revír chcú lacno prenajať. Nedochádza k tým len k poškodzovaniu finančných záujmov Slovenskej republiky, ale aj k zákonnému odobreniu klientelizmu, lebo je nepochybné, že za podmienok, keď cena nie je dôležitá, nedostane revír len tak hocikto.
Viem, vážený pán minister, že tieto fakty sú vám známe. Napokon je známy aj váš výrok pri prerokovávaní tejto novely, že to vašim ministerským právnikom akosi ušlo, a ak je to tak, dajte chybu opraviť. No naozaj je to tak, no napriek vášmu prísľubu, i napriek opakovanej snahe viacerých poslancov túto anomáliu zo zákona odstrániť, sa doposiaľ nič nezmenilo. To vedie k podozreniu, že vám tento stav z nejakých dôvodov vyhovuje. To by však bolo veľmi zlé, lebo je to presný opak toho, čo sa od držiteľa vašej funkcie očakáva.
Neobstojí ani vaša pseudoromantická poznámka na moju adresu, keď som vás na túto situáciu upozorňoval, keď ste vyjadrili údiv, že práve poslanec z klubu Obyčajných nechce dopriať ľudovým poľovníkom, aby si za cenovo výhodných podmienok mohli zapoľovať, ohriať sa pri ohníčku, slaninku koštovať. Dobre viete, že o ľudových poľovníkov v tejto súvislosti nikdy nešlo a nejde ani dnes. Naopak, vplyvným záujmovým skupinám ide drzo o to, aby revíry, ktoré si za zlomok trhovej ceny prenajali v časoch demoralizujúceho mečiarizmu, mohli rovnako pre štát v nevýhodných podmienkach prenajímať aj dnes. Zdá sa teda, že chuť bohatých ľudí poľovať pretrváva rovnako ako ich nechuť za možnosť poľovať primerane platiť.
Vážený pán minister, znepokojuje ma, že svojím postojom nielenže popierate vlastné odsúdenie obdobia úpadku, keď rezort pôdohospodárstva v rokoch 2006 až 2010 riadili či, lepšie povedané, doriadili mečiarovci, ale dôsledky tohto obdobia sa snažíte zakonzervovať aj do súčasnosti. Vtedajšia vláda pripustila v oblasti prenájmu štátnych revírov mnohomiliónové škody, ktoré poškodili Slovensko a okradli jeho občanov. Tieto škody sa dodnes vyšetrujú, pričom paradoxne práve § 13a umožňuje v týchto škodách pokračovať. Je to veru trpké poznanie, pán minister, že politické záujmy a ľudia, ktorým to vyhovuje, vám velia zotrvávať na takomto nešťastnom paragrafe.
Súc si ale vedomý vlastnej slabosti, nežiadam vás už o nápravu zákona, to je zjavne márne. Namiesto toho vás interpelujem so žiadosťou o predloženie nasledovných zoznamov.
Prvý zoznam:
Zoznam revírov, ktorých užívanie bolo po 1. júli 2013 postúpené zmluvou, a podiel podobných pozemkov v majetku Slovenskej republiky bol v rozmedzí 50 až 66,6 %. Tu prosím uviesť názov štátnej organizácie, ktorá tieto pozemky zastupovala, s uvedením výmery len poľovných pozemkov v majetku Slovenska, a to v hektároch, a podiel z výmery poľovného revíru, ako aj výšku náhrady za užívanie poľovného revíru pre tieto organizácie.
Druhý zoznam, prosím, aby bol zoznamom revírov, ktorých užívanie bolo po 1. júli 2013 postúpené zmluvou, a podiel poľovných pozemkov, ktoré boli na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov zastupované štátnymi organizáciami, jedná sa o pozemky v správe a o pozemky v nakladaní, bolo v rozmedzí od 50 do tých 60,6 %. Tu prosím uviesť názov štátnej organizácie, ktorá tieto pozemky zastupovala s uvedením výmery zastupovaných poľovných pozemkov, a to osobitne pozemkov, ktoré sú v správe, a osobitne pozemkov v nakladaní štátnej organizácie, a to v hektároch, ako aj v percentách z výmeru poľovného revíru, ako aj výšku náhrady za užívanie poľovného revíru pre tieto organizácie."
Ďakujem, s úctou, podpísaný Mičovský.
Tretia interpelácia je takisto na pána ministra Jahnátka, dovolím si využiť prítomnosť pána ministra Boreca:
"Vážený pán minister, v období devastačného mečiarizmu dochádzalo v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky k mnohým nečestným odpredajom lesných chát a horární, ktoré buď mali zostať slúžiť lesnému hospodárstvu, alebo mali byť predané za oveľa výhodnejších podmienok pre štát.
Ako jeden z mnohých príklad uvediem nostalgickú spomienku na klasickú lesnícku chatu, ktorá uspokojovala vysoký dopyt verejnosti po ubytovaní v jednej z najkrajších dolín na Slovensku. Túto štátnu chatu predal podnik v čase predaja vlády Roberta Fica súkromníkovi ako prebytočnú za 55-tisíc eur, pričom sa tá istá chata bez akejkoľvek zmeny následne objavila v ponuke realitnej kancelárie na predaj za 150-tisíc eur. To je minulosť.
V tejto súvislosti si vás dovolím požiadať o vysvetlenie skutočnosti, prečo aj dnes prichádza v oblasti lesníckych chát k manipulácii s majetkom štátu, keď sa napríklad štátny podnik Lesy Slovenskej republiky nájmom zbaví chaty, ktorá je v jeho vlastnom poľovnom revíri jediným ubytovacím zariadením, pričom ročný nájom za túto chatu je stanovený na neuveriteľných 150 eur, slovom stopäťdesiat eur. Ako účel prenájmu je v zmluve absurdne uvedené, že sa bude využívať na skladovacie účely, čo, samozrejme, vôbec nezodpovedá vybaveniu chaty, na ktorú je k dispozícii ubytovací cenník. Takáto zmluva bola podpísaná 12. septembra 2013 a je uvedená v Centrálnom registri zmlúv pod číslo 6583/2013/LSR.
Vážený pán minister, dovolím si vysloviť názor, že ide o hrubú necitlivosť k majetku štátu, ktorá zároveň navádza nesociálny dojem, že v našej spoločnosti sa aj po smutných skúsenostiach s drancovaním štátneho majetku stále vyskytujú subjekty, ktoré disponujú amorálnym právom dostávať pre seba nezaslúžene viac ako ostatní, čím drzo okrádajú ostatných občanov Slovenska. Zároveň si vás dovolím upozorniť, že k uvedenému hanebnému prenájmu došlo napriek tomu, že lesnícka prevádzka s ním vyslovila jednoznačný nesúhlas, a to písomne.
Predpokladám, že vás tento prípad bude inšpirovať nielen k stanovisku ku konkrétnemu prenájmu, o ktoré vás touto interpeláciou prosím, ale aj k návrhu téz protikorupčného boja vo vašom rezorte, ktorý je zjavne nevyhnutný. O nič iné ako o korupciu totiž ani v tomto prípade nejde." To bola tretia interpelácia na pána ministra Jahnátka.
Teraz by som si dovolil predniesť interpeláciu na pána ministra financií a podpredsedu vlády pána Kažimíra. Pán minister, dovoľte ten text, prednesiem ho tak, ako vám ho odošlem:
"Vážený pán minister, ako občan, ktorý má prirodzený záujem na tom, aby jeho krajina nebola chudobná, oceňujem reálne kroky, ktoré vykonávate s cieľom znížiť daňové úniky, a ako poslanec takéto kroky vždy podporím. Pri výkone svojho mandátu sa stretávam s prípadmi, ktoré ukazujú, že nielen nečestný daňovník sa môže podieľať na ochudobnení svojho štátu, ale rovnako aj štát reprezentovaný nehodnými zástupcami sa môže podieľať na ochudobňovaní svojho daňovníka.
Do takto postihnutej kategórie patrí aj podnikateľ Štefan Duč z Trebišova, ktorý sa mňa obrátil v súvislosti s vážnym podozrením, že daňové kontroly dlhodobo vykonávané v jeho podnikoch sú motivované zlými úmyslami, ktoré nemôžu zodpovedať základným cieľom daňovej správy. Ide o šikanovanie daňovníka, umelé predlžovanie kontrol a také zadržiavanie jeho finančných prostriedkov, že je ohrozená jeho firemná existencia. O takomto počínaní svojich podriadených v tomto prípade vedeli a pravdepodobne ho aj kryli niektorí pracovníci vyšších stupňov správy daní vrátane Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Osobitne znepokojivá je skutočnosť, že toto všetko sa dialo s nízkym úmyslom potrestať Štefana Duča za jeho neochotu podriadiť sa nelegitímnym postupom niektorých pracovníkov daňovej správy, ako aj za jeho odvahu takéto postupy verejne kritizovať. Pretože ide o mimoriadne závažnú oblasť fungovania či v tomto prípade skôr nefungovania nášho štátu, o ktorom ste boli osobne už pánom Dučom informovaný, interpelujem vás s požiadavkou na zodpovedanie nasledovných otázok."
Prvá otázka:
"Pán minister, stali sa okolnosti, na ktoré Štefan Duč poukázal, predmetom pokynov vydaných na vašom ministerstve s cieľom zistenia celej pravdy a vyvodenia, ak je to pravda, osobnej zodpovednosti za postupy, ktoré sa uskutočnili v rozpore so zákonom a s poslaním daňovej správy?"
Druhá otázka:
"Ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná, prosím vás o špecifikovanie pokynov, ktoré vaše ministerstvo v tejto veci vydalo. Oznámte mi, prosím, aj čas ich vydania."
Tretia otázka:
"Aké personálne, disciplinárne, metodické, organizačné alebo iné závery ste v tejto veci vykonali, resp. mienite ich vykonať s úmyslom zovšeobecniť zistené skutočnosti a zamedziť opakovaniu nesprávnych postupov, ktoré z tohto prípadu vyplývajú?"
Naozaj s vďakou a veľmi úprimne oceňujem, že sa vo vašej pôsobnosti nachádzajú čestní profesionáli, ktorí potvrdzujú, že spôsob vykonávania kontroly v podnikoch pána Duča odporovalo zákonu. Dovolím si menovať, po jej súhlase, viceprezidentku Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky pani Danu Meager, teda vlastne druhú najvyššiu predstaviteľku daňovej správy Slovenska, ktorej etický, odborný prístup ma vedie k očakávaniu, že tento prípad bude exemplárne vyriešený, a zároveň k nádeji, že správu štátu raz budú vykonávať len čestní, odvážni, vytrvalí a odborne zdatní ľudia.
V tejto súvislosti vznášam svoju štvrtú interpelačnú otázku, ktorá znie:
"Má pani Dana Meager, viceprezidentka Finančnej správy Slovenskej republiky, vašu plnú podporu pri objasnení postupov daňovej kontroly pána Duča? A ak áno, akým spôsobom ste, vážený pán minister, pripravený jej túto preukázať a zabezpečiť v prípade, ak vznikne obava, že skupiny, ktoré nemajú záujem na vyšetrení a zverejnení súvislostí, vyvinú na ňu alebo kohokoľvek, kto sa prípadu venuje, akýkoľvek nátlak?"
Som presvedčený, že deštrukčnú korupčnú atmosféru, ktorá charakterizuje našu dobu, je možné ozdraviť len prostredníctvom mimoriadne dôslednej a politicky neovplyvňovanej práce zodpovedných pracovníkov pri objasňovaní konkrétnych prípadov, ktoré zneisťujú statočných ľudí a tých druhých podporujú v pocite, že im je dovolené všetko.
Verím, vážený pán minister, že aj vďaka profesionalite pri výkone práv a povinností vášho úradu sa budeme čoraz častejšie stávať svedkami presne opačného postupu - v utvrdení statočných podnikateľov, že čestnosť sa opláca, a k potrebnému zneisteniu tých druhých. Ak sa tak bude diať čoraz častejšie a ak za takýmito prípadmi bude vždy nasledovať ich plné zverejnenie vrátane nekompromisne vyvodenej osobnej zodpovednosti, bude to dôležitý očistný signál o začatí skutočného boja s korupciou. Jedným z krokov, ktoré k takémuto mimoriadne dôležitému spoločenskému cieľu určite prispejú, sa nepochybne môže stať aj dôsledné objasnenie súvislostí podivných daňových kontrol v podnikoch Štefana Duča z Trebišova.
Vašu odpoveď očakávam nielen ako poslanec, ktorý má na ňu právo, ale predovšetkým ako občan, ktorý potrebuje uveriť, že cesta z hlbokého úpadku morálky v našej krajine je, prosím, ešte možná."
To boli interpelácie, ktoré som si pripravil písomne, a jedna taká ad hoc, ktorú ma napadlo, že ju prednesiem ústne a, samozrejme, potom ju doplním aj písomne, pokiaľ by tu bol pán podpredseda vlády a minister vnútra pán Kaliňák, ak by teda mohol, pani podpredsedníčka, byť prítomný, rád by som mu dal otázku a pretavil ju potom do interpelácie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Poprosím pána podpredsedu vlády a pána ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka, aby sa dostavil do rokovacej sály.
Takže vyhlasujem krátku prestávku, kým príde pán minister. (Reakcia z pléna.)

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
No nie, je to naňho smerované a bola to vec, ktorá zaznela pred chvíľočkou. Ma inšpiroval k tomu pán minister, tak bola by škoda, keby si to nebol vypočuť.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Ďakujem, pán minister. Takže končíme prestávku.
Nech sa páči, pán poslanec, môžete pokračovať.

Tak ešte raz. Vážení prítomní, panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážený pán minister vnútra a podpredseda vlády Slovenskej republiky, táto interpelácia, ktorú prednesiem, nemá ešte zatiaľ písomnú podobu a ja ju veľmi rád do tej písomnej pretavím a bude znieť asi nasledovne.
Naozaj s potešením som zaregistroval vašu odpoveď na hodine otázok, kde ste zdôrazňovali, že pripravujete zákon, ktorý má pomôcť chrániť a podporovať ľudí, ktorí sa postavili proti korupcii, a ak som správne vyrozumel, taká základná výtka k tým návrhom, ktoré tu už boli prednesené, bola v tom, že vy na rozdiel od nás, od tých, ktorí už takýto zákon priniesli do siene zákonnosti, pripravujete komplexnejšiu normu, ktorá nebude poukazovať len na korupciu ako takú, ale že zároveň chcete tento zákon vztiahnuť k ďalším trestným činom, ktoré nie sú síce považované za korupčné trestné činy, ale rovnako sú spoločensky nebezpečné.
Chcem povedať, že nesmierne oceňujem takýto prístup a napokon vidím v tom istý pokrok, pretože, povedzme si pravdu, je to veľký pokrok, nakoľko v tejto sieni viacerí poslanci vládnej strany SMER, keď sme sa rozprávali o potrebe takéhoto zákona, hovorili, že takýto zákon, pán minister, nie je potrebný, pretože je to zákon pre udavačov. Ja tie mená už nikdy nespomeniem, poslancov, ale na zázname ostanú raz navždy zachované. Proste niektorí ministri SMER-u sú presvedčení, že takýto zákon netreba, pretože by podporil udavačov. Takže naozaj oceňujem, že vy už nemáte zrejme tento pocit a chcete podporiť statočných ľudí, ktorí bojujú voči korupcii.
A zareagujem konkrétne interpeláciou na to, že či naozaj teda ste rozhodnutý využiť nielen korupčné trestné činy, ale aj ďalšie trestné činy, ktoré, ako som vyrozumel, vás trápia, ktoré by mali byť predmetom ochrany tých občanov, ktorí na to poukážu, a ak áno, tak naozaj bez toho, aby som z toho robil nejaké preteky, chcem vám dať do pozornosti zákon, ktorý sme už trikrát predniesli. Nebol to zákon ani pána Lipšica, ani pána Figeľa, bol to zákon, ktorý podpísalo 14 poslancov Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Trikrát bol prednesený a má teda niekoľko desiatok strán. Sú v ňom naozaj zakomponované skúsenosti európskych vyspelých štátov, ktoré sú v boji s korupciou už o hodne ďalej. A nebudem doširoka o tom rozprávať, to neni mojím účelom, len chcem vás upozorniť, že hneď v úvode hovoríme o tom, že ktorých trestných činov sa to týka. A je tam práve ako keby odpoveď na to, čo ste povedali pánovi poslancovi Zajacovi, že teda si vážite jeho aktivitu, ale váš zákon pôjde ďalej, tak zistíte, že teda hovoríme tam, že nejde nám len o trestné činy korupcie, ale máme tu vymenovaných ďalších 34 ďalších trestných činov, ktoré teda vzťahujeme do tohto zákona, a ľudí, ktorí na to poukážu chceme chrániť, chceme ich podporovať a chceme ich aj odmeňovať, aj keď to odmeňovanie vždy vzbudzuje istú takú podivnú atmosféru, že ideme odmeňovať za statočnosť. Ale veď to nikto nemusí prijať, ale je to proste tiež prebraté z vyspelých krajín.
A dokonca ideme aj ďalej, nemáme len korupciu a 34 ďalších trestných činov, ktoré nie sú korupčnými, ale sú spoločensky nebezpečné. Ale potom, keď si to pozriete, tak hovoríme aj o protispoločenskej činnosti. A tu máme na mysli činy, ktoré vôbec nie sú trestnými činmi, ale ktoré spôsobujú problémy na pracoviskách, v spoločnosti a ktoré sú hodné toho, aby statoční ľudia na ne poukázali. A keď na ne poukázali, aby boli chránení.
Takže viete, nemohol som si odpustiť túto poznámku, aj keď som nemal pripravenú, keď som vás počul, lebo vlastne sme sa zhodli, vážený pán podpredseda vlády, my to presne tu máme a budem teda rád, keď nemusí byť nikde povedané, že to urobili Obyčajní. Pre nás je ozaj dôležité, aby to začalo fungovať, takže chcem vyjadriť podporu vášmu zámeru a ochotu aj sa podieľať a spolupracovať. Napokon ja som ju v úvode kedysi predniesol prostredníctvom pána predsedu parlamentu Pašku. Voľáko som nenašiel pochopenie, ale nevadí. Veď napokon nie je všetkým dňom koniec. Takže ak je tu úprimný záujem, ponúkam do pozornosti náš teda text, ktorý vystihuje to, čo ste spomínali.
A zakončím to len poznámkou, vy ste asi pred tromi mesiacmi prvýkrát povedali, že takýto zákon pripravujete. A pri tej tlačovke ste si zvolili jednu argumentáciu, ktorá bola založená tiež na porovnávaní doterajších návrhov, zrejme ste mali na mysli návrh pána Figeľa a pána Lipšica, a s tým, čo pripravujete vy. A vy ste tam hovorili o vytvorení istého prostredia protikorupčného v zamestnávateľskom prostredí, kde teda zamestnávatelia budú musieť vytvoriť istý systém, aby ľudia proste vedeli na koho, kedy, za akých podmienok sa obrátiť. Chcem upozorniť, že opäť by som to tu vedel nalistovať, že v našom zákone je to veľmi podrobne rozpracované. Ja to neponúkam, akože my sme tí autori a vy to máte prevziať. My sme, vážený pán podpredseda vlády, to zobrali, opakujem sa, z vyspelých európskych krajín. To znamená, netreba nám objavovať Ameriku. My netvrdíme, že my sme prišli na Slovensko s týmto zákonom. Oceňujem, že to chcete urobiť a prosím, aj táto vec už je zakomponovaná. Takže pri diskusii, ktorú zrejme spustíte k tomuto zákonu, čo keby sa tak stal prvou normou, ktorá bude v tomto volebnom období prijatá ozaj absolútnym konsenzom všetkých 150 poslancov, ktorí sa k tomu vyjadria a ktorí, keď viete možno to aj zariadiť, možno to aj zariadi aj opozícia, keď sa bude o tom rokovať, čo keby sme skúsili aspoň 80 % teda pri tom byť? Mne by sa to celkom pozdávalo, lebo ja si myslím, že korupcia je ozaj problém, ktorý neni len pohrávanie sa so slovíčkom, ale mnohokrát tu riešime veci, ktoré nám potom ktosi zráta, že sa zabávame nepodstatnosťami, a myslím si, že na tému korupcie by slovo nepodstatnosť si žiadny občan asi nezvolil. Takže ja to dám do písomnej podoby. Oceňujem a otázka bude znieť, či teda to, čo už bolo tu prerokované mienite využiť, ak áno, akým spôsobom. Ďakujem pekne za pozornosť pri všetkých piatich interpeláciách.

Ja na to hneď zareagujem, aby sme nestrácali čas nejakou byrokraciou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
I tak musíte, upozorňujem, pán minister, i tak musí potom váš úrad...

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
To je v poriadku, to nám nerobí problém, ale aspoň keď je tá výzva taká jednoduchá, tak jednoducho na to odpovieme.
Pán poslanec, pozrite sa, ten zákon, ktorý príde do parlamentu, a ja si myslím, že som to už preukázal viackrát, či to bol zákon o verejnom obstarávaní, alebo to bol volebný zákon, ten zákon môže byť kľudne fúziou vášho návrhu. Ja sa priznám úprimne, s vaším návrhom zákona som nebol konfrontovaný doteraz. Bol som konfrontovaný s návrhom, o ktorých ste hovorili, ďalších dvoch kolegov poslancov, a s vaším, váš návrh som nevidel. Čiže kľudne sa môže veľmi jednoducho stať, ja som natoľko otvorený a tiež nemám potrebu si robiť akékoľvek legislatívne pomníčky tých zákonov, čo sa podieľam na nich, v mojich rukách je naozaj dosť. Čiže v tomto prípade to kľudne môže byť fúzia tých návrhov, ktoré môžu, vzíde vždy ku konkrétnemu článku to najúspešnejšie riešenie, ktoré bude, a to bude prijaté. Čiže medzi prvým a druhým čítaním bude dostatočný priestor na to, aby sme mnohé veci zakomponovali, a nikdy som sa tomu nebránil a môže to byť kľudne výsledkom. Neviem, či zdieľam ten istý entuziazmus ako vy, že to podporí celá snemovňa. Bolo by to skvelé, ale v každom prípade môže to byť veľmi dobrý krok dopredu.
Tie veci, ktoré sa týkali podnikateľov a zamestnávateľov, to je hlavne o nejakej vnútornej kultúre, mnohé veľké firmy to nastavené na Slovensku dneska už majú, čiže by to nemalo byť nič nové. Ale naozaj niekedy strácajú ilúzie mnohí občania v tom, že táto korupcia alebo tento problém, tento škandál nebol odsúdený jednoducho preto, lebo skutočne trestným činom nebol. Jednoducho viete, mnoho prípadov, my používame na Slovensku mnoho oxymoronov, keď hovoríme predražený tender. Nemôže byť predražený tender. Môže byť predražený nákup. Ak je raz tender, znamená, že je nejaká súťaž, je nejaký výber, ale najbližšie som počul nejaké spochybnenie elektronickej aukcie. Bola aukcia, päť uchádzačov, ale to číslo sa nám aj tak nezdalo dostatočne nízke. No tak, už sa niekedy nedá ísť ďalej. Ale sú veci, ktoré sa odohrajú zákonne, lebo zákon tiež nevie byť univerzálny, je všetko v poriadku, ale spôsob, akým to bolo vykonané, proste vyvoláva podozrenie, že to nie je fér, že to nie v spoločenskom záujme, že to nie je to, čo presne chceme. A práve na to má myslieť ten zákon, že na takéto veci upozornenie, že proste sa deje niečo, kde sme išli proste na hranu, je dôležité na to myslieť. A nie za každým takýmto konaním môže byť úspora, nie za každým takýmto správnym konaním môžu byť zachránené nejaké peniaze a môže prísť odmena, ale môže byť na základe toho prípadu, na ktorý sa upozorní aj touto cestou, upravená možno legislatíva do lepšieho pomeru.
Čiže ten zákon, berte to tak, ja tú ruku ponúkam, môže byť kľudne fúziou viacerých nápadov a môže to byť naozaj nielen doplnkom alebo pozmeňovacími návrhmi, ale nejakým prienikom tých návrhov, ktoré pripravia naši kolegovia, moji kolegovia a ako ministerstvo vnútra ako také, s návrhmi, ktoré vy ste predložili alebo s ďalšími pozmeňovacími návrhmi, ktoré prídu medzi prvým a druhým čítaním, predpokladám, teda že na jeseň tohto roku sa o tom môžeme baviť aj v tomto pléne.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Mám dve interpelácie, budem určite kratšia ako hodinu. Vážený pán minister, je interpelácia na síce dnes už odstúpeného ministra školstva, ale je to proste na ministerstvo školstva, interpelujem vás ohľadne zmien, ktoré vaše ministerstvo urobilo s gymnáziom na Grösslingovej ulici č. 18, s tzv. Gamčou.
Ako absolventka tohto gymnázia v matematicko-fyzikálnej triede protestujem proti tomu, aby ministerstvo školstva odobralo Gamči štatút matematického gymnázia. Päťdesiat rokov toto gymnázium vychovávalo ľudí nielen nadaných na matematiku, ale v konečnom dôsledku aj ľudí logicky rozmýšľajúcich, ktorí boli perfektne vybavení aj na štúdium iných, dokonca humanitných smerov na vysokých školách, ako napríklad sociológia, kde je veľa matematiky.
Je zaujímavé, že naďalej máme športové gymnázia, lebo predpokladáme, že na šport treba mať talent. To, že aj na matematiku a exaktné vety treba mať talent, svojím návrhom popierate. A pritom Gamča vychováva aj mnohé mimoriadne nadané deti na matematiku. A ide tu aj o tradíciu, tradíciu výnimočných učiteľov matematiky, fyziky, deskriptívnej geometrie, informatiky a tak ďalej, ktorí nachádzali v Gamči útočisko pred nezodpovednými a populistickými rozhodnutiami o oslabovaní matematiky v školských osnovách. Nečudo, že výsledky našich žiakov v medzinárodnom porovnávaní vzbudzujú oprávnené obavy. Aj predstava, že riaditeľ môže zostať vo funkcii len dve volebné obdobia ako prezident, indikuje, že ľudia, ktorí pripravujú tieto zmeny, sú vedení inými motiváciami ako o dobrom školstve. Veď presadenie každej zmeny na školách trvá minimálne 8 rokov. To znamená, že reformátori školstva budú okamžite vymieňaní za neambicióznych udržiavateľov starých poriadkov a istôt, a to je nezodpovedné voči budúcim generáciám.
Žiadam vás, pán minister, aby ste prehodnotili tieto, predpokladám, aj vaše názory a vrátili Gamči štatút matematického gymnázia. Nejde o fazuľky, ale o budúcu elitu Slovenska.
Druhá interpelácia na ministra kultúry.
Vážený pán minister, protestujem proti zatvoreniu Slovenskej národnej knižnice v Martine na rok, od 1. 7. 2014 do 30. 6. 2015, kedy sa zastavuje akákoľvek výpožičná služba, služba. Slovenská národná knižnica ako základný prvok národného knižničného systému a súčasť toho medzinárodného sa má zatvoriť kvôli modernizácii a rekonštrukcii troch zo 14 poschodí. Pritom sa rekonštrukcia netýka celej budovy, ide len o výmenu okien, inštalácie klimatizácie, teda interiéru týchto troch poschodí. To znamená, pán minister, že keď sa bude rekonštruovať druhé až štvrté a ôsme až štrnáste poschodie, tak Slovenská národná knižnica bude zatvorená roky? To je predsa nemožné. Rozumiem, že tieto tri poschodia, piate až siedme, majú byť modernizované z financií európskych fondov, teda nie z našich slovenských peňazí. Je to súčasť digitalizácie Slovenskej národnej knižnice, a tak som presvedčená, že zatvorenie SNK na rok pre všetkých záujemcov zo Slovenska a zahraničia má len zatvoriť oči a ústa pre nezvládnutú digitalizáciu Slovenskej národnej knižnice, na ktorú už upozorňujem roky.
Môžete mi odpovedať vo vašom štýle, samozrejme, že digitálny obsah aj tak bude sprístupňovať Národné osvetové centrum, ako ste ma posledne poučili, a som zvedavá, ako to Národné osvetové centrum zvládne, aby zastúpilo nielen SNK, ale aj všetky ostatné kultúrne inštitúcie, ktorých obsah má sprostredkovávať. Táto slovenská inovácia narábania s digitálnym obsahom, to je ďalšia téma, ktorá ma znepokojuje.
Vážený pán minister, žiadam vás, aby ste aj pred verejnosťou osobne zdôvodnili fakt, že Slovenská národná knižnica kvôli vnútornej rekonštrukcie ani nie štvrtiny svojich miestností má zostať na rok pre verejnosť zatvorená.
Ďakujem za odpoveď.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení páni ministri, vážení kolegovia, kolegyne, ja mám dve interpelácie. Prvá na premiéra Roberta Fica. Ja som v tom smere dal otázku, ale bola zle vylosovaná a odpoveď som ani nedostal, tak si ju dovolím tuná troška rozšírenú prečítať. Jedná sa o Slovenský ústav technickej normalizácie, ktorý bol podľa zákona 264/1999 určený ako jediná právnická osoba na tvorbu, schvaľovania a vydávania slovenských technických noriem.
Od januára 2014 však Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo, tak budem hovoriť len "úrad", zrušil to určenie a začal vykonávať tieto činnosti v rámci odboru technickej normalizácie. Slovenská technická verejnosť zainteresovaná v tejto oblasti sa domnievala, že činnosť doposiaľ vykonávaná Slovenským ústavom technickej normalizácie, odteraz len "SÚTN", bude pokračovať rovnakým spôsobom ako doteraz, avšak nie je to pravda. Žiaľ, predmetom činnosti organizácie technickej normalizácie je aj vedenie evidencie schválených slovenských technických noriem, ich zmien a zrušení, budovania, spravovanie informačného systému, vedenie, udržiavanie a sprístupňovanie fondov európskych technických noriem a fondov medzinárodných technických noriem, vykonávanie redakčnej a realizačnej činnosti, vydávania a predaj publikácií a tak ďalej.
Toto všetko si vyžaduje odborné znalosti, a nie naplnenie politických cieľov, ako sa to deje v súčasnosti, kedy jedinou víziou je výrazné obmedzenie činnosti v oblasti technickej normalizácie namiesto rozvoja a širšieho zapájania technickej verejnosti do tvorby technických noriem na Slovensku. Včlenenie SÚTN pod úrad sa technická normalizácia presunula do čisto štátnej sféry, čo nie je v súlade s pravidlami normalizačnej praxe Svetovej obchodnej organizácie, ako aj s pravidlami členstva v európskych normalizačných organizáciách. Zrušilo sa financovanie, ktoré prebiehalo cez kontrakty uzatvárané medzi úradom a SÚTN, čo predstavovalo napríklad vlani temer 900-tisíc euro. Z týchto prostriedkov, z ktorých sa hradila aj samotná činnosť ústavu, sa financovali aj preklady európskych a medzinárodných noriem do slovenského jazyka a tvorba pôvodných slovenských technických noriem, ďalej činnosť technických komisií, poradných orgánov a tak ďalej. Takto sa zabezpečovala zapojenosť do technickej normalizácie u takmer 2 000 odborníkov zo všetkých sfér hospodárstva, vydával sa aj donedávna časopis Technická normalizácia.
Prechodom pod úrad a vďaka nepripravenosti tohto orgánu ústrednej štátnej správy na túto zmenu, všetky tieto činnosti zamrzli. Počet, percentá prekladov európskych noriem do slovenského jazyka z 30 až 35 % prakticky klesli na nulu. Štát prestal prispievať na to, aby slovenskí občania rozumeli európskym normám, ktoré sa vydávajú len v angličtine, nemčine a francúzštine. Štát sa zriekol finančných prostriedkov, jedná sa o desiatky tisíc euro, ktoré by mohol získať od Európskej komisie za vyúčtovanie prekladov harmonizovaných európskych noriem do národného jazyka. Tiež sa zriekol 2-tisíc odborníkov, ktorí boli zastúpení v národných technických komisiách a ktorí sa svojimi poznatkami zúčastňovali na tvorbe európskych a medzinárodných noriem.
Neprekladaním európskych a medzinárodných noriem do slovenčiny by sa stratila aj 20-ročná práca slovenských odborníkov na poli vybudovanej terminologickej databázy, ktorá sa využívala v komunikácii medzi firmami, v zmluvách alebo v legislatíve. Tiež by bolo ohrozené porozumenie technickým textom, najmä na strane malých a stredných podnikateľov, ktorí nemusia ovládať oficiálny jazyk Európskej únie. Tiež sa môže vniesť chaos do riešenia súdnych sporov, kedy sa môže niektorá zo strán vyhovárať, že nerozumela textu normy, keď nie je v slovenčine. Technická normalizácia na Slovensku potrebuje najmä politickú, finančnú a materiálnu podporu, aby sa opätovne zabezpečili činnosti, ktoré vyplývajú z členstva v európskych a medzinárodných štruktúrach.
Treba zmeniť aj postoj pána predsedu úradu, ktorý je politickým nominantom a ktorý vyvoláva napätie na pracovisku, uráža a neustále sa vyhráža zamestnancom trestnými oznámeniami.
Vážený pán priemer, prepáčte, to som sa naozaj pomýlil, vážený pán premiér (povedané so smiechom, ruch v sále), ako chce vláda zabezpečiť dôležité úlohy technickej normalizácie, ktoré doteraz úspešne vykonávali odborníci Slovenského ústavu technickej normalizácie po radikálnych zmenách, ktoré som opísal v tejto interpelácii?
To bola prvá interpelácia a ešte dovoľte druhú. Je to po rozhovore so starým umelcom, 80-ročným akademickým sochárom Milanom Gregušom, ktorý žije v Kysuciach a ktorý sa týka vlastne životného prostredia a prípadne aj ministerstva vnútra a ktorý si dovolím teraz tuná formulovať.
Žije v rodnej osade, ktorá je najvyššie položená na hrebeňoch Javorníkov. Mnohokrát bola napadnutá Tatármi, Turkami, Čechmi, posledne Nemcami, ale za posledných rokov sa organizovane likviduje táto osada a ohrozuje sa normálny život jej občanov. Je to chránená oblasť Kysúc, na území Javorníkov a jedná sa najmä o osadu Greguše, odkiaľ pochádza pán Greguš. Likvidáciu tejto osady a chránených území organizujú a páchajú občania Českej republiky z Moravy, ale za aktívnej pomoci Slovákov z obce Makov a Obvodného pozemkového ústavu, úradu v Čadci. Súčasťou tejto činnosti je organizovaná likvidácia historickej podstaty osady a rozsiahlych nehnuteľnosti, ktorých spoluvlastníkom je aj pán Greguš. Za posledné roky zhabali mnoho jeho ornej pôdy na viacerých parcelách a vytvorili na týchto pozemkoch nové cesty k novopostaveným chatám. Rozbagrovali pozemky, ktoré im nepatria. Starosta obce Makov, ale aj poslanec Žilinského samosprávneho kraja Marián Masnica sú tiež za týmto a týmto v Greguši a v chránenej krajine Kysúc sa skutočne dejú činnosti, ktoré sú jak proti životnému prostrediu, tak proti majetkom občanov Slovenska. Porušili sa tým platné zákony, napr. o ochrane prírody a krajiny, o životnom prostredí, stavebný zákon, o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a aj trestný zákon.
A teda vás žiadam o zákaz vydávania stavebných povolení stavebným úradom obce Makov, najmä na výstavbu nových chát v tejto chránenej oblasti. Ďalej žiadam o zákaz budovania nových prístavieb pri starých objektoch a demolácie starej spojovacej cesty medzi dolnou a hornou cestou v osade.
Žiadam vás o zákaz budovania a zriaďovania nových ciest na pôvodnej ornej pôde v osade, ktorá nepatrí tým, ktorí to budujú, a aj o to, aby rozbagrovaná a zdemolovaná stará cesta do osady bola odborne zlikvidovaná a opravená do pôvodného historického stavu.
Ďakujem.