36. schôdza

24.6.2014 - 11.7.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.7.2014 o 17:32 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:32

Martin Fronc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Aby vôbec niekto reagoval na návrh zákona, ale vecne jeden problém tu vnímam, že to, čo ste povedali – a ja som sa pozeral aj v dôvodovej správe navrhovateľov –, že chcete pretrhať väzby a istým spôsobom ovplyvňovanie všeobecných lekárov, ktorí pôsobia v danom mieste. No, mne sa nezdá systém riešenia, že jednoducho ak niekto nefunguje tak, ako má, a nekoná zodpovedne, tak to posunieme na nejakú ďalšiu, vyššiu inštitúciu. Toto v parlamente robíme veľmi často, viackrát som si všimol, ale to asi nie je riešenie, lebo tak to budeme posúvať, posúvať, až mnohé kompetencie skončia v nebesiach, a to by nebolo dobré.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.7.2014 o 17:32 hod.

doc. Mgr. PhD.

Martin Fronc

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 17:33

Lucia Nicholsonová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, ja iba nakrátko chcem zareagovať na to, čo povedal pán Fronc. Ja s vami súhlasím v tej podstate, to, o čom hovoríte, ale tento prípad je trochu iný, pretože posudkoví lekári už teraz posudzujú to, že či niekto má ísť do invalidity a proste všetko s tým spojené, a takýmto spôsobom by posudzovali vlastne deti, ktoré naozaj majú mať potom právo na individuálny študijný plán, a ten individuálny študijný plán predpokladá dve hodiny týždenne v škole. Toto si naozaj nemyslím, že by malo byť na posudzovaní všeobecného lekára, ktorý ešte o to viac teda, že žije v bezprostrednej blízkosti tej komunity, z rôznych dôvodov teda vydáva takéto rozhodnutia.
Ja s vami súhlasím v tom, že by nemali vydávať takéto rozhodnutia, ale obávam sa, že toto je problém, na ktorý narážame dlhodobo aj pri rôznych iných veciach, nielen pri posudzovaní týchto detí, a mne to aj tak celkom logicky z toho vyplýva, že tí posudkoví lekári by neboli úplne od veci, ak by posudzovali teda deti, ich diagnózy a to, či pre ich diagnózu je alebo nie je vhodný ten individuálny študijný plán. Takže toľko len možno na dovysvetlenie, že to nie je zbavovanie zodpovedností toho všeobecného lekára, ale myslím si, že tak či onak to skôr patrí do kompetencie posudkového lekára, aby takto posudzoval tie deti.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

1.7.2014 o 17:33 hod.

Lucia Nicholsonová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 17:35

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia musím povedať, že tu sa človek tak prekvapujúco už dostáva na rad, takže priznávam, že strácam prehľad o poradí a zaradení jednotlivých zákonov. Ale v poriadku.
Predložila som novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda predložila som ju pôvodne pred dvomi mesiacmi a keďže bola zaradená na koniec predchádzajúcej schôdze, tak už aj sama som navrhla presunutie na túto schôdzu, pretože to, čo som pôvodne mala v úmysle, to znamená, aby sa možno predbehli určité procesy v jednej konkrétnej reštrukturalizácii, už aj tak nebolo možné stihnúť.
V každom prípade tento zákon podľa mojej mienky má zmysel, stratila som vieru, že rozumné riešenia budú podporené, ale v každom prípade podľa mňa má zmysel minimálne začať rozprávať na tému reštrukturalizácií na Slovensku a konkrétne na tému postavenia slabších veriteľov v reštrukturalizáciách.
Čo považujem, koho ja považujem za slabších veriteľov v rámci reštrukturalizácií? Považujem tých, ktorí nie sú inštitucionálnymi veriteľmi, nemajú zabezpečené svoje pohľadávky. To sú proste tí dodávatelia, ktorí dodali službu, mnohokrát živnostníci, dlžník je im dlžný 2-, 3-, 5-, 7-tisíc eur. Pre týchto živnostníkov to predstavuje živobytie, pretože mnohí z týchto živnostníkov sa ocitajú v pozícii veriteľa v reštrukturalizácii ako živnostníci len preto, že proste pod dojmom pracovnoprávnej úpravy nie sú zamestnancami, aj keď vlastne vykonávajú činnosť ako zamestnanci.
No, impulz pre túto novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii pre mňa je alebo bola prebiehajúca reštrukturalizácia podniku Doprastav. Dnes je ticho, bolo, chvíľu sa hovorilo o Doprastave, dnes je ticho o Doprastave, ale ešte sa bude hovoriť o Doprastave, pretože teraz sme v štádiu, že máme povolenú reštrukturalizáciu, prebiehajú fázy prihlasovania pohľadávok, popierania pohľadávok, v nejakej fáze sa to všetko spíše a začne sa vyjednávať a následne hlasovať o reštrukturalizačnom pláne, ktorý v konečnom dôsledku, ak ho súd schváli, záväzne určí, v akej výške budú jednotliví veritelia uspokojení. V rámci reštrukturalizácie sa vyjednáva s dlžníkom, inú pozíciu majú banky, inú pozíciu majú, mali veritelia. Nie právne inú pozíciu, ale jednoducho z hľadiska sily, vyjednávacej pozície.
Máme skúsenosti z minulosti z reštrukturalizácie, že mnohokrát sú práve malí veritelia alebo niektorí veritelia so svojimi pohľadávkami popretí, musia sa teda svojho práva domáhať. Medzičasom sa vyjedná reštrukturalizačný plán, ich síce, ich nároky ostávajú zachované, ale vo výške, ktorá je priznaná všetkým ostatným veriteľom. Inými slovami, nemôžu zabojovať o svoju pohľadávku v rámci reštrukturalizácie a keď sme v reštrukturalizácii typu Doprastav, to sa môže týkať stoviek, tisícov subdodávateľov, ktorí možno nebudú môcť zabojovať o svoje peniaze v rámci reštrukturalizácií a o to, aby boli férovo uspokojené ich pohľadávky.
Preto vlastne navrhujem niečo, čo je veľmi jednoduché, aby v rámci reštrukturalizácií samotný fakt, že správca poprie pohľadávku veriteľa, neznamenalo automaticky, že tento prichádza o hlasovacie práva, ale aby musel tú pohľadávku správca posúdiť zo všetkých hľadísk a rozhodnúť o tom, či prizná alebo neprizná hlasovacie práva tomu popretému veriteľovi. Pokiaľ by poprel neprávom, znášal by zodpovednosť voči tomu veriteľovi, ktorému poprel pohľadávku neprávom. V tom je podstata tejto novely. Je to malá novela.
Ja som si vedomá toho, že momentálne, medzičasom je v medzirezortnom pripomienkovom konaní novela Obchodného zákonníka, ktorého súčasťou je aj novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii, že aj ministerstvo spravodlivosti sa snaží na túto tému nejakým spôsobom nadviazať a nejakým spôsobom ju spracovať, ale ja musím povedať, že tak ako vždy alebo poslednú dobu je snáď pravidlom, všetky riešenia prichádzajú možno v takej veľmi opatrnej podobe a keď, tak veľmi neskoro. Pretože faktom je, že konkrétne pokiaľ ide o prípad reštrukturalizácie Doprastavu, tak tam to už bude dávno skončené konanie, kým príde, kým sa budeme tu zaoberať ministerským návrhom, resp. kým ten nadobudne účinnosť. A musím povedať, že tá téma vypukla ešte minulý rok a všetci sme vedeli, že tento problém bude na stole. Fakt, že dnes je ticho, nič to neznamená. Ja myslím, že o Doprastave budeme znovu počuť, keď si tí živnostníci a subdodávatelia proste jednoducho pozrú schválený reštrukturalizačný plán a zistia, čo dostanú na ruku, ak to tak mám povedať, tak potom budeme zase o Doprastave počuť.
A ja by som bola veľmi rada, keby s plnou vážnosťou sme sa venovali právnej úprave, ktorá môže dať aspoň do ruky tú možnosť alebo právo, aby za každých okolností títo subdodávatelia mohli bojovať za svoje práva, pretože ich keď je veľa, tak proste aj tí inštitucionálni veritelia, oni potom, ja viem, že je to zložité, to vyjednávanie, ale proste keď tí inštitucionálni veritelia dajú solídnu ponuku, tak oni sa nebudú biť, ale ide o to, aby dostali solídnu ponuku aspoň, ale na to musia mať tú silu, ktorú im dávajú hlasovacie práva, a o tom je táto novela.
Nadväzuje to tematicky možno na to, čo kolegovia z KDH predkladajú ako zákon samotný, pretože sa to týka vo veľkom práve možno aj štátnych, teda veľkých zákazok, ktoré cez verejné obstarávanie dostali niektoré veľké firmy, Doprastav je toho príkladom, ale toto je, samozrejme, šité na všetky prípady reštrukturalizácie firiem, kde je veľa malých subdodávateľov. Takže zvážte, prosím, podporu. Myslím si, že, myslím si, že aj pri reštrukturalizáciách a konkurzoch podnikov by sme mali podržať slabších, je to dôležité, a preto som predložila tento návrh.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

1.7.2014 o 17:35 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:44

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca ústavnoprávneho výboru. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 4. septembra 2014 a gestorský výbor do 8. septembra 2014. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy a komu by zrejmý nebol, určite veľmi pozorne počúval pani navrhovateľku.
Ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

1.7.2014 o 17:44 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:46

Pavol Zajac
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, pani navrhovateľka, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som v túto podvečernú hodinu krátko vystúpil k tomuto návrhu zákona, ktorý, hneď na úvod poviem, že klub KDH podporí. Naozaj zákon sa dotýka reštrukturalizácie podnikov na Slovensku. Posledný prípad, keď firma Doprastav vstúpila do reštrukturalizácie, vyvolal obrovskú obavu drobných subdodávateľov, ktorí pre túto veľkú firmu robili aj na štátnych a verejných zákazkách a majú veľkú obavu, koľko z ich pohľadávok im správca konkurznej podstaty a či vôbec nejakú časť im uhradí. Prečo majú takú obavu, keď počujeme také sofistikované vyjadrenia: reštrukturalizácia a zákon o reštrukturalizácii?
Ak si prečítate niekto ten zákon, je plný právnických vyjadrení. Ja sám sa necítim byť právnikom a keď som si ho čítal, no, mal som čo robiť, aby som aspoň chápal zmysel niektorých paragrafov, a v tom sa nechcem nejako porovnávať s pani navrhovateľkou, ktorá je v tomto smere excelentná. Ale dá sa z toho vypochopiť, že správca konkurznej podstaty alebo správca tej reštrukturalizácie je veľmi dôležitý hráč, u ktorého si všetky firmy musia nárokovať svoje pohľadávky.
A musím v tejto chvíli povedať, že na Slovensku Doprastav nejde do reštrukturalizácie ako prvá firma. Na Slovensku už veľkí stavební hráči, na Slovensku prebehli reštrukturalizáciou a tí drobní živnostníci a subdodávatelia skončili tak, že ich pohľadávka bola uspokojená na 10, 15 percent.
Dámy a páni, o tom to je. Tí malí, drobní živnostníci, oni nepoznajú zákon o reštrukturalizácii, čo je možno chyba pre nich, samozrejme, ale nechcite od živnostníkov, ktorí majú zamestnaných päť ľudí, aby boli odborníci na právo a ešte mali zamestnaného právnika. Ale ich praktická skúsenosť je, že keď tu veľká stavebná firma, mimochodom tá, ktorá dneska znova stavia veľké infraštruktúrne projekty na Slovensku, aj keď skončí druhá v poradí, tak dostali 10 - 15 percent. Choďte tým ľuďom povedať, že majú byť, majú byť spokojní, a tu znova počujú o reštrukturalizácii firmy Doprastav a ktovie, ktoré ešte veľké stavebné firmy pôjdu do reštrukturalizácie. Dneska im tieto veľké firmy už neplatia pohľadávky. Aj tie, ktoré nie sú ešte v reštrukturalizácii, a ticho sa hovorí, že možno pôjdu. Sú nevyplatení.
Keď tu KDH predkladalo návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, štyrikrát sme predkladali tento návrh zákona, mohli byť určité výhrady, či to naše riešenie je zrovna najlepšie, ale nikto s lepším riešením neprišiel. A chceli sme, aby pri verejných zákazkách, ktoré sú financované zo štátneho rozpočtu, z eurofondov, aby bol systém, keď subdodávatelia musia byť nahlásení cez hlavného dodávateľa investorovi, následne Úradu pre verejné obstarávanie, aby hlavný investor mal vôbec prehľad o tom, kto na tej stavbe robí, lebo dneska je to na dobrovoľnosti toho hlavného investora. Nastávajú situácie, keď zavolá subdodávateľ riaditeľovi hlavného investora a povie mu: Ak mi nezaplatíte za tie čerpadlá, ktoré som dodal na tú stavbu, ja ich pôjdem vymontovať. A hlavný, teda hlavný investor, riaditeľ musí prosiť hlavného dodávateľa: Prosím vás, uhraďte tie čerpadlá (ktoré, mimochodom, investor už dávno zaplatil).
Preto sme prišli s takýmto návrhom a toto riešenie, ktoré kolegyňa Žitňanská predkladá, sa dotýka, samozrejme, reštrukturalizácie a snaží sa o to, aby drobní subdodávatelia, ktorí sa veľakrát veľmi ťažko domôžu svojich práv, pretože ich pohľadávka je príliš malá, a správca konkurznej podstaty môže prijať, neprijať ich pohľadávku, tak aby musel prijať takúto pohľadávku alebo aspoň zahrnúť ich do ich oprávnených požiadaviek a aby sa títo malí subdodávatelia mohli spojiť a ísť po svojich pohľadávkach, lebo - ešte sa vrátim ku tej reštrukturalizácii, ktorá už prebehla na Slovensku niekoľkokrát - najväčšími veriteľmi voči týmto firmám bývajú, samozrejme, banky, býva štát a až tak sú tí malí subdodávatelia a býva to tak, že títo najsilnejší, banky a štát, si svoje pohľadávky cez správcu dokážu vymôcť aj niekedy 100 % alebo menej, to teraz by som tu nechcel hovoriť, ale väčšinou si svoje pohľadávky vymôžu, ale na tých drobných subdodávateľov, živnostníkov už nezostane. Takže preto, preto aj po prečítaní návrhu zákona, ako som povedal na úvod, klub KDH podporí a privítame, ak aj vládni poslanci SMER-u sa k tomu pripoja.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.7.2014 o 17:46 hod.

Ing.

Pavol Zajac

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:52

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja som si doniesol aj takú malú pomôcku, potom vysvetlím, že kvôli čomu. Ja asi raz začnem veriť v tie znamenia, lebo to tak všetko sedí. My sme, teda ja som, zastupujúc nie už iba seba, ohlásil, že sa budeme venovať téme osobného bankrotu, a osobný bankrot rieši tento návrh zákona, ktorý vy, pani kolegyňa, predkladáte. Teda ja poviem, dvom veciam sa budem venovať, že kde sme sa dopracovali a že čo s tým, trebárs aj z pohľadu, poviem, prečo tu to kolečko mám.
Ináč takto, nedá mi, aby som nepovedal, za chvíľku hrá Argentína, Messi, a ja sa tu trápim a naozaj, ja strašne mám rád Argentínu, keď hrajú. Obdivujem, ale nielen, aj iné mužstvá, keď hrajú, keď vidím tú vôľu, tú chuť, strašne rád to mám a vidíte, obetujem sa, lebo toto je dôležité.
Chcem to povedať a možno technologicky alebo strategicky zaznieva, to aj kolega tu apeloval na kamenné stĺpy, aj kolegyňa naznačila; nedoprosujme sa im. Asi by sme mali zmeniť taktiku, lebo je nefunkčná. Akýkoľvek, oni si užívajú ten apel, že nech to podporia, ale oni si ho užívajú. Vtedy im dodávame ten pocit dôležitosti a moci, že ako nás majú v rukách, ale vtedy tam oni vložia aj to osobné "a just". Ja mením z tohto pohľadu taktiku, ja sa im doprosovať nebudem. My ich potrebujeme robiť tak, že ich potrebujeme dokopať k tomu, my ich potrebujeme dokopať k tomu, aby to prijali. Pravdou je, že majú väčšinu, tak to je, s tým nič neurobíme nateraz, do dvetisícšestnásteho, ale nemôžme ustáť, že teraz by som šiel pozerať Argentínu.
Budem hovoriť, prečo je dôležitý tento návrh, prečo sú dôležité iné ustanovenia v ňom a prijať ich o niečo skôr, nečakať na voľby, lebo niekde žijú ľudia, pre ktorých je každý deň dôležitý. Každý deň dôležitý, lebo je to pre nich častokrát obrovské trápenie a my sme to spôsobili.
Prosím vás, v zákone o reštrukturalizácii to začne, o reštrukturalizácii, aj chlapi na moste pri Višňovom už budú vedieť, čo je reštrukturalizácia, a oni by v zásade nemali vedieť, čo je reštrukturalizácia, lebo však oni by mali dostať výplatu za svoju robotu a nemusia sa z nich stávať amatérski právnici, že im to začne niekto vysvetľovať, že čo to vlastne je, že legálne im nezaplatí. Hej, vlastne legálne im nezaplatí. On vlastne súd posvätí, posvätí nezaplatenie, čo by až tak nebolo zlé, lebo keď teda hovoríme, že aj kvôli udržanosti zamestnanosti a všetky tieto, to treba fakt že vyhodnocovať ad hoc, nemôžte to en bloc odsúdiť, že nie.
Ja to nehovorím, nikdy nepoviem, ale konkrétne aj ten spomínaný prípad firmy Hydrostav, ono sa nám to zase, znova stane módou. Hydrostav sa oddlžil, vediac, aj súd vediac, oddlžil Hydrostav, vediac, že má nakontrahované ďalšie zákazky. Viete, prečo súd neprihliadol, však ale prečo, však máte, dohodnite si s veriteľmi splátkové kalendáre, dohodnite, máte obrovské nakontrahované výkony v budúcnosti, môžte. (Reakcia z pléna.) Doprastav, Doprastav, ja si to furt pletiem. No, prečo sa k tomu nepristúpi? Nie, oni sa pristupovali, teda reštrukturalizoval, hej, napriek tomu, že má veľké, veľké nakontrahované kontrakty. To je naozaj že zaujímavé. A to neni len ten nešťastný Hydrostav; Doprastav, ja si ich furt pletiem; to je aj jedna trnavská firma, ktorá znova má veľmi blízko k SMER-u, aj tá sa zamilovala do reštrukturalizácie. Ono sa to nejako volalo predtým, teraz sa to už volá nejako ináč, ale sú tam vaši, tam sú vaši.
Tam dokonca bolo tak, že mi to hovoril jeden, že im povedali, že dajte, vyhoďte faktúru, že vyhoďte faktúru, oni sa čudovali, že prečo majú vyhodiť faktúru, že vyhoďte nám faktúru, a potom im povedali, že, teda o ďalší týždeň, že sú v reštrukturalizácii. A už faktúru vyhodili, ale tam sa to nejak posudzuje, že ten súd posudzuje aj činnosti, ktoré nastali. No a proste, viete, aj s týmto ľudia sa boria a začína to byť módou, čiže chlapi na stavbe, ktorí primárne chcú živiť svoju rodinu a chcú robiť most vo Višňovom, sa budú, chudáci, stávať z nich amatérski právnici, že ako sa vyhnúť tomu, aby s nimi nevybabrali, hej, aby s nimi nevybabrali, lebo vyzerá, že to ide byť módou, to znamená, ide to, súd ide posväcovať to, že nemusíte zaplatiť. To znamená to, že nezaplatíte faktúru, sa stane legálnym. Súd vám to posvätí.
Aj napriek tým skutočnostiam, že ste nakontrahovali, to je normálne, by jeden neuveril. A prečo to hovorím? Že tým chcem dokumentovať, že komu slúži aký zákon. To znamená, zákon, tak jak sme ombudsmanku vytvorili nie kvôli tomu, aby chránila; ale robí aj niečo, nemôžem povedať; a, ale niekedy to tak vyzeralo, že ju vytvorili kvôli tomu, aby mal kto platiť Móricovi nájomné za jeho, za jeho budovu. Teraz sa to už, chvalabohu, najnovšie informácie, zmenilo. Tento zákon vyzerá tiež, že je zákon v prospech niekoho, kto to možno ani tak nepotrebuje.
A teraz urobím ten mostík, prečo mám toto. (Rečník ukazál na pomôcku, ktorú si priniesol.) Prosím vás, zákon o konkurze a reštrukturalizácii rieši aj tzv. malý konkurz. To znamená aj osobný bankrot. A my sme znova tie parametre osobného bankrotu nastavili tak, že u nás môže zbankrotovať len bohatý. Nie že bohatý, ale ten, kto má peniaze. Pokiaľ nemáte peniaze, v zásade tak nemôžte zbankrotovať.
Ja vám to poviem na číslach, lebo čísla sú presvedčivé, čo tam, že môžte tam kvetnato hovoriť. Čísla sú reč, nepustí. V 2013-tom u nás osobne zbankrotovalo 350 ľudí. Využili ten inštitút. V Čechách 19-tisíc. Ak by náš zákon bol funkčný a keď je Čechov raz toľko, aby to plus-mínus sedelo, tak nech by ich v Čechách skrachovalo, osobne zbankrotovalo tisíc ľudí. To znamená, ak tam osobne zbankrotovalo 19-tisíc, niekde niečo je zlé. Hádam nechceme veriť tomu, že my sme tu Švajčiarsko, zem zasnúbená, a Česi sú, napadá ma tu slovo, ale nepoviem ho, že kde.
No, čiže problém je v tom, že máme nevykonateľný zákon, a preto je to tu, že my sme zákonmi, ktoré ste aj vy tu schválili, ja s nimi nič nemám, ľudí dostali do takéhoto kolesa, z ktorého nevedia vystúpiť. Ten škrečok tam vojde, keď chce, a odíde, keď chce, ale my sme dostali tisíce a budú to desaťtisíce, ja nechcem povedať, či to budú státisíce, ale desaťtisíce to budú určite, ľudí, ktorí budú v tomto bludnom kole doživotne, donekonečna, stále, nech chodia tie prípady, kde im to vychádza, že proste sa z toho nikdy nevyhrabú. Celý, predstavte si, že do konca života žijete s tým vedomím, že stále musíte, že nemôžte vystúpiť z toho bludného kruhu dlhov. Ste sa stali rukojemníkmi.
Proste čo je našou povinnosťou? Čo je našou povinnosťou a to chcem povedať, aj vyzývam aj kolegov –  týchto nevyzývam (rečník mávol rukou smerom doľava), našich, hej; že pripravme poriadny zákon o osobnom bankrote a dokopme, dokopme ich k tomu, že sa stane aplikovateľným a že pomôžeme ľuďom, aby mohli z toho kolečka vyjsť, prosím vás, však to je na hlavu. Viete, koľko ľudí je tam a nevie vyjsť, nemôže vyjsť? Je tam odsúdené donekonečna, nemôžu. Teraz, ak chcete zbankrotovať, musíte dať 650 euro, zložiť ako preddavok, že vôbec začne ten proces. Rozumiete, ľudia nemajú na chleba a keď chcú zbankrotovať, musia dať 650 euro ako preddavok. No však to je, to je podľa mňa nepo..., zlé. Jasné, že je to zlé. Aj iné ustanovenia toho osobného bankrotu treba predefinovať nato, aby sa to stalo vykonateľné, aby sme, koho sa dá, z toho kolečka vytiahli.
Prosím vás, koho sa dá, aby sme ho stade vytiahli. Nie kvôli politickým bodom, kvôli tomu, že nám ich musí byť ľúto, že sa tam dostali. A nie sú to podvodníci s tabletami, prosím vás, to nie sú podvodníci s tabletami, ktorí chceli mať alebo plazmovú obrazovku takú, ako nemá ani sused. To nie sú, to sú častokrát a veľakrát a poväčšine ľudia, ktorí bojovali o svoje prežitie, prosím vás, ktorí si požičali na plyn, ktorí si požičali na elektriku a dopadli tak, ako dopadli, lebo to zákony tejto krajiny umožnili, že sme ich tam vohnali. A nevedia stade vyjsť. A našou psou povinnosťou je im dovoliť stade vyjsť. A dovolíme im stade vyjsť úpravou tohto zákona. Kto chce v tej veci pomôcť, tak budem rád.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.7.2014 o 17:52 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:01

Igor Hraško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem ti pekne, Lojzo, že si vystúpil v rozprave k tomuto zákonu, teda k novele tohto zákona. A ja by som len doplnil možno to, že treba týmto ľuďom pomôcť a nielen týmto, ktorí sú dotknutí reštrukturalizáciou, pretože sa to týka aj obyčajných zamestnancov. Poznám osobne jeden príbeh jednej žilinskej firmy, ktorá nevyplatila svojich zamestnancov, bolo ich viac ako 50, ale tí mali ešte aj tú smolu, že teda bol navrhnutý reštrukturalizačný proces, ktorý sudca schválil za podivných okolností, za podivných okolností zasadal aj vlastne ten celý ansámbel ku tomu schvaľovaniu a chceli ich odtiaľ vylúčiť ako veriteľov a tí sa dokonca nemohli ani dostať ku peniazom z garančného fondu solidarity, z ktorých by im bola vyplatená mzda, a už potom Sociálna poisťovňa by si mohla vymáhať od tejto firmy. Ale tam údajne boli tiež nejaké dohody s vedením Sociálnej poisťovne, pobočky Sociálnej poisťovne, takže ja sa pána Muňka budem pýtať, že ako to tam je, ako to tam funguje. Ako to, že sa majiteľ firmy, ktorá krachuje, bankrotuje, oklamala zamestnancov, dokáže dohodnúť s vedením Sociálnej poisťovne, aby sa zamestnanci nedostali ku svojim, ku svojim výplatám, ku svojim výplatám z garančného fondu, pretože z ich výplat išli odvody do garančného fondu. Takže tento celý reštrukturalizačný plán slúži niekomu na legálne oglbanie obyčajných ľudí, ktorí si odrobili svoju prácu a za tú prácu nedostali zaplatené.
Takže ja vítam aj tento krok pani Žitňanskej, ku ktorému si sa vyjadroval, ako pozitívny a treba to naozaj riešiť. Pretože keď to riešiť nebudeme, tak naozaj ľudia sa dostanú do bludného kruhu a ťažko z neho budú môcť vystúpiť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.7.2014 o 18:01 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:03

Marián Kvasnička
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, ja len krátko. Alojz, ja mám veľmi rád metafory, ony sú zvyčajne jazykom prorokov a zvyčajne vedia, ako demaskovať pravdu viac než nejaké exaktné, exaktné veci a rozbory. Tú ekonomickú stránku ako necítim sa kompetentný posudzovať, ale chcel by som zostať pri tej metafore, to, čo si znázornil tým, neviem, či je to klietka pre škrečka, a si porovnal tú situáciu človeka, ktorý je obeťou takéhoto perpetuum mobile, bez nádeje. Jediné, čo si neviem predstaviť, ja som v živote nebol chovateľom, si hovoril, že škrečok môže vystúpiť hocikedy, že ako to technicky teda robí, keď človek je, keď človek túto možnosť nemá. Ja len toľko, ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

1.7.2014 o 18:03 hod.

PhDr.

Marián Kvasnička

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:03

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Ja sa len poďakujem za rozpravu aj za podporu. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

1.7.2014 o 18:03 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:05

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Táto téma dneska sa tu už objavila, keď sme diskutovali o návrhu, ktorý predkladala Lucia Nicholsonová, a je to téma, ktorá sa dotýka predovšetkým sociálneho systému, ale nielen. Je to téma, ktorá hovorí o tom, že máme tu veľmi zle nastavené systémy, systémy pomoci, systémy podporných dávok, systémy, ktoré majú ľuďom pomáhať, ale ich výsledkom je, že im škodia. Škodia im v tom smere, že ich motivujú k nesprávnemu spôsobu správania, života, využívania tohto systému, ktorý vedie k zneužívaniu tohto systému. A mnohokrát sme sa tu o tom bavili, mnohokrát sa asi ešte budeme, ale je to veľký problém tejto krajiny, ktorý naďalej prechádza v tejto snemovni bez povšimnutia. A to je to nebezpečné.
Z hľadiska párročnej budúcnosti Slovenska sú dva veľké zadefinované problémy, s ktorými sa Slovensko bude musieť v priebehu 20 rokov vyrovnávať a bude to veľmi zložité vyrovnávanie. Jedno je starnutie populácie. To, že počet ľudí, ktorí budú v postproduktívnom veku, bude podstatne vyšší, ako je dnes, a bude sa s tým musieť, budú sa musieť hľadať riešenia, ako s týmto problémom naložiť, ako udržať tú spoločnosť výkonnú a efektívnu, a tu sme urobili veľké kroky dopredu spustením dôchodkovej reformy, zmenou systému na niečo iné.
Ten druhý problém je veľmi dynamický nárast počtu príslušníkov rómskeho etnika, nie ako takého, ale tej časti rómskeho etnika, ktoré žije v segregovaných osadách, ktoré nazývame buď ťažko prispôsobiví, alebo trvalí poberatelia sociálnych dávok, ale toto je vyčíslený a zadefinovaný problém, kde sa odhaduje, že dnes presiahol počet, podľa odhadov, pretože nemáme presné štatistiky, 400-tisíc a za 20 rokov ich bude, odhaduje sa, 590-tisíc, možno viac.
Počet relatívne mladej populácie v takomto počte by pre krajinu mal byť prínosom, pretože by to mala byť skupina ľudí, ktorá je zapojená v ekonomickej činnosti, ktorá pracuje, vychováva svoje deti a prispieva k ekonomickému rastu. Ale v prípade práve týchto skupín, segregovaných skupín, zaostalých komunít žijúcich v osadách na úrovni naozaj pomaly doby kamennej, je to obrovský ekonomický balvan, ktorý táto spoločnosť, pokiaľ sa na to bude naďalej prizerať tak, ako to minimálne 10 rokov po krátkom medziobdobí robí, bude zničujúci. Je to vec, ktorú si ekonomicky táto spoločnosť nebude vedieť dovoliť, pretože to je vec, ktorá odčerpáva obrovské množstvo finančných prostriedkov a neprináša tej spoločnosti žiadne finančné prostriedky, naopak, ešte sa na to naväzujú ďalšie a ďalšie problémy: problémy so súžitím v dotknutých regiónoch, problémy s kriminalitou, problémy s chorobami a mnoho, mnoho sprievodných javov, ktoré sú vlastné extrémne chudobným spoločenstvám.
My ale máme možnosť s tým niečo robiť. Toto nie je prekliatie, s ktorým musíme žiť a zmieriť sa s tým a zatiaľ si hovoriť, no ešte to tu nie je, myslím v Bratislave napríklad alebo na západnom Slovensku, a však tí, ktorí tam s tým majú problémy, no môžu sa prípadne odsťahovať, na východnom Slovensku. Toto je zlý prístup. Takýto prístup ja radikálne odmietam. My nemôžme vytvoriť situáciu, že niektoré časti Slovenska prestanú byť ekonomicky užívateľné, prestanú byť priestorom na normálny život obyvateľstva a budú sa vyľudňovať z hľadiska obyvateľstva, ktoré je ekonomicky aktívne, a budú sa stávať mínusovým z hľadiska ekonomického prínosu pre celú krajinu. Preto je nevyhnutné a preto je potrebné začať tieto problémy riešiť.
Tie riešenia nie sú zložité a nie sú tak obrovské, že sa máme právo schovávať za výhovorky, že potrebujeme na to obrovské finančné zdroje, najlepšie z Európskej únie, že potrebujeme komplexné balíky zákonov, na ktorom bude, na ktorých sa bude pracovať desať rokov alebo päť rokov. Tie problémy, ktoré sú zdrojom tohto, týchto negatív, sa dajú pomenovať. Vieme ich odhaliť a máme ich pomenované a väčšina týchto problémov korení a pramení z tak nastaveného sociálneho systému, že pre ľudí, ktorí sú nízko kvalifikovaní alebo bez kvalifikácie a tým pádom ich možnosť uplatnenia na trhu práce je v okolí minimálnej mzdy, sa neoplatí pracovať, pretože štát vytvoril taký košatý, bujarý a komplikovaný systém sociálnych dávok rôzneho typu, príjem zo socia..., sociálny príjem, nazvime to sociálny príjem, je porovnateľný s príjmom z práce. Toto je základný problém, základný gordický uzol, ktorý treba rozpliesť alebo rozťať. Pokiaľ sa tak neurobí, môžme tu rozprávať, hľadať, riešiť, navrhovať, všelijaké vzdelávacie programy, projekty realizovať, sú to všetko stratené aj peniaze, aj stratený čas. Pretože človek pokiaľ nemá motiváciu, aby sa správal tak, ako spoločnosť chce, aby sa správal, tak sa jednak tak nebude správať a bude fungovať úplne ináč a žiadne peniaze to nezmenia.
Takže prvá vec je, nepotrebujeme na odstránenie tohto problému nové dodatočné zdroje, potrebujeme len správne vyladiť a nastaviť systémy, aby neboli zneužívané a aby nemotivovali k tomu, že je výhodnejšie prežívať na sociálnych dávkach - a tým nemyslím len dávku v hmotnej núdzi ako takú, ale aj rodičovský príspevok, príspevok pri narodení dieťaťa, príspevok za školskú dochádzku a celú košatú, košatý strom rôznych platieb, ktorý štát v rámci sociálneho systému k rôznym situáciám rodín a jednotlivcov vypláca.
Dnes sme tu už počuli o zneužívaní systému pri osobnej starostlivosti, pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti. Sú to situácie, ktoré by sa zdalo, že ani nemôžu nastať a nemôžu existovať, a napriek tomu vidíme, do akých extrémov sa dostáva naša spoločnosť, pretože takto sa funguje, keď sa fungovať dá. Preto opätovne, nie je to prvýkrát, ak sa dobre pamätám, štvrtýkrát prichádzame, SDKÚ - DS, do parlamentu s návrhom, ktorý je prvým vykročením tou správnou cestou. Nie je to, ani to nemá byť ambíciou, že to vyrieši všetky problémy, ale je to krok správnym smerom.
Je to kompromisný návrh. A čo je veľmi dôležité a myslím si, že to je podstatou, podstatnou črtou tohto balíka návrhu, tohto balíka zákonov, že sme v snahe nájsť naozaj to najoptimálnejšie nastavenie hľadali podporu, hľadali cesty, ako to presadiť, a zhodli sme sa s Petrom Pollákom, ktorý je vládnym splnomocnencom; vládnym, zdôrazňujem to slovo; pre rómske komunity, takže mohol by som povedať, že my vlastne predkladáme vládny návrh zákona, keď ho predkladá vládny splnomocnenec pre rómske menšiny. A tak by sme sa možno aj mohli trošku aspoň pokúsiť pozrieť na to, že to nie je opozičný návrh, to je návrh, ktorý rieši problém.
A ja by som bol veľmi rád a hovoril som o tom aj s ministrom Richterom, aj s jeho ľuďmi, štátnym tajomníkom a tak ďalej a vieme, že ten problém tu existuje. Veď aj vláda sa ho pokúša riešiť a prijala niektoré čiastkové kroky, ktoré idú tým istým smerom. Môžme sa líšiť v nazeraní na tie spôsoby, na tie techniky, čo, ale tá cesta je jedným smerom. A keď sme sa, v tých praktických činoch sa ukázalo, že ten smer je len jeden, tak sa bavme o tom, o tých nástrojoch, len o nástrojoch a vylaďujme tieto nástroje.
A podstatou nášho návrhu je, že zavádzame - a na tom to musí byť postavené - zásadný princíp, že ten, kto pracuje v akejkoľvek aktivite, aj nie bohvieako hodnotenej, musí sa mať lepšie z hľadiska príjmu ako ten, kto tak, tak nerobí. Môžte namietnuť, že nie všade je dostatok práce. Áno, to je pravda, ale tento návrh zákona, keby bol prijatý, nijako neznevýhodní človeka, ktorý tú prácu chce mať a nemá, oproti situácii predtým, pretože, naopak, on odmeňuje tých, ktorí vidia, že áno, prijmem prácu, pohľadám si prácu aj príležitostnú, aj nízko platenú a budem mať vyšší príjem, ako mám teraz. A to je podstata návrhu. Keď sa nám toto podarí dostať do praxe, že ľudia, ktorí pracujú, sa majú lepšie z hľadiska príjmov, ako tí, ktorí nepracujú, tých, ktorí pracujú, bude zo dňa na deň pribúdať a bude ubúdať tých, ktorí tak nerobia.
Dnes je situácia taká, že aj keď práca je, tak buď ten človek ju nemôže prijať, pretože sám seba a svoju rodinu poškodí, alebo jednoducho logicky o ňu nemá záujem a keď náhodou si neuvedomí túto súvislosť, tak je potrestaný. Ako sa vraví, že za každý dobrý skutok po zásluhe treba byť potrestaný. Dneska na tlačovej konferencii primátor Lipian pán Vokál hovoril konkrétne príklady. Ľudia, ktorí fungovali v rómskej hliadke a za to dostávali odmenu, prišli o sociálnu dávku. A mali vlastne menej ako predtým. Takže oni sa zapojili do práce, ktorá tam bola vytvorená mestským úradom, a boli za to potrestaní. Taký je náš systém. Tak je nastavený náš systém. Človek, ktorý príležitostne tiež vykonával nejakú prácu, tak isto prišiel o peniaze, pretože pracoval. Čo tí ľudia potom urobia a, samozrejme, všetci ostatní, ktorí to sa dozvedia alebo ktorí to vedia? No nebudú pracovať, aj keby mohli, pretože nechcú prísť o túto dávku. Nechcú prísť tak isto o priestupkovú imunitu, ktorú dneska požívajú, pretože keď nepracujú, majú faktickú priestupkovú imunitu. Nie je od nich možné vymáhať pokuty za priestupky, ktoré prípadne spôsobia, nie je možné nejakým spôsobom nedoplatky alebo čokoľvek iné vymôcť, jednoducho požívajú priestupkovú a exekučnú imunitu. Môžme to zmeniť, pokiaľ naozaj vykročíme správnym smerom.
Ja som tu bol s viacerými návrhmi zákonov, toto je kompromisný návrh zákona, nie je ani tak početný z hľadiska počtu zákonov, ako boli tie predtým, pretože sme s Petrom Pollákom diskutovali, hľadali takú vyváženú formu, aby to nebolo tvrdé, aby to nebolo príliš bolestivé, ale, naopak, aby to podporilo práve tých, ktorí pracujú. Čo je teda v tomto balíku, ktorý tu predkladáme? Sú tu štyri zákony.
Prvý zákon sa dotýka samotnej dávky v hmotnej núdzi. Dávka v hmotnej núdzi je už dnes nastavená tak, je postavená alebo jej súčasťou je princíp, že časť príjmu, ktorú osoba má, pokiaľ je potrebné ho podporiť, tú osobu, dávkou v hmotnej núdzi, tak časť príjmu sa nezapočítava do jeho príjmu, aby mal väčšiu šancu sa k tej dávke dostať. Dnes je to 25 percent. Tu jednoducho navrhujeme zvýšiť tú nezapočítateľnú čiastku na 40 %, tým pádom sa viac ľudí dostane, ktorí ale sú zamestnaní, pretože o tých sa jedná, ktorí majú príjem zo závislej činnosti, tak viac ľudí sa dostane k tomu, že ku svojej mzde, minimálnej mzde, modelovo môžme to nazvať, alebo aj práci na dohodu, na čiastočný úväzok ešte dostane priplatené dávku v hmotnej núdzi. Tým pádom sa jeho príjem zvýši, motivácia pracovať sa zvýši.
Tak isto v tejto časti navrhujeme, aby sme z toho príspevku, ktorý vznikol síce veľkou deformáciou z pôvodného prospechového štipendia, ktoré malo motivovať deti k tomu, aby sa učili, a ich rodičov hlavne, aby viedli deti k dobrým známkam, sa stalo automatické priznávanie príspevku deťom za to, že chodia do školy. Ale dnes je to tak benevolentné, že aj dieťa, ktoré má ohromné množstvo vymeškaných a neospravedlnených hodín, dostáva tento príspevok a je významnou časťou príjmu, pretože keď je tých detí v rodine viac, tak, samozrejme, to už vytvorí celkom zaujímavú sumu a opäť to motivuje k tomu, že veľa detí, väčší príjem. A možno by to inak, možno by táto motivácia neviedla potom k takým výsledkom. Navrhujeme, aby sa sprísnil dohľad nad školskou dochádzkou. Aby po siedmich hodinách, ktoré dieťa má za mesiac vymeškané, keď je to viac, aby tento príspevok nebol priznávaný. Aby sme viedli deti k tomu, aby chodili do školy a rodičov predovšetkým, aby na to dohliadli.
Druhým návrhom zákona, druhou časťou, to znamená druhým zákonom, je zmena rodičovského príspevku. Navrhujeme zvýšiť rodičovský príspevok, a to nie o malú čiastku. Navrhujeme zvýšiť rodičovský príspevok na 230 eur, ale nie všetkým. Pretože dnes rodičovský príspevok automaticky vyplácaný absolútne všetkým je tou kľúčovou zložkou príjmov sociálneho príjmu, ktoré získavajú rodiny, ktoré takto žijú. Nie sociálna dávka, nie dávka v hmotnej núdzi, ale rodičovský príspevok, ktorý sa opakuje pri každom dieťati do troch rokov, prípadne do šiestich rokov, čo nie je zriedkavý jav, sa vypláca rodičovský príspevok. Navrhujeme ho zvýšiť. Pre tých, kde aspoň jeden z rodičov, aspoň jeden z rodičov počas predchádzajúcich štyroch rokov má odpracovaných aspoň 270 dní alebo počas tohto obdobia študoval na strednej škole alebo má odpracovaných osemdesiat dní na aktivačných prácach a zvyšnú časť na príležitostných iných, v inom zamestnaní. Opäť je to preto, aby sme tým, ktorým aspoň jeden z rodičov pracuje, rodina, ktorá je teda, preukazuje jasnú snahu zamestnať sa a pracovať, dostala viac, dostala väčšiu podporu. A tí, ktorí toto kritérium nesplnia, tým sa bude vyplácať príspevok vo výške 65 % tejto sumy.
Ďalším zákonom, ďalším bodom je časť, zákon, ktorý novelizuje zákon o priestupkoch. Už som spomínal, že práve tieto skupiny osôb požívajú priestupkovú imunitu. A zrejme všetci vnímate a určite občania vnímajú, že sa nám, žiaľbohu, množia a tá frekvencia je čoraz hustejšia, sa objavujú násilné trestné činy, o tých takých drobných priestupkoch, ktoré nestoja za pozornosť médiám a sú ich desiatky a stovky možno každý deň, sa ani nedozvieme, ale množia sa napadnutia, bitky, ohrozovanie ľudí, ktoré ohrozujú ich bezpečnosť, a ten, tá príčina je práve preto, že od raného detstva posielame jeden signál týmto skupinám občanov: Nič sa vám nestane, keď sa, keď čokoľvek takéhoto typu spravíte, ukradnete, zničíte, pobijete sa, výtržníctvo, pretože už dieťa nie je zodpovedné, môže urobiť, čo chce. Nič sa s ním nedá robiť a potom sa to prenáša do vyššieho a vyššieho veku a už to spoločnosť nezvláda. Tie najvykričanejšie prípady môžme spomenúť, Malacky, Družstevnú ulicu, nezvládnuteľná rodina, ktorá denne pácha množstvo priestupkov. Nezvládnuteľná situácia. Včera alebo predvčerom som zachytil prípad z východného Slovenska, teraz mi vypadlo, kde presne, hromadná bitka, a množstvo, množstvo takýchto ďalších, ďalších záležitostí. Nepotrestané záležitosti, pretože poberatelia sociálnych dávok. Nikdy sa to nezmení, pokiaľ nenahradíme pokutu, ktorá sa vzťahuje pre takéto prípady, inou formou trestu. A tá iná forma trestu, ktorú tu navrhujeme, je odpracovať pokutu, odpracovať si škodu, ktorú páchateľ spôsobil. Už dnes Trestný zákon pozná, aj priestupkový zákon pozná túto formu. Akurát je to absolútne znefunkčnené tým, že pozná, že možno vykonať takéto, takýto trest na návrh páchateľa. A páchateľ nemá prečo si navrhnúť takýto trest, keď vie, že žiadna pokuta sa od neho nikdy nemôže vymôcť. Takže je to tam na srandu králikov. Malou zmenou dosiahneme to, že takáto činnosť sa môže odpracovať. V zákone je už aj zadefinovaná hodnota, hodinová hodnota takejto práce, všetko je predpripravené, len to musíme nastaviť tak, aby to mohlo fungovať.
A druhou dôležitou zmenou je, aby sme odstránili beztrestnosť maloletých. To znamená detí pod 15 rokov. Máme naozaj stovky, tisíce páchateľov priestupkovej činnosti, ktorí sú maloletí, a tento trend je rastúci. Je veľmi jednoduché zaviesť objektívnu zodpovednosť za tieto skutky, ktorú je logické preniesť na rodičov alebo zákonného zástupcu, ktorý opäť rovnakým spôsobom potom bude postihovaný, ako keby priestupok spáchal sám, to znamená buď pokutou a finančným trestom, alebo odpracovaním si tohto trestu. Jedine tak môžme dostať pod kontrolu a utlmiť tento negatívny jav, ktorý sa nám naozaj lavínovite šíri.
No a poslednou časťou tohto balíčka je novela stavebného zákona, kde reagujeme opäť na masovo sa rozširujúci problém nekontrolovaného rozširovania nelegálnych obydlí v rómskych osadách, ktoré sa šíria na cudzích pozemkoch súkromných alebo vo vlastníctve obcí, vo vlastníctve verejnom, kde dnešné nastavenie zákona je tak, tak málo využiteľné, že kým dôjde k reálnemu odstráneniu takejto stavby, pokiaľ sa nemá použiť iný zákon, ktorý niektorí už chopili do rúk a správajú sa alebo pozerajú sa na daný problém ako na odstraňovanie smetiska alebo niečoho podobného, čo je ale naozaj dosť pritiahnuté za vlasy, a nemusí to tak byť, tak dnes to je temer neriešiteľná situácia.
Preto navrhujeme, aby sa do rúk obcí a stavebných úradov vložila právomoc konať veľmi rýchlo, veľmi účinne, aby stavebný úrad na základe podnetu od vlastníka pozemku okamžite a v krátkej lehote vydal rozhodnutie o odstránení stavby a aby, pokiaľ tú stavbu okamžite neodstráni samotný zhotoviteľ tejto stavby, tak vykonal na náklady zhotoviteľa stavebný úrad a následne vymáhal tieto náklady od zhotoviteľa, pričom opäť by sa používali všetky tie nástroje, ktoré predtým som spomínal, od finančnej sankcie až po odpracovanie si spôsobenej škody, respektíve nákladov, ktoré sú s tým spojené. Takýmto spôsobom, aby som to zdôraznil, sa nejedná o likvidáciu rómskych osád, ako mnohí nálepkovali pred časom, ale jedná sa o zastavenie budovania ďalších a nových, nových stavieb. Aby sme zafixovali existujúci stav a aby sa vytvoril priestor na riešenie toho existujúceho stavu, ktorý je početný, nemalý a riešenie tohto stavu nie je jednoduché. Ale keď sa nám bude neustále zväčšovať nekontrolovane a šíriť, nikdy sa nedostaneme k vyriešeniu a vytvoreniu normálneho stavu pri tých existujúcich, ktoré tu vznikali desiatky rokov.
Vážené dámy, vážení páni, ešte hneď by som zároveň uviedol, vás poprosil o dávku pochopenia, že niekedy sa stane aj niečo, čo človek nepredpokladá, ale keďže s týmto zákonom sme tu naozaj pracovali už viackrát a upravoval sa, menil podľa dohôd a rokovaní, ktoré sme mali, tak aj škriatok, tlačiarenský škriatok zaúraduje a pozorní čitatelia v návrhu zákona o rodičovskom príspevku zistia, že v § 4 v ods. 2 konkrétne došlo k tomu, že slovo, slová alebo spojenie "ani jeden z rodičov" sa nahradilo omylom spojením "aspoň jeden z rodičov", čo mení, samozrejme, úplne pôvodný úmysel. V dôvodovej správe aj všade inde je to popísané správne, ale tu sa nám stala takáto záležitosť, všade inde je to v správnom, v správnej súvislosti uvádzané, ale, samozrejme, tento, túto chybu spôsobenú tlačiarenským škriatkom by sme v druhom čítaní opravili pozmeňujúcim návrhom. Ale aby som predišiel nejakým nedorozumeniam a nepochopeniu toho, čo je tam navrhnuté, tak to uvádzam priamo v predkladacom, alebo v úvodnom slove, aby som sám vlastne upozornil na tento nedostatok, ktorý sa nám tam dostal.
Vážené dámy, vážení páni, ja vám ďakujem za pozornosť, ešte raz, opätovne, nie prvý raz vás prosím, aby sme sa na tento problém nedívali ako na politickú otázku, ale na pokus a návrh, ako vyriešiť reálne problémy ľudí, ktorí reálne s týmito problémami sa stretávajú denne, a aby sme vykročili tým smerom, pretože už meškáme, meškáme naozaj veľmi dlho. Mnohokrát sa hovorí, že 20 rokov sa s tým nič nerobilo, ja len pripomínam, že bolo tu krátke obdobie počas môjho pôsobenia na ministerstve práce, sociálnych vecí, kedy sme s tým zásadne robili a zmenili mnohé veci, mnohé z nich ako ich základy pretrvali, ale v rôzne pozmenených a deformovaných podobách. Dnes sa k tomu vláda pokúša vrátiť rôznymi cestami, pretože iná cesta nie je a my nadväzujeme na túto cestu. A to by sme naozaj mohli tú snahu zliať do jedného prúdu a neriešiť to vládno-opozične, pretože to ľuďom nepomôže.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tohto návrhu zákona.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

1.7.2014 o 18:05 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video