36. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo a za možnosť zareagovať. Toto je bod rokovania schôdze každý rok, ktorý dáva priestor hociktorému členovi tejto váženej snemovne sa naozaj vyjadriť skoro k hocičomu v tejto krajine, pretože hovoríme o štátnom záverečnom účte. A k tej samotnej podstate, štátny záverečný účet naozaj nie je nič iné ako obraz o hospodárení tejto krajiny.
Dovolím si vám neskromne pripomenúť jednu vec, že od roku 2006, ja teraz hovorím o svojej skúsenosti, a tá história siaha ďalej dozadu, sa kvalita štátneho účtovníctva vykazovania hospodárenia štátu zásadným spôsobom zmenila a zlepšila. Je to vlastne výsledok takého jedného projektu, ktorý sa volá projekt štátneho účtovníctva, ktorý išiel naprieč troma vládami, nemal v sebe žiadny ideologický rozmer. Je to v podstate o poriadku vo verejných financiách, o tom, aby verejnosť, odborná verejnosť, ale aj zvolení zástupcovia ľudu mali naozaj obraz o tom, ako štát hospodári.
Ale v tom najširšom slova zmysle dnes štátny záverečný účet je už rozdelený dokonca do takých dvoch, dvoch fáz: tú jednu máme teraz, tú jednu končíme, tú druhú, tá druhá bude založená v podstate na druhej jesennej notifikácii, to znamená, na definitívnom potvrdení hospodárenia, výsledku hospodárenia, ale aj na základe zozbieraných všetkých auditovaných výsledkov hospodárenia, všetkých ďalších súčastí verejnej správy, ktorou sú, pre ktorých, tí, ktorí sa tomu nerozumejú, aj, aj samosprávy. To znamená, skoro 2 900 miest, obcí a vyšších územných celkov.
Za tých 5 - 6 rokov sme naozaj urobili obrovský krok dopredu, kde v podstate výsledok hospodárenia je akási auditovaná správa, ktorú na jednej strane potvrdzuje aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu, tak ako to urobil aj vo svojom vystúpení, ale robia ju naozaj aj externí audítori, ktorí potvrdzujú, potvrdzujú v podstate preukázateľnosť týchto, týchto údajov. Samozrejme, že vždy môžte ma skúšať z tej veľkej knihy a môžte nájsť nejakú 34. stranu a tam nejakú tabuľku alebo nejaké číslo.
Samozrejme, že nie sme dokonalí. Samozrejmé ale je aj to, že dnes nikto nič nezakrýva. A z hľadiska argumentácie a vytrhávania jednotlivých čísel tu môžme samozrejme robiť vzájomnú, môžme pokračovať vo svojej ideologickej vojne, v ktorej tu žijeme už 20 rokov. Ale to nič nemení a ani nedelí, ani nenásobí na tom výsledku: a tým výsledkom sú samozrejme tie hlavné makroekonomické ukazovatele, tie hlavné čísla. Je tu naozaj snaha aj v súlade so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti pracovať na novom koncepte čistého bohatstva. To je proste projekt na ďalšie desaťročie. Je to o tom, že vyťahujeme spod koberca také tie staré, často nepriznané veci, tzv. implicitné záväzky, mnohé dlhy, ktoré má v tom najširšom slova zmysle štát na svojom, na svojom, nesie si ich na svojom chrbte.
No a ja by som zareagoval v podstate na svojich dvoch predrečníkov. A z tohto pohľadu samozrejme bolo pre mňa zaujímavé počúvať aj pána poslanca Zajaca, aj pána poslanca Kollára. Ja nemôžem ako opäť na jednej strane poďakovať za, za veľmi racionálny postoj. Na druhej strane asi to je proste súčasť hry, ktorej sme všetci účastní, a sú tu isté ideologické šťuchance, zádrapky, ktoré, ktoré sme tu mohli vidieť aj dnes v priamom prenose.
Pán poslanec Kolár napríklad dával otázku v oblasti udržateľnosti výsledkov, ktoré sme dosiahli v roku 2013. Tu si dovolím veľmi sucho poznamenať, že legenda o neudržateľnosti alebo udržateľnosti, legenda o jednorazových opatreniach sa vyčerpáva vtedy, ak si uvedomíte, že štrukturálny deficit v roku 2013 klesol z hodnoty 3,9 na úroveň 1,9, to znamená o jednu, o celú polovicu. Štrukturálny deficit je parameter, s ktorým ste ma tu mučili pri prijímaní rozpočtu na tento rok. Bolo tu, vzniklo tu veľa odborníkov na túto tému, ale to je vlastne taký ten skutočný teoretický deficit v teoretickom vákuovom prostredí, ak si to tak vieme proste predstaviť, a naozaj z hľadiska výkonu ekonomiky tá udržateľnosť sa v roku 2013 zásadným spôsobom zlepšila. A to preto, že klesla z hodnoty skoro štyroch percent na hodnotu dvoch percent. Keď toto uznáme, že je pravda, a v týchto číslach sa málinko odlišuje či už rozpočtová rada alebo Európska komisia alebo Medzinárodný menový fond alebo OECD, všetci hovoria, že je to o polovicu menej, tak ak povieme, že toto je pravda, tak reči o udržateľnosti si treba nechať na nedeľnú omšu, alebo proste niekam, niekam inam, kde to môže mať význam z pohľadu toho, že vždy treba byť pripravený na to, že to môže byť horšie. Vždy to môže byť horšie. Viete, ja z podstaty svojho povolania musím rátať s rizikami a musím veci vidieť horšie a musím aj prijať to, že existencia rizík tu je. Vy ráno vyjdete na ulicu a žijete s rizikom, že sa vám niečo stane. Každému sa, sa niečo môže stať, takisto ako sa môže stať štátu, ako sa, môže prísť o nejaké príjmy, môže mať dodatočné výdavky. A moji predchodcovia veľmi dobre vedia potvrdiť asi to, že v akom režime žije rezort financií. A teraz odhliadnuc od farby zafarbenia vlády, je to o tom, že, že operatívne realizujete rozpočet, ktorý je prijatý na základe nejakých objektívnych prognóz, o ktorých hovoria, ktoré na jednej strane sú daňovými alebo nedaňovými príjmami, na druhej strane plánovanými výdavkami.
Bola tu aj otázka už politickejšia, ako sa chceme vysporiadavať s následkami krízy. Následky krízy tu sú, tie najmarkantnejšie vidíte na číslach nezamestnanosti. Myslím si, že sa všetci vľavo a vpravo zhodneme, že to je kľúčový problém našej krajiny. Všetci si ale musíme spomenúť aj na to, že v roku 2008, to znamená v roku absolútnej svetovej konjunktúry, vrcholu svetovej konjunktúry, keď sme všetci mali ruky hore, táto krajina mala nezamestnanosť 8 percent. A možno si spomeniete, že investori, zahraniční investori, ktorí vtedy aj naozaj húfne prichádzali, lebo sme im veľmi dobre platili za to, aby prišli, už signalizovali nedostatky pracovných síl pri 8-percentnej nezamestnanosti. Väčšina krajín okolo nás nemá takúto vysokú nezamestnanosť v čase nedostatku pracovných síl. Je to proste dané charakterom našej krajiny, charakterom zmien, ktorými sme prešli v 90. rokoch, z krajiny, ktorá bola, Československo bolo krajinou 4 - 5 vo svete vo výrobe zbraní, z krajiny, ktorá bola industriálne formovaná ako, ako centrum ťažkej chémie, ťažkého priemyslu. My sme naozaj prešli za 20 rokov veľký kus cesty, nerobíme tanky a nerobíme delá, robíme autá, špecializujeme sa na strojárenstvo v tom najširšom slova zmysle. Viete, že máme ďalšie nohy našej ekonomiky, ako je elektronický priemysel alebo digitálna ekonómia. Ale pravdou je, pravdou je, že štrukturálny problém nezamestnanosti tu je stále. A on je samozrejme zamotaný, ten uzlík, keď si ho začneme rozuzlovať, je tam proste tých problémov oveľa viac: je to otázka infraštruktúry na východnom Slovensku, je to otázka mobility pracovnej sily, je to otázka vzdelanej pracovnej sily, je to otázka obchádzania zákonov, čiernej práce, poberania dávok a práce v zahraničí. Množstvo, množstvo problémov, ktoré do toho, do toho vzorca, ktorého výsledkom je veľká nezamestnanosť, na pomery Európskej únie veľká nezamestnanosť, do toho vzorca vstupu.
A dovoľte mi trošku sa ohradiť z pohľadu toho, že, že či sa vieme alebo nevieme vysporiadať s následkami krízy. Tento rok naozaj každý mesiac klesá, klesá nezamestnanosť a zvyšuje sa zamestnanosť, každý mesiac sa vytvára, vytvárajú tisícky nových pracovných miest vo veľmi dobrej štruktúre, lebo je to naprieč toho, toho zoznamu nezamestnaných z pohľadu vekovej štruktúry, vzdelanostnej štruktúry, z ohľadu, ako dlho sú nezamestnaní. A prichádzame aj s novými iniciatívami. A tu, tu trošku, tu mi je trošku, považujem za nefér, ak sa vyjadrujete k veciam, ktoré sme dali na stôl. V mnohých oblastiach sú naozaj ako z učebnice o tom, ako čo máme robiť. Mnohokrát sú to proste odporúčania, ktoré nám tu 5 rokov kopíruje Európska komisia alebo iné medzinárodné inštitúcie, a vy pochybujete. Pri všetkej úcte, nemôžte byť vždy vy tými, ktorí, ktorí vedia proste veci pomenovať, či to tak je alebo to tak nie je. Proste nie ste, pri všetkej úcte, páni poslanci, vy, ktorí označíte nejaký krok vlády za reformu alebo nereformu podľa vás.
A za tým, za tým všetkým je samozrejme aj nejaké úsilie, aj dobrý úmysel. Pripusťte, preboha, aj dobrý úmysel z tohto pohľadu. A označiť napríklad, pán poslanec Kollár, zníženie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov ako to, že to nie je reforma, no tak, ak vo vašom ponímaní jedinou reformou odvodovou bolo, ten, to koliesko, ktoré sa vám rozpadlo v októbri v roku 2011, alebo vám rozpadlo v prvom rade, niekomu sa to tu proste rozpadlo. No výsledok je dôležitý. Nič! Výsledkom bolo nič, žiadna zmena.
Čiže vláda v závere tohto roka alebo na jeseň tohto roka predstúpi s jasným plánom zníženia príjmov štátu, asi na socialistov sa vám toto bude pozdávať ako science fiction, ale naozaj predstúpime so znížením príjmov štátu s tým efektom, že ľudia v príjmovom pásme okolo minimálnej mzdy, ktorá bude tiež následne môcť byť zvýšená, budú naozaj z mesiaca, z decembra v roku 2014 na január 2015 môcť zarobiť naozaj skoro o 10 percent v čistom príjme viac a bez toho, aby to malo nejaký negatívny dopad, samozrejme, na náklady práce.
Podľa mňa to je reforma, pretože táto, táto zmena má zvýšiť motiváciu pracovať, má zvýšiť spokojnosť s tým, že človek pracuje, pretože dostane viac v čistom vyjadrení na svoj účet, a samozrejme nevytvára to dodatočné žiadne prekážky pre zamestnávanie zo strany zamestnávateľov. A každý zamestnávateľ by mal byť a, predpokladám, že aj je spokojný, ak je jeho zamestnanec spokojný.
Ak tu bola otázka na tzv. country-specific recommendations, to jest tie odporúčania, do akej miery ich plníme, ten priemer 15 percent za EÚ je naozaj zahanbujúci. Ale ja môžem povedať, neviem to vám teraz z hlavy vyrátať, ale som presvedčený, že to percento plnenia zo strany Slovenskej republiky je oveľa vyššie, pretože len na rok 2014 sme prijali opatrenie odpustenia odvodov opäť pre dlhodobo nezamestnaných, čo je proste oblasť, ktorá sa týka, v angličtine to je tzv. tax budget, to znamená opäť ten problém veľkého odvodového zaťaženia pre nízkopríjmových. A teraz prichádzame so záležitosťou odpočítateľnej položky. Chceme sa venovať škôlkam, ktoré, ktoré sú priamo spojené samozrejme aj s natalitou a s demografickou krivkou, aj so spôsobom modernej, spôsobom života modernej slovenskej ženy. Ale sú tu aj proste oblasti, na oblasti aktívnych politík práce, v oblasti životného prostredia, možno menej, menej konkrétnych opatrení v oblasti regulácie cien energií.
Ak pán poslanec Kollár nastolil ešte otázku fiškálneho kompaktu dlhovej brzdy a všetkých tých pravidiel, podľa ktorých sa dnes musíme správať, a máme ich zakomponované do spôsobu svojho správania, tak to má byť. Viete, že v prípade dlhovej brzdy si nachádzame svoju procedúru. To tretie sankčné pásmo nebolo nikdy využité, bolo písané v nejakej teoretickej rovine. To znamená, teraz si musíme prekliesniť tú cestu reálnym životom, ako to má byť. A samozrejme, že aj predstúpime pred Národnú radu, presne, ako nám to zákon prikazuje, s jednotlivými opatreniami a budeme prezentovať jednotlivé postupy.
A snáď len poznámka v oblasti rezervy 250 mil. eur, tu som pocítil od poslanca Kollára trošku takú pochybovačnosť, respektíve ako keby to bolo, že ľahším spôsobom urobené. Tá rezerva nebola vytvorená pre, pre prípad výpadku príjmov. Tak to bolo v roku 2013. Na rok ´14 sme si vytvorili prvýkrát v histórii rezervu na lepšie príjmy. To znamená, my sme sa zaviazali a verejne sme sa zaviazali vybrať viac dane z pridanej hodnoty na základe hlavne kontrolného výkazu, ktorý sme dali do života od februára tohto roku. No a na základe júnovej prognózy môžem povedať, že plán sme splnili, pretože tie daňové príjmy sú vyššie, ako sme sa pôvodne zaviazali. Čiže už sú dnes na úrovni 290 mil. eur a, a nie 250. Dokonca oproti rozpočtu navrhujem 400 mil. eur, pretože júnová prognóza vo výške 292 len v porovnaní voči februárovej prognóze, nechcem vás proste teraz nejako obťažovať detailmi, ale pravdou je, že to sú, boli dodatočné príjmy, na ktorých bola vytvorená rezerva na výdavkovej strane. To znamená, nebyť zopnutia tretieho sankčného pásma a viazania 3 %, takej obmedzenej výdavkovej obálky vo výške 305 mil. eur, nebyť tohto opatrenia, tak vláda mohla minúť tieto peniaze na iné výdavkové priority, o ktorých by verejnosť bola samozrejme informovaná rozpočtovými opatreniami alebo uzneseniami vlády.
Keďže sme vybrali viac peňazí, mali sme výdavkové neutrálne tituly, tak tieto sme zrušili a v podstate štát neminie týchto 250 mil. eur. To znamená, tie výdavky nebudú, sa nebudú diať. Proste, proste nebudú existovať. Samozrejme, že dodatočne do tých 300 mil. eur sme museli ešte viazať aj výdavky naprieč všetkých kapitol. A týkalo sa to kľúčovo, ja som okolo toho robil samozrejme aj tlačovú konferenciu a médiá s tým pracovali veľmi jasne, išlo o viazanie aj istého percenta výdavkovej základne v oblasti tovarov a služieb a mzdových výdavkov s každou kapitolou nemilosrdne. Jedna z kapitol, ktorá sa aj verejne sťažovala, bola napríklad kapitola ombudsmanky, ktorá tiež týmto spôsobom bola postihnutá, či kancelária prezidenta, či kancelária Národnej rady, každý na ten zvyšok sa musel vyskladať. Nezdá sa mi to nejaké bezbolestné opatrenie. Treba sa opýtať správcov kapitol, ako sa im to páčilo ako z tohto pohľadu. Myslím si, že im to robilo vrásky a robí vrásky na očiach.
Otázka Medzinárodného menového fondu a jeho poslednej správy. No tu musím povedať, ja sa nebudem dotýkať odporúčania ohľadne dlhovej brzdy, moje vyjadrenie je známe, ale chcem upozorniť na jeden iný fakt. Medzinárodný menový fond, ktorý sa asi ťažko môže považovať za pioniersku organizáciu napríklad Socialistickej internacionály, to asi nie je z hľadiska svojej histórie, naozaj Slovensku odporúča vzhľadom na štruktúru svojej ekonomiky, mieru podielu výdavkov, mieru prerozdeľovania, mieru podielu príjmov na HDP, aj MMF nám v podstate odporúča, aby sme viac konsolidovali na príjmovej stránke. Toto si proste treba prečítať, tam je to v tých riadkoch napísané, pretože najmä vyslovuje, Medzinárodný menový fond vyslovuje obavu nad udržaním kvality verejných služieb v opačnom prípade. Nehovorím o efektivite, hovorím o objeme výdavkovej obálky ako takej. A to z pohľadu debaty, odbornej debaty v tejto krajine je zmena paradigmy, ktorú si všimol aj pán poslanec Kollár, ktorý je predstaviteľom veľmi neoliberálneho krídla z hľadiska vnímania verejných politík a verejných financií, a je to legitímne, to je proste jeho pohľad na svet.
Ja len z hľadiska reality sa musím vrátiť k jednej téme, a to je ideologická hegemónia, ktorá je tu naozaj 12 rokov. Pán Zajac nám tu zrátal na dni, koľko sme pri vláde od roku 2006. No len vás musím upozorniť, že pravicové zoskupenia boli pri moci od roku ´98 a samozrejme, že otlačili svoju packu aj do verejných financií, a to s tým výsledkom, že dnes Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú spolu s Rumunskom najmenší podiel príjmov na hrubom domácom produkte. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré má veľmi malý podiel mzdového, objemu miezd na hrubom domácom produkte. To niečo hovorí o chudobe našich ľudí a Slovenska ako takého a bohatstve takej menšej skupiny ľudí. A Slovensko patrí aj ku krajinám s veľmi malou mierou prerozdeľovania, to znamená malým podielom výdavkov na hrubom domácom produkte. A toto, dámy a páni, je výsledok naozaj desaťročnej ideologickej hegemónie pravice. A vidíte, že to nehovorím s nejakou emóciou, proste je to fakt, ktorý bol pretlačený aj do mediálneho vnímania, do vnímania toho, aký štát potrebujeme, či potrebujeme veľký alebo malý štát. Ja vás upozorňujem, že z hľadiska čísiel, my máme malý štát, sa tu môžme ako nadrapovať, že my chceme väčší a vy chcete menší, ešte menší, až najmenší, my máme malý štát. Máme malý štát.
Problémom je, že vážená pravica, keď teda sekala príjmy a robila to, čo pán poslanec Novotný v piatok hovoril, že v zásade znižovala daňové zaťaženie, opäť sa pýtam: a komu, preboha?! Lebo vieme komu, vyšším príjmovým skupinám, biznisu ako takému, a zvyšovala daňové zaťaženie cez nepriame dane, zase degresívne dane nižším príjmovým skupinám. Ale dobre, aj toto je proste realita. Tak vážená pravica zabudla ľuďom povedať, že je fajn mať malé príjmy, mať malé dane, ale zabudla povedať, že potom treba mať aj primerané výdavky k tomu. A to už proste, lebo to je už nepopulárne povedať, páni, že áno? Je nepopulárne povedať, že keď nemáte malé príjmy, no tak aby ste mali vyrovnaný rozpočet, o ktorom všetci teda hovoríme, že ho chceme, len sme ho nikdy nemali. To je tiež taký Yetti, chceme ho, ale nikdy sme ho nemali. Ani si nepamätám návrh rozpočtu, ani zodpovednej pravice, ani zodpovednej ľavice, že by tu niekedy vyrovnaný rozpočet bol.
No ale prečo? Z hľadiska fundamentov to nikdy nebolo možné, pretože sme si nepovedali, do toho zrkadla sa tu nikto nepozrel, že keď máme malé príjmy, tak máme platené školstvo, máme skutočne platené zdravotníctvo, máme vlastnú, súkromné, teraz budem preháňať, bezpečnostné služby. Však nemusíme mať policajtov! Každý, bohatšia ulica si obstará vlastnú bezpečnostnú službu a bude si platiť. Postavíme si vyššie ploty a cez ne nám budú skákať nezamestnaní, alebo nepreskočia ako z tohto pohľadu. Toto, toto je pohľad, toto je pohľad pritiahnutý za vlasy, ale výsledkom tejto hegemónie je to, že odvaha na to, zrušiť výdavkové tituly alebo taký väčší štát z pohľadu občana, nebola. Veď nebola! Veď to je politicky nepopulárne. Ale odvaha znížiť daňové príjmy bola, lebo to je populárne. No a my máme z tohto pohľadu nerovnováhu. Máme trvalú nerovnováhu. Dovolím si vám, vás upozorniť, že táto krajina počas svojej modernej histórie nikdy nemala ani len vyrovnaný, ani blízko vyrovnaný rozpočet a že prvýkrát plánujeme s tzv. primárnym prebytkom, pretože musíme a pretože aj chceme, lebo sme pochopili, že musíme.
A z hľadiska kritiky na debt brake alebo dlhovú brzdu jedná jediná veta z hľadiska MMF, kritika, a tá je makroekonomická, nie z hľadiska tých parametrov a techniky, je to, že má procyklický charakter. Pán poslanec Kollár rozumie, v čase ekonomického cyklu, keď ste v kríze, keď máte nižší hrubý domáci produkt, tak toto vás tlačí ešte, ešte viac, ten nos vám ešte viac to tlačí do zeme z tohto pohľadu. Čiže toto ja chápem ako základ na veľmi slušnú intelektuálnu a odbornú debatu, procykličnosť opatrení.
A tu sa dostávam aj k veľmi sexi téme, a to je reforma SGP alebo Paktu stability a rastu, respektíve to, čo sa eufemisticky nazýva vyššia flexibilita fiškálnych pravidiel. A pán poslanec Kollár zase spomenul červenú sobotu v Paríži pred dvoma, troma týždňami, keď sa stretli vlastne premiéri-socialisti a vyjadrili svoj postoj k tomu, že následkom krízy je naozaj v Európskej únii o 17 mil. ľudí viac na uliciach. A to je problém. A teraz len z hľadiska procyklických opatrení, ktorým politika austerity alebo politika uskromňovania je z tohto pohľadu úplne jasná, je na stole téma vyššej flexibility vnímania terajších pravidiel. Ja môžem len potvrdiť postoj za Slovensko, že sme vždy patrili ku krajinám Severu, ak to chcete povedať, alebo ku krajinám "jadra". Sú dokázateľné a nedokázateľné postoje veľmi spoločné s Nemeckom, Holandskom a Estónskom, opäť naprieč rôznym vládam. Aj v tejto situácii budeme sa správať veľmi opatrne, pretože krajina ako my potrebuje pravidlá. My sme za to, proste my sme z hľadiska svojej geografickej, ale fyzikálnej veľkosti krajina, ktorá potrebuje pravidlá, aby ich neprekračovali tí veľkí, ktorí si to v zásade z hľadiska zase svojej fyzikálnej veľkosti vždy mohli dovoliť. Čiže pravidlá potrebujeme, ale pridávam, potrebujeme rozumné pravidlá. Pretože ak mám byť svedkom toho, čo som bol svedkom pred dvoma mesiacmi, keď ministra Rakúska zahnali do kúta na základe nejakých hókusov-pokusov s tabuľkou v štrukturálnom deficite vo výške 0,1 %, pri štrukturálnom deficite Rakúska na úrovni 1 % mínus jedna, my sme stále lepší, ale máme mínus dva, tak toto nepovažujem za rozumné. Nepovažujem za rozumné, rigidnosť pravidiel a hlavne netransparentnosť výkladu týchto pravidiel, pretože vám nemusím asi, to je asi verejné tajomstvo, ak vám poviem, že ani my nevieme, ako ráta Európska komisia štrukturálny deficit, tzv. output gap a všetky tieto ďalšie veličiny. Čiže požadujeme transparentnosť, vypočítateľnosť a flexibilitu snáď z pohľadu ochoty krajiny robiť štrukturálne reformy, robiť veci, ktoré bolia, ktoré majú svoje náklady, ale ktoré majú zmysel z hľadiska dlhodobej alebo strednodobej udržateľnosti. Takým opatrením je napríklad aj otázka znižovania odvodového zaťaženia pre ľudí s nízkym príjmom.
Toľko som asi chcel povedať. Prepáčte, že to tak "cries cross", naprieč všetkému, ale v každom prípade ďakujem za túto debatu, ktorá tu mohla prebehnúť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
Vystúpenia
10:25
Uvádzajúci uvádza bod 10:25
Peter KažimírDovolím si vám neskromne pripomenúť jednu vec, že od...
Dovolím si vám neskromne pripomenúť jednu vec, že od roku 2006, ja teraz hovorím o svojej skúsenosti, a tá história siaha ďalej dozadu, sa kvalita štátneho účtovníctva vykazovania hospodárenia štátu zásadným spôsobom zmenila a zlepšila. Je to vlastne výsledok takého jedného projektu, ktorý sa volá projekt štátneho účtovníctva, ktorý išiel naprieč troma vládami, nemal v sebe žiadny ideologický rozmer. Je to v podstate o poriadku vo verejných financiách, o tom, aby verejnosť, odborná verejnosť, ale aj zvolení zástupcovia ľudu mali naozaj obraz o tom, ako štát hospodári.
Ale v tom najširšom slova zmysle dnes štátny záverečný účet je už rozdelený dokonca do takých dvoch, dvoch fáz: tú jednu máme teraz, tú jednu končíme, tú druhú, tá druhá bude založená v podstate na druhej jesennej notifikácii, to znamená, na definitívnom potvrdení hospodárenia, výsledku hospodárenia, ale aj na základe zozbieraných všetkých auditovaných výsledkov hospodárenia, všetkých ďalších súčastí verejnej správy, ktorou sú, pre ktorých, tí, ktorí sa tomu nerozumejú, aj, aj samosprávy. To znamená, skoro 2 900 miest, obcí a vyšších územných celkov.
Za tých 5 - 6 rokov sme naozaj urobili obrovský krok dopredu, kde v podstate výsledok hospodárenia je akási auditovaná správa, ktorú na jednej strane potvrdzuje aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu, tak ako to urobil aj vo svojom vystúpení, ale robia ju naozaj aj externí audítori, ktorí potvrdzujú, potvrdzujú v podstate preukázateľnosť týchto, týchto údajov. Samozrejme, že vždy môžte ma skúšať z tej veľkej knihy a môžte nájsť nejakú 34. stranu a tam nejakú tabuľku alebo nejaké číslo.
Samozrejme, že nie sme dokonalí. Samozrejmé ale je aj to, že dnes nikto nič nezakrýva. A z hľadiska argumentácie a vytrhávania jednotlivých čísel tu môžme samozrejme robiť vzájomnú, môžme pokračovať vo svojej ideologickej vojne, v ktorej tu žijeme už 20 rokov. Ale to nič nemení a ani nedelí, ani nenásobí na tom výsledku: a tým výsledkom sú samozrejme tie hlavné makroekonomické ukazovatele, tie hlavné čísla. Je tu naozaj snaha aj v súlade so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti pracovať na novom koncepte čistého bohatstva. To je proste projekt na ďalšie desaťročie. Je to o tom, že vyťahujeme spod koberca také tie staré, často nepriznané veci, tzv. implicitné záväzky, mnohé dlhy, ktoré má v tom najširšom slova zmysle štát na svojom, na svojom, nesie si ich na svojom chrbte.
No a ja by som zareagoval v podstate na svojich dvoch predrečníkov. A z tohto pohľadu samozrejme bolo pre mňa zaujímavé počúvať aj pána poslanca Zajaca, aj pána poslanca Kollára. Ja nemôžem ako opäť na jednej strane poďakovať za, za veľmi racionálny postoj. Na druhej strane asi to je proste súčasť hry, ktorej sme všetci účastní, a sú tu isté ideologické šťuchance, zádrapky, ktoré, ktoré sme tu mohli vidieť aj dnes v priamom prenose.
Pán poslanec Kolár napríklad dával otázku v oblasti udržateľnosti výsledkov, ktoré sme dosiahli v roku 2013. Tu si dovolím veľmi sucho poznamenať, že legenda o neudržateľnosti alebo udržateľnosti, legenda o jednorazových opatreniach sa vyčerpáva vtedy, ak si uvedomíte, že štrukturálny deficit v roku 2013 klesol z hodnoty 3,9 na úroveň 1,9, to znamená o jednu, o celú polovicu. Štrukturálny deficit je parameter, s ktorým ste ma tu mučili pri prijímaní rozpočtu na tento rok. Bolo tu, vzniklo tu veľa odborníkov na túto tému, ale to je vlastne taký ten skutočný teoretický deficit v teoretickom vákuovom prostredí, ak si to tak vieme proste predstaviť, a naozaj z hľadiska výkonu ekonomiky tá udržateľnosť sa v roku 2013 zásadným spôsobom zlepšila. A to preto, že klesla z hodnoty skoro štyroch percent na hodnotu dvoch percent. Keď toto uznáme, že je pravda, a v týchto číslach sa málinko odlišuje či už rozpočtová rada alebo Európska komisia alebo Medzinárodný menový fond alebo OECD, všetci hovoria, že je to o polovicu menej, tak ak povieme, že toto je pravda, tak reči o udržateľnosti si treba nechať na nedeľnú omšu, alebo proste niekam, niekam inam, kde to môže mať význam z pohľadu toho, že vždy treba byť pripravený na to, že to môže byť horšie. Vždy to môže byť horšie. Viete, ja z podstaty svojho povolania musím rátať s rizikami a musím veci vidieť horšie a musím aj prijať to, že existencia rizík tu je. Vy ráno vyjdete na ulicu a žijete s rizikom, že sa vám niečo stane. Každému sa, sa niečo môže stať, takisto ako sa môže stať štátu, ako sa, môže prísť o nejaké príjmy, môže mať dodatočné výdavky. A moji predchodcovia veľmi dobre vedia potvrdiť asi to, že v akom režime žije rezort financií. A teraz odhliadnuc od farby zafarbenia vlády, je to o tom, že, že operatívne realizujete rozpočet, ktorý je prijatý na základe nejakých objektívnych prognóz, o ktorých hovoria, ktoré na jednej strane sú daňovými alebo nedaňovými príjmami, na druhej strane plánovanými výdavkami.
Bola tu aj otázka už politickejšia, ako sa chceme vysporiadavať s následkami krízy. Následky krízy tu sú, tie najmarkantnejšie vidíte na číslach nezamestnanosti. Myslím si, že sa všetci vľavo a vpravo zhodneme, že to je kľúčový problém našej krajiny. Všetci si ale musíme spomenúť aj na to, že v roku 2008, to znamená v roku absolútnej svetovej konjunktúry, vrcholu svetovej konjunktúry, keď sme všetci mali ruky hore, táto krajina mala nezamestnanosť 8 percent. A možno si spomeniete, že investori, zahraniční investori, ktorí vtedy aj naozaj húfne prichádzali, lebo sme im veľmi dobre platili za to, aby prišli, už signalizovali nedostatky pracovných síl pri 8-percentnej nezamestnanosti. Väčšina krajín okolo nás nemá takúto vysokú nezamestnanosť v čase nedostatku pracovných síl. Je to proste dané charakterom našej krajiny, charakterom zmien, ktorými sme prešli v 90. rokoch, z krajiny, ktorá bola, Československo bolo krajinou 4 - 5 vo svete vo výrobe zbraní, z krajiny, ktorá bola industriálne formovaná ako, ako centrum ťažkej chémie, ťažkého priemyslu. My sme naozaj prešli za 20 rokov veľký kus cesty, nerobíme tanky a nerobíme delá, robíme autá, špecializujeme sa na strojárenstvo v tom najširšom slova zmysle. Viete, že máme ďalšie nohy našej ekonomiky, ako je elektronický priemysel alebo digitálna ekonómia. Ale pravdou je, pravdou je, že štrukturálny problém nezamestnanosti tu je stále. A on je samozrejme zamotaný, ten uzlík, keď si ho začneme rozuzlovať, je tam proste tých problémov oveľa viac: je to otázka infraštruktúry na východnom Slovensku, je to otázka mobility pracovnej sily, je to otázka vzdelanej pracovnej sily, je to otázka obchádzania zákonov, čiernej práce, poberania dávok a práce v zahraničí. Množstvo, množstvo problémov, ktoré do toho, do toho vzorca, ktorého výsledkom je veľká nezamestnanosť, na pomery Európskej únie veľká nezamestnanosť, do toho vzorca vstupu.
A dovoľte mi trošku sa ohradiť z pohľadu toho, že, že či sa vieme alebo nevieme vysporiadať s následkami krízy. Tento rok naozaj každý mesiac klesá, klesá nezamestnanosť a zvyšuje sa zamestnanosť, každý mesiac sa vytvára, vytvárajú tisícky nových pracovných miest vo veľmi dobrej štruktúre, lebo je to naprieč toho, toho zoznamu nezamestnaných z pohľadu vekovej štruktúry, vzdelanostnej štruktúry, z ohľadu, ako dlho sú nezamestnaní. A prichádzame aj s novými iniciatívami. A tu, tu trošku, tu mi je trošku, považujem za nefér, ak sa vyjadrujete k veciam, ktoré sme dali na stôl. V mnohých oblastiach sú naozaj ako z učebnice o tom, ako čo máme robiť. Mnohokrát sú to proste odporúčania, ktoré nám tu 5 rokov kopíruje Európska komisia alebo iné medzinárodné inštitúcie, a vy pochybujete. Pri všetkej úcte, nemôžte byť vždy vy tými, ktorí, ktorí vedia proste veci pomenovať, či to tak je alebo to tak nie je. Proste nie ste, pri všetkej úcte, páni poslanci, vy, ktorí označíte nejaký krok vlády za reformu alebo nereformu podľa vás.
A za tým, za tým všetkým je samozrejme aj nejaké úsilie, aj dobrý úmysel. Pripusťte, preboha, aj dobrý úmysel z tohto pohľadu. A označiť napríklad, pán poslanec Kollár, zníženie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov ako to, že to nie je reforma, no tak, ak vo vašom ponímaní jedinou reformou odvodovou bolo, ten, to koliesko, ktoré sa vám rozpadlo v októbri v roku 2011, alebo vám rozpadlo v prvom rade, niekomu sa to tu proste rozpadlo. No výsledok je dôležitý. Nič! Výsledkom bolo nič, žiadna zmena.
Čiže vláda v závere tohto roka alebo na jeseň tohto roka predstúpi s jasným plánom zníženia príjmov štátu, asi na socialistov sa vám toto bude pozdávať ako science fiction, ale naozaj predstúpime so znížením príjmov štátu s tým efektom, že ľudia v príjmovom pásme okolo minimálnej mzdy, ktorá bude tiež následne môcť byť zvýšená, budú naozaj z mesiaca, z decembra v roku 2014 na január 2015 môcť zarobiť naozaj skoro o 10 percent v čistom príjme viac a bez toho, aby to malo nejaký negatívny dopad, samozrejme, na náklady práce.
Podľa mňa to je reforma, pretože táto, táto zmena má zvýšiť motiváciu pracovať, má zvýšiť spokojnosť s tým, že človek pracuje, pretože dostane viac v čistom vyjadrení na svoj účet, a samozrejme nevytvára to dodatočné žiadne prekážky pre zamestnávanie zo strany zamestnávateľov. A každý zamestnávateľ by mal byť a, predpokladám, že aj je spokojný, ak je jeho zamestnanec spokojný.
Ak tu bola otázka na tzv. country-specific recommendations, to jest tie odporúčania, do akej miery ich plníme, ten priemer 15 percent za EÚ je naozaj zahanbujúci. Ale ja môžem povedať, neviem to vám teraz z hlavy vyrátať, ale som presvedčený, že to percento plnenia zo strany Slovenskej republiky je oveľa vyššie, pretože len na rok 2014 sme prijali opatrenie odpustenia odvodov opäť pre dlhodobo nezamestnaných, čo je proste oblasť, ktorá sa týka, v angličtine to je tzv. tax budget, to znamená opäť ten problém veľkého odvodového zaťaženia pre nízkopríjmových. A teraz prichádzame so záležitosťou odpočítateľnej položky. Chceme sa venovať škôlkam, ktoré, ktoré sú priamo spojené samozrejme aj s natalitou a s demografickou krivkou, aj so spôsobom modernej, spôsobom života modernej slovenskej ženy. Ale sú tu aj proste oblasti, na oblasti aktívnych politík práce, v oblasti životného prostredia, možno menej, menej konkrétnych opatrení v oblasti regulácie cien energií.
Ak pán poslanec Kollár nastolil ešte otázku fiškálneho kompaktu dlhovej brzdy a všetkých tých pravidiel, podľa ktorých sa dnes musíme správať, a máme ich zakomponované do spôsobu svojho správania, tak to má byť. Viete, že v prípade dlhovej brzdy si nachádzame svoju procedúru. To tretie sankčné pásmo nebolo nikdy využité, bolo písané v nejakej teoretickej rovine. To znamená, teraz si musíme prekliesniť tú cestu reálnym životom, ako to má byť. A samozrejme, že aj predstúpime pred Národnú radu, presne, ako nám to zákon prikazuje, s jednotlivými opatreniami a budeme prezentovať jednotlivé postupy.
A snáď len poznámka v oblasti rezervy 250 mil. eur, tu som pocítil od poslanca Kollára trošku takú pochybovačnosť, respektíve ako keby to bolo, že ľahším spôsobom urobené. Tá rezerva nebola vytvorená pre, pre prípad výpadku príjmov. Tak to bolo v roku 2013. Na rok ´14 sme si vytvorili prvýkrát v histórii rezervu na lepšie príjmy. To znamená, my sme sa zaviazali a verejne sme sa zaviazali vybrať viac dane z pridanej hodnoty na základe hlavne kontrolného výkazu, ktorý sme dali do života od februára tohto roku. No a na základe júnovej prognózy môžem povedať, že plán sme splnili, pretože tie daňové príjmy sú vyššie, ako sme sa pôvodne zaviazali. Čiže už sú dnes na úrovni 290 mil. eur a, a nie 250. Dokonca oproti rozpočtu navrhujem 400 mil. eur, pretože júnová prognóza vo výške 292 len v porovnaní voči februárovej prognóze, nechcem vás proste teraz nejako obťažovať detailmi, ale pravdou je, že to sú, boli dodatočné príjmy, na ktorých bola vytvorená rezerva na výdavkovej strane. To znamená, nebyť zopnutia tretieho sankčného pásma a viazania 3 %, takej obmedzenej výdavkovej obálky vo výške 305 mil. eur, nebyť tohto opatrenia, tak vláda mohla minúť tieto peniaze na iné výdavkové priority, o ktorých by verejnosť bola samozrejme informovaná rozpočtovými opatreniami alebo uzneseniami vlády.
Keďže sme vybrali viac peňazí, mali sme výdavkové neutrálne tituly, tak tieto sme zrušili a v podstate štát neminie týchto 250 mil. eur. To znamená, tie výdavky nebudú, sa nebudú diať. Proste, proste nebudú existovať. Samozrejme, že dodatočne do tých 300 mil. eur sme museli ešte viazať aj výdavky naprieč všetkých kapitol. A týkalo sa to kľúčovo, ja som okolo toho robil samozrejme aj tlačovú konferenciu a médiá s tým pracovali veľmi jasne, išlo o viazanie aj istého percenta výdavkovej základne v oblasti tovarov a služieb a mzdových výdavkov s každou kapitolou nemilosrdne. Jedna z kapitol, ktorá sa aj verejne sťažovala, bola napríklad kapitola ombudsmanky, ktorá tiež týmto spôsobom bola postihnutá, či kancelária prezidenta, či kancelária Národnej rady, každý na ten zvyšok sa musel vyskladať. Nezdá sa mi to nejaké bezbolestné opatrenie. Treba sa opýtať správcov kapitol, ako sa im to páčilo ako z tohto pohľadu. Myslím si, že im to robilo vrásky a robí vrásky na očiach.
Otázka Medzinárodného menového fondu a jeho poslednej správy. No tu musím povedať, ja sa nebudem dotýkať odporúčania ohľadne dlhovej brzdy, moje vyjadrenie je známe, ale chcem upozorniť na jeden iný fakt. Medzinárodný menový fond, ktorý sa asi ťažko môže považovať za pioniersku organizáciu napríklad Socialistickej internacionály, to asi nie je z hľadiska svojej histórie, naozaj Slovensku odporúča vzhľadom na štruktúru svojej ekonomiky, mieru podielu výdavkov, mieru prerozdeľovania, mieru podielu príjmov na HDP, aj MMF nám v podstate odporúča, aby sme viac konsolidovali na príjmovej stránke. Toto si proste treba prečítať, tam je to v tých riadkoch napísané, pretože najmä vyslovuje, Medzinárodný menový fond vyslovuje obavu nad udržaním kvality verejných služieb v opačnom prípade. Nehovorím o efektivite, hovorím o objeme výdavkovej obálky ako takej. A to z pohľadu debaty, odbornej debaty v tejto krajine je zmena paradigmy, ktorú si všimol aj pán poslanec Kollár, ktorý je predstaviteľom veľmi neoliberálneho krídla z hľadiska vnímania verejných politík a verejných financií, a je to legitímne, to je proste jeho pohľad na svet.
Ja len z hľadiska reality sa musím vrátiť k jednej téme, a to je ideologická hegemónia, ktorá je tu naozaj 12 rokov. Pán Zajac nám tu zrátal na dni, koľko sme pri vláde od roku 2006. No len vás musím upozorniť, že pravicové zoskupenia boli pri moci od roku ´98 a samozrejme, že otlačili svoju packu aj do verejných financií, a to s tým výsledkom, že dnes Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú spolu s Rumunskom najmenší podiel príjmov na hrubom domácom produkte. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré má veľmi malý podiel mzdového, objemu miezd na hrubom domácom produkte. To niečo hovorí o chudobe našich ľudí a Slovenska ako takého a bohatstve takej menšej skupiny ľudí. A Slovensko patrí aj ku krajinám s veľmi malou mierou prerozdeľovania, to znamená malým podielom výdavkov na hrubom domácom produkte. A toto, dámy a páni, je výsledok naozaj desaťročnej ideologickej hegemónie pravice. A vidíte, že to nehovorím s nejakou emóciou, proste je to fakt, ktorý bol pretlačený aj do mediálneho vnímania, do vnímania toho, aký štát potrebujeme, či potrebujeme veľký alebo malý štát. Ja vás upozorňujem, že z hľadiska čísiel, my máme malý štát, sa tu môžme ako nadrapovať, že my chceme väčší a vy chcete menší, ešte menší, až najmenší, my máme malý štát. Máme malý štát.
Problémom je, že vážená pravica, keď teda sekala príjmy a robila to, čo pán poslanec Novotný v piatok hovoril, že v zásade znižovala daňové zaťaženie, opäť sa pýtam: a komu, preboha?! Lebo vieme komu, vyšším príjmovým skupinám, biznisu ako takému, a zvyšovala daňové zaťaženie cez nepriame dane, zase degresívne dane nižším príjmovým skupinám. Ale dobre, aj toto je proste realita. Tak vážená pravica zabudla ľuďom povedať, že je fajn mať malé príjmy, mať malé dane, ale zabudla povedať, že potom treba mať aj primerané výdavky k tomu. A to už proste, lebo to je už nepopulárne povedať, páni, že áno? Je nepopulárne povedať, že keď nemáte malé príjmy, no tak aby ste mali vyrovnaný rozpočet, o ktorom všetci teda hovoríme, že ho chceme, len sme ho nikdy nemali. To je tiež taký Yetti, chceme ho, ale nikdy sme ho nemali. Ani si nepamätám návrh rozpočtu, ani zodpovednej pravice, ani zodpovednej ľavice, že by tu niekedy vyrovnaný rozpočet bol.
No ale prečo? Z hľadiska fundamentov to nikdy nebolo možné, pretože sme si nepovedali, do toho zrkadla sa tu nikto nepozrel, že keď máme malé príjmy, tak máme platené školstvo, máme skutočne platené zdravotníctvo, máme vlastnú, súkromné, teraz budem preháňať, bezpečnostné služby. Však nemusíme mať policajtov! Každý, bohatšia ulica si obstará vlastnú bezpečnostnú službu a bude si platiť. Postavíme si vyššie ploty a cez ne nám budú skákať nezamestnaní, alebo nepreskočia ako z tohto pohľadu. Toto, toto je pohľad, toto je pohľad pritiahnutý za vlasy, ale výsledkom tejto hegemónie je to, že odvaha na to, zrušiť výdavkové tituly alebo taký väčší štát z pohľadu občana, nebola. Veď nebola! Veď to je politicky nepopulárne. Ale odvaha znížiť daňové príjmy bola, lebo to je populárne. No a my máme z tohto pohľadu nerovnováhu. Máme trvalú nerovnováhu. Dovolím si vám, vás upozorniť, že táto krajina počas svojej modernej histórie nikdy nemala ani len vyrovnaný, ani blízko vyrovnaný rozpočet a že prvýkrát plánujeme s tzv. primárnym prebytkom, pretože musíme a pretože aj chceme, lebo sme pochopili, že musíme.
A z hľadiska kritiky na debt brake alebo dlhovú brzdu jedná jediná veta z hľadiska MMF, kritika, a tá je makroekonomická, nie z hľadiska tých parametrov a techniky, je to, že má procyklický charakter. Pán poslanec Kollár rozumie, v čase ekonomického cyklu, keď ste v kríze, keď máte nižší hrubý domáci produkt, tak toto vás tlačí ešte, ešte viac, ten nos vám ešte viac to tlačí do zeme z tohto pohľadu. Čiže toto ja chápem ako základ na veľmi slušnú intelektuálnu a odbornú debatu, procykličnosť opatrení.
A tu sa dostávam aj k veľmi sexi téme, a to je reforma SGP alebo Paktu stability a rastu, respektíve to, čo sa eufemisticky nazýva vyššia flexibilita fiškálnych pravidiel. A pán poslanec Kollár zase spomenul červenú sobotu v Paríži pred dvoma, troma týždňami, keď sa stretli vlastne premiéri-socialisti a vyjadrili svoj postoj k tomu, že následkom krízy je naozaj v Európskej únii o 17 mil. ľudí viac na uliciach. A to je problém. A teraz len z hľadiska procyklických opatrení, ktorým politika austerity alebo politika uskromňovania je z tohto pohľadu úplne jasná, je na stole téma vyššej flexibility vnímania terajších pravidiel. Ja môžem len potvrdiť postoj za Slovensko, že sme vždy patrili ku krajinám Severu, ak to chcete povedať, alebo ku krajinám "jadra". Sú dokázateľné a nedokázateľné postoje veľmi spoločné s Nemeckom, Holandskom a Estónskom, opäť naprieč rôznym vládam. Aj v tejto situácii budeme sa správať veľmi opatrne, pretože krajina ako my potrebuje pravidlá. My sme za to, proste my sme z hľadiska svojej geografickej, ale fyzikálnej veľkosti krajina, ktorá potrebuje pravidlá, aby ich neprekračovali tí veľkí, ktorí si to v zásade z hľadiska zase svojej fyzikálnej veľkosti vždy mohli dovoliť. Čiže pravidlá potrebujeme, ale pridávam, potrebujeme rozumné pravidlá. Pretože ak mám byť svedkom toho, čo som bol svedkom pred dvoma mesiacmi, keď ministra Rakúska zahnali do kúta na základe nejakých hókusov-pokusov s tabuľkou v štrukturálnom deficite vo výške 0,1 %, pri štrukturálnom deficite Rakúska na úrovni 1 % mínus jedna, my sme stále lepší, ale máme mínus dva, tak toto nepovažujem za rozumné. Nepovažujem za rozumné, rigidnosť pravidiel a hlavne netransparentnosť výkladu týchto pravidiel, pretože vám nemusím asi, to je asi verejné tajomstvo, ak vám poviem, že ani my nevieme, ako ráta Európska komisia štrukturálny deficit, tzv. output gap a všetky tieto ďalšie veličiny. Čiže požadujeme transparentnosť, vypočítateľnosť a flexibilitu snáď z pohľadu ochoty krajiny robiť štrukturálne reformy, robiť veci, ktoré bolia, ktoré majú svoje náklady, ale ktoré majú zmysel z hľadiska dlhodobej alebo strednodobej udržateľnosti. Takým opatrením je napríklad aj otázka znižovania odvodového zaťaženia pre ľudí s nízkym príjmom.
Toľko som asi chcel povedať. Prepáčte, že to tak "cries cross", naprieč všetkému, ale v každom prípade ďakujem za túto debatu, ktorá tu mohla prebehnúť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo a za možnosť zareagovať. Toto je bod rokovania schôdze každý rok, ktorý dáva priestor hociktorému členovi tejto váženej snemovne sa naozaj vyjadriť skoro k hocičomu v tejto krajine, pretože hovoríme o štátnom záverečnom účte. A k tej samotnej podstate, štátny záverečný účet naozaj nie je nič iné ako obraz o hospodárení tejto krajiny.
Dovolím si vám neskromne pripomenúť jednu vec, že od roku 2006, ja teraz hovorím o svojej skúsenosti, a tá história siaha ďalej dozadu, sa kvalita štátneho účtovníctva vykazovania hospodárenia štátu zásadným spôsobom zmenila a zlepšila. Je to vlastne výsledok takého jedného projektu, ktorý sa volá projekt štátneho účtovníctva, ktorý išiel naprieč troma vládami, nemal v sebe žiadny ideologický rozmer. Je to v podstate o poriadku vo verejných financiách, o tom, aby verejnosť, odborná verejnosť, ale aj zvolení zástupcovia ľudu mali naozaj obraz o tom, ako štát hospodári.
Ale v tom najširšom slova zmysle dnes štátny záverečný účet je už rozdelený dokonca do takých dvoch, dvoch fáz: tú jednu máme teraz, tú jednu končíme, tú druhú, tá druhá bude založená v podstate na druhej jesennej notifikácii, to znamená, na definitívnom potvrdení hospodárenia, výsledku hospodárenia, ale aj na základe zozbieraných všetkých auditovaných výsledkov hospodárenia, všetkých ďalších súčastí verejnej správy, ktorou sú, pre ktorých, tí, ktorí sa tomu nerozumejú, aj, aj samosprávy. To znamená, skoro 2 900 miest, obcí a vyšších územných celkov.
Za tých 5 - 6 rokov sme naozaj urobili obrovský krok dopredu, kde v podstate výsledok hospodárenia je akási auditovaná správa, ktorú na jednej strane potvrdzuje aj predseda Najvyššieho kontrolného úradu, tak ako to urobil aj vo svojom vystúpení, ale robia ju naozaj aj externí audítori, ktorí potvrdzujú, potvrdzujú v podstate preukázateľnosť týchto, týchto údajov. Samozrejme, že vždy môžte ma skúšať z tej veľkej knihy a môžte nájsť nejakú 34. stranu a tam nejakú tabuľku alebo nejaké číslo.
Samozrejme, že nie sme dokonalí. Samozrejmé ale je aj to, že dnes nikto nič nezakrýva. A z hľadiska argumentácie a vytrhávania jednotlivých čísel tu môžme samozrejme robiť vzájomnú, môžme pokračovať vo svojej ideologickej vojne, v ktorej tu žijeme už 20 rokov. Ale to nič nemení a ani nedelí, ani nenásobí na tom výsledku: a tým výsledkom sú samozrejme tie hlavné makroekonomické ukazovatele, tie hlavné čísla. Je tu naozaj snaha aj v súlade so zákonom o rozpočtovej zodpovednosti pracovať na novom koncepte čistého bohatstva. To je proste projekt na ďalšie desaťročie. Je to o tom, že vyťahujeme spod koberca také tie staré, často nepriznané veci, tzv. implicitné záväzky, mnohé dlhy, ktoré má v tom najširšom slova zmysle štát na svojom, na svojom, nesie si ich na svojom chrbte.
No a ja by som zareagoval v podstate na svojich dvoch predrečníkov. A z tohto pohľadu samozrejme bolo pre mňa zaujímavé počúvať aj pána poslanca Zajaca, aj pána poslanca Kollára. Ja nemôžem ako opäť na jednej strane poďakovať za, za veľmi racionálny postoj. Na druhej strane asi to je proste súčasť hry, ktorej sme všetci účastní, a sú tu isté ideologické šťuchance, zádrapky, ktoré, ktoré sme tu mohli vidieť aj dnes v priamom prenose.
Pán poslanec Kolár napríklad dával otázku v oblasti udržateľnosti výsledkov, ktoré sme dosiahli v roku 2013. Tu si dovolím veľmi sucho poznamenať, že legenda o neudržateľnosti alebo udržateľnosti, legenda o jednorazových opatreniach sa vyčerpáva vtedy, ak si uvedomíte, že štrukturálny deficit v roku 2013 klesol z hodnoty 3,9 na úroveň 1,9, to znamená o jednu, o celú polovicu. Štrukturálny deficit je parameter, s ktorým ste ma tu mučili pri prijímaní rozpočtu na tento rok. Bolo tu, vzniklo tu veľa odborníkov na túto tému, ale to je vlastne taký ten skutočný teoretický deficit v teoretickom vákuovom prostredí, ak si to tak vieme proste predstaviť, a naozaj z hľadiska výkonu ekonomiky tá udržateľnosť sa v roku 2013 zásadným spôsobom zlepšila. A to preto, že klesla z hodnoty skoro štyroch percent na hodnotu dvoch percent. Keď toto uznáme, že je pravda, a v týchto číslach sa málinko odlišuje či už rozpočtová rada alebo Európska komisia alebo Medzinárodný menový fond alebo OECD, všetci hovoria, že je to o polovicu menej, tak ak povieme, že toto je pravda, tak reči o udržateľnosti si treba nechať na nedeľnú omšu, alebo proste niekam, niekam inam, kde to môže mať význam z pohľadu toho, že vždy treba byť pripravený na to, že to môže byť horšie. Vždy to môže byť horšie. Viete, ja z podstaty svojho povolania musím rátať s rizikami a musím veci vidieť horšie a musím aj prijať to, že existencia rizík tu je. Vy ráno vyjdete na ulicu a žijete s rizikom, že sa vám niečo stane. Každému sa, sa niečo môže stať, takisto ako sa môže stať štátu, ako sa, môže prísť o nejaké príjmy, môže mať dodatočné výdavky. A moji predchodcovia veľmi dobre vedia potvrdiť asi to, že v akom režime žije rezort financií. A teraz odhliadnuc od farby zafarbenia vlády, je to o tom, že, že operatívne realizujete rozpočet, ktorý je prijatý na základe nejakých objektívnych prognóz, o ktorých hovoria, ktoré na jednej strane sú daňovými alebo nedaňovými príjmami, na druhej strane plánovanými výdavkami.
Bola tu aj otázka už politickejšia, ako sa chceme vysporiadavať s následkami krízy. Následky krízy tu sú, tie najmarkantnejšie vidíte na číslach nezamestnanosti. Myslím si, že sa všetci vľavo a vpravo zhodneme, že to je kľúčový problém našej krajiny. Všetci si ale musíme spomenúť aj na to, že v roku 2008, to znamená v roku absolútnej svetovej konjunktúry, vrcholu svetovej konjunktúry, keď sme všetci mali ruky hore, táto krajina mala nezamestnanosť 8 percent. A možno si spomeniete, že investori, zahraniční investori, ktorí vtedy aj naozaj húfne prichádzali, lebo sme im veľmi dobre platili za to, aby prišli, už signalizovali nedostatky pracovných síl pri 8-percentnej nezamestnanosti. Väčšina krajín okolo nás nemá takúto vysokú nezamestnanosť v čase nedostatku pracovných síl. Je to proste dané charakterom našej krajiny, charakterom zmien, ktorými sme prešli v 90. rokoch, z krajiny, ktorá bola, Československo bolo krajinou 4 - 5 vo svete vo výrobe zbraní, z krajiny, ktorá bola industriálne formovaná ako, ako centrum ťažkej chémie, ťažkého priemyslu. My sme naozaj prešli za 20 rokov veľký kus cesty, nerobíme tanky a nerobíme delá, robíme autá, špecializujeme sa na strojárenstvo v tom najširšom slova zmysle. Viete, že máme ďalšie nohy našej ekonomiky, ako je elektronický priemysel alebo digitálna ekonómia. Ale pravdou je, pravdou je, že štrukturálny problém nezamestnanosti tu je stále. A on je samozrejme zamotaný, ten uzlík, keď si ho začneme rozuzlovať, je tam proste tých problémov oveľa viac: je to otázka infraštruktúry na východnom Slovensku, je to otázka mobility pracovnej sily, je to otázka vzdelanej pracovnej sily, je to otázka obchádzania zákonov, čiernej práce, poberania dávok a práce v zahraničí. Množstvo, množstvo problémov, ktoré do toho, do toho vzorca, ktorého výsledkom je veľká nezamestnanosť, na pomery Európskej únie veľká nezamestnanosť, do toho vzorca vstupu.
A dovoľte mi trošku sa ohradiť z pohľadu toho, že, že či sa vieme alebo nevieme vysporiadať s následkami krízy. Tento rok naozaj každý mesiac klesá, klesá nezamestnanosť a zvyšuje sa zamestnanosť, každý mesiac sa vytvára, vytvárajú tisícky nových pracovných miest vo veľmi dobrej štruktúre, lebo je to naprieč toho, toho zoznamu nezamestnaných z pohľadu vekovej štruktúry, vzdelanostnej štruktúry, z ohľadu, ako dlho sú nezamestnaní. A prichádzame aj s novými iniciatívami. A tu, tu trošku, tu mi je trošku, považujem za nefér, ak sa vyjadrujete k veciam, ktoré sme dali na stôl. V mnohých oblastiach sú naozaj ako z učebnice o tom, ako čo máme robiť. Mnohokrát sú to proste odporúčania, ktoré nám tu 5 rokov kopíruje Európska komisia alebo iné medzinárodné inštitúcie, a vy pochybujete. Pri všetkej úcte, nemôžte byť vždy vy tými, ktorí, ktorí vedia proste veci pomenovať, či to tak je alebo to tak nie je. Proste nie ste, pri všetkej úcte, páni poslanci, vy, ktorí označíte nejaký krok vlády za reformu alebo nereformu podľa vás.
A za tým, za tým všetkým je samozrejme aj nejaké úsilie, aj dobrý úmysel. Pripusťte, preboha, aj dobrý úmysel z tohto pohľadu. A označiť napríklad, pán poslanec Kollár, zníženie odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov ako to, že to nie je reforma, no tak, ak vo vašom ponímaní jedinou reformou odvodovou bolo, ten, to koliesko, ktoré sa vám rozpadlo v októbri v roku 2011, alebo vám rozpadlo v prvom rade, niekomu sa to tu proste rozpadlo. No výsledok je dôležitý. Nič! Výsledkom bolo nič, žiadna zmena.
Čiže vláda v závere tohto roka alebo na jeseň tohto roka predstúpi s jasným plánom zníženia príjmov štátu, asi na socialistov sa vám toto bude pozdávať ako science fiction, ale naozaj predstúpime so znížením príjmov štátu s tým efektom, že ľudia v príjmovom pásme okolo minimálnej mzdy, ktorá bude tiež následne môcť byť zvýšená, budú naozaj z mesiaca, z decembra v roku 2014 na január 2015 môcť zarobiť naozaj skoro o 10 percent v čistom príjme viac a bez toho, aby to malo nejaký negatívny dopad, samozrejme, na náklady práce.
Podľa mňa to je reforma, pretože táto, táto zmena má zvýšiť motiváciu pracovať, má zvýšiť spokojnosť s tým, že človek pracuje, pretože dostane viac v čistom vyjadrení na svoj účet, a samozrejme nevytvára to dodatočné žiadne prekážky pre zamestnávanie zo strany zamestnávateľov. A každý zamestnávateľ by mal byť a, predpokladám, že aj je spokojný, ak je jeho zamestnanec spokojný.
Ak tu bola otázka na tzv. country-specific recommendations, to jest tie odporúčania, do akej miery ich plníme, ten priemer 15 percent za EÚ je naozaj zahanbujúci. Ale ja môžem povedať, neviem to vám teraz z hlavy vyrátať, ale som presvedčený, že to percento plnenia zo strany Slovenskej republiky je oveľa vyššie, pretože len na rok 2014 sme prijali opatrenie odpustenia odvodov opäť pre dlhodobo nezamestnaných, čo je proste oblasť, ktorá sa týka, v angličtine to je tzv. tax budget, to znamená opäť ten problém veľkého odvodového zaťaženia pre nízkopríjmových. A teraz prichádzame so záležitosťou odpočítateľnej položky. Chceme sa venovať škôlkam, ktoré, ktoré sú priamo spojené samozrejme aj s natalitou a s demografickou krivkou, aj so spôsobom modernej, spôsobom života modernej slovenskej ženy. Ale sú tu aj proste oblasti, na oblasti aktívnych politík práce, v oblasti životného prostredia, možno menej, menej konkrétnych opatrení v oblasti regulácie cien energií.
Ak pán poslanec Kollár nastolil ešte otázku fiškálneho kompaktu dlhovej brzdy a všetkých tých pravidiel, podľa ktorých sa dnes musíme správať, a máme ich zakomponované do spôsobu svojho správania, tak to má byť. Viete, že v prípade dlhovej brzdy si nachádzame svoju procedúru. To tretie sankčné pásmo nebolo nikdy využité, bolo písané v nejakej teoretickej rovine. To znamená, teraz si musíme prekliesniť tú cestu reálnym životom, ako to má byť. A samozrejme, že aj predstúpime pred Národnú radu, presne, ako nám to zákon prikazuje, s jednotlivými opatreniami a budeme prezentovať jednotlivé postupy.
A snáď len poznámka v oblasti rezervy 250 mil. eur, tu som pocítil od poslanca Kollára trošku takú pochybovačnosť, respektíve ako keby to bolo, že ľahším spôsobom urobené. Tá rezerva nebola vytvorená pre, pre prípad výpadku príjmov. Tak to bolo v roku 2013. Na rok ´14 sme si vytvorili prvýkrát v histórii rezervu na lepšie príjmy. To znamená, my sme sa zaviazali a verejne sme sa zaviazali vybrať viac dane z pridanej hodnoty na základe hlavne kontrolného výkazu, ktorý sme dali do života od februára tohto roku. No a na základe júnovej prognózy môžem povedať, že plán sme splnili, pretože tie daňové príjmy sú vyššie, ako sme sa pôvodne zaviazali. Čiže už sú dnes na úrovni 290 mil. eur a, a nie 250. Dokonca oproti rozpočtu navrhujem 400 mil. eur, pretože júnová prognóza vo výške 292 len v porovnaní voči februárovej prognóze, nechcem vás proste teraz nejako obťažovať detailmi, ale pravdou je, že to sú, boli dodatočné príjmy, na ktorých bola vytvorená rezerva na výdavkovej strane. To znamená, nebyť zopnutia tretieho sankčného pásma a viazania 3 %, takej obmedzenej výdavkovej obálky vo výške 305 mil. eur, nebyť tohto opatrenia, tak vláda mohla minúť tieto peniaze na iné výdavkové priority, o ktorých by verejnosť bola samozrejme informovaná rozpočtovými opatreniami alebo uzneseniami vlády.
Keďže sme vybrali viac peňazí, mali sme výdavkové neutrálne tituly, tak tieto sme zrušili a v podstate štát neminie týchto 250 mil. eur. To znamená, tie výdavky nebudú, sa nebudú diať. Proste, proste nebudú existovať. Samozrejme, že dodatočne do tých 300 mil. eur sme museli ešte viazať aj výdavky naprieč všetkých kapitol. A týkalo sa to kľúčovo, ja som okolo toho robil samozrejme aj tlačovú konferenciu a médiá s tým pracovali veľmi jasne, išlo o viazanie aj istého percenta výdavkovej základne v oblasti tovarov a služieb a mzdových výdavkov s každou kapitolou nemilosrdne. Jedna z kapitol, ktorá sa aj verejne sťažovala, bola napríklad kapitola ombudsmanky, ktorá tiež týmto spôsobom bola postihnutá, či kancelária prezidenta, či kancelária Národnej rady, každý na ten zvyšok sa musel vyskladať. Nezdá sa mi to nejaké bezbolestné opatrenie. Treba sa opýtať správcov kapitol, ako sa im to páčilo ako z tohto pohľadu. Myslím si, že im to robilo vrásky a robí vrásky na očiach.
Otázka Medzinárodného menového fondu a jeho poslednej správy. No tu musím povedať, ja sa nebudem dotýkať odporúčania ohľadne dlhovej brzdy, moje vyjadrenie je známe, ale chcem upozorniť na jeden iný fakt. Medzinárodný menový fond, ktorý sa asi ťažko môže považovať za pioniersku organizáciu napríklad Socialistickej internacionály, to asi nie je z hľadiska svojej histórie, naozaj Slovensku odporúča vzhľadom na štruktúru svojej ekonomiky, mieru podielu výdavkov, mieru prerozdeľovania, mieru podielu príjmov na HDP, aj MMF nám v podstate odporúča, aby sme viac konsolidovali na príjmovej stránke. Toto si proste treba prečítať, tam je to v tých riadkoch napísané, pretože najmä vyslovuje, Medzinárodný menový fond vyslovuje obavu nad udržaním kvality verejných služieb v opačnom prípade. Nehovorím o efektivite, hovorím o objeme výdavkovej obálky ako takej. A to z pohľadu debaty, odbornej debaty v tejto krajine je zmena paradigmy, ktorú si všimol aj pán poslanec Kollár, ktorý je predstaviteľom veľmi neoliberálneho krídla z hľadiska vnímania verejných politík a verejných financií, a je to legitímne, to je proste jeho pohľad na svet.
Ja len z hľadiska reality sa musím vrátiť k jednej téme, a to je ideologická hegemónia, ktorá je tu naozaj 12 rokov. Pán Zajac nám tu zrátal na dni, koľko sme pri vláde od roku 2006. No len vás musím upozorniť, že pravicové zoskupenia boli pri moci od roku ´98 a samozrejme, že otlačili svoju packu aj do verejných financií, a to s tým výsledkom, že dnes Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú spolu s Rumunskom najmenší podiel príjmov na hrubom domácom produkte. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré má veľmi malý podiel mzdového, objemu miezd na hrubom domácom produkte. To niečo hovorí o chudobe našich ľudí a Slovenska ako takého a bohatstve takej menšej skupiny ľudí. A Slovensko patrí aj ku krajinám s veľmi malou mierou prerozdeľovania, to znamená malým podielom výdavkov na hrubom domácom produkte. A toto, dámy a páni, je výsledok naozaj desaťročnej ideologickej hegemónie pravice. A vidíte, že to nehovorím s nejakou emóciou, proste je to fakt, ktorý bol pretlačený aj do mediálneho vnímania, do vnímania toho, aký štát potrebujeme, či potrebujeme veľký alebo malý štát. Ja vás upozorňujem, že z hľadiska čísiel, my máme malý štát, sa tu môžme ako nadrapovať, že my chceme väčší a vy chcete menší, ešte menší, až najmenší, my máme malý štát. Máme malý štát.
Problémom je, že vážená pravica, keď teda sekala príjmy a robila to, čo pán poslanec Novotný v piatok hovoril, že v zásade znižovala daňové zaťaženie, opäť sa pýtam: a komu, preboha?! Lebo vieme komu, vyšším príjmovým skupinám, biznisu ako takému, a zvyšovala daňové zaťaženie cez nepriame dane, zase degresívne dane nižším príjmovým skupinám. Ale dobre, aj toto je proste realita. Tak vážená pravica zabudla ľuďom povedať, že je fajn mať malé príjmy, mať malé dane, ale zabudla povedať, že potom treba mať aj primerané výdavky k tomu. A to už proste, lebo to je už nepopulárne povedať, páni, že áno? Je nepopulárne povedať, že keď nemáte malé príjmy, no tak aby ste mali vyrovnaný rozpočet, o ktorom všetci teda hovoríme, že ho chceme, len sme ho nikdy nemali. To je tiež taký Yetti, chceme ho, ale nikdy sme ho nemali. Ani si nepamätám návrh rozpočtu, ani zodpovednej pravice, ani zodpovednej ľavice, že by tu niekedy vyrovnaný rozpočet bol.
No ale prečo? Z hľadiska fundamentov to nikdy nebolo možné, pretože sme si nepovedali, do toho zrkadla sa tu nikto nepozrel, že keď máme malé príjmy, tak máme platené školstvo, máme skutočne platené zdravotníctvo, máme vlastnú, súkromné, teraz budem preháňať, bezpečnostné služby. Však nemusíme mať policajtov! Každý, bohatšia ulica si obstará vlastnú bezpečnostnú službu a bude si platiť. Postavíme si vyššie ploty a cez ne nám budú skákať nezamestnaní, alebo nepreskočia ako z tohto pohľadu. Toto, toto je pohľad, toto je pohľad pritiahnutý za vlasy, ale výsledkom tejto hegemónie je to, že odvaha na to, zrušiť výdavkové tituly alebo taký väčší štát z pohľadu občana, nebola. Veď nebola! Veď to je politicky nepopulárne. Ale odvaha znížiť daňové príjmy bola, lebo to je populárne. No a my máme z tohto pohľadu nerovnováhu. Máme trvalú nerovnováhu. Dovolím si vám, vás upozorniť, že táto krajina počas svojej modernej histórie nikdy nemala ani len vyrovnaný, ani blízko vyrovnaný rozpočet a že prvýkrát plánujeme s tzv. primárnym prebytkom, pretože musíme a pretože aj chceme, lebo sme pochopili, že musíme.
A z hľadiska kritiky na debt brake alebo dlhovú brzdu jedná jediná veta z hľadiska MMF, kritika, a tá je makroekonomická, nie z hľadiska tých parametrov a techniky, je to, že má procyklický charakter. Pán poslanec Kollár rozumie, v čase ekonomického cyklu, keď ste v kríze, keď máte nižší hrubý domáci produkt, tak toto vás tlačí ešte, ešte viac, ten nos vám ešte viac to tlačí do zeme z tohto pohľadu. Čiže toto ja chápem ako základ na veľmi slušnú intelektuálnu a odbornú debatu, procykličnosť opatrení.
A tu sa dostávam aj k veľmi sexi téme, a to je reforma SGP alebo Paktu stability a rastu, respektíve to, čo sa eufemisticky nazýva vyššia flexibilita fiškálnych pravidiel. A pán poslanec Kollár zase spomenul červenú sobotu v Paríži pred dvoma, troma týždňami, keď sa stretli vlastne premiéri-socialisti a vyjadrili svoj postoj k tomu, že následkom krízy je naozaj v Európskej únii o 17 mil. ľudí viac na uliciach. A to je problém. A teraz len z hľadiska procyklických opatrení, ktorým politika austerity alebo politika uskromňovania je z tohto pohľadu úplne jasná, je na stole téma vyššej flexibility vnímania terajších pravidiel. Ja môžem len potvrdiť postoj za Slovensko, že sme vždy patrili ku krajinám Severu, ak to chcete povedať, alebo ku krajinám "jadra". Sú dokázateľné a nedokázateľné postoje veľmi spoločné s Nemeckom, Holandskom a Estónskom, opäť naprieč rôznym vládam. Aj v tejto situácii budeme sa správať veľmi opatrne, pretože krajina ako my potrebuje pravidlá. My sme za to, proste my sme z hľadiska svojej geografickej, ale fyzikálnej veľkosti krajina, ktorá potrebuje pravidlá, aby ich neprekračovali tí veľkí, ktorí si to v zásade z hľadiska zase svojej fyzikálnej veľkosti vždy mohli dovoliť. Čiže pravidlá potrebujeme, ale pridávam, potrebujeme rozumné pravidlá. Pretože ak mám byť svedkom toho, čo som bol svedkom pred dvoma mesiacmi, keď ministra Rakúska zahnali do kúta na základe nejakých hókusov-pokusov s tabuľkou v štrukturálnom deficite vo výške 0,1 %, pri štrukturálnom deficite Rakúska na úrovni 1 % mínus jedna, my sme stále lepší, ale máme mínus dva, tak toto nepovažujem za rozumné. Nepovažujem za rozumné, rigidnosť pravidiel a hlavne netransparentnosť výkladu týchto pravidiel, pretože vám nemusím asi, to je asi verejné tajomstvo, ak vám poviem, že ani my nevieme, ako ráta Európska komisia štrukturálny deficit, tzv. output gap a všetky tieto ďalšie veličiny. Čiže požadujeme transparentnosť, vypočítateľnosť a flexibilitu snáď z pohľadu ochoty krajiny robiť štrukturálne reformy, robiť veci, ktoré bolia, ktoré majú svoje náklady, ale ktoré majú zmysel z hľadiska dlhodobej alebo strednodobej udržateľnosti. Takým opatrením je napríklad aj otázka znižovania odvodového zaťaženia pre ľudí s nízkym príjmom.
Toľko som asi chcel povedať. Prepáčte, že to tak "cries cross", naprieč všetkému, ale v každom prípade ďakujem za túto debatu, ktorá tu mohla prebehnúť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
10:54
Od roku 2014 začalo nové programové obdobie, ktorým dochádza k zmene viacerých pravidiel implementácie fondov, ktoré sú na úrovni...
Od roku 2014 začalo nové programové obdobie, ktorým dochádza k zmene viacerých pravidiel implementácie fondov, ktoré sú na úrovni Európskej únie upravené v nových nariadeniach. Na základe týchto pravidiel, ako aj na základe skúseností s doterajšou implementáciou fondov pripravila vláda novú úpravu riadiacich a kontrolných mechanizmov pre čerpanie fondov Európskej únie v Slovenskej republike v roku 2014 až 2020.
Cieľom tejto úpravy je najmä zabezpečenie väčšej transparentnosti pri poskytovaní prostriedkov, ako aj celkové zrýchlenie a zjednodušenie čerpania fondov.
Návrh zákona predovšetkým určuje postavenie a právomoci jednotlivých subjektov zapojených do implementácie. Za hlavný orgán koordinácie riadenia a kontroly určuje vládu Slovenskej republiky. Zákon zároveň definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, certifikačný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán a platobnú jednotku, ako aj ďalšie subjekty, ktoré sa podieľajú na výkone vymedzených úloh vyplývajúcich z novoprijatej legislatívy Európskej únie.
Dôležitou časťou návrhu ja nastavenie základných princípov riadenia a kontroly poskytovania pomoci z fondov. Zásadné zmeny sa týkajú najmä výberového procesu projektov, ktorý by mal zabezpečiť jeho skrátenie, vyššiu transparentnosť, ako aj rozšírené možnosti odvolania sa zo strany neúspešných žiadateľov.
Uľahčenie implementácie projektu zo strany prijímateľov by mali napomôcť aj ďalšie nové, prípadné upravené nástroje pri vysporiadaní finančných vzťahov, ako je napr. možnosť uzatvorenia dohody o splátkach, dohody o odklade plnenia, prípadne zjednodušené pravidlá vzájomného započítania.
Kľúčovou súčasťou návrhu je aj úplne nová úprava konfliktu záujmov. Zákon pritom konflikt záujmov nielen zakazuje, ale zároveň podrobne definuje, kedy k nemu dochádza a aký je ďalší postup v prípade jeho vzniku.
Práve ustanovenia o konflikte záujmov spoločne s ďalšími ustanoveniami návrhu týkajúcimi sa ochrany finančných záujmov Európskej únie predstavujú z pohľadu vlády Slovenskej republiky nosnú a najdôležitejšiu časť predkladaného návrhu.
Súčasťou tohto návrhu zákona sú aj novely troch súvisiacich právnych predpisov. Ide o novelu zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite, upravuje ustanovenia súvisiace s kontrolou poskytovaných finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Ide aj o novelu zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a ide aj o zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne za úvod.
Ďakujem veľmi pekne. Takže to je môj posledný kúsok za posledné tri dni, teším sa. Návrh zákona o príspevku z európskych štrukturálnych a investičných fondov predstavuje právnu normu, na základe ktorej budú Slovenskej republike poskytované prostriedky fondov Európskej únie v roku 2014 až 2020.
Od roku 2014 začalo nové programové obdobie, ktorým dochádza k zmene viacerých pravidiel implementácie fondov, ktoré sú na úrovni Európskej únie upravené v nových nariadeniach. Na základe týchto pravidiel, ako aj na základe skúseností s doterajšou implementáciou fondov pripravila vláda novú úpravu riadiacich a kontrolných mechanizmov pre čerpanie fondov Európskej únie v Slovenskej republike v roku 2014 až 2020.
Cieľom tejto úpravy je najmä zabezpečenie väčšej transparentnosti pri poskytovaní prostriedkov, ako aj celkové zrýchlenie a zjednodušenie čerpania fondov.
Návrh zákona predovšetkým určuje postavenie a právomoci jednotlivých subjektov zapojených do implementácie. Za hlavný orgán koordinácie riadenia a kontroly určuje vládu Slovenskej republiky. Zákon zároveň definuje orgán zabezpečujúci ochranu finančných záujmov Európskej únie, centrálny koordinačný orgán, riadiaci orgán, certifikačný orgán, orgán auditu, sprostredkovateľský orgán a platobnú jednotku, ako aj ďalšie subjekty, ktoré sa podieľajú na výkone vymedzených úloh vyplývajúcich z novoprijatej legislatívy Európskej únie.
Dôležitou časťou návrhu ja nastavenie základných princípov riadenia a kontroly poskytovania pomoci z fondov. Zásadné zmeny sa týkajú najmä výberového procesu projektov, ktorý by mal zabezpečiť jeho skrátenie, vyššiu transparentnosť, ako aj rozšírené možnosti odvolania sa zo strany neúspešných žiadateľov.
Uľahčenie implementácie projektu zo strany prijímateľov by mali napomôcť aj ďalšie nové, prípadné upravené nástroje pri vysporiadaní finančných vzťahov, ako je napr. možnosť uzatvorenia dohody o splátkach, dohody o odklade plnenia, prípadne zjednodušené pravidlá vzájomného započítania.
Kľúčovou súčasťou návrhu je aj úplne nová úprava konfliktu záujmov. Zákon pritom konflikt záujmov nielen zakazuje, ale zároveň podrobne definuje, kedy k nemu dochádza a aký je ďalší postup v prípade jeho vzniku.
Práve ustanovenia o konflikte záujmov spoločne s ďalšími ustanoveniami návrhu týkajúcimi sa ochrany finančných záujmov Európskej únie predstavujú z pohľadu vlády Slovenskej republiky nosnú a najdôležitejšiu časť predkladaného návrhu.
Súčasťou tohto návrhu zákona sú aj novely troch súvisiacich právnych predpisov. Ide o novelu zákona č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite, upravuje ustanovenia súvisiace s kontrolou poskytovaných finančných prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Ide aj o novelu zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva a ide aj o zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne za úvod.
Autorizovaný
10:54
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra 2014.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k navrhovanému zákonu.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra 2014.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k navrhovanému zákonu.
Autorizovaný
11:21
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:21
Ján HudackýĎakujem pekne.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
8.7.2014 o 11:21 hod.
Ing.
Ján Hudacký
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len chcem oznámiť členom výboru pre hospodárske záležitosti, že zasadanie výboru bude dnes o 12.30 hodine v miestnosti č. 148.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
11:22
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:22
František ŠebejĎakujem pekne.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
8.7.2014 o 11:22 hod.
PhDr. CSc.
František Šebej
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán predseda. Chcem pripomenúť členom zahraničného výboru, že o dvanástej má výbor zasadnutie v rokovacej miestnosti výboru pre európske záležitosti. To je tuná na poschodí.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
11:22
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:22
Alojz HlinaPaška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, v tom je rozdiel, pán poslanec, v tom je rozdiel, že strana SaS legitímne získala mandát...
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, v tom je rozdiel, pán poslanec, v tom je rozdiel, že strana SaS legitímne získala mandát v eurovoľbách a potrebujem nahradiť a potrebujem nahradiť poslankyňu, ktorá... (Prerušenie vystúpenia poslancom A. Hlinom.) Päťminútová prestávka.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ale o čom rozprávate, o čom rozprávate, pán predseda? Máte dvojitý meter. Čo toto má znamenať? Niekto chodí na grémiá a druhý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
8.7.2014 o 11:22 hod.
Alojz Hlina
Videokanál poslanca
Pán predseda, irituje ma ten dvojaký meter. Ja neviem, v čom je čaro pána Poliačika, že ho proste voláte na tie grémiá. Mňa ste dokonca vymkli, postavili ste tam esbeskára, dali ste si zámok na dvere. Prosím vás...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, pán poslanec, v tom je rozdiel, pán poslanec, v tom je rozdiel, že strana SaS legitímne získala mandát v eurovoľbách a potrebujem nahradiť a potrebujem nahradiť poslankyňu, ktorá... (Prerušenie vystúpenia poslancom A. Hlinom.) Päťminútová prestávka.
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Ale o čom rozprávate, o čom rozprávate, pán predseda? Máte dvojitý meter. Čo toto má znamenať? Niekto chodí na grémiá a druhý... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
11:33
Vystúpenie v rozprave 11:33
Pavol ZajacJe veľmi obsiahly. Naozaj tí kolegovia, ktorí by si chceli ho naštudovať alebo len prečítať, tak nech si zoberú aspoň jeden deň na to, dôvodovú správu, samotný návrh zákona. A preto budem aj ja sa skôr v prvom čítaní vyjadrovať, tak by som povedal, že politicky, hoci sa dotknem aj niektorých pragmatických vecí.
Nedá mi, aby som ešte neokomentoval predchádzajúce hlasovanie o DPH. Naozaj opozícia po tom, keď bolo schválené pozmeňujúcim návrhom DPH bez časového obmedzenia na 20 %, to znamená, aby občania Slovenska na budúci rok zaplatili štátu, vláde 250 mil., tak po tomto pozmeňujúcom návrhu sme sa všetci dvihli a odišli zo sály na protest proti tomu, aby vláda takto zdierala občanov o štvrť miliardy eur.
Vrátim sa naspäť k návrhu zákona, ktorý, o ktorom sa rozprávame teraz, o tých pravidlách pre čerpanie eurofondov.
Keď bola zriadená, keď bol zriadený post podpredsedu vlády pre významné investície a ten dostal aj, na starosti aj eurofondy, plus keď centrálny register bol presunutý pod vládu Slovenskej republiky, viacerí sme sa nádejali, že proces čerpania eurofondov a hlavne do budúcnosti sa stane priehľadnejším. Priehľadnejším, jednoduchším. Ak som si prečítal tento návrh, keď som si prečítal tento návrh zákona, mám z neho veľmi, veľmi silný pocit a aj indície, aj niektoré spomeniem, že tento návrh zákona, čerpanie eurofondov na jednej strane centralizuje, hlavne kontrolu, ale čerpanie robí zložitejšie, komplikovanejšie, pre žiadateľov administratívne náročnejšie, nebojím sa povedať, že byrokratickejšie, a to všetko v konečnom dôsledku bude znamenať, že tí žiadatelia budú mať väčšie finančné náklady spojené so žiadosťami a s čerpaním eurofondov.
Spomeniem niektoré záležitosti v tomto návrhu zákona, čo robia toto čerpanie náročnejšie a zložitejšie. Napríklad certifikát v § 35, 36 sa hovorí o certifikácii čerpania a použitých výdavkov v jednotlivých projektoch. Chýba mi tam, kto bude certifikovať takéto výdavky pri jednotlivých žiadateľoch. Alebo kontrola na mieste, doklady od 3 000 osôb, záložné právo, možnosť čerpať niektoré programy len pre MAS-ky, miestne akčné skupiny.
Vidím v návrhu zákona aj pozitíva. A či naozaj to budú pozitíva, ukáže až aplikačná prax a k tomu sa dostanem, ale až na koniec. Tým pozitívom, ktoré som tam našiel, je možnosť v procese čerpania eurofondov použiť programový zámer. Naozaj žiadatelia pred tým, kým podajú samotné žiadosti, pri určitých operačných programoch budú vypísané také výzvy, že najprv budú predkladať programový zámer. A ten programový zámer sa bude vyhodnocovať. A niektoré výzvy budú podmienené tým, že najprv budú musieť žiadatelia prejsť cez tento programový zámer a cez hodnotiace správy ako pozitívne. Samotná aplikačná prax ukáže, ako to bude fungovať. Ja pevne dúfam a nádejam sa, že to nebude fungovať ako za prvej vlády Roberta Fica, keď po jednotlivých regiónoch chodili agentúry, jedny boli naviazané na ministerstvá a operačné programy, ktoré mal pod patronátom SMER. Ďalšie agentúry boli naviazané na výzvy a ministerstvá pod gesciou SNS. A tieto agentúry chodili po regiónoch s otázkou na starostu, chcete rekonštruovať školu alebo námestie alebo centrum obce? Ak áno, musíte ísť cez našu agentúru, lebo len naša agentúra dokáže na príslušnom ministerstve tieto eurofondy, žiadosti správne vybaviť, pozitívne vybaviť. Tie agentúry zároveň časom, keď už boli sofistikovanejšie, boli už tak, mali už tak ten postup premakaný, že zároveň pre, napríklad pre starostu robili verejné obstarávanie. To znamená, ak si chcel rekonštruovať školu, musel si sa spojiť s tou správnou agentúrou a tá správna agentúra cez verejné obstarávanie vybrala správnu firmu. A len tak mohla byť príslušná obec alebo iní žiadatelia úspešní.
Ja pevne dúfam a nádejam sa, že aj takýto podľa mňa dobrý prvok, ktorý je vnášaný do tohto procesu, ako je programový zámer, sa nestane takýmto nástrojom, že nebude zneužívaný. Že ten programový zámer už v tomto procese nevyčistí správne programové zámery od nesprávnych a na konci budú môcť postúpiť do toho tzv. druhého kola, do samotnej výzvy len tí, ktorí prejdú cez programový zámer. Takže ak sa to bude používať správne a ak to objektívne budú vyhodnocovať, že tí žiadatelia v tom programovom zámere naozaj čo najlepšie popíšu, čo vlastne chcú robiť a aký efekt to bude mať pre príslušných žiadateľov, ale aj pre regióny - preto som aj tie MAS-ky spomínal, lebo MAS-ka, miestna akčná skupina, združuje viaceré obce, podnikateľov a ďalšie prípadné štátne organizácie –, aby ten dopad eurofondov bol čo najširší, aby to sa nejednalo len o čerpanie nejakých, alebo benefity len pre nejakých vyvolených jednotlivcov, ale aby z tých eurofondov čo najširšia vrstva obyvateľov mala, mala úžitok. Takže ak ten programový zámer bude dobre použitý, tak budem veľmi rád. Ak bude zneužívaný, tak budeme aj tu na pôde Národnej rady určite apelovať.
Takže ešte by som sa dotkol § 46, kde sa hovorí o konflikte záujmov. Naozaj aj tento paragraf predpokladám, že sa dostal do tohto návrhu zákona cez smernice a nariadenia Európskej únie, Európskeho parlamentu. Vlastne aj ďalšie paragrafy v tomto návrhu zákona sú implementáciou smerníc a nariadení Bruselu. Ale tento konflikt záujmov je zadefinovaný z môjho pohľadu pomerne dosť prísne. Na malom Slovensku sa obávam, že tak ako je zadefinovaný v tomto návrhu zákona, tak pomaly polka obyvateľov bude vylúčená, alebo žiadateľov, aby som bol presnejší, bude vylúčená z procesu možnosti čerpať eurofondy. Takže bude sa treba v druhom čítaní možno na to ešte pozrieť. V zásade som proti, teda za to, aby, aby konflikt záujmov sme mali v zákone, len aby sme neboli prísnejší, ako, ako sú veľké krajiny, ktoré sa so Slovenskom aj tým počtom obyvateľov nedajú porovnávať. Takže na malom Slovensku by som to teda zvážil.
V závere chcem povedať, že do druhého čítania pripravíme niektoré pozmeňujúce návrhy, o ktorých, ktoré chceme konzultovať s ministerstvom, ale som presvedčený, že tých 14 mld., ktoré budeme čerpať v ďalšom programovom období, ktoré už vlastne začalo, aplikácia tohto návrhu zákona až v praxi ukáže jeho pozitíva a negatíva. A ja by som veľmi varoval vládu, aby to nebolo systémom, ako to bolo za prvej vlády Roberta Fica, aby len správne agentúry a správne firmy mohli čerpať európske prostriedky. Tie sú tu naozaj na to, aby Slovensko tie regionálne rozdiely vyrovnávalo, aby sme zvyšovali vzdelanostnú úroveň, technologickú úroveň firiem a aby sme zaznamenali aj rast HDP, ktorý znižuje nezamestnanosť a prináša väčšie dane a DPH do štátnej pokladne.
Ďakujem za pozornosť.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni. Tento návrh zákona, ktorý máme pred sebou, považujem za veľmi, veľmi dôležitý pre Slovensko a pre ďalšie programové obdobie, keď by sme mali čerpať európske fondy v objeme - 14 miliárd? - , 14 mld. Takže dneska hovoríme o zákone, ktorý nastavuje pravidlá pre čerpanie 14 mld. eur. Preto ho považujem za veľmi dôležitý a nechcem to porovnávať s inými zákonmi, ale pre život občanov Slovenska, pre možný hospodársky rast, pre zamestnanosť, pre rozvoj našich zaostalých regiónov tento zákon je veľmi dôležitý.
Je veľmi obsiahly. Naozaj tí kolegovia, ktorí by si chceli ho naštudovať alebo len prečítať, tak nech si zoberú aspoň jeden deň na to, dôvodovú správu, samotný návrh zákona. A preto budem aj ja sa skôr v prvom čítaní vyjadrovať, tak by som povedal, že politicky, hoci sa dotknem aj niektorých pragmatických vecí.
Nedá mi, aby som ešte neokomentoval predchádzajúce hlasovanie o DPH. Naozaj opozícia po tom, keď bolo schválené pozmeňujúcim návrhom DPH bez časového obmedzenia na 20 %, to znamená, aby občania Slovenska na budúci rok zaplatili štátu, vláde 250 mil., tak po tomto pozmeňujúcom návrhu sme sa všetci dvihli a odišli zo sály na protest proti tomu, aby vláda takto zdierala občanov o štvrť miliardy eur.
Vrátim sa naspäť k návrhu zákona, ktorý, o ktorom sa rozprávame teraz, o tých pravidlách pre čerpanie eurofondov.
Keď bola zriadená, keď bol zriadený post podpredsedu vlády pre významné investície a ten dostal aj, na starosti aj eurofondy, plus keď centrálny register bol presunutý pod vládu Slovenskej republiky, viacerí sme sa nádejali, že proces čerpania eurofondov a hlavne do budúcnosti sa stane priehľadnejším. Priehľadnejším, jednoduchším. Ak som si prečítal tento návrh, keď som si prečítal tento návrh zákona, mám z neho veľmi, veľmi silný pocit a aj indície, aj niektoré spomeniem, že tento návrh zákona, čerpanie eurofondov na jednej strane centralizuje, hlavne kontrolu, ale čerpanie robí zložitejšie, komplikovanejšie, pre žiadateľov administratívne náročnejšie, nebojím sa povedať, že byrokratickejšie, a to všetko v konečnom dôsledku bude znamenať, že tí žiadatelia budú mať väčšie finančné náklady spojené so žiadosťami a s čerpaním eurofondov.
Spomeniem niektoré záležitosti v tomto návrhu zákona, čo robia toto čerpanie náročnejšie a zložitejšie. Napríklad certifikát v § 35, 36 sa hovorí o certifikácii čerpania a použitých výdavkov v jednotlivých projektoch. Chýba mi tam, kto bude certifikovať takéto výdavky pri jednotlivých žiadateľoch. Alebo kontrola na mieste, doklady od 3 000 osôb, záložné právo, možnosť čerpať niektoré programy len pre MAS-ky, miestne akčné skupiny.
Vidím v návrhu zákona aj pozitíva. A či naozaj to budú pozitíva, ukáže až aplikačná prax a k tomu sa dostanem, ale až na koniec. Tým pozitívom, ktoré som tam našiel, je možnosť v procese čerpania eurofondov použiť programový zámer. Naozaj žiadatelia pred tým, kým podajú samotné žiadosti, pri určitých operačných programoch budú vypísané také výzvy, že najprv budú predkladať programový zámer. A ten programový zámer sa bude vyhodnocovať. A niektoré výzvy budú podmienené tým, že najprv budú musieť žiadatelia prejsť cez tento programový zámer a cez hodnotiace správy ako pozitívne. Samotná aplikačná prax ukáže, ako to bude fungovať. Ja pevne dúfam a nádejam sa, že to nebude fungovať ako za prvej vlády Roberta Fica, keď po jednotlivých regiónoch chodili agentúry, jedny boli naviazané na ministerstvá a operačné programy, ktoré mal pod patronátom SMER. Ďalšie agentúry boli naviazané na výzvy a ministerstvá pod gesciou SNS. A tieto agentúry chodili po regiónoch s otázkou na starostu, chcete rekonštruovať školu alebo námestie alebo centrum obce? Ak áno, musíte ísť cez našu agentúru, lebo len naša agentúra dokáže na príslušnom ministerstve tieto eurofondy, žiadosti správne vybaviť, pozitívne vybaviť. Tie agentúry zároveň časom, keď už boli sofistikovanejšie, boli už tak, mali už tak ten postup premakaný, že zároveň pre, napríklad pre starostu robili verejné obstarávanie. To znamená, ak si chcel rekonštruovať školu, musel si sa spojiť s tou správnou agentúrou a tá správna agentúra cez verejné obstarávanie vybrala správnu firmu. A len tak mohla byť príslušná obec alebo iní žiadatelia úspešní.
Ja pevne dúfam a nádejam sa, že aj takýto podľa mňa dobrý prvok, ktorý je vnášaný do tohto procesu, ako je programový zámer, sa nestane takýmto nástrojom, že nebude zneužívaný. Že ten programový zámer už v tomto procese nevyčistí správne programové zámery od nesprávnych a na konci budú môcť postúpiť do toho tzv. druhého kola, do samotnej výzvy len tí, ktorí prejdú cez programový zámer. Takže ak sa to bude používať správne a ak to objektívne budú vyhodnocovať, že tí žiadatelia v tom programovom zámere naozaj čo najlepšie popíšu, čo vlastne chcú robiť a aký efekt to bude mať pre príslušných žiadateľov, ale aj pre regióny - preto som aj tie MAS-ky spomínal, lebo MAS-ka, miestna akčná skupina, združuje viaceré obce, podnikateľov a ďalšie prípadné štátne organizácie –, aby ten dopad eurofondov bol čo najširší, aby to sa nejednalo len o čerpanie nejakých, alebo benefity len pre nejakých vyvolených jednotlivcov, ale aby z tých eurofondov čo najširšia vrstva obyvateľov mala, mala úžitok. Takže ak ten programový zámer bude dobre použitý, tak budem veľmi rád. Ak bude zneužívaný, tak budeme aj tu na pôde Národnej rady určite apelovať.
Takže ešte by som sa dotkol § 46, kde sa hovorí o konflikte záujmov. Naozaj aj tento paragraf predpokladám, že sa dostal do tohto návrhu zákona cez smernice a nariadenia Európskej únie, Európskeho parlamentu. Vlastne aj ďalšie paragrafy v tomto návrhu zákona sú implementáciou smerníc a nariadení Bruselu. Ale tento konflikt záujmov je zadefinovaný z môjho pohľadu pomerne dosť prísne. Na malom Slovensku sa obávam, že tak ako je zadefinovaný v tomto návrhu zákona, tak pomaly polka obyvateľov bude vylúčená, alebo žiadateľov, aby som bol presnejší, bude vylúčená z procesu možnosti čerpať eurofondy. Takže bude sa treba v druhom čítaní možno na to ešte pozrieť. V zásade som proti, teda za to, aby, aby konflikt záujmov sme mali v zákone, len aby sme neboli prísnejší, ako, ako sú veľké krajiny, ktoré sa so Slovenskom aj tým počtom obyvateľov nedajú porovnávať. Takže na malom Slovensku by som to teda zvážil.
V závere chcem povedať, že do druhého čítania pripravíme niektoré pozmeňujúce návrhy, o ktorých, ktoré chceme konzultovať s ministerstvom, ale som presvedčený, že tých 14 mld., ktoré budeme čerpať v ďalšom programovom období, ktoré už vlastne začalo, aplikácia tohto návrhu zákona až v praxi ukáže jeho pozitíva a negatíva. A ja by som veľmi varoval vládu, aby to nebolo systémom, ako to bolo za prvej vlády Roberta Fica, aby len správne agentúry a správne firmy mohli čerpať európske prostriedky. Tie sú tu naozaj na to, aby Slovensko tie regionálne rozdiely vyrovnávalo, aby sme zvyšovali vzdelanostnú úroveň, technologickú úroveň firiem a aby sme zaznamenali aj rast HDP, ktorý znižuje nezamestnanosť a prináša väčšie dane a DPH do štátnej pokladne.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
11:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:45
Mikuláš HubaVystúpenie s faktickou poznámkou
8.7.2014 o 11:45 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Takže čo, môžem hovoriť, pán predseda? Lebo čas mi už beží, ale slovo som ešte nedostal. Môžte mi to vrátiť na začiatok? Nedostal som slovo menovite teda, iba, iba ste povedali, že sú dve faktické, takže.
Autorizovaný
11:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:45
Mikuláš HubaVystúpenie s faktickou poznámkou
8.7.2014 o 11:45 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Spolu s predrečníkom aj ja vítam všetky tie pozitívne opatrenia, ktoré sa v návrhu zákona navrhujú, aj keď s opatrnosťou, ktorú taktiež vyslovil a ktorá je tiež na mieste. Iste si všetci želáme, aby sa znížilo riziko tunelovania eurofondov, konfliktu záujmov, deformácií vo verejnom obstarávaní a podobne a, naopak, aby sa celkovo zvýšila transparentnosť a ďalšie žiaduce aspekty celého tohto procesu. Ja však vidím problém s eurofondami aj inde a vypuklo sa to prejavilo aj v uplynulom programovom období, a to v tej stránke, takpovediac vecnej. Teda už v samotnom procese dizajnovania, navrhovania, prideľovania, realizácie, vrátane teda kontroly realizácie projektov, pretože, a hovorili sme o tom aj na pôde Národnej rady neraz, naozaj okrem toho, že dochádzalo k neúčelnému až nezmyselnému využívaniu eurofondov, nehovorím, že spravidla, ale dosť často na to, aby sme sa tým zaoberali, tak čo bolo ešte tragickejšie, že neraz sa eurofondy využívali v priamom rozpore s deklarovaným cieľom a zámerom, na ktorý boli žiadané a prideľované. Nie je tu čas vo faktickej poznámke, aby som vymenúval príklady, ale asi by ste si každý vedeli aj sami spomenúť na nejeden takýto príklad. A myslím si, že tomuto nevenujeme stále dostatočnú pozornosť. Stále zostávame v tej rovine skôr takej účtovníckej, aby to sedelo do centa presne, teda do centu presne, ale tej vecnej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Autorizovaný
11:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:47
Jozef MikloškoDruhá vec je otázka provízií. No sú už regulované, koľko je percent? Sú legalizované? Často sa tie požiadavky na provízie objavia až po tom, keď je všetko schválené, naraz sa fingujú nejaké analýzy, syntézy, podprojekty a treba tomu človekovi, ktorý to sprostredkoval, alebo tej firme naraz platiť nemalé peniaze. No a problém je aj v kontrole a platení. Keď tak príde veľmi neskoro a ľudia už zaplatili zo svojho a potom nie všetko dostanú naspäť, ale to sa všeobecne vie. No a takisto je problém v tom, že sprostredkovateľské firmy dodajú potom, po schválení,všetko, svoju firmu vlastne, tá je asi najlacnejšia, ale tá to rozostavia a nechá to tak. Či proste zákon pamätá na tieto problémy, ktoré sa tuná pravidelne objavujú.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
8.7.2014 o 11:47 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Ja mám tri poznámky. Nie je možné vypracovať podľa tohto zákona nejaké vzorové projekty? Napríklad revitalizáciu centra miest, námestia, rekonštrukciu škôlky alebo školy, postavenie DSS-ky, športové ihriská. Občas prichádzam na to, že naozaj sa pekné budovy, pekné ihriská postavili z eurofondov, ale keď sa pýtam, vždy to bolo, celkom nový proces, vždy bolo treba rokovať, rokovať, hoci je to stále to isté na všetkých dedinách alebo mestečkách.
Druhá vec je otázka provízií. No sú už regulované, koľko je percent? Sú legalizované? Často sa tie požiadavky na provízie objavia až po tom, keď je všetko schválené, naraz sa fingujú nejaké analýzy, syntézy, podprojekty a treba tomu človekovi, ktorý to sprostredkoval, alebo tej firme naraz platiť nemalé peniaze. No a problém je aj v kontrole a platení. Keď tak príde veľmi neskoro a ľudia už zaplatili zo svojho a potom nie všetko dostanú naspäť, ale to sa všeobecne vie. No a takisto je problém v tom, že sprostredkovateľské firmy dodajú potom, po schválení,všetko, svoju firmu vlastne, tá je asi najlacnejšia, ale tá to rozostavia a nechá to tak. Či proste zákon pamätá na tieto problémy, ktoré sa tuná pravidelne objavujú.
Ďakujem.
Autorizovaný