36. schôdza

Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem za odpoveď. Samozrejme, nie ste ubytovacia komisia. Toho som si vedomý. Reagoval som na skutočnosť, že bol vám aj vášmu ministerstvu, aj pánu premiérovi zaslaný list o riešení tejto situácie priamo z Ústavu pamäti národa. Tak chcel som to proste vedieť, aby ste aj národu povedali, akým spôsobom to chcete riešiť. Beriem, že, áno, nedáte na nich dopustiť, ako ste povedali, že, áno, nejako to vyriešite. Tak chcem veriť, že bude aj odpoveď príslušná z vášho rezortu taká, aby Ústav pamäti národa fungoval aj ďalej. Dal som takú istú otázku aj dneska pánu premiérovi, žiaľ, na ňu nevyšlo. Takže viac-menej berte tak to, že je to ako reciprocita toho, čo už vám bolo poslané, a je na to odpoveď. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Veľmi prakticky. Neviem osobne riešiť problém Ústavu pamäti národa, tak ako neviem osobne riešiť problém ombudsmanky. To sú veľmi podobné problémy. Podľa mojich informácií tá veľká časť Ústavu pamäti národa teraz sídli v priestoroch ministerstva dopravy. Proste sme na jednej lodi z tohto pohľadu. To znamená, neexistuje, nemôže sa stať situácia, že by Ústav pamäti národa nemal kde sídliť. Je pravdou, že bolo by ideálne, aby si našiel svoje definitívne sídlo a dostal do správy nejakú nehnuteľnosť, ktorá je v správe majetku štátu, aby ju mohol užívať počas celého svojho fungovania. Toto by bolo ideálne riešenie. Ja pevne verím, že aj z procesu ESA, ktorý tu tak mnohí hrdinovia pravidelne trháte na kusy, aj cieľom reformy štátnej administratívy je, samozrejme, ušetriť a ušetriť aj na ľuďoch, aj na priestoroch. Takže pevne verím, že aj z tejto reformy vzíde možnosť realokovať niektoré orgány a dať vlastne priestor aj tým, ktorí ho naozaj potrebujú. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, v našich predpisoch aj v zásade v rokovacom poriadku Národnej rady sa hovorí o kvalifikovanej otázke. Toto je veľmi nekvalifikovaná otázka. Ťažko sa na to odpovedá. A je pravda, že vy ste to tak mali vo zvyku, urobiť hneď obžalobcov a hneď sudcov a hneď aj vyniesť rozsudok. Toto je trošku komplikovanejší prípad, v ktorom ide o obchodné alebo finančné spory medzi dvoma ľuďmi, do ktorých je polícia vťahovaná, do určitej miery. A, samozrejme, my sme neradi nástrojom na to, aby niekto riešil svoje obchodné spory.
V prípade pána Helbicha sa odohrali tri skutočnosti. V prvých dvoch, kde sa jedná o prečin krádeže, a v druhom prípade ide o súbeh aj s porušovaním domovej slobody, prípadoch sa tieto prípady šetria. A takáto informácia, o ktorej vy hovoríte, zo strany pána Helbicha nie je v zápisnici zachytená, že by vedel, kto tieto dva predchádzajúce trestné činy vykonal. Polícia ich šetrí. Bližšie informácie k tomu podať nemôžem. A v tom šetrí.
Čo sa týka tretej skutočnosti, kde stíhame trestný skutok výtržníctva, tá situácia sa podľa výpovedí oboch strán odohrala nie tak úplne jednoducho. Čo si predstavujete pod brutálnym útokom, pán poslanec? Podľa našich informácií a informácií svedkov, ktorí boli na mieste, sa tá situácia odohrala medzi dvoma mužmi a ďalšou skupinou ľudí, teraz neviem, či boli dvaja alebo traja, to by som vás klamal, pretože na tejto strane, ktorú ukazujem, je pán Helbich, na tej druhej strane sú tí druhí ľudia. Mal auto, ktoré patrilo tejto skupine ľudí. A on im ho nechcel vydať. Preto vyšli pred dom, jeden mal pištoľ a druhý mal slzotvorný plyn. Druhá skupina na nich zaútočila a spôsobila mu poranenia a stal sa teda z pána Helbicha poškodený. Títo ľudia sú trestne stíhaní za výtržníctvo, tak ako zákon káže. Keďže nechcel ani na výzvu polície odovzdať zbraň, boli použité chvaty a hmaty sebaobrany na to, aby vlastne bol odzbrojený. To isté platí aj v prípade druhého muža, tí, ktorí boli na druhej strane a sú dneska obvinení, tí odpor nekládli a podrobili sa pokynom Policajného zboru. To sú informácie, ktoré som v tejto chvíli dostal.
Takýchto sporov a problematických vecí, kde z nedorozumení dvoch rodín, dvoch kolegov, dvoch akýchkoľvek skupín, ktoré sa poznajú, sú obrovské množstvá. To, čo považujem za brutálny útok, je útok, dajme tomu, troch neplnoletých chlapcov, ktorí zaútočili na predavačku v obchode. To je brutálny útok. Tá je naozaj bezbranná, naozaj sa nemôže brániť a snažíme sa poskytovať všetku súčinnosť, ktorú môžeme. Viete, že pred niekoľkými dňami zomrel muž po takomto brutálnom útoku, ale to je úplne iný prípad.
V tomto prípade si nedovolím byť sudcom hneď. Tam sa nasadila inšpekcia, nasadili sa všetci, pretože preverujeme každé slovo, čo pán Helbich povedal. Ale naposledy pán Helbich povedal, že mu bude zajtra vykonaná domová prehliadka, predpokladám, že by ste to mali vedieť, keďže takýmto spôsobom robíte advokáta človeku, ktorý už dnes povedal, že mu bude vykonaná domová prehliadka, a že polícia nájde u neho drogy, že takto to chceme narafičiť. Tieto typy slovných hračiek nemám rád, pretože žiadny z tých účastníkov nemá históriu veľmi svetlú a veľmi bielu. A veľký problém je, keď máme my riešiť nástrojmi trestného práva spory o tom, kto dal komu peniaze, kto komu dĺži peniaze, kto, kedy a komu zobral auto. Na to polícia proste nie je. Akonáhle je použitá hrubá sila, našou nevyhnutnou povinnosťou je ochrániť takého človeka. Bolo oznámené, že polícia urobí doprovod do nemocnice a tak ďalej, to je tá ochrana, o ktorú v tej chvíli aj požiadal v dni toho skutku, ale keď polícia prišla na miesto, aby mal ten doprovod, odišli, dozvedeli sa už tuším iba od dcéry alebo nejakej dámy, ktorá tam bola, že pán Helbich už odišiel. Tak ho išli teda čakať do nemocnice.
Aj som sa pýtal pána redaktora SME, či hovoril aj s druhou stranou, pretože vo všetkých výpovediach môžete nájsť niekedy 80 %, niekedy 90 %, niekedy 100 % pravdy, ale musíte mať aj istotu, že máte aj druhú stranu, aby ste vedeli aspoň trošku si urobiť záver, že, áno, bolo to tak, jednoznačne všetky tie informácie sú potvrdené.
Momentálne taký rozpor medzi týmito informáciami a tie fakty o tom, že, dajme tomu, to auto, o ktoré išlo, naozaj nebolo tohto pána a bolo niekoho iného, sa naozaj potvrdzujú. Čiže dajte čas chvíľku, aby sme to podrobne vyšetrili.
A nie je to taký ten úplne jednoduchý prípad, ktorý tak jasne ste zadefinovali a kde ste odsúdili ľudí, ktorí v tom vystúpili. Teraz nemyslím tých útočníkov, tí budú odsúdení, pretože to je preukázané. O tom problém nie je. Ide o to, že nám veľmi záleží na tom, že chceme zistiť, či náhodou nejaké informácie aj k tej jednej skupine neprúdili z prostredia Policajného zboru, kde vykonáme takisto veľmi tvrdé opatrenia, kde sme nariadili aj niekoľko opatrení smerom k detektoru lži a k ďalším preverovaniam týchto informácií.
Čiže často sa stáva, že sa niekto oháňa aj vaším menom, pán poslanec, že proste „ja sa poznám s pánom poslancom Zajacom a ja všetko vybavím“ a tak ďalej. Pritom vy takého človeka ani nepoznáte a potom vás z toho obvinia. No je to veľký problém. Čiže my sa musíme držať faktov, ktoré sú relevantné a na ktoré môžeme naozaj reagovať.
A vidím zásadný rozdiel medzi týmto prípadom a prípadom, ktorý sa odohral v Odoríne, neďaleko Michaloviec, kde vlastne došlo naozaj k brutálnemu útoku, kde 17-ročný človek človeka, ktorý ležal na zemi, tĺkol drevenou palicou, na následky čoho zomrel. A je pre mňa neakceptovateľné, aby bol trestne stíhaný zo podľa trestného skutku zabitia, ale ak niekto bezbranne leží na zemi a uderí ho takýmto nástrojom, je to evidentne trestný čin vraždy. A verím, že v tomto smere dôjde ku prekvalifikácii tohto trestného činu. Veľmi pekne ďakujem.

Pán minister, ja si teda veľmi vyprosujem, aby ste ma tu označovali za advokáta niekoho a už vôbec vyšetrovateľa a sudcu, ako ste ma označili. Ja som sa určite 3 týždne po útoku na Hedvigu Malinovú nepostavil pred kamery spolu s premiérom tak ako vy a neoznačil som ju, že klamala. A tým ste ju vyšetrili aj odsúdili zároveň, po ôsmich rokoch, ten prípad nie je uzatvorený.
Ale vrátim sa ešte k tomuto prípadu v širších súvislostiach. Pán minister, vo februári maloleté deti zaútočili na dôchodcu v Sačurove. Následne bol zvolaný mimoriadny výbor pre obranu a bezpečnosť ku množiacim sa útokom na takýchto starších občanov. Potom nasledoval prípad, keď bola prepadnutá poštárka v Spišskej Novej Vsi, prípad v Oboríne, ktorý ste spomínali, kde zaútočili na 38-ročného muža, ktorý zomrel pred pár dňami. Cez víkend zaútočili dvaja útočníci na tehotnú ženu v Prešove. Tých prípadov je veľmi veľa. Preto sa vás naozaj chcem spýtať, kedy predložíte výboru pre obranu a bezpečnosť analýzu bezpečnostnej situácie a návrh opatrení na zlepšenie bezpečnostnej situácie v oblasti páchania násilných trestných činov na osobách v dôchodkovom veku, keď takúto analýzu od februára ste mali predložiť tomuto výbor pre obranu a bezpečnosť. Odvtedy prešlo skoro 5 mesiacov a tomuto výboru táto analýza nebola predložená a tých útokov pribúda a pribúda. Pán minister, ja viem, že to analýza sama osebe nevyrieši, ale aj v tom Sačurove bolo prisľúbené, že budú posilnení policajti, od tamojšieho pána starostu mám informáciu, že neboli posilnení.

Pán poslanec, vaším problémom je to, že vy si proste vymýšľate. To je proste fascinujúce. Ešte sa k tomu vrátim. Dobre?
Poďme k Hedvige Malinovej. Dobre? Tlačová konferencia k Hedvige Malinovej bola po tom, čo opozičné strany zvolali tlačovú konferenciu a požadovali od nás, aby sme zaujali stanovisko. Na to si vy už nechcete pamätať. Ale tak to presne bolo. Dokonca ju mal osobitne pán Bugár, osobitne ju mal aj pán Nagy, vtedy tí, ktorí všetci zadefinovali, čo sa presne stalo. Po ukončení vyšetrovania... (Reakcia z pléna.) Prosím? No po troch týždňoch to bolo. No zdá sa vám to krátko? Mne pán Bugár vtedy aj spolu s niektorými členmi KDH nadávali, že čo chcem viac ako 10 dní vyšetrovať. A už po štrnástich dňoch nás obviňovali, že to vyšetrujeme dlho. Vy máte proste problém schizofrénie. Vy vlastne si nepamätáte, čo ste hovorili predtým. Vy hovoríte len to, čo si myslíte, že čo by sa mohlo dnes stať.
Takže ja sa vrátim k tej Hedvige Malinovej, keď ste to otvorili. Vy ste nás vyzvali, aby bola tlačová konferencia. My sme ju preto urobili a na základe informácie, ktorú podal vyšetrovateľ, sme citovali iba jeho stanovisko po skončení vyšetrovania toho prípadu. Od tej doby je ten prípad uzatvorený a nikto ho nikdy neotvoril. Je vám to jasné? Odvtedy je to právoplatné. Tak ako sme povedali stanovisko po skončení vyšetrovania, tak to dodnes platí.
Lenže si to vy mýlite a nerozlišujete, že sú dve veci na Slovensku, ktoré sa venujú niektorým prípadom trestného práva, polícia, Policajný zbor Slovenskej republiky a ministerstvo vnútra a Generálna prokuratúra. To ste asi nevedeli, volá sa to Generálna prokuratúra a je to orgán určený na dohľad nad zákonnosťou. Tento orgán sa rozhodol na jeseň roku 2006 začať trestné stíhanie pre krivú výpoveď, nie pre spochybnenie prípadu Hedviga Malinová. Tam je to nepochybné, že to sa nestalo, že to nie je pravda. On len skúma, či to, že nevypovedala pravdu, nespôsobilo porušenie trestného zákona v oblasti krivej výpovede. To rieši Generálna prokurátora bez ministerstva vnútra a bez Policajného zboru. Ani jeden policajt, ani ja, ani pán minister Lipšic, ani opäť ja, keď som sa vrátil do funkcie, sme vtedy nevedeli, čo sa v tom spise deje a akým spôsobom postupuje Generálna prokurátora. Rieši to 7 rokov. Je to vec, s ktorou my nič nemáme. Máme nezávislú prokuratúru. Viete, že to tak je. Tým pádom nehovorte o tejto veci smerom ku mne. Totiž len sa snažíte brániť spôsobom, ktorý ale nie je pravdivý.
Uzavretie trestného spisu vo veci, že sa trestný skutok nestal, nikto nikdy doteraz nespochybnil, pričom od roku 2006 je uzavretý. To, že ho často používa pán poslanec Bugár alebo ktokoľvek na politické súboje, že sa snažia prezentovať pomaličky pani Malinovú ako obeť nejakého konania, nejakých orgánov, je iné, ale, ešte raz, z 281 policajtov, ktorí to vyšetrovali, bola polka ľudí, ktorí boli práve takí, a mohli by ste ich možno nájsť v národnosti, že teda nemajú práve slovenskú národnosť. Mnohí práve šéfovia kriminálky nám potvrdzovali: „Preboha, my sme tak dotknutí, keďže sme hrdí občania maďarskej menšiny, že my sme chceli konať proti tej občianke.“ Proste sú naozaj z toho znechutení.
Ale ten prípad. Nikdy ma nežalovala pani Malinová. Nikdy nechcela konfrontovať svoje slová s mojimi pred súdom, žiadna sťažnosť smerom ku nám neprišla. Prečo, pán Zajac? Totiž ministerstvo vnútra nepochybilo v tejto veci.
Rieši sa, či nie je dlho tých 7 rokov. Áno, myslím si, že je to veľmi dlho. Myslím si, že prípad či samotný útok, či samotné porušenie pravidiel, teda, myslím, krivá výpoveď, to nie je prípad, ktorý sa môže vyšetrovať 7 rokov. S tým súhlasí aj generálny prokurátor, ktorý je dnes, sedem rokov je proste veľa, ale o skutku samotnom, že sa to nestalo dneska, nikto nespochybňuje, tá vec je uzavretá už 8 rokov, ja si myslím, že každoročne sú stovky prípadov, keď niekto podá trestné oznámenie len tak. Aj sám tomu možno neverí, že to bol trestný čin. A je tisíc tých zamietnutí. Poviem to jednoducho. Podľa mňa potom by sme museli všetkých tých, ktorí takéto trestné oznámenia podávajú, súdiť. S tým je ten hlavný problém, takže aby sme si toto vydiskutovali.
A druhá vec, čo ste povedali, čo súviselo s tými množiacimi sa prípadmi. Bol trojnásobný počet takých útokov za vašej vlády, za tej prvej úplne, myslím. Pán poslanec od roku 2004 vyklesali násilné trestné činy, predovšetkým lúpežné prepadnutia o viac ako 60 %. A zase ste to postavili ako axiómu. Vy ste počuli, že narastajú počty týchto útokov. Minulý rok sme mali 67 vrážd. Porovnateľné krajiny toho majú cez 100, 200, 300. Čiže snažíte sa tu navodiť atmosféru.
Ja neviem, či ste členom výboru pre obranu a bezpečnosť. Ja mám pocit, že ním nie ste. Ste členom výboru pre obranu a bezpečnosť, pán poslanec? (Reakcia z pléna.) Dobre, takže asi nie ste. Čiže pravidelne prednášame správy o stave bezpečnostnej situácie na výbore pre obranu a bezpečnosť. (Reakcia z pléna.) Výborne. A ja vám odpovedám, že pravidelne takéto správy prednášame. Pravidelne robíme opatrenia.
Aj v prípade Sačurova, ktorého sme zahrnuli do programu v rámci prevencie pred kriminalitou, sme zvýšili počet finančných prostriedkov, ktoré investujeme do kamerových systémov, aby tá situácia v Sačurove bola pod väčším dohľadom. Neviem, pán starosta nevelí policajtom. Čiže ani vám nevie povedať, či je nasadených viacej policajtov, pretože ich nerozpisuje do služieb. Ak má svoju vlastnú mestskú políciu, potom môže potvrdiť, koľko policajtov nasadil. Ale až bude nasadzovať on policajtov, potom môže povedať, koľko to je v tých hodinách. Čo ja viem, zvýšený výkon tam bol a je. Ale vy zvýšeným výkonom policajtov v žiadnom štáte na svete, pán poslanec, nezabránite, keď má niekto zlú vôľu, je sadista alebo je agresívny typ človeka, aby niekomu ublížil. Tomu proste neviete v niektorých prípadoch zabrániť. Viete zabrániť tým prípadom, ako my hovoríme, príležitosť robí zlodeja, kde má pocit, že teraz to možno urobiť. A preto prítomnosť polície alebo prítomnosť kamerových systémov dokáže ho odradiť. Ukázalo sa, že práve tým, že sme zásadne zvýšili príspevky aj do prevencie kriminality, to zásadne prispelo k poklesu trestnej činnosti, ktorú voláme denná trestná činnosť, ktorá ľudí otravuje najviac.
Pán poslanec, neviem, či vás zaujíma ešte moja odpoveď, lebo sa bavíte. (Reakcia z pléna.) Čiže môžem hovoriť. Hej? Čiže chcem vám len povedať, že napríklad v roku 2000 bolo bežné, že na Slovensku ukradli za rok 6 600 až 7 000 áut. V posledných rokoch vrátane toho, keď bol môj predchodca pán Lipšic, sú tie čísla okolo 1 400, 1 500 áut ročne. Nie je to zásadný posun k lepšiemu za tie roky?
Preto dovoľte, aby som za všetkých policajtov, ktorí svoju prácu robia poctivo, si trochu vyprosil to, že sa situácia zhoršuje. Rieši sa každého z nás možno o to citlivejšie.
Som rád, že reagujeme na také prípady, lebo pred 10 rokmi v roku 2004 by ste si to ani nevšimli, lebo takisto vtedy, keď bolo KDH pri vláde, si aj nevšimli mnoho prípadov, ktoré skončili tragicky, smrťou. A potom bolo za to veľa kritiky a boli postihovaní za to policajti, ktorí za to zhodou okolností nemohli.
Čiže vráťme sa k tomu a hodnoťme všetku situáciu naozaj objektívne, lebo vy ste tú otázku tak položili a keď ste povedali, že si vyprosujete, aby som vás označil za advokáta, tak ste ju položili, že čo mám pre to všetko urobiť, aby Helbich dostal tú ochranu. On ju dostal. (Reakcia z pléna.) On ju dostal, určite, pán poslanec. A budeme to ešte podrobne študovať, ale v každom prípade vidím zásadný rozdiel medzi tým a možno aj prípadom, ktorý vy ste vymenovali. Vidím zásadný rozdiel medzi tým, keď niekto napadne tehotnú mamičku, čo mi príde ako jeden z najbrutálnejších činov, a vôbec trestnú sadzbu nevymysleli, ktorá by ukľudnila naše vnútorné pohnutie z takéhoto činu, a riešením si sporov medzi sebou obchodného charakteru, keď niekto druhému dĺži peniaze, kde sú nejaké dôvody, pre ktoré tento útok vznikne a prečo je vyprovokovaný. To, že nikto nesmie násilím oplácať nejaký spor, je jasné. Preto sú stíhaní a budú odsúdení. Boli tam svedkovia, každý z nich to videl. Verím, že tým, že spôsobili ublíženie na zdraví, dostanú spravodlivý trest. Tak to má byť. Keď som proste telefonoval aj s našimi kolegami z východného Slovenska, pýtal som sa, ako je možné, keď traja útočníci útočili na toho človeka, ktorý následne zraneniam podľahol, môžu byť stíhaní len za ublíženie na zdraví s následkom smrti. To sú veci, kde trestná sadzba je minimálna. A u človeka, ktorý je mladistvý, to je v podstate tá istá úroveň, ako keď máte tri dávky marihuany.
Čiže to sú veci, nad ktorými sa treba zamyslieť.
A, áno, v Sačurove aj v mnohých ďalších obciach sme robili práve zvýšený dohľad práve cez prevenciu kriminality, kde sme riešili práve tri veci, situačnú prevenciu kriminality, ktorá sa týka aj Sačurova, samozrejme, sociálnu, výchovnú, ktorá najmä práve v tom regióne východného Slovenska mala asi najväčšiu podporu od nás. A, pochopiteľne, to isté platí aj pre viktimačnú, aby sme dokázali pracovať s obeťami a dokázali sme sa dostať ku tým latentným trestným činom, ku ktorým práve mnohokrát práve v týchto osadách dochádza. Ďakujem pekne, pán poslanec, všetko dobré.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci a v neposlednom rade vážený pán dotazujúci sa poslanec, v novom programovom období 2014 až 2020 nastavujeme procesy tak, aby príprava projektov, podávanie žiadostí, výber projektov a samotná implementácia boli jednoduchšie.
Sumárne opatrenia spočívajú v znižovaní administratívnej záťaže na strane žiadateľov o nenávratný finančný príspevok a na strane štátu v posilnení dohľadu nad efektívnym a hospodárnym nakladaním s týmito zdrojmi.
V prvom rade ide o zavedenie elektronickej výmeny informácií medzi prijímateľmi a riadiacimi orgánmi najneskôr v roku 2016. Táto komunikácia nahradí papierovú výmenu charakteristickú pre toto programové obdobie.
Rovnako sa snažíme o postupné nahradzovanie dokladov predkladaných žiadateľmi v papierovej forme, elektronickou komunikáciou medzi štátnymi orgánmi, ktorá zabezpečí nielen časovú, ale tiež aj finančnú úsporu spojenú s predložením projektu na strane žiadateľa.
Ďalšie opatrenia zavádzané z úrovne centrálneho koordinačného orgánu smerujú k priamej podpore žiadateľov o finančné prostriedky vo forme zriaďovania informačných a konzultačných centier, ďalej zavedenia tzv. dvojkolového procesu výberu žiadostí o nenávratný finančný príspevok, ktorého cieľom bude podrobnejšie dopracovanie projektu len vtedy, keď má žiadateľ istotu, že jeho projekt bude hodnotený. Odstráni to tak dubiózne náklady na projektovú dokumentáciu. Toto opatrenie bude uplatnené najmä v rámci implementácií Integrovaného regionálneho operačného programu, ktorý bude slúžiť na podporu väčšiny vami vymenovaných oblastí aktivít.
Vypracovanie vzorových projektov, na ktoré sa konkrétne pýtate, vzorov projektových zámerov, vzorov žiadostí o nenávratný finančný príspevok, nepovažujeme za adekvátne, aj vzhľadom na špecifiká a jednotlivých projektov a najmä vzhľadom na skutočnosť, že prakticky každé verejné obstarávanie je jedinečné a neopakovateľné, čo znamená, že sumár údajov zo vzorových projektov by sa obmedzil len na malé množstvo základných náležitostí každej žiadosti. Pre účely žiadostí o podporu sú a budú vypracované jednotné formuláre žiadosti o nenávratný finančný príspevok spolu s podrobnými inštrukciami na ich vyplnenie. A ich súčasťou bude aj príručka pre žiadateľa, aby sa vedel žiadateľ jednoduchšie v tejto oblasti zorientovať.
Podľa môjho názoru aj keby bolo efektívne a prakticky uplatniteľné používanie vzorových projektov, čo som pred chvíľou povedal, že ho nepovažujeme za adekvátne, nezabránilo by to nekalým praktikám niektorých agentúr, na ktoré poukazujete, odborná úroveň žiadateľa má byť dostatočná na to, aby žiadateľ vedel posúdiť, kedy a za akým účelom potrebuje externú pomoc s prípravou projektu.
Na záver chcem skonštatovať, že problém, na ktorý poukazujete, nie je v potrebe vzorových projektov, ale v nevyhnutnosti byť z úrovne niektorých žiadateľov o nenávratný finančný príspevok na vyššej úrovni, ani nie na vyššej úrovni technickej ako na vyššej úrovni etickej. A v prípade nevyhnutnosti žiadatelia majú spolupracovať len s takými agentúrami, ktoré ponúkajú korektné služby za primeranú a prijateľnú cenu. Ak také žiadatelia nepoznajú, čo, si myslím, poznajú, tak sme ochotní poskytnúť informácie hociktorým takýmto žiadateľom na Slovensku či už z úrovne centrálneho koordinačného orgánu aj takisto z úrovne kancelárie podpredsedu vlády pre investície.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda vlády, za vašu odpoveď aj za prísľub, že sa situácia v budúcnosti zlepší, že sú na to pripravené konkrétne opatrenia. Ja by som sa ešte opýtal, keď už vás tu máme, koľko je asi takých agentúr u nás, ktoré pomáhajú pri tvorbe a vybavovaní týchto europrojektov, sú nejako licencované, evidované a kontrolované? V médiách som sa dočítal, že z financií, ktoré tečú do projektov, sa temer polovica stratí cestou. No určite to je prehnané, ale aká je teda vlastne pravda? A potom s tým súvisí, či sú aj nejaké pravidlá pre výšky provízií pre agentúry, či možno tú výšku provízií priamo zapísať do projektu alebo treba tieto provízie potom rozpisovať na rôzne fiktívne práce, analýzy, právne služby, ako sa voľakedy hovorilo, rozpísať na malinovky. Ďakujem.

Agentúr je do 250 rôznej veľkosti. Na Slovensku fungujú tak, že sú licencované cez svoju živnosť ako poskytovanie projektových a inžinierskych služieb v oblasti eurofondov a poradenských služieb v oblasti eurofondov. V zásade ich cena je limitovaná verejným obstarávaním, ktoré je povinný každý žiadateľ , ktorý si chce zabezpečiť externé služby agentúry, urobiť. Čiže, opakujem, ten problém je u tých žiadateľov, u tých konečných prijímateľov, ak teda chcú byť na vyššej etickej úrovni, tak môžu zabezpečiť agentúru takú, aby im poskytovala také služby, ktoré naozaj potrebujú na primeranej cenovej aj technickej úrovni. Čiže mali by zabezpečiť verejné obstarávanie, samozrejme, ak idú v určitých limitoch v zmysle zákona o verejnom obstarávaní alebo minimálne nejaké prieskumy trhu ak idú na služby pod 30 tisíc eur v príslušnom roku, ak by takáto služba agentúry stála.
No a k tomu, na čo sa pýtate. V zásade sa to deje formou tých malinoviek, to znamená, v zásade tá konkrétna zmluva tej konkrétnej agentúry obsahuje tie služby, ktoré súvisia s tým projektom. Ale sú tam teda iné služby zazmluvnené, ktoré sú na iný predmet plnenia, pokiaľ ja mám informáciu. Čiže preto nie je jednoduché tento proces riešiť. Ale ho treba začať riešiť, pretože určite nie sú pravdou tie čísla, čo ste pred chvíľou povedali, že polovica eurofondov odišla cez agentúry, ale je tam nejaký ťažko vyčísliteľný úbytok týchto prostriedkov, ktoré sú naozaj vzácne a dajú sa určiť na tie investičné aktivity, na ktoré sú určené. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky veľmi citlivo vníma problém v platobnej bilancii a disciplíne zhotoviteľov diaľničných stavieb voči svojim subdodávateľom.
Dovoľujem si vás uistiť, že Národná diaľničná spoločnosť uhrádza svoje záväzky voči zhotoviteľom oboch úsekov riadne a včas, vo väčšine prípadov pred uplynutím splatnosti príslušných faktúr. Musíme však brať na zreteľ skutočnosť, že Národná diaľničná spoločnosť je v zmluvnom vzťahu a záväzku iba so zhotoviteľom diela, a nie so subdodávateľmi zhotoviteľa. Z uvedeného dôvodu je akékoľvek plnenie zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti voči subdodávateľom zhotoviteľa právne nemožné.
V spolupráci s Národnou diaľničnou spoločnosťou sa snažíme prichádzať s opatreniami, ktoré by zamedzili výskytu tohto neželaného javu. Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti pripravuje materiál, ktorého výsledkom bude súťaž na rámcové zmluvy s potenciálnymi zhotoviteľmi schopnými vymeniť a nastúpiť po zhotoviteľovi rozostavanej stavby v prípade, že zlyhá. Pri obidvoch zmienených úsekoch obdržal externý stavebný dozor od zhotoviteľa žiadosti o predĺžení lehoty výstavby, ktoré sa momentálne posudzujú na strane stavebného dozoru. Národná diaľničná spoločnosť bude tieto žiadosti posudzovať až po vydaní stanoviska externého stavebného dozoru, ktorý má povinnosť takéto žiadosti vyhodnotiť.
Ubezpečujem vás, že Národná diaľničná spoločnosť podnikne všetky kroky potrebné k tomu, aby uvedené stavby boli odovzdané v zmluvne dohodnutom termíne. Skutočnosťou však zostáva, že je evidentné, že niektorí zhotovitelia majú zásadný problém na týchto stavbách. Konkrétne viete, o ktoré stavby ide. A opäť musím pripomenúť, že dôvod, prečo to tak je, je politika nízkych cien, z ktorých ste si robili práve vy politický manifest. Jej dopady dnes cítia drobní živnostníci a malí podnikatelia na celom Slovensku. Už v roku 2011 sme upozorňovali, že takéto ceny, ktoré boli za vašej vlády vysúťažené, nie sú reálne. A dnes sa to potvrdzuje na mnohých, mnohých stavbách. A priznávajú to verejne a otvorene predstavitelia všetkých týchto firiem. Čiže napriek tomu, že do stavebníctva ide dnes zvýšený objem peňazí ako v minulosti, snažíme sa zrýchlene preplácať faktúry. Dostali sa najvýznamnejšie spoločnosti na našom trhu na hranu bankrotu a už je jasné, že to bude mať jednoducho vplyv na lehoty výstavby. Ja ale verím, že práve pri týchto dvoch konkrétnych to neohrozí v prvom rade čerpanie eurofondov. Ak tu aj dôjde k nejakým posunom časovým, tak sa budeme musieť s tým zmieriť. Smutnou časťou je, že dnes akýmkoľvek zákonom, ktorý aj vy často spomínate, nenapravíte tieto chyby minulosti.
A taktiež chcem pripomenúť, že ministerstvo spravodlivosti pripravuje komplexný materiál, ktorý by mal riešiť práve zmluvné vzťahy medzi dvomi súkromnými spoločnosťami, čo je aj prípad subdodávateľov, zhotoviteľov. A netýka sa to určite len stavebného sektora.
Čiže ten váš návrh, ktorý pri každej možnej príležitosti skloňujete, je podľa môjho názoru jednak nedostačujúci a len čiastkový a neriešil by tú situáciu tak komplexne, ako v tomto prípade je to nutné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, čas určený na hodinu otázok...

Počiatek, Ján, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Ďakujem za slovo. A týmto pádom som zjavne skončil.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, hneď na úvod mi dovoľte povedať, že, ako asi ani nebude prekvapením, zásadne nesúhlasím s týmto predloženým návrhom zákona a nemôžem zaň ani hlasovať, nie preto, že by sa mi nepáčil cieľ, ktorý navrhovatelia prezentujú, ale preto, že som presvedčený, že cieľ a skutočný účinok tohto návrhu zákona sú dve úplne diametrálne, dokonca totálne odlišné veci.
Tento návrh zákona považujem za čisto ideologický, za návrh zákona, ktorý má hlavný účel naháňať politické preferencie. A ja vo svojom vystúpení ideologický nechcem byť, a preto prednesiem relevantné argumenty proti tomuto návrhu zákona. Som presvedčený, že tento návrh je ideologický, pretože zo svojej vlastnej podstaty sa tento návrh snaží preniesť presvedčenie jednej skupiny ľudí na celú spoločnosť. Tento návrh je ideologický preto, že sa týka otázky morálky. Samozrejme, si uvedomujem, že parlament je tu na to, aby určoval a stanovoval pravidlá fungovania spoločnosti. Je však veľký rozdiel medzi etickými a morálnymi pravidlami. Zatiaľ čo etika dala odpoveď na otázku, či je niečo správne alebo nesprávne z hľadiska dosahovania určitého účelu, morálka dáva odpoveď na to, či je niečo dobré alebo zlé. Kým etika a etické posudzovanie a stanovovanie etických pravidiel je teda o objektívnom určovaní pravidiel, ako sú napríklad dopravné pravidlá, alebo iné, ktoré objektívne pomáhajú lepšiemu fungovaniu spoločnosti, zakotvovanie morálky, ktorá je zo svojej podstaty subjektívna, ktorá hovorí o tom, že niekto, nejaká časť spoločnosti je presvedčená, že toto je dobré, a iná časť môže byť presvedčená, že je zlé, dokonca v dvoch rozličných spoločnostiach alebo v dvoch rozličných časových obdobiach sa morálka môže vyvíjať, som presvedčený, že morálne pravidlá do zákonov nepatria a že ak niekto chce morálne pravidlá hlásať, v prvom rade by sa nimi mal riadiť sám a nemal by sa ich snažiť uvaľovať na všetkých občanov násilnou formou, pretože zavedenie zákazu do legislatívu, zákazu ktorým je štátom vymožiteľný a štátom pokutovateľný, je v zásade násilná forma presadzovania nejakej morálnej normy. Viete, ja som niekedy presvedčený, že niektorí politici, ale poviem kľudne, aby ste ma nebrali osobne, že všetci politici by mali na sebe nosiť varovania podobné, aké sú na krabičkách od cigariet. A na nich by mohlo napríklad stáť, že chcem vaše dobro, nedajte si ho vziať. Alebo ďalší taký variant varovania by mohol byť, neverte politikom, ktorí sú presvedčení, že vedia lepšie ako vy sami, čo je pre vás dobré. Vždy sa snažím byť veľmi obozretný, keď počujem návrhy, ktoré sú založené presne na takomto princípe, že sa nájde nejaká skupina politikov alebo jeden politik, ktorý hovorí: „Ja viem lepšie ako ľudia sami, čo je pre nich dobré, a preto im musím prikázať správať sa takým alebo onakým spôsobom.“ Preto považujem tento návrh za ideologický. A preto si myslím, že nepatrí na pôdu Národnej rady. Alebo ak sem patrí, tak je naozaj oveľa viac súčasťou nejakej kampane za naháňanie preferencií než snahy o reálnu zmenu.
A teraz mi dovoľte vzniesť aj niekoľko konkrétnych argumentov proti tomuto konkrétnemu návrhu zákona.
Základným argumentom, ktorým navrhovatelia odôvodňujú túto navrhnutú právnu normu, je problém chudoby. A ja absolútne súhlasím s postojom, že... Ak vás môžem poprosiť, ako ste to presne hovorili, že chudoba... (Reakcia z pléna.) Práca v nedeľu je dôsledkom chudoby a chudoba nie je vec, ktorú by sme mali podporovať, a v rámci boja proti chudobe... Nepamätám si tú presnú formuláciu, ale bola niekoľkokrát citovaná v médiách (Reakcia z pléna.) Dobre. Hlavný môj argument je, tento návrh zákona prehĺbi problém chudoby, a preto nijakým spôsobom neprospeje splneniu deklarovaného cieľa, ktorým je, naopak, boj proti chudobe a zlepšovanie a posilňovanie napríklad rodinných väzieb a rodiny.
Áno, práca v nedeľu je znakom chudoby, to je ten citát. To je ten citát, ktorý tu niekoľkokrát zaznel. A, áno, je to pravda, práca v nedeľu je znakom chudoby. Drvivá väčšina ľudí keby si mohla vybrať, tak v nedeľu do práce nejde a radšej zostane doma s rodinou alebo sa venuje svojim koníčkom a svojim záľubám. Úplne najlepšie by bolo, keby sme to dotiahli do dôsledkov, keby nikto nemusel pracovať, nielen v nedeľu, ale vôbec keby nikto z nás nemusel pracovať, keby sme celé dni mohli byť doma so svojimi rodinami, nemuseli by sme vôbec chodiť do práce a mali by sme dostatok zdrojov, aby sa nám pohodlne žilo. Ale to, bohužiaľ, nie je pravda, tak spoločnosť nefunguje a tak sa ani nedá, aby spoločnosť fungovala.
Pán navrhovateľ sa v rozprave vyjadril, že je napríklad aj za podporu zvýšenia minimálnej mzdy. Ale podpora zvýšenia minimálnej mzdy bude mať presne rovnaký účinok, ako tento návrh zákona. Ľudí o prácu pripraví. Tento návrh zákona pripraví o prácu ľudí, ktorí mohli chodiť do práce aspoň v nedeľu, a tým, že sa zavrú prevádzky, obchodné, tak už do tej práce nebudú môcť ísť a klesne počet pracovných miest. Tým, že sa zmení počet odpracovaných hodín, aj keby sa v maloobchode predalo rovnako tovaru v tých zvyšných dňoch, počet odpracovaných hodín sa zníži. Zníženie počtu odpracovaných hodín znamená zníženie počtu zamestnancov, ktorých potrebujete na to, aby vám tvorili tržby. A znamená zároveň prepúšťanie ľudí, ktorí dnes prácu majú, hoci aj v nedeľu. Na odstraňovanie chudoby, samozrejme, najlepšou cestou je, aby sme sa mali všetci lepšie, aby sme mali vyššie príjmy. Ale tento zákon k tomu nesmeruje.
V prvej úvodnej hodine, ale v prvom semestri ekonómie sa dokonca všetci študenti na Ekonomickej univerzite dozvedia, ako vyzerá trh práce, a dozvedia sa, ako vyzerá, aký tvar má krivka ponuky práce. To znamená, ponuku práce tvoria ľudia, ktorí sú ochotní pracovať. Krivka ponuky práce má tvar takej o 90 stupňov otočenej U krivky, takýto tvar. (Ukázanie rukou.) Ten tvar vyjadruje, tak sa to študentom vysvetľuje, že pri rastúcich mzdách sú ľudia ochotní pracovať viac, ale len do určitého momentu, pretože keď už ľudia zarábajú dosť peňazí, tak napriek tomu, že im ponúknite ešte vyššiu mzdu, už budú chcieť pracovať menej, pretože v tom predchádzajúcom čase zarobia dosť na to, aby iné hodnoty ako napríklad voľný čas si cenili viac ako dodatočný príjem z práce. Čiže ak chceme, aby ľudia pracovali menej a aby napríklad nepracovali v nedeľu, najlepším liekom a najlepšou odpoveďou je presadzovať opatrenia, vďaka ktorým sa ľuďom zvýšia príjmy.
Áno, chudoba je obrovský problém Slovenska. Osobne som presvedčený, že najväčším problémom Slovenska dneska je práve pracujúca chudoba. To sú tí ľudia, ktorí zarábajú možno 400 – 500 eur, napriek tomu, že prácu majú, už ani nehovorím o tých, čo robotu nemajú, a o dôchodcoch, hovorím o tých, ktorí pracujú a zarábajú 400, 500, 600 eur. V Bratislave aj keď zarábate možno 1 100 eur, keď zaplatíte dane, odvody, energie, nájomné, hypotéku, nebodaj máte nejaké dieťa, na život vám zostane 100– 200 eur mesačne, pri čom sú aj v skutočnosti chudobní ľudia, o ktorých by mnohí politici povedali: „Čo sa sťažujete, veď zarábate vysoko nadpriemerne.“
SMER s týmto doteraz nič neurobil, neriešil problém tejto pracujúcej chudoby, čo by pri tom mala byť ich hlavná voličská skupina, prvé relevantné opatrenie, ktoré som si všimol, je v balíčku, ktorý bol navrhnutý na ich poslednom sneme. A to je znižovanie odvodov pre najmenej zarábajúcich, čo je opatrenie, ktoré sme my liberáli navrhovali už pred niekoľkými rokmi. A toto opatrenie ak bude mať dobre nastavené parametre, budem celou silou podporovať. Podľa mňa oproti tomu, čo som videl, by mohlo ísť ďalej. Ale to je presné riešenie, ľudia, ktorí majú najnižšie príjmy, znížime im daňové zaťaženie alebo odvodové zaťaženie, je to úplne liberálne, budú môcť zarobiť viac. To je spôsob, akým môžeme riešiť problém pracujúcej chudoby. A to je aj spôsob, akým môžeme riešiť problém práce v nedeľu. Ľudia, ktorí budú zarábať dosť, nebudú pociťovať potrebu chodiť do roboty ešte aj v nedeľu. A to je jediné skutočné riešenie, pretože to riešenie, ktoré je navrhnuté aj v tomto návrhu zákona, spôsobí jednu vec, pani Anna, ktorá chodí do práce, v nedeľu pracuje v nejakom obchode, keď jej ten obchod v nedeľu zavriete, tak o tú prácu príde. Alebo táto pani Anna, ak bude mať šťastie a nebude medzi tými pár tisíc vyhodenými, tak minimálne zarobí menej, pretože príde o tie príplatky za prácu v nedeľu, ktoré sú povinné zo Zákonníka práce, a bude si musieť možno hľadať nejakú ďalšiu brigádu a namiesto práce v supermarkete ešte bude musieť ísť sa starať o nejaké cudzie deti alebo umývať niekam riady, alebo robiť niečo podobné. Vy beriete týmto návrhom ľuďom peniaze, vy ľudí, nie malú skupinu ľudí týmto návrhom ochudobňujete. A to je môj prvý zásadný dôvod, prečo nemôžem v žiadnom prípade podporiť tento návrh zákona.
Druhý zásadný dôvod, prečo tento návrh zákona nemôžem podporiť, je jeho nedokonalosť. Tento návrh ani v tom, čo chce dosiahnuť, absolútne nejde do dôsledkov. Ja si nemyslím, že by do dôsledkov ísť mal, aby ste ma náhodou necitovali obrátene ako niektorých mojich predchádzajúcich kolegov, ale vytvára obrovské nespravodlivosti. Tento zákon nezakazuje predaj v nedeľu, tento zákon zakazuje len prácu v maloobchode na základe pracovnoprávneho vzťahu, v zamestnaneckom vzťahu, tento zákon nezakazuje predaj v nedeľu, ak ste samostatne zárobkovo činná osoba, živnostník, tento zákon nezakazuje prácu v maloobchode v nedeľu, ak ste konateľ. Čiže vytvára dve kategórie občanov, tých, ktorí si privyrobiť budú môcť, a tých, ktorým to znemožní. Tie bežné obyčajné predavačky sa stanú občanmi druhej kategórie, pretože na rozdiel od konateľov, od podnikateľov a od živnostníkov už im bude znemožnené privyrobiť si ku svojej mzde. Tento návrh dokonca rozdeľuje skupinu ľudí, ktorých práca je úplne podobná. Aký je rozdiel medzi predajom rožkov v obchode a tým, keď prídete do reštaurácie a dáte si tam rožok, alebo porciu mäsa, aký je rozdiel medzi prácou predavača a prácou napríklad čašníka? Prečo zase z predavačov budú občania druhej kategórie, ktorí si nebudú môcť cez víkend privyrobiť, zatiaľ čo z ľudí, ktorí pracujú v službách, budú občania prvej kategórie, ktorí majú možnosť, ak chcú, si privyrobiť aj v nedeľu.
Tento zákon nedovoľuje dobrovoľnú dohodu, on nejde len proti tým, ktorí, už tu padli slová priam ako z Marxovho Kapitálu, že sú vykorisťovaní. Tento zákon ide proti tým, ktorí pracovať chcú a chceli by si v tú nedeľu privyrobiť. A nie je málo tých ľudí, ktorí si napríklad radšej urobia voľný deň niekedy inokedy, dokonca z náboženského presvedčenia možno chcú mať voľný deň v sobotu, lebo sú aj také náboženstvá, ktoré to vyznávajú. A vy im to znemožníte a znemožníte im v nedeľu ísť do práce.
Keď citujem ekonomické dôvody, ja som našiel dokonca citát zverejnený na sociálnej sieti od bývalého poslanca Kresťanskodemokratického hnutia, vášho bývalého kolegu pána Antona Marcinčina, ktorý dovolím si tu prečítať, je verejne zverejnený: „Nechajme ľudí pracovať, bolo moje heslo pre ekonomickú politiku a politikov v KDH. Voľná nedeľa znie príťažlivo, ale zároveň oberá ľudí o prácu, keď im vyslovene pracovať zakazuje. Teda týka sa to zo všetkých pracujúcich v nedeľu asi len predavačov, ostatní pracovať môžu. Predavači, pri všetkej úcte, sú veľmi šikovní, ale nie je to vysokokvalifikovaná práca. A som zvedavý koľkí z nich by si už inú prácu nenašli, keďže šance pri nízko kvalifikovaných sú v našej ekonomike mizivé. Menej pracovných hodín za týždeň znamená aj menej zamestnancov. Takže ak ústavné manželstvo nepomôže žiadnej rodine, voľná nedeľa môže rodiny pripraviť o príjem z legálnej práce. Potom možno bude od KDH nasledovať zákaz práce na týždňovky. To tiež ničí rodiny.“ A ja sa tiež musím pýtať podobne ako váš bývalý kolega, bývalý poslanec Kresťanskodemokratického hnutia, kam až budete ochotní zájsť. Zakážete prácu na týždňovky? Zakážete mobilitu pracovnej sily? Zakážete čokoľvek, čo podľa vás nepodporuje podľa vašej predstavy, ktorá nemusí byť všeobecne uznávaná, nejakú formu rodinného alebo manželského života? Čiže je tu nedokonalosť tohto návrhu, to, že tento návrh vytvára z obrovskej skupiny ľudí občanov druhej kategórie.
Ja ináč aj viem, prečo ste živnostníkov z toho vyčlenili. Je to preto, že v roku 2012 ste mali takmer rovnaký návrh, ktorý sa ale týkal aj živnostníkov a konateľov. A Asociácia malých stredných podnikov, zástupcovia živnostníkov sa ostro proti nemu postavili a kritizovali vás. Takže aby sa táto kritika nezopakovala, tak ste túto záujmovú skupinu zo zákona jednoducho vynechali, aby ste už nečelili ich kritike. Ale nie je to fér. Tento návrh jednoducho nie je fér voči nie malej skupine ľudí, z ktorých vytvára občanov druhej kategórie.
Tretí argument je, že toto vaše presadzovanie vášho vlastného morálneho svetonázoru na všetkých občanov by obmedzilo občanov Slovenskej republiky, tých, ktorí chcú nakupovať, ale najmä tých, ktorí chcú pracovať vo veľmi veľkej miere, ktorá tu možno ani nezaznela. Takýto prísny zákon nie je ani v tom Rakúsku, ktoré spomínate, ani v drvivej väčšine krajín.
Vy navrhujete napríklad zakázať nákupy na všetky sviatky a všetky nedele. Pardon, vy nenavrhujete zakázať nákupy, vy navrhujete zakázať prácu v maloobchode počas všetkých sviatkov a všetkých nedieľ. Dôsledkom toho by napríklad bolo, aby to občania jasne vedeli, po prijatí prípadnom tohto návrhu zákona sa vám už nestane, že na Štedrý deň dopoludnia, ako sú zvyčajne obchody ešte otvorené, stihnete kúpiť nejaký zabudnutý vianočný darček, pretože obchody budú musieť byť zatvorené. Po prijatí tohto zákona sa vám už nestane, že na tie vianočné darčeky budete môcť ísť na nákupy počas striebornej alebo zlatej nedele, čo sú tradične tie najčastejšie používané dni, keď ľudia najviac chodia na takéto nákupy, pretože to bude zakázané. To nie je zakázané skoro nikde. (Reakcia z pléna.)
To nie je len o tom, že zakážete predaj v jeden deň do týždňa, pretože vy navrhnete zakázať aj nedele, aj štátne sviatky v predaji. Čiže ak náhodou štátny sviatok pripadne na sobotu alebo ak náhodou štátny sviatok pripadne na pondelok, tak obchody budú musieť byť zavreté dva dni za sebou a niekoľkokrát do roka dva dni za sebou. A potom sa stane, že taká pani Hana, ktorá musí byť v sobotu do večera v robote, do večera, keď už všetky obchody zatvárajú, až vtedy pôjde z roboty, pretože musí pracovať, aby uživila svoje deti, pretože ste jej zakázali privyrobiť si v nedeľu, tak v sobotu musí pracovať do noci, nestihne nakúpiť svojim deťom napríklad to jedlo na večeru. A to sa kľudne môže stať. Koľkokrát si tá pani Hana aj dnes odbehne v nedeľu, keď varí nedeľný obed, aby si kúpila nejakú ingredienciu, ktorá jej ešte stále chýba v obchode, napríklad vajíčka alebo niečo podobné? Takto budú obchody zavreté až dva dni. Ten, kto si nestihne nakúpiť, bude mať jednoducho smolu, dva dni smolu.
Ďalší argument, ktorý sa týka práve tejto pani Hany a mnohých ďalších, ale berte to len ako takú okrajovú poznámku moju, nie ako taký úplne silný argument, je, že mne jednoducho prekáža, akým spôsobom bojujete netolerantne len za presadzovanie niektorých práv, ale nikdy z radov poslancov KDH nezaznie aspoň len pár pochvalných slov, ak nie už priamo nejaký návrh zákona, ktorý by bojoval za presadzovanie iných práv. A hovorím napríklad o právach žien. Keď počúvam diskusiu mnohých zástupcov Kresťanskodemokratického hnutia aj k tomuto návrhu zákona, tak mi v podstate vyplýva, že ideálny svet je taký, kde žena v nedeľu nejde do práce, ale od rána stojí pri sporáku a varí rodine nedeľný obed, ale nikdy som nepočul nejaké ocenenie toho, že aj táto práca v domácnosti je veľmi hodnotná a dôležitá práca. Ako keby práca niekde vonku, práca niekde za pokladňou alebo práca niekde v obchode bola oveľa menej hodnotná a oveľa menej dôležitá, a to tým, že jednu prácu zakážeme, ale s druhou prácou rátame tak akoby úplne automaticky.
Nikdy som nezachytil žiaden návrh zákona, ktorý by sa snažil zlepšovať napríklad pravidlá a podmienky pre ženy v zamestnaní, pre nejakú rovnosť príležitostí a podobne, ani som nepočul nejakú úvahu, čo napríklad s tými rodinami, ktoré naozaj chcú to voľno využiť v iných dňoch a nedeľu nepovažujú za ten konkrétny jeden deň, lebo keď sa pýtame, prečo to má byť nedeľa, tak jediná odpoveď je, že lebo... To je to, čo tu zaznieva. Prečo to nemôže byť iný voľný deň, prečo by nebola lepšia úprava napríklad povedať, že musia byť dva dni voľna, ale ktorékoľvek, koniec koncov tak, ako to už dnes v súčasnom znení zákona upravené je?
Veľa tu počúvam o tom, ako niekto na niekoho žmurkol v obchode, alebo spýtal som sa svojich pár známych a všetci mi potvrdili, že toto chcú. No drvivá väčšina občanov tento návrh zákona nechce. A viete, ako to dokazujú? Dokazujú to tým, že v nedeľu do tých obchodov chodia a chodia nakupovať, volia nohami. Nemusíte robiť žiadne ankety, stačí sa ísť pozrieť do obchodného centra v nedeľu, aké plné je tam parkovisko. To je najlepší dôkazom toho, že to, čo chcú občania, je v rozpore s tým, aký zákaz na nich chcete uvaliť vy.
Dokonca, už som to povedal vo faktickej poznámke a musím to aj povedať, zákaz nedeľného predaja má jednoducho príchuť dvojitej morálky, pretože keby všetci tí, ktorým nejaká ideológia, akákoľvek, hovorila, že nie je správne v nedeľu chodiť do obchodov, sa podľa toho správali, tak nemusíte prijímať žiaden takýto zákon, obchody by jednoducho nemali tržby a cez víkendy v nedeľu by zatvárali. A som presvedčený, že aj mnohým z tých, ktorí sa do pŕs bijú za tento návrh zákona, keď na nedeľný rezeň chýbalo to vajíčko alebo strúhanka, tak si v nedeľu do obchodu odbehli, napriek tomu, že tu hlásajú niečo iné. A to je ďalším veľkým problémom pravidiel, ktoré sa odvíjajú od morálky, a nie od etiky, že ja by som si nikdy nedovolil presadzovať alebo hlásať zákon, ktorý sám nedokážem spĺňať. Tým to teraz nemyslím osobne, myslím to skôr za tú jednu veľkú komunitu.
A naozaj súhlasím s názorom Martina Poliačika, ktorý tu zaznel, že správna cesta a jediná správna cesta na presadzovanie takýchto pravidiel, je cesta výchovy. Nakoniec, máme všetci tú slobodnú vôľu, nemusíme sa zhodnúť, odkiaľ sa u nás vzala. Ale všetci slobodnú vôľu máme. A je na každom z nás, len každý z nás sám môže spraviť to rozhodnutie, či sa bude správať morálne alebo nemorálne. Ak dokonca človeku nemorálne konať znemožnite, tak ani o ňom nemôžete povedať, že koná morálne, pretože morálne koná až vtedy, keď má možnosť si vybrať a vyberie si, a nie keď mu voľbu znemožníte a vezmete mu ju v rozpore s tou jeho slobodnou vôľou.
Mojím posledným argumentom, ktorý sa teraz týka riešenia, ako ďalej, je to, o čom bude oveľa podrobnejšie podľa nášho rozhovoru hovoriť Jozef Viskupič. A to je to, že riešením, aby každý mohol byť spokojný, riešením, ktoré by vnášalo pokoj do spoločnosti, a nie umelo vyvolávalo takýto konflikt a nepokoj, ako tento návrh zákona, čo vidíme tu v Národnej rade, by bolo riešenie tohto problému cez uplatnenie vymáhateľnej výhrady vo svedomí. Ak zákon bude chrániť tých, ktorí si podľa svojho osobného presvedčenia uplatňujú výhradu vo svedomí, aby nevykonávali nejakú činnosť, a ak zabezpečíme vymáhateľnosť tohto zákona, ktorý bude takto formulovaný, tak zároveň budú chránení tí, ktorí sú vedení nejakým morálnym presvedčením, že nejakú činnosť vykonávať môžu alebo nemôžu, a zároveň nebudeme obmedzovať, budeme tolerantní voči tým, ktorí takéto presvedčenie nemajú a napríklad chcú v nedeľu pracovať, aby si privyrobili, napríklad takí študenti alebo ktokoľvek iný. Preto, zaznelo to tu trošku z vedľajšej lavice ako vtip, naozaj dávam procedurálny návrh na vrátenie tohto návrhu zákona na prepracovanie predkladateľovi. A veľmi rád ponúkam pomocnú ruku pri formulácii právnej normy, ktorá bude založená na výhrade vo svedomí a ktorá bude naformulovaná takým spôsobom, že aj ja ako liberál priznávajúci každému jeho vlastné práva činiť vlastné zodpovedné rozhodnutia, základný rozdiel medzi nami a konzervatívcami je ešte v tom, že my sme ešte aj tolerantní voči tomu, kto je iný ako my a chce sa rozhodnúť iným spôsobom, preto nenavrhujeme zákony, ktoré zregulujú všetkých, ale nechávame ten priestor na slobodnú vôľu, na takomto návrhu zákona, ak sa vráti prepracovaný, rád budem spolupracovať a možno ho v konečnom dôsledku budem môcť aj podporiť, pretože návrh zákona, ktorý uvaľuje osobné presvedčenie niekoho alebo jednej skupiny ľudí na všetkých, ostatné spoločnosti bez ohľadu na to, či s tým súhlasia alebo nesúhlasia, nie je znakom rácia, ale je podľa mňa znakom pýchy. A pýcha nie je a nikdy nebude žiadnou cnosťou. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.