36. schôdza

Ja len veľmi rýchlo, aby som nechal priestor pánu ministrovi.
Ivan, ďakujem. Považujem to za, myslím, také skôr odborné vystúpenie a vážim si to, že si nešiel až do, do nejak, silne do tej politickej roviny, aj keď je jasné, že tie postoje máš v niektorých veciach iné ako my.
Chcem len upozorniť, že my sme, ty si hovoril, že my sme otvorene nepovedali, že chceme použiť tieto peniaze, ktoré v podstate nám zostanú, tých 236 mil., na riešenie deficitu. Ale je to napísané v podstate v odôvodnení môjho pozmeňovacieho návrhu. Čiže je to určite jeden z cieľov použitia týchto peňazí. Takže tam by som si dovolil nesúhlasiť.
A takisto, čo sa týka tých regulovaných odvetví, je jasné, že tam to jedno percento zaváži, ale na druhej strane my riešime aj pokles cien pre obyvateľstvo v týchto regulovaných odvetviach, čo sa týka plynu, možnože v budúcnosti aj elektriky.
Takže, takže toľko. Vďaka.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. S pomocou Božou som sa dostal teda až na záver tohto bodu, lebo, naozaj, 24 hodín som čakal na to, aby som teda mohol tu počúvať neskonalé reči k iným závažným témam a mohol sa dostať aj k tejto veci, k tejto téme, ktorá je, samozrejme, dôležitá z podstaty nášho daňového systému a z pohľadu toho, že daň z pridanej hodnoty a príjem dane z pridanej hodnoty je kľúčovým príjmom pre štát. A nespôsobili sme to my, ale ktosi pred nami sa rozhodol v roku 2004, že daň z pridanej hodnoty je kľúčovým príjmom tohto štátu.
Ďakujem za korektné príspevky. Chápem niektoré vzrušenia niektorých kolegov. Rozum sa mi pozastavuje nad niektorými sprostosťami, ktoré som tu tiež počul, a nepočul som ich z úst ľudí, ktorí sa nerozumejú ekonomike, počul som ich z úst perfídnych ksichtov tejto politiky, ktorí tu desať rokov smrdia, niektorí, a majú na svedomí toľko hrobov, že keby sa tí ľudia tu zišli, pred týmto parlamentom, tak tí ľudia by nezišli v živote po týchto schodoch dole bez toho, aby sa nemuseli hanbiť.
Najprv vecne k pozmeňovákom, lebo tu sú naozaj závažné témy, ktoré sú ináč aj k veci.
Martin Chren: rýchly, okamžitý výmaz z tabule hanby, to nazvime, to znamená, aby neplatiči DPH, ktorých dnes naozaj vešiame na tabuľu hanby, tak aby boli vymazaní okamžite po splnení si svojich povinností. Viete, že teraz platí 12-mesačná lehota a v tomto zákone skracujeme túto lehotu na 6 mesiacov. Dnes technicky nie sme z hľadiska toho, čo finančná správa je schopná poskytnúť a v akej situácii prebudovávania celého informačného systému sa nachádza, zabezpečiť okamžitý výmaz. Ale sľubujem, že touto témou sa budeme zaoberať a kľudne ma budete môcť konfrontovať ešte tento rok s tým, kde sme sa pohli zo šiestich mesiacov. Z dvanástich ideme na šesť, zo šiestich pôjdeme ďalej. A ja si myslím, že dokonca aj tá predstava, o ktorej hovorí Martin Chren, aby to bolo tak ako v Sociálnej poisťovni, je správny postup a že sa dostaneme aj k tejto téme.
Všeobecne k pozmeňovákom ešte, dámy a páni. Viete veľmi dobre, ixkrát sme to dokázali a osobitne aj rezort financií dokázal to, že vie pracovať, vie sa dokonca pozitívne postaviť aj k pozmeňovacím návrhom opozície. Tá minulosť je za nami, z toho, že sme si tu proste neschvaľovali a kritizovali všetko len apriori preto, že jeden je z jednej strany a druhý z druhej. Je to za nami. A nepodsúvajte mi teraz to, že teraz budem odmietať tieto pozmeňovacie návrhy preto, že je to z vašej dielne. Ak máte naozaj záujem, aby niečo prešlo, v tomto tento zákon je už štyri mesiace na trhu, ako bol, naozaj išiel riadnym pripomienkovacím konaním tých oblastí, ku ktorým sa vyjadrujete teraz, a mali ste možnosť proste prísť s touto témou, aby sme ju mohli vážne posúdiť. Takže trošku vás, samozrejme, podozrievam aj z toho, že trochu politickej hry, trochu divadla tu je, ale nanášate reálne témy. Nanášate reálne témy, ktoré majú zmysel aj pre život podnikateľov, aj pre fungovanie finančnej správy. A ja sa nebudem prihovárať za trvalú presilovku medzi finančnou správou a podnikateľmi. Určite nie.
Ale nechcite odo mňa, aby som za pár hodín, za 24 hodín, náhodou tu bolo 24 hodín, aby som sa vyjadril k veciam, ktoré majú vážne dopady na informačné systémy, na fungovanie ľudí, s tým, že sa niečo zmení v zákone, a tak to má byť inak.
Takže platí, ak sú to nápady, a ja sa aj k pozmeňovaciemu návrhu Martina Chrena, pána Mihála alebo pána Kollára vrátim, aj keby sme s tým prišli my, vám to vždycky priznám, že s týmito nápadmi ste prišli vy, alebo si tu môžme zahrať ešte aj hru na pozmeňovacie návrhy.
Mihál: pokuty. No, nemôžem to akceptovať v tomto momente z jedného jediného dôvodu. Pán poslanec Mihál je obrovský kritik kontrolného výkazu a naozaj potom by mohol, keby sme prijali jeho, z istého pohľadu aj perfídny návrh, tak by potom naozaj mohol povedať, že kontrolný výkaz je proste, je zbytočný, pretože, dámy a páni, ak nebudeme odpudzovať vysokou pokutou falšovanie, lebo to sa dá, viete, úmysel od toho, že niečo neúmyselné oddeliť, je veľký problém. Celé trestné právo sa zaoberá úmyselnou vraždou a neúmyselnou vraždou a mnohými ďalšími trestnými činmi. Oddeliť chybu od úmyslu je obrovský problém. Ak umožníme vagabundom, a verte mi, že za najväčšími daňovými únikmi sú vagabundi, sú to proste naozaj kriminálne činy, kriminálne skupiny veľmi sofistikované, často biele goliere pretŕčajúce sa aj na verejnosti, ak im umožníme, aby vypĺňali a mýlili sa pri kontrolných výkazoch, tak ten nástroj je nám zbytočný.
A sám pán poslanec Mihál potvrdil, že ešte nebola udelená žiadna pokuta, a 10-tisícová pokuta, za chybu, za chybu v čísle alebo chybu v IČO alebo v DIČO. Takže má to odstrašujúci vplyv. Ja proste takisto nevylučujem, že z hľadiska pokút môžme urobiť nejakú zmenu, ale po nejakom krátkom čase máme, kontrolný výkaz máme na trhu de facto 3-4 mesiace.
A opakujem, ak nájdete prípad, že daňový úradník hocikde na Slovensku dal 5-, 7-tisícovú pokutu za nejakú hlúposť, tak to proste príďte povedať a ten daňovník sa, samozrejme, môže aj odvolať a my môžme tú pokutu v odvolacom konaní zmäkčiť. Ale niekto tu počuje trávu rásť, resp. má možno zo svojej skúsenosti v arogantnej Sociálnej poisťovni, ktorú riadil pán poslanec Mihál, má skúsenosti, že sa Sociálna poisťovňa správa k svojim klientom tak, ako sa správa, no tak ja tu vravím, že ak sa niekto nájde, kto bude pokutovať za hlúposť desiatimi tisícmi, tak si to s ním, s nimi, samozrejme, vybavíme.
Mihál hovorí o nočnej more účtovníkov pri vypĺňaní. No tak, kontrolný výkaz má byť nočnou morou pre všetkých tých, ktorí podvádzajú na dani z pridanej hodnoty, ale nemôžme z neho urobiť teraz bezzubý nástroj, bezzubý administratívny moloch na to, aby sme sa tu tvárili, že niečo, niečo robíme. Za tým je naozaj bezprecedentná doktrinálna politika štátu, ktorý, dúfam a pevne verím, že v nej bude pokračovať každá ďalšia vláda.
Pán poslanec Kollár, dve veľmi vážne témy: doba kontroly a úročenie zadržaných nadmerných odpočtov. Súhlasím s tým, že trend európsky sa začína hýbať tým smerom, že budeme musieť nejakým spôsobom úročiť nejaký typ vratky, ktorá je, ktorá bude zadržaná. Takisto vám v tomto momente dávam právo ma s touto témou konfrontovať celý zvyšok tohto roku a nájdeme odpoveď na túto tému.
S dobou kontroly - zo skrátenia kontroly - ale nemôžem súhlasiť, pretože sa naozaj nachádzame niekde uprostred vojny o každé jedno euro na dani z pridanej hodnoty. A u tých najväčších podvodníkov, no, proste ak to zamotáte cez 5-6 krajín, faktúru, cez ostrovy Tobago a Bhután, tak z tohto pohľadu my tie lehoty proste nie sme schopní stíhať. Nehovoriac o tom, že daňovník, ktorý má za lubom daňový podvod, no vie predlžovať to konanie, vie neposkytovať súčinnosť ako takú. Ale opakujem, v kombinácii s úročením toto dostáva nejaký jasnejší zmysel, to znamená, aby tam nebola lehota, aby tam bolo úročenie zadržaných prostriedkov. Čiže k tejto téme sa vrátime.
Ale ja, pán poslanec Kollár, musím sa vrátiť k inej veci. Vy ste tu používali jednu veľmi závažnú vec. Nie vec, vy ste povedali obvinenie. Vy ste povedali, že máte indície, že na daňových úradoch pracujú ľudia, ktorí si pýtajú všimné za to, že sa vyplácajú nadmerné odpočty. Bez toho, aby som bol naivný, aby som si myslel, že tento štát je slnečným štátom, a bez toho, aby som mal presvedčenie o tom, že všetci ľudia sú čistí a že sú čistí na finančnej správe, vás vyzývam, verejne vás vyzývam, že ak takéto indície vy alebo pán Mičovský, ktorý sa tu tiež k tomu vyjadroval, máte, tak by ste mali ešte dnes popoludní navštíviť políciu alebo prokuratúru a s tými informáciami sa podeliť, aby ste nám pomohli takýchto ľudí nájsť. Lebo všetko iné je len potom to, čomu sa hovorí trávenie, otrávenie studne.
Pán poslanec, musíte si uvedomiť, že dva roky dávame veľkú energiu na to, aby sme zmenili prístup štátu a prístup daňovníkov a prístup verejnosti k plateniu dane ako takej. Ja si nemôžem dovoliť proste nevšimnúť takýto výrok, vediac, samozrejme, že na finančnej správe pracuje 9-tisíc ľudí, ktorých sme zdedili, tam nie je nových 9-tisíc pracovníkov, ktorí nastúpili so straníckymi knižkami SMER v roku 2012. Vy veľmi dobre viete, že prvýkrát v histórii tejto krajiny sme začali pracovať s odpolitizovaním systému, že tam nenájdete priameho nominanta vládnej strany. Ale je aj pravdou, že sme zdedili finančnú správu v rozvalinách, že to bolo jedno spálenisko na jar v roku 2012 a doteraz sú tam proste ľudia, ktorí z hľadiska zákona o štátnej správe sú na funkciách vedúcich odborov a my s nimi môžme narábať len v rámci zákona o štátnej službe. Nehovoriac o tom, že zo smiešnej civilnej inšpekcie, ktorú sme tam zdedili, sme urobili 60-členný zbor, ktorý používa najmodernejšie spôsoby boja s vnútorným nepriateľom, ak to mám tak povedať, to, čo povedať môžem. A to, že tu prípady sú a že sú braní do väzby pracovníci daňovej správy za napomáhanie daňovým únikom, to je proste realita skoro každý mesiac. A ja som rád, že sa to zverejňuje, ja som rád, že sa tu proste prestalo tutlať, že na finančnej správe sa nič nedeje. Jasné, že deje, a jasné, že by nemohla byť tá daňová, tá medzera výberu DPH tak veľká, keby nebol vnútorný nepriateľ vo vnútri.
Takže ja len opakujem, buďme opatrní s tým, aby sme pred verejnosťou neznižovali vážnosť inštitúcie, keď dva roky spolu, lebo ste boli osobne pri tom na strane, myslím si, že na tej správnej strane, keď ste pomenovali v roku 2012 ten fatálny kolaps, ktorý na finančnej správe vznikol v roku 2012, aby sme proste neškodili vlastnému dieťaťu. A ja viem, že je to komplikované, že je zložité na jednej strane proste bojovať za čistotu, za čistý štít inštitúcie, ktorá je smrteľne dôležitá pre ten štát, pretože to je kľúčová pokladnička štátu. Nikto iný nezbiera viac peňazí do príjmov štátneho rozpočtu ako finančná správa a hneď druhá v poradí Sociálna poisťovňa. A tí ľudia pracujú s peniazmi a peniaze sú, pán Mikloško potvrdí, spojené s hriechom. Takže toľko moja verejná výzva.
Teraz ešte k sadzbe dane z pridanej hodnoty, ale aj k ďalším návrhom.
Alojz Hlina. Ja mám Lojza Hlinu rád, ja ho poznám 25 rokov, on ma takisto a už som všeličo od neho zažil. A zažil som aj ešte nezažité, teda som si zrealizoval nákup v potravinách tu v priamom prenose. (Zasmiatie sa v sále.) Alojz Hlina navrhuje zníženie sadzby na čerstvé potraviny a niektoré ďalšie druhy, povedzme mäsa, na 10 % a uvádza veľmi, veľmi jasné príklady toho, ako by napríklad takýto postup mohol pomôcť napríklad našim poľnohospodárom. To mi ešte až tak nevadí, ja tomu aj rozumiem.
Čo mi vadí, že na jeho pozmeňovacom návrhu je podpísaný napríklad pán Július Brocka, tiež matador, 20 rokov, za všeličo hlasoval vo svojom živote. Pán Pavol Zajac je podpísaný, ale on za to nemôže, lebo tu nebol. (Reakcie z pléna.) Ale tu chcem jedného (rečník hľadá v pozmeňujúcom návrhu priezvisko poslanca), a to je vrchol, vrchol drzosti, Zsolt Simon. Zsolt Simon, priatelia! A tu sa ja zastavím. Pri Zsoltovi Simonovi sa ja zastavím. Anciáša ako jeho, akože. (Povedané pokojným hlasom.)
Takže opýtajte sa, pán Alojz Hlina, Zsolta Simona, predstaviteľa všetkých maďarských a nemaďarských strán, v ktorých bol, za čo hlasoval v roku 2003 alebo 2004 pri daňovej reforme. Lebo však poďme naspäť. Aj ja si pamätám, ja už tiež mám dosť rokov, ja si pamätám, že daň z pridanej hodnoty bola oveľa menšia na potraviny, na rohlík. Bola 12 %, bola 10 %, bola proste "prokletě" nízka. A potom niekto prišiel a doteraz žije z daňovej reformy z roku 2004, prišiel s rovnou daňou.
No ale však si konečne povedzme, že čo bola cena za rovnú daň a čo to tá rovná daň bola? Bola daň z príjmu kedysi na právnické osoby, firmy platili 40-percentnú daň. Pred rovnou daňou platili 26, tuším, %. Fyzické osoby platili 40, 30 %, no a potom od 1. januára jedného roku všetci platili 19 %. Ale aj ten rohlík nemal dépeháčku 12-percentnú, nechytajte ma za čísla, lebo si toto presne nepamätám, ale mal odrazu 19, všetko malo 19-percentnú sadzbu. A pán Zsolt Simon, ako mnohí aj z nás, hej, odrazu ušetril na dani z príjmu. Jeho firmy ušetrili na dani z príjmu. On má veľa firiem, on má veľa pozemku a veľa majetku. Všetci ušetrili.
Ja poznám ľudí, mená a priezviská, ktorí z roka na rok ušetrili na dani z príjmu milión korún. Viete čo to je? A odvtedy prešlo mnoho rokov. Každý rok milión korún, len milión korún; 8 miliónov korún možno, 9 miliónov korún ušetrili tí ľudia. Ako ich vrátili spoločnosti? Myslíte, že ich naozaj vrátili svojou spotrebou alebo vrátili ich tým, že ich dali, stali sa veľkými donormi? Nie. Ich deti študujú vo Veľkej Británii, v Amerike, sú to úspešní bohatí ľudia. Ja proste im nezávidím. Ale povedzme si pravdu. Zmyslom zavedenia rovnej dane bola zároveň tzv. fiškálna neutralita. To znie ako choroba, ale to je pravda. Fiškálna neutralita je čo? Že štát nestratil na príjmoch. Tak kto to zaplatil? Kto zaplatil ten milión tomu človeku, ktorého meno a priezvisko vám nepoviem, ale sú ich stovky, tisíce ľudí, ktorí platili menšie dane.
Kto to zaplatil?! Zaplatili to tí, nad ktorými tu teraz plačete. Zaplatili to poľnohospodári tým, že nemali odrazu, sa nevedeli umiestniť na trhu so svojimi výrobkami, zaplatili to dôchodcovia, nad ktorými tu niektorí farizejsky nariekate, deti, všetci tí, ktorých sa všetci radi politici zastávame hlavne pred voľbami. Však to povedzme, tak to je. Tak to je! A tak je to dodnes. Odvtedy sa nastavil ten systém. Ale cesta naspäť je veľmi ťažká. Pretože každý vám povie, a tu zdravý rozum funguje, pri zvyšovaní DPH, pri zvyšovaní cien je zákonité, o chvíľu vám prečítam, je zákonité v nejakých percentách. Cesta naspäť je ťažká, skoro nemožná. Pretože väčšina cien je neregulovaných. A zostáva to vo vreckách obchodníkov.
A tu dochádzame k tej základnej schizme. Tuto niekto hovorí, Kaník hovorí o dočasnom opatrení, dočasnom zvýšení DPH. To ako keby Ľudo Kaník chcel dočasne niekomu odseknúť nohu. To je tak, proste rovnako to asi tak funguje.
Pozrite si prepisy mojich vystúpení ako opozičného poslanca pri návrhu, ktorý tu predkladal Ivan Mikloš v roku 2010. Jasne sme pomenovali, a v tomto som konzistentný, nechytíte ma za slovo, žiadna dočasnosť neexistuje, tie ceny neklesnú.
Ten plán bol politický a bol jasný. Kedy malo klesnúť DPH? Keď klesne deficit pod 3 %. Kedy bol plánovaný, nadiktovaný z Európskej komisie? No zhodou okolností na rok 2013. Kedy mali byť parlamentné voľby v riadnom termíne, pokiaľ by to tu Sulík všetko nerozbil? Tento rok, teraz v júni. Kedy mal byť notifikovaný výsledok hospodárenia? V 2014. To znamená, dva mesiace pred parlamentnými voľbami v roku 2016 by slávna pravica mohla oznámiť, znížime daň z pridanej hodnoty na 19 %. Nechám si narásť bradu, tak ako Mihál, lebo to musel urobiť, ak by ste to niekedy urobili. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, nerada vás ruším.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Urobili ste iné veci ako z pohľadu sociálnych zákonov pred voľbami v roku 2002 tuším, alebo po voľbách v roku 2002. Čiže žiadne dočasné opatrenie.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Chcela by som len vedieť, že či teda dokončíte prejav?

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Áno, dokončím, dokončím, už toho nie je veľa.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči. Tak pár minút.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Sústredím sa naozaj k veci. Takže k veciam.
Pán poslanec Novotný, to akože táto jednotka z SDKÚ o tom hovorí, že nám klesajú preferencie. Prosím vás, ale akože z SDKÚ sa niekto bude vyjadrovať k preferenciám SMER-u ako? Ako veď vy ste dávno pod vodou, ako záleží to od toho, či svieti slnko, alebo prší. Ale Novotný hovorí: "Pravičiari majú tendenciu dane znižovať." Ale pre koho?! Teraz som vám povedal pre koho. Odpoveďou je z Pacha, hybského zbojníka: "Riť Paľovu!" To vôbec nie je pravda! To vôbec nie je pravda, že máte. Tendenciu máte znižovať podnikateľom a bohatým ľuďom vo vyššej strednej vrstve. To máte proste absolútnu tendenciu.
A, bohužiaľ, aj kresťanskí demokrati ako kopírujú úplne perfektne. Viete, kresťanskí demokrati, vy máte problém s tým, aby ste sa tlačili so študentami v kupé? V prvej triede alebo v druhej triede? Máte s tým problém, aby študenti cestovali zadarmo? Poviem vám k tomu len toľko, že samotní železničiari to chcú. Chcú, pretože toto je prvý krok k tomu, čomu sa hovorí nosná doprava. Viete asi, o čom hovorím. V tejto krajine nikdy nikto nepovedal, čo je nosná doprava. Je to prvý krok k tomu, aby sa harmonizovala autobusová a iné druhy dopravy s nosnou dopravou ako takou, a podporuje to mnoho vecí, cestovný ruch, podporuje to mobilitu pracovnej sily. Veď hovoríte o študentoch, ale zároveň sme predstúpili s návrhom na zníženie alebo zvýšenie úľav pre ľudí, ktorí budú dochádzať do práce. Téma môže sa vám zdať problematická, ale pochybujem, že môžte vyhrať to, že budete zásadne odporovať.
Vyťahujete tu najnižší kvartálny rast HDP vo V4, opäť vytiahnuté veci. Česká republika má recesiu niekoľko rokov, odborne keby ste aspoň pripustili, že existuje niečo ako bázický efekt, to znamená, boli pod nulou, teraz trošku polepšili, tak majú v prvom kvartáli nejaký nárast. Ako to je smiešne. Ja ďakujem pánovi Jurzycovi, že si váži svoju odbornú česť a radšej išiel na víkend a nevystúpil ako s týmto. Ešte je krátko v politike, tak si váži sám seba.
Takže zvláštna je aj kritika z toho pohľadu, jedni hovoríte, Ľudo Kaník opäť, že tak znížte odvody, keď aspoň. Veď sme oznámili, že znížime odvody. Švejna hovorí, no ale tak akože tak aspoň povedzte, že držíte ten deficit a dlh a načo ďalšie výdavky? No tak ako z každej strany niečo sa chce ako urobiť.
Je tu jasný plán. Plán z osudnej minulej soboty, ktorý je oznámený z politického fóra, samozrejme, bude rozpracovaný detailne aj na vládnej úrovni a s každou vecou, ktorá si bude vyžadovať zmenu legislatívy, prídeme aj pred túto váženú snemovňu. To kľúčové, vlajková loď je zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny. Bude to na strane zdravotných odvodov, bude to v objeme asi 170 mil. eur, ideme znižovať de facto príjmy štátu, pretože aj fungovanie tretieho sankčného pásma dlhovej brzdy nám neumožňuje robiť v oblasti výdavkov takéto pohyby. A je to opatrenie, ktoré trčí z každého odporúčania medzinárodných inštitúcií, trčí zo všetkých ekonomických učebníc. Máme znížiť náklady práce pre zamestnávateľov, čo sa ide udiať, a máme zvýšiť motiváciu pracovať. Toto je proste vlajková loď, s ktorou prídeme, a pevne verím, že aspoň časť opozície, ktorá si váži svoje minulé slová, povie, že to je dobrý krok. A to je za 170 mil. eur a to je proste tá kľúčová masa peňazí, ktorá na druhej strane by mohla byť nahradená znížením, automatickým pilotom, znížením sadzby DPH na 19 %. Ale optický klam by bol to, že by to zlepšilo život ľudí, pretože podľa odborníkov a ekonómov iba maximálne 34 % by sa prejavilo z toho zníženia sadzby v cenách. Na regulované ceny máme tiež svoju odpoveď. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, ja vás upozorňujem, že bude lepšie prerušiť vaše rozprávanie.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Pani Jurinová, ja som včera hodinu čakal úplne zbytočne na to, aby som mohol pokračovať.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Obvykle končíme o 14. hodine.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
Ďakujem veľmi pekne za to, že ste ma počúvali a že som vám o päť minút teda predĺžil prácu. (Potlesk.)

Pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, prajem vám všetkým príjemný dobrý deň. Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2013 prerokovala vláda Slovenskej republiky 30. apríla tohto roku a schválila ho uznesením č. 205, ktorým ma súčasne poverila, aby som ho uviedol aj pri prerokovaní v Národnej rade.
Štátny záverečný účet obsahuje základné informácie o ekonomickom vývoji štátu, výsledky hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky v metodike ESA 95 a hospodárenie štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe. Hospodárenie je vyhodnotené v nadväznosti na schválený rozpočet verejnej správy na rok 2013 a nechýba ani medzinárodné porovnanie dosiahnutých výsledkov. Dovoľte mi teda stručne informovať o najdôležitejších číslach tohto dokumentu za rok 2013.
Najprv výsledky hospodárenia verejnej správy Slovenskej republiky v metodike ESA 95. Podľa tejto metodiky hospodárila verejná správa Slovenskej republiky v roku 2013 so schodkom 2,77 % a dlh verejnej správy k 31. 12. 2013 dosiahol úroveň 55,42 % hrubého domáceho produktu. Tak ako každý rok zdôrazňujem, že tieto údaje sú predbežné na základe jarnej notifikácie Eurostatom. Aktuálne čísla za rok 2013 potvrdené Eurostatom bude možné prezentovať v súhrnnej ročnej správe na jeseň tohto roku. Dosiahnutý schodok verejnej správy za rok 2013 bol oproti rozpočtovanej hodnote nižší o 0,17 % hrubého domáceho produktu a v porovnaní s rokom 2012 sa znížil o 1,71 % hrubého domáceho produktu.
Na základe vývoja verejných financií Slovenskej republiky v minulom roku a na základe predikcie Eurostatu a Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré potvrdzujú udržateľnosť tohto stavu v roku 2014 a 2015, navrhla Európska komisia, aby Slovenská republika bola vyňatá z procedúry nadmerného deficitu a Rada Ecofin, Rada ministrov financií Európskej únie, 20. júna tohto roku tento návrh aj schválila. Obdobné pozitívne rozhodnutie bolo aj pre Belgické kráľovstvo, Českú republiku, Dánske kráľovstvo, Holandské kráľovstvo a Rakúsku republiku.
Schodok verejnej správy: v absolútnom vyjadrení sa hospodárenie s verejnými financiami v roku 2013 skončilo so schodkom vo výške 1 mld. 995 mil. eur, čo je o 191,6 mil. eur menej, než sa rozpočtovalo.
Na schodok financií verejnej správy malo pozitívny vplyv najmä zrušenie rezervy na otvorenie druhého piliera dôchodkového systému v hodnote 229 mil. eur, úspora prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov vo výške 260 mil. eur a prenesenie výdavkov štátneho rozpočtu do nasledujúcich období v hodnote 233 mil. eur. Na schodok financií verejnej správy mali negatívny vplyv najmä nižšie daňové a odvodové príjmy o 137 mil. eur, nižšie niektoré nedaňové príjmy o 368 mil. eur, ide hlavne o príjmy z dividend, z predaja emisných povoleniek a z predaja núdzových zásob ropy.
Napriek uvedeným negatívnym vplyvom je možné konštatovať, že oproti roku 2012 došlo k medziročnému zvýšeniu celkových daňových príjmov o 1 mld. 886 mil. eur, nedaňových príjmov o 907 mil. eur pri poklese príjmov z grantov a transferov o 1 mld. 356 mil. eur.
Na strane výdavkov došlo k medziročnému zníženiu celkových bežných výdavkov verejnej správy o 878 mil. eur a kapitálových výdavkov o 61 mil. eur. Tento pozitívny vývoj salda verejných financií umožnil dosiahnuť celkovú cieľovú hodnotu pod 3 % hrubého domáceho produktu.
K dlhu verejnej správy. Maastrichtský dlh verejnej správy dosiahol ku koncu roka roku 2013 hodnotu 39 mld. 975 mil. eur, čo pri vyčíslenom predbežnom hrubom domácom produkte vyše 72 mld. eur predstavuje hodnotu 55,42 percent. Dosiahnutá medziročná zmena konsolidovaného dlhu znamenala jeho zvýšenie o 2,8 % hrubého domáceho produktu a v absolútnom vyjadrení ide o 2 mld. 537 mil. eur. Zvýšenie pomeru dlhu k HDP bolo spôsobené rastom dlhu o 6,8 % pri raste hrubého domáceho produktu v bežných cenách o 1,5 percenta. Prekročenie dlhu cez hranicu 55 % hrubého domáceho produktu znamená, že na základe zákona o rozpočtovej zodpovednosti je nutné v roku 2014 realizovať ďalšie kroky na znižovanie dlhu vrátane viazania výdavkov štátneho rozpočtu vo výške 3 % z celkových výdavkov štátneho rozpočtu, kde šlo o sumu približne 300 mil. eur.
K výške dlhu je nutné dodať, že bez imputovania pôžičky agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov v hodnote 465 mil. eur, na základe rozhodnutia Eurostatu by bola výška dlhu 54,77 %. Toto rozhodnutie urobil Eurostat na poslednú chvíľu, len pár týždňov pred zverejnením notifikovaných výsledkov, pričom ministerstvo financií už nemalo možnosť s Eurostatom o zaznamenaní rokovať ani urobiť iné kroky vedúce k zníženiu dlhu.
Ďalším významným faktorom vplývajúcim na výšku dlhu je účasť Slovenska na záchrannom mechanizme EFSF, pri ktorom poskytnuté záruky vstupujú do dlhu krajiny, a to výške vypočítanej Eurostatom. Dlh Slovenska za rok 2013 po odpočítaní týchto záruk, ako aj imputovaného dlhu ropnej agentúry by dosiahol hodnotu 52,02 % hrubého domáceho produktu. Rozhodujúca časť, až 97 % dlhu verejnej správy tvorí dlh, ktorého nositeľom sú štátne rozpočtové organizácie a ktorý je v správe Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ten dosiahol ku konca roka 2013 menovitú hodnotu 38 mld. 891 mil. eur a medziročne sa zvýšil o 2 mld. 725 mil. eur, to znamená o 7,53 percenta. Hlavnou príčinou zvýšenia dlhu bol schodok štátneho rozpočtu.
V rámci eurozóny osemnástich krajín v roku 2013 dosiahlo osem štátov vyšší schodok a štrnásť krajín dosiahlo vyšší dlh verejnej správy ako Slovenská republika. Priemerný schodok Európskej únie, EÚ, 18-ky eurozóny bol 3 % hrubého domáceho produktu a priemerný dlh verejnej správy EÚ 18-tky bol 92,6 % hrubého domáceho produktu v roku 2013.
Teraz ešte niečo o výsledku štátneho rozpočtu Slovenska na hotovostnom princípe. Príjmy štátneho rozpočtu v roku 2013 dosiahli sumu 12 mld. 796 mil. eur a výdavky 14 mld. (818), 820 mil. eur, takže rozpočtové hospodárenie sa skončilo schodkom 2 mld. 23 mil. eur.
Dosiahnuté príjmy štátneho rozpočtu boli nižšie, ako sa rozpočtovalo v pôvodne schválenom rozpočte o miliardu 120 mil. eur, išlo o medziročný rast však o 8,2 %, a výdavky štátneho rozpočtu boli nižšie ako v schválenom rozpočte o 2 mld. 182 mil. eur. Čiže išlo o medziročný pokles o 5,2 percenta.
V absolútnom vyjadrení boli hotovostné príjmy štátneho rozpočtu oproti roku 2012 vyššie o 996 mil. eur a výdavky boli nižšie o 821 mil. eur.
Schodok štátneho rozpočtu vo výške 2 mld. 23 mil. eur je vo vzťahu k pôvodne schválenému rozpočtu nižší 1 mld. 62 mil. eur a v medziročnom porovnaní schodok štátneho rozpočtu na hotovostnom princípe klesol o 1 mld. 787 mil. eur, to znamená o 47 percent.
Schodok štátneho rozpočtu za rok 2013 vykázaný na hotovostnom princípe bol krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych dlhopisov v hodnote miliarda 160, pardon, 1 mld. 662 mil. eur z predaja štátnych pokladničných poukážok v hodnote 12 mil. eur a finančnými zdrojmi z čerpania tranže vládneho úveru v hodnote 350 mil. eur. Toľko na úvod.
Odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým schvaľuje Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2013 a ktorým berie na vedomie spôsob krytia schodku štátneho rozpočtu takisto za rok 2013.
Ďakujem.

Dobré ráno. Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, podpredseda parlamentu, vážený pán minister, pán predseda výboru, dámy poslankyne, páni poslanci. Najvyšší kontrolný úrad v zmysle príslušných paragrafov zákona o Najvyššom kontrolnom úrade vypracoval stanovisko k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky. Na základe výsledkov kontroly správnosti zostavenia záverečných účtov vybraných rozpočtových kapitol kontroly správnosti zostavenia návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2013, ako aj analýzy vyžiadaných informácií konštatuje, že v hospodárení štátneho rozpočtu vykázanom na hotovostnom princípe sa v roku 2013, tak ako to konštatoval pán minister, dosiahli príjmy vo výške 12 mld. 796 mil. eur., výdavky 14 mld. 820 mil. eur a schodok teda dosiahol 2 mld. 23 mil. a 258 tis. eur.
Skutočný schodok štátneho rozpočtu bol v porovnaní so zákonom rozpočtovanou sumou nižší o 1,62 mld. eur a v porovnaní s rokom 2012 došlo k jeho zníženiu o 1,79 mld. eur, to znamená o 46,9 percenta.
Rast slovenskej ekonomiky sa v roku 2013 medziročne spomalil o 0,9 percentuálneho bodu na úroveň 0,9 %, ale bol štvrtým najvyšším ekonomických rastom v rámci eurozóny.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky na základe analýzy základných rozpočtových ukazovateľov v roku 2013 pozitívne hodnotí snahu vlády Slovenskej republiky prijímať opatrenia zamerané na konsolidáciu verejných financií. Rozpočtový cieľ na rok 2013 sa podarilo dosiahnuť. Hospodárenie subjektov verejnej správy sa skončilo podľa predbežných údajov deficitom vo výške 1,99 mld. eur. Podiel schodku na hrubom domácom produkte predstavoval 2,8 percenta. Tým bola Slovenská republika vyčlenená z procedúry nadmerného deficitu.
Konsolidovaný dlh verejnej správy dosiahol k 31. 12. 2013 hodnotu, tiež to spomínal pán podpredseda vlády, 39,98 mld. eur.
V oblasti príjmov štátneho rozpočtu Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky tiež pozitívne hodnotil úsilie vlády Slovenskej republiky v oblasti boja proti daňovým únikom. Na základe výsledkov kontroly účinnosti systému boja proti daňovým únikom na DPH odporučil Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky prijímať ďalšie opatrenia operatívneho charakteru, najmä v oblasti zvyšovania efektívnosti procesov súvisiacich s elimináciou daňových únikov na DPH, a to nepretržitým monitorovaním merania ich výkonnosti a účinnosti, najmä z pohľadu dopadu na štátny rozpočet za pomoci sofistikovaného informačného systému.
Vo vzťahu k prostriedkom Európskej únie Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že rozdiel medzi celkovým objemom príjmov, ktoré Slovenská republika v roku 2013 z rozpočtu Európskej únie skutočne získala, a finančnými prostriedkami, ktoré Slovenská republika do rozpočtu Európskej únie skutočne odviezla, dosiahol rozdiel 1,36 mld. eur, čo je o 1,37 mld. menej oproti schváleného rozpočtu na rok 2013.
Situácia v čerpaní prostriedkov Európskej únie je neuspokojivá. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky poukazuje na to, že čerpanie finančných prostriedkov na štrukturálne opatrenia druhého programového obdobia bolo k 31. máju tohoto roka len na úrovni 56,5 percenta, čo znamená, že možnosť vyčerpania všetkých prostriedkov sa stále znižuje. Na základe kontrol, ktoré vykonal Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v jedenástich rozpočtových kapitolách a v troch štátnych účelových fondoch, čo nie je málo, je možné konštatovať, že účtovné a finančné výkazy zostavené k 31. 12. 2013 neobsahovali významné nesprávnosti a poskytovali verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva o finančnej situácii účtovných jednotiek. Návrhy záverečných účtov jednotlivých kapitol boli vypracované v súlade so smernicou na vypracovanie záverečných účtov. Kapitoly a štátne účelové fondy dodržali záväzné ukazovatele a rozpočtové opatrenia boli vykonané v súlade so zákonom o štátnom rozpočte na rok 2013 a zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky však boli zistené viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, a to najmä zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, o účtovníctve, o správe majetku štátu, o verejnom obstarávaní, o finančnej kontrole a vnútornom audite a samozrejme aj v oblastiach Zákonníka práce.
Účtovné závierky zostavené obcami a vyššími územnými celkami podľa zákona o účtovníctve obsahovali požadované súčastia a náležitosti. Nedostatky zistené kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu neovplyvnili celkové výsledky o účtovných a finančných výkazoch.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky zistil kontrolou obcí a vyšších územných celkov tiež viaceré porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Boli zistené mnohé nedostatky poukazujúce na nesúlad so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy, územnej samosprávy, o verejnom obstarávaní, o účtovníctve, o majetku obcí, o katastri nehnuteľností a o obecnom zriadení. Zistené bolo aj porušenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a nedodržiavanie zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite.
Na základe kontrolou zistených nedostatkov Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky navrhoval kontrolovaným subjektom v súlade s § 13 ods. 2 zákona o Najvyššom kontrolnom úrade odporúčania, ktoré majú zabezpečiť elimináciu nepriaznivého vplyvu zistených nedostatkov pri vynakladaní verejných zdrojov a tiež aj prostriedkov Európskej únie.
Na záver mi dovoľte uviesť, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje, že Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky na rok 2013 obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2013.
Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2013 a jeho kapitoly pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1030 z 12. mája 2014 výboru pre financie a rozpočet a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Gestorskému výboru výbory predložili výsledky o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu. Výbor pre financie a rozpočet vypracoval na ich základe spoločnú správu výborov Národnej rady.
Výsledky rokovania výborov k Návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2013: V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady uvedený návrh prerokovali určené výbory, a to, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 309 zo dňa 17. júna 2014 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 170 zo dňa 12. júna 2014.
Uvedené výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky po prvé, schváliť Návrh štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2013, podľa ktorého:
a) podiel schodku verejnej správy Slovenskej republiky na hrubom domácom produkte v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu (ESA 95) podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 23. 4. 2014 dosiahol 2,77 %; b) konsolidovaný dlh verejnej správy podľa údajov v jednotnej metodike platnej pre Európsku úniu podľa údajov zverejnených Eurostatom dňa 23. 4. 2014 dosiahol k 31. decembru 2013 sumu 39 mld. 975 mil. 176 tis. eur, čo predstavuje 55,42 % hrubého domáceho produktu; c) príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na hotovostnej báze dosiahli 12 mld. 796 mil. 400 tis. eur, výdavky 14 mld. 819 mil. 700 tis. eur a schodok 2 mld. 23 mil. 300 tis. eur;
po druhé, vziať na vedomie, že schodok štátneho rozpočtu vykázaný v štátnom záverečnom účte Slovenskej republiky za rok 2013 vo výške 2 mld. 23 mil. 300 tis. eur bol k 31. decembru 2013 krytý finančnými prostriedkami získanými z predaja štátnych pokladničných poukážok v hodnote 11 mil. 500 tis. eur a z predaja štátnych dlhopisov v hodnote 1 mld. 661 mil. 800 tis. eur a finančnými zdrojmi z čerpania tranže vládneho úveru v hodnote 350 mil. eur.
K návrhom kapitol štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2013: V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady návrhy záverečných účtov kapitol prerokovali všetky výbory bez pripomienok. Gestorský výbor uznesením č. 319 zo dňa 24. júna 2014 po prvé, schválil spoločnú správu výborov Národnej rady; po druhé, navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ján Jasovský uviedol stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k Návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2013; po tretie, určil ma za spoločného spravodajcu výborov a splnomocnil ma, aby som predniesol spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tejto spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dámy a páni, štátny záverečný účet Slovenskej republiky, ako koniec koncov štátny záverečný účet akejkoľvek krajiny, je veľmi závažný dokument.
Tí z vás, ktorí pracovali v súkromnom sektore, tak by som to prirovnal možno k ročnej účtovnej závierke korporácie, kde sa akcionári korporácie zapodievajú vždy po skončení roka tým, aké dosiahla spoločnosť výsledky, akú dosiahla súvahu, výsledovku, čiže nejaké aktíva, pasíva, bilanciu na strane jednej a výnosy a náklady a na konci rozdiel, čiže zisk alebo strata na strane druhej. Keď zostanem pri tejto voľnejšej paralele, tak to je presne to isté pri štátnom záverečnom účte. Rozdiel je len v tom, že namiesto akcionárov tu máme občanov, ktorí by mali byť v tom dobrom slova zmysle akcionármi štátu (vyslovené s pobavením), s troškou nadsádzky. A ďalší rozdiel je v tom, že keď si porovnáme výnosy a náklady, tak v prípade korporácie dostaneme zisk alebo stratu a v prípade štátu by sme mali dostať prírastok alebo úbytok bohatstva, keď to opäť s troškou zjednodušenia a nadsádzky poviem. Ale koniec koncov po tom, čo sme schválili v parlamente zákon o rozpočtovej zodpovednosti, tak ide sa, predpokladám, z roka na rok aj toto zdokonaľovať a doviesť do nejakej hodnoty, kvality, kedy to bude mať dobrú vypovedaciu schopnosť, či vláda, akákoľvek vláda krajiny bohatstvo za štyri roky zvýšila alebo, naopak, znížila.
Takže toľko na úvod, na odľahčenie. A preto, preto chcem povedať nasledovné dve poznámky k predloženému štátnemu záverečnému účtu, ktorý, ako som povedal v úvode, by mal niečo hovoriť o tom, ako korporácia, v tomto prípade Slovenská republika, hovorím, pracovala pre svojich akcionárov, v tomto prípade pre svojich občanov. Tá prvá poznámka sa týka dosiahnutého schodku verejnej správy alebo deficitu. A tá druhá sa bude týkať ako obvykle hrubého verejného dlhu.
Takže poďme teda po poriadku. Pokiaľ ide o schodok verejnej správy, chcem konštatovať, že je naozaj dobrou správou pre Slovensko, že sme sa dostali von z tej trestnej lavice a že sme ukončili pobyt v procedúre nadmerného deficitu. Skutočne dobrá správa. Na strane druhej ale, aby sme vnímali takéto posolstvá v celom komplexe, nielen nominálne, nielen ako suché konštatovanie, tak treba povedať pre objektivitu, že sú stále krajiny, ktoré v takejto procedúre nadmerného deficitu nikdy neboli. Napríklad Luxembursko, napríklad Švédsko, ale aj krajina z toho postkomunistického bloku, napríklad Estónsko, nikdy v procedúre nadmerného deficitu neboli. Takže aby sme naozaj videli vždy obidve, obidve strany tej, tej mince.
A chcem povedať ešte jedným dychom, že my sme sa dostali do procedúry nadmerného deficitu v roku 2009. A teraz naozaj nejde o to, tie prekáračky naša vláda, vaša vláda, nechajme toto bokom. Ale holou pravdou je, že v roku 2009, keď tá kríza dorazila na Slovensko, lebo vypukla v septembri 2008, tak pravdou je, že ja si to vtedy celkom dobre pamätám, vtedajší minister financií Jano Počiatek prišiel do parlamentu a požiadal o schválenie, novelu zákona o štátnom rozpočte. Myslím, že to bol november 2009 alebo október 2009. Nehrajú rolu teraz tie tri-štyri týždne hore-dole. Proste na sklonku roka prišiel s novelou o štátnom rozpočte do parlamentu. Pritom zákon o štátnom rozpočte je preto zákonom, že by sa mal dodržiavať presne rovnako ako ktorýkoľvek iný zákon.
No a čo tá novela mala vtedy obsahovať? Mala obsahovať dve veci. Konštatovanie, že príjmy nám klesli o 2 mld. eur, lebo kríza. A na strane druhej o rovnakú sumu 2 mld. eur vzrástol deficit. Poviem okrúhle čísla, namiesto 3 mld. 5 mld. eur. Prečo to hovorím? Vtedy, v roku 2009 sa vláda s krízou vyrovnala tak, že predložila parlamentu novelu zákona o štátnom rozpočte s konštatovaním, že príjmy budú o 2 mld. nižšie, ako bolo plánované, a teda deficit bude o približne 2 mld. eur vyšší, ako bolo plánované. S výdavkami sa nestalo vôbec nič. Vláda v tej spomínanej novele na sklonku roka 2009 s výdavkami neurobila vôbec nič.
A nie je pravdou, že opäť s výdavkami nebolo možné nič robiť because of crisis, lebo nám vypukla kríza, ale okolité krajiny, netreba chodiť ďaleko pre príklad, tu susedia z Českej republiky v tej dobe znižovali medziročné výdavky o 16 percent práve preto, lebo kríza. Dobrý hospodár v tej kríze musí trošku zatiahnuť ručnú brzdu primárne na tej výdavkovej strane. No a tak sa stalo v tom roku 2009, že sme vyprodukovali deficit vo výške približne 8 percent. To bol ten, ten prvý okamih, keď sme sa dostali do procedúry nadmerného deficitu. Takže aby sme nežili tu v nejakej ilúzii, že v tej procedúre sme boli niekoľko rokov a že sme tam chvíľu boli a potom zase neboli. Proste to má nejaké svoje opodstatnenie, má to nejaké svoje dôvody. A teraz som sa pokúsil naozaj bez emócií konštatovať holé fakty a čísla. A myslím, že v tom sa aj s pánom ministrom Kažimírom zhodneme.
Takže vrátim sa teraz, pre objektivitu zase otočím tú mincu opačne, a konštatujem, že je to dobrá správa pre Slovensko, že sme von z procedúry nadmerného deficitu a že nedostaneme finančnú pokutu vo výške 0,2 % HDP, čo v absolútnom vyjadrení by mohlo predstavovať 140, 150 mil. eur. Dobrou správou je to preto, lebo napríklad pre ľudí, ktorí nepracujú s číslami v oblasti makroekonomiky a verejných financií, ak sa nemýlim, na zvýšenie platov sestier a pôrodných asistentiek sme potrebovali sumu okolo 50 mil. eur ročne, čiže ak by takúto pokutu Slovensko dostalo, tak by napríklad nám chýbali zdroje na tri roky v spomínanej oblasti. Čiže naozaj toto je dobrou správou.
Ale treba súčasne povedať, že dobrým signálom je to aj preto, že finančné trhy nám prinajmenšom nebudú zvyšovať náklady na obsluhu verejného dlhu. Chcem ale povedať, že akokoľvek ozdravíte verejné financie, tak má to dve roviny. Môžme to vyjadrovať či už absolútnych číslach alebo v percentách v pomere k ekonomickému výkonu štátu, ale treba povedať, že má to rovinu kvantitatívnu a kvalitatívnu. Ja sa na chvíľu zastavím pri tej kvalitatívnej rovine. Náš deficit v uplynulom roku naozaj klesol pod 3 percentá. To číslo 2,77 je fajn. Ale treba si položiť súčasne jedným dychom tri fundamentálne otázky.
Tá prvá, správa sa vláda zodpovedne k verejným financiám aj z dlhodobého hľadiska? Pretože, opakujem, nominálne sme pod 3 % a tešme sa tomu vystúpeniu z procedúry nadmerného deficitu, ale vzniká otázka, či sa vláda správa zodpovedne aj z dlhodobého hľadiska k verejným financiám. To magické slovo, ktoré sa v týchto diskusiách používa najčastejšie, slovo sustainability alebo udržateľnosť verejných financií. Druhá fundamentálna otázka je, či má vláda zásadnú predstavu ako tlmiť dopady ekonomickej krízy. Pretože nie nadarmo som spomenul ten krátky historický, s troškou nadsádzky historický, to je staré päť rokov, ten príklad z roku 2009 o tej jeseni, ako sa novelizoval zákon o štátnom rozpočte. Tretia fundamentálna otázka, vyrovná sa vláda so záväzkami z európskej fiškálnej zmluvy a so záväzkami, ktoré plynú z domáceho zákona o ústavnej dlhovej brzde?
No a ja tvrdím v odpovedi na všetky tri otázky: nie, teda rovnaká odpoveď na všetky tri otázky.
Keď sme pri tej prvej otázke či sa vláda správa zodpovedne aj z dlhodobého hľadiska a dbá na dlhodobú udržateľnosť verejných financií, tak chcem povedať, že akýkoľvek strednodobý, podčiarkujem, strednodobý plán ozdravenia verejných financií ten je vždy dôveryhodným až v okamihu, keď vedie k stabilizácii hrubého verejného dlhu. Vtedy sa strednodobý plán konsolidácie verejných financií stáva kredibilným, dôveryhodným pre domáce a zahraničné entity, ale myslím si, že primárne aj pre ľudí, ktorí nesú priamu politickú zodpovednosť za takúto stabilizáciu.
A teraz sa pýtam opäť, možno považovať kroky vlády na ozdravenie verejných financií za vierohodné, ak vláda prelamuje v tom verejnom dlhu jedno ochranné pásmo za druhým? Prelomili sme 50 %, potom 53, 55 a tohto roku sa dotkneme hranice 57 percent. Teraz nebudem polemizovať o tom, či ju prelomíme alebo nie. Pevne verím, že nie. Ale pravdou je, že sme vlastne štyri ochranné pásma prelomili, pokiaľ ide o hrubý verejný dlh. A obzvlášť podčiarkujem, že tá hrozba povinnosti predloženia vyrovnaného rozpočtu pre volebný rok 2016, ten Damoklov meč tu visí stále. Budem držať aj osobne palce ministrovi financií, aby sa mu podarilo na jednej strane neprelomiť spomínaných 57 % v tomto roku, to by bola naozaj katastrofa pre slovenskú ekonomiku. Boli by len dve možnosti, buď získať niekde opäť 2 mld. eur, čo je takmer nemožné, alebo prelomiť teraz nie ochranné pásmo, ale prelomiť priamo zákon o rozpočtovej zodpovednosti, čo myslím, že som správne vyčítal z médií, sa už pán minister financií vyjadril, že touto cestou určite nepôjde, minimálne, že ju sám nebude iniciovať, otváranie zákona o dlhovej brzde.
No ale na strane druhej sme nie tak dávno mali na výbore pre európske záležitosti tému o tom, že nám hrozí zastavenie preplácania eurofondov. Vtedy sa hovorilo o sume od 300 do 500 mil. eur, neviem, ako sa medzitým v ostatných dňoch a hodinách táto situácia vyvinula. Ale ešte pár dní dozadu to riziko bolo úplne reálne. A preto aj Európska komisia samotná v tých country-specific recommendations, v tých špecifických odporúčaniach pre krajiny, sama hovorí, uvádza, že Slovensku hrozí riziko, že sa odkloní v strednodobom horizonte od tých MTO, od tých strednodobých cieľov, ktoré sú niekde zapísané do kameňa. Čiže pokiaľ ide o štrukturálne deficit, čo je deficit očistený od cyklických vplyvov a nákladov na obsluhu verejného dlhu, nám stále hrozí, že sa v strednodobom horizonte od stanovených cieľov odkloníme. Konštatujem nie ja, konštatuje Európska komisia.
A dokonca Slovenská republika ostáva v skupine rizikových krajín, pokiaľ ide dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tu nechcem ísť do technických detailov, hovorím teraz o tých ukazovateľoch S1, S2. Myslím, že vieme obaja, o čom hovorím (poznámka rečníka adresovaná predkladateľovi). To znamená, že stále platí, že sme v skupine rizikových krajín, pokiaľ ide o schopnosť udržať hrubý verejný dlh pod 60 % aj v roku 2030. To riziko tu stále platí. Posun je len v tom, že sme sa dostali zo skupiny veľmi rizikových krajín do skupiny ri-zi-ko-vých. A slovíčko riziko je tu stále.
A v tejto súvislosti by som chcel povedať, že dlhodobo z tých špecifických odporúčaní pre krajiny si príliš tie krajiny ťažkú hlavu nerobia a nelámu si ju. A vo všeobecnosti som niekde zachytil taký údaj, že v priemere tie špecifické odporúčania pre krajiny sa plnia na 15 %, v priemere podotýkam. A tu sa chcem, opýtať, a využiť možnosť a priestor, pána ministra financií, že ako tipuje on, že tie country-specific recommendations pre Slovensko pre nasledujúce dva roky, že asi na koľko percent si trúfa táto vláda, teda do konca volebného politického cyklu splniť. Či budeme nad priemerom 15-percentným, alebo budeme pod priemerom plnenia týchto odporúčaní.
Takže konštatujem k tej prvej poznámke, stále, stále platí, že z dlhodobého hľadiska sme aj v schopnosti udržať verejný dlh pod 60-percentami v roku 2030, sme stále krajinou, podčiarkujem, ri-zi-ko-vou. Bolo by veľmi dobré, keby sme, ono je to už vlastne takou prirodzenou vlastnosťou takmer všetkých politikov, že to, čo je bližšie, to, čo je v krátkodobom horizonte, to nejakým spôsobom cítime vierohodnejšie, alebo to riziko, ten Damoklov meč je nám tak, povedal by som, veľmi viditeľný a veľmi vyvolávajúci mráz po chrbte. A to, čo je v strednodobom alebo dlhodobom horizonte, ako keby už sa nás, nikoho, nikoho z nás netýkalo, lebo to je niekde tam, ďaleko, kam nedovidíme. Kto by sa, preboha, dnes zapodieval rokom 2030, že?! Veď žijeme tu a teraz, tak poďme všetko minúť a prejesť a rozdať a zabezpečíme si, keď nič iné, tak znovuzvolenie na konci politického cyklu. Ale v istom okamihu tá realita, dôjde k tomu stretu s realitou, pretože tomu stretu s realitou sa vyhnúť nedá.
Dovoľte mi teraz druhú poznámku, ktorá sa týka dlhovej, dlhovej brzdy. A to, čo v poslednej dobe veľmi rezonuje aj v tej skupine odbornej verejnosti, ale aj v skupine menej odbornej verejnosti, medzi politikmi s určitosťou, to sú tie diskusie o tom, že kde sa vlastne slovenská ekonomika dnes nachádza. Sme v období po kríze, alebo sme len v nejakom tvare písmena W. To znamená, že momentálne to je ten prostriedok v tom dvojitom W, že sme trošku, trošku hore. Je to veľmi fragile, veľmi také krehké, veľmi labilné, ale predsa len akési oživenie, podčiarkujem to slovíčko krehké, a či nedôjde teda k opakovanému, opakovanému prepadu, najmä po tom, čo budú na jeseň zverejnené stress testy, záťažové testy európskych systémových bánk.
Takže je veľa diskusií o tom, kde sa nachádzame, či sme v období po kríze alebo nás čaká ešte nejaká ďalšia, ďalší pád smerom dole. Teraz nehovorím o Slovensku, ale obecne o celej eurozóne a celej Európskej únii. Potom z toho vyplývajú diskusie o tom, či otvoriť alebo neotvoriť ústavný zákon o dlhovej brzde. A nakoniec diskusie o tom, ktoré sa veľmi zintenzívnili po eurovoľbách aj na európskej úrovni, či zjemniť alebo nezjemniť, rozumej oslabiť alebo neoslabiť rozpočtové kritériá na úrovni celej skupiny krajín Paktu stability a rastu.
No a tu sú hneď dva aktualizačné momenty k týmto diskusiám. Tým prvým bola nedávno skončená misia Medzinárodného menového fondu na Slovensku, kedy zástupcovia MMF konštatovali, že ako keby sme mali zjemniť náš domáci zákon o rozpočtovej zodpovednosti, pretože, teraz to voľne parafrázujem, zväzuje vláde ruky. Zväzuje vláde ruky tým, že po prelomení už ochranného pásma 55 % verejného dlhu je povinnosť viazať výdavky vo výške 3 % a navyše v tomto roku a navyše v budúcom roku hrubé verejné výdavky nesmú byť vyššie ako výdavky tohto roka. Čiže medziročne prírastok zero, nula. A ako keby toto malo zväzovať vláde ruky, či má ozdravovať verejné financie len teda na tej strane výdavkov, v tomto prípade viazaním, 3-percentným viazaním výdavkov alebo medziročným nulovým nárastom a že teda nemôže variovať na obidvoch stranách rozpočtu jak na stane výdavkovej, tak aj na strane príjmovej. Tu chcem ale upozorniť, že, a opäť je to holé konštatovanie faktu, bez nejakých emócií, že 3-percentné viazanie výdavkov sa v princípe udialo tak, že vlastne minister financií rozpustil rezervu, ktorú mal vytvorenú, myslím vo výške okolo 240 - 250 mil. eur pre prípad, že vláda nevyberie na daniach takú sumu, ako predpokladala. Koniec koncov samotný štátny záverečný účet konštatuje ďalšie jednorazové vplyvy typu, že napríklad bola vytvorená rezerva na otvorenie druhého piliera tiež vo výške asi 230 mil. korún. Vy keď otvoríte druhý pilier, tak sporujúci, ktorí z neho odchádzajú, tak odchádzajú aj tak, že si, odchádza spolu s nimi samozrejme aj ten našetrený kapitál, tá istina. Takže boli povytvárané takéto rezervy a v princípe ich rozpustením sa dosiahlo 3-percentné viazanie. Ja som dodnes nevidel nejaký relevantný detailný materiál, detailnú analýzu, 3-percentné viazanie výdavkov, z čoho sa skladalo, ako postihlo jednotlivé rozpočtové kapitoly a jednotlivé rezorty, kde všade došlo proste k úsporám, reálnym úsporám, podotýkam. A po druhé, je treba povedať, že vláda už manévrovací priestor na príjmovej strane nemá takmer žiaden. Teraz abstrahujem od dlhodobo, a správne, že sa tak deje, pripravovaných napríklad úprav daňových sadzieb, pokiaľ ide o majetkové dane, dane z nehnuteľností, príprava cenových máp a všetko, čo s tým súvisí. Toto je veľmi správne, že sa tak deje. Ale ak teraz od toho abstrahujem, pretože to ešte bude stáť istý čas, kým sa dostaneme do použiteľného, do vykonateľného štádia týchto daní, tak konštatujem, že na príjmovej strane vláda vyčerpala takmer úplne celý manévrovací priestor. A teda naozaj ostáva len tá strana výdavková.
A tu chcem povedať, že tie odporúčania Medzinárodného menového fondu považujem za veľmi, veľmi nebezpečné, ak hovoria teda o tom, že zákon o rozpočtovej zodpovednosti príliš zväzuje vláde ruky, že mala by mať vláda väčšiu volatilitu, pokiaľ ide hlavne o výdavkovú stranu. Za nebezpečné to považujem hlavne preto, alebo vedel by som to ešte pochopiť v prípade, ak by verejné výdavky na Slovensku, buď všetky alebo aspoň veľká väčšina z nich, boli vynakladané produktívne, efektívne a hospodárne. Všetci dobre vieme a určite sa zhodneme aj s pánom ministrom Kažimírom, že tomu tak nie je. Predsa nemôže nikto, kto trochu pozná verejné financie, vysloviť vetu, že verejné výdavky na Slovensku z veľkej miery alebo takmer všetky sú vynakladané hospodárne, efektívne a účelne. Tomu tak jednoducho nie je. Tak opäť by som chcel len varovať, že buďme veľmi opatrní pri takýchto odporúčaniach akokoľvek renomovanej inštitúcie a nepopusťme opäť uzdu tým výdavkom tak, ako sme to urobili na jeseň v roku 2009, alebo teda urobil to vtedajší minister Jano Počiatek, a výsledkom bolo, že sme nemali deficit už spomínané 3 mld., ale 5 mld. V percentách voči výkonu ekonomiky, ak chcete, takmer osem percent. A také roky sme zaknihovali po sebe dva.
Druhý aktualizačný moment, ktorý je ešte robustnejší, pokiaľ budeme hovoriť o otvorení, neotvorení zákona o ústavnej dlhovej brzde, je nedávno skončené stretnutie lídrov socialistických a sociálnodemokratických strán v Paríži, na ktorom sa zúčastnil... Tu má niekto problém vypnúť mobil? To je celkom jednoduché, to tlačítko (reakcia rečníka na zvonenie mobilu v sále). Nedávno sa v Paríži uskutočnilo spomínané stretnutie lídrov socialistických a sociálnodemokratických strán, na ktorom sa zúčastnil aj náš premiér Robert Fico. A tam sa odohrala jedna veľmi, opäť pre celú eurozónu a celú Európsku úniu veľmi nebezpečná, nebezpečná vec. Vytvoril a sformuloval sa obrovský tlak, hlavne Francúzska a Talianska, tlak na to, aby sa práveže zmiernili v Európe rozpočtové pravidlá, pravidlá Paktu stability a rastu. A ten tlak išiel naozaj, on tak nominálne, keď počúvate tie zdôvodnenia, tie sa počúvajú naozaj dobre a neznalý veci alebo neekonóm by aj tomu, aj uveril. To sú tie odvolávania sa na to, že potrebujeme ekonomický rast za každú cenu, nech to stojí, čo to stojí, potrebujeme vytvárať nové pracovné miesta. Opäť za každú cenu, nech to stojí, čo to stojí. Ale opakujem, z toho strednodobého hľadiska príde neuveriteľne krutý stret s realitou. A tam sa nechali počuť zástupcovia Francúzska a Talianska, najmä teda bolo počuť francúzskeho prezidenta Hollanda, že napríklad náklady na ekonomické reformy by sa nemali započítavať do deficitov. No ja sa teraz chcem opýtať tak úplne zrozumiteľne, ak, lebo isté prirodzené ekonomické zákony platia ako na úrovni domácností, tak na úrovni korporácií, tak aj na úrovni krajiny alebo tej makroekonomickej sféry. A teraz si predstavte, že domácnosť si rekonštruuje dom. To je tiež reforma. Alebo si ide dať nový systém kúrenia, aby bol úspornejší. A náklady na rekonštrukciu kúrenia, tá rodina povie, že síce sme si to požičali z komerčnej banky v podobe nejakého spotrebáku, nejakého úveru, ale budeme sa tváriť, že to nie je náš dlh, že to ako keby bol dlh nejakého suseda. No to jednoducho, jednoducho nejde. Opäť ten stret s realitou v jednom okamihu nastane.
Prvý, ktorý sa ozval a začal veľmi razantne kričať proti takýmto tlakom Talianska a Francúzska na zmierňovanie rozpočtových pravidiel Paktu stability a rastu, bol guvernér Bundesbanky Jens Weidmann. Preto ja vždy rád spomínam, že Nemci sú v súčasnosti pomaly jednou z posledných krajín, ktoré držia ako taký, v dobrom slova zmyslše žandár a policajt, držia proste ten, tú supervíziu, ten dohľad nad tým, aby sa nám úplne tá Európska únia a eurozóna nerozsypala ako domček z karát. Jens Weidmann povedal doslova, že takéto ústupky v zmierňovaní alebo zjemňovaní Paktu stability a rastu a ostatných rozpočtových pravidiel by mohli byť pre celú eurozónu fatálne. Podotýkam, ja nie som lekár, ale myslím, že to je niečo podobné ako smrť, nie? Keď lekár konštatuje exit, to znamená, pacient zomrel. Ak je niečo fatálne, to znamená, že už je to nezvratné, že to je proste koniec. Opäť toto nehovorím ja, toto povedal guvernér nemeckej Bundesbanky, čo je obdoba našej Národnej banky Slovenska. A ten určite vie, o čom hovorí. Varoval, že takéto zmiernenie rozpočtových pravidiel v eurozóne a v Európskej únii by mohlo viesť dokonca k šokovým vlnám a pripomenul Francúzom, a to treba pripomenúť aj na pôde slovenského parlamentu, že z pätnástich rokov pobytu v eurozóne Francúzi deväť rokov porušovali Pakt stability a rastu. Z pätnástich rokov, ktoré sú v eurozóne, 9 rokov porušili pravidlá Paktu stability a rastu. Čo sa stalo? Nič. Po každé dostali výnimku.
A preto vravím, že aj v tomto kontexte, aj v tejto optike sa pozerajme na naše vystúpenie z trestnej lavice, z toho pobytu v tej procedúre nadmerného deficitu, že my sa síce tešíme, že nedostaneme finančnú pokutu vo výške 0,2 % hrubého domáceho produktu, tých 150 miliónov eur. Francúzi tiež mali zapísané v strednodobom cieli ozdravenie svojich verejných financií a tiež mali v roku 2013, minulý rok dosiahnuť deficit pod 3 percentá. Nedosiahli. Dostanú pokutu? Nedostanú. Budú desiaty rok z pätnástich rokov pobytu v eurozóne porušovať pravidlá Paktu stability a rastu. A nielen to, že tie pravidlá nie sú vymožiteľné, lebo keď nie sú sankcionované, tak nie sú ani vymožiteľné, ale navyše budú vyvíjať a už vyvíjajú obrovský tlak spolu s Talianmi, aby sa ďalej zmäkčovali pravidlá Paktu stability a rastu, rozpočtové pravidlá. Toto, varujem, je naozaj cesta do pekla.
A viete prečo? A viete prečo sa to týka veľmi, veľmi tesno sa to dotýka aj Slovenska? No dôvod je jednoduchý. Na jednom z ostatných zasadnutí výboru pre európske záležitosti, kde sa zúčastnil aj pán premiér, ktorý si došiel vypýtať mandát pred odchodom na Európsku radu, ja som sa ho práve na ten jeho pobyt vo Francúzsku spýtal, na to stretnutie lídrov socialistických strán a chcel som vedieť, a to ma zaujíma nielen ako poslanca, ale primárne ako občana Slovenska, aký je postoj, aká je pozícia Slovenskej republiky k týmto tlakom Francúzska a Talianska? No a presne sa stalo to, čo som čakal. Pán premiér povedal, že takéto snahy budú zástupcovia tiež socialistickej strany SMER podporovať, snahy na zmäkčovanie rozpočtových pravidiel, lebo je to dobré, lebo to vytvorí ekonomický rast, to vytvorí nové pracovné miesta. Len opakujem, že žijeme na kyslíkový dlh. A tí z vás, ktorí chodia občas aj pod vodu sa ponárať ako aspoň v rámci športového potápania, tak vedia, že donekonečna na ten kyslíkový dlh sa ísť nedá.
A preto chcem poprosiť pána ministra Kažimíra, aby on ako ekonóm vo vláde SMERU - sociálnej demokracie vysvetlil premiérovi, že zníženie odvodov neznamená odvodovú reformu. Narážam teraz na ten darček deda Mráza v podobe 250 mil. eur, ktorý je tu nachystaný. Teraz nechoďme do detailov, že prečo zadarmo doprava a prečo len vlaky? Prečo nie autobusy? A prečo nie rýchliky, len osobné vlaky? Toto ma teraz naozaj skutočne v tejto téme nezaujíma. Podotýkam, že z toho celého packingu 250 miliárd, miliónov, pardon, je 170 mil., práve má rezultovať zo zníženia odvodov pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Stosedemdesiat miliónov. A premiér Fico na výbore pre európske záležitosti s plnou vážnosťou povedal, že áno, on by uvítal, keby sa týchto 170 mil., počúvajte dobre, nezapočítavalo do slovenského deficitu. To sme opäť pri tej rekonštrukcii rodinného domu. Neefektívne kúrenie, systém kúrenia, kde nám, alebo fučí nám cez okná, ideme si vymeniť okná, ktoré budú mať vyššiu izoláciu. Nebude dochádzať k úniku tepla. Neefektívny systém vykurovania budeme nahrádzať efektívnejším, požičiame si v banke a budeme sa tváriť, že to nie je dlh tejto rodiny. No a koho je to teda dlh? Skôr alebo neskôr sa s tou opäť realitou zrazíme. Aj tá rodina. A potom tá banka si bude tie pohľadávky vymáhať, napríklad aj v podobe takej, že ako záložný veriteľ si siahne na ten rodinný domček a vám ho zoberie. Zoberie vám strechu nad hlavou.
Tak si nenechajme aj my ako občania Slovenskej republiky vziať strechu nad hlavou takýmito bludnými úvahami o tom, že 170 mil. eur, čo je cena za zníženie odvodov alebo nižšie príjmy alebo vyššie výdavky, ak chcete, to je jedno, budeme sa tváriť, že: a my by sme uvítali, keby sa to tak nezapočítavalo do deficitu. A ja sa pýtam: a kam sa to má započítať? Veď pred pol hodinou najvyšší šéf NKÚ, Najvyššieho kontrolného úradu, tu jasne povedal, keď konštatoval, lebo tak si to vyžaduje zákon, že náš deficit vo výške, a teraz to nebudem citovať, plus-mínus 2 mld. eur je krytý vydanými štátnymi dlhopismi. No ale tie štátne dlhopisy niekto kúpil! A ten, kto ich kúpil, keď budú tie dlhopisy expirovať, tak si bude pýtať naspäť nielen tú istinu, ale aj tú úrokovú, ten úrok teda, úrokový výnos. Takže nechoďme naozaj touto cestou ani doma na Slovensku a nikdy nehovorme, a toto je moja prosba adresovaná ministrovi financií, aby on ako ekonóm vo vláde vysvetlil premiérovi, že ak zníži odvody, po prvé, to neznamená reformu odvodov, a po druhé, nech sa nikdy na Slovensku nezačnú otvárať témy, celospoločenské témy, a je jedno či v laickej, v odbornej verejnosti, o tom, že ako keby ten kyslíkový dlh, tých spomínaných 170 mil., že by sme všetci uvítali, keby sa nezapočítavali do nášho deficitu.
Takže chcem povedať, že je zlou správou pre Európu, ak takéto dočasné upokojenie finančných trhov, ktoré práve teraz pár mesiacov zažívame, ak vyvolalo u socialistických lídrov v Európe, predovšetkým talianskeho a francúzskeho premiéra, ale ten náš sa k tomu pridal všetkými desiatimi, okamžitú stratu pamäte. Ako keby tí socialistickí lídri zabudli, akú lekciu nám tu uštedrila dlhová kríza v Európe. A podotýkam, nechcem byť zlým prorokom, ale nie je všetkým tým zlým správam koniec. Kto bude lepšie pripravený na obdobie, ak príde opäť prepad, ak príde opäť tá druhá v podobe písmena dvojitého W, ten druhý prepad ekonomický, kto bude na to lepšie pripravený? Rodina, korporácia alebo štát, ktorý má premiéru dlhov, je predĺžený, alebo rodina, korporácia a štát, ktorý tie dlhy má pod kontrolou? Pod kontrolou znamená, že ich dokáže z vlastných príjmov splácať.
Chcem konštatovať, že nezabúdajme na takéto kruté lekcie, ktoré sme tu mali v rokoch 2010, 2011, 2012 a ešte aj čiastočne 2013. A chcem konštatovať, že žiaden ekonomický rast sa nedá postaviť na zvyšovaní dlhu. Žiadne zvyšovanie zamestnanosti, nominálne môžte naprijímať mladých ľudí, ak to bude všetko postavené na spomínaných dotáciách alebo eurofondoch, takých, onakých, v istom okamihu tie dotácie skončia, čo bude potom s tými mladými ľuďmi? Čiže nechoďme touto cestou takých nominálnych uspokojení sa v konštatovaní, že: ale však v tom deficite sme neviem ktorí, siedmi, a trinásti sú horší od nás a v tom ekonomickom raste sme neviem ktorí a hentakí sú horší od nás. Proste toto je čiste plávanie po povrchu a chýba mi v tejto diskusii akákoľvek minimálna snaha ísť po jadre veci. Takže na tomto bode končím moje vystúpenie.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni. Dovoľte mi, aj mne, aby som sa vyjadril k štátnemu záverečnému účtu, o ktorom už aj môj predrečník pán Kollár rozprával z takého makroekonomického pohľadu. Za seba, aj za klub KDH by som skôr, by som chcel spomenúť niektoré oblasti a vypichnúť niektoré oblasti, ktoré sú v štátnom záverečnom účte popísané konkrétnymi číslami. Naozaj štátny záverečný účet pokladám za také vyhodnotenie minulého roku celej našej Slovenskej republiky, ekonomiky. A kedysi v deväťdesiatych rokoch povedal jeden politik na Slovensku, že čísla sa nedajú oklamať. A naozaj aj z týchto čísiel by som chcel tri také oblasti vypichnúť, kde na konkrétnych číslach chcem poukázať, že nie je jednoduché niekedy vyhlasovať politické vyhlásenia, ohlasovať všelijaké sociálne balíčky, ale nakoniec príde účet. Za všetko nakoniec príde účet a potom ho minister financií v Národnej rade musí, musí predniesť. A tie čísla sa nedajú oklamať, možno niekedy dajú, ale myslím si, že pri štátnom záverečnom účte sa to väčšinou nedá.
Prvou oblasťou, na ktorú chcem poukázať, alebo prvým číslom, na ktoré chcem poukázať, je číslo zo záverečného účtu Úrady vlády Slovenskej republiky. Je to možno najmenšie číslo, ktoré tu dneska poviem, ale pre občanov bude veľmi zrozumiteľné a pokladám ho, až za povinnosť, aby tu zaznelo. Jedná sa o rezervu predsedu vlády. Rezerva predsedu vlády Roberta Fica bola na rok 2013, schválený rozpočet vo výške 1 mil. 659 tis. eur. Dámy a páni, táto rezerva predsedu vlády v minulom roku bola navýšená a čerpanie skutočnosti bolo na úrovni 7 mil. 12 tis. eur. To znamená navýšenie z 1 600 000 na 7 000 000. Je to navýšenie o 420 percent. Dámy a páni, považujem v čase a v roku, keď občania platia vyššie poplatky, živnostníci vyššie odvody a firmy vyššie dane, považujem takéto navýšenie rezervy predsedu vlády za nehorázne a výsmech občanov Slovenskej republiky. Občania majú platiť viac, firmy viac, živnostníci viac a premiér si navýši rezervu z 1,6 na 7 mil. eur.
Takto si zaplatil predvolebnú kampaň zo štátnych peňazí. Ak sa pozriete na rozpis, na čo boli použité finančné prostriedky pána premiéra, rezervy pána premiéra, tak nájdete tam samozrejme čiastky, ktoré jednotlivé obce alebo organizácie pravdepodobne potrebujú na svoju činnosť. Ale nájdete tam čiastky ako trikrát po jednom milióne na zimný štadión pre konkrétne mestá. Poznám ďalšie mestá na Slovensku, ktoré by potrebovali milión, 500 tisíc na zimný štadión alebo na iné štadióny. Poznám ďalšie obce, ktoré by potrebovali príspevok. Kde je transparentnosť? Kde je nejaká verejná kontrola nad tým, ako sa táto rezerva rozdeľuje? Ale ešte raz chcem poukázať na jej výšku 7 miliónov. Už rozpočtovaných 1,6 mil. patrilo k asi najväčšej, pravdepodobne to bola najväčšia rezerva premiéra. Ale sedem miliónov? Nehorázne navýšenie a platenie predvolebnej kampane, prezidentskej predvolebnej kampane z verejných financií.
Na výbore sme sa samozrejme pýtali, na čo, na čo bola táto rezerva použitá. Pán vedúci Úradu vlády, pán Federič nám spomenul, že bolo použitých 900 000 na sťahovanie rómskej osady v Letanovciach. Takúto čiastku som tam nenašiel. Pravdepodobne pán predseda úradu si pomýlil roky, ale takáto čiastka a na takýto účel v rezerve rozpísaná nie je. Ďalej nám spomenul, že viaceré sociálne domovy nestihli termín požiadať o dotácie na svoju prevádzku. No našiel som tam jeden sociálny domov vo výške 200 000, ďalší vo výške 20 000. To len tak na margo toho, na čo sme sa pýtali na výbore. Myslím si, že by bolo dobré, aby ten, kto príde na výbor, aby sa na to aj zodpovedne pripravil a nehovoril poslancom o tom, že je 900 000 z rezervy použitých na sťahovanie rómskej osady v Letanovciach, keď to tak nie je v tabuľke príslušnej.
Ďalšia oblasť, ktorú chcem spomenúť a ktorú spomínal aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu, sú eurofondy. Naozaj on vo svojej správe hovoril o tom, že, dúfam, že som si to dobre zapísal, k máju tohto roku bolo čerpanie prostriedkov z Európskej únie na úrovni 56 percent. A spomínal aj on, Najvyšší kontrolný úrad, že je ohrozené čerpanie prostriedkov v tomto programovom období. Aj keď vláde sa podarilo vyjednať, dojednať s Bruselom teda predĺženie možnosti čerpania o jeden rok, aj tak to čerpanie je ohrozené, aj podľa Najvyššieho kontrolného úradu. Ale aké bolo čerpanie v minulom roku? Lebo naozaj to 56-percentné čerpanie je za programové obdobie. Mimochodom, v tejto chvíli mi nedá nepovedať, že toto programové obdobie, v tomto programovom období vládne už cez 6 rokov vláda Roberta Fica. Prvá vláda, druhá vláda. Vláda Ivety Radičovej vládla 20 mesiacov? Je to tu potrebné povedať, lebo keď niekde spomínam čerpanie európskych peňazí, hlavne keď sa venujem diaľniciam, rýchlostným cestám, neustále počúvam o tom, ako za nečerpanie môže vláda Ivety Radičovej a konkrétne minister Figeľ. Tak áno, pán minister, ešte raz vám zopakujem, vládnete cez 6 rokov, vláda Ivety Radičovej 20 mesiacov. Nech si to občania porovnajú, kto má aký podiel na čerpaní alebo skôr na nečerpaní európskych prostriedkov. To tu treba jasne povedať a nech si to vyhodnotia občania.
Ale poďme k minulému roku. Táto vláda si naplánovala čerpanie európskych prostriedkov v objeme 3,5 mld. eur. Skutočné čerpanie 2 mld. 174 mil., to znamená, to, čo si vláda naplánovala, sa jej podarilo plniť na 61 percent. A musím povedať, že keď som to číslo zbadal, tak ma to ešte aj príjemne prekvapilo oproti tomu, čo sme tu videli k 1. 12. v správe, ktorú ste nám predniesli. Tam, tam to čerpanie bolo totálne katastrofálne. Tuším, že to bolo na úrovni 1 miliardy. To znamená, ten posledný mesiac nabehli faktúry, obce a ďalšie organizácie doložili ku koncu roka to, to čerpanie a podarilo sa to vytiahnuť na 2 mld. 174 tis. (pozn. red. : správne má byť - "2 mld. 174 mil."), ale je to len 61 % z toho, čo si vláda naplánovala.
A prečo o tom hovorím? Nuž, viete, to čerpanie, ktoré sa nedarí aj podľa Najvyššieho kontrolného úradu, pozostáva z jednotlivých rokov. A ten rok 2013 bol, bol v tomto smere, by som povedal, kľúčovým. V ktorej, oblasti sa najmenej čerpalo oproti naplánovanému? No musím sa dotknúť ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, kde sa nepodarilo vyčerpať 303 mil., 303 miliónov. Dámy a páni, veľakrát hovoríme o diaľniciach, rýchlostných cestách, ako sa nám ich darí, veľakrát nedarí, stavať, aké je tempo výstavby, či máme na to finančné prostriedky, nemáme. Samozrejme prostriedky z eurofondov sú najlacnejšími prostriedkami. Aj keď ani s nimi to nie je úplne jednoduché, ako o tom tu minule hovoril kolega Hlina, ale sú to najlacnejšie prostriedky. Dámy a páni, Národná diaľničná spoločnosť prostriedky Európskej únie v minulom roku mala naplánované čerpať vo výške 439 miliónov. Podarilo sa jej čerpať na 269 miliónov. To znamená, len na 61 percent. Len na 61 percent. Pritom vládnete od apríla 2012. Rozpočet na rok 2013 už si robila táto vláda. Nemôžu už nastať výhovorky, že to ktosi iný naplánoval, nachystal. Táto vláda si to naplánovala. A ja vám poviem, že z tých 269 mil. na diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré sa podarilo vyčerpať, bolo 209 mil., to znamená, 78 %, drvivá väčšina na diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré pripravil a spustil ešte minister Figeľ. A spomínam to tu preto, lebo túto otázku kladiem neustále a nedostávam na ňu odpoveď. Ak by boli tieto diaľnice na D1 od Žiliny po Košice spustené z PPP projektu, z toho tretieho balíka, ktorý už bol podpísaný vládou Roberta Fica v roku 2010, na čo by sme dneska čerpali eurofondy? Na čo by aj táto vláda, táto krajina čerpala eurofondy z operačného programu doprava? Keď zo všetkých diaľníc, ktoré boli stavané z eurofondov v minulom roku, 80 % bolo stavané na tie diaľnice, ktoré spustil Figeľ? Čo by ste čerpali v operačnom programe doprava?
Keď sme pri eurofondoch, pýtal som sa to viackrát na výbore, od viacerých dostávam vyhýbavú odpoveď, ale váš pán štátny tajomník, bývalý štátny tajomník, dnes minister školstva, mi pomerne dosť priamo odpovedal, na, teda pýtal som sa na to, či sú zastavené platby v jednotlivých operačných programoch pre Slovensko, od februára podľa mojich informácií, dostal som odpoveď, že: áno, dialo sa to aj v minulosti, Slovenská republika sa snaží o odblokovanie toho čerpania. Ale podľa mojich informácií ten balík je, ktorý nám zatiaľ Brusel nepreplatil, vo výške 400 miliónov. Ďalších 500 mil. nám Brusel vytvára akúsi rezervu na ďalšie platby, ktoré budeme požadovať, ale keďže sú zastavené operačné programy, tak, tak takúto rezervu vláda pravdepodobne s Bruselom dojednala. Spolu je to 900 mil. eur. Čo sa stane, ak nám ich Brusel nepreplatí? Bude to znamenať hotovostný problém pre Slovenskú republiku? Určite áno. A to si nikto z nás, nikto z nás si to nepraje.
Ja viem, že som veľakrát použil aj teraz vo svojom vystúpení slovo, že čerpanie, nečerpanie. A to tak zneje, ako keby sme kdesi mali nejaký zásobník a chodili si z neho len odčerpať. Ja viem, že za tým je veľa práce a jednotlivé organizácie, obce musia tieto prostriedky dokladovať, preinvestovať. Nie je to jednoduchý proces, preto to slovo čerpanie je príliš zjednodušené, ale pre krátkosť času som to takto nazýval.
Keď hovorím o tom, ako sa nám nedarí používať prostriedky Európskej únie na rozvoj Slovenska, na rozvoj našich hlavne zaostalých regiónov, musím spomenúť aj spolufinancovanie. Áno, na týchto prostriedkoch z Európskej únie sa podieľa aj štát svojím spolufinancovaním. A tu sa podarilo ministrovi financií, tak s odľahčením poviem, ušetriť 260 mil. eur. Tým, že sme nečerpali zhruba tú 1,5 mld., sa podarilo ministrovi financií ušetriť 260 mil., ktoré by musel použiť na spolufinancovanie. Ale je to veľmi smutná úspora a rezerva, ktorú sme takto získali, lebo určite Slovensko, slovenskí občania, regióny, slovenské firmy, ktoré tým, že by použili prostriedky Európskej únie na výstavbu alebo rozvoj, by vytvorili ďalšie HDP, zamestnali by ďalších pracovníkov, odviedli by do štátneho rozpočtu DPH z týchto prostriedkov. Takže na jednej strane minister financií usporil 260 mil., ale na druhej strane sme prišli v minulom roku o to, aby sme použili 1,5 mld. eur. A to nie je malá čiastka.
Posledná oblasť, ktorej sa chcem dotknúť, je reforma verejnej správy, o ktorej už tretí rok počúvame, pod názvom ESO. V poslednej dobe mám pocit, že ESO je ako Yetti. Nikto ho nevidel, ale viacerí už o ňom počuli. Naozaj počúvame čiastky, obrovské čiastky, ako sa nám podarí touto reformou usporiť obrovské finančné prostriedky. A my by sme chceli, my sme, opozícia, hovorili, ak tu prídu návrhy zákonov, konkrétne nariadenia, kde dôjde k zefektívneniu fungovania verejnej správy a tam musí nastať z môjho pohľadu aj určitá redukcia niektorých úradov, asi aj pracovníkov, tak tým by sa mohlo usporiť verejné financie. V rozpočte na rok 2014 bola táto reforma rozpísaná zhruba vo výške 150 mil., ale mňa veľmi mrzí, že v štátnom záverečnom účte, ktorý je naozaj takým účtom pre celú republiku, o tejto reforme verejnej správy, o ESO som sa toho veľa nedočítal. A snažil som sa skúmať, kde došlo k úspore v minulom roku, aké výsledky malo ESO v minulom roku. A na mieste vlády a na mieste ministra financií, ale hlavne ministra vnútra, ktorý si túto reformu verejnej správy zobral pod svoju záštitu, by som sa touto reformou v štátnom záverečnom účte veľmi rád pochválil. Ak sa je čím pochváliť, prečo tu nemáme exaktne napísané? Našiel som jedno číslo, jedno číslo v štátnom záverečnom účte ministerstva vnútra, viazaním v súvislosti s vykázanými úsporami, v súvislosti s realizáciou programu ESO v sume 2 126 000. Kde je tých 50 - 70 - 100 miliónov, o ktorých počúvame? Niekedy to už nestíham ako sledovať. Ministrovi som, vnútra, povedal: už brzdíte trošku, veď tie vyhlásenia, už médiá nestíhajú reagovať. Do roku 2016 to má byť 700 miliónov. My sme v roku 2014. Ten rok 2016 je tu za chvíľu. Rok 2013, o ktorom je štátny záverečný účet, už bol. Tak kde je tá úspora? Preto som musel spomenúť toho Yettiho. Veľa už ľudí počulo, ale už nikto nevidel tú úsporu ESO.
Takže, dámy a páni, chcel som sa dotknúť týchto troch oblastí, hoci bolo by o čom hovoriť. Naozaj tí, čo ste si čítali hoci len jednotlivé ministerstvá a ich vyúčtovania, bolo by o čom hovoriť. Naozaj Robert Fico pred týždňom na sneme SMER-u ohlásil balíček, sociálny balíček 15 opatrení, ktorý bude mať náklady pre túto vládu vo výške asi 250 mil. Ale dneska možno už za hodinu, za necelú hodinu budeme hlasovať o tom, že DPH, keďže v minulom roku klesol deficit pod 3 %, a za to chcem pána ministra financií pochváliť, že sa mu to podarilo, tieto verejné financie, deficit stlačiť pod 3 %, tak "dépeháčka" mala podľa zákona klesnúť na 19 percent. Dnes za trištvrte hodinu pozmeňujúcim návrhom pána Kamenického a Demiana zostane bez časového obmedzenia "dépeháčka" na úrovni 20 percent. Všetci občania Slovenska cez svoje nákupy, cez platenie energií, elektriky, plynu, postupne zaplatia cez 20-percentnú DPH, a ten rozdiel, to 1 %, ktoré sa zdá pri nákupe v obchodnom reťazci, sa zdá pre občana - veď čo to je 1 % pri nákupe 10, 15, 20 eur? - , jedno percento  sa zdá, že to je máličko, ale všetky tieto "jedné" percentá pri všetkých občanov, keď sa vyzberajú za celý rok, budú znamenať príjem pre štátnu pokladnicu vo výške zhruba 240 - 250 miliónov. To znamená, občania, všetci občania bez rozdielu ich statusu, či je podnikateľ, dôchodca, študent, či je nízkopríjmový alebo veľkopodnikateľ, všetci občania zaplatia ten pripravovaný sociálny balíček, ktorý bol ohlasovaný na smere (pozn. red.: správne má byť - "sneme") SMER-u. A ma to mrzí, lebo minister financií rád hovorí na tlačových konferenciách o tom, ako sa mu podarilo, a za to ho chválim, ako sa mu podarilo vybrať alebo zlepšiť výber "dépeháčky" u firiem za minulý rok alebo aj v tomto roku, ako pracuje daňová kobra. Na jednej strane lepší výber firiem DPH, lepší výber daní a na druhej strane ideme sociálny balíček, ktorý v konečnom dôsledku zaplatia občania cez tú 20-percentnú DPH, ktorú, dámy a páni zo SMER-u, sa chystáte o trištvrte hodinu odhlasovať a ktorú pocítia všetci občania Slovenska. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, ďakujem pekne, že ste sa dotkli tej rezervy predsedu vlády, ktorú som už ja niekoľkokrát kritizoval. Áno, sú tam naozaj veľmi zaujímavé niektoré položky, o ktorých ste hovorili, tie ich, po jednom milióne na zimné štadióny. To bolo to, čo sa robila predvolebná kampaň takýmto zvláštnym, nechutným spôsobom. Ale sú tam aj ďalšie zaujímavé položky. A keby sa človek do toho zavŕtal viacej, zistil by, že tie obce, ktoré dostali pomoc, nie sú obce, kde sú starostovia z iných politických strán, prípadne takí, že nezávislí, ale sú to všetko starostovia, ktorí sú naklonení veľmi pozitívnym smerom k SMER-u. Veľmi pozitívnym smerom.
Zaujímavá položka napríklad je nákup výpočtovej techniky pre činnosť Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v sume 12 000 eur. Veľmi zaujímavé, na čo je potrebná takáto výpočtová technika pre Slovenský zväz protifašistických bojovníkov? Aj keď im to nezávidím. Ja im to doprajem, len by ma zaujímalo, že koľko tých počítačov sa nakúpilo a kam išli. Podobná je pre slovenskú jednotu dôchodcov tak, že akurát vo výške 10 000 eur. Samozrejme, sú to všetko zvláštne veci. Ďalšej kategórie, ktorej si sa dotkol, bol program ESO. No naozaj je to nejaký Yetti, pretože pán minister stále hovorí, že áno, máme, bude sa to prejavovať, už sa to prejaví, ale ešte stále nič, takže budeme čakať. No a ten zlepšený výber tej DPH, tak ja som síce tiež pána ministra minulý týždeň pochválil, ale po kontrole čísiel som zistil, že v podstate v čase hlbokej krízy a rozvrátenej finančnej správy v roku 2012 sa za prvé štyri mesiace tohto roka nevybralo ani toľko, koľko za prvé štyri mesiace v roku 2012, kedy finančná správa bola bez informačného systému a teda rozvrátená. Takže je naozaj otázne, že či je za čo chváliť, keď si vláda postaví nižšie kritériá alebo teda nižšie hodnoty a potom sa chváli tým, že ich prekročila. Takže asi tak.