36. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel naviazať na tú časť, kde predrečník pán poslanec Mikuš hovoril o tom, že zákon treba stiahnuť, respektíve vrátiť na prepracovanie, lebo to je jediný logický postup v tejto situácii, kedy vláda zároveň podáva do parlamentu zákon, ktorý zavádza biznis s povolenkami na predaj vody do zahraničia, to je spomínaný § 17a), a stále to v zákone máme, a zároveň hovorí, že chce v ústave zabrániť vývozu vody do zahraničia, pokiaľ táto ústava alebo táto ústavná zmena prejde.
Nachádzame sa v schizofrenickej situácii preto, lebo vláda spustila ráno takú záchrannú operáciu, kedy bola prichytená pri tom, že chce urobiť biznis s vodou do zahraničia cez tieto povolenky, rýchlo ich rozdať za zlomok reálnej ceny a teraz nevie, čo s tým urobiť ďalej, lebo tlak lobistov je obrovský. A ten zabránil tomu, aby vláda urobila to najrozumnejšie, čo môže urobiť, tento zákon stiahla a prepracovala. Nikde inde si neviem predstaviť, v nejakej demokratickej krajine, že by sa prijímal zákon a doslova o pár minút alebo o pár hodín sa malo hlasovať o biznise s vodou a zároveň by tá istá vláda hovorila, že ten biznis chce zakázať. Je to naozaj situácia, ktorá môže vzniknúť len tak, že je tu obrovský tlak lobistických skupín, ktoré prikázali, aby sa nesťahoval tento zákon. V žiadnom inom štáte si neviem predstaviť, že by sme hlasovali o návrhu, ktorý chceme ústavne o mesiac alebo o pár týždňov zakázať.
Preto by som chcel aj ja apelovať na pána ministra, aby trochu takej profesionálnej cti uplatnil a jednoducho ten zákon stiahol a doniesol na stôl to, čo skutočne chcú predložiť, nielen na tlačovej konferencii, ale aj sem na pôdu parlamentu, kde by sa jasne od tohoto neseriózneho biznisu dištancovali. Jednoducho tak, aby sme, každý, vedeli, o čom hlasujeme.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem sa poďakovať všetkým kolegom, ktorí reagovali faktickými poznámkami na moje vystúpenie. Dotknem sa tak okrajovo troch.
Pán kolega Kuffa, keď si čítal ten paragraf, no prečítal si jasnú predprípravu na predaj cisternami a vodovodmi do zahraničia a o tomto paragrafe, respektíve o celom zákone vláda hovorí, že zakazuje predaj.
Pán kolega Jurzyca, áno, ja tiež vnímam ako obrovský hendikep, že Slovensko nemá víziu alebo jasný pohľad na to, ako chce riešiť svoje nerastné bohatstvo. Samozrejme aj v súvislosti s tým, aby sme to neriešili partikulárne, keď nastane niekde nejaký problém, a samozrejme aj v súvislosti s tým, aby to bolo v prospech všetkých občanov, respektíve najviac občanov Slovenskej republike ako celku a samozrejme prioritne dotknutých miest a obcí. A aby sme nepôsobili len negatívne na tieto obce a len pod tlakom napríklad aj opozície im možnosť, dovolili možnosť rozhodnúť sa v referendách pri niektorých ťažbách nerastných surovín.
A, pán kolega Martvoň, no opäť vidím, že tu nie je, to je také typické preňho, zaštekať vo faktickej a nepočkať ani na odpoveď. Tomu hovorím politikárčenie, pán kolega, ak ma niekde počúvate. A moja otázka, že čo sa stane, ak neprejde ústava, vlastne bola o tom, že či SMER politikárči alebo mu ide o vec. Ak ústava neprejde, dáte do druhého čítania ten istý pozmeňujúci návrh, ktorý bude v tej ústave o zákaze predaja vody do zahraničia? To bola moja, to bola filozofia tej otázky.
A k tomu, že či premiér dneska nezosmiešňoval opozíciu. No nezdal sa mi, že by zosmiešňoval, skôr si myslím, že zdal sa trochu nervózny. A ak chcete také prirovnanie, tak sa mi zdalo, že tam bolo niečo ako ústup, náprava, zatiahnutie ručnej brzdy.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, vážený pán minister. Náročky som si nechal vaše oslovenie, pán minister, nakoniec, pretože vo svojom vystúpení sa chcem prihovárať priamo vám.
Pán minister, na aktuálnu schôdzu parlamentu ste predložili novelu zákona o vodách, ktorou sa práve teraz zaoberáme, a už niekoľko dní. Touto novelou zavádzate možnosť vláde Slovenskej republiky svojvoľne prideľovať licencie na ťažbu a predaj podzemných vôd do zahraničia. O týchto licenciách alebo povoleniach, ak chcete, má rozhodovať vláda, pričom vláda sama arbitrárne určí, či firme, ktorá kritéria splní, povolenie udelí alebo nie. Priniesli ste teda zákon, ktorý umožňuje udeľovať monopol na odber podzemných vôd na Slovensku vyvoleným spoločnostiam, rôznym spriazneným záujmovým skupinám. Pretože vláda podľa vášho návrhu zákona, podľa § 17a, keď príde napríklad päť žiadateľov, tak sa môže rozhodnúť, že tebe licenciu udelím a ďalším štyrom ju neudelím. A toto svoje rozhodnutie nemusí nijak odôvodňovať, nemusí ho nijak zdôvodňovať. Je to ako s investičnými stimulmi. Vláda si vyberie, komu stimul dá a komu nie. Neexistuje korupčnejšia sféra, ktorá by ponechala viac na svojvôľu vlády, než takáto schéma, ktorú ste vo svojom zákone priniesli a proti ktorej tu už niekoľko dní protestujeme.
Z vášho zákona teda jasne trčí snaha, ak nechcete hovoriť o privatizácií vody, tak prinajmenšom sprivatizovať zisky z predaja vzácnych podzemných vôd do zahraničia vytvorením administratívnych monopolov pre ťažbu týchto podzemných vôd a ich vývoz a následný predaj. Zo skúseností z predchádzajúcich rozhodnutí poznáme takéto schémy. Už tu mnohokrát zaznelo a musím to zopakovať, schéma pri slnečných elektrárňach, kedy len vybrané záujmové skupiny počas jedného víkendu mali možnosť dostať sa k licenciám pre postavenie veľkých fotovoltaických elektrární, fungovala rovnako. A jej náklady dodnes platia všetci Slováci v drahších účtoch za elektrinu. A teraz sa prihováram k občanom Slovenskej republiky, ktorí možno sledujú toto zasadnutie, či už naživo, alebo zo záznamu, takáto istá schéma bola použitá pri fotovoltaických elektrárňach a vy, všetci občania, kvôli nej platíte o niekoľko percent viac každý mesiac za elektrickú energiu. To sú, to je veľa eur každý mesiac, každý rok za celých tých niekoľko rokov, kedy táto schéma funguje.
Pán minister, nehovoríte pravdu, keď tvrdíte, že zákon v znení, ako ste ho predložili, presadzujete kvôli tomu, aby ste vývozu vody zo Slovenska zabránili. Bojovať proti vývozu vody tým, že schválite jeho povolenie, to je ako bojovať za mier tak, že nikde nezostane kameň na kameni. Je to jednoducho nezmysel.
Pán minister, nehovoríte pravdu, keď tvrdíte, že tento zákon je treba prijať, pretože bez chýbajúcej regulácie by dnes mohol slovenské podzemné vody čerpať a predávať do zahraničia ktokoľvek. Povolenie na čerpanie podzemných vôd vo veľkom rozsahu totiž vydávali len orgány štátnej vodnej správy a tie ich vydávajú pre konkrétny účel. Napríklad pre zásobovanie obyvateľov vymedzeného územia pitnou vodou. Keďže štát môže robiť len to, čo mu zákon explicitne dovoľuje, na rozdiel od občana, ktorý môže robiť všetko to, čo mu zákon nezakazuje, ak v zákone explicitne nie je dovolené udeliť povolenie ťažiť vodu za účelom jej vývozu do zahraničia, nemôže ho orgán štátnej vodnej správy povoliť. Preto dnes Slovensku žiaden výpredaj pitnej vody nehrozí. Pán kolega Simon vás v predchádzajúcej v rozprave navyše dobre upozornil a správne, že veď vaše ministerstvo je orgánom, ktoré metodicky riadi činnosť okresných úradov. Stačil by jeden váš príkaz, jeden váš metodický pokyn, ak máte pocit, že toto nie je dostatočne jasné, nie je ukotvené v legislatíve, aby by ste jasne všetkým tým úradníkom dali najavo, že takéto povolenie nikdy vydať nesmú a nemôžu.
Pán minister, nehovoríte ani pravdu, keď tvrdíte, že ste si istý, že má Slovensko pitnej vody prebytok v desiatkach tisíc litrov za sekundu. Ja som to už hovoril v rozprave, keď som vystupoval písomne, a nechcem to celé opakovať. Ale používateľom údajov z vodnej bilancie, mnohí kolegovia aj oveľa väčší odborníci na túto tému ako ja vám to už pripomenuli, vodná bilancia je pre tento účel absolútne nevhodným ukazovateľom. Podľa rôznych odborníkov, a tie názory sa naozaj rôznia, naozaj má Slovensko pitnej vody prebytok. Ale ten prebytok je výrazne nižší, než tvrdíte vy podľa údajov vodnej bilancie. Podľa odborníkov, ktorí stoja za petíciou proti vášmu zákonu, je takýto prebytok len na úrovni 1600 litrov za sekundu, čo je viac než päťnásobne menej než váš vládny materiál, ktorý už v roku 2012 schválil priestor pre predaj až 8600 litrov vody za sekundu do zahraničia. Osemtisíc šesťsto litrov za sekundu, to už je taká menšia rieka. To je, ako keby ste zahatali Hron pri Brezne, nepustili ani kvapku vody ďalej a nechali ho celý čapovať do nejakých cisterien a vyvážať do cudziny.
A navyše nehovoríte pravdu, keď tvrdíte, že vaša schéma je transparentná, pretože o udelení povolení má rozhodovať vláda a bude tam predsa pripomienkové konanie. Vláda si môže schváliť čokoľvek napriek pripomienkovému konaniu. Podľa vášho návrhu zákona, ako som už povedal, nemusí svoje rozhodnutie nijako odôvodňovať a o pridelení povolenia nebude rozhodovať na základe žiadnych kritérií, pritom práve kriteriálny výber je základným predpokladom transparentného konania štátnych orgánov. To, čo vy navrhujete, je presný opak transparentnosti.
A to je aj hlavný dôvod, prečo sa opozícia takýmto spôsobom zjednotila a prečo opozícia odmieta návrh zákona, tak ako ste ho predložili. A nestihol som to v písomnej rozprave, čisto proforma sa pridávam ku všetkým tým procedurálnym návrhom na stiahnutie tohto návrhu zákona, ktoré už podali moji predrečníci.
Preto vám, pán minister, chcem povedať toto: Rešpektujem, že vaša strana a vláda získala vo voľbách 83 mandátov, a preto si dokáže presadiť takmer čokoľvek. Ale táto krajina vám nepatrí. Ani volebný výsledok vás neoprávňuje k tomu, aby ste bohatstvo tejto krajiny rozdávali svojim známym a vyvoleným záujmovým skupinám v rôznych netransparentných schémach. Nemôžete si zobrať čo chcete a od koho chcete. Slovensko vám nepatrí. Máte len mandát spravovať Slovensko, starať sa oň a zveľaďovať ho. Mandát, ktorý ste podľa môjho názoru počas doterajšej vlády absolútne premrhali. To, čo vám najviac vytýkam, je, že tu máte takmer ústavnú väčšinu a že ste toľko dobrého mohli urobiť pre túto krajinu. A keď sa obzriem na tie predchádzajúce dva roky, je to najväčšia premárnená príležitosť, akú kedy na Slovensku ktorá vláda mala.
Postoj k zákonu o vodách, tak ako ste ho predložili, v tom znení, je úplne jasný. S návrhom, tak ako ste ho predložili, súhlasí len strana SMER a zopár vodárenských spoločností, lobistov. Nikto iný, nikto iný. Proti tomuto návrhu sú všetci. Sú proti nemu občania Slovenska, petíciu proti zákonu, ich zatiaľ podpísalo zhruba 60 000 a počet ich podpisov každý deň rastie. Okrem občanov, na ktorých by vám malo záležať a ktorí sa proti tomuto zákonu mobilizujú ako už dávno nie, stanujú pred parlamentom, je proti celá opozícia. A sú proti odborníci, ekológovia, vodohospodári, hydrológovia. Ste v tom jednoducho sám. Zostal ste v tom sám. A napriek tomu ste ešte do dnešného rána tento vodný kšeft tlačili ďalej. Nečudujem sa tomu, čo sa stalo dnes ráno, nečudujem sa tej tlačovej besede, na ktorej ste vystúpili spolu s pánom predsedom vlády Robertom Ficom. Nečudujem sa, že ste taký nervózny. Vodný zákon, tak ako ste ho predložili, sa pre SMER môže stáť tým, čím sa kauza SPP stala pre staré pravicové strany. Môže byť tým, čo proti vám definitívne poštve verejnú mienku a čo vám zlomí väz. Rozprával som sa v parlamente aj s mnohými poslancami za vašu stranu a, veru, musím povedať, že ani mnohí z nich neboli týmto návrhom zákona nadšení.
Lenže, vážený pán minister, vo svetle vášho posledného vystúpenia a vo svetle dnešnej tlačovej besedy vám musím povedať ešte jednu vec. My nepotrebujeme meniť ústavu len preto, aby sme zastavili vaše smerácke kšefty. Ak chcete kšeftom s predajom pitnej vody, o ktorých sa dnes toľko hovorí, ak im chcete zabrániť, stačí, aby ste stiahli tento návrh zákona. Úplne by stačilo, aby vás premiér prinútil, aby ste tento návrh zákona stiahli a povedzme potom prišli s inou novelou, ktorú, tak ako aj mnohí kolegovia povedali, by umožnilo Slovensku získať aj na predaji pitnej vody, ale v transparentnej schéme, ktorá by bola na prospech všetkých daňových poplatníkov, a aby sme tieto príjmy mohli používať na financovanie školstva, zdravotníctva a ďalších vecí. Lenže to vy nechcete. Priniesli ste netransparentný návrh zákona a teraz, keď opozícia navrhne alternatívnu transparentnú schému, ktorá by dokázala zabezpečiť, ale transparentným spôsobom to, čo sám navrhujete, tak ich ešte kritizujete za to, že si to dovolili.
Ak by chcel pán premiér zabrániť obchodu s vodou, úplne by stačilo prinútiť vás, aby ste tento zákon stiahli, a ak by ste ho nechceli poslúchnuť, kľudne by vás mohol odvolať. Naozaj nerozumiem, prečo biznis, ktorý ste sami vy priniesli sem do parlamentu, chcete zastavovať zmenou ústavy. My nemusíme robiť z ústavy trhací kalendár, aby sme vám zabránili urobiť tento biznis. Bude to dymová clona, tá zatiahnutá ručná brzda po tom všetkom, čo váš návrh vyvolal. Vyskúšali ste, neprešlo to, tak teraz zaťahujete ručnú brzdu a vytvárate dymovú clonu, aby ste napravili svoju poškodenú reputáciu. Alebo je ten návrh zmeny ústavy ešte možno príznakom niečoho iného. Možno je príznakom toho, že premiér je príliš slabý na to, aby dokázal zastaviť sám, a preto musí vytiahnuť tú najsilnejšiu kartu a zastaviť vás až ústavným zákonom, ktorý zabráni tomu, čo vy sám tu presadzujete.
Preto mi dovoľte na záver povedať aj jednu výzvu určenú priamo pánu predsedovi vlády. Vážený pán premiér, prestaňte sa hrať hry s opozíciou aj s občanmi Slovenska, buďte aspoň raz v živote chlap, postavte sa pred ľudí a priznajte: spravili sme chybu, sťahujeme zákon, odvolávam ministra. Naša krajina si nezaslúži, aby sa z jej ústavy robil trhací kalendár len kvôli tomu, že predseda vlády tejto krajiny je neschopný držať biznis vlastných ministrov na uzde.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Pán poslanec, piár dobrý, výsledok a prejav politickej strany, vieme, aký je. Prestaňte hovoriť už o tom, že čo sme chceli spraviť. Ten zákon je v podstate dobrý. Ten zákon aj tak by sa musel prijať, keď nie teraz, tak v roku 2016. Keď premiér povedal, že bude ústavný zákon, tak v druhom čítaní iste dôjde k pozmeňovaciemu pozmeňovacími návrhmi. To, aby to bola trojpätinová väčšina, proste musela rozhodovať o vode. Nebudem sa tu ďalej k tomu zmieňovať, pretože zbytočne by som zdržiaval čas.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Chren, zaujímavé počúvať vaše vystúpenie, pokiaľ chce Slovensko alebo niekto z ministrov niečo povýšiť na úroveň ústavy a dať to do ústavnej ochrany, tak vtedy s tým manipulujete, alebo hovoríte, že niekto si robí z ústavy trhací kalendár, že je to dymová clona, ručná brzda. No ale je to dosť zaujímavé, lebo na jednej strane stanujú tu ľudia, alebo stanovali tu ľudia jeden a pol týždňa, alebo dva týždne, každý z vás z opozície sa pri nich pristavoval, ťapkal ich po pleci, že dobre robia, čo robia, a keď to chce dať SMER do ústavy, zákaz obchodovania alebo vývozu vody z krajiny, tak vtedy zrazu si SMER robí z ústavy trhací kalendár. No je to trošku také úsmevné.
No ja vám poviem ale, prečo teraz tak útočíte na ministra. No súčasná právna úprava, tak ako ju prijala vláda SDKÚ v roku 2004, vyhovuje súčasným špekulantom, ktorí obchodujú s vodou, nakoľko využívajú rôzne legislatívne diery v tomto zákone o vodách. Jedna z tých legislatívnych dier je aj to, že v podstate podľa zákona o vodách takej spoločnosti sa udelí iba nejaká sankcia a keď niekto dá tú spoločnosť do konkurzu, tú sankciu už štát nikdy nevymôže. No a práve tu je ten problém, ktorý chce riešiť aj pán premiér, aj minister, keď to zakotvíme do ústavy, ľahšie to dostaneme aj do trestnoprávnej roviny voči takýmto potom špekulantom s vodou.

Ďakujem pekne za slovo. Na prvý pohľad tu máme dočinenia s niečím úplne novým, naozaj, nebol tu ešte pokus vodu vyvážať ani zakazovať vývoz vody v takejto podobe. Skutočne je to čosi bezprecedentné, čo nemá nielen u nás, ale v celej Európe obdobu. Ale napriek tomu ja chcem trošku protirečiť tomuto podľa mňa zdaniu, a to tým, že nie je to celkom terra incognita a nie je to celkom zelená lúka, na ktorej ideme stavať túto zdanlivo úplne novú konštrukciu, pretože ja tu vidím viaceré analógie a precedensy už z minulosti. Kolega tu spomínal ten biznis so solárnymi panelmi, solárnymi elektrárňami v nedávnej minulosti za prvej vlády Roberta Fica. Veľa sa tu hovorilo o pochybnom a pre štát nevýhodnom obchode s tzv. teplým vzduchom. Ale na čo ja chcem poukázať, o čom sa tu menej hovorí, a tam tá analógia je možno ešte bezprostrednejšia, je ten mnohoročný obchod, podobne pochybný obchod so surovým drevom alebo len s minimálne spracovanou a zhodnotenou drevnou surovinou, ktorá sa dlhodobo a v obrovskom množstve a úplne nezmyselne z hľadiska príjmov štátneho rozpočtu vyváža do zahraničia.
Keď konfrontujem s týmto problémom príslušného pána ministra, tak zvykne odpovedať, že jeho to hnevá podobne ako mňa, ale už je neskoro, lebo už máme podpísané kontrakty, ktoré keby sme chceli teraz zrušiť, bolo by to pre štát ekonomický neúnosné. A ja som presvedčený, že podobný scenár hrozí aj tuná. Takže by sme sa mohli pozrieť na to, ako to funguje s tým drevom a poučiť sa, poučiť sa z toho nehorázneho vývozu surového dreva.

Ďakujem za slovo. Martin, hovoril si o prideľovaní povolení na prevod a prepravu vodu. Ja by som ťa možno trochu doplnil a dotknem sa aj tej vodnej bilancie, o ktorej si hovoril. Na úvod však poviem, že vypočul som si, respektíve pozrel som si tú tlačovú besedu, ktorej si sa aj ty dotkol vo svojej rozprave, nášho premiéra. Nuž, sú to presne tie isté Ficove drísty, ako aj drísty ministra, o ochrane, a pritom v tom zákone je evidentné, že sa tie prepravy a prevody povoľujú.
Takže k tomu, k tým, prideľovaniu povolení. Žiadateľ si predloží žiadosť na úrad životného prostredia. Tam úradníci formálne prekontrolujú vecné náležitosti, či boli všetky predložené, a preruší konanie, pošle žiadosť na ministerstvo životného prostredia. Do nejakého času vypracuje ministerstvo materiál do vlády, ktorá rozhodne, či udelí súhlas, a ak tento vláda dá, o čom nepochybujeme, že dá, príslušný úrad vydá povolenie na prepravu a prevod vody. To všetko sa deje na základe § 17a ods. 4a bod 6, kde sa aj hovorí o tých náležitostiach. Ale tam sa hovorí o náležitostiach podľa § 21 alebo právo nadobúdateľa podľa § 22. Z toho vyplýva, že žiadosť na prepravu a prevod vody môže podať len ten, kto už má vydané právoplatné povolenie na odber. Ten, kto má prebytky, tak ten môže požiadať o vydanie povolenia na prepravu alebo prevod vody. Ale podľa súčasne platného zákona by takémuto subjektu malo byť zmenené alebo zrušené povolenie podľa § 24 a vydané nové na nižšiu kapacitu. Takže ak získa podľa nového zákona povolenie na prepravu alebo prevod, ostáva mu v platnosti aj to pôvodné? Takto dôjde k rozporu vydaného prvého platného povolenia na odber daného množstva a zároveň druhého na prebytky. No aké to bude mať dopady na bilanciu? Podľa platného zákona musí subjekt nahlasovať odbery do bilancie každoročne, ale v novom zákone nie je vôbec zakotvená povinnosť nahlasovania prepravenej alebo prevedenej vody. Takýmto krokom to bude deformovať celú vodnú bilanciu.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja by som rád opravil jedno z tých tvrdení, čo ste povedali, že do dneška rána sa snažili pretlačiť tento biznis alebo tento zákon. No, to nie je celkom pravda, lebo zákon je stále na stole a keby teraz bola ukončená rozprava, tak o ňom hlasujeme. Skrátka zákon na biznis s vodou SMER stále tlačí ďalej, len rozpráva o tom, že niekedy prinesie ústavnú zmenu, možno potom, snáď. Poctivé by bolo tento zákon stiahnuť, prepracovať a dať do takej podoby, aby sa SMER pod neho vedel podpísať. A tu je práve ten obrovský tlak lobistov, ktorý znemožňuje, aby vláda tento návrh zákona stiahla. To znamená, že nechováme sa štandardne, že vláda nestiahne návrh zákona, s ktorým nesúhlasí od dnešného rána, ale chováme sa tak, že žiada, aby ho, cez tento parlament tento zákon prešiel a potom sa, neskôr, uvidí, ako sa bude obchodovať s vodou ďalej.
A ešte k tomu samotnému jadru toho obchodu. No tak prichytili sme SMER pri úplnej klasike ako pri emisiách. Rozdať rýchlo povolenky a potom tvrdiť, že sa už nedá urobiť nič iné len obchodovať s tými subjektami, ktoré povolenky majú. Je to scenár, ktorý sa tu opakuje od prvej Ficovej vlády, cez emisie až cez obchod s drevom, až proste po obchod s vodou. To znamená, narýchlo rozdať povolenky za zlomok ceny. A to, že sme predstavili alternatívny koncept a že o ňom, jemu všetci rozumieme, tak ako napríklad v Nórsku alebo niekde inde, kde sa štát stará o svoje nerastné bohatstvo, a kde navrhujeme, že ak teda máme nejaký prebytok, tak ho v aukcii predajme, no, samozrejme, že nič podobné v zákone nie je. Narýchlo rozdané povolenky, to je celé, o čom je tento zákon. A mám veľkú obavu, že celá záležitosť ohľadne ústavy, samozrejme, padne, akonáhle sa tento zákon schváli. Takže jediné poctivé riešenie je stiahnuť návrh zákona a priniesť taký, ktorý biznis s povolenkami na vodu jednoducho zruší, a nie zavedie tak ako teraz.

Ďakujem. Dneska ráno pán premiér Fico hodil záchranné laso SMER-u a poslancom, aby ich dostal z tej blamáže, do ktorej sa dostali, a z tej slučky, ktorú už verejná mienka okolo krku SMER-u začala sťahovať. Záchranné laso sa volá: hoďme do pľacu ústavu! Ja kolegom z opozície chcem navrhnúť: nevenujme sa už vôbec tejto téme z hľadiska ústavy, pretože to je len a len finta, len krycia dymová clona. Žiaden text tu není, žiaden návrh tu nie je, len pán premiér povedal, že niekedy áno. Koľko takých smelých návrhov sme už počuli? Pán premiér z tejto tribúny niekoľkokrát hovoril, ako pripravia a podporia ústavnú ochranu dôchodkov z II. piliera. Dodnes sa nič nestalo. Takýchto propagandistických blábolov sme tu už počuli mnoho. Vôbec sa netreba venovať a spomínať ústavu. Máme tu zlý zákon. Zákon, ktorý umožňuje obchodovať s vodou v prospech úzkych biznis skupín. Tento zákon chce vláda pretlačiť cez parlament. Čo to tu rozpráva o ústave? Ústava je len záchranné laso, ktorým sa má oklamať verejné mienka, nič iné.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Chren na záver svoje vystúpenia povedal, že by bolo dobré, keby pán premiér priznal chybu, odvolal ministra, dal návrh na zmenu ústavy, a išlo by sa ďalej. No, len, pán poslanec Chren, takto SMER nefunguje. My už ich marketingový spôsob komunikácie poznáme. Nech sa stane čokoľvek, nikdy nepriznajú chybu. Okamžite sa urazia a okamžite obvinia zo všetkého opozíciu. Oni nikdy nepriznajú chybu. Darmo budeme argumentovať tým, že vodná bilancia Slovenského hydrometeorologického ústavu nehovorí nič o reálnom stave pitnej vody. Darmo im budeme vysvetľovať, že vodovod z Legnavy nebolo možné postaviť legálne podľa dnes platných zákonov. Darmo im budeme hovoriť o tom, že Európska komisia nazýva vodu verejným statkom, nie tovarom, ani strategickou surovinou. Proste, oni nepriznajú chybu, iba sa urazia a obvinia opozíciu, že za všetko sme vlastne vinní my.
No a potom majú ešte jednu, druhú marketingovú hru na dobrého a zlého. To ste si určite tiež všimli. Najprv mal byť dobrý pán minister Žiga. Tak to hrali celý minulý týždeň, lebo on ide ochrániť vodu ako strategickú surovinu, ale keď sa to SMER-u vymklo z rúk, tak teraz si vymenili úlohy. Dobrý je pán premiér Fico, ktorý chce ústavou chrániť vodu, a zlý je pán minister Žiga. Takže teraz hrajú túto zaujímavú hru. Ale čo je najdôležitejšie pre nás a čo by som chcel podčiarknuť, že medzi zákonom, ktorý sme riešili na ostatnej schôdzi, o zákaze ťažby uránu a medzi týmto vodným zákonom existuje veľká paralela, že tlak verejnej mienky a poctivá opozičná práca majú svoj zmysel. Nakoniec musí SMER kapitulovať.