36. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa pokúsim podrobiť tento návrh v rozprave takej analýze, prečo je zlý a v čom je zlý.
Teraz, ak dovolíte, jednu vec nedá mi nepovedať, aj keď si tým zjavne asi nepomôžem, procedurálne. Ja sa strašne nerád dostávam pod tlak. Procedurálne som si to predstavoval tak, že keď niekto príde a povie, že ide spievať hymnu, prípadne nejaký dôvod povie, aspoň oznámi. V zásade nie som celkom konformný s tým, že sa niekto postaví a začne spievať hymnu, a tým pádom vystaví pod určitý tlak ostatných, ako zareagujú. Podľa mňa mi to príde nenáležité tej hymne. Naozaj procedurálne by som poprosil, keby niekoho ešte napadlo spievať hymnu, ja nehovorím, že nemôže to byť, však, nech sa páči, len treba uviesť, prepáčte, že idete spievať hymnu, že dôvodom, prečo je hymna, je, že chcete ochraňovať záujmy ľudí tejto republiky kvôli vode. (Potlesk.) Vtedy sa na to nejakým spôsobom pripravíme. Takto mi to prišlo trošku nekorektné a neúctivé k hymne ako symbolu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hraško, ja by som označil vaše vystúpenie, vaše extempore ako obyčajne už skončilo. V zásade musím, bohužiaľ, súhlasiť s vyhlásením pána poslanca Hlinu. Bol som medzi tými, ktorí neušli, ale odišli z rokovacej sály, pretože to, čo ste predviedli, považujem za hrubé zneužitie našej národnej hymny. Každý zákon je dôležitý. Viete si predstaviť, bez vyzvania, bez ničoho každý by sa postavil a začal spievať hymnu. O to viac je to zneužité vami ako poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Preto vyslovene súhlasím výnimočne s názorom pána poslanca Hlinu.
A k vašim neodborným znalostiam o privlastňovaní si vody niekým, niečím. Pán minister na začiatku jasne zdôraznil, že je pripravený odpovedať skutočne na odborné otázky. Doporučujem mimo tohto vášho kroja aj preštudovať si zákon. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán Martinák, začnem od konca, od vás. Ja som si ten zákon preštudoval. Ja som ho konzultoval s odborníkmi. A s odborníkmi som si ho študoval naozaj dopodrobna a odborníci dali pánovi ministrovi otázky, na ktoré nevedel odpovedať. Takže vy sa tu nehrďte tým, že ja nemám preštudovaný zákon, vy sa starajte sám o seba a o svoju vlastnú bandu a o svoje vlastné vedomosti.
Čo sa týka hymny, pripúšťam, mohol som na začiatku povedať, že idem zaspievať našu slovenskú hymnu, ale myslím si, že pri hymne sa dá správať len jedným jediným spôsobom, tým, že sa postavíte. Ak som ju začal spievať, začal som ju spievať naozaj preto, že som cítil potrebu tú hymnu zaspievať. Kto z vás si kdekoľvek našu slovenskú hymnu dokáže zaspievať? Pochybujem, že niekto niekde to urobí. Zažil som to v Turecku na žrebovaní národnej tureckej lotérie, kde sme vystupovali s folklórnym ľudovým súborom Železiar ako predskokani. Tam prebehol jeden chlapík cez tú ohradu, lebo všetci boli za ohradou na tribúnach posadení, hodili mu do rúk vlajku, prebehol sa dvakrát tam a naspäť s veľkým revom „uááá“, potom sa postavil, položil si vlajku vedľa seba a nikoho neupozorňoval, že bude spievať hymnu, začal spievať tureckú hymnu, komplet na celom štadióne sa postavili a spievali tú hymnu s ním. U nás si viem predstaviť, že pre takéhoto človeka by už išli so zvieracou kazajkou. Toto je naša národná hrdosť. Toto je to, čo vám chýba, páni poslanci strany SMER.

Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, ja spievať neviem, takže spievať ju nebudem. Chcem hneď na úvod povedať, že napriek tomu, čo tu hovorí predkladateľ pán minister, treba si priznať, že táto novela zákona o vodách vzbudzuje určité pochybnosti aj u odbornej verejnosti aj u verejnosti ako takej. Novela zákona je naozaj rozsiahla, pravdepodobne v mnohých otázkach je aj potrebná, či je to znečisťovanie, či je to teda princíp, znečisťovateľ platí, či je to v otázkach jasnosti splnenia podmienok pre Európsku úniu, že tam kde je nad 2 tisíc obyvateľov, tam je potrebné napojenie do verejnej kanalizácie. Tam teda, kde nie pod 2 tisíc obyvateľov, tak veľmi kvitujem, že jasne to je definované (vodotesné žumpy a tak ďalej). Len pod rúškom mnohých zmien vyplývajúcich z požiadaviek Európskej únie v rôznych oblastiach riešenia vodného hospodárstva je tu aj tých pár viet, ktoré vzbudzujú tú nejasnosť. A tá nejasnosť je jasná v tom, že predsa v tých bodoch dôvodovej správy 4 alebo aj 26 sa jednoznačne hovorí, že ide o možnosť úpravy využívania podzemnej vody alebo osobitne vody odobranej zo zdrojov podzemnej vody na účely prepravy vody dopravnými prostriedkami alebo prevodu vody potrubím cez štátnu hranicu z územia Slovenskej republiky. Alebo jednoznačne sa zavádza v tom 26. odôvodnení, že sa ustanovuje aj postup pre fyzickú osobu, podnikateľa, právnickú osobu, orgány štátnej správy a ďalšie orgány pri podávaní žiadostí, posudzovaní žiadostí, schvaľovaní žiadostí a ostatných náležitostí pri preprave alebo prevode vody. Ja sa pýtam, že pokiaľ toto nie je zámerom, aby sa takéto niečo dialo, prečo je potrebné túto reguláciu v akurát týchto časoch robiť. Ja, samozrejme, chápem to, čo tu bolo povedané, čo zákon nezakazuje to zákon dovoľuje. A je tu určitá určite pochybnosť o tom, že teda v súčasnosti táto regulácia, táto úprava nie je v legislatíve riadená alebo nejakým spôsobom zavedená, ale keď ja už vo vykonávacom predpise predpokladám, že budem spoplatňovať 0,4 eura meter kubický, aj keď je to možnože nie veľká suma, ale predpokladám to, predaj a prevod tejto vody, tak asi rozmýšľam v tomto návrhu zákona, že aj takéto niečo sa bude diať, inak by som takýto poplatok nezavádzal. To je môj názor, ktorý by som si rád teda vyjasnil aj s predkladateľom, že teda čo vedie teda k tomuto spoplatneniu alebo k tomuto zavedeniu takéhoto poplatku, keď na iných stranách tej dôvodovej správy sa hovorí, ako je voda prírodným bohatstvom štátu, ako je dôležitou surovinou strategického významu, nenahraditeľnou zložkou životného prostredia, ako musí štát si ju pre vlastné účely chrániť.
Čo už ale úplne nejakým spôsobom mi uniká tomu, že prečo sa to zavádza, je vo vykonávacom predpise spoplatnenie minerálnych a liečivých vôd, a to sadzbou 200 eur na meter kubický. Ja som si myslel, že to je nejaká chyba. Ale asi to nie je chyba. Vychádza to tých 20 centov na liter. Pri dnešných cenách minerálnych vôd, ktoré sú, poznáte ich v obchodoch, pokiaľ zavedieme takýto poplatok pre podnikateľov, a v dôvodovej správe sa aj hovorí, že mierne zhoršuje podnikateľské prostredie táto novela zákona, tak pýtam sa, koľko bude tá naša minerálna a liečivá voda stáť a či budeme konkurencieschopní a či, naopak, miesto nejakej podpory predaja minerálnych vôd či my nebudeme nakoniec túto vodu k nám voziť zo zahraničia, zahraničnú vodu piť.
No a vravím, ak sa takýto poplatok pri tom prevode a prechode možnom zavádza, tak takisto mi vyvstáva otázka, aj keď nie teraz, záujem niektorých prevádzkových, samozrejme, spoločností, ktoré sú väčšinou v súčasnosti, samozrejme, v rukách zahraničných majiteľov, na predaj tejto vody, nakoľko ten pokles predaja pitnej vody v zásobovaní obyvateľstva je zrejme z hľadiska aj rôzneho šetrenia značný, či do budúcnosti sa predsa len neuvažuje, že sa táto voda bude nakoniec exportovať a predávať do zahraničia.
Pokiaľ tieto otázky nebudú jasne vyjasnené a vydefinované, tak poslanci Kresťanskodemokratického hnutia určite budú hlasovať proti tomuto zákonu. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pánovi kolegovi Muránskemu. Jednu vec by som ešte doplnil a teda chcel zdôrazniť, že mňa osobne tiež zaujíma tá časť, kde ste rozprávali o poplatku pre minerálne vody, pretože ak by to naozaj bolo tak, ako to ja chápem, ako ste to zrejme pochopili aj vy, tak, som presvedčený, toto by nie mierne zhoršilo podnikateľské prostredie, ale by to zlikvidovalo slovenský obchod s minerálkami. Každý, kto pracoval v potravinárskom sektore a kto pracoval v obchode, tak vie, s akými maržami sa pracuje v prípade minerálnych vôd, vie, za koľko sa tie minerálne vody predávajú, a vie, akým spôsobom sú doslova lemplované trebárs dopravné prostriedky, ktorými sa minerálne vody prevážajú. Už dnes tí, ktorí sa zaoberajú predajom a ktorí distribuujú minerálne vody do spotrebiteľskej siete, tak to robia prakticky zadarmo. A ja si to neviem predstaviť, ak by to bolo naozaj tak, že ten poplatok by bol 20 centov za jeden liter, že by slovenská minerálka bola schopná vôbec sa niekde dostať ešte na pulty. Takže ja chcem práve toto podčiarknuť a budem teda čakať, ono to tu zaznie podľa mňa niekoľkokrát ešte dnes, na vysvetlenie práve v tejto veci. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja rovnako by som chcel poďakovať môjmu kolegovi Petrovi Muránskemu, že zdôraznil ten fakt, ako to hovoril aj pán kolega Galko, že poplatok 200 eur za kubík minerálnej vody ďaleko nie mierne, ale teda výrazne ohrozí konkurencieschopnosť našich minerálok na Slovensku. Už teraz si myslím, že tá cena je relatívne vysoká. Akonáhle ešte zavedieme aj takýto poplatok, tak, som presvedčený, naše minerálky nebudú konkurencieschopné nielen teda na vývoz, ale ani na domácom trhu, keďže sa zrejme budú presadzovať minerálne vody zo zahraničia.
Rovnako chcem takisto poďakovať za upozornenie v súvislosti vôbec s uvažovaným predajom vody ako takej, pitnej vody, s tým, že na jednej strane hovoríme, aká je to strategická surovina, ako skutočne je momentálne dôležité si tieto zdroje chrániť, pretože či už sa to týka klimatických zmien, ktoré vnímame z roka na rok citlivejšie, treba, aby sme zvážili, ako budeme nakladať s pitnou vodou na Slovensku, akým spôsobom ju budeme ochraňovať, pretože čím ďalej, tým viac bude to strategickejšia surovina.
Takže ešte raz chcem poďakovať môjmu kolegovi Muránskemu, že upozornil na tieto fakty. A určite budeme sledovať túto debatu, samozrejme, aj argumenty predkladateľov, aby sme potom vedeli zaujať jednoznačné stanovisko. Ale tak, ako to teraz vnímame, je predpoklad, že Kresťanskodemokratické hnutie tento návrh nepodporí.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanec, v neposlednom rade, samozrejme, vážený pán minister, to, že vo vodnom zákone sa ako úplne najsilnejší moment objavila práve preprava vody zo zahraničia, respektíve jej predaj, je skutočne niečo, čo si zasluhuje pozornosť. A rád by som sa tomuto bodu aj ako člen výboru pre životné prostredie, ale aj ako ekonóm povenoval.
Pár poznámok na úvod ohľadne vody ako strategickej suroviny. Nielenže ju máme definovanú ako nerastné bohatstvo v ústave, ale zároveň je pravda aj to, že na nejakú medzinárodnú prepravu vody alebo medzinárodný obchod s vodou dnes neexistuje žiaden trh, neexistujú žiadne medzinárodné dohovory, ktoré by toto regulovali, dokonca neexistuje ani nejaká jednotná cenotvorba. Respektíve ak si pozrieme materiály OSN, tak zistíme, že sa píše, že voda sa často predáva hlboko pod ekonomické náklady, inými slovami, neexistujú pravidlá.
Ja by som rád prirovnal našu situáciu s vodou k inej komodite, ktorá bola rovnako dôležitá a na začiatku bola pomerne podceňovaná. A to je ropa. Takisto sa považovala za bezcennú surovinu, ku ktorej nebola poriadna cena. Dokonca to bolo tak, že kazila pozemok, to znamená, nedala sa tam pestovať kukurica, lebo bol mastný. A v tomto prípade sa nachádzame v takom stave my Slovensko ako divoký západ s ropou. A práve preto je nebezpečné v tomto zákone začať špekulovať o tom, že budeme rozdávať dlhodobé licencie na predaj, respektíve vývoz ropy.
Pán minister, s týmto mám aj skúsenosť, budem o tom hovoriť ďalej, ale doslova za pár halierov dávate licenciu na niečo, čoho cenu dnes nepoznáte. Respektíve nemáte ju upravenú ani medzinárodnými pravidlami, ale nemáte ju upravenú ani z hľadiska nejakého trhu. Pokiaľ by ste mysleli úplne úprimne a vážne to, čo ste hovorili, že nám tu hrozí nejaké masívne drancovanie, tak to jednoducho v tomto zákone zakážete. Ale realita je iná. Veľmi nápadne sa to podobá na prípad emisií, to mi verte, že o tom niečo viem, takisto v tejto snemovni sa zmenil zákon narýchlo a umožnilo sa predávať aj sprostredkovateľovi, všetci sa tvárili, že to tak má byť, pomaly že je to v súlade s právom Európskej únie. A skončilo sa to vyše päťdesiatimi či sedemdesiatimi miliónmi, o ktoré sme tu všetci prišli práve za emisie, práve preto, že bol zákon zmenený, mimochodom, vašou vládou. A vtedy všetci tomu uverili, že to je vlastne dobre, že tá zmena zákona je len malá vec. V tomto prípade sa vôbec nečudujte, že všetci sú obrovsky opatrní. Už vám neveria. Neveria vám, že keď dnes dáte nejakú licenciu dlhodobú, tak že to zároveň neznamená, že sa tá voda bude potom v budúcnosti môcť prepravovať tejto firme, respektíve že to dokážete uregulovať ďalej. Neveria vám, mimochodom, aj preto, že v prípade uránu ste to boli vy, kto tu normálne do roztrhania tela vysvetľoval, že na základe udelenej licencie na prieskum geologický my máme obrovské záväzky ako krajina, obrovské, obrovské záväzky a tie musíme plniť a treba s tým niečo robiť. A až pod obrovským tlakom ľudí ste prijali zákon, ktorý zakázal ťažbu uránu. Preto som presvedčený, že vôbec v tomto zákone nemá čo robiť nejaké licencovanie, vôbec tam nemajú robiť čo halierové poplatky, lebo inak vznikne situácia, že pár vyvoleným odovzdáte túto licenciu doslova zadarmo a vzápätí oni začnú špekulovať práve s touto vodou, ktorú majú de facto prisľúbenú. A tu by som chcel upozorniť, že je to najzradnejší bod tohto zákona. Akonáhle niekomu dáte licencie alebo niektorým subjektom dáte licencie, no to, samozrejme, nebudú chcieť na to, aby si to doma zavesili a rozmýšľali nad blahom Slovenska, ale budú to chcieť na to, aby z toho mali v budúcnosti biznis. To znamená, že začnú obiehať investorov, začnú vlastne svojím spôsobom tú vodu mať istým spôsobom rezervovanú. No, po prvé, pri takom vodnom zdroji, ktorého sa bude týkať takáto licencia, pre normálnych obyvateľov okolo kľudne okamžite stúpne cena vody. Prečo nie? Veď už je zarezervovaná, veď už je licencovaná, veď už naozaj ministerstvo, respektíve vláda dala nejaké povolenie. A, po ďalšie, bude sa, samozrejme, špekulovať na tým, akým spôsobom zhodnotiť tento nákup licencie, prostredie pre korupciu tam je úplne, úplne zrejmé.
Treba popravde povedať, aké je riešenie v tejto situácii. No najrozumnejšie by bolo zachovať sa tak ako tie štáty, ktoré voľakedy mali k dispozícii ropu a jednoducho nepripustili, aby sa okamžite tieto zdroje dostali do rúk niekomu cudziemu. Jednoducho nepripustili, aby sa zdroje mohli akýmkoľvek spôsobom dostať od štátu preč. A ak už by sme sa rozhodli ako celá komunita, doslova ako národ predať nejakú pitnú vodu, veď prečo by štát nemohol urobiť aukciu, prečo by sme na tom nemohli zarobiť a potom splatiť verejný dlh? To by bola férová ponuka, ale všimnite si ten model správania, aký tu dnes máme, rýchlo licencie v cene niečoho, čoho vlastne cenu ani nepoznáme, za pár halierov, a potom sa budeme tváriť, že už je to rozhodnuté. Nič vám to nepripomína? Bol úplne rovnaký prípad v emisiách, mimochodom, úplne rovnaký prípad v solárnych elektrárňach. Na to netreba proste žiadnu vysokú školu, aby sme to nevideli. Takisto sa rýchlo rozdali licencie a potom len ľudia platili. No a teraz ide o rovnaký prípad s vodou. A realita je taká v politike, že to nie je len o tom, čo kto povie, ale aj o tom, komu kto aj dôveruje. Pán minister, vaše ministerstvo za vlády strany SMER predávalo emisie, vy ste mali problém s uránom, nedokázali ste investora zastaviť, až na obrovský tlač verejnosti pred prezidentskými voľbami. A jednoducho ak vy rozdáte ďalšie licencie, poviem to úplne otvorene, tak nedokážete zabrániť tomu, že sa vlastne dostane do súkromných rúk tá voda, respektíve tie vodné zdroje. Je to úplne jasná ekonomická aj politická úvaha.
A na základe tejto úvahy ja dám dva procedurálne návrhy, ktoré by skutočne dobrý hospodár mal dať v takejto situácii, lebo keď neviete, pán minister, aká je dnes cena vody, keď neviete, aký je trh, keď nevieme, čo bude s budúcnosťou, tak nič nelicencujme, nikomu nič nepredávajme, nikde nepúšťajme žiadnych lobistov a kšeftárov, si to jednoducho normálne nechajme, keď to bude možné, tak to predáme v aukcii. O tom sa dohodneme tu na pôde Národnej rady raz-dva.
Tomu verte, že keby to išlo na náš dlh, ktorý Slovensko má, tak by podporili všetci toto tu, ako tu sedia, a to úplne jednoducho, prvý procedurálny návrh, nepokračovať v prerokovávaní návrhu zákona.
A keďže vás už poznám trochu, tak druhý procedurálny je vrátiť navrhovateľovi návrh zákona na prepracovanie.
Ten druhý návrh v skutočnosti, pán minister, smeruje k vašej šanci. A ak ste úprimný, čestný chlap, tak jednoducho si to zoberte, prepracujte to, vyhoďte odtiaľ licencie, vyhoďte odtiaľ všetky kšefty s tým, že voda sa má vyvážať niekde do zahraničia, a môžeme debatovať o tom zákone, o tom zbytku ako o niečom zmysluplnom. Ale takto si to jednoducho zoberte, odneste a skutočne opravte. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Chcel by som sa zastaviť pri tej časti, v prvom rade, ktorá upozorňuje na medzinárodné súvislosti. Tu sa ženieme týmto zákonom do vytvárania niečoho, čo žiadna iná krajina zatiaľ nemá. Naozaj keď si pozriete všetky možné dostupné zdroje, neexistuje žiadny medzinárodný trh s vodou, neexistujú žiadne burzy, neexistujú žiadne pravidlá, neexistujú žiadne zvyklosti, nemáme sa čoho chytiť okrem pár príležitostných záležitostí. Niečo sa objavilo niekde v Kanade, niekde v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu. A sú to ojedinelé prípady, naozaj z ktorých sa nedá vyvodzovať nič. Chýbajú akékoľvek medzinárodné odporúčania, dohody, Európska únia si uvedomuje potrebu zadefinovať nejakým spôsobom a stanoviť pravidlá a vyjadruje vo svojich dokumentoch, ktoré sa tomuto venujú vôľu, že to tak treba urobiť, ale zatiaľ je to len vyjadrenie vôle a absolútne bez akéhokoľvek výstupu. Takže my tu ideme, ako pán minister navrhuje, aby sme boli prvolezcami, aby sme odovzdali licencie do rúk tých, ktorí ich získajú. A je absolútne zjavné, že ten proces získavania je absolútne v rukách ministra, resp. vlády, teda politickým rozhodnutím. Nie sú tu žiadne jasné pravidlá, po splnení akých podmienok uchádzač licenciu získa. Je teda možné ktoréhokoľvek odmietnuť a ktorémukoľvek, keď splní nejaké podmienky, licenciu dať. To znamená, opäť sa opakuje situácia taká, ako bola okolo solára... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pridávam sa, samozrejme, k tomu, čo hovorili predrečníci. To znamená, neexistuje medzinárodný trh s vodou, súčasne ale chcem povedať, že voda je aj nie je tovarom, a povedať, že zhodiť tento zákon len preto, že povieme, že voda nie je tovar, by nebolo celkom správne, lebo vidíme, že voda sa bežne predáva. Ale voda vo veľkom na medzinárodnom fóre sa naozaj nepredáva, preto nepoznáme ani jej cenu, nie je dobre zaregulovaná. A okrem toho OSN hovorí o množstve rizík, ktoré sú spojené s vodou. A to je napríklad, že má veľmi vysokú volatilitu z hľadiska kvality aj kvantity. Nemáme istotu, že dobrá a kvalitná voda vo veľkom množstve bude naďalej u nás existovať.
Ja si myslím, že tento prípad ukázal, že nielen máme problémy v oblasti vody, ale všeobecne pri ťažbe nerastov nepoužívame aukcie tak, ako by sa mohli používať. Máme tie poplatky vyrátané na základe vzorcov. Mnohé z nich sú staré. A taktiež potom deľba peňazí za poplatky zaplatené za suroviny nie je efektívna. A myslím tým deľbu medzi štát a obce. Obce podľa môjho názoru dostávajú málo.
Čiže som proti tejto časti zákona, ale inak chcem oceniť predkladateľa, pretože neodznelo tu, že veľká časť toho zákona ukazuje, že bol vypracovaný s veľkou dávkou snahy a profesionálne. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Bolo by veľa čo povedať. Naozaj sme konfrontovaní s tým, že pália prsty a ešte čoho sme sa nechytili. A keď už to povieme takto, že keď pánbožko dá ľuďom tejto krajiny vodu, tak keby sme sa rozhodli ju predávať, tak ju predajme aspoň čo najlepšie. Preto sa stotožňujem s tým. Ale ja nevychádzam z tej premisy, lebo ja nesúhlasím s tým návrhom. Ale keby to bolo čestné a úprimné, tak poviete, že to predáte čo najlepšie, čo najdrahšie. Ale teraz je už vo vykonávačke cena 40 centov za kubík. Viete, už teraz je fixovaná cena. Ja toho poviem v mojom vystúpení viac. Podľa mňa v tom je to absolútne nekorektné, keď vy vychádzate z iného základu. Vy hovoríte, zo základu, áno, upravme to. Tak keď by sme sa skonfrontovali s tým, tak povedzte čo najlepšie. Však dovoľte tým ľuďom to predať, keď už majú to šťastie, že nemajú more, ale údajne tu máme veľa vody pod nami, tak už keď, tak aspoň čo najlepšie.
A ja chcem ešte upozorniť na jednu vec. Prosím vás, kolegovia, to v zásade platí predchádzajúcemu, nechytajte sa tých 200 eur za minerálku. To je nastražená mína. Oni to povedia po hrdinskom dnešnom boji, oni ustúpia, že nebude za minerálku 200 eur, ale 100 eur, a teda že dohodli sa. Prosím vás, nehrajte s nimi tú hru. Tá minerálka je tam nastražená mína na to, aby sa tu kolega Muránsky začal čudovať, pokiaľ ide o minerálku. Prosím vás, nechajte minerálku minerálkou, to je celé blbosť. Celý ten zákon je svojím spôsobom zlý. Tá konštrukcia, tá skladba je zlá, veľmi zlá a nekorektná voči ľuďom tejto krajiny. Proste zase s nimi hráte nečestnú hru. Veľa toho nemáme a ak niečo máme, tak to chráňme. A ak by sme sa dohodli, že máme toho toľko, že môžeme z toho niečo predať, tak to predajme čo najlepšie. Prečo to fixujete? Je to mimoriadne nekorektné, zlé.