37. schôdza

V prvom rade chce predniesť svoj postoj, že aj napriek prezentovanej snahe o zjednotenie výberu daní z motorových vozidiel a takej prezentovanej snahe o nastavenie spravodlivej metodiky ma mrzí, že pri príprave a tvorbe tohto zákona neboli zohľadňované možné negatívne sociálno-ekonomické dopady hlavne na malých a stredných autodopravcov, ktorým sa vlastne v podstate podľa toho, ako som mala možnosť vypočuť si to, a prečítať si tento zákon, ich náklady na prevádzkovanie svojej činnosti daňovým zvýšením, ich podnikanie sťaží. V takýchto podmienkach jednoducho nemôže sa očakávať, že títo autodopravcovia budú mať možnosti nakupovať modernejšie a ekologickejšie vozidlá, o čo samotnému zákonodarcovi ide. Takže v takomto duchu som presvedčená, že takto predstavený vzorec alebo takto predstavený legislatívny návrh iba zvýši a znova len prehĺbi nerovnosť šancí a možností podnikania v autodoprave. Ďakujem.

Ďakujem všetkým za ich faktické pripomienky. Ja by som reagoval postupne.
Pán poslanec Beblavý, prečítajte si Prístupovú zmluvu do Európskej únie, kde je podmienkou vytvorenie vyšších územných celkov. Pozrite si to. A potom nebudete môcť povedať také niečo, že budú zrušené samosprávne kraje. To je neznalosť z vašej strany.
Pán poslanec Šebej, podľa vašej logiky by znamenalo to, že v podstate 50 % z daní fyzických osôb, ktoré sa vyberú v Bratislavskom kraji, by malo aj ostať v Bratislavskom kraji pre obce a mestá a zvyšné obce a mestá po celom Slovensku by nemali dostať nič alebo, presnejšie, by mali nedostať z toho podielu. Takto to nefunguje, pán poslanec, pretože daň z fyzických osôb (podielová daň) má úplne iný charakter ako daň z motorových vozidiel. A to je ten obrovský rozdiel.
Pán poslanec Hraško, ak ste tomu nerozumeli, tak ťažko vám to budem vysvetľovať, pretože vy kritizujete, čo je tu teraz, vy kritizujete aj to, čo bude po tomto zákone, ale nedávate žiaden návrh, ako by sa to malo vyriešiť. A to je rozdiel medzi nami a vami.
Rovnako ste hovorili, že je to zle nastavené. Nuž ešte raz si to pozrite a tým odpovedám aj pani poslankyni Mezenskej. Pani poslankyňa, pán poslanec, okrem Banskobystrického samosprávneho kraja vo všetkých ostatných krajoch budú platiť nižšiu daň z motorových vozidiel. O akých dopadoch na živnostníkov hovoríte, pani poslankyňa? Budú všade platiť nižšiu tú daň. A to je podľa mňa zámerom tohto zákona, aby sa to zjednotilo, aby sa nastavili pravidlá, ktoré budú pre nich jednoduchšie, transparentnejšie.
A ešte raz podotýkam, táto daň jednoducho nebola dobre vybraná pre financovanie samosprávnych krajov. To si treba uvedomiť v plnej miere. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja veľmi krátko a veľmi technicky zareagujem. Myslím si, že prebiehajúca rozprava v prvom čítaní potvrdzuje to, že tento návrh je komplikovaný a zo svojej podstaty rozporuplný.
Ale ja musím opäť povedať len jednu vec, že alternatívou tohto návrhu je to, že všetko zostane po starom. To si proste musia uvedomiť aj kritici z dielne ministerstva financií. Ak, samozrejme, máte chuť, čas a dostatok skúseností na to, môžete to skúsiť z vlastnej dielne. A tým pádom ja tú tému opúšťam. Hovorím to s plnou vážnosťou, lebo nedovolím do seba štuchať spôsobmi, ktoré sa tu proste naznačujú.
Ja odporúčam kolegovi napríklad Hraškovi, aby sa stretol možno so zástupcami ČESMAD-u, vždycky je dobré mať proste viac zdrojov informácií, a chcem povedať, že ďalšia organizácia, ktorá sa volá UNAS, pracuje s nátlakovými argumentmi, lebo ak hovoríte o tom, že ak sa do 1. januára nedostanú sadzby na úroveň v Českej republike, tak keď to zostane po starom, tak môžete sa obrátiť na vyššie územné celky a požiadať, aby tretinu zo svojich príjmov v podstate vypustili zo svojich rozpočtov, lebo o nič iné vlastne sa v tomto u nás nežiada. Koeficient českej a slovenskej dane z motorových vozidiel je 1,5, to je pravda, na Slovensku je 1,5-násobne vyššia úroveň dane z motorových vozidiel, i sadzieb, ako v Českej republike. Ale to je výsledok nejakého procesu, nejakej legislatívy a nejakej atmosféry a klímy v tejto krajine za posledných 10 – 15 rokov. Takže treba si uvedomiť, prečo sme sa tam dostali, a treba si uvedomiť, že štát robí prvý krok smerom naspäť, pretože je ochotný na seba zobrať ťažobu vo výške 20 mil. eur. To znamená, o toľko menej by celkovo dopravcovia mali platiť menej ako v roku 2014.
K pánovi Jurzycovi. Otázka synergie vo výbere daní medzi samosprávou dnes a vyšším územným celkom a štátom nie je žiadna. Nie je žiadna preto, že to je takisto proste prax, ktorá nastala. Vyberá to finančná správa. Administruje to vyšší územný celok. Ale súčinnosť z hľadiska efektivity a lepšieho výberu kontroly je tak vzhľadom na motívy štátu a vyšších územných celkov takmer nulitná.
A ak hovoríte o síce čítankovom príklade majetkové dane kontra dane priamych, to znamená za aktivity, pravdou to je, ale momentálne by som odporučil sa postaviť pred dopravcov či už z HONOS-u alebo z ČESMAD-u, ktorí majú proste na toto zásadne iný názor a naozaj sú v nejakom postkrízovom období a naozaj predstavujú nejakú zamestnanosť v desiatkach tisícok zamestnancov. To znamená aj istých predstaviteľov na trhu práce.
S plnou vážnosťou hovorím, že môžeme o tom hovoriť, môžeme županom masírovať ich bolesti, s plnou vážnosťou hovorím, že jediný, kto má s týmto návrhom právo úplne legitímne nesúhlasiť, je Bratislavská župa, lebo tá tak prichádza o peniaze, neprichádza o plný mešec 20 mil. eur, ako to bolo nastavené, zaplatí štát z toho 10 mil., ale 10 mil. eur v najbližších štyroch rokoch. Tak je to, pán poslanec Šebej.
A bolo by aj veľmi dobré, keby sme pri tejto téme akýmsi spôsobom nejako nevyhrocovali regionálne rozpory medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska, lebo možno cítite, že tu tiež sa nachádza táto téma, kto na koho dopláca. To tu máme ako v celej Európe opäť prítomnú tému. Myslím si, že by nebolo dobré zakladať oheň práve a zakladať oheň tam, kde to nie je možné potom uhasiť.
Posledné slovo. Buď dozná tento návrh zákona vašu podporu v zásade v parametroch, v ktorých je nastavený, nepripustím ďalší negatívny dopad na štátny rozpočet, alebo všetko bude po starom. Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Chcel by som všetkých pozvať na zajtrajšiu preventívnu akciu, bude sa robiť neinvazívne ultrazvukové vyšetrenie srdca a tlaku, tzv. echokardiografické vyšetrenie. Čiže všetci, ktorí máte záujem a chcete vedieť, aký je váš zdravotný stav, na 9.00 hodinu ráno ste pozvaní na zdravotnícky výbor. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Takže najprv by som chcel podčiarknuť, čo je cieľom predkladaného návrhu zákona.
V oblasti zákona o dani z príjmov nám ide o to, aby sme zaviedli opatrenia na ďalšie posilnenie daňovej spravodlivosti a aby sme zaviedli takisto opatrenia, ktoré majú čo do súvisu s bojom proti daňovým únikom pri zdaňovaní príjmov či už fyzických alebo aj právnických osôb, a to najmä zreálnením uplatňovania jednotlivých druhov daňových výdavkov, predovšetkým pokiaľ ide o zaradenie hmotného majetku do odpisových skupín a stanovenie lehôt odpisovania a zrovnoprávnenie všetkých foriem obstarania hmotného majetku z pohľadu možného uplatňovania daňových odpisov.
V ďalšom obmedzujeme prenášanie osobných výdavkov podnikateľov do výdavkov obchodných spoločností, čo je momentálne najčastejší jav znižovania daňového základu hlavne pri malých a stredných firmách.
Zavádzame jasné pravidlá zdaňovania širokého okruhu peňažných a nepeňažných benefitov poskytovaných farmaceutickými spoločnosťami zdravotníckym pracovníkom.
Uplatňujeme princíp transferového oceňovania na nielen zahraničné, ale aj domáce prepojené osoby.
Podporujeme vedomostnú ekonomiku prostredníctvom stimulov zvýhodňujúcich tých podnikateľov, ktorí rozvíjajú vlastný výskum a vývoj prostredníctvom super odpočtu nákladov vynaložených na výskum a vývoj, v tomto návrhu koeficientom 1,25.
V oblasti zákona o účtovníctve zlepšujeme funkcionalitu registrov účtovných závierok a v súlade s európskou legislatívou zavádzame členenie účtovných jednotiek na mikro, malé a veľké účtovné jednotky.
V oblasti zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice aj na základe podnetov verejnosti sa rozširuje zoznam služieb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť používať elektronickú registračnú pokladnicu, pričom sa navrhuje aj zavedenie tzv. virtuálnej registračnej pokladnice ako bezplatnej služby štátu pre podnikateľské subjekty.
Na zabezpečenie povinnej certifikácie registračných pokladníc sa navrhuje zriadenie bezplatnej služby, ktorú bude poskytovať Colný úrad Bratislava.
V oblasti zákona o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy sa zvyšuje aj percentuálny podiel obcí na výnose dane z príjmov fyzických osôb.
A v oblasti hazardných hier sa Národnej lotériovej spoločnosti umožňuje prevádzkovanie novej lotériovej hry s názvom Eurojackpot, ktorá sa prevádzkuje v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru.
Toľko základné parametre predloženého zákona. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť ako spravodajcovi v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1123). V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Vážený pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Dobrý deň prajem. Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, tu je môj príspevok do rozpravy v prvom čítaní k navrhovanej novele zákona o dani z príjmov.
Podľa dôvodovej správy navrhované zmeny sú zamerané na konsolidáciu verejných financií. Teda povedzme si to priamou rečou. Navrhované zmeny sú opatreniami na zvyšovanie daní, a to nie takou tou jednoduchou zmenou sadzby 22, 23, 25 %, ako sme tu boli toho svedkami v minulosti, ale tým, že sa rozširuje základ dane. Dane môžete zvýšiť dvoma spôsobmi, buď zvýšite daňovú sadzbu alebo ak bol doteraz takýto daňový základ, tak vy ho urobíte takto širší, čiže z väčšieho množstva peňazí nejakých príjmov a tak ďalej, vygenerujete pre štát viac peňazí bez toho, že by ste zvýšili samotnú sadzbu dane. Ale to vlastne znamená, že tie peniaze niekomu zoberiete. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, tak okolo 300 mil. ročne majú stáť najmä podnikateľov, najmä malé a stredné firmy, lekárov a podobne tieto zmeny, o ktorých tu dnes hovoríme.
Najmä ide o zmeny, ktoré sa týkajú odpisovania majetku, a aj zmeny, ktoré priamo obmedzia možnosti uplatnenia niektorých daňovo uznaných výdavkov.
Pokiaľ ide o odpisy, tak tento návrh rozširuje počet odpisových skupín z doterajších štyroch na šesť, ale ten cieľ je jasný a jasne identifikovateľný, budovy, nevýrobné budovy, administratívne budovy, kde sa doteraz odpisovalo 20 rokov, budú sa odpisovať 40. To je zásadná zmena, pretože to znamená vlastne zdvojnásobenie doby, počas ktorej sa to bude odpisovať. Čiže ak si nejaký podnikateľ pred pár rokmi stanovil svoj podnikateľský plán, ktorého súčasťou bola aj výstavba nejakej administratívnej budovy, a počítal s tým, že z hľadiska jeho daňových výdavkov si tú jednu dvadsatinu bude môcť odpisovať každoročne, tak zrazu sa dozvedá pre neho nepríjemnú správu a len polovicu z toho, čo si každý rok odpisoval na danú budovu, si bude môcť odpisovať v budúcnosti, čo ho teda určite nepoteší.
Pokiaľ ide o doterajšiu možnosť zrýchlenej metódy odpisovania, ktorá takisto mohla pomôcť podnikateľovi investovať do majetku, ktorým chcel teda dosiahnuť väčšie príjmy, vyššie zisky v budúcnosti a tým pádom možno aj nižšie dane, ktoré by platil do štátneho rozpočtu, tak je tu ďalší zásah, ktorý je svojím spôsobom znova retroaktívny. Aj keď táto debata nech teda zostane pre ústavných právnikov, ale teda doterajšia možnosť tej zrýchlenej metódy odpisovania sa redukuje len pre odpisovú skupinu dvojku a trojku, to znamená len pre výrobné technológie. To znamená, všetci ostatní, ktorí doteraz túto metódu používali, prídu skrátka. To, čo si naplánovali, od 1. januára 2015 jednoducho už platiť nebude.
Ďalej, sa ruší takzvaný lízingový spôsob odpisovania pri majetku, ktorý sa obstará formou finančného prenájmu. To je téma, o ktorej sa vždy hovorilo a hovoriť bude, teda respektíve už nebude, pretože je tu rázny koniec alebo kvázi výhody, lebo ono to zas až taká výhoda nie je pri odpisovaní pri majetku, ktorý kúpite na lízing, už jednoducho od roku 2015 to mať nebudeme.
A takisto je to vlastne retroaktívne, pretože keď si niekto kúpil, povedzme, na jar tohto roku niečo na lízing, to nemuselo byť zrovna osobné auto, na ktorom sa ten podnikateľ vozí, ale k autám ešte prídeme, tak zrazu sa tu dozvie, že to lízingové odpisovanie, to rýchlejšie, od 1. januára neplatí, bodka. Nikoho to nezaujíma, že on si stanovil nejaký svoj biznis plán na tej doterajšej zákonom danej možnosti.
Ja len trošku odbočím, aby to bolo jasné, lebo pán minister, nepochybujem o tom, bude vyťahovať, že aj my sme robili zmeny, aj my sme navrhovali všeličo a ako sme my chceli poškodiť podnikateľov. Ja teda pripomínam, aby sme nezostali pri prázdnych slovách, že ktokoľvek sa môže pozrieť do archívu Národnej rady a pozrieť si, v prvom čítaní skončila naša daňovo-odvodová reforma, a ktokoľvek si môže pozrieť, a urobiť si vlastný úsudok, čo sme vlastne my navrhovali. A to bolo len prvé čítanie, potom pre druhé čítanie boli pripravené pozmeňujúce návrhy po diskusii s podnikateľmi. A teda tam si ktokoľvek môže prečítať, že celkový dopad toho, čo sme tu pripravovali my, mal byť 60 mil. eur ročne, pozor, nie na prospech štátu, ale na prospech ľudí a podnikateľov. Čiže vopred, pretože nebudem možno môcť reagovať, keď to pán minister povie v záverečnom slove, upozorňujem na to, aby sme neporovnávali neporovnateľné a, opakujem ešte raz, aby sme tu predišli súboju o to, kto povie krajšie epiteton ornans a kto sa vie krajšie nejakým podivuhodným prirovnaním zalíškať do pozornosti médií, stačí si pozrieť archív Národnej rady a pozrieť si, čo znamenala daňovo-odvodová reforma a aké tam boli finančné dopady.
A, prosím, reči typu, že my sme chceli zvýšiť DPH-čku na 25 %, lebo ste to našli v šuflíku nejakého analytika na ministerstve financií, tie, dúfam, sa tu už opakovať nebudú, zvlášť po tom, čo ste urobili s DPH-čkou vy.
Ale teda vráťme sa naspäť, pokiaľ ide o odpisy. Sme pri téme odpisy. SaS má v programe, stačí si to pohľadať, takzvanú liberalizáciu odpisov. Jednoducho pri odpisoch štát ani nezíska, ani nestratí vo svojej konečnej podstate. Tu ide o to, že pán minister teraz potrebuje získať väčšie množstvo peňazí, tak pritvrdzuje politiku odpisov, pretože to, čo si tam podnikateľ odpíše, tri roky alebo štyri roky, alebo päť rokov, dvadsať rokov, skôr či neskôr si to do tých nákladov dá. Ide tu len o ten časový aspekt. My teda navrhujeme a presadzujeme dlhodobo liberalizáciu odpisov. To znamená, nech sa podnikateľ rozhodne, či odpíše nakúpený majetok hneď v roku, v ktorom ho zakúpil, keď tak uzná za vhodné, alebo nech to odpisuje dvadsať rokov, keď si myslí pre neho že je to lepšie, pretože, si myslím, by podnikaniu naozaj pomohla takáto filozofia.
Pripomeňme ešte, hoci to už nie je súčasťou tohto návrhu, to je už dávno schválené, uplatňovanie straty, uplatňovanie straty, ktoré už beží tento rok, ktorý už beží, podľa ktorého si podnikateľ, právnická osoba, ale aj fyzická osoba môže odpočítať stratu najviac v období štyroch rokov. Čo ste teda urobili pre to, aby ste eliminovali možnosti znižovania daňového základu kladného o stratu z minulosti? To je váš legitímny postoj, to je vaša filozofia.
Len znova si dovolím upozorniť, možno v tejto novele sa nájde priestor na nejaký pozmeňujúci návrh tejto časti zákona, ak raz podnikateľ príde na Slovensko s tým, že tu chce seriózne investovať, povedzme, tu ide vybudovať nejakú IT firmu a podobne, tak odpisovanie tej úvodnej straty, ktorú bude mať v tom prvom, druhom roku, keď na to Slovensko príde, a zainvestuje relatívne veľké prostriedky, to započítanie tej straty, ak má byť len počas prvých štyroch rokov, tak si časť alebo možno veľkú časť tej straty, skrátka, nezapočíta, pretože tá investícia mu často prinesie zisk po piatich, šiestich, siedmich rokoch podnikania. Tak to jednoducho je. Keď sem príde nejaká fabrika na montovanie káblikov, ktorú tí investori zmontujú a zajtra zase odmontujú a prenesú do Rumunska alebo do Srbska, tak tým takéto niečo nevadí, ale keď sem príde niekto so skutočne zaujímavou investíciou, kde sa to zhodnotenie dá predpokladať vo väčšom časovom horizonte, tak toho takéto opatrenie jednoducho poškodzuje a bolo by dobré sa na to ešte pozrieť, pokým je čas a pokým sa to dá tak aspoň trošku zachrániť.
Dobre, vrátim sa späť.
Ďalšie opatrenie, ktorými chcete získať tých plus-mínus 300 mil. ročne do kasy, je obmedzovanie daňových výdavkov veľmi zaujímavými spôsobmi. Tak tomu každý rozumie, čo je to osobné auto, každý zhruba vie napočítať do 48 000, áno, to sú peniaze, ktoré 90 % Slovákov si možno predstaviť vie, ale na to, aby si niekto kúpil auto za 48 000, tak to je pre 90 % Slovákov možno aj viac zásadne vysoká suma. Ale tu sa bavíme o tom, že pán minister presadzuje obmedzenie vstupnej ceny osobných automobilov na 48 000, pokiaľ ide o možnosť odpisovania. Čiže keď si podnikateľ kúpi drahšie auto, tak si vlastne bude môcť do tých výdavkov postupne rozpustiť len sumu 48 000. Ak teda by mal byť v strate, tak vtedy mu to neumožníte, to je super nápad. Vraciate sa tak k tomu, čo tu bolo za pani Schmögnerovej svojím spôsobom. No určitú inšpiráciu tam ja vidím. To jadro veci je v tom, že je tam ten strop, nie až tak, či je alebo nie je daňová strata.
Ja len by som rád teda pripomenul, populistickým spôsobom, samozrejme, že tu by mali prví byť na rade zástupcovia štátu, štátni úradníci vrátane tých najvyšších, vrátane tých, ktorí sú vo vláde, alebo volajú sa ministri, podpredsedovia vlády alebo premiér. Pán minister, ruku na srdce, na akom autíčku sa vozíte vy? Stojí to auto 48 000 eur? (Reakcia navrhovateľa.) Nie, nie, nie, ja myslím nie to, čo máte vo vašej domácej garáži, ale ja myslím to, na čom sa vozíte ako vysoký štátny úradník. (Reakcia navrhovateľa.) Tak, dobre, tak aby to bolo jasné na mikrofón, pán minister mi tu tvrdí, že on jazdí aj na aute Kia Sportage. To sú slová pána ministra. Na akých autách jazdia ďalší ministri, pokiaľ ide o ich služobné povinnosti? Na akých autách jazdia vysokí štátni úradníci? Na akých autách jazdia, povedzme, vysokí sudcovia? (Reakcie z pléna.) Áno, je to populizmus, samozrejme. Ale v prvom rade, keď dávate takýto návrh, tak mal by ísť príkladom štát, pretože inak to veľmi ťažko vysvetlíte ľuďom, prečo robíte takéto opatrenie. Auto, ktoré má nadobúdaciu cenu, povedzme, 100 000 eur, nejaký ten nový Mercedes S, kde teda 100 000 eur, to som povedal aj málo, je, samozrejme, luxus, môžeme to tak brať. Ste sociálni demokrati. Samozrejme, váš prístup k veci je, je to luxus a tomu podnikateľovi to nemožno dovoliť odpísať si z daní.
Ja chcem pripomenúť, že sú ľudia, a je ich veľa, ktorí takýmto spôsobom reprezentujú svoj úspech v podnikaní. A aj tým, že takto reprezentujú, tak získavajú ďalšie a ďalšie zákazky a ich firmám sa darí. Nemusíte so mnou súhlasiť. Ale... (Reakcia z pléna.) Pán Záhumenský, vy máte celkom pekné auto v garážach, vy ste jeden z tých príkladov, ktorý sa tu naozaj môže úprimne smiať s vaším ML-kom vyčačkaným chrómovými doplnkami. A predpokladám, že vnútri to tiež nemáte práve najskromnejšie. Dobre, dobre, dobre, nechajme túto tému tak. Ten podnikateľ si na svoje auto na rozdiel od štátnych úradníkov zarobil, zarobil podnikaním, a preto si myslím, že zavádzanie tejto hranice je takou istou kriminalizáciou podnikateľov v mene zvyšovania príjmov štátnej kasy.
Ďalší problém. Otvárate tú Pandorinu skrinku, predpokladám, že pán Filko sa v tomto vyřádil, obmedzenie daňových výdavkov na 80 % pri tom druhu majetku, ktorý sa môže pokladať za majetok tak, že môže mať aj charakter osobnej spotreby. Takže napríklad podnikateľ si zariadi kanceláriu nábytkom, ktorý môže, samozrejme, ktorý tú stoličku, ten písací stôl, tú skriňu môže používať aj doma, o tom ja nepochybujem, že nábytok sa dá používať aj v práci, aj doma. Alebo kúpite robotníkom do tých výrobných priestorov, do šatní nejaké skrinky, aby sa mali kde prezliekať, nejaké lavice, stoly, takisto je to stále nábytok, ktorý môžete kľudne zobrať z tých šatní a použiť ho doma. Čiže s takýmto odôvodnením si takéto výdavky bude môcť podnikateľ započítať len do výšky 80 %. No chcem vidieť toho podnikateľa, ktorý teda na víkendy si berie domov ten pracovný stôl alebo zoberie tým robotníkom z tých šatní tie skrinky a dá si ich niekde do svojej vily, aby sa vytešoval z toho, ako obtiahol štát na daniach. Chcem to vidieť. (Reakcia z pléna.) Je to v prílohe č. 6. Takto, na to, aby som si mohol uplatniť tých 100 %, áno, máte tam zadné dvierka. Ak dokážem daňovému úradu, ale ja to musím dokazovať, a neviem, ako to pri tom nábytku budem dokazovať, že ten nábytok určite nepoužívam aj na súkromné účely, tak si môžem zarátať tých 100 %. Jednoducho, dobre, tie zadné dvierka tam sú. Ale zároveň je to ďalší priestor, bohužiaľ, kde sa zvyšuje, neviem, či je správne slovo byrokracia, ale zvyšujú sa právomoci daňových úradníkov prísť do firmy a robiť cirkus okolo toho, či ten nábytok, ktorý ten podnikateľ kúpil a má v kancelárii, si má zarátať 100 % alebo 80 %. Keby sme šli do detailov, a nechcem tu zabíjať týmto čas, tak by sme zistili, že toto skutočná absurdita. Skrátka, 80 %, znovu je tu nejaká bulharská konštanta, 80 %. Prečo to nie je 40 %? Pán minister, smelo do toho. Zlí podnikatelia, áno, pozmeňujúci, to dajme 5 %, 1 % dajme, však smelo do toho. Podnikatelia klamú, tie motorky, tie bicykle, ktoré si kupujú na firmu, tie kosačky, tie určite na podnikanie nepoužívajú.
Ale poďme k ďalšej veci. Nedaňové výnosy, toto je naozaj zarážajúce. A toto, čo ste urobili, to komentujem, obrazne povedané, so slzami v očiach. Vy ste vypustili doterajšie spravodlivé daňové pravidlo, ak je nejaký náklad považovaný za nedaňový náklad, čiže nemôžem si ho uplatniť do výdavkov, v poriadku, tak potom prípadný výnos, ktorý s tým súvisí, je takisto nedaňový výnos, to znamená, nezaráta sa mi to do základu dane. To platilo doteraz. Vy zavádzate veľmi nešťastným spôsobom pravidlo, teda meníte ho, keď aj taký výnos, na ktorý sú viazané takzvané nedaňové náklady, bude výnos daňový, zdanený. Tu vlastne pôjde v niektorých prípadoch o dvojité zdanenie, pán minister. Zdôrazňujem to. A uvádzam príklad manká a škody, ktoré sa môžu vo firme stať, a zamestnávateľ ich vymáha od svojich zamestnancov, je to doteraz považované za nedaňový príjem logicky, takéto vymožené manká a škody od zamestnancov, povedzme, v nejakom predaji budú odteraz dvojito zdaňované. Poraďte sa so svojimi odborníkmi. A myslím si, že dajú mi za pravdu, toto nie je dobré. To jednoducho nie je dobré.
Oceňujem, že ste skutočne si dali podrobnú prácu pri hľadaní možností, kde by sa čo ešte dalo dodaniť. Čiže napríklad to, aby sa nemajetková ujma vyplácaná na základe Občianskeho zákonníka v nejakých súdnych sporoch odrazu zdaňovala ako takzvaný ostatný príjem, tak to je ako čerešnička na torte. Získate tým síce len pár peňazí, pár eur, ale treba to zdaniť, to je úplne úžasné.
Nový spôsob zdanenia zamestnaneckých benefítov, to znie celkom dobre, že zamestnávateľ sa bude môcť rozhodnúť postupovať pri zdanení tak, aby nedošlo k zníženiu reálneho finančného čistého príjmu zamestnanca, to znie pekne. Ale aj za tým, pán minister, jednoducho vidím čertovinu, zamestnávatelia, to nie sú len súkromní zamestnávatelia, ktorí, opakujem, si so svojimi peniazmi naložia, ako chcú. Keď chcú zamestnancom pridať na platoch alebo na benefitoch alebo platiť za nich dane, nech sa páči, to sú ich prostriedky, a nech si robia, čo chcú. Lenže zamestnávatelia, to sú aj štátne firmy, to sú úrady, samosprávy, ministerstvá, kde takisto bežia tie nepeňažné benefity, a to dosť štedro. Čiže týmto spôsobom dávate priestor, otvárate dvere práve takýmto úradom, aby mohli ešte benefity ešte zbenefitnieť, to znamená na náklady štátu, na náklady prostriedkov samospráv, a aby títo zamestnanci mali vyššie výhody. A často to nie sú radoví zamestnanci, ale sú to znovu tí top funkcionári.
Dobre, ďalšia téma, daňový bonus. Presúvate zmenu daňového bonusu z doterajšieho 1. júla. na 1. januára. Keď teda prižmúrim oko nad tým, že o polroka neskôr budete zvyšovať daňový bonus, ale teda na druhej strane bude v tom väčší systém a lepší poriadok a väčší prehľad, tak to beriem, v poriadku, to by som ani nekritizoval, možno skôr pochválil, ale vtip je niekde inde. Daňový bonus na deti, ktorý dostávajú ako daňovú úľavu vlastne pracujúci rodičia, sa nemenil od 1. 7. 2013 a podľa tohto návrhu sa najskôr bude meniť vlastne až k 1. 1. 2016. Čiže dva a polroka sa daňový bonus nemenil a meniť nebude. Tých 20 eur a niečo je stále zafixovaných dva a pol roka. Tu sme pred pár dňami schvaľovali, teda vy ste schvaľovali, vaši poslanci v skrátenom konaní schvaľovali zvýšenie vianočného príspevku s odôvodnením, že týmto spôsobom vláda Slovenskej republiky sa snaží znížiť možné riziko chudoby a prispieť k naplneniu práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti u poberateľov dôchodku. Ja sa pýtam, v mladých rodinách, rodinách s deťmi, kde rodičia pracujú, kde poberajú daňový bonus v súlade so zákonom, ktorý sa dva a pol roka nemenil a meniť nebude, tam náhodou nehrozí riziko chudoby? U mnohých týchto rodín je štatisticky dokázané, že sú na tom omnoho horšie ako dôchodcovia, ktorí poberajú vianočný príspevok. A u nich sa nepozeráte na to, že došlo k nejakému zvýšeniu cien a že je pred Vianocami a tak ďalej a tak ďalej? Dva a pol roka sa daňový bonus nemenil a meniť nebude.
Je tu aj niekoľko pozitívnych zmien, napríklad zmena pri platení preddavkov fyzických osôb alebo započítanie do výdavkov na obstarávanie majetku aj úrokov z hypotekárneho stavebného úveru, to kvitujem, je tu aj na druhej strane zvýšenie odpisov pre firmy, ktoré rozvíjajú vlastný výskum a vývoj, to sú pozitívne opatrenia, aspoň niečo ste urobili aj na tej plusovej strane pre ľudí, ale to však neprekryje ten fakt, že tak ako pán premiér s pánom ministrom Richterom na tej veľkej tlačovke pred tou veľkou tabuľou si odfajkol splnenie ďalšieho sľubu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, predpokladám, že máte oveľa dlhšie vystúpenie.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Nie, ešte na minútu.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Dobre, nech sa páči, skončite.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Tak ako si odfajkol zvýšenie vianočného príspevku na tabuli, čo ste teda chceli urobiť pre ľudí, tak predpokladám, pán minister, že vy máte niekde v útrobách vašej kancelárie, alebo je to na Úrade vlády, tiež takú jednu tabuľu, ktorou sa nechválite. Tam máte vymenované, čo všetko chcete urobiť na to, aby ste udusili podnikateľov, malé, stredné firmy. A vy si tam tiež bez prítomnosti kamier po dnešnom dni urobíte takú jednu fajočku, že ste teda urobili ďalšie opatrenie na vydusenie podnikateľov, živnostníkov, drobných, menších, stredných firiem. A predpokladám, že tie peniaze, ktoré naháňate do štátneho rozpočtu, tých 300 mil., ktoré to má priniesť, naháňate aj preto, lebo máte obrovský problém s eurofondami. Ale to už je iná téma.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, poslanci, podľa ustanovenia § 119a ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Súdna rada volí na obdobie troch rokov členov disciplinárneho senátu z kandidátov navrhnutých sudcovskými radami, ministrom spravodlivosti a Národnou radou. Všetky oprávnené subjekty predkladajú dvojnásobný počet kandidátov na počet členov disciplinárnych senátov.
Národnej rade bola doručená žiadosť predsedu Súdnej rady, na základe ktorej má Národná rada navrhnúť Súdnej rade desať kandidátov na členov disciplinárnych senátov, a to šesť sudcov a štyri iné osoby ako sudca, z ktorých bude Súdna rada voliť piatich členov disciplinárnych senátov.
Predseda Národnej rady vyzval oprávnené subjekty, aby v termíne do 26. augusta 2014 predložili príslušné návrhy ústavnoprávnemu výboru. V určenom termíne oprávnené subjekty predložili 10 návrhov, ktoré prerokoval ústavnoprávny výbor na svojej 79. schôdzi 2. septembra 2014.
Uznesením č. 463 konštatoval, že navrhnutí Branislav Cepek, Marek Ďuran, Antónia Kandravá, Marcela Kosová, Branislav Král, Štefan Kridla, Martin Píry, Miriam Srogončíková, Ľuboslava Vanková, Danica Veselovská spĺňajú podmienky ustanovené v § 119b citovaného zákona.
Ako už uviedol pán predsedajúci, kandidát Branislav Král vzal späť svoj súhlas s kandidatúrou na člena disciplinárneho senátu.
Ústavnoprávny výbor odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a Volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady zo 17. júna 2011 č. 498.
Ďakujem, pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, aj tento návrh, aj táto procedúra úplne malebne dokumentuje, ako si my tu žijeme. A, vážení občania, dokumentuje to, čo sa stalo s vaším parlamentom. Niekedy naozaj je aj nehodné, aby sa takto nazýval a aby tu vôbec aj naše štátne symboly boli. Poviem na konci, prečo to hovorím. Neviem, čo je cesta, neviem, čo je riešenie, ale ono vždycky ako sa hovorí v starých ľudových múdrostiach, dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije. Aj teraz tá vaša arogancia, tá vaša spupnosť, to, čo predstavujete vás dobehlo v podobe nominácie pána Krála, čo bola nominácia – non plus ultra. Len pozornosťou novinárov sa zjavilo, o koho nomináciu ide. No a celú tú absurditu dokresľuje nominant, nech mi je odpustené, ale asi to tak má byť, tak, že niekto ho nominoval a si ho pomýlil s niekým úplne iným.
Prosím vás pekne, Národná rada Slovenskej republiky, najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky, nie sme holubári vo Veličnej, preboha. Nie sme fakt holubári ja neviem v Čremošnom. To už pochopte konečne aj vy, poslanci za SMER, prosím vás. Povedzte aj to vášmu tomu človeku. Až mi je ťažké niekedy hľadať slová, že si to pomýlil. To zneucťujete, nechcem byť poetický, prahy. Veď to proste parlamenty nejako historicky vznikali kvôli niečomu. To, čo vy tu stvárate, je sen. On navrhne niekoho, ale myslel si, že to je niekto úplne iný, lebo keby bol vedel, že to je on, tak ho nenavrhne. A tým, že ho navrhol a je to úplne niekto iný, on ho voliť nebude. Ja neviem, kde to sme, prosím vás. Ja si pamätám dobre, prvýkrát keď ste volili, som tu bol za blbého, som búchal topánkou. Druhýkrát som symbolicky vám bránil, aby ste išli jedným otvorom aj dnu, aj von, lebo takto niektorí tu z vás pracujú, jedným otvorom dnu aj von, prosím vás, by som za to hanbil. Poriadny chlap má v sebe nejakú hrdosť, prosím vás. Vy ste tu. Žena si nemôže vážiť takých chlapov, čo sú tu. Principiálne nemôže mať úctu k nim. Niektorí z vás keď prídu domov, ja sa tej žene čudujem, že vám dá tanier pred nos. Nemôže si vás vážiť, prísne vzaté, fakt, za to, čoho vy tu ste schopní, ak máte však doma ženu poriadnu. Prosím vás, to bolo druhýkrát symbolicky.
Čo mám robiť teraz tretíkrát, keď ste sa dobehli. Sami ste sa dobehli s nomináciou pána Krála. Ľuďom to poviem. Tento pán Král, to je človek, ktorý to, ako sa hovorí, umí, tento český výraz má, vie v tom chodiť. Na stole mu pristávajú veci, ktoré sú likvidné, bonitné, na ktorých niekomu záleží. A on vydáva rozhodnutia, ktorými my sa znova zapíšeme do análov, tak ako sa zapíšeme do análov ekonomických škôl. Tam sa raz zapíšeme. To vám garantujem, že sa tam zapíšeme, lebo ste vy vytvorili akú ekonomickú školu, to nikdy nikoho by nenapadlo. Na Harvarde sa to raz budú učiť. Tak bude aj modelový prípad rozhodnutia Branislava Krála na Sorbone alebo niekde, nie na tej maštaľnej univerzite, kvôli ktorej ste Čaploviča, chudáka starého pána nedôstojne vyhnali z miesta ministra, lebo nechcel podpísať maštaľnú univerzitu v Šamoríne alebo neviem kde. Nie, tam to nebudú učiť. Na poriadnych školách, na Sorbone ani tuná na UK to nebudú učiť, lebo tam učia exoti, ktorí aj tu sedia, ani tam to nebudú učiť. Tam nemajú už tú mentálnu kapacitu, ničíte tie deti tam, na poriadnych školách. Na Sorbone raz budú učiť a povedia, to raz bola jedna taká krajina, kde bol sudca, ktorý zakázal knihu, ktorá ešte nevyšla. Rozumiete, veď na to treba byť ja neviem Hemingway, Disney, Dobšinský, všetko dokopy, aby ste vôbec dokázali dať na papier to odôvodnenie toho rozsudku, že ja vydám rozhodnutie, že zakazujem knihu, ktorá ešte nevyšla. Pod to by sa slušný človek nepodpísal, pod to sa nemôže podpísať slušný človek. Ale u nás sa pod to podpíše sudca. Za odmenu išiel z okresu na kraj a za ďalšiu odmenu tuná váš človek, ktorý muskulárnym dystrofikom zaželal skoré uzdravenie, ako keby mali chrípku, tak on je jeho nominant. Prosím vás, kde to žijete, čo robíte z toho parlamentu? Nehanbíte sa ani trošku? Toto sa budú učiť na Sorbone, že na Slovensku by ste neverili, že bol sudca, ktorý zakázal knihu, ktorá ešte nevyšla. Dokonca ten, kto ju akože mal vydať, ešte v tom návrhu nejako bolo uvedené, že to má všetko odovzdať. No tomu by jeden neuveril.
Už koľkokrát som to tu povedal, koľkokrát tu ešte musím povedať, že tvorcovia absurdných divadiel sú všetko amatéri, nič, oproti tomu, čo vy ste schopní vytvoriť? Naozaj skutočne je veľká, obrovská hanba vám. Ani teraz tam nepôjdete, pani spravodajkyňa či čo ste teraz. Ste spravodajkyňa, áno, či navrhovateľka, predkladateľka? To je jedno. Proste vy ani neviete, kto tam je. Teraz vás to dobehlo, teraz vás to našlo. Ja dávam návrh, že, prosím vás, nech vám idú už do pléna. Ste povedali, že, nie, vás to obťažuje, lebo nedajbože by ste tu boli o hodinu dlhšie. Kdeže, vy máte toľko inej práce, tak do výboru, veď údajne pracujete vo výboroch, nech vám idú. Čo by sa tak stalo? A ten návrh dávam, aby sa vám prišli aspoň predstaviť, aby sme sa do budúcna vyvarovali takýchto excesov a trápností. Nech sa vám idú predstaviť na výbor. Prosím vás, v troch minútach nech vám povedia aspoň Ferko, neviem čo, Janko a chcem ísť tam. A proste nech ho vyzvú. A nech urobíte zadosť tomu, že toto to je parlament, že nevolíte niekoho, koho ste v živote nevideli, prosím vás. Veď to sa takto robiť nedá, skutočne. Dávam ten návrh, aby sa tento bod programu, a, keď chcete, vystúpim aj v tom ďalšom, aj ten ďalší stiahol a skôr, ako sa znova zaradí, aby išli sa predstaviť jednotliví kandidáti aspoň na ústavnoprávny výbor. Viete, má to logiku. Aspoň urobte zadosť, zvoľte toho, kto je od vás v tom ústavnoprávnom, síce vy tam máte toho génia, ale už sú tam aj iní, povie, že, áno, bol u nás. Teda on posúva tú informáciu. Však si vážte ten priestor, vážte si túto budovu, vážte si tie stoličky aspoň takýmto spôsobom.
A skončím tým, čo som v zásade povedal na začiatku. Pozrite sa, mne to je už pomaly jedno, ja už mám vymaľované, tu ja už som zhasnutý, vypnutý, už je všetko kúpené. Ja len si kvôli mojej vnútornej hygiene, aby som sa sám pred sebou nehanbil, keď sa ma niekto bude pýtať, keď mi neprejde tento návrh, tak poviem, ja som urobil, čo som mohol.
A tie štátne symboly. Prosím vás, trošku prekryjem tú slovenskú vlajku, lebo to je nehodné, aby ste mi chodili okolo slovenskej vlajky, ktorá, mimochodom, aj na môj návrh tam je. Nikomu tu z vás nevadilo, že tam nie je. Nechoďte mi aspoň okolo nej, ľudia, ktorým na tom nezáleží, ktorí nerozumejú základným princípom parlamentarizmu. Bude tam iná vlajka, vážení, tam sa choďte inšpirovať. Dajú sa aj letenky kúpiť, choďte tam. To je vlajka Severnej Kórey, vážení. Popri nej choďte. Na tú chvíľu, keď vy pôjdete voliť, bez toho, aby ste tých ľudí poznali, bez toho, aby ste za rok urobili zadosť, tak budete prechádzať okolo severokórejskej vlajky. Dobre? Nezneucťujte aspoň tú slovenskú vlajku. Ďakujem pekne.

Ja by som len vo vzťahu k svojmu kolegovi reagovala, keďže ma aj vyzval. Ja si myslím, že v prvom rade sú to osobné animozity vo vzťahu k nášmu jednému kolegovi. A pokiaľ ide o sudcov a o to, že sme si pozreli všetky ich materiály, aj tí, ktorí ich predkladali, ich poznajú osobne, neznamená to, že keď spĺňajú všetky podmienky na voľbu, že ich musí táto Národná rada zvoliť. Takže, pán kolega, možno hovoríte dopredu, ale možno mnohí dnes nebudú zvolení, pretože je to aj o tom, že niektorí poslanci konkrétne osoby aj poznajú. Takže neviem, prečo vždy vynášate súdy, ale aj tak si myslím, že vás vždy k tomu vedú skôr tieto animozity ku kolegovi. Ďakujem.