37. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy vo veciach prekurzorov výbušnín a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1038a) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1219 z 25. júna 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 457 z 2. septembra 2014 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením č. 339 zo 4. septembra 2014. Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o všetkých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy vo veciach prekurzorov a výbušnín a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1038a) schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti č. 345 z 9. septembra 2014.
Týmto uznesením ma výbor poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážená pani predsedajúca, zámerom návrhu zákona je najmä zapojenie verejnosti a sociálno-ekonomických partnerov do prípravy, realizácie a hodnotenia strategických dokumentov v oblasti regionálneho rozvoja, posilnenie postavenia ostatných účastníkov regionálneho a miestneho rozvoja, úprava okruhu žiadateľov o dotáciu na projekt z rozpočtovej kapitoly ministerstva a možnosť spracovania strategických dokumentov na základe novej obsahovej štruktúry. Ďalej klásť zvýšený dôraz na realizáciu národnej stratégie regionálneho rozvoja v súvislosti s prepojením na existujúce strategické programové a rozvojové dokumenty na všetkých úrovniach, ktoré budú podkladom na efektívnejšie čerpanie fondov Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona je výsledkom spolupráce a konsenzu zástupcov viacerých ministerstiev, štátnych orgánov, samospráv, vedeckej a akademickej obce a ďalších dotknutých subjektov, ktorí boli členmi pracovnej skupiny pre prípravu novelizáciu tohto zákona.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o podpore regionálneho rozvoja (tlač 1085). K predloženému návrhu zákona predkladám túto informáciu.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu zákona je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj;
za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pani podpredsedníčka, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som predložila návrh, aby predmetný vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539/2008 o podpore regionálneho rozvoja (tlač 1085) bol pridelený aj na prerokovanie do výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pretože s ním súvisí.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona má za cieľ upraviť podmienky organizácie pracovného času riadiacich letovej prevádzky porovnateľne s podmienkami uplatňovanými v ďalších členských štátoch Európskej únie. Pracovný čas riadiacej letovej prevádzky bude rozvrhnutý v pracovných zmenách, ktorých dĺžka nepresiahne 12 hodín pri zachovaní bezpečnosti letovej prevádzky a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V súlade s čl. 10 ods. 3 vykonávacieho nariadenia EÚ č. 1034/2011 o dohľade nad bezpečnosťou v manažmente v letovej prevádzky a letových navigačných službách, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie EÚ č. 691/2010, je zavedenie zmien funkčného systému manažmentu letovej prevádzky podmienené súhlasom dopravného úradu, ktorý s navrhovanou zmenou súhlasí.
Navrhovanú zmenu pracovných podmienok posúdil aj akreditovaný dopravný letecký a klinický psychológ.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 344 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave a o zmene a doplnení zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 309/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov (tlač 1109).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh na pristúpenie Slovenskej republiky k Protokolu z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 a návrh na vykonanie vyhlásenia a výhrad Slovenskej republiky, ďalej k PAL protokolu 2002, ďalej len protokol.
Protokol bol prijatý 1. novembra 2002 Medzinárodnou námornou organizáciou, ktorá je špecializovanou organizáciou Organizácie spojených národov zodpovednou za bezpečnosť a zabránenie znečisťovaniu mora z námorných lodí, a nadobudol platnosť 23. apríla 2014.
Povinnosť pristúpenia Slovenskej republiky k protokolu vyplýva z vyhlásenia členských štátov o námornej bezpečnosti zo 7. októbra 2008 a smernice EP a Rady 2009/21/ES o plnení povinnosti vlajkového štátu, na základe ktorých sú členské štáty splnomocnené k podpísaniu ratifikácií alebo pristúpeniu k protokolu. Slovenská republika v súčasnosti neregistruje žiadnu námornú loď.
Cieľom protokolu je, aby zmluvné štáty umožnili cestujúcim lepšie pokrytie straty v dôsledku smrti alebo ujmy na zdraví cestujúceho spôsobenej námornou nehodou, ako aj za škodu v prípade smrti alebo zranenia cestujúceho, ktorá nebola spôsobená mimoriadnou udalosťou lode v prípade, že udalosť, ktorá zapríčinila škodu, bola spôsobená zavinením alebo nedbanlivosťou dopravcu.
Predkladaný protokol je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou všeobecnej povahy a zároveň je medzinárodnou zmluvou, ktorá zakladá priamo práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, na platnosť ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon a ktorá má po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Materiál bol prerokovaný v Legislatívnej rade vlády Slovenskej republiky 11. marca 2014 a je upravený v zmysle jej stanoviska, na rokovanie vlády bol predložený bez rozporov.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte mi, vážená Národná rada, aby som vás informoval o spoločnej správe výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 (PAL PROT 2002) a návrhom na vykonanie vyhlásenia a výhrad Slovenskej republiky k PAL protokolu 2002 (tlač 1083a).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1106 zo 16. júla 2014 pridelil návrh na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch vrátane v gestorskom výbore určili do 8. septembra 2014.
Ústavnoprávny výbor o návrhu rokoval 2. septembra 2014 a prijal uznesenie č. 452. Výbor pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 4. septembra 2014 a prijal uznesenie č. 338. Obidva výbory ju odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s protokolom z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 (PAL PROT 2002) a vyhlásením a výhradou Slovenskej republiky v zmysle vyhlásenia výhrad uplatnených Európskou úniou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa článku 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 (PAL PROT 2002) a vyhlásením a výhradou Slovenskej republiky v zmysle vyhlásenia a výhrad uplatnených Európskou úniou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky po prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Protokolom z roku 2002 k Aténskemu dohovoru o preprave cestujúcich a ich batožiny po mori z roku 1974 (PAL PROT 2002) a návrhom na vykonanie vyhlásenia a výhrad Slovenskej republiky k PAL protokolu 2002 (tlač 1083a) vrátane návrhu uznesenia Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru z 9. septembra 2014 č. 344. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predovšetkým sa vám chcem poďakovať, že ste tento návrh zákona hneď v úvode ocenili štyrmi jedničkami v rámci čísla parlamentnej tlače, čo je mimoriadne symbolické a čo aj naznačuje kvalitu toho zákona, toho, akým spôsobom chceme posunúť, chceme posunúť skúmanie a ochranu tých, ktorí sa rozhodnú s protispoločenskou činnosťou bojovať aj vlastnou občianskou odvahou. Z toho dôvodu sme ešte v rámci programového vyhlásenia vlády a následne všetkých krokov, ktoré sme prezentovali v rámci boja korupcii, a deklarovali, že v niekoľkých etapách budeme predkladať zákony, ktoré jednak budú zužovať priestor pre korupciu, to znamená predovšetkým nový kvalitný zákon o verejnom obstarávaní, ktorý priniesol do verejného obstarávania výrazné prvky transparentnosti a v tejto chvíli aj výsledky kvality tendrov to potvrdzujú, a rovnako tak je na neho naviazané aj elektronické trhovisko, to znamená aukčný systém obstarávania, ktorý sa v týchto chvíľach napĺňa objednávateľmi a dodávateľmi a bude garantovať všetkým malým aj stredným, aj lokálnym dodávateľom čistotu vo verejnom obstarávaní.
Druhým zákonom, ktorý sme z tejto série zákonov predkladali a v parlamente schvaľovali za silnej účasti, samozrejme, aj opozície a mimovládnych organizácií, boli volebné kódexy, ktoré takisto zvýšili predovšetkým transparentnosť vo financovaní politických strán a prepojenia medzi politickými stranami a podnikateľským sektorom, a myslím, že sme urobili veľký kus, veľký krok dopredu, a tak ako som ohlasoval pred dvoma rokmi, ďalším bodom, ktorý má tentokrát viacej ísť k tej časti sankčnej, k tej časti, ktorá odhaľuje javy protispoločenských činností, je práve zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti, v odbornej verejnosti nazývaný zákon o whistlebloweringu alebo zákon o ochrane oznamovateľov korupcie.
V tejto snemovni sa našlo niekoľko návrhov, ktoré predtým už boli podávané, oba návrhy, ktoré si pamätám, predovšetkým vychádzali z materiálu, ktorý pripravovalo ministerstvo vnútra, a boli to zákony, ktoré vyberali ten text, ktorý bol pripravený ešte v surovej forme a v oklieštenej forme, preto som vždy hovoril, že dovoľte, aby sme počkali na komplexné riešenie tejto otázky, ktorá vlastne v tejto chvíli aj prichádza, a určite aj v druhom čítaní bude priestor pre širokú diskusiu a prípadné pozmeňovacie návrhy, preto sa v prvom čítaní obmedzím iba na veľmi rýchly popis funkčnosti tohto mechanizmu.
Tie základné prvky sa delia zhruba asi na tri časti, jedno je to aktívna ochrana, kde vstupuje do vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý takúto protispoločenskú činnosť oznámi, inšpektorát práce, ktorý blokuje negatívne pracovnoprávne úkony voči zamestnancovi po dobu ochrany, ktorá je počas vyšetrovania takejto činnosti, a keď prokuratúra vzhliadne, že sú to údaje závažné, ktoré poukazujú na závažnú činnosť, obidva spôsoby sa môžu konať, tak by som povedal, verejne, to znamená od začiatku po oznámení bude zamestnávateľ vedieť, že tento zamestnanec je pod konkrétnou ochranou, čo teda bude jasné pre samotného zamestnávateľa, že tento človek urobil určité oznámenie a nemôže voči nemu vykonať žiadny negatívny pracovnoprávny úkon, rovnako tak je to možné urobiť aj v nejakej dôvernej podobe, to znamená, bude mať potvrdenie zamestnanec a v momente, keď dôjde k negatívnemu pracovnoprávnemu úkonu, môže požiadať o zrušenie tohto úkonu inšpektorát práce tým, že bude mať práve potvrdenie od prokuratúry, ale do momentu, dokiaľ sa sám nevyjadrí, že tú ochranu chce, bude vlastne zamestnávateľ neinformovaný o tomto type ochrany.
Základným rozdielom ďalej je aj to, čo sa všetko vlastne pokrýva v rámci tohto zákona. Predchádzajúce návrhy hovorili hlavne o korupcii, čo je presne ten nie úplne správny prístup a mimoriadne zužujúci prístup, pretože zahŕňali predovšetkým konania, ktoré sa tak v novinárskej skratke označia korupciou, ale neboli tam zahrnuté všetky trestné činy. V tejto chvíli zákon predovšetkým chráni vo všetkých odsekoch poškodzovanie finančných záujmov európskych spoločenstiev, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe, trestné činy verejných činiteľov, trestné činy korupcie a všetky ostatné trestné činy, čiže všetky trestné činy, za ktoré možno udeliť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 3 roky. Okrem týchto trestných činov však medzi závažnú protispoločenskú činnosť budeme radiť aj správne delikty, za ktoré možno uložiť pokutu s hornou hranicou najmenej 50-tisíc eur. Čiže tá šírka ochrany, dá sa povedať, oproti dvom návrhom, ktoré tu boli z radov pravicových strán, sú podstatne širšie, a teda naozaj chránia celé spektrum, pretože samotná korupcia v zmysle trestného zákona je len dávanie a preberanie úplatku a už potom neboli monitorované všetky tie ostatné výhody a protispoločenské činnosti, ktoré mohli vyplývať z iných konaní, ktoré síce v novinárskej skratke vykazujú znaky, o ktorých sa všeobecne hovorí korupcia, ale priamo v skutkovej podstate korupciou nie sú a sú dajme tomu napríklad machináciou vo verejnej súťaži alebo zneužívaním právomoci verejného činiteľa.
Tou druhou časťou je, samozrejme, rozšírenie povinností pre spoločnosti nad 50 zamestnancov, mnohé z nich už tieto pravidlá oznamovania protispoločenskej činnosti majú, je to teda zavedenie určitého štandardu aj v súkromných firmách, aby mali možnosť zamestnanci oznamovať takéto konanie, každý štatutárny orgán musí poveriť príslušnú osobu, ktorá bude takéto podnety evidovať a vybavovať a, samozrejme, je tam aj otázka zmeny, ktorá, to je tá tretia časť, ktorá hovorí o antidiskriminačnom zákone, kde vlastne je možné následne podávať žalobu v súvislosti práve s konaním, ktoré smeruje k oznámeniu protispoločenskej činnosti.
Myslím si, že teda tak šírka tohto zákonu aj veci, ako to pokrýva, je nastavená dobre. Spolupráca s inšpektorátom práce, tu sa chcem poďakovať ministerstvu práce, sociálnych vecí, vo veľmi flexibilnému prístupu k plneniu tohto zákona, budeme pozorne monitorovať náročnosť práce, ktorá bude vyplývať z tohto zákona a, samozrejme, sme pripravení podporiť aj personálne, aj finančne inšpektorát práce, aby funkčnosť všetkých opatrení z tohto zákona bola naozaj dobrá.
Samozrejme, sme pripravení v prípade ďalších návrhov v druhom čítaní diskutovať o vylepšeniach tohto zákona.
Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

Pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali uvedený návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte rozpravu.