36. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ekonomický vývoj v eurozóne zaznamenal ukončenie obdobia recesie a ekonomický rast bolo možné pozorovať vo väčšine krajín eurozóny. Finančné trhy zaznamenali v porovnaní s predchádzajúcim rokom relatívne pokojné obdobie bez výrazných turbulencií. Tento vývoj však bol do veľkej miery ovplyvnený podpornými operáciami zo strany centrálnych bánk.
Napriek uvedeným signálom oživenia ekonomickej situácie naďalej zostávajú prítomné pomerne výrazné riziká opätovného zhoršenia situácie v eurozóne. Tieto riziká sú dôsledkom predovšetkým stále príliš vysokej úrovne zadlženia verejného a hlavne súkromného sektora, ako aj možného nadhodnotenia cien niektorých rizikovejších aktív alebo mien. Z hľadiska trendov v domácom bankovom sektore bol najvýznamnejším pokračujúci rast úverov poskytnutých retailovému segmentu. Pri úrovni medziročného rastu takmer 10 % išlo o jeden z najrýchlejších rastov v rámci Európskej únie. Hlavnými faktormi tohto vývoja boli predovšetkým nízke úrokové sadzby a stagnujúce ceny na trhu nehnuteľností. V kontraste s vývojom na trhu retailových úverov bol pokračujúci pokles objemu podnikových úverov. Zároveň objem úverov poskytnutých malým a stredným podnikom od polovice roka 2013 medziročne mierne stúpal, čo je opačný trend, ako je vo väčšine štátov eurozóny. Z ostatných trendov v oblasti bilancií bankového sektora bol dôležitý predovšetkým pokračujúci rast retailových vkladov, kde sa však naďalej prejavoval nárast podielu netermínovaných vkladov na úkor termínovaných. Bankový sektor zároveň mierne znížil podiel domácich dlhových cenných papierov vo svojom portfóliu, ktorý je jeden z najvyšších v rámci Európskej únie.
Ziskovosť bankového sektora po poklese v roku 2012 medziročne opätovne vzrástla. Hlavným faktorom tohto vývoja bol pokračujúci pomerne silný rast retailových úverov a s tým spojené zvýšenie čistých úrokových príjmov. Pozitívnym trendom v slovenskom bankovom sektore je pokračujúce zvyšovanie sa kapitálovej primeranosti, ktorá sa počas roku 2013 zvýšila na 17,2 %, čo je hodnota, ktorá je nad priemerom eurozóny. Vďaka tejto úrovni primeranosti vlastných zdrojov, ako aj schopnosti bánk generovať čisté úrokové príjmy, by bol na základe výsledkov stresového testovania bankový sektor odolný voči scenáru nepriaznivého vývoja v ekonomike a na finančných trhoch, keď celková potreba dodatočného kapitálu nadobúda aj pri nepriaznivých scenároch iba pomerne nevýznamné hodnoty. V dôsledku pretrvávajúcich rizík týkajúcich sa ekonomického vývoja je pre ziskovosť bankového sektora najvýznamnejším rizikom zhoršenie kvality úverového portfólia a nárast nákladov na kreditné riziko. V sektore retailu vzrástol objem prírastku zlyhaných úverov, aj nákladov na kreditné riziko, hoci podiel zlyhaných úverov na celkovom objeme úverov vďaka pomerne vysokému úverovému rastu poklesol.
Celková ziskovosť poistného sektora sa nemenila a vývoj v sektore sa vyznačoval odlišnými trendmi v životnom a neživotnom poistení. V rámci životného poistenia rástol objem technického poistného. Hlavným rizikom v tomto odvetví je schopnosť poisťovní pokryť garantované výnosy v poistných zmluvách v prostredí nízkej výnosovosti menej rizikových aktív. Sektor neživotného poistenia zaznamenal pokles technického výsledku, aj technického poistného. Tieto trendy boli ovplyvnené najmä vývojom v poistnom zmluvnom poistení a v havarijnom poistení, kde naďalej klesala hodnota priemerného poistného na jednu zmluvu a rástla škodovosť, nákladovosť, ako aj kombinovaný ukazovateľ. V havarijnom poistení sa jeho hodnota vo väčšine poisťovní dokonca zvýšila na úroveň, kedy toto odvetvie prestáva byť ziskové.
Rok 2013 priniesol výrazné zmeny v systéme starobného dôchodkového sporenia. Legislatívnou úpravou bola zrušená povinnosť garancií v akciových a zmiešaných fondoch. Spolu s predĺžením obdobia na hodnotenie výkonnosti to prispelo k výraznej miere rizikovosti a potenciálnej výnosnosti fondov, predovšetkým zmiešaných a akciových. Z hľadiska sporiteľov to možno hodnotiť ako výrazné rozšírenie investičného spektra v tomto segmente. Viac ako 90 % sporiteľov sa v dôsledku legislatívnych úprav od začiatku mája nachádzalo v garantovaných dlhopisových dôchodkových fondoch.
V sektore doplnkového dôchodkového sporenia bolo možné zaznamenať nárast počtu účastníkov sporenia, aj pokračujúci nárast čistej hodnoty aktív. Štruktúra aktív sa výraznejšie nemenila. Čistá hodnota aktív v sektore kolektívneho investovania vzrástla o pätinu, čo bolo najviac od predkrízového obdobia roku 2007. Je jednoznačne najvýznamnejším zdrojom tohto prírastku čistý predaj podielových listov koncovým investorom.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás v súlade so zákonom, aby ste zobrali túto správu na vedomie.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
Vystúpenia
18:33
Uvádzajúci uvádza bod 18:33
Pavol ZajacDovoľte mi, aby som sa vyjadril najprv k pánovi Kolesíkovi. No keď som tak počúval vás, tie technické všetky údaje a informácie, som si povedal, vás tu je škoda, pán Kolesík, vy máte aspoň na toho štátneho tajomníka. Po tej hlúposti, ktorú ste sem doniesli so zákazom predaja pojazdných predajní po našich obciach, keď vláda to musela urýchlene v skrátenom legislatívnom konaní riešiť, odrazu...
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril najprv k pánovi Kolesíkovi. No keď som tak počúval vás, tie technické všetky údaje a informácie, som si povedal, vás tu je škoda, pán Kolesík, vy máte aspoň na toho štátneho tajomníka. Po tej hlúposti, ktorú ste sem doniesli so zákazom predaja pojazdných predajní po našich obciach, keď vláda to musela urýchlene v skrátenom legislatívnom konaní riešiť, odrazu ste tu vystúpili s obrovskou, by som povedal, prednáškou, kopou technických informácií. Hlavne ste ma kritizovali za to, že som to nenazýval správne a som tu hovoril o tachometroch a že mám hovoriť o odometroch, v dôvodovej správe máte uvedené aj, že sú to odometre. Prísne vzaté, v návrhu zákona hovoríme o tom, kto falšuje alebo pozmení meranie počítadla najazdených kilometrov. Ja som sa snažil hovoriť tak, aby mi rozumeli nielen kolegovia, ale aj ľudia, ktorí to pozerajú. A tí mali z vášho vystúpenia pocit občas, o odometri, vodometri, o čom to vlastne hovoríte. Takže som sa snažil hovoriť tak, aby mi aj kolegovia, aj ľudia rozumeli (tachometre). Ale, samozrejme, v návrhu zákona hovoríme o počítadle najazdených kilometrov.
Ale to bola totálna drzosť, čo ste si dovolili, keď ste povedali, že my ideme nejakej súkromnej firme naháňať nejaké finančné prostriedky tým, že navrhujeme, aby stáčanie tachometrov bolo trestným činom. My sme sa vôbec nevenovali vo svojom návrhu tomu, ako to bude polícia dokazovať. A zároveň predpokladám, že by použila napríklad údaje z našich STK-čiek alebo autorizovaných servisov.
Spoločnosť Sebia som spomenul len ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá ojazdenými automobilmi a ich technickým stavom. A použil som ich odhad, koľko percent ojazdených automobilov má stočené tachometre. A to ste v konečnom dôsledku priznali aj vy. Ale ani pol slovom som nehovoril ani ja, ani kolega Hudacký nikde ani v dôvodovej správe, ani v návrhu zákona, ani vo svojom vystúpení nič také, že by mali vyšetrovatelia spolupracovať s touto spoločnosťou. To ste si vymysleli vy a ešte ste pritom aj čiastku použili.
Čo sa týka toho prvého vystúpenia, to bolo viacej odborné.
Naozaj duplicitu sme odstránili v návrhu zákona, naozaj nám ide o prevenciu, odstrašenie takýchto ľudí, ktorí toto robia už v masívnom rozmere na Slovensku.
A keď ste sa aj vy, aj váš kolega dotýkali toho, že ako sa to bude vyšetrovať a kto bude tým postihovaný, tak ľudia veľmi dobre rozumejú. Vy tomu nechcete rozumieť. Ak ja predám do autobazára auto, ktoré tam má dvestotisíc kilometrov a pán Beblavý si ho kúpi o pár mesiacov a bude ich mať stotisíc kilometrov, tak vyšetrovateľ ak vie do päť počítať, bude vedieť, po kom má ísť a kto stočil tie kilometre. Nie je to až také zložité, ako sa tvárite.
Áno, sú systémy, európske systémy, kde sa tieto údaje v niektorých krajinách už povinne nahadzujú do tohto systému a dá sa to skontrolovať. V Českej republike sa takýto systém chystá, nielen autorizované servisy, ale aj všetky tie servisy, ktoré ste tak trochu dehonestovali, že sú všelijaké servisy, budú povinne mať, budú musieť to robiť, že budú musieť tento stav tachometrov tam nahadzovať.
Plus tu máme aj STK-čky alebo spomínali ste kontroly originality, len, prosím vás, nenaznačujte vo svojom vystúpení, že pri každom predaji auta bude musieť ísť auto na kontrolu originality. To by inak vytiahlo z vreciek slovenských občanov ďalšie stovky a tisícky eur. To ste síce nepovedali, ale viackrát ste sa dotkli kontroly originality. Myslím si, že tak ako je to nastavené, úplne to stačí. Máme tu STK-čky, ojazdené autá musia každé dva roky chodiť na STK-čku, tam sa stav tachometra musí zapísať.
Naznačujete, ten pracovník STK-čky či ide to aj fyzicky skontrolovať alebo v autorizovanom servise či to ide fyzicky skontrolovať. Ja má skúsenosť, že, áno, kontrolujú to fyzicky. A, samozrejme, ľudský faktor je tu vždycky, ak niekto nechce vidieť to, čo je na počítadle, tak nebude to vidieť. Ale to sú také detaily, ktorými sa teraz nepotrebujeme zaoberať.
A my nejdeme svojím návrhom zákona, kde rozširujeme § 220, kde dnes, keď zmeníte identifikačné číslo vozidla alebo karosérie, tak je to trestný čin. Ale keď stočíte stotisíc kilometrov, tak to trestný čin dneska nie je. Tak rozširujeme tento paragraf aj o to stočenie počítadla kilometrov.
Rovnako navrhujeme, aby u toho, kto vyhotoví, zaobstará teda technické prostriedky v úmysle sfalšovať toto počítadlo, takisto aby to bol trestný čin. Viete dobre, boli ste tam, keď odborníčka z ministerstva spravodlivosti povedala, že toto sa jej veľmi páči, pretože dneska je propagovaná, inzerovaná v médiách takáto činnosť.
Ak pán Susko má pravdu, že je to trestný čin aj dneska ako podvod, prečo sa polícia pozerá na to dennodenne, ako tých tridsať firiem inzeruje stáčanie tachometrov? Prečo do tých firiem nenabehne? Prečo nie sú trestne stíhaní. Nuž je to preto, lebo trestný čin podvodu je pomerne dosť široko formulovaný.
A my nechceme nič iné, len aby bolo pozmeňovanie identifikačných údajov. A sme presvedčení, navrhovatelia, a sú presvedčené známe aj ďalšie tisícky občanov na Slovensku, že stav tachometra patrí ku tomu identifikačnému znaku vozidla. Človek, ktorý si ide kúpiť alebo vyhľadá si automobil, pýta sa, akej je výroby, akú má farbu a koľko má najazdených kilometrov. Že to sú základné údaje, to vedia aj občania na Slovensku. A preto si myslíme, že pozmeňovanie nielen výrobného čísla motora, karosérie, ale aj stavu tachometra by malo byť identifikačným údajom. A pomohlo by to tak v tej prevencii a možno aj odstrašeniu niektorých, ktorí to robia. Že by to robili aj naďalej? Pravdepodobne časť z nich asi, áno. Aj v Nemecku je to trestný čin. Naša právna úprava je podobná ako v Nemecku a deje sa to aj tam. Ale ide o tú mieru. Tých 130 tisíc občanov podvedených ročne je masové meradlo, ktoré priznávate aj vy.
Viacerí v autorizovaných servisoch mi povedali, že už ojazdené automobily nevykupujú, pretože v autobazároch v tom príslušnom krajskom meste všetky autá už majú stočené tachometre, ten, kto nestáča tachometer, okráda vlastnú firmu. Takže preto chceme takto aj explicitne to zadefinovať aby to malo preventívne účinky, ktoré aj pán Susko spomínal, aby to tých jednotlivcov, ktorí to inzerujú a robia, odstrašilo, aby polícia mala takto jasne zadefinovaný paragraf, na základe ktorého bude vyšetrovať a trestať tých, ktorí to robia.
A nechcite po navrhovateľoch, aby vám celé vyšetrovacie postupy zadefinovali, ako to majú robiť, polícia, myslím si, aj pri iných trestných činoch má už svoje postupy. A s kým bude spolupracovať a aké údaje od koho zoberie, to láskavo nechajte na ňu. A nepodsúvajte nám nepravdivý údaj, že ideme nejakej súkromnej firme podsúvať biznis.
Takže som presvedčený o tom, že politici majú riešiť problémy občanov. Ak je tu 130 tisíc podvedených, oklamaných občanov Slovenska ročne, máme to v Národnej rade riešiť. A takto my to navrhujeme, aby to bolo v legislatívne ošetrené.
Prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady.
Dovoľte mi, aby som sa vyjadril najprv k pánovi Kolesíkovi. No keď som tak počúval vás, tie technické všetky údaje a informácie, som si povedal, vás tu je škoda, pán Kolesík, vy máte aspoň na toho štátneho tajomníka. Po tej hlúposti, ktorú ste sem doniesli so zákazom predaja pojazdných predajní po našich obciach, keď vláda to musela urýchlene v skrátenom legislatívnom konaní riešiť, odrazu ste tu vystúpili s obrovskou, by som povedal, prednáškou, kopou technických informácií. Hlavne ste ma kritizovali za to, že som to nenazýval správne a som tu hovoril o tachometroch a že mám hovoriť o odometroch, v dôvodovej správe máte uvedené aj, že sú to odometre. Prísne vzaté, v návrhu zákona hovoríme o tom, kto falšuje alebo pozmení meranie počítadla najazdených kilometrov. Ja som sa snažil hovoriť tak, aby mi rozumeli nielen kolegovia, ale aj ľudia, ktorí to pozerajú. A tí mali z vášho vystúpenia pocit občas, o odometri, vodometri, o čom to vlastne hovoríte. Takže som sa snažil hovoriť tak, aby mi aj kolegovia, aj ľudia rozumeli (tachometre). Ale, samozrejme, v návrhu zákona hovoríme o počítadle najazdených kilometrov.
Ale to bola totálna drzosť, čo ste si dovolili, keď ste povedali, že my ideme nejakej súkromnej firme naháňať nejaké finančné prostriedky tým, že navrhujeme, aby stáčanie tachometrov bolo trestným činom. My sme sa vôbec nevenovali vo svojom návrhu tomu, ako to bude polícia dokazovať. A zároveň predpokladám, že by použila napríklad údaje z našich STK-čiek alebo autorizovaných servisov.
Spoločnosť Sebia som spomenul len ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá ojazdenými automobilmi a ich technickým stavom. A použil som ich odhad, koľko percent ojazdených automobilov má stočené tachometre. A to ste v konečnom dôsledku priznali aj vy. Ale ani pol slovom som nehovoril ani ja, ani kolega Hudacký nikde ani v dôvodovej správe, ani v návrhu zákona, ani vo svojom vystúpení nič také, že by mali vyšetrovatelia spolupracovať s touto spoločnosťou. To ste si vymysleli vy a ešte ste pritom aj čiastku použili.
Čo sa týka toho prvého vystúpenia, to bolo viacej odborné.
Naozaj duplicitu sme odstránili v návrhu zákona, naozaj nám ide o prevenciu, odstrašenie takýchto ľudí, ktorí toto robia už v masívnom rozmere na Slovensku.
A keď ste sa aj vy, aj váš kolega dotýkali toho, že ako sa to bude vyšetrovať a kto bude tým postihovaný, tak ľudia veľmi dobre rozumejú. Vy tomu nechcete rozumieť. Ak ja predám do autobazára auto, ktoré tam má dvestotisíc kilometrov a pán Beblavý si ho kúpi o pár mesiacov a bude ich mať stotisíc kilometrov, tak vyšetrovateľ ak vie do päť počítať, bude vedieť, po kom má ísť a kto stočil tie kilometre. Nie je to až také zložité, ako sa tvárite.
Áno, sú systémy, európske systémy, kde sa tieto údaje v niektorých krajinách už povinne nahadzujú do tohto systému a dá sa to skontrolovať. V Českej republike sa takýto systém chystá, nielen autorizované servisy, ale aj všetky tie servisy, ktoré ste tak trochu dehonestovali, že sú všelijaké servisy, budú povinne mať, budú musieť to robiť, že budú musieť tento stav tachometrov tam nahadzovať.
Plus tu máme aj STK-čky alebo spomínali ste kontroly originality, len, prosím vás, nenaznačujte vo svojom vystúpení, že pri každom predaji auta bude musieť ísť auto na kontrolu originality. To by inak vytiahlo z vreciek slovenských občanov ďalšie stovky a tisícky eur. To ste síce nepovedali, ale viackrát ste sa dotkli kontroly originality. Myslím si, že tak ako je to nastavené, úplne to stačí. Máme tu STK-čky, ojazdené autá musia každé dva roky chodiť na STK-čku, tam sa stav tachometra musí zapísať.
Naznačujete, ten pracovník STK-čky či ide to aj fyzicky skontrolovať alebo v autorizovanom servise či to ide fyzicky skontrolovať. Ja má skúsenosť, že, áno, kontrolujú to fyzicky. A, samozrejme, ľudský faktor je tu vždycky, ak niekto nechce vidieť to, čo je na počítadle, tak nebude to vidieť. Ale to sú také detaily, ktorými sa teraz nepotrebujeme zaoberať.
A my nejdeme svojím návrhom zákona, kde rozširujeme § 220, kde dnes, keď zmeníte identifikačné číslo vozidla alebo karosérie, tak je to trestný čin. Ale keď stočíte stotisíc kilometrov, tak to trestný čin dneska nie je. Tak rozširujeme tento paragraf aj o to stočenie počítadla kilometrov.
Rovnako navrhujeme, aby u toho, kto vyhotoví, zaobstará teda technické prostriedky v úmysle sfalšovať toto počítadlo, takisto aby to bol trestný čin. Viete dobre, boli ste tam, keď odborníčka z ministerstva spravodlivosti povedala, že toto sa jej veľmi páči, pretože dneska je propagovaná, inzerovaná v médiách takáto činnosť.
Ak pán Susko má pravdu, že je to trestný čin aj dneska ako podvod, prečo sa polícia pozerá na to dennodenne, ako tých tridsať firiem inzeruje stáčanie tachometrov? Prečo do tých firiem nenabehne? Prečo nie sú trestne stíhaní. Nuž je to preto, lebo trestný čin podvodu je pomerne dosť široko formulovaný.
A my nechceme nič iné, len aby bolo pozmeňovanie identifikačných údajov. A sme presvedčení, navrhovatelia, a sú presvedčené známe aj ďalšie tisícky občanov na Slovensku, že stav tachometra patrí ku tomu identifikačnému znaku vozidla. Človek, ktorý si ide kúpiť alebo vyhľadá si automobil, pýta sa, akej je výroby, akú má farbu a koľko má najazdených kilometrov. Že to sú základné údaje, to vedia aj občania na Slovensku. A preto si myslíme, že pozmeňovanie nielen výrobného čísla motora, karosérie, ale aj stavu tachometra by malo byť identifikačným údajom. A pomohlo by to tak v tej prevencii a možno aj odstrašeniu niektorých, ktorí to robia. Že by to robili aj naďalej? Pravdepodobne časť z nich asi, áno. Aj v Nemecku je to trestný čin. Naša právna úprava je podobná ako v Nemecku a deje sa to aj tam. Ale ide o tú mieru. Tých 130 tisíc občanov podvedených ročne je masové meradlo, ktoré priznávate aj vy.
Viacerí v autorizovaných servisoch mi povedali, že už ojazdené automobily nevykupujú, pretože v autobazároch v tom príslušnom krajskom meste všetky autá už majú stočené tachometre, ten, kto nestáča tachometer, okráda vlastnú firmu. Takže preto chceme takto aj explicitne to zadefinovať aby to malo preventívne účinky, ktoré aj pán Susko spomínal, aby to tých jednotlivcov, ktorí to inzerujú a robia, odstrašilo, aby polícia mala takto jasne zadefinovaný paragraf, na základe ktorého bude vyšetrovať a trestať tých, ktorí to robia.
A nechcite po navrhovateľoch, aby vám celé vyšetrovacie postupy zadefinovali, ako to majú robiť, polícia, myslím si, aj pri iných trestných činoch má už svoje postupy. A s kým bude spolupracovať a aké údaje od koho zoberie, to láskavo nechajte na ňu. A nepodsúvajte nám nepravdivý údaj, že ideme nejakej súkromnej firme podsúvať biznis.
Takže som presvedčený o tom, že politici majú riešiť problémy občanov. Ak je tu 130 tisíc podvedených, oklamaných občanov Slovenska ročne, máme to v Národnej rade riešiť. A takto my to navrhujeme, aby to bolo v legislatívne ošetrené.
Prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
18:43
Uvádzajúci uvádza bod 18:43
Miroslav BeblavýO čo ide. Podľa daňového...
O čo ide. Podľa daňového poriadku mestá a obce musia povinne vymáhať všetky dane, ktoré teda im náležia. A môžu maximálne dočasne pozastaviť za určitých okolností ich vymáhanie. Ale majú dnes problematické, respektíve nemôžu zrušiť vymáhanie určitej dane len preto, že už je to zjavne neúčelné, alebo preto, že vymáhanie by bolo drahšie, ako je samotný výnos. To znamená, že mestá a obce dnes nemôžu samy rozhodovať o tom, kedy ešte má zmysel daň vymáhať a kedy už to je jednoducho oveľa drahšie voči konkrétnemu prijímateľovi ako ten efekt, ktorý sa zo samotnej dane má. Preto kolega Hrnčiar prišiel s iniciatívou a ja ju tu predkladám, aby dostali toto právo mestá a obce, samozrejme, cez rozhodnutia zastupiteľstva a samotného primátora alebo starostu.
Môj príspevok do tohto návrhu bol v snahe eliminovať akékoľvek možnosti zneužitia tohto opatrenia, takže preto sme sa s kolegom Hrnčiarom dohodli a v tom návrhu, ktorý vám predkladám, okrem obvyklých politických poistiek, teda to, že musia takéto opatrenie schváliť riadne zvolené orgány, ktoré sa musia zodpovedať svojim občanom, tak je aj daná poistka v tom, že by sa tento návrh musel zverejniť minimálne 15 dní pred jeho schválením. To znamená, že ak by náhodou si niekto chcel u starostu a v zastupiteľstve vybaviť narýchlo odpustenie takéhoto niečoho, tak okrem toho, že by tak však došlo k porušeniu zákona, lebo ten návrh jasne ustanovuje, že k takémuto odpusteniu môže dôjsť len v prípade, ak naozaj tieto náklady vymáhania budú vyššie ako samotný výnos, zároveň je tam tá 15-dňová lehota, keby niekto sa pokúsil toto obísť, aby bolo na to možné prísť a upozorniť.
Takže z týchto dôvodov si myslím, že je to návrh, ktorý by pomohol obciam a nie je to návrh, ktorý by nejakým spôsobom zachránil, ale znížil administratívne náklady. Môžem porozprávať aj konkrétne prípady naozaj v situácii, keď mestá či už na náklady na právne služby, na evidenciu a podobne míňajú nemalé prostriedky, z ktorých vedia, že nikdy nič vo výnose neuvidia. Ďakujem veľmi pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
10.7.2014 o 18:43 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Chcel som povedať vážené kolegyne, vážení kolegovia, len kolegyňa tu žiadna nie je, takže, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predstavil tento návrh zákona. Predkladám ho ako poslanec Národnej rady, aj keď musím povedať, že jeho obsahovým autorom je môj kolega aj váš bývalý kolega pán Andrej Hrnčiar ako primátor mesta Martin. A vychádza z jeho skúseností primátora mesta.
O čo ide. Podľa daňového poriadku mestá a obce musia povinne vymáhať všetky dane, ktoré teda im náležia. A môžu maximálne dočasne pozastaviť za určitých okolností ich vymáhanie. Ale majú dnes problematické, respektíve nemôžu zrušiť vymáhanie určitej dane len preto, že už je to zjavne neúčelné, alebo preto, že vymáhanie by bolo drahšie, ako je samotný výnos. To znamená, že mestá a obce dnes nemôžu samy rozhodovať o tom, kedy ešte má zmysel daň vymáhať a kedy už to je jednoducho oveľa drahšie voči konkrétnemu prijímateľovi ako ten efekt, ktorý sa zo samotnej dane má. Preto kolega Hrnčiar prišiel s iniciatívou a ja ju tu predkladám, aby dostali toto právo mestá a obce, samozrejme, cez rozhodnutia zastupiteľstva a samotného primátora alebo starostu.
Môj príspevok do tohto návrhu bol v snahe eliminovať akékoľvek možnosti zneužitia tohto opatrenia, takže preto sme sa s kolegom Hrnčiarom dohodli a v tom návrhu, ktorý vám predkladám, okrem obvyklých politických poistiek, teda to, že musia takéto opatrenie schváliť riadne zvolené orgány, ktoré sa musia zodpovedať svojim občanom, tak je aj daná poistka v tom, že by sa tento návrh musel zverejniť minimálne 15 dní pred jeho schválením. To znamená, že ak by náhodou si niekto chcel u starostu a v zastupiteľstve vybaviť narýchlo odpustenie takéhoto niečoho, tak okrem toho, že by tak však došlo k porušeniu zákona, lebo ten návrh jasne ustanovuje, že k takémuto odpusteniu môže dôjsť len v prípade, ak naozaj tieto náklady vymáhania budú vyššie ako samotný výnos, zároveň je tam tá 15-dňová lehota, keby niekto sa pokúsil toto obísť, aby bolo na to možné prísť a upozorniť.
Takže z týchto dôvodov si myslím, že je to návrh, ktorý by pomohol obciam a nie je to návrh, ktorý by nejakým spôsobom zachránil, ale znížil administratívne náklady. Môžem porozprávať aj konkrétne prípady naozaj v situácii, keď mestá či už na náklady na právne služby, na evidenciu a podobne míňajú nemalé prostriedky, z ktorých vedia, že nikdy nič vo výnose neuvidia. Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
18:46
Vystúpenie 18:46
Igor MatovičSúčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mi ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o...
Súčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mi ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejme účel navrhovanej úpravy.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 4. septembra a gestorský výbor do 8. septembra 2014.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Vážený pán podpredseda, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona s tým, že spĺňa podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov všetky náležitosti.
Súčasťou návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré mi ako spravodajcovi vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejme účel navrhovanej úpravy.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 4. septembra a gestorský výbor do 8. septembra 2014.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skontrolovaný
18:48
Uvádzajúci uvádza bod 18:48
Miroslav BeblavýV rámci európskych pravidiel, ktoré, samozrejme, prebiehajú aj na Slovensku, sa zaviedlo právo spotrebiteľov prenášať si svoje mobilné číslo...
V rámci európskych pravidiel, ktoré, samozrejme, prebiehajú aj na Slovensku, sa zaviedlo právo spotrebiteľov prenášať si svoje mobilné číslo od jedného operátora k druhému operátorovi. Jeho cieľom je podporiť mobilitu a konkurenciu medzi operátormi. Takéto ustanovenie existuje už niekoľko rokov aj na Slovensku. A ak ste napríklad v Orangei a rozhodli ste sa napríklad prejsť do O2, tak máte právo si zobrať so sebou svoje číslo. V súvislosti s tým však operátori si jednak účtujú určite poplatky navzájom, ktoré si sami platia za tento prenos, za jeho náklady, ale na Slovensku je zákonom dovolené, aby operátori účtovali tieto poplatky aj klientom. To znamená, že ak chcete, ako som už spomenul, prejsť od Orangeu k O2, tak Orange môže od vás žiadať, dnes je to v praxi, do 8 eur len za túto zmenu. A tým sa vám snaží, samozrejme, to sťažiť a odradiť vás od toho, aby ste prešli ku konkurencii. Pre ľudí s vyššími príjmami sa 8 eur môže zdať ako zanedbateľná suma, ale pre mnohých občanov, ktorí naozaj používajú mobilný telefón ako určitú základnú službu a majú minimálne paušály alebo predplatené karty, to nie je až tak málo. A to, ako operátori s týmito poplatkami pracujú, naznačuje, že ich vnímajú ako významný nástroj obmedzovania konkurencie a obmedzovania súťaže. Nie je totiž určite náhoda, že na Slovensku tieto poplatky, vo zvyšujúcej sa miere a výške, využívajú najmä dvaja najväčší operátori, ktorí práve majú záujem na tom, aby klienti boli čo najviac zamknutí v ich službách.
Preto som už minulý rok sa začal tejto téme venovať. A po zistení, že vo väčšine európskych štátov tento poplatok je nejakým spôsobom zrušený, a to buď zákonom, rozhodnutím regulátora, alebo dobrovoľným rozhodnutím samotných operátorov, som sa obrátil aj na vtedy ešte Telekomunikačný úrad v tejto veci s tým, či bude konať, pretože Telekomunikačný úrad už v roku 2009 vydal stanovisko, reguláciu, v ktorej žiadal operátorov, aby takýto poplatok buď neuplatňovali alebo uplatňovali maximálnej výške 4 eur. Tí dvaja najväčší si z toho moc nerobili. Ako som spomenul, uplatňujú dnes oveľa vyšší poplatok, vo výške 8 eur. Preto som sa na operátora obrátil, či využije svoje zákonné právomoci, aby takýto poplatok zakázal a posilnil tak súťaž. Na to som dostal odpoveď od Telekomunikačného úradu, že, áno, plánujú to spraviť a očakávajú, že najneskôr na jar tohto roku 2014 k tomu aj dôjde. Priznám sa, spoľahol som sa na takýto jasný záväzok.
Následne som túto problematiku teda zanechal, mysliac si, že bude už vyriešená, a na jar tohto roku sme zistili aj s niektorými ďalšími kolegami, že ešte stále v máji nebolo zo strany úradu nič vykonané, pričom keď sa médiá pýtali úradu, prečo sa tak stalo, ak si pamätáte, minulý rok sme tu na návrh vlády zlúčili Telekomunikačný úrad s poštovým úradom do spoločného regulátora, tak na to bolo stanovisko úradu, že tento záväzok sa týkal len Telekomunikačného úradu a ten už vlastne neexistuje, hoci má jasný nástupnícky úrad, a preto takýto záväzok úrad nepociťuje. A zároveň bolo povedané, že však poslanci majú možnosť zákonodarnej iniciatívy, nech si tú vec riešia, ak ju považujú za tak dôležitú. Priznám sa, že to už vo mne vzbudilo nevôľu nie ani tak osobného charakteru, ako skôr nevôľu na strane spotrebiteľov, lebo ako úrad opakovane nekoná, keď môže konať a keď to dokonca aj sľúbi a vyhovára sa na takéto právne prekážky typu, že „my sme len nasledovník, my nie sme ten istý úrad,“ tak to naznačuje, že absentuje vôľa to zmeniť. Preto som aj vtedy dal verejný záväzok, že ak teda naozaj úrad k tomu takto pristupuje, tento návrh predložím, čo som aj vykonal. Akonáhle som tento verejný záväzok dal, úrad zrazu začal konať a v tejto chvíli sa vyjadril, že komunikuje s operátormi, aby prestali takýto poplatok vyberať.
Zvažoval som, či zákon stiahnuť, ale priznám sa, že po tých skúsenostiach, ktoré máme za uplynulých päť rokov, si nie som istý, či stiahnutie takého návrhu je to najlepšie, pretože môže viesť opätovne k tomu, že z tých rečí, ktoré sme už počuli niekoľkokrát, nič nebude, najmä keď operátorom zjavne tento poplatok stojí za to, ani nie kvôli tým vybraným príjmom, ale, myslím si, oveľa viac kvôli tomu, že je to blokačný nástroj zachovávajúcim klientom. Preto tento návrh predkladám, preto vás chcem požiadať, aby sme ho posunuli do druhého čítania. Ja v okamihu keď regulátor vydá naozaj záväzné rozhodnutie o tom, že sa poplatky vyberať nebudú alebo to inak zabezpečí, ho veľmi rád stiahnem, ale mám obavu, že pokiaľ tento priamy verejný a politický tlak nebude, tak aj o rok, o dva roky znovu budeme riešiť to, že prečo napriek niekoľkým sériám konzultácií ešte stále najväčší a dominantní operátori si zamkýnajú svojich zákazníkov u seba týmto poplatkom, ktorý naozaj dnes existuje už len vo veľmi, veľmi maličkom počte európskych štátov. Ďakujem veľmi pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
10.7.2014 o 18:48 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Budem predstavovať ako druhý zákon taký zákon, ktorý, sa musím priznať, je môjmu srdcu predsa len bližší ako ten prvý. Je to niečo, čomu sa dlhodobo venujem a čo, si myslím, by slovenským spotrebiteľom mohlo pomôcť. Pokúsim sa stručne vysvetliť, o čo vecne ide.
V rámci európskych pravidiel, ktoré, samozrejme, prebiehajú aj na Slovensku, sa zaviedlo právo spotrebiteľov prenášať si svoje mobilné číslo od jedného operátora k druhému operátorovi. Jeho cieľom je podporiť mobilitu a konkurenciu medzi operátormi. Takéto ustanovenie existuje už niekoľko rokov aj na Slovensku. A ak ste napríklad v Orangei a rozhodli ste sa napríklad prejsť do O2, tak máte právo si zobrať so sebou svoje číslo. V súvislosti s tým však operátori si jednak účtujú určite poplatky navzájom, ktoré si sami platia za tento prenos, za jeho náklady, ale na Slovensku je zákonom dovolené, aby operátori účtovali tieto poplatky aj klientom. To znamená, že ak chcete, ako som už spomenul, prejsť od Orangeu k O2, tak Orange môže od vás žiadať, dnes je to v praxi, do 8 eur len za túto zmenu. A tým sa vám snaží, samozrejme, to sťažiť a odradiť vás od toho, aby ste prešli ku konkurencii. Pre ľudí s vyššími príjmami sa 8 eur môže zdať ako zanedbateľná suma, ale pre mnohých občanov, ktorí naozaj používajú mobilný telefón ako určitú základnú službu a majú minimálne paušály alebo predplatené karty, to nie je až tak málo. A to, ako operátori s týmito poplatkami pracujú, naznačuje, že ich vnímajú ako významný nástroj obmedzovania konkurencie a obmedzovania súťaže. Nie je totiž určite náhoda, že na Slovensku tieto poplatky, vo zvyšujúcej sa miere a výške, využívajú najmä dvaja najväčší operátori, ktorí práve majú záujem na tom, aby klienti boli čo najviac zamknutí v ich službách.
Preto som už minulý rok sa začal tejto téme venovať. A po zistení, že vo väčšine európskych štátov tento poplatok je nejakým spôsobom zrušený, a to buď zákonom, rozhodnutím regulátora, alebo dobrovoľným rozhodnutím samotných operátorov, som sa obrátil aj na vtedy ešte Telekomunikačný úrad v tejto veci s tým, či bude konať, pretože Telekomunikačný úrad už v roku 2009 vydal stanovisko, reguláciu, v ktorej žiadal operátorov, aby takýto poplatok buď neuplatňovali alebo uplatňovali maximálnej výške 4 eur. Tí dvaja najväčší si z toho moc nerobili. Ako som spomenul, uplatňujú dnes oveľa vyšší poplatok, vo výške 8 eur. Preto som sa na operátora obrátil, či využije svoje zákonné právomoci, aby takýto poplatok zakázal a posilnil tak súťaž. Na to som dostal odpoveď od Telekomunikačného úradu, že, áno, plánujú to spraviť a očakávajú, že najneskôr na jar tohto roku 2014 k tomu aj dôjde. Priznám sa, spoľahol som sa na takýto jasný záväzok.
Následne som túto problematiku teda zanechal, mysliac si, že bude už vyriešená, a na jar tohto roku sme zistili aj s niektorými ďalšími kolegami, že ešte stále v máji nebolo zo strany úradu nič vykonané, pričom keď sa médiá pýtali úradu, prečo sa tak stalo, ak si pamätáte, minulý rok sme tu na návrh vlády zlúčili Telekomunikačný úrad s poštovým úradom do spoločného regulátora, tak na to bolo stanovisko úradu, že tento záväzok sa týkal len Telekomunikačného úradu a ten už vlastne neexistuje, hoci má jasný nástupnícky úrad, a preto takýto záväzok úrad nepociťuje. A zároveň bolo povedané, že však poslanci majú možnosť zákonodarnej iniciatívy, nech si tú vec riešia, ak ju považujú za tak dôležitú. Priznám sa, že to už vo mne vzbudilo nevôľu nie ani tak osobného charakteru, ako skôr nevôľu na strane spotrebiteľov, lebo ako úrad opakovane nekoná, keď môže konať a keď to dokonca aj sľúbi a vyhovára sa na takéto právne prekážky typu, že „my sme len nasledovník, my nie sme ten istý úrad,“ tak to naznačuje, že absentuje vôľa to zmeniť. Preto som aj vtedy dal verejný záväzok, že ak teda naozaj úrad k tomu takto pristupuje, tento návrh predložím, čo som aj vykonal. Akonáhle som tento verejný záväzok dal, úrad zrazu začal konať a v tejto chvíli sa vyjadril, že komunikuje s operátormi, aby prestali takýto poplatok vyberať.
Zvažoval som, či zákon stiahnuť, ale priznám sa, že po tých skúsenostiach, ktoré máme za uplynulých päť rokov, si nie som istý, či stiahnutie takého návrhu je to najlepšie, pretože môže viesť opätovne k tomu, že z tých rečí, ktoré sme už počuli niekoľkokrát, nič nebude, najmä keď operátorom zjavne tento poplatok stojí za to, ani nie kvôli tým vybraným príjmom, ale, myslím si, oveľa viac kvôli tomu, že je to blokačný nástroj zachovávajúcim klientom. Preto tento návrh predkladám, preto vás chcem požiadať, aby sme ho posunuli do druhého čítania. Ja v okamihu keď regulátor vydá naozaj záväzné rozhodnutie o tom, že sa poplatky vyberať nebudú alebo to inak zabezpečí, ho veľmi rád stiahnem, ale mám obavu, že pokiaľ tento priamy verejný a politický tlak nebude, tak aj o rok, o dva roky znovu budeme riešiť to, že prečo napriek niekoľkým sériám konzultácií ešte stále najväčší a dominantní operátori si zamkýnajú svojich zákazníkov u seba týmto poplatkom, ktorý naozaj dnes existuje už len vo veľmi, veľmi maličkom počte európskych štátov. Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
18:53
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:53
Alojz PřidalKonštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou tohto predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 4. septembra 2014 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2014 od jeho prerokovania v Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
10.7.2014 o 18:53 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 320 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Je to tlač 1073. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou tohto predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby tento návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 4. septembra 2014 a v gestorskom výbore do 8. septembra 2014 od jeho prerokovania v Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Neautorizovaný
9:01
Zákon č. 566 ukladá túto správu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky. Jej súčasťou je aj správa nezávislého audítora a údaje účtovnej závierky k 31. decembru 2013. Konzistentnosť medzi obidvomi časťami materiálu potvrdil audítor vo svojom dodatku správy audítora o overení súladu správy o...
Zákon č. 566 ukladá túto správu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky. Jej súčasťou je aj správa nezávislého audítora a údaje účtovnej závierky k 31. decembru 2013. Konzistentnosť medzi obidvomi časťami materiálu potvrdil audítor vo svojom dodatku správy audítora o overení súladu správy o výsledku hospodárenia Národnej banky za rok 2013 s účtovnou závierkou.
Národná banka Slovenska ako súčasť eurosystému vykonáva všetky svoje činnosti a obchody za účelom naplnenia hlavného cieľa, ktorým je udržiavanie cenovej stability. V zmysle platných zákonov hradí Národná banka Slovenska svoju prevádzku výlučne zo svojich prostriedkov, nie je financovaná zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtov verejnej správy. Dlhodobo vyvíja snahu na hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov a udržuje stabilnú úroveň prevádzkových nákladov. Výsledkom hospodárenia Národnej banky Slovenska v roku 2013 bol zisk 490 miliónov eur, za rok 2012 to bolo 199 miliónov eur. Podľa platnej legislatívy sa vytvorený zisk používa na prídely do rezervného fondu a ďalších fondov vytváraných zo zisku, prípadne na úhradu straty z minulých rokov. Banka nemôže odvádzať prípadné voľné zdroje pri rozdeľovaní zisku do štátneho rozpočtu.
V súlade so zákonom banková rada dňa 11. marca 2014 rozhodla, že zisk za rok 2013 sa použije na zníženie neuhradenej straty z minulých rokov. Kumulovaná neuhradená strata z minulých rokov po tejto transakcii predstavuje 4,9 miliardy eur. Tvorí najväčší podiel na zápornom vlastnom imaní, ktoré je k 31. 12. 2013 v objeme 3,6 miliardy eur. Po prechode na euro k 1. januáru 2009 bolo záporné imanie 4,7 miliardy eur. Rozhodujúci vplyv na priaznivý hospodársky výsledok za rok 2013 mal zisk z finančných činností, ktorý bol 544 miliónov eur. Hlavným zdrojom bol najmä zisk zo správy investičných rezerv 396 miliónov eur a zisk z menovo-politických opatrení 143 miliónov eur.
Opačne pôsobilo dotvorenie všeobecnej rezervy na finančné riziká vo výške 50 miliónov eur. Táto rezerva je tvorená za účelom krytia kurzových, úrokových, úverových rizík a rizík súvisiacich so zmenami ceny zlata, ktoré sú pravidelne monitorované. Výška rezervy je každoročne prehodnocovaná, jej celková výška je v súčasnosti 300 miliónov eur. Vplyv prevádzkovej a emisnej činnosti je relatívne nevýznamný. V emisnej činnosti dosiahli čisté náklady, čiže náklady znížené o výnosy, 5 miliónov eur. Národná banka Slovenska realizovala tlač viac ako 116 miliónov kusov bankoviek v nominále 20 eur, razbu 26 miliónov kusov jednocentových obehových mincí, razbu 1 milióna kusov obehovej pamätnej mince k 1 150. výročiu príchodu Konštantína a Metoda a razbu 200-tisíc kusov obehových mincí do ročníkových súborov a razbu 4 druhov zberateľských mincí v celkovom počte 32-tisíc kusov.
Správne a prevádzkové náklady a výnosy súvisia s činnosťou organizačných útvarov banky pri zabezpečovaní hlavného cieľa a úloh, ktoré vyplývajú zo zákona. V roku 2013 boli vykázané čisté prevádzkové náklady v sume 49 miliónov eur. V roku 2012 to bolo 53 miliónov. Bol zaznamenaný medziročný 7-percentný pokles prevádzkových nákladov. Banka v roku 2013 pokračovala v uplatňovaní úsporných opatrení, sprísnila postupy pri dodávkach materiálu a služieb a ďalej ustúpila od realizácie niektorých plánovaných aktivít a taktiež bolo zúčtované rozpustenie časti prevádzkovej rezervy na záväzky z predchádzajúcich období.
Priemerný prepočítaný počet zamestnancov bol v roku 2013 1 005 ľudí, to predstavuje oproti roku 2012 pokles o 15 zamestnancov. V štruktúre prevádzkových nákladov sú najvýznamnejšími položkami náklady na zamestnancov 39 %, odpisy 16 %, zákonné sociálne poistenie 14 %, náklady na technickú podporu informačných systémov 6 % a opravy a udržiavanie majetku 5 %. V prevádzkovej oblasti banka dôsledne sleduje prostriedky vynakladané na svoju činnosť tak, ako vyplýva zo správy. Národná banka Slovenska dosahuje dlhodobe stabilnú úroveň prevádzkových nákladov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu, môjho stručného zhodnotenia výsledkov Národnej banky Slovenska za rok 2013 v oblasti hospodárenia a doloženej správy nezávislého audítora Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2013 tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli.
Ďakujem za pozornosť.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť správu o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska.
Zákon č. 566 ukladá túto správu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky. Jej súčasťou je aj správa nezávislého audítora a údaje účtovnej závierky k 31. decembru 2013. Konzistentnosť medzi obidvomi časťami materiálu potvrdil audítor vo svojom dodatku správy audítora o overení súladu správy o výsledku hospodárenia Národnej banky za rok 2013 s účtovnou závierkou.
Národná banka Slovenska ako súčasť eurosystému vykonáva všetky svoje činnosti a obchody za účelom naplnenia hlavného cieľa, ktorým je udržiavanie cenovej stability. V zmysle platných zákonov hradí Národná banka Slovenska svoju prevádzku výlučne zo svojich prostriedkov, nie je financovaná zo štátneho rozpočtu ani z rozpočtov verejnej správy. Dlhodobo vyvíja snahu na hospodárne vynakladanie finančných prostriedkov a udržuje stabilnú úroveň prevádzkových nákladov. Výsledkom hospodárenia Národnej banky Slovenska v roku 2013 bol zisk 490 miliónov eur, za rok 2012 to bolo 199 miliónov eur. Podľa platnej legislatívy sa vytvorený zisk používa na prídely do rezervného fondu a ďalších fondov vytváraných zo zisku, prípadne na úhradu straty z minulých rokov. Banka nemôže odvádzať prípadné voľné zdroje pri rozdeľovaní zisku do štátneho rozpočtu.
V súlade so zákonom banková rada dňa 11. marca 2014 rozhodla, že zisk za rok 2013 sa použije na zníženie neuhradenej straty z minulých rokov. Kumulovaná neuhradená strata z minulých rokov po tejto transakcii predstavuje 4,9 miliardy eur. Tvorí najväčší podiel na zápornom vlastnom imaní, ktoré je k 31. 12. 2013 v objeme 3,6 miliardy eur. Po prechode na euro k 1. januáru 2009 bolo záporné imanie 4,7 miliardy eur. Rozhodujúci vplyv na priaznivý hospodársky výsledok za rok 2013 mal zisk z finančných činností, ktorý bol 544 miliónov eur. Hlavným zdrojom bol najmä zisk zo správy investičných rezerv 396 miliónov eur a zisk z menovo-politických opatrení 143 miliónov eur.
Opačne pôsobilo dotvorenie všeobecnej rezervy na finančné riziká vo výške 50 miliónov eur. Táto rezerva je tvorená za účelom krytia kurzových, úrokových, úverových rizík a rizík súvisiacich so zmenami ceny zlata, ktoré sú pravidelne monitorované. Výška rezervy je každoročne prehodnocovaná, jej celková výška je v súčasnosti 300 miliónov eur. Vplyv prevádzkovej a emisnej činnosti je relatívne nevýznamný. V emisnej činnosti dosiahli čisté náklady, čiže náklady znížené o výnosy, 5 miliónov eur. Národná banka Slovenska realizovala tlač viac ako 116 miliónov kusov bankoviek v nominále 20 eur, razbu 26 miliónov kusov jednocentových obehových mincí, razbu 1 milióna kusov obehovej pamätnej mince k 1 150. výročiu príchodu Konštantína a Metoda a razbu 200-tisíc kusov obehových mincí do ročníkových súborov a razbu 4 druhov zberateľských mincí v celkovom počte 32-tisíc kusov.
Správne a prevádzkové náklady a výnosy súvisia s činnosťou organizačných útvarov banky pri zabezpečovaní hlavného cieľa a úloh, ktoré vyplývajú zo zákona. V roku 2013 boli vykázané čisté prevádzkové náklady v sume 49 miliónov eur. V roku 2012 to bolo 53 miliónov. Bol zaznamenaný medziročný 7-percentný pokles prevádzkových nákladov. Banka v roku 2013 pokračovala v uplatňovaní úsporných opatrení, sprísnila postupy pri dodávkach materiálu a služieb a ďalej ustúpila od realizácie niektorých plánovaných aktivít a taktiež bolo zúčtované rozpustenie časti prevádzkovej rezervy na záväzky z predchádzajúcich období.
Priemerný prepočítaný počet zamestnancov bol v roku 2013 1 005 ľudí, to predstavuje oproti roku 2012 pokles o 15 zamestnancov. V štruktúre prevádzkových nákladov sú najvýznamnejšími položkami náklady na zamestnancov 39 %, odpisy 16 %, zákonné sociálne poistenie 14 %, náklady na technickú podporu informačných systémov 6 % a opravy a udržiavanie majetku 5 %. V prevádzkovej oblasti banka dôsledne sleduje prostriedky vynakladané na svoju činnosť tak, ako vyplýva zo správy. Národná banka Slovenska dosahuje dlhodobe stabilnú úroveň prevádzkových nákladov.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vám navrhnúť, aby na základe predloženého materiálu, môjho stručného zhodnotenia výsledkov Národnej banky Slovenska za rok 2013 v oblasti hospodárenia a doloženej správy nezávislého audítora Národná rada Slovenskej republiky zobrala na vedomie výsledky hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2013 tak, ako sú obsiahnuté v predloženom materiáli.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
9:07
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:07
Jaroslav DemianSprávu pridelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet a zároveň ho určil za gestorský výbor....
Správu pridelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet a zároveň ho určil za gestorský výbor. Výbor správu prerokoval a svojím uznesením 287 z 29. apríla 2014 výbor odporučil Národnej rade správu vziať na vedomie. Súčasne výbor ma určil za spravodajcu výboru.
Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska pán Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie k tomuto bodu je prílohou tejto správy.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
11.7.2014 o 9:07 hod.
Ing.
Jaroslav Demian
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, ako určenému spravodajcovi predniesť správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania, správu o výsledku prerokovania správy o výsledku hospodárenia Národnej banky Slovenska za rok 2013.
Správu pridelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet a zároveň ho určil za gestorský výbor. Výbor správu prerokoval a svojím uznesením 287 z 29. apríla 2014 výbor odporučil Národnej rade správu vziať na vedomie. Súčasne výbor ma určil za spravodajcu výboru.
Zároveň navrhol Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska pán Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie k tomuto bodu je prílohou tejto správy.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Neautorizovaný
9:09
Osobitne dnes, keď v tej už zmenšenej bankovej rade zasadá, zasadajú viacerí ľudia, ktorí sa naozaj snažia, aby nielen v oblasti menovej politiky, ale napríklad aj v oblasti ochrany spotrebiteľa a regulácie finančného trhu Národná banka zastávala verejný a slovenský národný záujem, tak možno znie zvláštne, že sa v niektorých bodoch budem aj k tejto inštitúcii kriticky vyjadrovať, ale myslím si, že práve aj medzi priateľmi a vo vzťahu k inštitúciám, ktoré si vážime, je dôležité niekedy aj pomenovať niektoré problémy. Treba ich pomenovať v kontexte, to znamená, netreba ich dramatizovať a netreba, by som povedal, niečo, čo má veľkosť 100 a niečo, čo má veľkosť 1 000, dávať na jednu úroveň. Ale to neznamená, že to, čo má veľkosť 100, by sme ponechali bez pozornosti, práve, len tak a keď sa pozrieme aj do krajín, ktoré v správe vecí verejných fungujú, priznám sa, asi podľa môjho názoru lepšie ako u nás, či sú to severské krajiny alebo niektoré typy anglosaských krajín, tak je to aj preto, že do detailov skúmajú kvalitu fungovania svojich inštitúcií. Neuspokoja sa s tým, že inštitúcie fungujú v zásade dobre, ale hľadajú vždy spôsoby zlepšenia. Toľko na úvod.
Národná banka Slovenska je nezávislá verejná inštitúcia, zriadená zákonom, avšak tá nezávislosť a verejnosť a aj to, čo pán guvernér spomínal, nenapojenosť na štátny rozpočet má svoj kontext, ktorý treba vysvetliť. Národná banka Slovenska nie je komerčný subjekt a nie je subjekt, ktorý sa reálne sám živí. Je to subjekt, ktorý bol zriadený touto republikou preto, aby zabezpečoval výkon určitých funkcií, ktoré sú životne dôležité. Samozrejme, od vstupu do eurozóny zdieľame väčšinou tieto zodpovednosti s ostatnými členskými štátmi eurozóny, ale to nič nemení na dôležitosti týchto funkcií. Je to najmä funkcia menová, to znamená, operácie, ktoré zabezpečujú, naozaj ako ste spomenuli, naplnenie základného mandátu centrálnej banky, teda cenovej stability. Kým sme boli menovo samostatní, tak kľúčovou súčasťou toho boli aj devízové operácie a zabezpečovanie stability kurzu meny a to už dnes, samozrejme, v rámci samotnej Národnej banky Slovenska až také dôležité nie je, ale samozrejme v rámci zabezpečovania stability eura to ešte stále dôležité je.
Toto sú tie funkcie. Nie sú to funkcie komerčné, nie sú to funkcie podnikateľské a tým pádom ani samotný argument, že Národná banka nedostáva každý rok od štátu transfery priamo zo štátneho rozpočtu, nie je vôbec relevantný pre hodnotenie tejto inštitúcie ako nekomerčnej verejnej inštitúcie. Národná banka ako všetky centrálne banky všade vo svete žije nie z podnikania, ale žije z nejakej kombinácie toho, že má devízové rezervy, aj keď, ako som už spomenul, tieto veci sa vyvíjajú od vstupu do eurozóny, z ktorých sú úroky, výnosy, alebo má takzvané rážobné, to znamená, výnosy z toho, že doslova centrálna banka ako jediná vždy v krajine tlačí peniaze a z toho nejaké výnosy sú.
Nechcem ísť teraz do detailov technických, lebo naozaj to nebude ani dôležité, ako sa toto všetko zmenilo vstupom do eurozóny, kde existuje systém zdieľania výnosov z rážobného, kde existujú niektoré ďalšie faktory. Čo chcem len zdôrazniť je, že výnosy Národnej banky nepochádzajú z komerčnej činnosti. Pochádzajú z týchto kľúčových operácií centrálnej banky, to je, na ktoré Národná banka dostala svoje základné imanie, ktoré sme jej zverili my ako daňovníci pri jej vzniku a ktoré sa potom postupne operáciami aj zvyšovalo.
Takisto podľa mňa je podstatné z pohľadu, o ktorom ja budem hovoriť, to, čo spomenul pán guvernér, a to je, že výkonom menovej politiky v minulosti došlo k vzniku vysoko záporného vlastného imania. To znamená, že z takého jednoduchého účtovníckeho pohľadu Národná banka je vlastne dneska v predĺžení, má negatívne vlastné imanie. Opäť, pri komerčnej inštitúcii to by bolo, to by bolo to najdôležitejšie, čo by sme pri takejto správe asi riešili. Pri Národnej banke to paradoxne najdôležitejšie nie je, lebo tento mínus vznikol pri realizácii menovej politiky, ako pán guvernér spomenul, bude postupne amortizovaný na základe zase naopak ziskov, ktoré sa dosahujú dneska.
Pointou, ktorú ja chcem povedať, je, že argument, že Národná banka Slovenska nie je napojená na štátny rozpočet tým, že by z neho dostávala zisk, nie je relevantný pre diskusiu o fungovaní Národnej banky. Národná banka je verejná nekomerčná inštitúcia, navyše keď dosiahne zisk a má naplnené svoje zákonné požiadavky z hľadiska vlastného imania, tak všetok zisk sa odvádza do štátneho rozpočtu. Náš štátny rozpočet je napojený na to, že, a v minulosti aj hojne z toho získaval, pokiaľ menovo-politické operácie dovoľovali aj svoje výnosy. To je prvá pointa.
Druhá pointa sa týka nezávislosti centrálnej banky. Národná banka Slovenska je nezávislou centrálnou bankou a to u nás platilo aj predtým, než sme vstúpili do Európskej únie a do eurozóny. Nezávislosť Slovenskej národnej banky od jej vzniku je jedna z najvyšších na svete. Je to dané tým, že bola modelovaná spolu s Českou národnou bankou na rakúskych a nemeckých centrálnych bankách, ktoré historicky majú jedno z najvyšších mier nezávislosti na svete. To znamená, že mali sme a máme jednu z najnezávislejších centrálnych bánk. Dnes je to aj, by som povedal, povinne, pretože Maastrichtská zmluva určila, že členské štáty Európskej únie musia poskytnúť vysokú mieru nezávislosti svojim centrálnym bankám a ten dôvod, prečo to Maastrichtská zmluva urobila, bol práve vznik eurozóny, pretože tvorcovia eurozóny mali, a myslím si, že odôvodnenú obavu, že ak by centrálne banky zostali pod kontrolou vlád a spolu vytvorili menovú zónu, tak vlastne by guvernér národnej banky z krajiny iks nehlasoval podľa toho, čo je najlepšie pre eurozónu, ale hlasoval by podľa pokynov svojej vlády.
Preto jednou zo základných podmienok vzniku rozhodne bolo udelenie vysokej miery nezávislosti centrálnym bankám. U nás na to však nebolo treba takmer žiadne zmeny v zákone, pretože naša centrálna banka už túto vysokú mieru nezávislosti mala a má ju aj ďalej.
Opäť, prečo to spomínam? Spomínam to preto, že centrálna banka je nezávislá, ale tá nezávislosť má svoj funkčný dôvod a ten dôvod je nezávislosť pri výkone menovej politiky. Ten dôvod je ten, aby keď pán guvernér vo Frankfurte na zasadnutí Rady guvernérov Európskej centrálnej banky hlasuje o menových operáciách, aby mu nemohol nikto udeľovať pokyny, ani táto snemovňa, ani vláda, ani žiadny iný predstaviteľ tohto štátu, aby konal v zmysle svojho mandátu. Nie je to nezávislosť, ktorá robí z centrálnej banky inštitúciu, ktorá si môže robiť, čo chce vo vzťahu k svojmu majetku a tak ďalej.
Prečo toto všetko spomínam? Spomínam to preto, že Národná banka Slovenska je inštitúcia, ktorá sa ako skoro všetky nezávislé inštitúcie má tendenciu vyvíjať pomalšie ako jadro verejnej správy. Jadro verejnej správy ministerstva, ale povedzme, dneska už aj mestské úrady sú pod verejným tlakom, pod verejným dohľadom. Keď sa niečo stane, čo sa nepáči verejnosti, napíšu o tom médiá a politici, ktorí sú na čele týchto ministerstiev, miest a iných volených orgánov alebo menovaných orgánov cez politický proces, majú tendenciu na to reagovať. Ako som spomenul, Národnú banku sme od tohto už dávno izolovali. Nie preto, že by sme chceli, aby si mohla robiť, čo chce, ale preto, že sme chceli, aby v svojich kľúčových a jadrových funkciách nemusela reagovať na to, čo sa píše v novinách. Teda ak sa v novinách napíše, alebo politici sa domáhajú toho, že treba znížiť úroky, aby Národná banka nemusela úroky znižovať a naopak, aby konala podľa toho, čo je najlepšie pre Slovenskú republiku a dnes pre eurozónu.
Táto nezávislosť, táto oddelenosť od verejnej mienky od politického procesu však aj znamená, že tam, kde sa verejný sektor niekam hýbe, tak Národná banka má niekedy tendenciu sa hýbať pomalšie, alebo sa nehýbať vôbec, pretože nie je pod týmto verejným tlakom a touto verejnou kontrolou.
Dovoľte mi spomenúť zopár príkladov. Národná banka Slovenska má, ak sa nemýlim, jej manažment má asi najlepšie odmeňovanie vo verejnom sektore na celom Slovensku. Nepoznám, priznám sa, verejnú inštitúciu na Slovensku, ktorej manažment by bol platený lepšie, ako je manažment Národnej banky a to je niečo, čo nezaviedol pán guvernér Makúch, to je niečo, čo existuje naozaj historicky. Dosahuje to rozmer, kde, ak sa nemýlim, plat guvernéra Centrálnej banky Slovenska je vyšší, ako plat guvernérky americkej centrálnej banky, najväčšej a najdôležitejšej centrálnej banky na svete a to je niečo, čo asi môže pôsobiť zvláštne, ale výmenou za to, alebo čiastočnou výmenou za to tu naozaj máme inštitúciu, ktorá viac ako 20 rokov preukazuje, ako som na začiatku povedal, pomerne dobrú službu.
Centrálna banka má asi jednu z najluxusnejších verejných budov v tejto krajine, ktorú opäť nevymyslel a nezaviedol pán guvernér Makúch. Začala byť stavaná, tí z nás, čo majú trocha pamäť, vedia potom, čo sa pán Mečiar pokúsil presunúť centrálnu banku do Banskej Bystrice, tak pán guvernér Masár veľmi rýchlo začal stavať budovu, aby sa presúvať už nemusel. To sú naozaj ešte stále dlhy 90. rokov a toto všetko je, niečo tu historicky máme, ak sa o tom verejne hovorí, môže to vzbudzovať aj negatívne reakcie, ale dôležité je pozrieť sa možno aj vpred. A za tých okolností by som, priznám sa, očakával a možno to bude, možno to bude príliš odvážne, že v tých novších rozhodnutiach o takýchto veciach už bude centrálna banka uplatňovať, povedal by som, väčšiu mieru skromnosti. Nie mieru skromnosti, ktorú očakávame od všetkých verejných inštitúcií, ale predsa len väčšiu mieru skromnosti, ako je tomu dnes.
Takže za tých okolností, pán guvernér, priznám sa, že keď som si prečítal, že nákup auta pre centrálnu banku je najdrahším zaznamenaným nákupom auta od nástupu tejto vlády vo verejnom sektore, tak ma to zaskočilo. Nezaskočilo ma to preto, že by to historicky teda nebolo v línii toho, hovorím, že Národná banka má najdrahšie platených manažérov a najdrahšiu budovu, ale myslím, že je čas trochu zmeniť kurz. Môžte povedať, že cena auta je v porovnaní s výdavkami Národnej banky, dokonca v porovnaní aj s tým, čo sme tu spomínali, zanedbateľná. Je to pravda. Osemdesiat deväťtisíc eur nie je niečo, na čom by sa akýmkoľvek spôsobom lámal rozpočet centrálnej banky. Ako ste sám spomenuli, znižujete ďalej prevádzkové náklady banky ako celku. To znamená, že nechcel by som tu vytvárať obraz inštitúcie, ktorá neustále rastie a ďalej a ďalej ešte viac míňa, len hovorím, je otázka, či nie je na čase po tých dvadsiatich rokoch existencie Národnej banky prehodiť mierne výhybku smerom k väčšej skromnosti, pokiaľ ide o zabezpečenie najmä najvyšších predstaviteľov. A hovorím to ako človek, ktorý si ich váži a naozaj, myslím, že už som dneska dvakrát zdôraznil, že myslím si, že vo väčšine poskytovali a poskytujú tejto krajine dobrú službu.
Takisto historicky sme mali v mnohých štátnych a verejných inštitúciách systémy, kde jej manažmenty mohli v nejakej miere s verejnými peniazmi nakladať tak, ako, by som povedal, uznali za vhodné pod miernou verejnou kontrolou. Ak chceli podporiť nejakú konkrétnu bohumilú vec, mohli tak spraviť, hoci to robili reálne z verejných peňazí. Také niečo historicky robila a robí aj Národná banka Slovenska a opäť, ja si myslím, že nie je to niečo, čo treba dramatizovať.
Na druhej strane, za ostatných päť rokov najmä, aj v dlhšom období sme na rôzne granty a dary vo verejnej správe zaviedli pomerne prísne pravidlá. Tie pravidlá hovoria o tom, že podmienky takýchto darov musia byť vopred zverejnené, kto sa o ne môže hlásiť a ich vyhodnocovanie sa musí diať na základe zásluh. Opäť, nie je to niečo, čo ste zaviedli vy, pán guvernér, a preto ani nebudem tu dramatizovať a dramatickým hlasom niečo prednášať, ale je otázka, či nie je na čase štandardizovať napríklad aj grantový proces v Národnej banke. Nie preto, že by som vás osobne z niečoho zlého podozrieval, ale jednoducho preto, že naozaj v rámci vývoja tejto krajiny sa posúvame na určitú novú úroveň, kde to pri iných typoch verejných inštitúcií je, povedal by som, štandard. Aby som bol objektívny, tento štandard sa nám nepodarilo zatiaľ dosiahnuť ani v inej skupine inštitúcií, ktoré sú nepriamo verejnými a to sú štátne podniky. Lebo dnes máme tiež situáciu, kde inštitúcie ako JAVIS alebo inštitúcie, ako sú napríklad teplárne štátom vlastnené prostredníctvom FNM, tiež majú rôzne darovacie a grantové politiky, ktoré tiež v minulosti vzbudili, by som povedal, pozornosť a je to niečo, čo sa tiež ešte musí dotiahnuť. Takže bez dramatizácie moja prosba, môj apel na vás je, aby sa v počítačovom jazyku urobil upgrade aj grantovej politiky smerom k tým pravidlám, ktoré sa nastavujú vo zvyšku verejnej správy. Opäť, tá suma, ktorá sa takto rozdelila, nie je z pohľadu rozpočtu Národnej banky nejak dramatická a nemyslím si, že nejakým zásadným spôsobom spochybňuje hospodárnosť a fungovanie centrálnej banky. Je to len apel na, na to, aby sme dotiahli aj takéto "drobnosti". Ale sú to drobnosti, ktoré z pohľadu normálnych ľudí drobnosťami nie sú, lebo keď povedzme hovoríme o pol milióne eur ročne, tak to nie je zase až taká malá suma z pohľadu daňovníkov.
Takže z týchto dôvodov, pán guvernér, dovoľte mi skončiť toto vystúpenie len stručným sumárom. Centrálna banka historicky aj dnes podľa mňa vykonáva tejto krajine dobrú službu. Ja si vážim manažment, ktorý banková rada tomu dávala a dáva a myslím si, že vo všeobecnosti s tým možno vysloviť spokojnosť a preto ja napríklad nemám žiadny problém ani s tou správou rozprávať ako o celku, ani ju nespochybňujem, ale dávam ho naozaj na zváženie, do akej miery ako v skutočnosti verejná nekomerčná inštitúcia, ktorá z povahy vkladov, ktoré sme tam dali pri jej vzniku a z povahy nezávislosti, ktorá je garantovaná kvôli výkonu menovej politiky, by nemala možno zvážiť cestu o niečo väčšej skromnosti oproti minulosti a o niečo väčšej transparentnosti v oblasti grantovej politiky. Zdôrazňujem, nie preto, že by išlo o z pohľadu rozpočtu o zásadné sumy, nie preto, že by som chcel akýmkoľvek spôsobom či už vašu osobu alebo vašu inštitucionálnu česť spochybňovať, ale naozaj preto, že len cesta neustáleho zlepšovania a posúvania je tá cesta, ktorú táto krajina sa dostane, keď niekto chce ideologicky do Dánska, keď niekto chce ideologicky do Londýna, ale teda v každom prípade ďalej, ako, ako na tom historicky sme boli.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
11.7.2014 o 9:09 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán guvernér, dovoľte mi vystúpiť k tejto správe o hospodárení Národnej banky Slovenska. Národná banka Slovenska je jedna z najvýznamnejších slovenských verejných inštitúcií. Za ostatných viac ako dvadsať rokov od svojho vzniku, myslím si, že vo väčšine preukázala tejto krajine dobrú službu a ľudia, ktorí ju viedli a vedú, opäť vo väčšine preukázali a preukazujú Slovensku dobrú službu. Myslím si, že v tomto svetle by sme mali akékoľvek hodnotenie Národnej banky vždy vidieť.
Osobitne dnes, keď v tej už zmenšenej bankovej rade zasadá, zasadajú viacerí ľudia, ktorí sa naozaj snažia, aby nielen v oblasti menovej politiky, ale napríklad aj v oblasti ochrany spotrebiteľa a regulácie finančného trhu Národná banka zastávala verejný a slovenský národný záujem, tak možno znie zvláštne, že sa v niektorých bodoch budem aj k tejto inštitúcii kriticky vyjadrovať, ale myslím si, že práve aj medzi priateľmi a vo vzťahu k inštitúciám, ktoré si vážime, je dôležité niekedy aj pomenovať niektoré problémy. Treba ich pomenovať v kontexte, to znamená, netreba ich dramatizovať a netreba, by som povedal, niečo, čo má veľkosť 100 a niečo, čo má veľkosť 1 000, dávať na jednu úroveň. Ale to neznamená, že to, čo má veľkosť 100, by sme ponechali bez pozornosti, práve, len tak a keď sa pozrieme aj do krajín, ktoré v správe vecí verejných fungujú, priznám sa, asi podľa môjho názoru lepšie ako u nás, či sú to severské krajiny alebo niektoré typy anglosaských krajín, tak je to aj preto, že do detailov skúmajú kvalitu fungovania svojich inštitúcií. Neuspokoja sa s tým, že inštitúcie fungujú v zásade dobre, ale hľadajú vždy spôsoby zlepšenia. Toľko na úvod.
Národná banka Slovenska je nezávislá verejná inštitúcia, zriadená zákonom, avšak tá nezávislosť a verejnosť a aj to, čo pán guvernér spomínal, nenapojenosť na štátny rozpočet má svoj kontext, ktorý treba vysvetliť. Národná banka Slovenska nie je komerčný subjekt a nie je subjekt, ktorý sa reálne sám živí. Je to subjekt, ktorý bol zriadený touto republikou preto, aby zabezpečoval výkon určitých funkcií, ktoré sú životne dôležité. Samozrejme, od vstupu do eurozóny zdieľame väčšinou tieto zodpovednosti s ostatnými členskými štátmi eurozóny, ale to nič nemení na dôležitosti týchto funkcií. Je to najmä funkcia menová, to znamená, operácie, ktoré zabezpečujú, naozaj ako ste spomenuli, naplnenie základného mandátu centrálnej banky, teda cenovej stability. Kým sme boli menovo samostatní, tak kľúčovou súčasťou toho boli aj devízové operácie a zabezpečovanie stability kurzu meny a to už dnes, samozrejme, v rámci samotnej Národnej banky Slovenska až také dôležité nie je, ale samozrejme v rámci zabezpečovania stability eura to ešte stále dôležité je.
Toto sú tie funkcie. Nie sú to funkcie komerčné, nie sú to funkcie podnikateľské a tým pádom ani samotný argument, že Národná banka nedostáva každý rok od štátu transfery priamo zo štátneho rozpočtu, nie je vôbec relevantný pre hodnotenie tejto inštitúcie ako nekomerčnej verejnej inštitúcie. Národná banka ako všetky centrálne banky všade vo svete žije nie z podnikania, ale žije z nejakej kombinácie toho, že má devízové rezervy, aj keď, ako som už spomenul, tieto veci sa vyvíjajú od vstupu do eurozóny, z ktorých sú úroky, výnosy, alebo má takzvané rážobné, to znamená, výnosy z toho, že doslova centrálna banka ako jediná vždy v krajine tlačí peniaze a z toho nejaké výnosy sú.
Nechcem ísť teraz do detailov technických, lebo naozaj to nebude ani dôležité, ako sa toto všetko zmenilo vstupom do eurozóny, kde existuje systém zdieľania výnosov z rážobného, kde existujú niektoré ďalšie faktory. Čo chcem len zdôrazniť je, že výnosy Národnej banky nepochádzajú z komerčnej činnosti. Pochádzajú z týchto kľúčových operácií centrálnej banky, to je, na ktoré Národná banka dostala svoje základné imanie, ktoré sme jej zverili my ako daňovníci pri jej vzniku a ktoré sa potom postupne operáciami aj zvyšovalo.
Takisto podľa mňa je podstatné z pohľadu, o ktorom ja budem hovoriť, to, čo spomenul pán guvernér, a to je, že výkonom menovej politiky v minulosti došlo k vzniku vysoko záporného vlastného imania. To znamená, že z takého jednoduchého účtovníckeho pohľadu Národná banka je vlastne dneska v predĺžení, má negatívne vlastné imanie. Opäť, pri komerčnej inštitúcii to by bolo, to by bolo to najdôležitejšie, čo by sme pri takejto správe asi riešili. Pri Národnej banke to paradoxne najdôležitejšie nie je, lebo tento mínus vznikol pri realizácii menovej politiky, ako pán guvernér spomenul, bude postupne amortizovaný na základe zase naopak ziskov, ktoré sa dosahujú dneska.
Pointou, ktorú ja chcem povedať, je, že argument, že Národná banka Slovenska nie je napojená na štátny rozpočet tým, že by z neho dostávala zisk, nie je relevantný pre diskusiu o fungovaní Národnej banky. Národná banka je verejná nekomerčná inštitúcia, navyše keď dosiahne zisk a má naplnené svoje zákonné požiadavky z hľadiska vlastného imania, tak všetok zisk sa odvádza do štátneho rozpočtu. Náš štátny rozpočet je napojený na to, že, a v minulosti aj hojne z toho získaval, pokiaľ menovo-politické operácie dovoľovali aj svoje výnosy. To je prvá pointa.
Druhá pointa sa týka nezávislosti centrálnej banky. Národná banka Slovenska je nezávislou centrálnou bankou a to u nás platilo aj predtým, než sme vstúpili do Európskej únie a do eurozóny. Nezávislosť Slovenskej národnej banky od jej vzniku je jedna z najvyšších na svete. Je to dané tým, že bola modelovaná spolu s Českou národnou bankou na rakúskych a nemeckých centrálnych bankách, ktoré historicky majú jedno z najvyšších mier nezávislosti na svete. To znamená, že mali sme a máme jednu z najnezávislejších centrálnych bánk. Dnes je to aj, by som povedal, povinne, pretože Maastrichtská zmluva určila, že členské štáty Európskej únie musia poskytnúť vysokú mieru nezávislosti svojim centrálnym bankám a ten dôvod, prečo to Maastrichtská zmluva urobila, bol práve vznik eurozóny, pretože tvorcovia eurozóny mali, a myslím si, že odôvodnenú obavu, že ak by centrálne banky zostali pod kontrolou vlád a spolu vytvorili menovú zónu, tak vlastne by guvernér národnej banky z krajiny iks nehlasoval podľa toho, čo je najlepšie pre eurozónu, ale hlasoval by podľa pokynov svojej vlády.
Preto jednou zo základných podmienok vzniku rozhodne bolo udelenie vysokej miery nezávislosti centrálnym bankám. U nás na to však nebolo treba takmer žiadne zmeny v zákone, pretože naša centrálna banka už túto vysokú mieru nezávislosti mala a má ju aj ďalej.
Opäť, prečo to spomínam? Spomínam to preto, že centrálna banka je nezávislá, ale tá nezávislosť má svoj funkčný dôvod a ten dôvod je nezávislosť pri výkone menovej politiky. Ten dôvod je ten, aby keď pán guvernér vo Frankfurte na zasadnutí Rady guvernérov Európskej centrálnej banky hlasuje o menových operáciách, aby mu nemohol nikto udeľovať pokyny, ani táto snemovňa, ani vláda, ani žiadny iný predstaviteľ tohto štátu, aby konal v zmysle svojho mandátu. Nie je to nezávislosť, ktorá robí z centrálnej banky inštitúciu, ktorá si môže robiť, čo chce vo vzťahu k svojmu majetku a tak ďalej.
Prečo toto všetko spomínam? Spomínam to preto, že Národná banka Slovenska je inštitúcia, ktorá sa ako skoro všetky nezávislé inštitúcie má tendenciu vyvíjať pomalšie ako jadro verejnej správy. Jadro verejnej správy ministerstva, ale povedzme, dneska už aj mestské úrady sú pod verejným tlakom, pod verejným dohľadom. Keď sa niečo stane, čo sa nepáči verejnosti, napíšu o tom médiá a politici, ktorí sú na čele týchto ministerstiev, miest a iných volených orgánov alebo menovaných orgánov cez politický proces, majú tendenciu na to reagovať. Ako som spomenul, Národnú banku sme od tohto už dávno izolovali. Nie preto, že by sme chceli, aby si mohla robiť, čo chce, ale preto, že sme chceli, aby v svojich kľúčových a jadrových funkciách nemusela reagovať na to, čo sa píše v novinách. Teda ak sa v novinách napíše, alebo politici sa domáhajú toho, že treba znížiť úroky, aby Národná banka nemusela úroky znižovať a naopak, aby konala podľa toho, čo je najlepšie pre Slovenskú republiku a dnes pre eurozónu.
Táto nezávislosť, táto oddelenosť od verejnej mienky od politického procesu však aj znamená, že tam, kde sa verejný sektor niekam hýbe, tak Národná banka má niekedy tendenciu sa hýbať pomalšie, alebo sa nehýbať vôbec, pretože nie je pod týmto verejným tlakom a touto verejnou kontrolou.
Dovoľte mi spomenúť zopár príkladov. Národná banka Slovenska má, ak sa nemýlim, jej manažment má asi najlepšie odmeňovanie vo verejnom sektore na celom Slovensku. Nepoznám, priznám sa, verejnú inštitúciu na Slovensku, ktorej manažment by bol platený lepšie, ako je manažment Národnej banky a to je niečo, čo nezaviedol pán guvernér Makúch, to je niečo, čo existuje naozaj historicky. Dosahuje to rozmer, kde, ak sa nemýlim, plat guvernéra Centrálnej banky Slovenska je vyšší, ako plat guvernérky americkej centrálnej banky, najväčšej a najdôležitejšej centrálnej banky na svete a to je niečo, čo asi môže pôsobiť zvláštne, ale výmenou za to, alebo čiastočnou výmenou za to tu naozaj máme inštitúciu, ktorá viac ako 20 rokov preukazuje, ako som na začiatku povedal, pomerne dobrú službu.
Centrálna banka má asi jednu z najluxusnejších verejných budov v tejto krajine, ktorú opäť nevymyslel a nezaviedol pán guvernér Makúch. Začala byť stavaná, tí z nás, čo majú trocha pamäť, vedia potom, čo sa pán Mečiar pokúsil presunúť centrálnu banku do Banskej Bystrice, tak pán guvernér Masár veľmi rýchlo začal stavať budovu, aby sa presúvať už nemusel. To sú naozaj ešte stále dlhy 90. rokov a toto všetko je, niečo tu historicky máme, ak sa o tom verejne hovorí, môže to vzbudzovať aj negatívne reakcie, ale dôležité je pozrieť sa možno aj vpred. A za tých okolností by som, priznám sa, očakával a možno to bude, možno to bude príliš odvážne, že v tých novších rozhodnutiach o takýchto veciach už bude centrálna banka uplatňovať, povedal by som, väčšiu mieru skromnosti. Nie mieru skromnosti, ktorú očakávame od všetkých verejných inštitúcií, ale predsa len väčšiu mieru skromnosti, ako je tomu dnes.
Takže za tých okolností, pán guvernér, priznám sa, že keď som si prečítal, že nákup auta pre centrálnu banku je najdrahším zaznamenaným nákupom auta od nástupu tejto vlády vo verejnom sektore, tak ma to zaskočilo. Nezaskočilo ma to preto, že by to historicky teda nebolo v línii toho, hovorím, že Národná banka má najdrahšie platených manažérov a najdrahšiu budovu, ale myslím, že je čas trochu zmeniť kurz. Môžte povedať, že cena auta je v porovnaní s výdavkami Národnej banky, dokonca v porovnaní aj s tým, čo sme tu spomínali, zanedbateľná. Je to pravda. Osemdesiat deväťtisíc eur nie je niečo, na čom by sa akýmkoľvek spôsobom lámal rozpočet centrálnej banky. Ako ste sám spomenuli, znižujete ďalej prevádzkové náklady banky ako celku. To znamená, že nechcel by som tu vytvárať obraz inštitúcie, ktorá neustále rastie a ďalej a ďalej ešte viac míňa, len hovorím, je otázka, či nie je na čase po tých dvadsiatich rokoch existencie Národnej banky prehodiť mierne výhybku smerom k väčšej skromnosti, pokiaľ ide o zabezpečenie najmä najvyšších predstaviteľov. A hovorím to ako človek, ktorý si ich váži a naozaj, myslím, že už som dneska dvakrát zdôraznil, že myslím si, že vo väčšine poskytovali a poskytujú tejto krajine dobrú službu.
Takisto historicky sme mali v mnohých štátnych a verejných inštitúciách systémy, kde jej manažmenty mohli v nejakej miere s verejnými peniazmi nakladať tak, ako, by som povedal, uznali za vhodné pod miernou verejnou kontrolou. Ak chceli podporiť nejakú konkrétnu bohumilú vec, mohli tak spraviť, hoci to robili reálne z verejných peňazí. Také niečo historicky robila a robí aj Národná banka Slovenska a opäť, ja si myslím, že nie je to niečo, čo treba dramatizovať.
Na druhej strane, za ostatných päť rokov najmä, aj v dlhšom období sme na rôzne granty a dary vo verejnej správe zaviedli pomerne prísne pravidlá. Tie pravidlá hovoria o tom, že podmienky takýchto darov musia byť vopred zverejnené, kto sa o ne môže hlásiť a ich vyhodnocovanie sa musí diať na základe zásluh. Opäť, nie je to niečo, čo ste zaviedli vy, pán guvernér, a preto ani nebudem tu dramatizovať a dramatickým hlasom niečo prednášať, ale je otázka, či nie je na čase štandardizovať napríklad aj grantový proces v Národnej banke. Nie preto, že by som vás osobne z niečoho zlého podozrieval, ale jednoducho preto, že naozaj v rámci vývoja tejto krajiny sa posúvame na určitú novú úroveň, kde to pri iných typoch verejných inštitúcií je, povedal by som, štandard. Aby som bol objektívny, tento štandard sa nám nepodarilo zatiaľ dosiahnuť ani v inej skupine inštitúcií, ktoré sú nepriamo verejnými a to sú štátne podniky. Lebo dnes máme tiež situáciu, kde inštitúcie ako JAVIS alebo inštitúcie, ako sú napríklad teplárne štátom vlastnené prostredníctvom FNM, tiež majú rôzne darovacie a grantové politiky, ktoré tiež v minulosti vzbudili, by som povedal, pozornosť a je to niečo, čo sa tiež ešte musí dotiahnuť. Takže bez dramatizácie moja prosba, môj apel na vás je, aby sa v počítačovom jazyku urobil upgrade aj grantovej politiky smerom k tým pravidlám, ktoré sa nastavujú vo zvyšku verejnej správy. Opäť, tá suma, ktorá sa takto rozdelila, nie je z pohľadu rozpočtu Národnej banky nejak dramatická a nemyslím si, že nejakým zásadným spôsobom spochybňuje hospodárnosť a fungovanie centrálnej banky. Je to len apel na, na to, aby sme dotiahli aj takéto "drobnosti". Ale sú to drobnosti, ktoré z pohľadu normálnych ľudí drobnosťami nie sú, lebo keď povedzme hovoríme o pol milióne eur ročne, tak to nie je zase až taká malá suma z pohľadu daňovníkov.
Takže z týchto dôvodov, pán guvernér, dovoľte mi skončiť toto vystúpenie len stručným sumárom. Centrálna banka historicky aj dnes podľa mňa vykonáva tejto krajine dobrú službu. Ja si vážim manažment, ktorý banková rada tomu dávala a dáva a myslím si, že vo všeobecnosti s tým možno vysloviť spokojnosť a preto ja napríklad nemám žiadny problém ani s tou správou rozprávať ako o celku, ani ju nespochybňujem, ale dávam ho naozaj na zváženie, do akej miery ako v skutočnosti verejná nekomerčná inštitúcia, ktorá z povahy vkladov, ktoré sme tam dali pri jej vzniku a z povahy nezávislosti, ktorá je garantovaná kvôli výkonu menovej politiky, by nemala možno zvážiť cestu o niečo väčšej skromnosti oproti minulosti a o niečo väčšej transparentnosti v oblasti grantovej politiky. Zdôrazňujem, nie preto, že by išlo o z pohľadu rozpočtu o zásadné sumy, nie preto, že by som chcel akýmkoľvek spôsobom či už vašu osobu alebo vašu inštitucionálnu česť spochybňovať, ale naozaj preto, že len cesta neustáleho zlepšovania a posúvania je tá cesta, ktorú táto krajina sa dostane, keď niekto chce ideologicky do Dánska, keď niekto chce ideologicky do Londýna, ale teda v každom prípade ďalej, ako, ako na tom historicky sme boli.
Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
9:26
Pokiaľ ide o dary, postupne zavádzame rôzne pravidlá, možno nie takým tempom, ako chce pán poslanec. Zmena trebárs, ktorá sa stala v uplynulých rokoch, je, že dary posudzuje komisia, ktorá doteraz nebola, čiže zriadili sme na to komisiu. Vzhľadom na ten objem prostriedkov sa to snažíme riešiť tak, aby sme nemali žiadne náklady s tým. Čiže tí ľudia to robia popri svojej robote, komisia sa stretne spravidla raz za štvrť roka, keď je niečo mimoriadne, tak prípadne mimoriadne a dá mi návrh, ktorý ja nemením a nespochybňujem. Čiže takto to funguje, je tam už nejaké nóvum. Zaviesť nóvum, o ktoré sme požadovaní, trebárs Transparency International, rôzne informačné systémy a podobné veci do toho a nejaké pravidlá systému a mechanizmus vyhodnocovania by stálo peniaze. Vzhľadom na ten objem peňazí, ktoré takto poskytujeme, to pre nás nemá zmysel. Poviem to na rovinu. Keď by sme mali tieto peniaze do toho investovať, bolo by to viac, ako vynakladáme na dary. V takom prípade, keď si to bude táto snemovňa želať, nemám problém, aby sme od budúceho roka skončili s poskytovaním darov, pretože naozaj nemá zmysel vytvárať nejaký byrokratický aparát v banke na tieto účely, budeme mať a máme teda veľa náročných úloh, ktoré začínajú tento rok a pokračujú v ďalších rokoch, kde sa potrebujeme koncentrovať a určite nebudeme vytvárať nejaký informačný systém a podobné veci v tejto súvislosti. Pretože naozaj ide tam o radovo tak malú sumu, že náklady na prevádzku, tak ako sa to robí v inštitúciách, čo ja viem, komerčných, ktoré majú svoje nadácie a využívajú tie veci na marketing, čo my nerobíme a podobne, pre nás naozaj nemá zmysel. Potom je jednoduchšie to, je jednoducho nerobiť. Nemám s tým problém takisto.
Ďakujem pekne.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najprv poďakovať pánovi poslancovi Beblavému jednak za pozitívne, aj za kritické slová, ktoré tu odzneli, by som len dve faktické poznámky, pokiaľ ide o auto. Je to veľmi jednoduché. Národná banka Slovenska mala tri mercedesy reprezentačné, rozhodli sme sa, že budeme mať už len jeden, čiže tie ďalšie dva neobnovujeme. Jeden mercedes reprezentačný potrebujeme, pretože máme návštevy, ktoré sú zvyknuté na nejakú úroveň a keď dostávame takú úroveň v zahraničí, potrebujeme tú úroveň ponúknuť aj my. Pochopiteľne, že to auto sa využíva aj pre bežnú prevádzku. Starý mercedes bol rok výroby 2005 a mal najazdených vyše pol milióna kilometrov, čiže mohol som teoreticky povedať, že končí mi funkčné obdobie, počkáme, budeme kupovať mercedes na budúci rok, ale bola to totálna blbosť, pretože to auto sme jednoducho potrebovali vymeniť. Už náklady na jeho prevádzku boli neskutočne veľké. To auto bolo poruchové a nie dobré. Čiže to je, pokiaľ ide o náklady. A sme ho kupovali preto, aj tento rok sme kupovali ďalšie autá, kupovali sme dohromady desať áut a tým pádom tá cena bola podľa nášho názoru lepšia, ako keby sme ho sólo kupovali trebárs na budúci rok z nejakých kvázi divných dôvodov. Bolo vysúťažené v súlade s príslušným zákonom v elektronickej aukcii, vyhrala najnižšia ponuka. Že sa zúčastnili na súťaži dvaja, to sme nevedeli ovplyvniť.
Pokiaľ ide o dary, postupne zavádzame rôzne pravidlá, možno nie takým tempom, ako chce pán poslanec. Zmena trebárs, ktorá sa stala v uplynulých rokoch, je, že dary posudzuje komisia, ktorá doteraz nebola, čiže zriadili sme na to komisiu. Vzhľadom na ten objem prostriedkov sa to snažíme riešiť tak, aby sme nemali žiadne náklady s tým. Čiže tí ľudia to robia popri svojej robote, komisia sa stretne spravidla raz za štvrť roka, keď je niečo mimoriadne, tak prípadne mimoriadne a dá mi návrh, ktorý ja nemením a nespochybňujem. Čiže takto to funguje, je tam už nejaké nóvum. Zaviesť nóvum, o ktoré sme požadovaní, trebárs Transparency International, rôzne informačné systémy a podobné veci do toho a nejaké pravidlá systému a mechanizmus vyhodnocovania by stálo peniaze. Vzhľadom na ten objem peňazí, ktoré takto poskytujeme, to pre nás nemá zmysel. Poviem to na rovinu. Keď by sme mali tieto peniaze do toho investovať, bolo by to viac, ako vynakladáme na dary. V takom prípade, keď si to bude táto snemovňa želať, nemám problém, aby sme od budúceho roka skončili s poskytovaním darov, pretože naozaj nemá zmysel vytvárať nejaký byrokratický aparát v banke na tieto účely, budeme mať a máme teda veľa náročných úloh, ktoré začínajú tento rok a pokračujú v ďalších rokoch, kde sa potrebujeme koncentrovať a určite nebudeme vytvárať nejaký informačný systém a podobné veci v tejto súvislosti. Pretože naozaj ide tam o radovo tak malú sumu, že náklady na prevádzku, tak ako sa to robí v inštitúciách, čo ja viem, komerčných, ktoré majú svoje nadácie a využívajú tie veci na marketing, čo my nerobíme a podobne, pre nás naozaj nemá zmysel. Potom je jednoduchšie to, je jednoducho nerobiť. Nemám s tým problém takisto.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:29
Napriek...
Napriek uvedeným signálom oživenia ekonomickej situácie naďalej zostávajú prítomné pomerne výrazné riziká opätovného zhoršenia situácie v eurozóne. Tieto riziká sú dôsledkom predovšetkým stále príliš vysokej úrovne zadlženia verejného a hlavne súkromného sektora, ako aj možného nadhodnotenia cien niektorých rizikovejších aktív alebo mien. Z hľadiska trendov v domácom bankovom sektore bol najvýznamnejším pokračujúci rast úverov poskytnutých retailovému segmentu. Pri úrovni medziročného rastu takmer 10 % išlo o jeden z najrýchlejších rastov v rámci Európskej únie. Hlavnými faktormi tohto vývoja boli predovšetkým nízke úrokové sadzby a stagnujúce ceny na trhu nehnuteľností. V kontraste s vývojom na trhu retailových úverov bol pokračujúci pokles objemu podnikových úverov. Zároveň objem úverov poskytnutých malým a stredným podnikom od polovice roka 2013 medziročne mierne stúpal, čo je opačný trend, ako je vo väčšine štátov eurozóny. Z ostatných trendov v oblasti bilancií bankového sektora bol dôležitý predovšetkým pokračujúci rast retailových vkladov, kde sa však naďalej prejavoval nárast podielu netermínovaných vkladov na úkor termínovaných. Bankový sektor zároveň mierne znížil podiel domácich dlhových cenných papierov vo svojom portfóliu, ktorý je jeden z najvyšších v rámci Európskej únie.
Ziskovosť bankového sektora po poklese v roku 2012 medziročne opätovne vzrástla. Hlavným faktorom tohto vývoja bol pokračujúci pomerne silný rast retailových úverov a s tým spojené zvýšenie čistých úrokových príjmov. Pozitívnym trendom v slovenskom bankovom sektore je pokračujúce zvyšovanie sa kapitálovej primeranosti, ktorá sa počas roku 2013 zvýšila na 17,2 %, čo je hodnota, ktorá je nad priemerom eurozóny. Vďaka tejto úrovni primeranosti vlastných zdrojov, ako aj schopnosti bánk generovať čisté úrokové príjmy, by bol na základe výsledkov stresového testovania bankový sektor odolný voči scenáru nepriaznivého vývoja v ekonomike a na finančných trhoch, keď celková potreba dodatočného kapitálu nadobúda aj pri nepriaznivých scenároch iba pomerne nevýznamné hodnoty. V dôsledku pretrvávajúcich rizík týkajúcich sa ekonomického vývoja je pre ziskovosť bankového sektora najvýznamnejším rizikom zhoršenie kvality úverového portfólia a nárast nákladov na kreditné riziko. V sektore retailu vzrástol objem prírastku zlyhaných úverov, aj nákladov na kreditné riziko, hoci podiel zlyhaných úverov na celkovom objeme úverov vďaka pomerne vysokému úverovému rastu poklesol.
Celková ziskovosť poistného sektora sa nemenila a vývoj v sektore sa vyznačoval odlišnými trendmi v životnom a neživotnom poistení. V rámci životného poistenia rástol objem technického poistného. Hlavným rizikom v tomto odvetví je schopnosť poisťovní pokryť garantované výnosy v poistných zmluvách v prostredí nízkej výnosovosti menej rizikových aktív. Sektor neživotného poistenia zaznamenal pokles technického výsledku, aj technického poistného. Tieto trendy boli ovplyvnené najmä vývojom v poistnom zmluvnom poistení a v havarijnom poistení, kde naďalej klesala hodnota priemerného poistného na jednu zmluvu a rástla škodovosť, nákladovosť, ako aj kombinovaný ukazovateľ. V havarijnom poistení sa jeho hodnota vo väčšine poisťovní dokonca zvýšila na úroveň, kedy toto odvetvie prestáva byť ziskové.
Rok 2013 priniesol výrazné zmeny v systéme starobného dôchodkového sporenia. Legislatívnou úpravou bola zrušená povinnosť garancií v akciových a zmiešaných fondoch. Spolu s predĺžením obdobia na hodnotenie výkonnosti to prispelo k výraznej miere rizikovosti a potenciálnej výnosnosti fondov, predovšetkým zmiešaných a akciových. Z hľadiska sporiteľov to možno hodnotiť ako výrazné rozšírenie investičného spektra v tomto segmente. Viac ako 90 % sporiteľov sa v dôsledku legislatívnych úprav od začiatku mája nachádzalo v garantovaných dlhopisových dôchodkových fondoch.
V sektore doplnkového dôchodkového sporenia bolo možné zaznamenať nárast počtu účastníkov sporenia, aj pokračujúci nárast čistej hodnoty aktív. Štruktúra aktív sa výraznejšie nemenila. Čistá hodnota aktív v sektore kolektívneho investovania vzrástla o pätinu, čo bolo najviac od predkrízového obdobia roku 2007. Je jednoznačne najvýznamnejším zdrojom tohto prírastku čistý predaj podielových listov koncovým investorom.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás v súlade so zákonom, aby ste zobrali túto správu na vedomie.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ekonomický vývoj v eurozóne zaznamenal ukončenie obdobia recesie a ekonomický rast bolo možné pozorovať vo väčšine krajín eurozóny. Finančné trhy zaznamenali v porovnaní s predchádzajúcim rokom relatívne pokojné obdobie bez výrazných turbulencií. Tento vývoj však bol do veľkej miery ovplyvnený podpornými operáciami zo strany centrálnych bánk.
Napriek uvedeným signálom oživenia ekonomickej situácie naďalej zostávajú prítomné pomerne výrazné riziká opätovného zhoršenia situácie v eurozóne. Tieto riziká sú dôsledkom predovšetkým stále príliš vysokej úrovne zadlženia verejného a hlavne súkromného sektora, ako aj možného nadhodnotenia cien niektorých rizikovejších aktív alebo mien. Z hľadiska trendov v domácom bankovom sektore bol najvýznamnejším pokračujúci rast úverov poskytnutých retailovému segmentu. Pri úrovni medziročného rastu takmer 10 % išlo o jeden z najrýchlejších rastov v rámci Európskej únie. Hlavnými faktormi tohto vývoja boli predovšetkým nízke úrokové sadzby a stagnujúce ceny na trhu nehnuteľností. V kontraste s vývojom na trhu retailových úverov bol pokračujúci pokles objemu podnikových úverov. Zároveň objem úverov poskytnutých malým a stredným podnikom od polovice roka 2013 medziročne mierne stúpal, čo je opačný trend, ako je vo väčšine štátov eurozóny. Z ostatných trendov v oblasti bilancií bankového sektora bol dôležitý predovšetkým pokračujúci rast retailových vkladov, kde sa však naďalej prejavoval nárast podielu netermínovaných vkladov na úkor termínovaných. Bankový sektor zároveň mierne znížil podiel domácich dlhových cenných papierov vo svojom portfóliu, ktorý je jeden z najvyšších v rámci Európskej únie.
Ziskovosť bankového sektora po poklese v roku 2012 medziročne opätovne vzrástla. Hlavným faktorom tohto vývoja bol pokračujúci pomerne silný rast retailových úverov a s tým spojené zvýšenie čistých úrokových príjmov. Pozitívnym trendom v slovenskom bankovom sektore je pokračujúce zvyšovanie sa kapitálovej primeranosti, ktorá sa počas roku 2013 zvýšila na 17,2 %, čo je hodnota, ktorá je nad priemerom eurozóny. Vďaka tejto úrovni primeranosti vlastných zdrojov, ako aj schopnosti bánk generovať čisté úrokové príjmy, by bol na základe výsledkov stresového testovania bankový sektor odolný voči scenáru nepriaznivého vývoja v ekonomike a na finančných trhoch, keď celková potreba dodatočného kapitálu nadobúda aj pri nepriaznivých scenároch iba pomerne nevýznamné hodnoty. V dôsledku pretrvávajúcich rizík týkajúcich sa ekonomického vývoja je pre ziskovosť bankového sektora najvýznamnejším rizikom zhoršenie kvality úverového portfólia a nárast nákladov na kreditné riziko. V sektore retailu vzrástol objem prírastku zlyhaných úverov, aj nákladov na kreditné riziko, hoci podiel zlyhaných úverov na celkovom objeme úverov vďaka pomerne vysokému úverovému rastu poklesol.
Celková ziskovosť poistného sektora sa nemenila a vývoj v sektore sa vyznačoval odlišnými trendmi v životnom a neživotnom poistení. V rámci životného poistenia rástol objem technického poistného. Hlavným rizikom v tomto odvetví je schopnosť poisťovní pokryť garantované výnosy v poistných zmluvách v prostredí nízkej výnosovosti menej rizikových aktív. Sektor neživotného poistenia zaznamenal pokles technického výsledku, aj technického poistného. Tieto trendy boli ovplyvnené najmä vývojom v poistnom zmluvnom poistení a v havarijnom poistení, kde naďalej klesala hodnota priemerného poistného na jednu zmluvu a rástla škodovosť, nákladovosť, ako aj kombinovaný ukazovateľ. V havarijnom poistení sa jeho hodnota vo väčšine poisťovní dokonca zvýšila na úroveň, kedy toto odvetvie prestáva byť ziskové.
Rok 2013 priniesol výrazné zmeny v systéme starobného dôchodkového sporenia. Legislatívnou úpravou bola zrušená povinnosť garancií v akciových a zmiešaných fondoch. Spolu s predĺžením obdobia na hodnotenie výkonnosti to prispelo k výraznej miere rizikovosti a potenciálnej výnosnosti fondov, predovšetkým zmiešaných a akciových. Z hľadiska sporiteľov to možno hodnotiť ako výrazné rozšírenie investičného spektra v tomto segmente. Viac ako 90 % sporiteľov sa v dôsledku legislatívnych úprav od začiatku mája nachádzalo v garantovaných dlhopisových dôchodkových fondoch.
V sektore doplnkového dôchodkového sporenia bolo možné zaznamenať nárast počtu účastníkov sporenia, aj pokračujúci nárast čistej hodnoty aktív. Štruktúra aktív sa výraznejšie nemenila. Čistá hodnota aktív v sektore kolektívneho investovania vzrástla o pätinu, čo bolo najviac od predkrízového obdobia roku 2007. Je jednoznačne najvýznamnejším zdrojom tohto prírastku čistý predaj podielových listov koncovým investorom.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás v súlade so zákonom, aby ste zobrali túto správu na vedomie.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný