36. schôdza

Pán kolega Hlina, nebola to vďačná úloha, vystupovať prvý a hneď ráno, keď ešte sála zíva viac prázdnotou aj po tom včerajšom futbale. A tiež si uvedomujem, že tento návrh zákona nie je o vode, teda že boli tu aj teda iné témy, ktoré lákali väčšiu pozornosť aj verejnosti, možno aj médií aj poslancov. Ale keďže človek nežije len chlebom a vodou, ja si myslím, že toto je rovnako dôležitá téma a ľudí to interesuje, najmä tých, ktorých sa to týka.
A keď ste hovorili, že ísť sa prejsť do Auparku, a je to ťažko pochopiteľné, že niekto má také návyky, ale beriem, že sú takí. Ale stretol som sa s tou podobnou reakciou, ako ju vy máte, u správcu Auparku, toho, ktorý žije zo spravovania toho Auparku. A on nevie pochopiť, že keď je vonku tak krásne, že niekto sa prechádza v Auparku.
Hovorili ste o tom, že príde ten bod zlomu, keď tá nedeľa bude aj pre ľudí, ktorí sa unakupujú, že prídu na to, že tá nedeľa bola dobrá. No to sú práve mnoho razy ľudia, ktorí by nedbali, keby víkend začínal už od štvrtka a bol až do utorka. Akože keď ide o nich, tak oni by nedbali, keby sa do roboty chodilo čo najmenej a na dovolenky čo najviac. Ale tento prístup nemajú napríklad k tým ľuďom, ktorých zamestnávajú. Tá necitlivosť voči iným ľuďom, to je na tom, by som povedal, jeden z ďalších dôvodov, pre ktorý sme my, s Alojzom Přidalom tento návrh predložili, že my nechceme brániť ľuďom nakupovať. Naozaj, nech sa unakupujú, ale my chceme brániť tých, ktorí sa nemôžu sami brániť, lebo ich tam nezastupujú ani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, vy ste vo svojej rozprave povedali, že je zhýralé ísť v nedeľu do hypermarketu alebo do nejakého Auparku. No veď keď si myslíte, že to je zhýralé, tak tam proste nechoďte. Nechajte to na ľudí, aby oni posúdili, či je trávenie svojho voľného času zhýralé tráviť ho v hypermarkete alebo v prírode, alebo doma pri telke. Jednoducho je to tých ľudí osobná vec.
Ďalej ste povedali, že preto, lebo ľuďom nestačí šesť dní nakupovať, tak tí chudáci musia teda pracovať aj ten siedmy deň. Ale veď máme tu Zákonník práce. Zákonník práce presne spomína limity, koľko ľudia môžu pracovať. A to nie je tak, že tí pracovníci v tom maloobchode pracujú sedem dní v týždni, pracujú krátke, dlhé týždne, tie zmeny si striedajú. Do veľkej miery sa dohadujú, komu to vyhovuje. Nie všetci tí ľudia za tými pokladňami sú matky, ktorým plačú doma malé deti. Je to kopa dôchodcov, ktorí si privyrábajú, ktorí tie peniaze potrebujú, sú to študenti, sú to brigádnici.
Potom ste povedali, že my tvrdíme, že nedeľa naštartuje ekonomiku. Ja túto diskusiu aj včera, aj dnes počúvam veľmi pozorne a ja som tu nikoho nepočula toto povedať. Áno, boli tu spomenuté negatívne dopady na ekonomiku, ale nikto netvrdí, že zrovna nedeľa ide štartovať ekonomiku. Tvrdíme, že to bude mať negatívne dopady.
Potom ste spochybnili číslo, ktoré tu spomenul už kolega, že 3 500 ľudí podľa neho príde o prácu. A tak trošku ste to zosmiešňovali. No ja tiež toto číslo trochu spochybňujem preto, lebo mne vyšlo iné číslo. A ja v rozprave vysvetlím, akým spôsobom som sa k tomu inému číslu dopracovala. Ja by som očakávala aj od vás, keď vy spochybňujete nejaké číslo, že prídete s nejakou svojou analýzou a na základe nej to číslo spochybníte. Ďakujem.

Pán kolega Hlina, vy ste tu spomínali pána Kolesíka, ktorý tu prišiel s nejakým číslom. Bolo mi len ľúto, že pán Kolesík hovorí o nejakej strate zamestnanosti, ten pán, ktorý zakázal pojazdným predajniam predávať v obciach, kde sú kamenné obchody. Nepovedal, keby tento jeho geniálny pozmeňujúci návrh zostal v platnosti, k akému zníženiu pracovných miest by prišlo. Teda bolo by to asi oveľa viac, keď sa to muselo zrušiť v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré sa používa vtedy, keď štátu hrozia značné hospodárske škody.
A bol by som veľmi rád, keby bol povedal aj štatistiku platov, koľko tam zarábajú tie ženy, keby ju doplnil aj štatistikou nadčasov, aké majú, aj štatistikou chorobnosti.
On tu zastával reťazce, ale očakával by som, že bude zastávať skôr stanovisko Konfederácie odborových zväzov, pretože SMER má dohodu s konfederáciou. A myslel som si, že aj pán Kolesík bude bližšie k tomu stanovisku, ktoré presadzuje konfederácia, ale mýlil som sa.

Ďakujem za slovo. Tak ako si to, kolega, povedal, ľahšie je čosi povoliť ako zakázať. A problém celý je tuná, keby sme sa bavili možno o voľnom pondelku alebo utorku, bolo by to oveľa menej dramatickejšie a možno skôr by sa toto plénum tu na tom dohodlo, ale presne, ako si to spomenul, akonáhle má to konfesný nádych, tak hneď je tu vlna odporu liberálov, ktorí hľadajú všelijaké argumenty. Áno, aj keď to vyznelo úsmevne, ja som sa tiež zamyslel nad tými štatistikami, že tri a pol tisíc zamestnancov príde o prácu. No ja si to nemyslím. A ani táto ekonomika nestojí práve na tom, aby v nedeľu sa u nás pracovalo. Keď dokážu oveľa vyspelejšie krajiny nedeľu v podstate mať voľnú, tak myslím si, že aj naša krajina by to dokázala. Naozaj treba vychádzať aj z toho historického kontextu Európy. A tak ako bola pred stovkami rokov zavedená táto nedeľa v našom kontexte európskom, myslím si, že len sa treba vrátiť k tej tradícii. Áno, ja som tiež vnútorne presvedčený o tom, že raz ľudia budú unakupovaní k smrti. Oni sú unudení. A tie vychádzky sú naozaj. Deti, matky, mladé mamičky vyberú sa na nákup a idú do hypermarketov. Máte tam aj lavičky, oddychové zóny. Ja sa tiež nad tým toľkokrát zamýšľam, aký to je dnešný, novodobý spôsob trávenia voľného času. Človek je náchylný na to, možnože vás pozvú aj priatelia a známi, ale ja vyzývam všetky rodiny aj tých ľudí, aby ten voľný čas trávili naozaj vychádzkou vonku, do prírody a mali reálny kontakt so životom.

Ticho, prosím. Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, ja by som naozaj veľmi korektne, aby sme sa nehádali, dve poznámky povedal. Ja som došiel neskôr, ja som nepočul celé to vystúpenie.
Po prvé, ja som robil pätnásť rokov v potravinárstve. A tým pádom mám určité väzby a pomerne veľmi veľa známych. A chcel by som spochybniť aj to tvrdenie, ktoré tu včera odznelo úplne nakoniec, myslím, že bolo pána poslanca Zajaca o tom, že všetky tie predavačky chcú, aby bol zakázaný nedeľný predaj, a že on má takú nejakú príhodu, že sa okolo neho zbehli. Tak to bola možno nejaká náhoda, pretože ja som včera mal niekoľko kontaktov s niekoľkými tými predavačkami, s niekoľkými ľuďmi a tie ženy chcú pracovať. Chcú pracovať v nedeľu a chcú si zarábať. A chcú dobrovoľne pracovať. A sú doslova zhrozené z toho, že by im niekto zakázal túto ich slobodnú vôľu. A to sú normálne matky, slobodné ženy, z ktorých mnohé chodia do kostola. Ale jednoducho chcú pracovať. A vy im chcete túto možnosť zobrať. To je prvá poznámka.
A druhá poznámka. Pán kolega Hlina, ja by som vás chcel podporiť, lebo mňa zaujalo to, čo ste povedali na konci o tom osobnom príklade. Tu je veľmi veľa aj poslancov aj medzi ďalšími zástancami zákazu nedeľného predaja veľmi veľa ľudí, ktorí majú napríklad nejaké podiely vo firmách, ktoré prevádzkujú rôzne zariadenia, rôzne predajne a tak ďalej a tak ďalej. Myslím si, že keby sami išli tým osobným príkladom a pozatvárali tie svoje predajne a tie svoje prevádzky v nedele a nenútili tie svoje predavačky a tých svojich zamestnancov, aby v nedeľu pracovali, a ďalej tým osobným príkladom, ktorým by sa snažili presvedčiť veriacich, aby v nedeľu nenakupovali, to je tá správna cesta, pretože keď nebude kupujúcich a keď nebude prechádzajúcich sa v hypermarketoch a v nákupných strediskách, tak tie hypermarkety a nákupné strediská zatvoria samé od seba. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Už som začal mať obavu, že kolega Galko skĺzne do roviny tu Hujera. Prosím vás, takto, vyznávači teda tej absolútnej slobody chcú nakupovať v nedeľu topánky. Otázka stojí, či tá pani ich chce v nedeľu predávať. Vy tvrdíte, ochránite ju tak, že môže mať výhradu vo svedomí? Nuž ja vám poviem tak, keď príde pani na pohovor s tým, že chce predávať topánky v týždni a v nedeľu chce byť doma a povie tomu potenciálnemu zamestnávateľovi, že chce predávať topánky, že vie výborne predávať topánky, ale nemôže ich predávať v nedeľu, tak vám garantujem, že ju tam nezoberie. Čiže načo je inštitút, ktorý je neaplikovateľný? A vy to dobre viete. Vaša sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda aj druhého. Prepáčte, buďte plnokrvní liberáli, lebo inak sa len na nich hráte, vážení. Čo len jedna jediná keby bola tá predavačka, ktorá nechce predávať v nedeľu topánky a musí to robiť, tak už kvôli nej vy by ste mali bojovať, prosím vás.
A už keď nehovoríme o tomto. Viete, to bol taký vtip, ako chlapi behajú po stavbe s prázdnymi fúrikmi a sa ich pýtajú, prečo sú tie fúriky prázdne. Z nich jeden hovorí, že majú také normy, že nestíhajú nakladať. Viete, to je presne to, že niekedy aj ja mám pocit, že tu sa niekto ponáhľa preto, lebo by sa mal ponáhľať, lebo keď sa neponáhľa, tak vyzerá ako blbý, akože nemá čo robiť. Všetci sa tu ideme unaháňať, utrápiť. Je čas stíšiť. Ten čas dôjde, že ľudia trošku stíšia, pribrzdia, už sa nie je kam ponáhľať. A jeden z tých ukazovateľov môže byť aj tá nedeľa. Viete, možno takto prirodzenejšou cestou k tomu nejakým spôsobom dôjdeme. Ale pri vás, špeciálne pri vás, páni liberáli, keby bola jedna jediná tá pani, ktorá nechce v nedeľu predávať topánky, tak vy by ste sa jej mali zastať.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, tento návrh zákona, ktorým sa má zrušiť nedeľný a sviatočný predaj, sa tu v rôznych podobách objavuje už pomaly cyklicky. A ja som veľmi rada, že doteraz neprešiel a nebol schválený. A rovnako verím, že tomu bude aj tentoraz a že opäť schválený nebude. Mám na to viacero dôvodov. Tento návrh by negatívnym spôsobom zasiahol podnikateľské prostredie, viedol by k nenávratnému zrušeniu mnohých pracovných miest, bol by to neadekvátny zásah do slobody jednotlivca a v neposlednom rade bolo by to opatrenie, ktoré pripraví štátnu kasu o nemalé príjmy.
Čo sa týka podnikateľského prostredia, negatívny dopad je zjavný na prvý pohľad. Ak maloobchodným predajniam zakážete v jeden zo siedmich dní z týždňa predaj, tak ich jednoducho na jednu sedminu obmedzíte v ich podnikaní. To je holý fakt. Ak tieto predajne zavrú v jeden zo siedmich dní svoje predajne, budú potrebovať menej zamestnancov, ako dnes zamestnávajú. Ja netvrdím, že to bude menej o celú jednu sedminu, by bolo nekorektné takýmto spôsobom argumentovať, no v každom prípade budú prepúšťať a počet ľudí, ktorí nám skončia na úradoch práce nebude malý.
Včera tu padlo od nejakého kolegu, že je to okolo 3 500 ľudí, mne ich vyšlo viac, a preto som si dovolila podeliť sa s vami o zopár čísiel a vysvetliť vám, akým spôsobom som k tomu číslu prišla. Vychádzala som zo štatistík v roku 2013, v maloobchode pracovalo vyše 153 600 ľudí. Nie všetky obchody majú v nedeľu otvorené, podľa odborníkov je zatvorených približne 26 % obchodov. Ak zohľadním, že hovoríme len o nich a k nim pripočítame 3 percentá sviatkov, lebo toľko sviatkov v roku 2013 bolo, bolo to presne 13 sviatkov, a z toho riešime len tých, ktorí pracujú v nedeľu a vo sviatky, tak hovoríme o takmer 20 000 pracovných miestach. Predaj v maloobchode nie je lineárny, to znamená, v nedeľu väčšina otvorených obchodov pracuje v kratšej pracovnej dobe. A je preto primerané uvažovať s indexom 0,75, čím sa počet dotknutých o tento index zníži. O prácu neprídu všetci, pretože je predpoklad, a už to tu aj zaznelo, a ja s tým do určitej miery súhlasím, že pri zákaze nedeľného a sviatočného predaja by bol vyšší nápor na predajne v iné pracovné dni. Počítam s tým, že polovica týchto ľudí, tých ľudí pracujúcich v nedeľu, by bola presunutá na prevádzku mimo nedele. V takomto mimoriadne konzervatívnom modeli, pretože ja si myslím, že by to až polovica nebola, stále hovoríme o 7 300 pracovných miestach. Ak je z tohto počtu 40 % dohodárov, tak okrem toho, že títo prídu o možnosť privyrobiť si popri svojom inom zamestnaní alebo sú to študenti, alebo sú to dôchodcovia, tak stále hovoríme, že o prácu, ktorú vykonávajú ako trvalý pracovný pomer, príde približne 4 400 ľudí. A hovorím „približne“ preto, lebo ten výpočet je veľmi ťažké nasimulovať, ako hovorí pán Hlina. Ja som tam ani nezohľadnila tie trinástky, ktoré chodia k nejakému hypermarketu, nezohľadnila som ani to, že do veľkej miery by sa zákaz nedeľného a sviatočného predaja pretavil do nákupnej turistiky, z čoho by profitovali Čechy, Maďarsko, Poľsko. A títo ľudia by chodili nakupovať do týchto krajín. A rovnako som abstrahovala od toho, že aj iní ľudia ako ľudia, ktorí dnes pracujú v maloobchode, by prišli o prácu. Boli by to napríklad upratovačky, boli by to strážnici týchto predajní a podobne.
Toto sú čísla, kde som veľmi prístupná sa o nich rozprávať. A naozaj keď ich niekto spochybní, príďte, prosím, so svojou analýzou, poďme si ju porovnať. Možno to bude viac, možno to bude menej, ale v každom prípade asi nepresvedčíme nikoho, že nikto o prácu nepríde. A naozaj si dajme otázku, vážené dámy a vážení páni, či dnes na Slovensku sme v takej situácii, že si môžeme dovoliť prichádzať o pracovné miesta, akékoľvek. Máme vyše 13-percentnú nezamestnanosť a keď sa porovnávame s Rakúskom, ktoré ju má približne 5-percentnú, je to veľký rozdiel. Myslím si, že pri dnešnej výške nezamestnanosti je nezodpovedné prichádzať do tejto snemovne s takým návrhom zákona, ktorý pripraví ďalších ľudí o prácu.
Toto ale nie je jediný negatívny dopad ten ekonomický. Keďže tento návrh zákona nerieši vytvorenie žiadnych nových pracovných miest, rieši len ich redukovanie, je takmer isté, že títo ľudia ostanú na úrade práce a štát im bude vyplácať podporu. Čiže nielen tí ľudia prídu o prácu, ale ešte aj štát to bude stáť peniaze na podpore v nezamestnanosti. Toto je jeden z ďalších negatívnych dopadov na ekonomiku, od ktorých predkladatelia abstrahovali. Na to, že mi to vychádza približne 6,7 mil. eur na tých podporách v nezamestnanosti, je to abstrahovanie dosť odvážne. A to uvažujem, samozrejme, len o tých pracovníkoch, ktorí stratili trvalý pracovný pomer, nie o tých dohodároch, ktorí len prišli o možnosť privyrobiť si. A zrejme sa im zníži trošku životná úroveň.
Chcem hovoriť ešte aj o ďalších dopadoch, pretože ani toto nie je všetko.
Štát by prišiel aj na odvodoch a na daniach z príjmu fyzických osôb. A toto už naozaj nie je malé číslo. Opäť počítala som to a vyšlo mi približne 25 mil. eur. Tí, ktorí prídu o prácu, nielenže zaťažia štátny rozpočet cez podporu v nezamestnanosti, ktorú im bude musieť štát vyplácať, ale zrušením týchto pracovných miest príde štát aj o odvody a dane, ktoré vtedy, keď mohli pracovať, odvádzali tomuto štátu.
Ešte pre tých, ktorých to číslo zaujíma a chcú si spraviť svoju vlastnú analýzu. Ja som vychádzala z roku 2013, vychádzala som z priemernej mesačnej mzdy v maloobchode. Abstrahovala som pritom od faktu, že väčšina zamestnávateľov vypláca ľuďom za prácu v nedeľu a sviatok príplatky, takže to by bolo ešte viacej, a veľmi optimisticky som predpokladala, že priemerná doba poberania podpory v nezamestnanosti bude štyri mesiace. Ono to ale možno bude aj viacej preto, lebo žiadne nové pracovné miesta sa nevytvorili.
Ďalšie dopady.
Obchodníkom klesnú tržby, štát stratí na DPH-čke a dani z príjmu právnických osôb. Ak opäť vychádzam zo štatistík z roku 2013, keď boli v maloobchode tržby približne 18 mld. eur, tak strata tržieb by bola približne 460 mil. eur. Opäť som vychádzala z toho, že 26 % obchodov z celkového počtu aj dnes v nedeľu otvorené nemá, zohľadnila som 3 % sviatkov, zohľadnila som aj fakt, že približne 80 % týchto nákupov by bolo presunutých na iné dni. Abstrahovala som aj od nákupnej turistiky, ako som to už spomenula, ktorá by tieto straty opäť len navýšila. Ale stále je tu približne 20 % nákupov, ktorým odborníci hovoria impulzívne nákupy. A o tieto obchodníci nenávratne prídu. Z tejto sumy príde štát o DPH-čku, samozrejme, aj o ďalšiu daň, teda o daň z príjmu právnických osôb. Tieto čísla hovoria len o stratách z maloobchodu a aj to mimoriadne konzervatívne. Ak však klesnú tržby obmedzením nákupov, bude to mať dopad aj na ďalšie úrovne dopytu, to znamená subdodávateľov, prepravcov, možno až po výrobu.
Prekvapuje ma stanovisko ministerstva financií k rozpočtovým dopadom, v ktorom pán Majerský konštatuje, že predložený návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože už len jednoduchým prepočtom a mimoriadne konzervatívnym prepočtom som prišla k tým dopadom, dovolím si ich teda zhrnúť, ako sú strata trvalých pracovných miest a možnosti pre dohodárov privyrobiť si a zvýšiť si životnú úroveň, zaťaženie štátneho rozpočtu vyplácaním podpory v nezamestnanosti tých, ktorí o prácu prídu, výpadok z príjmu zo štátneho rozpočtu na odvodoch a na daniach príjmu fyzických osôb, výpadok z príjmu štátneho rozpočtu na DPH-čke a výpadok z príjmu z daní právnických osôb.
Treba si uvedomiť ešte jednu dôležitú vec, zákazom nedeľného a sviatočného predaja nepostihnete bohatých, naozaj nie. Najvyšší dopad to bude mať práve na tých ľudí, ktorí sú od príjmu bytostne závislí a ktorí tú prácu v nedeľu naozaj potrebujú, vyhľadávajú ju, nastavujú si zmeny tak, aby mali 25-percentný príplatok. Sú to dôchodcovia, sú to dohodári, študenti, možno matky s dospelými deťmi, ktoré sa v nedeľu domov neponáhľajú preto, lebo tie deti majú svoj vlastný program a podobne. Mnohí ľudia o prácu prídu, prídu o možnosť privyrobiť si, a to len preto, lebo my ich chceme chrániť. Toľko budeme tých ľudí chrániť, až ich naozaj od tej roboty tak ochránime, že zostanú doma sedieť pred telkou a budú rozmýšľať o tom, čo s načatým dňom a nedeľou a pondelkom a utorkom.
Čo ma trápi ako ďalšie, trápi ma to možno oveľa viac, je neadekvátny zásah do slobody jednotlivca. Prečo ste sa rozhodli, páni predkladatelia, že idete zakázať predávať, respektíve nakupovať zrovna v nedeľu? Prečo nakupovanie nie je škodlivé napríklad v sobotu, nie je škodlivé po piatej popoludní alebo v stredu alebo každý deň? Prečo majú byť obchody otvorené po piatej alebo po šiestej večer? Veď nech ľudia prídu domov z práce o piatej, o šiestej večer, nech trávia čas so svojimi rodinami, nech matky s deťmi nemusia pracovať do polnoci alebo v nonstop predajniach, lebo aj také máme, alebo o šiestej ráno, keď majú dať o siedmej ráno svojim deťom jesť. Prečo je to zrovna nedeľa a prečo je to zrovna nákup. Teda dúfam, že som nedala niekomu typ na nejaké ďalšie zákazy, to by ma teda fakt mrzelo, som si to teraz uvedomila. Prečo vám vadí zrovna to nakupovanie? Prečo vám nevadí, že ľudia chodia v nedeľu do kina, do divadla, do reštaurácie alebo do zoologickej záhrady? Čo majú čo ľudia v nedeľu chodiť do zoologickej záhrady? Veď majú byť doma so svojou rodinou, majú ísť do prírody. Prečo majú ísť v nedeľu do reštaurácie? Veď v nedeľu sa má predsa obedovať doma rezeň s ryžou a marhuľovým kompótom, veď to je tradícia, ktorá sa v našej rodine celý život uplatňovala. (Potlesk.) A aj teda bude, aj pokiaľ budú obchody otvorené. Aj pracovník hotela, aj pracovník čerpacej stanice, aj pekár, aj rušňovodič má svoju rodinu. Prečo nechceme chrániť aj týchto? A nehovorím teraz, že to sú ľudia, ktorí zachraňujú v tú nedeľu ľudské životy. To sú ľudia, ktorí poskytujú ďalšie služby, na ktoré my bytostne odkázaní nie sme. A rovnako kvôli poskytovaniu týchto služieb nie sú doma so svojimi rodinami.
Je to kopa otázok, na ktoré predkladatelia jednoznačne odpovedajú, prekážajú im len maloobchodníci a prekáža im len nedeľa a sviatky. A toto je pre mňa neprípustné. Ja si chcem na tieto otázky odpovedať sama a chcem, aby si na ne mohol odpovedať každý jeden občan sám. Toto nie je úlohou štátu a nie je to ani úlohou zákonodarcu, aby zakazoval ľuďom nakupovať a podnikateľom podnikať kedykoľvek, v sobotu, v nedeľu, v pondelok. Štát má spravovať verejné financie. Štát má zabezpečovať verejné statky. A štát nemá rozhodovať o tom, koho máme považovať za svoju rodinu, ako máme tráviť svoj voľný čas a ako majú vyzerať otváracie hodiny v obchodoch. Toto nie je našou úlohou, preto, prosím, podávam v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) procedurálny návrh, aby sa v rokovaní o tomto bode nepokračovalo. Ďakujem pekne.

Na všetko sa nedá stihnúť reagovať vo faktickej, čo ste, pani poslankyňa, povedali, ale po faktických sa prihlásim aj do rozpravy a budem pokračovať v odpovedi na vaše otázky. A skúsim odpovedať aspoň na niektoré, prečo predkladatelia, ja a Alojz Přidal, sme sa sústredili iba na nakupovanie, prečo nám vadí nakupovanie, a nie iná práca v nedeľu, práve v nedeľu a nie v iný deň. No je to preto, pani kolegyňa, lebo v Európe je to tak zvykom. Proste dokonca to patrí medzi európske hodnoty, že nedeľa je voľný deň. Ak ste spomínali iné profesie, ešte mali sme do toho zahrnúť aj tých pumpárov, aj novinárov, navrhujem vám, že by sme si to rozdelili. My sme sa rozhodli chrániť prevažne 80 % v obchode, to sú ženy, matky. My sme sa rozhodli pomôcť tejto úzkej, pre vás úzkej skupine. Ak chcete týmto spôsobom chrániť aj tých ďalších, nech sa páči, navrhnite to a ja uvidím, či to bude taký rozumný návrh ako tento a či prípadne bude stáť za podporu.
Čo sa týka štatistík, pozrite, no keď vy polemizujete s ministerstvom financií, ja vás nechám s ním polemizovať. Nech to obhajuje ministerstvo financií. Oni hovoria, že nebude mať návrh dopad na rozpočet a vy hovoríte, že ho bude mať. Ale predsa len nejakú štatistiku aj my máme.
Vy hovoríte o tom, ako budeme kaziť podnikateľské prostredie. Prosím vás, budeme tým kaziť podnikateľské prostredie, toto prostredie, kde ženy robia za 300 – 400 eur mesačne? Prosím vás, veď to je vykorisťovanie. A mňa mrzí, že o tom musím hovoriť ja s poslancom Přidalom. A myslel som, že ako prvých spojencov v tejto sále získame poslankyne ženy. Vy tu hovoríte o obrane a ochrane podnikateľského prostredia? Ja tu hovorím o tých ženách, ktoré sa nemôžu samé brániť, pretože ich ani odbory tam nezastupujú, lebo tam ani neexistujú, pani kolegyňa. Len dokončím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani kolegyňa Kiššová, vy ste z bývalého klubu SaS, zo strany, ktorý má názov Sloboda a Solidarita. Ja si naozaj vážim slobodu, lebo je po živote ten najväčší dar, ktorý človek dostal. Ale slobodu chápem ináč ako vy. Jednoducho aj sloboda má svoje limity a ohraničenie. Prepáčte, ale vy si mýlite slobodu so svojvôľou. Jednoducho i vaša sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda toho druhého. Ja rešpektujem zlaté pravidlo: Nerobte druhým to, čo nechcete, aby oni robili vám. Janka, na facebooku 6. júla o 16.13 hodine ste zverejnili status, famózny víkend, škoda, že víkend nie je dvakrát-trikrát za týždeň. Ak je to škoda, tak je vám to asi ľúto. A predpokladám, že by ste chceli do týždňa tri nedele, teda do mesiaca dvanásť nedieľ. Prečo nie ste solidárna s tými ženami, ktoré majú do mesiaca len dve nedele voľne a musia robiť dve nedele, dvanásť-trinásť hodín denne a báť sa o to, čo robia ich deti? Nezdá sa vám nesprávne, že vy by ste chceli mať do mesiaca dvanásť nedieľ a títo nemajú ani štyri nedele?
A viete, čo spôsobilo najväčší pokles zamestnanosti a to, že tu SMER nevie čo s nezamestnanosťou? No je to vaše hlasovanie o dôvere vláde Ivety Radičovej. Pán kolega Sulík vtedy hovoril, že ste zachránili európskym daňovým poplatníkom miliardy eur. Len zabudol povedať, že to bolo na dva-tri dni. Vy ste pustili SMER k moci. A to spôsobuje, že sa táto vláda nevie vyrovnať so zamestnanosťou.

Janka, ďakujem, že konečne máme aspoň nejaké čísla a nielen dohady, že ja si myslím. lebo, keby naozaj tá diskusia mala byť iba o tom, že nedeľa nie je nedeľou, keď človek nie je po kolená od blata, a nedeľa nie je nedeľou, keď ja neviem presne nesedí celá rodina okolo toho nedeľného stola, tak sa môžeme baviť aj o osobných preferenciách. Ale podľa mňa zákon by nemal byť o osobných preferenciách. Zákon by mal v prvom rade hľadieť na verejný záujem. A verejný záujem sa má obhájiť tým, že sa povie, koľko na tom kto získa a koľko na tom kto stratí. Zákon by mal podľa mňa byť robený tak, aby čo najväčšie množstvo ľudí si mohlo samo zadefinovať svoju vlastnú životnú cestu a svoje vlastné životné podmienky. A, áno, súhlasím v jednej veci s navrhovateľmi, zákon by mal ochraňovať slabších. Ale ak aj pri tomto konkrétnom zákone vieme, že sú ľudia, ktorí sú bytostne závislí aj od svojej nedeľnej práce a že radšej pôjdu v nedeľu s tým príplatkom robiť, než tú prácu by mali stratiť, tak potom by sme mali hľadieť aj na nich, lebo v momente, keď tú prácu stratia, a tiež nie preto, že si to vypýtajú, tak už nebudú pracovať nielenže v nedeľu, nebudú pracovať už celý týždeň. A tie, dajme tomu, singel mamičky, tie slobodné mamičky, ktoré majú doma deti a dokážu si v nedeľu privyrobiť na to, aby ich uživili, keď nebudú celý týždeň pracovať, tak im určite tú životnú úroveň nezvýšime a nijakým spôsobom si nemyslím, že by sme ich ochránili, lebo ochraňovať ľudí pred prácou ak im nemáme ju čím nahradiť, je podľa mňa nezodpovedné. A preto považujem za nezodpovedný celý tento návrh. Ďakujem.