37. schôdza

Pán minister, mám k vášmu vystúpeniu výhradu. Vy ste veľmi zdôrazňovali ten aspekt, že neplatí DPH-čku, má vlastne taký celkom sladký život podnikateľ aj jeho manželka a tak ďalej a tak ďalej. To ste, prosím vás, povedali, no, presne ako politik za stranu SMER, ktorá teda je údajne sociálnou demokraciu, aby ste vašim voličom prezentovali, ako teda vy zastávate ich záujmy. Prosím vás, bolo by dobré, keby tu jasne zaznelo, hodnoty v tomto štáte vytvárajú podnikatelia, zamestnancov v tomto štáte zamestnávajú podnikatelia, áno, aj vy zamestnávate úradníkov na ministerstve, je to neviem tisíc ľudí alebo koľko, čiže aj vy ste zamestnávateľ, ale hodnoty tu vytvárajú podnikatelia. Čiže tú DPH-čku ako takú, tú pridanú hodnotu tu vytvárajú podnikatelia a ich firmy. Čiže bolo by dobré hovoriť o nich s rešpektom, bolo by dobré sňať pred nimi klobúk a bolo by dobré nezvyšovať im dane. Vy robíte jednak rétoricky, jednak fakticky úplne niečo opačné. Dosiahnete to, pán minister, v dobrom to hovorím, nebudem do vás štuchať, tak ako štuchli ste si vy do mňa za to, že mám nejaké navádzanie na úniky. Budem tu dávať pozmeňujúci návrh k zákonu o sociálnom poistení, je to mimo vášho rezortu, ktorý je vyslovene proti tomu, aby sa obchádzalo napríklad nemocenské poistenie. Som zvedavý, či to vaši poslanci podporia, keď tak veľmi navádzam na všelijaké úniky.
Ale k veci. Vy takýmito zákonmi prispievate k tomu, aby podnikatelia utekali zo Slovenska, aby investovali inde, v Českej republike, Maďarsku, na Ukrajine, ja neviem v Rumunsku, to je jedno, aby tí, ktorí sem možno uvažovali prísť, sem jednoducho neprišli, pretože komplikujete daňový systém, zavádzate tu ďalšie a ďalšie rôzne obmedzenia, byrokratické nezmysly a prekážky. Čiže nad týmto sa, prosím vás, zamyslite, zo Slovenska nakoniec zostane holá krajina, kde bude milión nezamestnaných a milión dôchodcov.

Ďakujem. Pán minister, musím úprimne povedať, že trochu sa mi nepáči taký konfrontačný tón, keď porovnávate podnikateľov, ktorí platia DPH, so zamestnancami a s inými spoločenskými skupinami. Všetko má svoje výhody a nevýhody. A možno by som pripomenul, a určite to teda viete, ja len tým, čo nás počúvajú, tak sú podnikatelia, ktorí sú dobrovoľní platcovia DPH, ktorí sú aj povinní platcovia. A tí povinní vlastne nemajú na výber, či platitelia DPH byť chcú alebo nechcú. A tiež fakturujú príjem z DPH. A určite viete, že veľakrát aj tým podnikateľom sa oplatí proste nemať len platcu DPH, teda spoločnosť s DPH. Takže ja by som to určite neviedol v nejakom konfrontačnom tóne. Proste podnikatelia, ktorí platia DPH, dokonca zo zákona musia platiť to DPH. Tak a priori by som im nedával zase ad hoc proste kolektívnu vinu za to, že všetci len jednoducho to robia, že majú tú firmu s DPH len kvôli tomu, aby si nejaké spotrebiteľské predmety kupovali.

Ďakujem. Ja celkom súhlasím s filozofiou, ktorú si, pán minister, spomenul o tom, že môže byť zdobrovoľnený 80-percentný odpis z nejakého spotrebného tovaru. Len mi presne vadí to isté, čo predrečníkom, že kategorizujeme ako keby dve kategórie ľudí zamestnancov a staviame ich proti podnikateľom pri práve tomto prejave, pretože otázka 1,6 mil. ľudí, ktorí sa živia prácou, a podnikateľov, ktorí svojimi vlastnými eseročkami tvoria hodnoty, je jedna vec. Druhou vecou sú, samozrejme, v tých eseročkách tie výhody. Ja by som sa chcel tak možno rečnícky opýtať, v koľkých rodinách na Slovensku neexistuje niekto, kto má firmu, ktorá vie odpisovať DPH, či existuje štatistika, kde autá, počítače a podobne nie sú pre manželky, deti a neviem čo, ale je to široko, kde v spoločnosti na rozdiel od vašej interpretácie existuje úzka dohoda, že títo ľudia si navzájom pomáhajú a pomáhajú si nie veľmi z pohľadu štátu v bohumilej činnosti, čo je, že podnikateľ im umožní, že kúpi sa auto na firmu, ktorá pochádza buď z rodinného, alebo priateľského prostredia, podobné je to s počítačom, alebo sa posúvajú tie bločky. A nemyslím si, že tejto atmosfére pomáha vaša interpretácia stavania ich proti sebe, lebo oni to vnímajú trošička inak, pretože asi sa zhodneme na tom, že je národným športom, ak sa bavíme o tej kultúre švajčiarskej a slovenskej, čo najviac optimalizovať či už rodinné alebo aj firemné výdavky. Stavať ich proti sebe je krátkozraké, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Naozaj Švajčiarsko je inou krajinou, s inou skúsenosťou a históriou, tak ako to bolo načrtnuté. Švajčiari sami si v referende odhlasujú aj zvýšenie platenia daní, resp. rozhodujú referendom pri minimálnej mzde. Je to úplne iná kultúra.
Len som chcel tak poukázať, no ono, hej, na druhej strane na Slovensku je takým národným športom nielen obchádzať veci, ale dokonca podvádzať pri tom možno aj podnikaní aj pri tých zákonoch, ale zas na druhej strane treba doceniť aj tú skutočnosť, aké je veľmi náročné, pán minister, vytvoriť čo len jedno pracovné miesto alebo zamestnať len seba samého. A sú tí podnikatelia, tak ako ste to naznačili, aj ste to docenili, vytvárajú tie nové pracovné miesta. Treba, aby to bolo také optimálne, aby sa oplatilo žiť v tejto krajine. A práve tie stredné aj kapitálové spoločnosti, to nie sú len živnostníci, ale aj malé podniky, kapitálové spoločnosti sú nosným pilierom vyspelých ekonomík aj v Európe.
To Švajčiarsko som spomenul len preto, lebo som na vás cez prázdniny veľmi často myslel aj som si odfotil „registračnú pokladňu“. Tam doslova, do písmena sme sa obslúžili, tovar sme si naložili, na kalkulačke si ho môžete zrátať, bola tam taká len pokladnička na stene primontovaná, tam sme hodili tie franky a bola vec vybavená, nikto nás nekontroloval, nikto od nás nepýtal peniaze. Áno, je to iná kultúra ako na Slovensku, na ktorú sme zvyknutí, ale nemôžeme donekonečna takisto sťažovať to podnikateľské prostredie a zaťažovať ho odvodmi a sprísňovať to, pretože tak nebude sa vytvárať vhodné prostredie pre podnikanie a nebude ani tvorba nových pracovných miest, tak ako to v podstate aj všetci očakávame.

Dvestoosem, hlásim sa, ďakujem. Pán poslanec Mihál, ja patrím k tej menšine bývalých alebo aj terajších členov vlády, ktorí prišli do politiky z reálneho života. To znamená, ja som podnikal. Môžete si to pozrieť. Novinári to už majú prehrabané ako všetky obchodné registre a podobne. Ja som prišiel z reálneho života a nevyrástol som v žiadnom politickom skleníku. Možno aj preto veľmi dobre viem, o čom hovorím, obzvlášť z deväťdesiatych rokov minulého storočia v čase džungľového kapitalizmu na Slovensku. A ja potvrdzujem, a vždycky to budem hovoriť, Slovensko je ekonomika, ktorá je založená na trhovom hospodárstve, a väčšina ekonomiky a tvorby hodnôt sa tvorí v súkromnom sektore. To znamená, aj tvorba pracovných miest je absolútne závislá od atmosféry a nálady v tomto sektore. Ale zároveň budem tvrdiť, že najväčšou deformáciou podnikateľského prostredia, to je to, o čom tuná vieme donekonečna rozprávať, politici, je obchádzanie zákonov. A v oblasti daní, ktoré ja mám na starosti, je to obchádzanie daňových zákonov a neplatenie daní. To je to, čo hovorím, máte na jednej ulici dvoch podnikateľov, z nich jeden sa správa, snaží sa správať, nie je to jednoduché podľa našich zákonov, lebo ich stále meníme, obmieňame a robíme s nimi podobné veci, a ten druhý sa nesnaží a priamo navádza a viditeľne, vizuálne kazí morálny proste kredit celého proste fungovania a podnikania ako takého. Takže našou snahou tri roky je odstrániť tento vred, tento nádor. A pred tým si proste nemožno zatvárať oči. A proste nemôže byť tabu hovoriť o veciach, ktoré sú všetkým ľuďom úplne jasné, a žijú tí ľudia v tých istých barakoch, žijú v tých istých panelákoch a vidia, ako žijú jedni a druhí, a vidia ako platia a neplatia dane.
Jedným z ďalších opatrením je, že dnes od tohto roku je verejne prístupný register účtovných závierok, to znamená, je verejnosti prístupné, kto a ako platí dane, ako fixľuje a podobne. A to je proste cesta na dlhú trať. A to je kľúčové. A z pohľadu zamestnanosti, ja viem, že vás to znervózňuje, ale tvorba pracovných miest v tomto polroku, takú sme tu nemali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, celý ten návrh je rozsiahly, obsiahly, ja sa sfokusujem na dve časti. Vyberiem si a pokúsim sa niečo k tomu povedať, prípadne tak, aby to malo význam pre ľudí, niečo z toho aby, ako sa hovorí, káplo aj im.
V zásade aj k tomu, čo bolo povedané o deformácii. Ja ani kvôli jednému opatreniu, ktoré tam máte, pán minister, by som sa do Dunaja nehádzal, lebo z nich ani jedno nie je takého charakteru, toho, čo sa mňa týka. Ak niečo deformuje podnikateľské prostredie, tak to je to, že nevyhrávajú najlepší. A to je večná a dlhá téma. Pán minister, ja vám to poviem, nedá mi to nepovedať. V Číne sa smiali z firiem, ktoré dokázali robiť lízatká aj do sústruhu súčiastky. My sme vytvorili inú ekonomickú školu, my sme vytvorili firmy, ktorým je úplne jedno, čo vám majú dodať. Aký tovar, akú službu vám majú dodať, úplne im je to jedno. Len musí to platiť štát. Penta sadí stromčeky v Leviciach. Penta obkopáva okolo stromčekov v Šaštíne. Penta opravuje záchody v Dúbravke policajtom. Penta opravuje železničné stanice. Zametajú všetko. Im je úplne jedno, čo budú robiť. Ale na konci to musí platiť štát. Ak niečo deformuje podnikateľské prostredie, tak to je toto, že nevyhrávajú najlepší. A nad tým je čas sa zamyslieť.
A potom aj také drobné psie kusy. Aj bol tu pán Richter. Čo sa nechcelo, sa stalo pravdou. Neuveríte, vážení občania, vám to poviem, už teraz spustili program zamestnávania mladých. A viete, koho podporili pracovné miesto? Exekútora JUDr. Krutého. Rozumiete tomu? Jasné, nerozumiete tomu, tomu sa nedá rozumieť. Rozumiete, že tento štát vyminul určité prostriedky z fondov aj zo štátneho rozpočtu na podporu zamestnávania mladých? Teraz mi došlo to, ten listing. A viete, aké segmenty si vybral? Cukrárne, pekárne, čašníkov, nejaké liehoviny. A je tam aj JUDr. Krutý. No čo by čert nechcel, je tam aj JUDr. Krutý. Ja som to tušil, že je tam. Je tam. Rozumiete tomu, pán minister? Tomu by jeden neuveril. Pozor na to. Ak niečo deformuje našu krajinu, tak je to toto. Pokiaľ vy chcete dotovať zo štátneho rozpočtu a z fondov Európskej únie JUDr. Krutého, ja som hovoril, že to by bola absurdná absurdita, keby to nastalo, tak už je to tu. Je to tu, pán minister, pozor, je to celé zlé.
Ja sa vyjadrím k tým teraz spomínaným dvom veciam. Dve veci som si vybral.
A to sú tie autá. Však podľa faktických zdá sa, že aj najväčší záujem o to je, lebo to je vždycky tak, bolesť vlastného zuba vás trápi viac ako hladomor v Sudáne. To nepustí, to je pravda, ktorú ani nespochybňujte, lebo ju nedokážete spochybniť. Čiže aj presne na tom sa to bude celé lámať, že o tie autá ide. Nuž nejde o tie autá. A naozaj keby niekto povedal, že ide o tie autá. Nerobme to, prosím vás. A teraz si asi nepomôžem. Ale však koniec koncov taký som bol a už iný nebudem. Kolega Beblavý to poňal naozaj štátnicky. On teraz chodí a kutre po zmluvách, kde aké autá kupujú. Včera sme boli svedkami, a ináč naozaj neviem, ako to funguje, toho, že Letové prevádzky si kúpili Fabie za 32 000 bez dane a že to je teda hrozné plytvanie. Prosím vás, naozaj to je mršinárstvo najvyššieho stupňa. Mimochodom, tá zmluva je rok stará. Pred dvoma týždňami ak by ma niečo zaujímalo, tak by ma zaujímalo, že Letové služby pred dvoma týždňami podpísali zmluvu na učenie zamestnancov po anglicky. To je to, ako keby ste plavčíkom objednali kurzy plávania. Hej, čiže to je podľa mňa zmluva hodna záujmu. A bola podpísaná pred dvoma týždňami. Ale asi oni idú v nejakom scenári. Proste ideme vydolovať to dno, ten sediment z každého, hej, a ono to zaberie vždycky. Vždycky zaberie to auto. No tak vám len poviem tú absurditu. Čiže je rok stará zmluva, v zásade neškodné autá. Na tom by som ja palicu nelámal. Letové služby to podpísali za to obdobie, čo sú zverejňované zmluvy, za 100 mil. eur, 200 000 sú tu dve promile, prosím vás, to je nič. Ale nepovedia chlapci tuná od kolegov, že budova, to je ako malý internát. To je trojposchodová budova. Viete, koľko stála tá budova a postavila ju J&T? 35 mil. eur. Vážení, viete si predstaviť trojposchodovú budovu za miliardu? Musíte mať na to sakramentskú fantáziu. To je tak, ako keď niekde sú vily a domy s ónyxovými kúpeľňami. Ja neviem si predstaviť, čo je v tej trojposchodovej budove Letových služieb za miliardu. To už, zdá sa, nie je až takým problémom hodného povšimnutia, prečo stála tá budova miliardu. Zdá sa, že niekto si vybavuje nejaké boje, lebo ako je niečo chutné sústo, tak sú to Letové služby, lebo v zásade len účtujú a nevedia asi sa nedohodlo, ako majú účtovať, no tak sa vytiahli nejaké Fabie. Prosím vás, keby si záhradkári kúpili Fabie so silným motorom, možno by som sa tomu čudoval. Ak však si letoví dispečeri kúpia štyri autá či päť áut so silnejším motorom, nečudujem sa tomu. Chvalabohu, verme, že raz nebudú potrebovať auto so silným motorom. Možno nastane tá situácia, že budú potrebovať autá so silnejším motorom. Viete, to je mršinárstvo par excellence a na túto hru skočíme. Všetci na ňu skočíme. Vidíte, tuná faktické poznámky sa týkajú len áut. Všetci tu hovoríme o autách. To je problém, tuná by mali ministri chodiť na bicykloch, na Babetách. Hovorím, je smutná krajina tá, ktorá nájde riešenie v tom, že ministri majú chodiť na Babetách. Naozaj keď si povieme, že riešenie tej mizérie, v ktorej sme, je, že sme ochotní dotovať pracovné miesto exekútorovi, že riešenie tej mizérie je v tom, že ministri budú chodiť na škodovkách a ostatní na MHD a ešte to povýšime na štátnickú tému, potom dôjdu ďalší géniovia pred voľbami, už to čakám, s tým, aby bolo poslancov menej, neviem čo, poznáte tie mršinárske témy. Budeme tu nad tým bahniť, prskať, ako ušetríme. Prosím vás, je to celé smiešne, prepáčte mi to, je to úbohé. Je naozaj úbohá spoločnosť, ktorá hľadá riešenie v tomto. A na tých faktických to pekne bolo vidno, ako sa kto na čo zavesil. Ja neviem, pán Beblavý, ja som si vás dosť vážil, ale moja sympatia k vám prudko klesá týmto mršinárstvom, keď tu vyťahujete nejaké Fabie. To je úplne za hranou, za všetkým. Tu by som niektorých kolegov mohol menovať, koho by to mohla byť téma. To, že to je vaša téma, nech sa páči, je vecne k tomu návrhu. Ja s tým nemám problém. Tak keby na mne záležalo, tak polka automobilového priemyslu skrachuje. Ja mením autá po siedmich, desiatich rokoch. Ja naozaj by som kvôli tomu neplakal. Je mi to smiešne. Je mi to smiešne, chlapci, ktorí majú vo vrecku päť eur, aj to požičaných, ale už majú starého sedmičkového bavoráka. To o nich vypovedá. To v prvom rade vypovedá o nich a o tých blondínkach s premaľovanými očami, ktoré si do tých bavorákov sadnú. O tom by tu možno niektorí vedeli rozprávať. Viete, ja už si myslím, že už skončila tá doba fialových ság, hej, že už na to asi nie každý skočí. Tieto príbehy už sú naozaj len v okrajoch takých. Nemám s tým najmenší problém. Úplne som s tým konformný. Len, prosím vás, nepreexponujte to do tej polohy, že budeme tu teraz dva dni sedieť kvôli tomu, aké autá majú mať ministri alebo ja neviem diplomati, keď tam hovoríte o nejakej výnimke. Prosím vás, nerobme to, lebo to je mršinárstvo najhrubšieho zrna.
Teraz k tomu druhému okruhu. Pán minister, tam by som poprosil, či by sa prípadne nedala otvoriť myseľ, lebo ja nehovorím, že to mám pripravené, nehovorím, že poznám k tomu riešenie. Ja len nad tým nahlas rozmýšľam, či by to nestálo za to. Ja si pamätám ako malý chlapec, teda žilo sa ťažko, ja som vyrastal bez otca. A my sme v septembri chodili zo školy na triedičku na zemiaky. A viem, že to fungovalo tak, že sme teda triedili zemiaky a potom po tých dvoch týždňoch, čo sa triedili, sme okrem výplaty dostali nejaké zemiaky. To znamená nepeňažné plnenie. Viem, že moja mama sa hrozne tešila z toho, že proste do bolo. A to bol boľševik, ktorý nemal nejaký ideologický rozpor s tým, že nejaká náhrada mzdy bola v nepeňažnom plnení. A on by teda mohol mať v tom rozpor, hej, lebo to je nejaký taký možno pre niekoho pozostatok toho bývalého, hej, nejaké to poddanstvo alebo neviem čo, nepeňažné plnenie. Čiže vidíte, boľševik v tom nemal problém. Pamätám si, my sme dokonca chodili, už keď som bol starší do Čiech. Sa to volalo kampaň. Niekto šiel na Šíravu a my sme šli do Čiech, sme robili proste po družstvách a okrem toho, že sme za to dostali peniaze, nám prišlo obilie domov, hej. A všetci Oravci chodili na kampane, tak sa to volalo. Overoval som si to teraz. Všetko to zakapalo, pán minister, poďme prípadne to otvoriť. Vy teraz v tomto vašom návrhu precizujete tie ustanovenia nepeňažných plnení do polohy takej, že sa stanú nevykonateľnejšími podľa mňa, respektíve už niekto nad tým mávne rukou. Ale skúsim to v krátkosti povedať, aby prípadne ľudia vedeli, o čo ide. Teraz keď dáte nepeňažné plnenie, to znamená iné ako peniaze, tak v zásade musíte všetko dať, ako keby ste dali peniaze. To znamená, musíte to zdaniť, musíte v tom odviesť sociálne, zdravotné, dokonca ešte aj DPH z toho produktu, lebo vy ste ho predali. Tak som si to overoval, účtovne by to malo byť tak. Pravdou je, že vám to ide hneď priamo do nákladov. Ale, by som povedal, niekto mávne rukou a povie, to je tak zložité, že radšej im dám peniaze a má svätý pokoj. Čo potom nastane? Teraz existujúci zákon hovorí, že tá časť, ktorú platí zamestnávateľ, sa strháva tomu zamestnancovi, čo v praxi asi spôsobovalo problém, hej. Teda zamestnanci akože dostali nejaký nepeňažný benefit, ale potom im ešte z toho strhli a neviem čo. Teraz navrhujete, že všetko vlastne by to mal pokryť podnikateľ a to čisté benefícium by už malo pristáť u zamestnanca. No v praxi to znamená asi to. A na tom chcem dokumentovať ten mentálny svet, prepáčte, pán minister, niektorých vašich úradníkov, lebo ja som si trošku ich načal ráno. Oni to dôvodia na príklade nepeňažného benefitu zájazdu vo výške 2 400 eur. Nuž a to je presne ten svet. Povedzte mi teda, žijeme, kde žijeme, ale takého zamestnávateľa, ktorý vám dá, asi to sa myslí na ročnej báze, nepeňažný benefit (zájazd) vo výške 2 400 eur, chcem vidieť. Mali by sme pre naše potreby aj prípadne vašim úradníkom by som doporučil pre potreby nášho štátu tie prípady voliť niekde inde. Hej, mali by sme to voliť na úrovni možno 100 eur, aby to pre tých ľudí bolo ľahšie na pochop. A to je ten asi mentálny svet, že kde žijú, že sa im toto zdá normálne. Ja si myslím, že o iných sumách rozprávame. Ale proste z toho prepočtu vyšlo, ak by niekto chcel dať 2 400 eur (zájazd), keď všetko zaplatí, čo má zaplatiť, tak mu vyjde, že na 97 %, mi to, myslím, účtovne vypočítali. To znamená, že 2 400, vlastne raz toľko by mal niekto zaplatiť na to, aby mu mohol dať niekto ten zájazd za 2 400. Každý mávne nad tým rukou. Alebo možno mu to dá niekto nejako ináč. A to je presne ten problém, s ktorým mi tu žijeme, pán minister. Viete, ja nehovorím, že to je zámerom. Ale niekedy je to tak zložité, že ľudia majú tendenciu to nejakým spôsobom vyriešiť ináč. Viete, ale byť stále jednou nohou v krimináli tiež nie je cesta, hej. Viete, a potom možno to niekomu vyhovuje, lebo keď máte niekoho, kto je, viete, ako sa hovorí, na tenkom ľade nožičkami veľmi rýchlo, aby sa nepreboril. Čiže potom tí ľudia v zásade sú takí, akých ich politici chcú mať. Sú ticho, lebo sa boja, hej, lebo čo keď náhodou, bojím sa to povedať, a verím, že to nie je zámerom, naschvál to robí také, aby riešením z toho bolo, že je to tak na polceste alebo prižmúrením oka. To by nebolo správne, lebo asi takto vždycky dopadne to nepeňažné plnenie, že nejako na polceste to nejako urobia. Ale všetci vedia, že to je tenký ľad.
A môj návrh, pán minister. Tu vás chcem naozaj poprosiť. My sme napríklad pánovi Jahnátkovi pomohli krídelným útokom od pána Malatinského. Dúfam, že ste ho nevyhodili kvôli tomu. By ste neverili, že my sme pomohli poľnohospodárstvu v tom, že pán Malatinský pustil pozmeňujúci návrh, že keď niekto predáva na trhovisku zeleninu ako prebytok, bez kasy, bez všetkého, tak má aspoň správcovi ukázať, že má pole, lebo teraz to fungovalo tak, že chlapík, ktorý býval vo Svidníku v paneláku, pole ani nevidel, celý rok predával svoje paradajky. Chvalabohu, sa podarilo to. Teraz už len záleží na tých správcoch, ale aj na susedoch vedľa toho z paneláku, či sa budú dožadovať tej povinnosti. A keď sa jej budú dožadovať, sekundárnym efektom bude to, že sa vrátime k tej pôde. Ono nebude, viete, to trvať deň, dva dni ani týždeň, ale to pomôže. Pomôže to tej spravodlivosti, o ktorej hovoríme. A znova je šanca nieže na krídelný útok, ale na krídelnú pomoc Jahnátkovi v našom naozaj zdecimovanom poľnohospodárstve. Som bol v Rožňave pred dvoma týždňami, som si to chcel pofotiť s tým, že to ukážem ministrovi. To je sen, tam čo všetko je zarastené, na čom nič nerastie a keď niečo rastie, tak je to repka. To je naozaj zlé. Celé je to zlé. Možno jedna z vecí, ktorá by tomu pomohla, a ono to bolo funkčné, pán minister, je skúsiť rozmýšľať o nepeňažnom plnení v poľnohospodárskej prvovýrobe, v poľnohospodárskych projektoch, v sezóne, v sume. Viete, my by sme zadefinovali do tohto zákona, že je možný iný zjednodušený modus na nepeňažné plnenie, ale pri poľnohospodárskych produktoch u tých, ktorí reálne vyrábajú ten poľnohospodársky prvoprodukt. Tí brigádnici alebo tí zamestnanci na ňom robia. Je to v sezóne. To znamená nie celoročne. A je to do určitej sumy. A som vás chcel poprosiť o to, máme na to mesiac čas, poďme o tom rozprávať, o 200, 300 eur mesačne, či by sa náhodou nedalo urobiť tak, že by sme povedali, okej, môžete to tým ľuďom zaplatiť. Oravci chodili okopávať aj hrozno, chodili už po celom svete, však my sme toho postavili dosť. Ale teraz najnovšie sa chodilo hrozno okopávať tu, už na Slovensku. A potom im za to poslali obilie. Aj teraz tam tí chlapi pôjdu. A pomôžeme tak poľnohospodárom, lebo ja vám poviem, čo urobí poľnohospodár. Poľnohospodár teraz nemôže povedať chlapom, že tu máte peniaze, lebo rešpektujeme, že minimálna mzda musí ísť finančne, peňažne, hej. Ale nad to ísť nemôže, lebo si povie, že však to je tak zložité, že by im dal ja neviem z tej pšenice, z toho ovsa. A tí chlapi by to chceli. Ale nedá sa to legálne, lebo sa inak z toho zbláznime všetci. No tak radšej si nasadí repku a má svätý pokoj. Viete, ja nehovorím, že o týždeň, o dva týždne uvidíme tie výsledky. Ale, pán minister, ja vyjadrujem moje presvedčenie, že ich uvidíme, keď dáme ľuďom možnosť ísť na nejakú brigádu, a to môže byť aj sezónna, ale aj stála záležitosť. A môžu časť z toho dostať v naturáliách, tak sa to teda hovorilo, alebo v nepeňažnom plnení do určitej sumy. Samozrejme, sa to všetko prešpekuluje, aby sa to nedalo obísť, hej, aby to nemohlo byť. Ja si myslím, že ako krídelná pomoc Jahnátkovi, ale nie Jahnátkovi, ale poľnohospodárstvu to bude dôležité. A ja si nemyslím, pán minister, že by vám mali z toho zuby vypadnúť, koľko tu by mal byť nejaký výpadok na neviem čom. Naozaj si to nemyslím, samozrejme, to neviem ani povedať, koľko by to mohlo byť. Dovolím si tvrdiť, že vôbec by nás to nemalo zabrzdiť, keby sme našli ten rozmer toho, že to chceme tým ľuďom umožniť, že chcú ísť robiť a ten zamestnávateľ si povie, áno, môžu im dať časť obilia. Pán minister, poďme hovoriť o tom s tými, ktorí tomu rozumejú, to možno niečomu pomôžeme. A som vás chcel poprosiť, vyzvať, či by sme prípadne týmto smerom nešli. Keby ste ním išli, potešil by som sa. Ďakujem pekne.

Pán kolega, ja budem reagovať len na tú druhú časť, na tých poľnohospodárov. Ja tiež sa cítim byť takým gazdom. Je to, myslím si, dobrý návrh. A ja by som nedával len na to sezónne, ale možno aj počas celého roka naozaj to nepeňažné plnenie v tých naturáliách, aby boli veľakrát aj možno tí zamestnanci takto odškodnení. Na Slovensku naozaj to tak funguje. Ty si z Oravy, ja som zo Spiša a východu Slovenska, ja viem, že niektorí tí poľnohospodári prvovýrobcovia takto fungujú. Naozaj by bolo treba poľnohospodárov odbremeňovať a zjednodušovať im mnohé veci, a tá prvovýroba alebo tá práca na poli je naozaj veľmi ťažkou, veľmi náročnou prácou, tam zvýhodniť dokonca tých poľnohospodárov a tam, kde by sa vytvárali tie rodinné podniky alebo rodinné farmy, zamyslieť sa aj nad odvodmi aj z toho odbremeniť tých poľnohospodárov.
Ten nápad s tými naturáliami. Tak, hej, si spomenul tú minulosť, že za boľševika ten nemal problém, prihodil tie dve vrecia zemiakov, keď sa chodilo na tie brigády. Áno, pamätáme si to, už v stredných rokoch ktorí sú, ako to fungovalo. A nemali s tým problém.
Ja keď porovnávam dve krajiny, znova si takto pomôžem, Švajčiarsko a našu krajinu. Pri mnohých veciach, ktoré u nás deklarujeme a o ktorých hovoríme, že sa u nás neoplatia, ja si kladiem otázku: Neoplatia sa, hej, pre chudobné Slovensko, alebo no tak už nechcem to celkom povedať chudobné, alebo stredne chudobné, by som to tak nazval, ale bohatému Švajčiarovi sa to oplatí. Keď sme tu na júnovej alebo júlovej schôdzi hovorili že, pani kolegyňa sedí hore, že si nevie predstaviť na Miletičovej predávať 500-kilového býka, ja si to viem predstaviť. Keď v centre Zürichu sa môže pásť kravy, kone, ovce, sú tam špičkové strojárske firmy, špičkové čokoládovne, prečo by to nemohlo byť aj u nás na Slovensku. Pohnime sa trošku... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, na predloženú novelu zákona o dani z príjmu sa pozerám a komentujem ju najmä z hľadiska dvoch aspektov. A to je daňová spravodlivosť a daňová neutralita. A preto nebudem teraz v tomto vystúpení komentovať tie ustanovenia, ktoré síce zavádzajú na jednej strane isté obmedzenia pre podnikateľov, avšak ku ktorým z hľadiska daňového možno aj na prekvapenie pána Kažimíra poviem, že zmysel majú. A medzi tie opatrenia, ktoré zmysel majú, by som hlavne zahrnul napríklad dokumentáciu k transferovému oceňovaniu medzi tuzemskými osobami alebo napríklad percento toho známeho super odpočtu pri výskume a vývoji, alebo zrušenie zrýchleného odpisovania pri finančnom lízingu, alebo predĺženie doby odpisovania budov na 40 rokov. Toto sú opatrenia, ktoré, opakujem ešte raz, isté obmedzenia a nové povinnosti pre podnikateľov prinášajú, ale na strane druhej podľa môjho názoru zmysel majú.
Poďme sa teraz pozrieť na nesystémové opatrenia a také, ktoré zavádzajú neodôvodnené reštrikcie pre podnikateľov.
Takže k bodu jedna navrhovaných zmien zákona o dani z príjmu. Samotný princíp, že daňovník má sledovať využitie majetku v pomere, aká časť majetku bola použitá na podnikanie a aká jeho časť bola použitá na súkromné účely, v princípe toto platí už dnes v platnej právnej úprave a, treba to povedať, pri všetkom. Totižto aj v súčasnosti ak napríklad daňovník využíva auto, pripusťme, na 40 % na súkromné účely, tak môže do daňových výdavkov zahrnúť len 60 % ceny auta. A rovnako sa to týka pohonných hmôt, opráv a ďalších. Pri niektorých druhoch majetku je však veľmi problematické skutočne preukázať ten pomer využívania majetku na podnikateľskú a súkromnú spotrebu. A v praxi potom sa teda pozornosť upriamuje hlavne na tie najmateriálnejšie položky, ako sú autá, domy, byty, kde, povedzme si to otvorene, sa dá ten pomer celkom exaktne preukázať či už v prípade áut počtom najazdených kilometrov alebo v prípade bytov a budov podlahovou plochou vyjadrenou v štvorcových metroch. (Úprava pultu rečníkovi poslancom Hlinom.) Už som myslel, že nahrávacie zariadenie si tu niekto zabudol. Avšak pri iných majetkoch je to prakticky nemožné.
Použijem ten váš obľúbený prípad, pri ktorom ste, pán minister, naposledy v televízii na TA3 v jednej takej milej rozprave s redaktorom TA3 použili tie slová „kosačky a podobne, spotrebná elektronika, nábytok, televízory a podobne“. Nie je teda jasné, ako môže daňovník vlastne obhájiť skutočnosť, že majetok využíva na 100 % na podnikanie. Vy ste tam uviedli taký jeden síce príklad, ktorý je veľmi zrozumiteľný a na ktorý veľa divákov TA3, predpokladám, aj naskočilo. A to bol ten počet televízorov a počet izieb v prípade hotela s tým, že hotel si môže odpisovať iba tie televízne prijímače alebo v takom ich množstve podľa toho, aký je počet izieb v tom hoteli. A tuto s vami súhlasím, to dáva zmysel.
Ale zoberme si podnikateľa, ktorý má vo firme iPad alebo počítač. Ja sa teraz pýtam, ak dostane na ten iPad čo i len jeden jediný súkromný e-mail, tak ako to odsleduje teraz ten podnikateľ. Vzápätí zaradí ten iPad tak, že teda ho využíva na súkromné účely? A keď je to na súkromné účely, tak akou časťou je to, 10 ku 90, 20 ku 80, 30 ku 70 %, alebo čo s tým urobí ten podnikateľ. Čiže toto mi príde ako nie úplne v poriadku.
Čiže opakujem, nie je jasné, ako môže daňovník obhájiť skutočnosť, pretože vy mu na jeho plecia hádžete ako keby to dôkazné bremeno, že majetok využíva skutočne 100 % na podnikanie, teda tak ako hovorí exaktne zákon, na dosiahnutie a udržanie zisku. A preto tvrdím, že de facto tá zákonná možnosť preukázať jeho využitie na viac ako 80 %, lebo tu magickú osemdesiatku ako nóvum zavádzate v tejto legislatíve, je len teoretická.
Dokonca si myslím, že ten 80-percentný limit je rizikový aj z pohľadu samotného štátu, pretože podnikatelia tento limit môžu celkom prirodzene chápať tak, že 80 % vo výdavkoch je v poriadku, aj keď podiel podnikateľskej spotreby bude v skutočnosti výrazne nižší. Takto je to totižto často aj zjednodušene komunikované cez médiá v rôznych diskusiách. A štát tak de facto môže prísť o daňové príjmy, keď napríklad podnikateľ si s kľudným svedomím zaradí tu vami spomínanú kosačku do majetku firmy a uplatní si tak 80 % vo výdavkoch, teda v nákladoch, aj keď ju bude používať v prevažnej miery na súkromné účely, pretože, opakujem, to nie sú autá a byty, kde môžete ten pomer podnikateľská spotreba verzus súkromná spotreba exaktne vyčísliť v prípade auta najazdenými kilometrami, v prípade bytov a domov štvorcovou podlažnou plochou, teda vyjadrenou v štvorcových metroch. V týchto prípadoch, ako je spotrebná elektronika a ďalšie, tá spomínaná kosačka, tam to jednoducho možné nie je. A preto tvrdím, že pokiaľ ide o ten navrhovaný limit 80 %, de facto je tu vážne riziko, že bude ponímaný podnikateľmi dokonca ako akási paušalizácia daňových výdavkov bez ohľadu na mieru súkromného využitia. A znova sa vraciam k tomu, že je zbytočné takéto 80-percentné limity zavádzať, pokiaľ sa jedná o tovary, v prípade ktorých nie je celkom možné exaktne narysovať, nakresliť tú deliacu čiaru medzi spotrebou podnikateľskou a súkromnou.
Tu môj predrečník kolega Hlina hovoril o nepeňažnom plnení. Podľa môjho názoru celý bod sedem a súvisiace body 31, 47 a 75 až 77 by bolo možné úplne z tejto novely odstrániť, vylúčiť. Tak ani štát by nedošiel o žiadne výrazné daňové príjmy a výrazne by miera zvyšovania zložitosti celej daňovej legislatívy Slovenskej republiky vlastne sa znížila. Inak povedané, ostal by ten daňový systém tak jednoduchý, ako bol doteraz.
Tieto ustanovenia, o ktorých som hovoril pri bode sedem, hovoria o tom, že zamestnávateľ môže navýšiť nepeňažné plnenie o peňažnú sumu podľa prílohy a tak ďalej. A zmätočne tú prílohu ešte navyše označujete ako navýšený nepeňažný príjem. Myslím si, že je úplne zbytočné dávať do zákona možnosť zamestnávateľa navýšiť príjem zamestnanca, keďže takúto možnosť a toto môže robiť zamestnávateľ aj teraz.
Navyše tá celá príloha, ktorá je tam uvedená, je vecne nesprávna, pretože vychádza zo zlých predpokladov. Napríklad príloha nezohľadňuje peňažný príjem zamestnanca, určuje sadzby dane pre výpočet len z výšky nepeňažného príjmu a vôbec nezohľadňuje maximálne vymeriavacie základy pre odvody.
Keď sme už pri tom. Ak ste chceli urobiť daňový systém spravodlivejším, tak si myslím, že bolo veľmi zlým riešením, ktorým ste sa vydali v minulosti. A to je to, že ste chceli, a to ste povedali po volebnej noci v roku 2012 nadránom, na prvej tlačovke, keď ste povedali, že rovnej dane odzvonilo, ale nejdem sa teraz púšťať do polemiky, rovná verzus progresívna daňová sadzba, pravdou je, že ste zaviedli daňovú progresivitu. A opakujem znova, ak ste chceli urobiť daňový systém spravodlivejším, tak bolo načim sa zamyslieť, napríklad nad zvýšením vymeriavacích základov na zdravotné a sociálne odvody alebo, dokonca poviem provokatívny návrh, nad zrušením maximálnych stropov, maximálnych vymeriavacích základov na sociálne a zdravotné odvody. Povedal som v úvode tie slovíčka, že to je provokatívny návrh. Netvrdím, že bohorovne by som ho všetkými desiatimi akceptoval bez akejkoľvek diskusie a bez akýchkoľvek korektúr a úprav, ale to hovorím schválne, aby sme veľmi rýchlo otvorili túto diskusiu o tom, že tade niekde mohla a mala viesť cesta pri diskusii o spravodlivejšom daňovom systéme a nie ísť cez neuveriteľné komplikované mechanizmy od toho bodu A, nie rovnej dane, ale rovnakej daňovej sadzby, lebo o tomto sú neustále polemiky, k tomu bodu B, keď ste pozavádzali rôzne daňové progresivity predovšetkým pri dani z príjmu fyzických osôb. Je to tých 19 % a potom neviem koľko násobok neviem čoho. A to už je potom 25 % pri približne troch tisícoch mesačne a podobne.
Čo ma vyrušuje na predloženom návrhu, to sú body 10 a 15, kde hovoríte dokonca o zdaňovaní náhrady nemajetkovej ujmy. Toto absolútne postráda akýkoľvek zmysel, pretože ak je prisúdená nezávislým rozhodnutím súdu niekomu nemajetková ujma, tak ten príjem by mal kryť naozaj jeho ujmu. Nevidím absolútny dôvod, prečo by z takejto náhrady daňovník zaplatil daň. V takomto prípade jeho ujma by nebola krytá celá, ale len z 81 %, ak platí 19-percentnú daň, alebo zo 75 %, ak platí 25-percentnú daň. Ak máte na to vecný a racionálny argument, že takto je správne zdaňovať aj príjmy, ktoré dotyčnému prináležia ako nemajetková ujma, tak potom sa pýtam, prečo nezdaňujete aj poistné plnenie? Niekto má nehodu, poisťovňa mu prizná nejaké poistné plnenie a teraz čo ďalej? Tiež z toho zaplatí dotyčný daň? Veď to postráda úplne také to elementárne rácio. Veď to poistné plnenie v podobe poistnej náhrady má slúžiť práve na nahradenie škody, ktorá bola dotyčnému majiteľovi auta spôsobená. Tak ak sa dnes nezdaňuje poistné plnenie, pýtam sa, prečo sa majú zdaňovať náhrady nemajetkovej ujmy, navyše už nehovoriac o objeme, keby sme toto kvantifikovali, aké to bude predstavovať naviac príjmy pre štátny rozpočet. To budú určite zlomky, promile. A nechcem ísť do nejakých vyčíslení.
A toto sú presne také tie maličkosti, a ich je tam strašne veľa, ktoré zbytočne ten celý systém komplikujú, vzďaľujú ho od tých princípov, o ktorých som hovoril pred chvíľou. A predovšetkým to sú tie dva princípy, o ktorých som hovoril v úvode. A to je daňová spravodlivosť a daňová neutralita.
K bodu 12. Rovnako považujem za veľmi reštriktívne limitovať daňovú uznateľnosť úrokov pri predaji bytu len na úroky z hypotekárneho a stavebného úveru. Toto opäť mohlo vzniknúť iba v dielni sociálnych inžinierov, ktorí asi nikdy žiadnu komerčnú banku nevideli zvnútra, pretože ak by ju videli zvnútra, tak určite by mi dali za pravdu, že nie všetky úvery poskytované bankami na bývanie, to znamená na zabezpečenie bývania, na kúpu bytu alebo výstavbu rodinného domu, spĺňajú charakteristiky hypotekárnych úverov. Banky majú na trhu množstvo produktov, ktoré príjemca toho úveru použije na zabezpečenie bývania. A vy im v takto nadefinovanej novele zákona o dani z príjmu takéto úroky jednoducho ako nákladovú položku neuznáte, lebo ste to zúžili len na úroky z hypotekárnych a stavebných úverov. Opakujem ešte raz, banky poskytujú na bývanie aj klasické spotrebné úvery a verejnosť ani nerozlišuje, či o hypotekárny úver v zmysle zákona o bankách ide alebo nejde. Naozaj nedáva zmysel limitovať uznateľnosť takýchto úrokov len na hypotekárny úver, domnievam sa, že uznateľný by mal byť úrok z každého úveru priamo poskytnutého na financovania obstarania nehnuteľnosti. A v praxi to navyše absolútne, ale absolútne nie je problém preukázať, pretože v samotnej úverovej zmluve predsa je uvedená kolónka, ktorá sa volá účel poskytnutia úveru, teda na aký účel ten úver bol poskytnutý, už nehovoriac o tom, že v prípade takéhoto spôsobu financovania sa banky väčšinou posadia ako záložný veriteľ na tú nehnuteľnosť a figurujú proste v kolónke záložného veriteľa tak, že je úplne exaktne preukázané pre vašich daňových kontrolórov, že tento finančný produkt bol poskytnutý na zabezpečenie bývania. Preto by som ho ako produkt sociálneho inžinierstva naozaj nezužoval iba na hypotekárne úvery.
K bodu 26. Tu je rovnako administratívne veľmi komplikované sledovať daňovú uznateľnosť, ktorú navrhujete uplatniť až po zaplatení, a časovo navyše rozlišovať 36 mesiacov. Pritom význam tohto opatrenia z pohľadu štátu mi je rovnako nejasný, pretože postačí daňová uznateľnosť po zaplatení, poskytovateľ služby má zdaniteľný výnos, príjemca ale má daňovo uznateľný náklad, ale tento náklad si musí odpisovať tri roky, teda 36 mesiacov. Opäť sa pýtam, o aký racionálny argument opriete túto asymetriu, že na jednej strane ten daňový príjem alebo výnos poskytovateľa toho, kto poskytol tú službu, je zdaniteľný po zaplatení a príjemca na strane príjemcu tejto služby si to môže dať do daňovo uznateľných nákladov rozbalené do 36 mesiacov? Takže toho, kto má výnos, poviem to ľudovo, štát oberie o tú daň sofort, okamžite, a ten, kto má náklad, tak to bude rozkladať do troch rokov. Je to jasná asymetria, ktorá podľa môjho názoru nemá oporu v nejakom racionálnom zmýšľaní. A opäť sa vzďaľuje týmto náš daňový systém od spomínaného kritéria spravodlivosti.
Rovnako maximálne uznaný limit pri, teda hovorím o 10-percentnom limite, províziách. Ten považujem tiež za zbytočne reštriktívny, pretože nie je jasný účel tohto obmedzenia. A pýtam sa, ako ministerstvo financií dospelo práve k tomuto magickému číslu 10 %? V praxi, opakujem, sú opäť úplne bežné prípady, ale úplne bežné prípady, vôbec nehovorím teraz o množine, o kategórii nejakých daňových podvodníkov, keď poznajú takéto obchodné transakcie aj, podčiarkujem, odôvodnené provízie vyššie ako 10 %. Prečo je opäť takýto reštriktívny limit práve na Slovensku? Myslím si, že ak chcete, pán minister, zamedziť optimalizácii daňovej v tom zlom slova zmysle, tak práveže by to obmedzenie malo byť nastavené tak, aby zbytočne nezasahovalo do reálnych obchodných transakcií. A preto opäť niekedy tí, ktorí písali tieto ustanovenia, bolo by to dobré, keby z toho laboratória, z toho sociálneho inžinieringu vystúpili trochu von a pozreli sa reálne, ako to vyzerá vo finančnom svete.
O motorových vozidlách tu bolo povedané strašne veľa od začiatku diskusie k tomuto predloženému návrhu zákona. Takže toto celé teraz vynechám. Ako povedal predrečník Hlina, tomu sa venujú len tí, čo nosia tie flaušové saká či modré saká (Reakcia z pléna.), fialové saká a ružové ponožky a biely nápis adidas na tých ponožkách. Takže nebudem k tomuto diskutovať.
Pravdou je, že je to dosť komplikovane nastavené už aj preto, lebo, spravodajca kolega Kamenický z finančného výboru, ak som ho dobre počúval v jeho faktickej, tak tiež tam v tom vašom vystúpení, pán kolega, bolo veľa, veľa faktických nepresností, keď ste hovorili o tom, že podnikateľ si môže odpísať aj z obstarávacej ceny vyššej ako 48 000. No nie je to tak. A tam máte dokonca priamo v dôvodovej správe uvedené aj casy, také tie prípady, príklady teda, že ak je to 48 000 delených štyrmi rokmi, to je 12 000 na jeden rok. A pokiaľ by mal v danom roku ten daňový základ 9 000 a ten 12-tisícový odpis by ho dostal do straty mínus 3 000, tak vtedy môže si odpísať, ale už nie 12 000, ale iba 9 000, no ak mal daňový základ 9 000, aby ho ten odpis nestlačil do straty. Takže opustíme tému áut.
K bodu 38, limitovanie odpisov do výšky príjmu, aha, tu sme znova, áno, teraz nejdem hovoriť o autách, ale idem hovoriť o majetku, ktorého reálna životnosť je dlhšia ako doba odpisovania podľa daňových predpisov. A teraz naozaj mimo diskusie kto má na akom drahom aute jazdiť? Predstavte si príklad, že auto môže mať očakávanú životnosť 10 rokov. To je aj prípad predrečníka Hlinu, keď hovoril, že on mení autá raz za sedem alebo raz za deväť, desať rokov. Takže všetci si to vieme živo predstaviť, že auto reálne takúto životnosť môže mať, a teda stále počas tej celej doby životnosti si plní aj rýchlosť, aj bezpečnosť, aj pohodlie, aj všetky tieto parametre. Teraz si ale predstavte, že niekto takéto auto bude prenajímať a podľa toho bude mať na desať rokov nastavené aj to nájomné, takže daňovo sa auto bude odpisovať len štyri roky, je zrejmé, že prvé štyri roky budú odpisy vyššie ako príjmy z prenájmu, avšak ďalších šesť rokov nebudú odpisy žiadne, pretože ho odpisoval štyri roky, čiže od piateho roku už sú odpisy nula, ale budú rovnako zdaniteľné príjmy z nájmu ďalších šesť rokov. A táto úprava, ktorú ste navrhli, potom vlastne pripraví daňovníka o časť odpisov, aj keď celkový výnos presiahne odpisy. Čiže opäť tu budeme mať dosť výraznú asymetriu a opäť sa budeme vzďaľovať od, nazvem to, princípu daňovej spravodlivosti. A treba povedať, že toto obmedzenie vlastne likviduje všetky štruktúry, kde je prenájom majetku za jedno euro, pričom celý biznis je založený na poskytovaní ďalších doplnkových služieb, materiálu, náplní a podobne. Takže pre zachovanie daňovej neutrality by bolo naozaj potrebné, aby si daňovník mohol neuplatnené odpisy presunúť do ďalších období po uplynutí štandardnej doby odpisovania, a to vlastne až do výšky ďalších príjmov z prenájmu takéhoto majetku. Nemusí sa zďaleka jednať iba o autá, ale aj ľubovoľný majetok, ktorý podnikateľ prenajíma.
Nakoniec k bodu 63. To sú pravidlá nízkej kapitalizácie, ktoré limitujete v predloženom návrhu výškou 25 % egidy. Ja tvrdím, že to nie je v súlade opäť s princípom daňovej neutrality. Súhlasím s tým, čo je uvedené v dôvodovej správe, pán minister, že podobnú úpravu má aj Nemecká spolková republika, avšak v Nemecku je táto úprava rozpracovaná tak, že ak daňovník nedokáže zahrnúť do nákladov úroky v nejakom období, tak môže si ich za určitých okolností presunúť do ďalšieho obdobia z dôvodu zachovania daňovej neutrality. U nás sa, žiaľ, zavádza len tá prvá časť, teda limit 25 % egidy, čo efektívne neumožňuje daňovú uznateľnosť úrokov pri start upoch napríklad alebo rozbiehajúcom sa biznise, kde štandardne prvé roky firmy dosahujú straty celkom objektívne. A myslím, že start upov z veľkej miery nie je možné považovať za podvodníkov. Že? Práve, naopak, to je niečo, po čom určite dychtivo túži aj pán minister financií. Kiež by sme na Slovensku mali start upov čo najviac a čo najúspešnejších. To som povedal v úvode, že keď hovoríme o ekonomicky prepojených osobách, ale aj o transferovom oceňovaní, že toto vítam. Proste tie úpravy, ktoré ste v poslednej dobe urobili, pokiaľ dcéra je na Slovensku, matka je v zahraničí, a robil som v takomto nadnárodnom koncerne, tak viem, o čom hovorím, a viem aké transfery odchádzajú, nazvem to, od dcéry k matke, pre zjednodušenie, aj pre tých, ktorí sa nezapodievajú financiami a ekonomikou. A to sú niekedy obrovské sumy, ktoré si naozaj málokto z nás vie predstaviť. Takže tam to riešenie, ktoré ste prijali, je, myslím, mimo tejto úpravy, už bolo to transferové oceňovanie (dcéra – matka), pokiaľ je to v zahraničí. Teraz hovoríte v tejto úprave o tom, že takéto princípy sa budú aplikovať aj doma medzi ekonomicky prepojenými subjektmi tu na Slovensku. To som povedal v úvode, že to sú opatrenia, ktoré komplikujú podnikateľom trochu život, ale že dávajú zmysel. A tieto opatrenia plne, plne podporujem.
Takže na záver mi dovoľte povedať, že vplyv, tak ako je vyčíslený potom v doložke vplyvov na rozpočet verejnej správy, na budúci rok sa odhaduje vo výške 265 mil. eur. Pre ďalšie roky 2016 a 2017 to bude každý rok ďalších 300 miliónov eur. To je, plus-mínus ako keby ste zvýšili sadzbu dane z príjmu právnických osôb približne o jeden a pol percentuálneho bodu, možno až do dvoch percentuálnych bodov.
Opakujem opäť, nič nemám proti naháňaniu daňových podvodníkov, ktorí majú tie jednomužné eseročky, aby optimalizovali, v tom zlom slova zmysle aby optimalizovali, lebo samotná optimalizácia je v poriadku, pokiaľ sa odohráva na hrane, ale ešte stále vnútri zákona. Optimalizácia sa stáva „optimalizáciou“ alebo nežiaducou, až keď je za hranou zákona. Takže toto všetko vítam, ale, myslím si, nie spôsob, aj keď nie úplne u všetkých navrhovaných zmien, ale u tých s určitosťou, o ktorých som teraz konkrétne hovoril. A bude priestor o nich hovoriť aj v druhom čítaní. Predpokladám, že pre niektoré pozmeňujúce návrhy, ktoré predložím v druhom čítaní, určite nájdeme priestor s tým, aby sme ich spolu prediskutovali. A budem veľmi rád, keď niektoré z nich aj podporíte. Ja neviem poviem úplne drobnosť, o ktorej som hovoril vo svojom vystúpení. A to je to dodaňovanie priznaných náhrad nemajetkovej ujmy napríklad a ďalšie opatrenia. Takže myslím si, že spôsobom, ktorý ste zvolili, alebo cestou, ktorou ste sa vybrali, v mnohých týchto prípadoch, nech akokoľvek účel bol veľmi žiaduci a veľmi, nazvem to humánny, znižovať daňové podvody, v mnohých opatreniach dosahujete presný opak, keď sa znižuje daňová neutralita a daňová spravodlivosť a navyše celý systém sa úplne, ale úplne zbytočne stáva komplikovaným.
Pre ja neviem iba takú názornú ukážku. Myslím, že na balkóne zvyknú sedávať ľudia z vášho prostredia, ktorí sa touto normou niekoľko týždňov a mesiacov zapodievali a sú priamo autormi toho výsledného wordingu, keď sa už písalo paragrafové znenie predloženej novely. Tak teraz sa prihováram k týmto profesionistom z balkóna. Pozrite si čísla strán z dôvodovej správy 26 až 32, prosím vás, na šiestich stranách v dôvodovej správe sa uvádzajú príklady, ako má zamestnávateľ dodaňovať peňažné navýšenie nepeňažného príjmu zamestnanca. To je katastrofa proste. Ja by som nechcel byť skutočne v koži účtovníka vôbec v obchodnej spoločnosti. To je presne potom ten tenký ľad, o ktorom tu hovoril môj predrečník Alojz Hlina, keď hovoril o tom, že je to také, že treba sa toho zbaviť, je to na tenkom ľade a zase tam bude strašne veľa pochybení a následne na to strašne veľa daňových kontrol a veľké ryby nám budú stále utekať. Takže preto hovorím, nechoďme cestou toho sociálneho inžinierstva a nechoďme cestou, keď potrebujeme v dôvodovej správe na šiestich stranách vysvetľovať účtovníkovi v obchodnej spoločnosti, ako má zamestnávateľ dodaniť peňažné navýšenie nepeňažného príjmu zamestnanca. To je veta, ktorej vôbec celkovo ťažko porozumieť. Ale toto je naozaj zlá cesta. A myslím si, že bude sa potom veľmi, veľmi ťažko takto skomplikovaný daňový systém naprávať v nasledujúcom volebnom období.
Posledná veta. Daňový systém, som vždy tvrdil a vždy to budem tvrdiť dookola, ja chápem, pán minister, ako jednu z komparatívnych výhod krajiny. Slovensko nemá ani ropu, ani plyn, nemá nejaké valné nerastné suroviny ani diamanty, ani nič podobné. Ak hovoríme, že máme kvalifikovanú pracovnú silu, tak tvrdím, že jednou z mála komparatívnych výhod tejto krajiny mohol byť a bol do istej doby aj daňový systém. Je naozaj na škodu veci, keď sa tejto komparatívnej výhody začneme dobrovoľne zbavovať tým, že budeme robiť stále hlbšie a detailnejšie zásahy do stávajúceho daňového systému, budeme sa stále vzďaľovať od jeho neutrality, princípu spravodlivosti a solidarity. Preto som v úvode povedal takú provokatívnu myšlienku alebo nápad, návrh, ak sme chceli byť spravodlivejší, tak ste možno mohli rozpútať spoločenskú diskusiu. A by som sa veľmi rád zúčastnil tej diskusie, napríklad o navýšení maximálneho vymeriavacieho základu pre výpočet sociálnych a zdravotných odvodov, dokonca možno, ako som povedal, aj diskusie o zrušení takýchto maximálnych vymeriavacích základov. A vtedy by sa naozaj vyššie príjmové skupiny podieľali väčšou mierou na daňových príjmoch Slovenskej republiky a naopak. Ale nechoďme takouto cestou sociálneho inžinierstva.
A ešte raz opakujem, nepaušalizujem všetky návrhy, ktoré sú tam. Niektoré návrhy sú tam dobré. A tie podpisujem všetkými desiatimi. Ale niektoré návrhy sú naozaj také, ktoré v tej podobe, v akej sú teraz, pokiaľ nedoznajú zmeny a úpravy v druhom čítaní, tak si myslím, že si zbytočne budeme všetci komplikovať život a náprava potom týchto pochybení v daňovom systéme bude pomerne dlhotrvajúca a zložitá. Ďakujem pekne.

Ja len dve vety poviem. Jednak chcem oceniť vyvážený prístup, kde zazneli, samozrejme, aj kritické slová, ale aj pochopenie, a chcem len garantovať, že ten mesiac, ktorý máme do ďalších rokovaní v druhom čítaní, ale aj rokovaní výborov, využijeme na to, aby sme časť možno aj edukovali, lebo za týmto návrhom zákona naozaj je asi vyše roka roboty, a to aj z vonkajšieho prostredia, finančníkov alebo daňových poradcov. Za niektorými možno až represívnymi návrhmi je finančná správa. Takže si ich budeme musieť vysvetliť. A ja len garantujem, že celý tento váš príspevok podrobíme analýze z hľadiska jednotlivých príspevkov a že sa vyjadríme k tým postojom, ktoré môžu na konci dňa aj skončiť pozmeňujúcimi návrhmi, lebo časť vecí sa dá ešte, samozrejme, upraviť. Na to ten proces tu je. Na to je tu tá diskusia.
A, samozrejme, ja neskrývam, že aj fiškálny dopad tých zmien bude dôležitý, lebo v zákone, to je aj pre vás aj informácia v podstate, z tohto dopadu rozpočtového skoro 270 mil. eur. Časť z toho vo výške 70 mil. je už zahrnutá v návrhu štátneho rozpočtu, ktorý je zverejnený. Tá ďalšia časť bude premietnutá do daňovej prognózy, ktorá behom dvoch týždňov by mala uzrieť svetlo sveta, lebo zákon je v legislatívnej podobe a posúva sa niekam. Čiže sú to prostriedky, s ktorými budeme sčasti rátať, samozrejme, aj pri príprave štátneho rozpočtu. A sú súčasťou toho cielenia verejných financií deficitu aj štrukturálneho, aj nominálneho na budúci rok.
Ale väčšina tých vecí, ktoré ste spomínali, pán poslanec, nemá nejaké fatálne rozpočtové dopady. Ide naozaj o vysvetlenie si, kde vznikol motív nejakú tú dieru upchať a či toto sú správne nástroje. A o tom môžeme, samozrejme, hovoriť. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu zákona o dani z príjmov.
V mnohom sa dá súhlasiť s tým, čo hovorili predrečníci. Takže pokúsim sa hovoriť najmä o veciach, kde je ten postoj trošku iný alebo kde si myslím, že ho treba nejakým spôsobom doplniť.
Dovoľte mi však ešte na úvod, kým sa dostanem k samotnej podstate zákona, reagovať aj na vystúpenie pána kolegu Hlinu, ktorý priamo, nechcem povedať, že ma vyzval, komunikoval aj so mnou. Takže dovoľte mi uviesť stručnú reakciu. Keďže bola tu naozaj o tom pomerne vzrušená debata, môžem zaujať stanovisko. Ja s vami, pán kolega, súhlasím. A myslím si, že nie je vhodné, aby debata o novele zákona o dani z príjmov, ktorá zvyšuje významným spôsobom daňové zaťaženie podnikateľských subjektov, bola len o tom, aké autá si môžu kupovať verejní predstavitelia. Myslím si, že to nie je ani vhodné a pokiaľ sa dá, ani sa to nedeje. Myslím, že tie vystúpenia sú omnoho, chvalabohu, širšie. A pokiaľ poznám pánov Chrena, Švejnu a Hudackého, ktorí sú prihlásení v rozprave, myslím, že ich vystúpenia budú tiež širšie. Na druhej strane to ešte neznamená, že nemáme čiastkovo riešiť aj konkrétne veci, ktoré sa vyskytnú. Za viac ako štyri roky, čo som v Národnej rade, sa priznám, som naozaj u niektorých kolegov neinicioval ani referendum na tému toho, v akých autách sa majú voziť verejní predstavitelia, ani som sa nejako tejto téme zásadnejšie nevenoval. Ale musím povedať, že keď pán minister dával pripomienku o konkrétnom návrhu, v ktorom chcel riešiť, v akých autách sa môžu voziť súkromní podnikatelia, resp. do akej miery sa im na to majú skladať cez náklady aj čiastočne aj daňoví poplatníci, tak som považoval za úplne logické, aby sme riešili ekvivalentne aj verejný sektor. A zároveň ale som takisto považoval za vhodné, aby pre účely reprezentácie štátu sme mali trošku iný pohľad. To nepokladám ani za nesprávne. Pokladám to, naopak, za veľmi správne. A nepokladám to ani za populistické, lebo populistické by naozaj bolo, ako ste vy, pán kolega, povedali, poslať ministrov na bicykel, čo s výnimkou Týždňa mobility ale nie je predmetom môjho návrhu.
Takže to je toľko k tomu. A naozaj si myslím, že najlepší dôkaz toho, čo je podstatné, bude v tom, koľko času naozaj venujeme podstatnejším veciam. Takže poďme na to, čo je v tom zákone ešte dôležité okrem otázky riešenia, kto sa na akých autách môže a nemôže voziť.
Existuje princíp, na ktorom, si myslím, by sme sa mohli zhodnúť a, mám pocit, sa aj zhodujeme, otázka je, ako ho uplatniť. A ten princíp je princíp férového podielu na daniach, na službách štátu, ktoré sa cez tie dane platia. To, že každý, kto na tomto území nejakým spôsobom žije, podniká, zarába, by mal prispievať na fungovanie tohto štátu primerane z hľadiska svojich možností a toho, koľko tu zarobil, je jeden so základných princípov naozaj daňovníctva. Pán kolega Kollár hovoril o spravodlivosti a to je naozaj princíp aj horizontálnej, aj vertikálnej spravodlivosti zdanenia, že každý by mal platiť svoj férový diel. A zároveň princíp, ktorý už je trošku politický, ale zatiaľ na Slovensku aspoň do ostatných rokov nebol až tak ani zo strany SMER-u napádaný, bol, že ak chceme, aby našou konkurenciou, výhodou boli aj nižšie dane, ako, povedzme, je európsky priemer, tak musia tieto nízke dane platiť všetci. To znamená, že nie je udržateľný štát, v ktorom nízke dane platí len menšia časť populácie a ostatní neplatia nič, pretože potom suma peňazí, ktorá je dostupná na verejné statky, je tak nízka, že sa z nej nedá nič udržať. Takže princíp nízkej dane, musia platiť všetci, je tiež niečo, na čom by sme sa, dúfam, zhodli ak nie všetci, tak veľká časť tých, čo v tejto sále sedíme.
Problém s touto novelou, ktorú pán minister predkladá, aj v kontexte so širšou politikou je však v tom, ako tento princíp uplatňuje.
Ja za seba chcem povedať, že nemám problém s tým, že ministerstvo financií sa napríklad pustilo do otázky transferových platieb. To znamená, ako si či už domáca a najmä medzinárodné firmy odtiaľto vyťahujú časť svojich ziskov a zdaňujú alebo nezdaňujú ich aj niekde inde. To nie je len slovenská téma. Vieme teraz aj z medzinárodných štúdií, sú to témy, ktoré riešia aj veľké medzinárodné inštitúcie, dokonca aj ekonomicky liberálne, ako je OECD, kde je zhoda, že vzhľadom na zvyšujúcu sa mobilitu kapitálu buď sa vzdáme daní z kapitálu, alebo musíme naozaj kvalitatívne zmeniť spôsob, akým zdaňujeme nadnárodný kapitál, technicky. S tým ja nemám problém. Ak nízke dane majú platiť všetci, malo by ich platiť aj Tesco, aj Google, aj IBM, aj ktokoľvek iný. Naopak, by som to podporil.
A takisto sa priznám, že nemám problém s tým, ak je oveľa väčšia skupina občanov tohto štátu, ktorí podnikajú a zároveň používajú predmety tohto podnikania aj na súkromnú spotrebu, aby existovali pravidlá, ktoré primerane hovoria, že znižovať si daňový základ môžu primerane. Aj keď tak ako to demonštroval opäť kolega Kollár, do veľkej miery to tak už dneska z hľadiska zákona je otázka praktická aplikácia, ale k tomu sa ešte dostanem.
To znamená, že myslím si alebo dúfam, že na tejto úrovni nie je medzi nami rozpor, problém je však v niekoľkých iných veciach.
Prvá z tých vecí je, že, ako to pán minister priznal, toto nie je rozdeľovanie daňového bremena férovým spôsobom. Toto je zvyšovanie daní. Hlavným zmyslom tohto zákona je zvýšiť výber daní oproti stavu, keby sa nič nezmenilo. A to nie je, by som povedal, v triviálnych sumách, ako ste aj vy sám priznali. Dokonca sú to sumy porovnateľné s oveľa kontroverznejším aj politicky diskutovanejším zvyšovaním napríklad sadzby dane pred dvomi rokmi po nástupe vašej vlády. To znamená, že nemali by sme sa tváriť, že toto je o tom, ako férovo sa podieľať na platbách služieb štátu, aby aj tí, čo platia neférovo, málo, prispievali viac, ale je to primárne o tom, ako vyberať viac, čo vzhľadom na doterajší priebeh konsolidácie verejných financií len znamená, že naozaj vaša vláda pokračuje v tom, že celá konsolidácia sa deje na chrbte zvyšovania daňových príjmov alebo takmer celá konsolidácia sa deje na chrbte zvyšovania daňových príjmov, a nie na schopnosti štátu ušetriť na sebe a svojich programoch. Toto je prvý problém. A to nie je problém naozaj toho, kto na čom podvádza.
Druhý problém, ktorý tu máme, máme, že paralelne s takýmto zákonom do parlamentu robí vláda rozhodnutia, ktoré sú v príkrom rozpore s princípom férového podielu na službách štátu. Ak si vezmeme daňové stimuly, ktoré sú schvaľované pokračujúcim spôsobom v obrovských sumách, podnikom, ktoré nielenže dokonca nesľubujú primerané vytváranie nového počtu pracovných miest, ale už teda robia len fiktívne záruky udržania pracovných miest, tak za tých okolností je veľmi ťažké vysvetliť, či už veľkým podnikom, najmä zahraničným, ktoré tu skutočne vytvorili tisíce pracovných miest, že majú platiť svoj férový podiel, ale že tí, čo si to tu vedia vybaviť, a tí, ktorí sú v pozadí politických strán, už to nemusia robiť. A je to ťažké vysvetliť aj tým živnostníkom a tým malým podnikateľom, prečo oni majú zrazu mať oveľa komplikovanejší a nákladnejší život, len aby sa z toho mohli platiť nové a nové individuálne schvaľované daňové stimuly, ktorých výsledkom nie je, podotýkam, nie je skutočne zvyšovanie zamestnanosti.
Tretím problémom tejto novely je narúšanie právnej istoty. Narúšanie právnej istoty, samozrejme, nie je posvätná krava. To znamená, že niekedy je jednoducho nevyhnutné narušiť právnu istotu, ak je za tým veľmi iný vážny cieľ verejného záujmu, napríklad napravenie veľkej nespravodlivosti alebo nejaký iný zásadný cieľ. Ale priznám sa, že v tomto zákone taký zásadný cieľ nevidím, vidím, že napríklad zmenou odpisov, zmenou odpisových tried sa zásadne mení situácia pre v podstate podnikateľskú a zamestnávateľskú verejnosť, ktorá má významnú časť svojho majetku v určitých typoch napríklad nehnuteľného majetku. Ale nevidím, v čom je ten benefit, ktorý znamená, že Slovensko len tak zmení tento daňový systém bez nejakého varovania a toho, aby, povedzme, ho uplatňovalo len vopred. To znamená, tretí problém je, narúšame právnu istotu bez zodpovedajúcej kompenzácie.
Štvrtý problém je, že ideme primárne cez byrokratizáciu a buzeráciu daňovníkov, nie cez zlepšovanie fungovania daňovej, resp. dnes už finančnej správy. Pán minister síce povedal teraz v tom krátkom vystúpení, ktoré bolo naozaj také, ako sľúbil, že tam ten zákon je výstupom dlhých a detailných konzultácií, ale musím sa priznať, že ani z dôvodovej správy, ani z komunikácie okolo tohto zákona nie je zrejmé, že by naozaj bol výsledkom veľmi systémových rozhodnutí, ktoré by boli postavené na poznaní praxe, na jej zhodnotení, do akej miery ju možno zmeniť administratívnym rozhodnutím, lepším fungovaním finančnej správy, vnútornými metodikami finančnej správy, lepšou komunikáciou, povedzme, aj s justičnou mocou a do akej miery naozaj musíme zasahovať do zákona a ďalej ho komplikovať, ďalej ho sťažovať a ďalej zásadne teda byrokratizovať a buzerovať najmä menší a stredný podnikateľský stav. Je postavený na nie novom, ale, bohužiaľ, pretrvávajúcom pohľade, kde náklady a výnosy sa počítajú len z pohľadu štátnej správy. Z pohľadu daňovníkov, ktorých sa týka tento zákon, sa počítať nepočítajú. A nikto tým pádom nie je schopný povedať, či ten skutočný výnos pre spoločnosť je pozitívny, lebo ak štát zarába na tom, že prihodí nové povinnosti a nové náklady súkromníkovi, a na tom zarobí pár korún a ak ten súkromník na tom oveľa viac prerobí, tak to nie je spoločensky dobré rozhodnutie bez ohľadu na to, čo si myslíme o tom konkrétnom opatrení.
A posledný bod, ktorý by som v tejto súvislosti chcel zdôrazniť, je, že najviac mi tam chýbajú tie kompenzačné opatrenia. Teraz nemyslím kompenzačné opatrenia pre nejakú konkrétnu skupinu, že ak živnostníkovi spravím toto, dám mu niečo iné. Chýba mi tam kompenzačné opatrenie na úrovni filozofie. Nevidím tam nejaké radikálnejšie zjednodušenia, napríklad administratívy, povinnosti, nevidím tam snahu niečím iným zlepšiť našu pozíciu napríklad v RB-čku doing business alebo v iných RB-čkach, ktoré merajú náročnosť daňovej administratívy. Ani z praxe, pri všetkej úcte, zatiaľ také signály nejdú. To znamená, že vidím náklady, vidím byrokratizáciu a buzeráciu, vidím zvyšovanie daní, ale nevidím tú druhú stranu tej pomyselnej súvahy alebo výsledovky asi v tomto prípade lepšie povedané, pán minister. A to mi tam veľmi chýba.
Vidím tam jedno opatrenie, ktoré je pozitívne, ale opäť je, bohužiaľ, robené spôsobom, kde ten efekt bude asi veľmi obmedzený. A to je opatrenie toho daňového kreditu, ak to tak môžem povedať, pre výskum a vývoj, ktoré bolo aj ohlásené a naozaj sa v zákone nachádza, kde 25 % výdavkov bude teda daňovo uplatniteľnou položkou.
Bez toho, aby som v tomto vystúpení zachádzal do technických detailov, ten návrh má ale dva problémy. Tým základným problémom je jeho výška. Ide naozaj o veľmi malé percento, pri ktorom ťažko predpokladať, že by zásadne stimulovalo nejakým spôsobom vedeckovýskumnú aktivitu podnikateľov na území Slovenskej republiky, a druhým problémom je, že je v tom zákone napísané tak tesne a opäť tak komplikovane, že práve tí, ktorých tým chcete osloviť, tí podnikatelia, ktorí sú skutočne inovatívni a nemajú chuť a záujem ísť do rôznych grantových a pseudograntových schém a vybavovať si peniaze od štátu na výskum, ale práve ktorí by mohli oslovení tým, že ak ten výskum skutočne robia, tak nemusia komplikovane administrovať a jednoducho si tie výdavky môžu uplatniť v daňovom priznaní, tak práve, myslím si, tí budú odradení tým spôsobom, ako sa to zavádza.
Zachytil som, myslím si, že váš štátny tajomník, ale opravte ma, ak sa mýlim, povedal, keď bol tento návrh prvýkrát predstavený, že tých 25 % nemusí byť konečné číslo, uvidíte to, o rok to zvýšite a tak ďalej, len obávam sa, že tak ako každá vesmírna loď potrebuje nejakú odpichovú rýchlosť, inak nikdy nestúpne zo zeme, tak aj takéto opatrenie potrebuje aj právny rámec, ktorý je administratívne jednoduchý, ale aj sumu, ktorá je aspoň základne atraktívna, aby vôbec fungovalo, inak skončí tak, že o rok, o dva roky Inštitút pre finančnú politiku urobí analýzu, kde povie, že opatrenie sa neosvedčilo, lebo ho využilo málo podnikov a tí, čo ho využili, sú práve tí, ktorí to s až takými inovatívnymi aktivitami nevedia, ale sa vyznajú dobre v administratíve a lobingu. A zase ho zrušíme bez toho, aby sme pre, povedzme, posun slovenskej ekonomiky a slovenských podnikateľov k vedomostnej spoločnosti niečo spravili.
Takže toľko z mojej strany. Pán minister, mal by každý platiť svoj férový diel na daniach, či je veľký, či je malý, či je zahraničný, či je domáci, ale naozaj každý by ho mal platiť. A zároveň by sa toto heslo nemalo stať zámienkou na zvyšovanie daní pre podnikateľov. Ak sa nemýlim, aj vaša vláda sľúbila, že sa už nebude diať. A tu sa deje pomerne v masívnom rozsahu. A malo by sa naozaj diať administratívne prijateľným spôsobom založeným najmä na kvalifikovanom pôsobení realizácie tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne, dopočutia.