37. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, milý Lojzo, možno ti pomôže vyriešiť tú dilemu to, čo som povedal vo svojom príspevku v rozprave a na čo som upozornil, že tento návrh novely ústavy je napísaný tak, že vývoz pitnej vody nezakazuje a nevylučuje. Minimálne je napísaný tak, že sa mu dá porozumieť obidvoma spôsobmi výkladu. A ten, ktorý je bližšie k legislatívnym pravidlám vlády, hovorí, že táto novela ústavy je napísaná tak, že pitná voda sa môže vyvážať v neobmedzenom množstve. Rád ti tú argumentáciu poskytnem aj čiernu na bielom, aby si si ju mohol preštudovať, a teda možno prísť k nejakému konzistentnejšiemu a na odborných argumentoch založenému záveru. Čiže my sa nemusíme zhodovať vo svojich cieľoch. Ja si myslím, že kedy boli transparentné pravidlá na základe súťaže v prospech všetkých občanov, že by Slovensko mohlo prosperovať aj z obchodu s vodou, ak niekedy v budúcnosti taká situácia nastane. Ty si to možno nemyslíš, ale každopádne, ak podporíš túto novelu ústavy, tak otvoríš práve tomu biznisu opäť ďalšie dvierka. Pretože neverím, že tento návrh novely bol takým spôsobom, že umožňuje dvojznačný výklad, napísaný náhodou.

Vážená pani predsedajúca, prítomní páni poslanci, pani poslankyne aj občania, ja sa teším tomu, čo dnes môžem vidieť, čo dnes môžem sledovať, a ako vývojom postúpil zákon, vodný zákon aj návrh zmeny ústavy do svojho zabudnutia, a verím, že aj do svojho rozptylu. Úprimne sa teším tomu, že vlastne aj dnešným dňom bol usvedčený špekulatívny obchodný zámer súčasnej vlády, neviem, či to môžem stavať na celú vládu alebo len na rezort ministerstva životného prostredia, ktorá špekulovala, kalkulovala s tým plánovaným sprivatizovaním pitnej vody. Tak ako tu bolo povedané mojimi predrečníkmi, nielen vodný zákon vyvolal veľké rozpory a prejavil mnoho nejasností, mnoho nezrozumiteľností, rovnako tak výrazne neurčitým a nezrozumiteľným je aj predkladaný návrh novely ústavy, o ktorom dnes rokujeme. Veľmi exaktne a veľmi explicitne to prezentoval práve pán poslanec Chren, keď poukázal na dve zradné miesta, resp. dve podmienky, dve výluky, na základe ktorých nemalo dochádzať alebo mal byť zakázaný predaj, preprava alebo prevod vody.
Naozaj snažila som sa to aj ja v rámci odborných právnych kruhov zisťovať, či takáto formulácia a tá skladba slovných výrazov, to učenie, že sa to, tento zákaz netýka pitnej vody, minerálnej vody a prírodnej liečivej vody balenej do spotrebiteľských obalov, nie je zradná. Naozaj bolo to potvrdené, že takýto výklad je neurčitý, je nejednoznačný a je možné takýmto spôsobom pripraviť živnú pôdu pre uskutočňovanie nekalých špekulatívnych zámerov, kedy môže dochádzať k preprave a prevodu vody do zahraničia na komerčnom princípe.
Rovnako tak ďalšiu nástrahu, pre ktorú si dovoľujem takto predložený návrh zmeny ústavy považovať za bianko šek, vidím v podmienke alebo vo výnimke poskytovania vody do zahraničia formou humanitárnej pomoci, pretože opäť takáto formulácia ústavného návrhu predpokladá následné zmeny v zákone o humanitárnej pomoci, ktoré, sa obávam, že zmenou ústavy, po zmene ústavy, ak by bola prijatá, už my ako poslanci vzhľadom na skladbu parlamentu by sme nedokázali ovplyvniť.
Bez riadneho definovania toho alebo neurčenia toho, ako by boli zadefinované spotrebiteľské obaly alebo ako by bola v konečnom dôsledku zadefinovaná humanitárna pomoc, je pre mňa takto postavený návrh zákona absolútne neprijateľný, absolútne neprípustný. Ja na nekoncepčnosť, nesystémovosť a nelegitímnosť prípravy legislatívnych návrhov poukazujem už dlhodobo a tejto kritike sa nevymkne ani takto pripravený návrh zmeny ústavy a napokon ani samotného vodného zákona. To, čo mi v tomto zákone o zmene ústavy chýba a chýbalo mi to aj v prvom čítaní vodného zákona, bolo to, že my sme ako poslanci nemohli formou načítanej dôvodovej správy vychádzať z exaktných údajov z riadnej dôvodovej správy, ktorá by obsahovala riadne stanoviská, odborné stanoviská, ako to vyzerá na Slovensku vôbec s vodnou bilanciou, či vôbec Slovensko má dostatok či už pitnej, alebo aj úžitkovej vody. Jednoducho pre mňa je nepredstaviteľné, že tak ako v iných zákonoch, obzvlášť v tomto zákone, ktorého predmetom je prerokovanie toho, ako budeme nakladať s tou jednou najstrategickejšou, najvzácnejšou surovinou, ako je voda, pre mňa to je neprípustné, že takýto materiál neobsahuje základné východiská. Základné východiská, ktoré by ukazovali aspoň na ten najzákladnejší atribút, na to základné určenie a tým v tomto prípade je, či vôbec Slovensko disponuje dostatkom či už úžitkovej, alebo pitnej vody.
Ak som sa radila v kruhu odborníkov, ktorí sa vode venujú dlhé roky, spomeniem Michala Kravčíka, pretože on je uznávaný, uznávanou odbornou autoritou, ten nielen mňa, verím, že nielen mňa, ale aj iných poslancov, upozornil na to, že Slovensko už teraz má výrazný pokles vody. Odhady sú 200 mil. kubíkov vody ročne. A približne v takomto objeme sa plánoval prevod a preprava vody do zahraničia.
Neviem, ako my si môžeme za takéhoto stavu, za stavu nešpecifikovania základných atribútov, základných informácií vôbec pripravovať takéto zákony. Pre mňa je to absolútne neprípustné, že zákony v našej krajine, ktoré pojednávajú o strategických zdrojoch, o strategických surovinách, sú pripravované do legislatívneho procesu bez toho, aby sa tieto materiály opierali o štúdie, odborné štúdie a odborné stanoviská odbornej verejnosti. To už vôbec nehovorím o tom, čo tu spomínala aj poslankyňa pani Žitňanská, že ak sa robia takéto zásahy do ústavy, obzvlášť, ak to vyvoláva a poburuje občiansku verejnosť, súčasťou legislatívneho procesu vôbec nebola prerokovaná petičná akcia, ktorej sa zúčastnilo niekoľko tisíc občanov.
K tomu chcem len povedať, že aj napriek tomu, že táto, tento zákon návrh zmeny ústavy nebol prerokovaný s občanmi, i tak si myslím, že dnešný ústup vládnej strany, neaktuálnosť, nepoužiteľnosť tohto zákona, návrhu zmeny ústavy, aj preto dnešné dianie, aj pre neúčasť opozície na hlasovaní je veľkým víťazstvom občanov. Občanov, ktorí sa aktivizovali v tomto procese. Ja som presvedčená, že nebyť toho, že by sa dvihli občianske rady, ak by sa aktivisti, ktorým na osude vody na Slovensku záležalo, ak by sa nezmobilizovali, nedosiahol by sa ani potrebný tlak na zjednotenie opozície v tejto otázke. A bez spojenia občianskej aktivizovanej platformy a bez spojenia sa s opozíciou, ktorá v tomto smere, a to sa veľmi tomu teším, že sa vyjadrila svojím negatívnym postojom, by dnes tento návrh zákona a vôbec úvahy o privatizácii vody nepadli do zabudnutia.
Ja si myslím, že viac k tomuto nie je čo povedať. Som rada, že aj s odstupom času, ale aj činorodosťou občianskych skupín jednoznačným vyjadrením sa zástupcov opozície sa zabránilo takémuto odhalenému špekulatívnemu zámeru, o to viac, že ho uskutočňuje práve strana, ktorá je, odkedy sa o politiku, o politické dianie ja sama zaujímam, príznačná tým, že občanom sľubovala posilňovanie štátu v strategických odvetviach, zdôrazňovala, že tam, kde vo forme nastolenej moci alebo vlády nemala možnosť spätne ovplyvniť privatizačné procesy v strategických oblastiach, odvetviach, bude tieto dopady z nesprávnej privatizácie eliminovať, že dnes táto strana, ktorá toto všetko ľuďom sľúbila, sa na takýchto špekulatívnych procesoch privatizácie toho najvzácnejšieho, čím voda nesporne je, takýmto spôsobom podieľala.
Ja verím, že toto odhalenie a usvedčenie, ktorého sme dnes všetci svedkami, bude pre vás veľkou príručkou a ponaučením do budúcna, že viac tento parlament nebude zneužívaný a nebude zatláčaný takýmito špekulatívnymi zámermi, kde sa nehrá na verejný záujem a kde dochádza k ohrozovaniu základných práv a slobôd našich občanov. Voda je a prístup k nej je základným ľudským právom. Verím, že tento dnešný deň a udalosti, ktoré máme za sebou, budú pre vás veľkým ponaučením a viac sa s takýmito zradnými návrhmi v parlamente nebudeme musieť stretávať. A verím, že bude to veľkou prevenciou pre to, že nebudú nútení občania, ktorí už aj tak majú dosť starostí s tým, aby zvládali dnešné náročné sociálno-ekonomické podmienky a veľkú záťaž, aby neboli nútení chrániť to, na čo volili svojich zástupcov, že sa občania na uliciach nebudú musieť mobilizovať a chrániť pred vlastnými volenými zástupcami, ktorí ich majú záujem, ako sme toho svedkami, klamať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa ešte vrátim k tomu, aj teda v predchádzajúcej časti to bolo spomínané, k tej určitej nedokonalosti toho návrhu. Ináč ja, ja sa stotožňujem s kolegami, ktorí, ktorým stiahli ten návrh, že to vykonávanie právnickej praxe je tiež konfliktné. Viete, ja nemôžem podnikať, keď som tu, ale právnici môžu právničiť, aj keď sú poslanci. Ináč je to taký paradox, že komu by viacej záležalo na tom, aby zákony boli nedokonalé, ak nie právnikom, však z toho žijú. (Povedané so smiechom.) Čiže obrovský konflikt záujmu je podľa mňa v tom, že právnici majú záujem na tom, aby zákony neboli dobré. Koniec koncov to im robí živobytie. Čiže podľa mňa sú v absolútnom konflikte záujmov. Čiže to, to možno o tom raz bude tuná reč. A vyplýva to aj z toho, čo sa tu hovorilo, či to precizovanie tých textov... A tam je, pokiaľ ja viem, ale to teda ku kolegovi aj pánovi Chrenovi, ale reagujem na pani Mezenskú: "a" je zlučovacia spojka, hej, kde vlastne to zas by právnici vedeli, jak niektorí ústavní právnici povedali, že vidia nejaké nedostatky v existujúcom návrhu textu, nech sa páči, od toho sme tu, od toho je druhé čítanie, od toho je pozmeňovací návrh, kde to precizujeme, a netraťme energiu, že tam niekto bude okolo toho motať, krútiť, lebo od toho sú právnici, aby motali, krútili, aby chodili v tých sakách hore-dole a mudrovali, aký kde je judikát, a pýtali si peniaze a fakturovali.
Takže áno, ja, ja necítim tú obavu, ktorá tu bola spomenutá. Ale môže byť, že niekto, niektorý by sa na to zavesil, niektorý z Harvardov by povedal, že z toho vytrieska nejaké tie peniažky od biednych ľudí tejto krajiny, tak to precizujme tak, aby tá nejednoznačnosť zmizla. To kľudne môžme v druhom čítaní, ale meritum toho celého problému je asi skôr v tom, čo som hovoril v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Musím povedať, že to, čoho sme tu svedkami v ostatných mesiacoch ohľadom vývozu vody, je jedno obrovské Kocúrkovo. Keď si to tak zrekapitulujeme, vláda najskôr, a to už v roku 2012, schválila materiál s názvom Voda ako strategická surovina štátu..., ten názov bol trošku dlhší, ale nebudem ho celý čítať, v ktorom predpokladá, že by sa mohlo obchodovať so značnou časťou vody zo Slovenska. Potom príde do Národnej rady s návrhom zákona, ktorý údajne má vývoz vody zakázať, ale v skutočnosti ho povoľuje a umožňuje, na tom sme sa zhodli takmer všetci aspoň z opozície, ale našťastie aj z veľkej časti odbornej a laickej verejnosti. A až potom, keď narazí na tento masívny odpor - a nielen opozičných poslancov, ale aj početnej časti odbornej komunity a viac ako 60-tisíc občanov podpísaných pod petíciu proti takémuto riešeniu vývozu vody -, ako keby zaradila spiatočku a zahrá sa na najväčšieho ochrancu vody na Slovensku a príde tu s ústavným zákonom, ktorý údajne má chrániť vodu. Na tie slabiny upozornila predrečníka tohto, tohto riešenia.
Ja len zdôrazním, v čom je ešte akási korunka nad tú celú perfídnosť, a to je to, že ten kontroverzný zákon, o ktorom sme tu toľko hovorili, alebo návrh zákona, o ktorom sme toľko hovorili pred dvoma mesiacmi, je naďalej v procese, predkladatelia ho nestiahli, čiže o čom tu vlastne hovoríme, k čomu nás to chcú predkladatelia opäť dotlačiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán predkladateľ tu neni, ale aj toho zdravím, ak ma počuje, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som aj ja trošku pridal mojich úvah k tej predkladanej novele ústavy.
Nebudem sa opakovať, pretože mali sme na minulej schôdzi zákon o vodách, tam som si povedal, čo som mal na srdci, trošku obšírnejšie. Viac-menej je to tá istá problematika, akurát že to dáme do ústavy, a myslím si, že ústava, ako tu už bolo spomenuté mojimi predrečníkmi, sa neotvára každý deň. Tým pádom mala by tú vážnosť mať o to väčšiu. Súhlasím s tým, čo tu bolo povedané, že voda je tým najväčším bohatstvom, ktoré máme na Slovensku, a hazard s ním je pre mňa nemysliteľný.
To, čo spomínal kolega Chren, a tá jeho analýza tiež sa mi dostala do rúk a myslím, že mnohým aj z vás, a myslím, že je úplne správna. Áno, dá sa to vykladať rôznymi spôsobmi, ten slovosled a význam tých slov. Myslím si, že tak ako z mojej praxi môžem povedať, že každý súd konkrétne si vysvetľuje po svojom, a mal som možnosť absolvovať niekoľko súdnych procesov. Vždy, keď sme sa súdili v Košiciach o tú istú vec, tak Trenčín rozhodol ináč, Banská ináč, Košice ináč. Takže, kolegovia právnici, ktorí ste tohto vzdelania, nie som právnik, by ste o tom vedeli hovoriť asi celé traktáty, ako to vyzerá, keď sa má rozhodovať o veci. Samozrejme, ústava je ten najvšeobecnejší obal, tá strecha, ktorá sa tvorí, a malo by sa to potom v príslušných zákonoch upravovať. Vláda, resp. predkladateľ pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, že chceme chrániť vodu pre nasledujúce generácie a chce to, samozrejme, aj vláda. Pýtam sa, kto by nechcel, aby tu boli ďalšie generácie, a ktoré by vlastne pokračovali v nejakom diele, ktoré sme započali alebo chceme započať.
Keď si pozrieme konkrétne, čo je tu predkladané, tak ja by som sa chcel upriamiť na jednu skutočnosť, a síce upovedomiť, aký široký záber to má. Je to síce spomenuté v dôvodovej správe, ale pre úplnosť aj pre našich občanov, ktoré možno to sledujú a budú počúvať, aby mali jasno, čo znamená vodný útvar, lebo tak sa to hovorí, že prepravu vody odobratej z vodných útvarov. Tak tie vodné útvary sú všetky zdroje, a to: podzemné vody, prírodné minerálne zdroje, prírodné liečivé zdroje, geotermálne vody a tiež povrchové vody, teda vodné toky, vodné nádrže a vodárenské nádrže, kanále, jazerá a podobne, chcem ale zase povedať, veškerá voda, ktorá, všetka voda, ktorá sa nachádza, spadne na naše územie alebo sa na našom území nachádza, aj tá podzemná, aj tá povrchová.
Mňa ale zaujíma druhá vec. Ak máme v našej ústave zadefinované v čl. IV, že nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, tak mi to vysvetlite, čo to znamená v praxi. Vyzval som to aj minule pána ministra, aby mi vysvetlil, ako si to majú vysvetľovať naši občania. Ja si to vysvetľujem tak, že keď je to vo vlastníctve republiky, Slovenskej republiky, tak nieže sa to stratí po štyroch rokoch, lebo tu bude nejaká vláda, ktorá povie, že to ideme rozpredať a že tu ostáva doslova naveky. A pýtam sa, máme referencie, ako sa u nás ponižuje alebo neponižuje toto vlastníctvo týchto hodnôt nášho územia rok čo rok.
Mne to teraz pripadá tak, že my sme raz povedali áno, je vo vlastníctve, ale ak niekto hľadá, povie, že to predáme. Pýtam sa, až takú kompetenciu máme my? Veď to je predsa vlastníctvo občanov Slovenskej republiky. Nemali by to povedať v referende občania Slovenskej republiky, či chcú predávať toto svoje vlastníctvo, ktoré my sme deklarovali do ústavy? Vážení, usmernite ma, povedzte, že sa mýlim, ale rád by som vedel, ako si to vysvetľuje aj súčasná vláda, aj ďalšie vlády, ktoré by tu mali prísť, ako to cítime, ako to vnímame, lebo keď my to nebudeme mať vo vlastníctve, tak potom sa pýtam, načo to tam je, keď to môžeme postupne predávať. A môžeme to predávať postupne pod rúškom toho, že dáme nejakú výnimku. Aj tu teraz dáme výnimku. Je zákaz, ale výnimka sa tam už dáva nejaká. A to, čo povedal kolega Chren, stopercentne je to tak proste, že v obaloch a v neobaloch, to znamená pitná voda všetka, akú tu máme durch, ber, chceš-nechceš, preprava cisternami, ropovodmi, neviem čím všetkým možným, potrubím, aké tu bude, a nech to ide preč.
Takže, vážení, nehnevajte sa, o tak závažnej veci, keď nemá rozhodnúť občan Slovenskej republiky, tak ja neviem potom. Potom ja nechápem, čo znamená táto veta, že je to vlastníctve Slovenskej republiky. Viacej asi sa k tomu nebudem rozoberať, pretože to, čo som mal na pláne, už to bolo kolegami povedané, a myslím si, že jednoznačne občania Slovenskej republiky by mali povedať, či tak závažný klenot našich hodnôt, ako je voda, má alebo nemá byť predmetom predaja v referende, a budem za tým trvalo stáť. Pokiaľ aj ja nemám chuť zahlasovať za tento, túto novelu ústavy, pretože doslova dávam lístok, že predávajte pitnú vodu zo Slovenska. A to ja hovorím, pokiaľ nebudeme mať, nie iba ja hovorím, viacerí hovoríte, pokiaľ tu nebudeme mať jasné vyčíslené, koľko toho máme, ako to každý rok čo rok nám to ubúda, ako sa nám znehodnocuje tá voda, čo sa týka kvality, tak mne sa zdá, že nemôžme o tak vážnej veci rozhodnúť iba tým, že niekto si tu príde a má za to, že tých 90 hlasov tu bude mať a rozhodne to. Mali by to povedať občania v referende. Hlavne ďakujem, že ste ma vypočuli, a dúfam, že každý má to svedomie má také, aké má, a že sa zamyslí nad mojimi slovami, ktoré som povedal v tejto rozprave.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S časťou toho vystúpenia súhlasím, Maťo, a chcel by som možno opozičným kolegom, keďže sa tu od vystúpenia predrečníka pána poslanca Kaníka chcela rozohrať nejaká šachová partia a podobne. Ja iba upozorňujem na to, že sme v prvom čítaní o ústavnom zákone a tým pádom 90 hlasov nie je treba. Čiže on prejde aj hlasmi 76 poslancov. A predpokladám, že táto šachová partia by mala tak isto ctiť pravidlá, takže my sa pri novele asi stretneme aj v druhom čítaní, či budeme alebo nebudeme za ňu hlasovať, iba aby sme to ďalej už v tých rozpravách nemuseli prepierať.

Áno, pán kolega, doplnil ste ma. Je to tak. Myslel som to, zle som to povedal. Ďakujem za opravu.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister životného prostredia, vážený pán minister hospodárstva, ctená snemovňa, myslím si, že sú chvíle, keď človek musí jednoducho byť voči sebe taký poctivý a snažiť sa skutočne možno povedať v istej situácii nejednotnosti to, čo považuje za to hlavné, a možno potlačiť to, čo je podružné. A to je práve taká situácia, beťárska, zaujímavá, zvláštna. Pán poslanec Hlina to tak trocha aj popísal, že čo by vlastne v tejto situácii, v tejto chvíli, malo byť tak politicky správne, aký je zámer predkladateľa. Väčšina z nás, z opozície nemá dobrú mienku o zámeroch SMER-u a mnohokrát to dokázali, že naozaj v ich návrhoch sú skryté úmysly, ktoré nemajú prioritný cieľ pomáhať občanovi.
Ale napriek tomu, že toto presvedčenie zdieľam úplne úprimne, v tejto chvíli sa mi nezdá a nechce sa mi súhlasiť s tým väčšinovým názorom, ktorý tu teraz tak jednoznačne zaznieva, tobôž keď si pripomeniem časy júlové, keď sme preberali novelu klasického zákona o vode, keď unisimo sme sa zhodli na tom, že je tu veľký strach z toho, že voda bude predávaná, a my sme naozaj považovali za potrebné hľadať všetky možné argumenty na to, aby sme predkladateľa od jeho zámeru, od toho § 17a nejakým spôsobom odvrátili. A ja som sa vtedy dopustil niečoho, čo sa stalo svojím spôsobom dosť jedinečným, že som 2. júla tu z tohto miesta navrhol pánovi ministrovi, že ak to myslia úprimne, že naozaj nás presviedčajú, že tá 17a-čka má stopnúť, a nie tak, ako sa domnievame, umožniť predaj pitnej vody, tak aby to dali do ústavy. Uznávam, bolo to z mojej strany tak trocha rečnícke a málo prezieravé. Nuž ale, pozrime sa, stala sa taká zaujímavá vec, že uplynulo niekoľko dní, a myslím, že hneď nasledujúci pondelok o niekoľko dní nato pán minister stál aj s pánom premiérom pred kamerami, asi to bolo na vašom ministerstve a oznámili ste, že idete pripraviť zákon ústavný, ktorý by presvedčil o vašich dobrých úmysloch. Nie preto, že som to vtedy takto ako keby predvídal. Nie je to moja šikovnosť, je to náhoda. Aj keď to vyšlo z presvedčenia, že teda ak niekto myslí vo vláde úprimne a je s tým veľká polemika, tak môže aj takýmto spôsobom zdôrazniť pravdivosť svojich úmyslov.
Ale pretože si naozaj myslím, že v tejto fáze, keď sa rozprávame o obrovských zásobách vody, ktoré máme k dispozícii, ale za slovom obrovské môžme dosadiť veľmi rôzne čísla. Nikto z nás presne nevie, aké sú skutočne súčasné stavy pitnej vody, a tobôž nikto z nás - a nehnevajte sa, pán minister, ani vy na ministerstve, ani ozaj odborníci, ktorými určite disponujete - nevieme hlavne vývoj v tomto období, keď klimatické zmeny nie sú len púhym pojmom, odhadnúť vývoj toho, čo sa bude so zásobami podzemných i povrchových vodných tokov vôd diať. Nuž, myslím si, že v takejto situácii by snaha hľadať úmysly a ako to ten SMER myslí, či chce, či nechce, čo mu vlastne viac pasuje. Mne to tak trocha pripomínalo keď kolega pán poslanec Hlina hovoril o týchto možnostiach, hovoril veľmi zaujímavo, že to je ako tá situácia z toho filmu, keď ten pyrotechnik rozmýšľa do poslednej chvíli, ktorý strihnúť. Červený? Zelený? Kedy to buchne? Alebo tie drôtiky. No, možno že boli tam iné farby, ale v zásade... (Reakcia z pléna.) Aha, vy pán predkladateľ, zrejme hľadáte v tom istú analógiu farieb (reakcia z pléna), teraz ste spravodajca, istú analógiu tých farieb. Ale ja si myslím, že práve to je situácia, keď by sme možno nemuseli myslieť na takéto filmové zážitky, a uvedomiť si, že hlas svedomia je to najdôležitejšie, čo by mal poslanec uplatniť vo chvíli, keď naozaj možností je viacej a otázka, ktorý drôtik prestrihnúť, nie je jasne zodpovedateľná až do tej chvíli, kým to neurobíme. A preto sa mi veľmi žiada povedať, že keby, a nie, že sa mi žiada, ja to teda musím povedať v súlade so svojím svedomím, že keby neexistovalo to embargo, na ktorom sme sa dohodli, tak ja by som dnes hlasoval za túto nie šťastnú novelu s tým, že veľmi sa mi páčili pripomienky pána poslanca Chrena, ktorý určite našiel tam mnoho dôvodov na to, aby sa nie to pozastavilo, ale aby sa tam našli v druhom čítaní tie správne formulácie.
Ja keď som si to prečítal tak, ako ste vy na to nás upozornili, tak naozaj sa musím stotožniť s tým, že tá nejednoznačnosť je tam zakomponovaná, ale to nemôže byť tou hlavnou prekážkou k tomu, aby sme si, a ak to chceme povedať, aj jasne povedali tu z tohto miesta, že voda je príliš vzácna na to, aby sme v stave nejednotnosti sa rozhodli, že teda, keď je to úmysel ústavným zákonom, zmenou ústavy, nie ústavným zákonom, ale zmenou ústavy doslova zastaviť možnosť predaja vody, tak až do čias, kým nebudeme mať jasno raz v budúcnosti, aby sme takúto možnosť nevyužili, a v snahe byť politicky možno nejakí prefíkaní a hľadať tie nevyslovené rôzne odpovede na nevyslovené otázky. Radšej to teraz z takého politického dôvodu, že teda keď to ten SMER takto raz tak, raz tak, tak im to zase zrátajme, vtedy sme boli proti tomu zákonu a teraz budeme aj proti tomuto. Nezdá sa mi to vnútorne poctivé.
Nespochybňujem, že tie argumenty, ktoré zazneli zo strany opozície, sú vážne, a vôbec si nemyslím, že mám teraz absolútnu pravdu, len hovorím, že moje svedomie človeka, ktorý má veľký vzťah k prírode a ktorý je presvedčený, že my naozaj nevieme, ako sa bude stav zásob vyvíjať v najbližších rokoch, a že voda je teda tekutina, ktorá nahradí to zlato čierne, ktoré dnes má vo svete takú cenu. Som presvedčený, že ten pomer tých cien sa bude v prospech vody vyvíjať. To čierne zlato bude novou technologickou možnosťou sveta, môže jeho cena upadať a cena vody ako nenahraditeľnej tekutiny bude určite stúpať. Preto sa mi žiada zdôrazniť, že do čias, kým nebudem mať v tomto jasno, je potrebné naozaj využiť takúto možnosť a v stave neistoty ústavnú záklopku pred možnosťou predaja vody s tým, že sa tam opravia tie veci, ktoré dnes možno chápať ako nejednoznačné, použiť.
A použil by som tento argument aj kvôli tomu, že tu hovoríme už o predaji vody v stave, keď teda nepoznáme bilancie presné. Pán minister, to, čo ste mi povedali pred dvoma mesiacmi, že SHMÚ tie bilancie vypracuje pomerne rýchlo a kvalitne, neverím. Ani tak ako ste to do 17a-čky napísali, ani tak to nie je zrealizovateľné, pretože naozaj vedieť presne určiť vývojové grafy toho, čo sa bude diať s vodou, to je možno v tejto chvíli nad schopnosti viacerých nositeľov Nobelových cien, Nobelových cien, ktorí by sa posadili nad týmto rébusom. Takže dovtedy by sa mi žiadalo zdôrazniť, že ak tento stav neistoty je, tak nepredávajme. A nepredávajme aj kvôli tomu, že my sme sa vlastne nevysporiadali ešte s vnútorným obchodom a už chceme robiť zahraničný.
Vďaka komu a vďaka čomu máme tie podľa nášho názoru stále slušné, nadpriemerné, nadštandardné zásoby vody? Vďaka tomu, že táto krajina bola v posledných stáročiach spravovaná správne a že patríme medzi vysoko lesnaté krajiny, ktoré vďaka práve tejto lesnatosti disponujú dobrým kolobehom vody a vysokými zásobami spodných vôd. To je fakt, ktorý sa nedá odškriepiť. O tom svedčia krajiny, ktoré nemali múdrych panovníkov, ktorí nemali lesnícky stav a ktoré sú dnes vyprahnuté, kde prejdete desiatky kilometrov a strom nenájdete a kde v jednej dedine nájdete jeden pramienok tenučkej čurky vody, na ktorú chodí celá obec, pretože vody tam niet. Máme inflačne veľa bohatstva lesného a z toho vyplývajúceho aj zatiaľ bohatstva vodného. To však neznamená, že by sme si to nemali vážiť, a to neznamená, že by sme sa najprv nemali vysporiadať s vnútorným obchodom, keď už by sme chceli predávať a kupovať. Koľkože to lesníci dostali za tú vodu peňazí, ktoré sa točia v tomto obchode aj vnútroštátnom? Odpoveď je veľmi jasná. Lesníci ako garancia kolobehu vôd a vodných zásob, nedostali za túto vodu v rámci prerozdelenia prostriedkov doteraz nič. A to je chyba, pretože to neni tak, že len stromy nám rastú sami od seba. Správnou lesníckou politikou, účelovou a vysoko odbornou sa dá ovplyvniť nielen množstvo vôd, ale aj ich kvalita. Ja vám poviem úprimne, ja keď pijem vodu z vodovodu tu v Bratislave a v Humennom, tak ja ten rozdiel v kvalite vôd cítim. Naozaj nie je jedno, aká kvalitná je pitná voda, aj keď viem, že normy to spĺňa. Ale to máte tak ako s vínom. Nie je víno biele a červené, ale sú vína rôznej kvality. A presne tak je to aj s vodou. A presne to dokážu lesníci ovplyvniť. Takže ja by som navrhoval – nie preto, že mojím účelom je zdôrazňovať význam lesníctva aj v legislatívnej činnosti, ale kvôli tomu, že naozaj je to nespravodlivé –, že ak by sme raz niekedy chceli v budúcnosti uvažovať o tom, že by sme povolili vývoz vody do zahraničia, tak dovtedy bude treba vyriešiť, ako zaplatiť predaj a kúpu vody vo vnútrozemí medzi producentmi a spotrebiteľmi.
Je mi veľmi ľúto, že teda hlasovať ale za tento návrh napriek tomu, že moje odborné vnútorné argumenty mi hovoria, hlasuj, nebudem kvôli tomu, niežeby som bol až taký disciplinovaný a že tú dohodu považujem, ktorá dnes bola vytvorená na strane opozícii, za absolútnu alfu a omegu, axiómu, ktorá nijakým spôsobom sa nedá z mojej strany prekročiť. Ale si uvedomujem, že tá jednota nebola vytvorená náhodne. Veď táto naša opozícia sa za tie dva roky, čo som tu, nikdy na ničom poriadne nezhodla. Vždy sme sa vedeli tak trocha nepodržať navzájom. To, že sa to stalo teraz po včerajšku, že takéto rozhodnutie prišlo, je dôsledok nie toho, že by sa opozícia zrazu zo dňa na deň tak skvalitnila a že by si uvedomila, že v jednote je v tomto prípade sila, aj keď nikdy nebude mať väčšinu pri tomto parlamentnom matematickom stave. Ale je to dôsledkom toho, že to, čo sa včera stalo, je naozaj neuveriteľným porušením - podľa môjho názoru, nie som ústavný právnik - zásad ústavy parlamentu a normálnej poctivej, politickej slušnosti. Ja naozaj som včera neveril vlastným ušiam, mne to museli kolegovia ako menej chápavému zdôrazniť, že, že to ozaj si pani podpredsedníčka dovolila vyradiť sadu návrhov, ktoré s akýmkoľvek úmyslom, či dobrým, či zlým, či propagandistickým, či, či poctivým, priniesli zástupcovia ľudu. To je tak neskutočná vec pre mňa, neuveriteľná, že som jej uveril veľmi ťažko, a preto ak by som si dovolil teraz na misky váh položiť na jednej strane ten fakt, že takto neuveriteľne bola porušená naša, náš mandát predkladať zákony, a na druhej strane otázku svedomia a presvedčenia, že voda sa naozaj predávať nemá a že tento návrh, nech by sa čokoľvek udialo v júli, je napokon dobrým riešením alebo je najlepším riešením z možných. Nuž ak to položím tak poctivo, tak si musím povedať, že to, čo sa udialo včera, je silnejšie a len kvôli tomu a práve preto nebudem hlasovať za tento ústavný zákon, ktorým by sa mala zmeniť ústava v čl. IV, čl. IV často slávne spomínaný. Zvláštne, že prišiel zase v takejto situácii v úplne iných politických pomeroch do hry, ale mne tie pomery toho čl. IV pripomínajú to, čo sa včera stalo, že, že naozaj dôjde možno k veľmi realistickému pripomínaniu toho, že je tu demontáž istých základných demokratických princípov.
Ak sa aj neporušila ústava, možnože ústavní právnici na to prídu, že sa neporušila, že pani podpredsedníčka to urobila v súlade s ústavou a že je to správne a že nemožno ju viniť z nejakých politických chýb a že neporušila zákon, ale určite boli včera veľmi hrubo porušené základy elementárnej slušnosti a možnosti zástupcov ľudu prehovoriť spôsobom podania návrhov zákonov, ktoré by im mali slúžiť. Takže túto svoju dilemu si riešim takýmto neštandardným spôsobom. Priznávam sa, že by som, tak ako to kolega Hlina povedal, asi mal pokušenie byť za tento návrh so všetkými jeho chybami a nedostatkami, veď napokon prvé čítanie by malo byť o filozofii a tá filozofia je z môjho pohľadu správna, ale to, čo sa udialo včera, je oveľa silnejšie, a preto som sa rozhodol tak, ako som vám oznámil.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No pozorne som vás počúval, pán poslanec, a to bol tak obsažný prejav, že stratil som niť toho, čo ste vlastne, ale to zásadné posolstvo teda, že napriek tomu, že síce tá voda je dôležitá a jej ústavná ochrana má význam, ale to strašné porušenie tých vašich práv, veď čo tam po vode, veď základ je, že musíte si chrániť práva.
Ale to, čo je podstatné. Existuje v divadelnej sfére taký krásny pojem, absurdné divadlo, Tristan Tzara, Ionesco a možno do istej miery aj Kafka, toto, čo sa tu deje. Bol za mnou mladý kolega, že, že nemám tu púšťať emócie na špacír, že to hrdé mlčanie je lepšie. Možno áno. A ja som predsa len z dediny. Pán kolega, som v tomto parlamente už dostatočne dlho, aby som nevidel, že celá táto spoločnosť týchto zásadných ochrancov záujmov štátu rozpredala za pár halierov kompletne celé strategické bohatstvo Slovenska. Mám začať vymenovávať? Komplet všetky banky, poisťovne, elektrárne, Slovnaft, plynárne, železnice, letisko - len to sa celkom nepodarilo. Všetko. Pán Chren ako predseda Hayekovej spoločnosti k tomu celý čas nadšene tlieskal, ten by sprivatizoval ešte aj, aj otvárače na kokakolu z parlamentu. A títo všetci teraz zázračným spôsobom plní nadšenia obhajujú obranu, vodu pred hroznou privatizáciou SMER-u.
Nehanbíte sa, vážne, ľudia? Ako už vážne si myslíte, že naozaj pravda je už niečo, čo nepotrebujeme? (Reakcie z pléna.) Elementárna etika? Čo to tu vyprávate za nezmysly, pre Kristove rany?! Čo to tu vyprávate? Je tu ústavný zákon. Vláda deklarovala, že bude ústavné chrániť ochranu vodu práve preto, že keď náhodou tu nebudeme, lebo my vaše hlasy zatiaľ nepotrebujeme, my svoju zodpovednosť za ochranu vody pred verejnosťou bez problémov ochránime, ale ak sa vy dostanete čo i len na chvíľočku a na päť minút k moci, tak sa voda prestane tu existovať ako všetko ostatné, čo sme mali. Na čo sa tu hráte?
Elementárny cit, elementárnu slušnosť a elementárnu ľudskosť trošku nechajte, nech do vás vstúpi. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, ďakujem pekne za slovo. Milý Janko, chcel by som zdieľať tvoj optimizmus a dôveru voči dobrým zámerom predkladateľa tohto legislatívneho zámeru.
Ja, bohužiaľ, v celom kontexte tejto kauzy, niečo sa tu už povedalo, niečo sa nepovedalo, niečo sa povedalo pred dvoma mesiacmi a dosť veľa sa povedalo, ale aj na základe skúseností, ktoré mám s tým, ako toto ministerstvo a táto vláda narába s prírodnými zdrojmi a aký je postoj ku chránenej prírode, k lesom, k pôde a napokon k samotne vode, nemôžem, žiaľ, veriť v poctivosť zámerov predkladateľa, aj keby som úprimne chcel, takže v tom sa asi troška líšime.
Ďakujem.