37. schôdza

Ďakujem. Ja by som pre potreby, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, rád by som k tejto téme, ktorá je štandardne vyárendovaná alebo poskytnutá hlavne ekonómom, priniesol možno taký pohľad, ktorý sa dotýka aj oblasti kultúry. Viem, že pán minister síce rezortne zodpovedajúci za oblasť financií má ku kultúre vzťah. A spolu s kolegom z kultúrneho a mediálneho výboru s Mariánom Kvasničkom máme na srdci jednu vec, ktorú pre druhé čítanie sa budeme snažiť do zákona vsunúť, urobiť aj po rozhovoroch s ministrom kultúry, kde sme hlasovali alebo mali sme ochotu podporiť aj novovznikajúci zákon o kultúrnom fonde, ktorý otvára sám v sebe debatu o takzvanom motivovanom donorstve alebo motivovanom sponzoringu. A kde inde sa dá tá motivácia nájsť ako priamo pri vytvorených nejakých predpokladoch oslobodenia od daní, daňových úľav a podobne? Možnože práve teda pre potreby prvého čítania, keď sa bavíme o filozofii aj takto zložitého návrhu, a vidím, že je tu množstvo kritiky aj mojich opozičných kolegov, by som možno len tak predostrel ten pozmeňujúci návrh, historicky možno pán minister, sa usmieva, asi vie, že nám kultúrne zariadenia alebo kultúrne inštitúcie vypadli svojho času, myslím, že to bolo pri zavádzaní rovnej dane z možnej podpory alebo kultúry ako takej, ak teda podnikateľské subjekty budú mať na mysli nejaké donorstvo. (Reakcia navrhovateľa.) Ja nie, ja som nezavádzal rovnú daň. A možnože sociálnemu demokratovi a človeku, ktorý je ku kultúre má blízko, nebudem teraz hovoriť o sadzbách, bude to proste aj na vás. Čiže ja ho tu mám vypracovaný, možno ho len odovzdám a možnože sa zamyslíte tak, že rok 2014 sa zapíše do podpory kultúrnych inštitúcií tak, že sa vrátime k tej praxi, aby tradícia donorstva a sponzoringu aj daňovými úľavami mohla byť možno aj na Slovensku.
Čiže náš cieľ je zvýšenie podpory kultúry v Slovenskej republike a navrhuje sa alebo chcel by som navrhnúť, aby sa rozšíril okruh príjmov oslobodených od dane, ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi, o hradenú účasť na kultúrnych podujatiach. Takýto zamestnanecký benefit je spôsobilý dlhodobo pozitívne vplývať na ďalší rozvoj kultúry. Nehovorím, že je to podmienené podporou, ale myslím si, že aj z tejto časti, keďže či už pán kolega Kvasnička alebo ja sme aj ako poslanci, ktorí sa venujú vlastne týmto témam, preto som si dovolil aj v tejto výhradnej ekonomickej téme pri tomto zákone dať tento komentár z dvoch teda motivačných rovín. A to je jednak to, že kultúrne prostredie je dlhodobo, a tu máme zhodu aj s ministrom kultúry, poddimenzované. A tuto tá snaha by mohla byť celkom bezbolestná, mohla by nás vrátiť na aj štandardnú cestu, ktorá je v Európskej únii viac-menej štandardná, a budovanie systémov donorstva, úľav, pozitívnych motivácií ľudí, ktorí sa chcú tejto oblasti venovať, respektíve chcú navštevovať tieto zariadenie alebo možno aj intenzívnejšie navštevovať kultúrne podujatia. Kultúrne zariadenia by tu možno boli na debatu. A dalo by sa to schváliť v tomto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov reaguje na novoprijaté nariadenie Európskej únie týkajúce sa finančného rámca pre obdobie rokov 2014 až 2020.
Od roku 2014 začína nové programové obdobie, ktorým dochádza k zmenám vo viacerých pravidlách implementácie fondov EÚ vyplývajúcich z európskej legislatívy, ktoré sa týkajú najmä väčšieho zjednotenia pravidiel pre štrukturálne a pôdohospodárske fondy. Z tohto dôvodu je potrebné nastaviť, resp. upraviť naše riadiace, implementačné a kontrolné mechanizmy.
Cieľom návrhu zákona je právna úprava zabezpečenia systému riadenia a kontroly s dôrazom na vytváranie podmienok pre efektívnosť a transparentnosť využívania prostriedkov poskytovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Kľúčovými časťami návrhu sú preto úprava výberového procesu projektov vrátane zavedenia inštitútu projektových zámerov, podrobnejšia úprava vysporiadania finančných vzťahov a najmä definovanie a nastavenie pravidiel zamedzenia konfliktu záujmov.
Vo vzťahu k posilneniu transparentnosti boli podrobnejšie upravené predovšetkým pravidlá zverejňovania informácií zo strany riadiacich orgánov.
Nutnosť prijatia tejto právnej normy odôvodňuje najmä potreba mať pripravené vhodné legislatívne prostredie v čo najskoršom termíne pred prvými úkonmi pri poskytovaní prostriedkov a je výrazným prvkom v rámci nastavenia efektívneho fungovania v novom programovacom období.
Toľko na úvod. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1050) vo výboroch Národnej rady.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov.
Národná rada uznesením č. 1270 z 8. júla 2014 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanovisko poslancov Národnej rady.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská.
Odporúčali pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 321 zo dňa 4. septembra 2014, ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 456 zo dňa 2. septembra 2014, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 275 zo dňa 8. septembra 2014 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 139 zo dňa 8. septembra 2014.
Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 54 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade
vládny návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1050) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 326 z 9. septembra 2014.
Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a 2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, máme pred sebou v druhom čítaní návrh zákona, na základe ktorého by sa v ďalšom programovom období z Európskych štrukturálnych a investičných fondov malo čerpať zhruba 14 mld. eur. Takže už len z toho povedaného, že sa tu ideme rozprávať o pravidlách pre čerpanie 14 mld. eur na ďalších šesť-sedem rokov, to naznačuje to, aký je to dôležitý zákon.
Pán minister, chcel by som vás informovať, lebo vy ste tu neboli na začiatku schôdze, že za celý klub KDH na úvod schôdze Národnej rady som žiadal procedurálnym návrhom, aby tento bod programu predkladal v Národnej rade podpredseda vlády pre investície pán Ľubomír Vážny. Nebolo to preto, že mám niečo proti vám, vy ste to tu predkladali v prvom čítaní. Ale som presvedčený, že ak nejaký návrh zákona pán podpredseda vlády pre investície, ktorý, pokiaľ viem, má na starosti aj eurofondy, komunikuje s Európskou komisiou, tento návrh zákona bol pripravovaný na Úrade vlády, centrálna koordinačná jednotka sa na ňom podieľala, ministerstvo financií je pri tomto zákone skôr kontrolným orgánom, certifikačným orgánom, tak určite tento zákon mal predkladať pán podpredseda vlády pre významné investície pán Ľubomír Vážny. Pokiaľ viem, pri jeho prvom čítaní mal určité zdravotné problémy (zákulisné informácie momentálne). Aj na minulotýždňovej schôdzi na hodine otázok sme ho videli, bol prítomný, tak som presvedčený, že mal predkladať tento návrh zákona on. Preto som podal takýto procedurálny návrh, ktorý, samozrejme, poslanci strany SMER neschválili. Nevieme, o čo tu ide, či sa pán podpredseda vlády pán Vážny skrýva pred verejnosťou, pred Národnou radou. Alebo keď má teda zdravotné problémy, tak to beriem, samozrejme. A vy ho tu, samozrejme, môžete zastupovať, ale patrilo sa, aby to predkladal on.
Chcem informovať občanov aj kolegov, ktorí si to možno neuvedomujú, že aj v roku 2006, keď bola zostavená prvá vláda Roberta Fica, bol začiatok programového obdobia a hoci predchádzajúca vláda pripravila určitú koncepciu čerpania eurofondov, nová vláda Roberta Fica túto koncepciu si pripravila nanovo podľa svojich predstáv. A myslím si, že trvalo to zhruba rok, kým sa tá koncepcia zmenila. Bol tam určitý aj časový sklz. Ale chcem občanom povedať, že podľa pravidiel, ktoré nastavila prvá vláda Roberta Fica, sa to čerpalo v tomto programovom období, ktoré sa už končí. A možno by som aj pochválil vládu Roberta Fica za to, ako nastavila čerpanie eurofondov, ale niet začo ju chváliť, keďže momentálne ich čerpáme na 50 %, reálne.
Kauzy z posledných dní, týždňov, ktoré vyplávali na povrch, firma Star EU, ktorá nejakým zvláštnym konaním vyhrala zo 70 súťaží, a preto som aj spomínal pána Vážneho, čerpanie na ministerstve dopravy za jeho ministrovania, keď zo zákazky, ktorá bola vypísaná v hodnote 500 eur, nakoniec bola zákazka za 20 mil. Preto sem dneska pán minister Vážny neprišiel?
Ja viem, že si možno nepamätáte, čo som hovoril v prvom čítaní pri tomto zákone, nie je to podstatné, ale povedal som presne to, že za prvej vlády Roberta Fica tu boli vybavovači agentúry, ktorí chodili po regiónoch a povedali: „Len my vieme vybaviť eurofondy.“ A, samozrejme, nemenoval som pritom firmu a zhodou okolností prešlo pár týždňov a v médiách sa objavila informácia, kde tento celý proces je aj popísaný. Starostovia, samozrejme, vtedy veľmi rýchle sa prispôsobili situácii, keď zistili, že naozaj keď budú spolupracovať s inými sprostredkovateľskými agentúrami, tak nebudú úspešní, ale v spolupráci s touto agentúrou úspešní boli.
Legislatívne je pravdepodobne všetko v poriadku, ale vysoká miera indícií naznačuje vysokú mieru korupcie spojenú s eurofondami. A tie indície smerujú aj do vedenia strany SMER. Keď bola popísaná situácia, keď starostom na východnom Slovensku na stretnutí so starostami za stranu SMER bola najvyšším vedením za prítomnosti predsedu strany SMER a ústredného tajomníka alebo sekretára, neviem, ako sa volá, v strane SMER táto funkcia, ktorým bol vtedy pán Richter, dnes ministrom sociálnych vecí ponúkaná táto firma, ktorá bola následne úspešná. Starostom tam bolo odporúčané spolupracovať s touto firmou. Táto firma vedela zabezpečiť verejné obstarávanie, vedela vybrať správnu firmu. A niektorí odborníci na eurofondy hovoria o 20 % korupcie v eurofondoch. Tu do toho prídu kontroly z Európskej komisie, ktoré preverujú niektoré projekty, ktoré už boli schválené na Slovensku, schválené na príslušných ministerstvách, a úradníci z Európskej komisie, z OLAF-u, konštatujú jednoduchým zisťovaním niekoľkonásobne predražovanie. Potom sa nečudujme, že ľudia nedôverujú celému systému čerpania eurofondov. Aj dneska vo vlaku som mal možnosť rozprávať sa s ľuďmi, ktorí zastávajú určité vysoké pozície a hovoria: „Najlepšie by bolo nečerpať eurofondy. Pre Slovensko by bolo najlepšie nečerpať eurofondy.“ Aj tu v sále v Národnej rade sa objavujú tieto slová. Ja som ešte vždycky presvedčený, a som optimista, že Slovensko bez eurofondov by nemohlo sa rozvíjať, hlavne tie najzaostalejšie regióny Slovenska by sa nemohli rozvíjať, ak by sme na to nepoužili prostriedky Európskej únie, ktoré máme možnosť čerpať. Myslím si, že náš štátny rozpočet, naše HDP nemá takýto výtlak, na základe ktorého by sme mohli tieto regióny zveľaďovať. (Reakcie z pléna.) Budem dlhší, keď nie som zastavený. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, máte dokončenie nadlho?

Zajac, Pavol, poslanec NR SR
Nadlho.

Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, pán spravodajca, dáma a páni, príjemné dobré ráno všetkým. Včera som v rozprave hovoril o tom, že na úvod schôdze som navrhoval, aby tento bod predniesol v Národnej rade, predkladal za vládu podpredseda vlády pre investície pán Ľubomír Vážny. Vysvetlil som prečo. Pán Ľubomír Vážny má na starosti aj oblasť európskych štrukturálnych fondov. Tento zákon sa pripravoval na vláde. Centrálna koordinačná jednotka sa na ňom podieľala a minister financií má z pohľadu tohto zákona skôr kontrolnú činnosť, certifikačnú. Hovoril som o tom, ako prvá vláda Roberta Fica nastavila pravidlá pre programové obdobie, ktoré teraz končí, v roku 2006. To znamená, za posledných osem rokov štrukturálne fondy v prvom programovom období bežali podľa pravidiel, ktoré nastavila vláda Roberta Fica a vláda Roberta Fica z tých ôsmich rokov šesť rokov aj vládla. Preto má plnú zodpovednosť za to, ako sa nám darí čerpať, alebo z môjho pohľadu skôr nečerpať európske fondy v prospech rozvoja našej krajiny. Tak isto má plnú zodpovednosť za to, ako je, ako sú európske fondy spojené s klientelizmom, následne s korupciou, o ktorej sa dlho len rozprávalo. V posledných týždňoch sa ale objavili kauzy spojené s prvou vládou Roberta Fica, ktoré poukázali na, s vysokým predpokladom na korupciu v eurofondoch.
A jedna z tých káuz je spojená aj s podpredsedom vlády Ľubomírom Vážnym, keď zákazka, ktorá bola obstarávaná v hodnote 500 eur, nakoniec bola realizovaná vo výške 20 mil. eur. Pýtal som sa, či preto pán Vážny nemal odvahu prísť do Národnej rady predniesť nový zákon o čerpaní v ďalšom programovom období. Ale pán Ľubomír Vážny je spojený v prvej vláde Roberta Fica ako minister dopravy aj s tým, že úseky diaľnice medzi Žilinou a Prešovom, chýbajúce úseky diaľnice na D1, ktorá je tak veľmi potrebná pre Slovensko, chcel obstarávať a podpísal zmluvu, tretí balík PPP projektov, na základe ktorého sa malo za štátne peniaze na 30 rokov obstarávať tieto úseky diaľnice, namiesto toho, aby na nich použil eurofondy, ktoré v operačnom programe Doprava mal pripravené, Slovenská republika mala pripravené a nedarilo sa nám ich čerpať. Ani dneska sa nám ich nedarí čerpať. Cez to všetko podpísal tieto, túto zmluvu na tieto PPP projekty, ktoré spolu s prvým balíkom PPP projektov medzi Nitrou a Banskou Bystricou by štátny rozpočet na ďalších 30 rokov stáli cez 800 mil. eur ročne. Aj ministerstvo financií zhruba pred rokom dalo vyhlásenie, že naša krajina má na to, aby PPP projekty čerpala v objeme zhruba 260 miliónov ročne. Sa pýtam, z čoho by sme dneska platili tých 800 miliónov ročne? Pritom boli pripravené európske štrukturálne fondy v operačnom programe Doprava ako najlacnejší zdroj financovania a cez to všetko PPP projekty. Preto pán Ľubomír Vážny sa nikdy nemal stať podpredsedom vlády pre investície a pre čerpanie eurofondov.
Po týchto všetkých skúsenostiach, ako sa nám darilo využívať európske fondy, sme všetci očakávali, že nový zákon o čerpaní európskych štrukturálnych fondov, ktorý je nám predložený, po týchto skúsenostiach bude znamenať pre našu krajinu, pre jednotlivých obstarávateľov, uchádzačov zjednodušený proces uchádzania sa o tieto fondy. A tento zjednodušený proces urýchli čerpanie týchto fondov a bude znamenať aj väčšiu transparentnosť, ktorá vylúči možný vplyv klientelizmu a korupcie. Máme pred sebou tento zákon. Ja konštatujem, že nič z toho sa nestalo. Naozaj tento zákon nezjednodušuje ten proces čerpania, neznamená väčšiu transparentnosť a nevylučuje možné klientelistické a korupčné vplyvy. Je mi to ľúto, že to musím konštatovať, ale je to tak. Bude znamenať pre jednotlivých uchádzačov väčšiu administratívnu záťaž a komplikovanejší proces uchádzania sa o európske fondy.
Aby som nebol len negatívny, jedna z mála vecí, ktorá sa nám na novom zákone páči a je prevzatá z okolitých krajín, je § 18 projektový zámer. Pre tých, ktorí sa nevenujú európskym fondom, musím povedať, že v okolitých krajinách to funguje tak, ako by to mohlo, mohlo fungovať aj u nás. To znamená, uchádzač absolvuje takzvané prvé kolo. Poskytovateľ, najčastejšie ministerstvo, vyhlási najprv výzvu na projektový zámer a jednotliví uchádzači sa, teda napíšu tento svoj projektový zámer, o čo sa chcú uchádzať, akým spôsobom, zhruba koľko to bude stáť, ale nemusia doložiť všetky administratívne záležitosti, to znamená, stavebné povolenia a podrobné nejaké rozpočty. Následne poskytovateľ vyhodnotí túto výzvu na projektové zámery a podľa toho, ako je to napísané v zákone, napíše hodnotiacu správu.
Všetci sme si mysleli, aj v okolitých krajinách je to tak, že len ten, kto v tomto prvom kole uspeje a teda hodnotiaca správa je pozitívna, sa môže v ďalšom kole, čo už je samotná výzva, uchádzať o finančný príspevok. A aké bolo moje prekvapenie, ale aj odborníkov, ktorých, expertov, ktorých má KDH, ktorí sa pozreli na tento zákon a viacerí z nich sa podrobne venovali tomuto projektovému zámeru, aké bolo naše prekvapenie, keď sme sa v ďalšom § 19, kde sa už hovorí o tom, ako sa bude posudzovať samotná výzva, teda druhé kolo, sme sa dozvedeli, že aj ten, kto nebol úspešný, hovorím zjednodušene, to znamená aj ten, kto má negatívnu hodnotiacu správu, sa môže uchádzať v druhom kole o samotnú výzvu. A čo ma úplne prekvapilo, bolo v § 19, odstavec 8, ktorý hovorí o tom, prečítam to: "Ak má poskytovateľ po postupe podľa predchádzajúcej vety dostatok finančných prostriedkov určených vo výzve, môže rozhodnúť o schválení žiadosti, ktorá splnila podmienky poskytnutia príspevku bez ohľadu na hodnotiacu správu.". To znamená, aj ten, kto nemá hodnotiacu správu, môže dostať príspevok z európskych štrukturálnych fondov. Nuž načo niektorí uchádzači budú v prvom kole sa uchádzať o projektový zámer?
Preto na základe aj odporúčaní niektorých expertov som pripravil pozmeňujúci návrh, ktorý som predložil na finančnom výbore, aby v tom druhom kole, v samotnej výzve sa mohli uchádzať o finančný príspevok len tí, ktorí budú mať pozitívnu hodnotiacu správu z prvého kola z projektového zámeru. Ďalej som navrhoval, lebo v samotnom zákone sa neustále, aj v § 18 hovorí o tom, že poskytovateľ rozhodne, poskytovateľ napíše hodnotiacu správu a preto som zadefinoval pre zvýšenie transparentnosti, aby to bola komisia zložená z odborníkov, ktorí budú aj v tom prvom kole posudzovať jednotlivé zámery a vyhodnocovať ich, lebo podľa môjho názoru je to veľmi dôležité, aby pri posudzovaní projektových zámerov, ale aj pri samotnej výzve rozhodovali o týchto obrovských finančných príspevkoch odborníci, nezávislí odborníci, aby to nebolo len na rozhodnutí nejakej úzkej skupiny ľudí na príslušnom ministerstve. Pretože to bol problém aj v tom prvom programovom období, že len určité správne agentúry dokázali na ministerstve vybaviť finančný príspevok pre uchádzača. Takže navrhoval som zriadenie takejto komisie. Viem o tom, že aj kolega Beblavý má pripravený návrh, aby v tomto zákone bola jasne zadefinovaná komisia, jej zloženie a jej kontrolné mechanizmy.
Ďalej som navrhoval, aby poskytovateľ musel vypracovať pomerne podrobný manuál vypracovania projektového zámeru. To znamená, aby pripravil taký recept pre tých, ktorí sa chcú uchádzať, aby vedeli, ako majú postupovať, aby sa im tento proces zjednodušil, aby neboli odkázaní len na určité agentúry, ktoré toto know how majú pre seba, aby naozaj ten starosta príslušnej obce podľa určitého manuálu takýto projektový zámer vedel pripraviť. Pretože títo poskytovatelia vedia, čo chcú, vedia, na čo chcú použiť európske fondy, ale ten proces ako keby bol naschvál niekedy tak komplikovaný, aby to vedeli len určité skupiny ľudí.
Na finančnom výbore môj pozmeňovák nebol prijatý. Privítal som ale výzvu pána kancelára Úradu vlády pána Federiča, aby som prišiel na centrálnu koordinačnú jednotku, aby som tam s nimi tento môj pozmeňujúci návrh prebral. Ja som túto možnosť využil a navštívil som centrálnu koordinačnú jednotku a stretol som sa s pánom riaditeľom a jeho pracovníčkou. Oni my to, čo chcem dosiahnuť svojim pozmeňujúcim návrhom, potvrdili, že je to aj ich zámer, aby len tí, ktorí len v prvom kole budú mať pozitívne hodnotenie, mali šancu v druhom kole v samotnej výzve uspieť. Ale neustále ma presviedčali o tom, že tak, ako som to napísal ja, to v zákone nemôže byť, lebo by muselo dôjsť už v prvom kole k rozhodnutiu, nie ku hodnotiacej správe, ale ku rozhodnutiu a to rozhodnutie podľa našej legislatívy by muselo byť aj napadnuteľné, musela by tam byť aj možnosť odvolania, čím by sa celý proces predĺžil časovo, čo nie je, nebolo ani mojím zámerom, takže mi vlastne slušne vysvetlili, že to, čo chcem, je dobré, ale takto napísané to nemôže byť.
Ja som presvedčený, že pri trocha dobrej vôli to mohlo byť napísané a mohlo to byť upresnené v zákone takto, ako aj oni s tým súhlasili, ako aj ja som to navrhoval. V tomto zákone sú aj ďalšie paragrafy, ktoré by mali byť podľa mňa spresnené, aby sa zvýšila transparentnosť a zjednodušil proces. Ale evidentne som videl, že tento môj pozmeňujúci návrh by nemal úspech v Národnej rade Slovenskej republiky. A keďže na úvod tejto schôdze sa stali udalosti, ktoré tu ešte neboli nikdy za pomaly dva a pol roka, čo som tu ja, to znamená, že arogancia vládnej strany SMER sa prejavila naplno na úvod schôdze, keď vládni poslanci vyradili v priebehu schôdze desať opozičných návrhov, údajne ktoré súvisia s komunálnymi voľbami a odsunuli ich po komunálnych voľbách, vždycky ešte neviem, po ktorých komunálnych voľbách, lebo čaká nás ich ešte v budúcnosti niekoľko. Predpokladám, že asi po týchto, ktoré budú na jeseň, ale na túto aroganciu sme, okrem iného, opozícia, celá opozícia sa rozhodli, že sa nebudeme zúčastňovať na hlasovaní. Takže videl som, že tento pozmeňujúci návrh, ktorý som pripravil na finančný výbor by nemal úspech v Národnej rade. Po ďalšie, tým, že sa nezúčastňujeme na hlasovaní, ani o mojom pozmeňujúcom návrhu by som sa nezúčastnil na hlasovaní, ani moji kolegovia, preto takýto pozmeňujúci návrh nepodám.
Čo povedať na záver k tomuto návrhu zákona? Zostáva občanom Slovenska, jednotlivým uchádzačom, ale aj nám, opozičným poslancom len dobrá viera a nádej, že v ďalšom programovom období to už hádam bude lepšie, že vládna strana SMER poučená aj, aj korupčnými kauzami, ktoré sa objavili v posledných týždňoch, bude sa snažiť postupovať inak, ako v prvej vláde. Ale v tomto zákone sme túto snahu o väčšiu transparentnosť, zjednodušenie, o vylúčenie klientelizmu a následnej korupcie nenašli. Zostala len dobrá viera. Aj na centrálnej koordinačnej jednotke som bol presviedčaný, že samozrejme, sú veľmi dôležité kritériá. Áno, sú dôležité kritériá a spôsob, ako budú vyhodnocované, ale toho sa obávam po skúsenostiach z prvej vlády Roberta Fica, toho sa veľmi obávam, ako budú vyhodnocované kritériá. Bol som presviedčaný o tom, že výzvy budú transparentne zverejňované niekoľko mesiacov pred ich vypísaním a bude záväzný harmonogram výziev. Nič také som ale v zákone nenašiel. To znamená, že sme len utvrdzovaní v tom, nebojte sa, bude to lepšie. Po skúsenostiach, ktoré tu sú a vládna strana SMER šesť rokov z tých ôsmich, kedy sa čerpajú eurofondy, vládla a vládla tak, že naozaj len vybrané skupiny agentúr alebo agentúra mali šancu uspieť na jednotlivých ministerstvách, tak táto dobrá viera a ten možný optimistický pohľad do ďalšieho programového obdobia nezdieľam ani ja, ani moji kolegovia v opozícii. Preto nám zostáva, ako opozičným poslancom, veľmi pozorne sledovať, ako sa rozbehne proces čerpania eurofondov už v najbližších mesiacoch, ako vláda, jednotlivé ministerstvá budú postupovať pri vypisovaní výziev a vyhodnocovaní, či to znova bude len pre úzku skupinu žiadateľov a budeme to veľmi prísne sledovať spolu aj s verejnosťou, s médiami, budeme poukazovať na prípady, keď sa tak nebude diať, lebo naša krajina potrebuje eurofondy na rozvoj najviac zaostalých regionónov a zatiaľ sa nám tieto prostriedky darí čerpať len na veľmi nízkej úrovni, zhruba na úrovni 50 % a som presvedčený o tom, že jednotlivé regióny Slovenska sú pripravené zmysluplne použiť tieto eurofondy, ale vláda, jednotlivé ministerstvá tomu musia napomôcť a preto to budeme prísne sledovať aj spolu s médiami.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pozastavím sa pri poslednej vete pána predrečníka, nezdieľal by som to nadšenie, že to bude prísne sledovať. Vyzerá to, že to bude trošku ináč, ale však počkáme, uvidíme, keď už nemáte čo povedať, poviete, počkáme, uvidíme.
Prosím vás, ja som v prvom čítaní sa snažil k tomu niečo povedať, nebudem sa opakovať, i keď v tomto parlamente to nie je na škodu. Dovolím si predložiť aj návrh, pozmeňovací návrh, ktorý samozrejme je mojím hlbokým presvedčením, že je správne, ale to ešte stále nič neznamená, ale možno aj niekto iný a možno neskôr.
Prosím vás, ešte vo svetle aktuálnych informácií dovoľte uviesť, že naozaj, aj tento pozmeňovací návrh je, aby, že tam má byť, je priam povinnosťou našou. Vo svetle naozaj aktuálnych, ako to povedať, skúsim to takto. Boli tu ľudia aj v politike, ktorí neboli trochári v tom, že sa neulakomili na hocičo, hej? Proste išli od nejakej sumy vyššie a smeti nebrali, jak sa hovorí, že orol muchy nechytá, a to aj boli také strany, ktoré mali orla, hej, že, takže a vlastne ono to bola dobrá taktika, lebo ľudia si po určitou, za určitou hranicou v zásade už ani nevedia predstaviť, aké sú to peniaze a už nastupuje taký Jánošíkovský syndróm, že teda to je asi správne, to je také Jánošíkovské a to už nevadí. Ono to boli nešťastníci, ktorí sa ulakomili na to, čo popadalo zo stola, tých načapali a to bolo niekedy komické.
Presne tak to nejako funguje aj teraz, že sú veľké veci a malé veci, ale malé veci nám, viete, keď presiaknu, dokumentujú to, že ako je to absurdné. A pomáhajú nám na vizualizáciu toho, že čo sa deje. Takže aj ten najaktuálnejší prípad toho, čo ste schopní urobiť s eurofondmi, je veľmi dobrý, lebo je ťažké to tu postaviť na tom, že čosi nie je správne na, na zákazkách, kde, kde Švajčiari sa čudujú, že kde tam tie peniaze, to ich do toho betónu dávate? Viete, že to už nikto neverí, že prečo to toľko stojí. Tam sa to ťažko dokumentuje. Toto je lepší prípad, ten včerajší, že tento štát, táto vláda, toto ministerstvo bolo schopné, bolo schopné poskytnúť dotáciu na štyri pracovné miesta exekútorovi Rudolfovi Krutému. Keď poviete meno Rudolf Krutý, tak 100-tisíc ľudí sa strhne zo sna, cvrkne do nohavíc a zľakne sa. Teraz možno 100 a to bude za rok možno 150, to bude len a len viac, lebo to je fabrika. Rudolf Krutý je prepojený s firmou Pohotovosť. Pohotovosť je prepojená so štátnym tajomníkom Burianom, je to jedno, všetko jedna klika, už som to tu nie raz, nie dvakrát hovoril a ubezpečujem všetkých vládnych predstaviteľov, že ešte nie raz to tu poviem. Môže sa Burian so mnou súdiť o neviem koľko tisíc eur, lebo je to fakt. Lebo je to fakt a ľudia si zaslúžia pravdu. Prečo by sme sa mali báť pravdy, i keď vám je nepríjemná? Ale vy ste sa ulakomili, vy ste sa dali do partie s úžerníkmi, s exekútormi, vy ste s nimi v partii, tak nech sa páči, tak si to vyžerte, s prepáčením. Nech sa páči. Vy sa zodpovedajte tým ľuďom, ktorí možno aj vám zaklopú na dvere ako poslancovi, prípadne starostovi a povedia, že požičal som si 200 euro a 5 000 musím vrátiť. Krutý, od Krutého mi vyvolávajú. Vy sa im pozrite do očí a povedzte: čo ja s tým? Ja viem, že vy ste schopní povedať: čo ja s tým?
Nuž ľudia čujte, že nielen to, že tento štát vás vydal, ale ešte aj dotuje. Tento štát naozaj, si zoberte, a ja rozmýšľam, že je to hlúposť tých ľudí? Alebo je tá, tá bohorovnosť? Ono to už bude na tej bohorovnosti, asi že oni proste v tej arogancii, v tej, v tom švungu, ako sú, si povedia, to nevadí, lebo za normálnych okolností by sa niekto neulakomil pri tom všetkom, ako majú veci pod kontrolou, sa ešte ulakomili na tú dotáciu, lebo tá kole oči a napriek tomu to urobili. Sú dve možnosti, buď sú tak blbí, alebo sú tak arogantní. Ja neviem, vyberte si. Pravdou však je, že tento štát dotuje štyri zamestnanecké miesta exekútorovi Krutému z eurofondov. Ja som si pozeral včera tú zmluvu, to je na zaplakanie. Kolegovia, ja som teda angličtinár nejaký nie, ale toľko viem a toľko zvládnem, ja to tam tým ľuďom do tej Európskej únie pôjdem povedať, čo vy ste tu schopní platiť. To je malebné. Na tej zmluve je hore logo Európsky sociálny fond a na prvej strane tej zmluvy je JUDr. Krutý, Rudolf Krutý. Rozumiete? Európska únia vytvorila nejaké fondy, sociálne fondy a vy tie fondy dávate exekútorom. Vy poskytujete, veď to jeden by neuveril, že to je vôbec možné. Tá prvá strana tej zmluvy je malebná. Je malebná a dokazuje to, čoho ste schopní, vážení, a vy ste toho schopní a vy ste to urobili. Už tú zmluvu nestiahnete z internetu. Už ju nestiahnete, už je tam. Preto je výborné, výborné, že je to tam, lebo na tom bude sa dať dokumentovať, čoho ste schopní. Čoho ste schopní robiť s eurofondmi, jak si kto myslí, že bude bahniť v tých peniazoch. A to chcem povedať, vážení, a to je zmyslom predkladaného pozmeňovacieho návrhu.
Vážení občania, minule v prvom čítaní som sa to snažil povedať. Neprijímajte tú hru, že to sú iné peniaze, to nie sú iné peniaze, to nie sú peniaze z Bruselu, to sú v zásade naše, vaše peniaze, len idú cez Brusel. Prosím Vás, nastavte sa mentálne ináč, prestavte sa. Nastavte si inú senzibilitu. Nepozerajte sa na stupidity, ktoré sú platené z toho, lebo to sú z vašich peňazí. Ak prvé rozpočtové obdobie bolo niekde na úrovni 1 : 1, to znamená, koľko sme dali, toľko sme dostali, druhé rozpočtové obdobie, som to tu minule počítal, je niekde na úrovni 30 % v pluse. Čiže nie sme čistí prijímatelia, jak to tu niekto hovoril, jak by sme mali ruky, nohy, nohy bozkávať pomaly niekomu a ruky spínať. Nie, tam sme niekde v pluse 30 % za predpokladu, že všetko dostaneme, čo sa povedalo, že dostaneme, ale vyzerá, že nedostaneme. Pán minister o tom vie svoje. Lebo už aj tých bruselských úradníkov z toho vytočilo, že čo tu sú schopní. Čiže o čo menej dostaneme, o to sa to, to, tá naša plusová záležitosť zníži. My sa, možno nám to, aj v druhom programovacom období dostaneme možno 1 : 1. To znamená, že koľko sme dali, toľko sme dostali. To znamená, to je v zásade to isté, ako zo štátneho rozpočtu.
Tak si, vážení ľudia, predstavte, vizualizujte si v hlave, stojte pred hotelom Kempinski, stojte v Tatrách pred hotelom Kempinski, nakúkajte do toho hotela a predstavte si, že 80 mil. korún zo štátneho rozpočtu išlo na ten hotel a tých hotelov, pardon. (Rečník gestikuláciou rúk zhodil na zem svoje podklady z rečníckeho pultu.) Tých hotelov, by som vám vymenoval niekoľko, lebo to je záľubou našich chlapcov, aby im postavil štát, Brusel hotely. Tak si to predstavte, predstavte si, vizualizujte si ten zážitok. Dajte si ruksak, vyvezte sa tam vlakom a nakuknite do toho Kempinského a predstavte si tých 80. Keď chcete, kto má záujem, poviem vám, ktoré ďalšie hotely naši chlapci dostali a vy ste ich zadotovali. Vy ste ich zadotovali a za odmenu na vás poslali exekútora a vydali vás v šanc úžerníkom a teraz tento štát zistil, že tí úžerníci a exekútori majú toľko roboty, že nestíhajú. Krutý je malá fabrika, prosím vás. Exekútorská kancelária Krutý je malá fabrika, to je zamestnávateľ, to bude významný zamestnávateľ. Ešte sem príde nový minister a povie, že investičný stimul. Takže zistil, že toľko majú roboty, že ešte dotujete tú činnosť. Tak sme dopadli. Toto je Slovensko dnešných dní. Však si treba povedať pravdu, však sa jej nebojím.
Ten pozmeňovák hovorí o tom, aby ste sa prestavili mentálne a aby sme, po vecnej stránke hovorí to, že teraz, keď dostanete nejaký príspevok, tak ste, máte k tomu nejaký manuál a je povinné označenie, tam v závislosti od toho, aký veľký projekt a čoho sa týka, ja neviem, či chcem robiť aj iné, stavať diaľnicu a iné je vydať nejakú publikáciu. Od toho slúži ten manuál, hej? Tam vám presne hovorí, že ako to máte označiť, ja neviem čo. Návrh znie, že okrem tohto označenia, ktorý definuje manuál, je potrebné ešte jedno označenie v rovnakom rozsahu a objeme, ale s inou textovou časťou. Skúste si to predstaviť. Určite ste sa aj vy stretli, videli ste projekt podporený, po plotoch povešané alebo v nejakých knižkách popísané, že predstavte si to, čo tam máte teraz, tú vlajočku a všetko tam, tak vedľa toho by bola ešte jedna objemovo a rozsahovo taká istá, vizuál, vizuál iného textu. Textu, ktorý hovorí, je korektný, úplne korektný a hovorí pravdu. Hovorí o tom, že ľudia, Národná rada, kde informuje občanov, že ten projekt je financovaný z projektov Európskej únie, ktoré sa tvoria aj, tam treba povedať, z príspevkov jednotlivých krajín, ktoré do neho prispievajú zo štátneho rozpočtu a hádam všetci vieme, že do štátneho rozpočtu prispievajú zase občania vo forme svojich daní. A preto je potrebné, aby projekty boli podporené a aby boli účelné, hospodárne, ja vám to potom prečítam, to zacitujem,budem to citovať. Čiže predstavme si toho človeka, tú babku, aj mladého človeka, ako stojí pred tou tabuľou niekde pri nejakom hoteli miestneho bossa, o ktorom všetci vedia všetko, ale všetci sa boja, lebo však to je "anti gable" muž, to sú ľudia, ktorých sa na nich nikto nič nepýta a to je už všetko dohodnuté, vybavené a teraz stojí pred tou tabuľou a pozerá sa na to. Nech sa páči. My nieže, my máme povinnosť tým ľuďom tú informáciu dohovoriť.
Takže naozaj by som vás, kolegovia, poprosil, aby ste zvážili tento pozmeňovací návrh. To nie je populizmus, to nie je nejaké, že obštrukcia. To je normálne, len by som povedal, že dorobenie tých nevyhnutností. A dokonca si dovolím tvrdiť, že ja neviem teda, že či sa niektoré iné krajiny s tým nejakým spôsobom vysporiadali, ale keby sme to my tam dali, tak možno by sme inšpirovali aj iné krajiny, lebo aj iné krajiny s tým majú problém, samozrejme nie v takej miere, ako my. Lebo miera, niekto povie pánbožko, niekto príroda, dala veciam mieru. Tu ste ušli z miery. Už neni hanby, neni hranice, neni miery, neni ničoho. Keď ujdete z miery, na konci je tragédia, ani knižky nemusíte čítať.
Čiže môžme byť v niečom, tak jak už máme iné prvenstvá, tak môžme byť možno niečím zaujímaví, že povedia, že pozri, čo v tom Slovensku si tam dali do toho zákona. V zásade to má logiku. Ak už nikto, ja neviem, ja som komparáciu nerobil, či to niekto nejak tak dopĺňal tie povinné označenia, lebo tie sú povinné, predpokladám, že v celej Európskej únii. Čiže môžme byť v niečom aj možno inšpiratívni pre túto chvíľu. Ja si myslím, že je úplne na mieste ten pozmeňovák a verím teda, že ho podporíte. Dovoľte, aby som ho prečítal.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu k vládnemu návrhu zákona o príspevku poskytovania z európskych štrukturálnych investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1050. Predložený je na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. 1 sa za § 50 vkladá nový § 51, ktorý znie: "§ 51 Prijímateľ je povinný rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako bude definovaný rozsah a podmienky označenia projektu podporované z európskych štrukturálnych a investičných fondov v zmluve podľa § 25 tohto zákona, označiť podporený projekt aj nasledovným textom. Text: Národná rada Slovenskej republiky oznamuje občanom Slovenskej republiky, že tento projekt bol podporený z európskych štrukturálnych a investičných fondov. Európske štrukturálne a investičné fondy sú tvorené aj príspevkami jednotlivých členských štátov Európskej únie. Slovenská republika prispieva do európskych štrukturálnych a investičných fondov zo štátneho rozpočtu, do ktorého občania Slovenskej republiky prispievajú vo forme daní. Je v záujme všetkých občanov Slovenskej republiky, aby prostriedky európskych štrukturálnych a investičných fondov boli využité na princípe nediskriminácie, princípe partnerstva, princípe transparentnosti, princípe hospodárnosti, princípe efektívnosti, princípe účelnosti, princípe účinnosti a zákaze konfliktu záujmov.". Doterajší § 51 sa prečísluje na § 52.
Prípadne ma opravte. Odôvodnenie vzhľadom k tomu, že som už hovoril, nemusím čítať? (Reakcia predsedajúceho.) Musím, pardon, tak čítam aj odôvodnenie.
Odôvodnenie. Týmto pozmeňovacím a doplňujúcim návrhom sa dopĺňa do zákona nové spoločné ustanovenie § 51 zákona, v zmysle ktorého sa ustanovuje nová povinnosť pre prijímateľa a to rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu, ako bude definovaný rozsah a podmienky označenia projektu podporeného z európskych štrukturálnych a investičných fondov v zmluve podľa § 25 tohto zákona, označiť podporený projekt aj textom podľa tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Účelom tohto návrhu je zdôrazniť skutočnosť, že Slovenská republika prispieva do európskych štrukturálnych a investičných fondov zo štátneho rozpočtu, do ktorého občania Slovenskej republiky prispievajú vo forme daní. Na základe tejto skutočnosti je teda v záujme všetkých občanov Slovenskej republiky, aby prostriedky európskych štrukturálnych a investičných fondov boli využité na princípe nediskriminácie, princípe partnerstva, princípe transparentnosti, princípe hospodárnosti, princípe efektívnosti, princípe účelnosti, princípe účinnosti a zákazu konfliktu záujmov. Verím, že sme sa pochopili a verím, že naši občania sa raz dožijú toho, že sa budú veci, ktoré sú podporené z ich peňazí, označovať aj takýmto spôsobom.
V prípade, že by ste náhodou nepodporili tento projekt, tak vám oznamujem, že niektoré z projektov, ktoré sú významné, označíme v rámci dobrovoľnej aktivity občianskych iniciatív. Dúfam, že nebudú spojené s nejakou komédiou, ktorú vy k tomu viete vždycky pridať v podobe nejakej ofenzívy.
Dovoľte mi skončiť s tým, povedanému, ak tento štát chce dotovať exekútorské úrady, to je hrubo za čiarou a niekde sa stala chyba. Dneska zasadá vláda a chcem týmto vyzvať vládu Slovenskej republiky, aby s okamžitou platnosťou dnes odvolala štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a dopravy (pozn. red.: správne má byť ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny) Jozefa Buriana.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som povedala, že aj by to bolo vtipné, ten doplnok, ktorý chce kolega Lojzo Hlina doplniť do zákona, keby sme skutočne nemali vedomosť o tom, akým spôsobom sa eurofondy používajú. Preto sa mi chce možno skôr plakať ako smiať z toho, čo som tu dnes počula. Je veľmi smutné, že také samozrejmé veci, ako efektívnosť, transparentnosť, sú to pojmy, s ktorými šachujeme tuná, ale v skutočnosti neexistuje tá sila, aspoň zatiaľ, ktorá by to doviedla naozaj k zhmotneniu, aby fondy boli používané zodpovedne, efektívne, transparentne, najmä hospodárne. Takže rovnako podporujem túto aktivitu, aj keď som hlboko presvedčená, že takéto vety by nemali byť v zákone. Malo by to byť úplne prirodzené. Ďakujem pekne.

V boji s úžerníkmi a pomoc radami, ako ďalej majú bojovať zadĺžení ľudia s úžerníkmi, v mojej kancelárii v Novom meste nad Váhom, Lojzko, dvaja právnici dávajú tri hodiny bezplatné rady. Nehádž všetkých ľudí do jedného vreca a nenadávaj stále len na stranu SMER, akí sme my všetci len úžerníci, chceme len zbohatnúť, okradnúť štát. Sme takí, ktorí sme aj zodpovední a chceme naozaj pre ľudí, aby sa, aby bolo lepšie. Individuálne určité zlyhania, nemôže za to strana SMER a stále nadávaš na všetkých a na všetko. Naozaj nemáš, nemáš pravdu. Ak sú individuálne zlyhania, ja pevne verím, tak ako minister Richter, ak si to dobre pamätám, povedal: "ak bude Jozef Burian usvedčený", ja neviem, či máte aj súdne nejaké konania, tak určite pevne verím, že to bude čím skôr dané do poriadku.

Ďakujem veľmi pekne. Touto chorobou som nikdy netrpel, ono, koniec koncov, je vždycky aj zárodkom každého konfliktu, dokonca vojen, že keď generalizujete, čiže nikdy som nepovedal a nikdy nepoviem, že všetci ste tam takí. Pravdou však je a už sa to nedá zakryť, že niektorí z vás sa vydali na túto cestu. A otázka stojí, že ako to viete upratať? Ja sa tomu čudujem. Vždycky v každom kolektíve sa nájdu proste určité veci, ktoré, no, sa, ako sa hovorí "žvejkli", ale otázka stojí, ako ten organizmus sa autoimunitne vysporiada s tou infekciou? Lenže vy, vy normálne, ja z toho žasnem. Z toho mi je ľúto, ja tomu nerozumiem. Ja fakt tomu nerozumiem. Nuž ako ináč to chcete, že vám to takto nakladajú, to, že dostal 23-tisíc, exekútor krúti peniaze, ktoré ide cez ministerstvo, je, čo viacej chcete? Ako viac chcete vidieť to prepojenie, to, o čom tu hovorím už viac ako rok? Ako viac?
A to je presne to, že mňa zaujíma v tejto chvíli, potom sa nečudujte, že to možno na niekoho a to uznám, že to na niekoho môže zle dopadnúť, že sa tomu bráni a tak sa bráňte v klube. Tak zavolajte, zavolajte, ja neviem, ako to tam u vás funguje stranícky a povedzte: ale pozor, vážení, to už je moc. Je čas, je čas naozaj, to v niečom ste prestrelili, no proste stane sa, pri robote sa chyby stávajú. Aj za seba vám poviem, urobte, čo urobiť máte a poďme riešiť iné veci a nemusíme sa k tomu vracať. Ale nechápem, prečo to takto držíte? Nechápem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem tiež predložiť pozmeňujúci návrh, ten môj bude pomerne rozsiahly, takže ho prečítam nakoniec a dovoľte mi ale predtým dať určitý všeobecný úvod, ktorý aj zároveň zdôvodní ten pozmeňujúci návrh, čo nám ušetrí čas potom.
Dnes je to, alebo v súčasnosti je to viac ako už desať rokov, odkedy sme vstúpili do Európskej únie, takže vieme, vieme už zhodnotiť, čo za tých desať rokov sa aj s eurofondmi deje. A ako myslím, asi všetci v tejto miestnosti vieme, Starý zákon začína tým, že na začiatku bolo slovo, ale v prípade eurofondov na začiatku bol strach. (Reakcia z pléna: "To neni pravda.") Bol strach a ten strach bol jednoduchý, ospravedlňujem sa, pán, ospravedlňujem sa, pán Kuffa, máte pravdu, mal som to povedať inak. Ale, ak môžem pokračovať, už som sa zľakol, že ma idete opraviť k eurofondom. To by ma mrzelo, to by ma mrzelo ešte viac. (Reakcia z pléna.) Máte pravdu, som vám to hneď aj uznal. (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
13.
Pokračujte, pán poslanec.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
14.
Takže na začiatku eurofondov bol strach. A ten strach bol strach z Bruselu. Lebo všetci slovenskí "kumštíři", aby som použil české slovo, všetci tí, ktorí vedeli počas 90. rokov, ako obtiahnuť nás všetkých, tak sa zrazu báli. Lebo sa báli, že keď prídu tí prísni bruselskí úradníci, tak veci budú inak. Slovenskí politici sa báli. Ja si pamätám, dnes už v tejto snemovni nesedí pán, aj keď sedí v európskej snemovni, pán podpredseda vlády Csáky, bývalý, mal reálny strach, že ak tu začnú prepadávať eurofondy, ak to nebude fungovať, tak padne, padne podpredseda vlády, druhý najsilnejší muž veľmi mocnej vládnej strany. Na začiatku bol strach, lebo to bolo niečo nové a všetci si mysleli, že to bude iné. A potom sa postupne prestali báť. Prestali sa báť z rôznych dôvodov, z niektorých racionálnych, niektorí, bohužiaľ, aj racionálnych menej.
Jednak zistili, aspoň sa to tak zdalo vtedy, dnes už sme zase trochu múdrejší, zdalo sa chvíľu, že ten Brusel je vlastne bezzubý. Peniaze sa začali čerpať, tiecť, tiecť do veľmi do nesprávnych rúk, okrem tých správnych rúk aj veľmi nesprávnymi spôsobmi a Brusel nereagoval. Keď chodili audítori, zdalo sa, že riešia formality, či sú papiere v poriadku, či je všetko nastavené správne, v angličtine je na to dokonca taký krásny výraz, volá sa, že audit trail, čo je doslova auditová stopa a to znamená, že či máte nastavenú papierovú stopu tak, ako nastavená má byť. A zdalo sa, že ak nastavíme tie papierové stopy tak, ako majú byť, tak za tým papierom sa môže diať čokoľvek. Zároveň si mnohí uvedomujú, že dokonca aj keď sa na problém príde, tak tí, čo sú v pozadí, tí, čo z toho profitujú, ale ja tí úradníci a politici, ktorí to podpisovali, to nutne nemusia vždy zaplatiť. Pretože ak je zmluva podľa slovenského práva platná, tak prijímateľ svoje peniaze dostane a vracať ich nemusí. Zároveň vďaka funkčnosti, resp. nefunkčnosti slovenského vymáhania práva ten politik a úradník, ktorý zle podpísal, často nebude ani obvinený, nieto ešte, aby musel ísť do väzenia, alebo niečo vracať.
To znamená, ak si aj Brusel od nás peniaze späť vypýta, ten, kto to zaplatí, je 5,4 milióna slovenských daňovníkov. Nie tí, ktorí z toho reálne profitovali, ani tí, ktorí za to môžu. Zároveň tí sofistikovanejší, tí, ktorí sa považujú za kreatívnejších, tvorivejších, zistili, že ani nemusia robiť oficiálne podvody, stačí štyrikrát skrútiť zákon najmä o verejnom obstarávaní, keďže cez neho sa musí nakupovať, a to je najväčšia časť z eurofondov, stačí si to vybaviť na úrade pre verejné obstarávanie, možno priamo hore, možno u niektorého šéfa odboru, sekcie, možno aj u niektorého konkrétneho referenta, ktorý pripravuje stanovisko a dá sa posvätiť s odkazom na dieru v zákone alebo nepresne definovaný zákon, takmer čokoľvek. Dá sa posvätiť napríklad aj to, aby ste urobili súťaž na 500 eur a potom ju dodatkom zmenili na 20 mil. eur. Stačí mať papier z ÚVO. Zistilo sa, že stačí, aby na ministerstvách sedeli úradníci, ktorí nemusia byť žiadni platení agenti, ale ktorí sú jednoducho sami ambiciózni a by som povedal na financie motivovanej jednotlivci, ktorí chápu, že môžu si robiť oni svoje dealy, ak nechajú ostatných a najmä tých hore robiť svoje dealy. Toto všetko sa nejaký čas zdalo, že bude fungovať, nemeckí, dánski, britskí, ale aj naši daňovníci to budú platiť a ostatní sa budú mať, tí, ktorí si to vedia vybaviť, dobre.
Postupne však začali prichádzať facky. Prvé facky padli ešte za prvej Ficovej vlády, ak si pamätáte sociálne podniky, ak si pamätáte nástenku, nebudem to ani podrobne rozoberať, všetci si to pamätáme. A vtedy sa zistilo, že keď sa to skrúti príliš, keď je to tak viditeľné, že to pravdepodobne porušuje aj naše zákony, ale až príliš to porušuje aj európske zákony, tak sa to jednoducho, tie peniaze nezaplatia. Ono tie príklady, aj sociálne podniky, aj nástenka sú nielen negatívne, ale aj pozitívne príklady. V oboch prípadoch tie škandály prišli ešte v čase, keď sa cez ne minula len menšina peňazí. Z 3,6 mld. korún, ktoré mali ísť cez nástenkový tender, sa stihlo vyčerpať len pár sto miliónov. Ten zvyšok sme nikdy, chvalabohu, zaplatiť nemuseli vďaka tomu, že sa to zastavilo. Pri sociálnych podnikoch sa stihlo minúť percentuálne viac, ale stále to bola len malá menšina alokovaných peňazí.
Dnes vidíme, a to je správa z posledného roka až dvoch, že od individuálnych zlyhaní pristupujeme k systémovým zlyhaniam. To, čo nám hovoria čoraz naliehavejšie audity rôznych úrovní Európskej komisie a Európskeho súdneho, či audítorského dvora, pardon, je, že nemáme problém na úrovni jedného skorumpovaného úradníka, možno desiatich na úrovni jedného politika, máme problém, že nám nefunguje systém. Že je to systém, kde sa z výnimky stalo pravidlo a kde sa nedá spoľahnúť na to, že Slovenská republika vie zabezpečiť účelné a hospodárne nakladanie s prostriedkami európskych daňových poplatníkov. Nevie to zabezpečiť na úrovni rozdeľovania týchto peňazí, nevie to zabezpečiť na prvostupňovej kontrole míňania týchto peňazí na jednotlivých ministerstvách a nevie to dokonca zabezpečiť ani na úrovni auditu ministerstva financií, ktorý samozrejme, nie je a nemôže byť zodpovedný za všetko, čo sa deje, ale je zodpovedný za to, aby to odhaľoval. To je situácia, v ktorej sme dnes, to je situácia, v ktorej nám boli zastavené peniaze a to je situácia, v ktorej už sú nám trvalo škrtané ďalšie peniaze.
Teraz otázka je, čo s tým? Zatiaľ boli vyskúšané štyri typy liekov. Dovoľte mi stručne o nich pohovoriť. Prvý liek je vyššia transparentnosť. Najúčinnejší nástroj v boji proti korupcii s európskymi fondmi je ten, ktorý nebol vôbec mierený na európske fondy ako také, hoci sa ich týka a to je povinné zverejňovanie zmlúv a faktúr, ktoré sa zaviedlo. Vďaka tomu sme schopní dnes vidieť mnohé veci, ktoré sa dejú, vďaka tomu sme napríklad mohli v rezorte školstva zanalyzovať národné projekty za 240 mil. eur, inak by sme sa k tým údajom nedostali a poukázať na to, ako nezmyselne sa míňajú. Keby nebolo povinné zverejňovanie zmlúv, nikdy nevieme, že financujeme i ... (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) pre chovateľov kôz.
Problém povinného zverejňovania zmlúv je však len v tom, tak ako dnes funguje, že prichádza neskoro. Prichádza, keď sú projekty schválené, keď sú faktúry preplatené. Ak príliš kole do očí, je možné vyhradiť úradníka alebo ministra, ale často už je veľmi neskoro na to, aby sme zachránili tieto peniaze. Transparentnosť funguje, ale funguje s oneskorením, aspoň tak, ako je dnes nastavená.
Druhý liek, ktorý sa skúšal a ktorý je úplne prirodzený, sú, je vyššia miera kontroly z hľadiska rôznych ustanovení a usmernení. To je bežná reakcia byrokratického organizmu, úplne každého, za každej vlády na kritiku. Ak vám audit Európskej komisie alebo aj NKÚ vytkne, že nemáte takýto papier takto správne nastavený, alebo nechytáte povedzme tento typ problému, tak pridáte ešte jeden checklist, ešte jeden papier, ešte jedno čestné vyhlásenie, ešte jedno kolo kontroly. Toto robíme už takmer desať rokov za všetkých vlád. Výsledkom je, že z eurofondov, ktoré z definície nie sú jednoduché, sa stala byrokratická nočná mora, pričom je ťažké argumentovať, že by to prispelo zásadne k zníženiu zneužívania, mrhania a korupcie súvisiace s týmito peniazmi. To znamená, tieto inštinktívne nánosy opatrenia a papiera ako reakcia na problém riešením nie sú.
Tretím možným riešením, ktoré sa skúsim len veľmi obmedzene, je nárokovateľnosť peňazí. To znamená, vyhodiť z prideľovania eurofondov možnosť úradníka, politika povedať: tebe áno, tebe nie. Obmedziť tú možnosť na vyhodnotenie toho, či niekto spĺňa pravidlá, spĺňa podmienky a potom by mali dostať všetci rovnako. Takto to fungovalo v oblasti zamestnanosti od roku 2004 do minulého roku. Ten, kto splnil zákonné podmienky, mohol na svoje jedno, dve, tri pracovné miesta dostať podporu od štátu oproti tým obrovským peniazom, o ktorých som hovoril, skromnú, ale stále zaujímavú. Za ten čas sa podporili desaťtisíce pracovných miest a ich vznik cez tento mechanizmus a nepoznám žiadne správy o skorumpovanosti týchto mechanizmov. Naopak, dnes, pán minister to môže potvrdiť, zo všeobecného zákazu preplácania eurofondu, ktorý ešte v tejto chvíli platí, aj keď pevne verím, že sa nám ho podarí odstrániť, sú vyňaté len dve, dva operačné programy, jeden sa týka, ak sa nemýlim, životného prostredia a druhý sú práve tieto projekty v oblasti zamestnanosti, ale len tie projekty, ktoré sú nastavené štandardné tzv. dopytové, tie klasické eurofondy zastavené sú.
To znamená, že nárokovateľnosť fungovala, funguje a dokonca je akceptovaná aj Európskou komisiou. Jediný problém je, že ju minulý rok vláda Roberta Fica zrušila ešte aj v tejto oblasti zmenou zákona o službách zamestnanosti. Zaujímavá otázka je, prečo taký odpor?
A posledný, posledné riešenie je lepenie dier najmä vo verejnom obstarávaní. Zmena zákona tak, aby nebol byrokratickejší a zároveň, aby nebol taký deravý. To sa naposledy udialo vo významnejšej miere v novele zákona o verejnom obstarávaní v roku 2011, keď sa mnohé diery napríklad tzv. neprioritné služby, čo bol príklad nástenkového tendra, úplne zrušili. A udialo sa mnoho ďalších lepení dier. Lepenie dier funguje, ale problém je v tom, že samozrejme potkany si vyhryzávajú diery nové, alebo hľadajú existujúce diery, ktoré by mohli zväčšiť a napríklade verejného obstarávania to možno pekne ilustrovať.
Existuje podľa európskej smernice niekoľko typov verejného obstarávania. Štandardné sú súťaže, tzv. verejná súťaž a užšia súťaž, nebudem vás zaťažovať technikáliami, ale to je štandardná súťaž. Často však nie je možné nakúpiť cez štandardnú súťaž, ak chcete kupovať niečo veľmi komplikované, niečo, čo sa dopredu ťažko definuje a preto na veľmi úzky počet vecí sa dá použiť iné typy súťaže, súťažný dialóg a súťaž návrhov. Opäť vás nebudem zdržovať detailmi týchto súťaží, ale čo, oni sú oveľa flexibilnejšie. To znamená, že môžete ich oveľa viac upraviť na to, čo potrebujete, ale oveľa viac sa dajú zneužívať na to, aby sa reálne nesúťažilo, aby ste to našili niekomu na jeho potreby a potom už len s ním uzavreli zmluvu.
Preto európske právo a Európska komisia pomerne prísne stráži, kedy sa používajú tieto súťaže a majú byť výnimočne naozaj na oblasti, kde to je treba.
Keď sa však do určitej miery zapchali diery v štandardných súťažiach, začalo sa oveľa viac pracovať s týmito neštandardnými súťažami. Ich počet v rokoch 2012 a 2013 stúpol oproti roku 2011 o niekoľkonásobne. To znamená, že na lepenie dier potkany odpovedajú hľadaním nových, čo neznamená, že diery lepiť netreba, ale ani si o tom myslieť, že to samo o sebe stačí.
Otázka je, čo teraz? Pravdivá odpoveď je, že spôsob, akým sa nakladá s eurofondmi, sa dá zmeniť len z vlády skutočne. Nedá sa zmeniť z opozície a nedá sa zmeniť z parlamentu zásadným spôsobom. Je to príliš technicky zložité a príliš exekutívno-manažérske na to, aby nejakým zákonom sme to dokázali urobiť na poriadok. Čo však môžeme urobiť z parlamentu, je urobiť aspoň čiastkové zmeny, ktoré by mohli pomôcť a čiastkové zmeny chcem dnes navrhnúť aj s vedomím, že nejde o ucelenú zmenu.
Zmeny sú štyri. Prvá sa týka verejnej kontroly. Navrhujem, aby sme, a spolu s kolegami, ktorí podporili ten pozmeňujúci návrh, aby sme zásadne zvýšili ďalej sumu informácií, ktoré sa zverejňujú, osobitne v prípade tzv. národných projektov. Národné projekty sú projekty, ktoré neprechádzajú súťažou. To sú projekty, kde ministerstvo dáva priamo väčšinou štátnej inštitúcii projekt, lebo podľa ministerstva, prípadne podľa zákona ona jediná môže takýto projekt realizovať. Národné projekty majú svoj zmysel, ale zároveň teda nepodliehajú takmer žiadnej súťaži v procese svojej tvorby. Keď sa schvália, tak vďaka povinnému zverejňovaniu zmlúv môžeme zistiť, že je v nich i.. (pozn. red.: nezrozumiteľne vyslovené) pre chovateľov kôz, ale v tej chvíli už je bežne neskoro. Preto navrhujem, aby sa národné projekty zverejňovali v zásade vcelku a priebežne, to znamená tak, ako sú schvaľované, aby v prípade, že je v nich niečo zlé, bolo možné do toho vstúpiť ešte pred ich schválením a realizáciou.
Výhoda našich národných projektov je, že sú to monopolné projekty štátnych inštitúcií, to znamená nejaká otázka súkromného know how, na ktoré sa často odvolávajú tí, čo odmietajú zverejňovanie projektov, tu neplatí. Píšu to štátni úradníci za štátne peniaze a preto nie je problém s tým, aby sme v reálnom čase vedeli, čo píšu a ak je to problém, aby sme do toho zasiahli.
Druhý návrh, ktorý sa týka transparentnosti, je posilnenie politickej kontroly. Navrhujem, aby v každom monitorovacom výbore, ktorý dozerá na každý operačný program, mal svoje právomoci, boli aj zástupcovia parlamentu, konkrétne príslušného parlamentného výboru. Pre operačný program v oblasti hospodárstva nech je to výbor pre hospodárstvo, pre operačný program v oblasti vzdelania a výboru nech je to výbor pre školstvo a vedu, životné prostredie, výbor pre životné prostredie a takto ísť ďalej a ďalej. Navrhujem, aby tam bol jeden za vládnu polovicu snemovne a druhý za opozičnú polovicu snemovne. Tým bude zabezpečený aj prísun informácií, aj skutočná kontrola.
Druhý typ návrhov sa týka posilnenia mechanizmu štátnej kontroly a to je najrozsiahlejšia časť tohto návrhu a nebudem vás s ňou zaťažovať do detailu, aj keď to budem musieť prečítať, ale dovoľte mi vysvetliť, o čo ide. My máme problém, ktorý pán minister dnes sa snaží riešiť, že Brusel prestáva veriť nášmu auditu. Neprestal mu veriť kvôli osobe pána ministra, prestal mu veriť preto, že audit nefunguje, lebo neprináša výsledky, neodhaľuje podvody.
Otázka je, čo s tým? Ministerstvo financií zatiaľ nezverejnilo kroky, oficiálne, ktoré v tejto oblasti prisľúbilo Bruselu, ale pokiaľ teda mám informácie, tie sa týkajú najmä zmeny procesov, výberu vzoriek, chacklistov a toho, ako audítori fungujú. Myslím si však, že treba ísť oveľa ďalej a treba sa mať na to, aby vnútorní audítori boli skutočne silnými a nezávislými osobnosťami, ktoré budú môcť vykonávať audit nestranne, proaktívne a nebojácne. Ak vám môžem povedať príklad, v Spojených štátoch sú vnútorní audítori ministerstiev menovaní veľmi často prezidentom a vo väčšine prípadov dokonca musia byť potvrdení senátom napriek tomu, že sú to vnútorní audítori, tam sa volajú inspector general. U nás menuje audítora a odvoláva minister, príslušný, po prerokovaní s ministrom financií, tam nepotrebuje dokonca ani súhlas ministra financií, čo znamená, že každý audítor vie, že slúži len a len, kým sa páči ministrovi, ktorý je práve pri moci. Očakávali by ste, že vnútorný audítor ministerstva životného prostredia odhalí, že máme problém s emisiami? Očakávali by ste, že vnútorný audítor ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja odhalí, že je tu nejaký nástenkový tender, keď ho menuje a odvoláva minister bez akejkoľvek kontroly tohto procesu? Asi nie.
Preto navrhujem v pozmeňovacom návrhu, aby výberová komisia na týchto vnútorných audítorov obsahovala okrem zástupcov ministerstva aj zástupcov ministerstva financií, ale aj Audítorskej komory a Najvyššieho kontrolného úradu a zároveň navrhujem, aby sa pristúpilo k hodnoteniu audítorov na základe pomerne precíznych kritérií. Ak audítor zlyhá v tomto hodnotení, ktoré opäť nebude vykonávať minister, ale bude vykonávať takáto komisia, bude ho možné odvolať. Ale ak nezlyhá, ak bude dobrý audítor, tak ho bude môcť odvolať minister len po výslovnom súhlase ministra financií, čím minister financií prevezme politickú zodpovednosť za to, či tento audítor je, alebo nie je funkčným audítorom, alebo či je len niekým, kto robí neporiadok bez toho, aby to mal zdôvodnené.
Je to návrh, ktorý by zásadne zmenil audítorskú kultúru na Slovensku a zmenil by ju, myslím si, správnym smerom.
Tretí návrh sa týka nárokovateľnosti eurofondov v oblasti štátnej pomoci. To sú fondy, ktoré idú podnikateľom. Navrhujeme zaviesť to, aby podnikatelia, keď sa uchádzajú o eurofondy, mali na ne po splnení podmienok, ktoré určí poskytovateľ, nárok. Pýtate sa, ako to môže fungovať? No čo, keď sa prihlási priveľa z nich? Práveže máme za sebou skúsenosť v oblasti zamestnanosti, viem vám odpovedať. Po prvé, riadiaci orgán väčšinou vie pomerne presne dopredu odhadnúť, aký ten dopyt v skutočnosti bude, najmä keď už má za sebou desať rokov skúseností a zároveň riadiacim orgánom môžuc upravovať podmienky pomoci tak, aby vedel vyhovieť všetkým. Inými slovami, ak sa prihlási priveľa, môže napr. sprísniť podmienky, môže povedať, že len tí, čo prekonajú určitý prah, dostanú pomoc. Alebo ak sa ich prihlási priveľa, môžu naopak znížiť intenzitu pomoci, to už je otázka ministra, alebo riadiaceho orgánu. A zaviedol by sa princíp, že eurofondy, minimálne pre podnikateľov, sa nedajú vybavovať, pretože každý, kto splní podmienky, na ne dosiahne.
A posledný návrh sa týka administratívnej náročnosti. To je taká drobnosť len a ako som už povedal, administratívna náročnosť nám v čase rastie a všetci sa na ňu sťažujú, ale my ju ani nepoznáme. Nemáme ju presne zmeranú, preto navrhujem, aby riadiace orgány boli povinné zverejňovať a priebežne merať, aké bremená uvaľujú na žiadateľov a prijímateľov.
Na záver, než prečítam pozmeňujúci návrh, dovoľte mi povedať, že na eurofondy, kolega Hlina to spomínal, sa tu často pozerá ako na niečo extra, niečo také nepodstatné, alebo tak, keď niečo z toho bude, tak fajn, keď z toho nič nebude, však to nie sú naše peniaze. Kolega Hlina zdôvodnil, prečo to nie je pravda a dovoľte mi k tomu len dodať, každé euro, ktoré sa stratí z eurofondov, je euro, ktoré nejde na vytvorenie pracovného miesta, ktoré nejde na výstavbu diaľnic, ktoré nejde na učebnú pomôcku pre dieťa v tejto krajine. Preto ten, kto zachraňuje eurofondy, stavia diaľnice, tvorí pracovné miesta a kupuje deťom učebné pomôcky, nie sú to extra peniaze, sú to tie peniaze, jediné, ktoré máme momentálne na verejné investície a bez nich sa ďalej nepohneme. Ďakujem.
A teraz k samotnému návrhu. V prvom rade mi dovoľte poznamenať, že o každom bode žiadam hlasovať osobitne, pán spravodajca. Budem to čítať, pokiaľ možno rýchlo a zrozumiteľne, tak aby som vás nezdržal dlhšie, ako je nevyhnutné.
Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov k vládnemu návrhu zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
K čl. I. bod 1. V § 6 ods. 2 sa za písm. i) vkladá nové písm. j), ktoré znie:
j) vypracúva metodiku a indikátory týkajúce sa administratívnej náročnosti procesu poskytovania príspevku. Doterajšie písm. j) sa označuje ako písm. k). To je ten návrh k meraniu administratívnej záťaže.
Bod 2. V § 7 ods. 5 druhá veta znie: "Členmi monitorovacieho výboru sú dvaja zástupcovia vecne príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky delegovaní na princípe pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v Národnej rade Slovenskej republiky; podrobnosti o ďalšom zložení monitorovacieho výboru upraví štatút monitorovacieho výboru."
To je o účasť opozície, ale aj vládnych poslancov v monitorovacích výboroch.
Bod 3. V § 7 ods. 5 tretej vete sa za slová "najmä na plnenie úloh" vkladajú slová "pri poskytovaní príspevku vo výške najviac 1 000 000 eur".
To je technická zmena, aby monitorovací výbor musel schvaľovať národné projekty väčšie ako milión eur.
Bod 4. V § 7 sa dopĺňa nový odsek 10, ktorý znie:
(10) Riadiaci orgán vyhodnocuje najmenej raz za šesť mesiacov administratívnu náročnosť procesu poskytovania príspevku vo vzťahu k prijímateľom a žiadateľom podľa metodiky a indikátorov vypracovaných centrálnym koordinačným orgánom podľa § 6 ods. 2 písm. j).
To je druhá časť toho ustanovenia o potrebe merať a zverejňovať administratívnu náročnosť fondov.
Bod 5. V § 16 ods. 5 znie: "Príspevok, ktorým môže byť poskytnutá štátna pomoc, možno poskytnúť len, ak
a) je poskytnutý všetkým žiadateľom, ktorí splnili podmienky poskytnutia príspevku, za týmto účelom môže poskytovateľ upraviť intenzitu a výšku poskytnutého príspevku,
b) sú splnené pravidlá v oblasti štátnej pomoci.".
To je ten návrh, aby štátna pomoc bola poskytovaná na nárokovateľnom princípe.
Bod 6. V § 48 ods. 4 sa za slovo "vyzvania" vkladajú slová "a usmernenia". To je o tom, aby centrálny koordinačný orgán zverejňoval aj usmernenia.
Bod 7. V § 48 sa za ods. 4 vkladajú nové odseky 5 a 6, ktoré znejú:
"(5) Riadiaci orgán zverejňuje na svojom webovom sídle
a) žiadosť podľa § 26 ods. 5 a anotáciu uskutočnenia projektu pri ďalších žiadostiach,
b) overenie splnenia kritérií pre výber národných projektov,
c) schválené žiadosti a neschválené žiadosti podľa § 26 ods. 8 až 10,
d) rozpočty projektov,
e) odborné posudky a iné hodnotenia k návrhom projektov, ktoré má k dispozícii,
f) záznamy z ukončených kontrol.
(6) Ak sa údaje podľa odseku 5 týkajú národných projektov, riadiaci orgán takéto údaje zverejní na svojom webovom sídle do 14 pracovných dní od ich odoslania žiadateľovi.".
Toto obsahuje teda sumu zverejňovaných údajov a zároveň obsahuje aj to, že pri národných projektoch sa majú zverejňovať v zásade z reálnom čase, teda do 14 dní.
Bod 8. V § 48 ods. 5 sa na konci dopĺňa nová veta, ktorá znie: "Centrálny koordinačný orgán zverejňuje bez zbytočného odkladu na svojom webovom sídle vyhodnotenie administratívnej náročnosti procesu poskytovania príspevku podľa § 7 ods. 10.".
Zmena nadväzuje na bod 1 tohto pozmeňujúceho návrhu a súvisí so zámerom znižovať administratívnu záťaž.
K čl. II. Za novelizačný bod 37 sa vkladajú nové novelizačné body 38 až 40, ktoré znejú:
38. V § 28 odseky 1 a 2 znejú:
"(1) Vnútorného audítora ministerstva financií vymenúva a odvoláva minister financií. Vnútorného audítora iného ústredného orgánu vymenúva a odvoláva vedúci tohto ústredného orgánu po prerokovaní s ministrom financií. Vymenovanie a odvolanie vnútorného audítora oznamuje vedúci ústredného orgánu ministerstvu financií, ak vnútorný audítor s odvolaním prejaví bez zbytočného odkladu nesúhlas, na jeho odvolanie je potrebný predchádzajúci písomný súhlas ministra financií.
(2) Za vnútorného audítora vymenuje minister financií, alebo vedúci iného ústredného orgánu vlastného zamestnanca podľa § 26 ods. 1, ktorý úspešne absolvoval výberové konanie podľa tohto zákona.".
39. Za § 28 sa vkladajú nové § 28a až 28c, ktoré znejú: "§ 28a Výberové konanie.
(1) Výberové konanie vyhlasuje minister financií, alebo vedúci iného ústredného orgánu, ktorý zabezpečuje vykonávanie vnútorného auditu, verejne na webovom sídle ministerstva alebo iného ústredného orgánu najmenej 30 dní pred jeho konaním.
(2) Výberovým konaním na funkciu vnútorného audítora sa overujú odborné znalosti, všeobecný prehľad, ktorý je treba požadovať s prihliadnutím na činnosť ústredného orgánu, na ktorom sa uskutočňuje výberové konanie, schopnosť tvorivého myslenia, rýchlosť uvažovania a schopnosť rozhodovania, verbálny prejav, osobnostné predpoklady, zdravotný stav a znalosť cudzieho jazyka uchádzača. Výberové konanie pozostáva z písomného testu, prípadovej štúdie, prekladu z cudzieho jazyka a z ústnej časti. Písomný test, prípadová štúdia a preklad z cudzieho jazyka sa v deň výberového konania losujú výberovou komisiou z na to určených databáz. Výberové konanie sa uskutočňuje v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou osobitným predpisom, odkaz 17a.
(3) Výberové konanie je verejné, okrem hlasovania výberovej komisie. Výberové konanie administratívne a organizačne zabezpečuje príslušný ústredný orgán, ktorý ho vyhlásil.
(4) Ústredný orgán, ktorý výberové konanie vyhlásil, zabezpečí zverejnenie všetkých žiadostí o zaradenie do výberového konania, profesijných životopisov uchádzačov a ich motivačných listov na svojom webovom sídle, a to najneskôr v deň uskutočnenia výberového konania. Ústredný orgán ďalej na svojom webovom sídle zabezpečí zverejnenie termínu a miesta výberového konania a zoznamu členov výberovej komisie, a to aspoň desať dní pred jeho konaním.
(5) Predseda výberovej komisie je povinný zabezpečiť zverejnenie zápisnice o priebehu výberového konania na webovom sídle ústredného orgánu dvadsaťštyri hodín od ukončenia výberového konania.
(6) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo financií, ustanoví náležitosti vyhlásenia výberového konania, zoznam dokladov, ktoré má uchádzač predložiť, spôsob vykonania výberového konania, podrobnosti o písomnom teste, prípadovej štúdii, preklady z cudzieho jazyka a ústnej časti výberového konania, spôsob vytvárania databáz podľa ods. 2, spôsob vyhodnotenia výsledkov výberového konania a náležitosti zápisnice o priebehu výberového konania.
§ 28b) ods. 1.:
(1) Výberové konanie podľa § 28a) a ods. 1 uskutočňuje päťčlenná výberová komisia. Členov výberovej komisie vyberie vedúci ústredného orgánu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov delegovaný Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky, jeden člen z kandidátov delegovaných ministerstvom financií, jeden člen z kandidátov delegovaných Slovenskou komorou audítorov a dvaja členovia z kandidátov delegovaných ústredným orgánom, na ktorom sa výberové konanie uskutočňuje.
(2) Ak výberové konanie podľa § 28 ods. 1 vyhlási minister financií, členov výberovej komisie vymenuje z databázy kandidátov na členov výberovej komisie po vyhlásení výberového konania tak, aby dvaja členovia boli z kandidátov delegovaní Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky, dvaja členovia z kandidátov delegovaní ministerstvom financií a jeden člen z kandidátov delegovaný Slovenskou komorou audítorov.
(3) Na účely vytvárania databázy kandidátov na členov výberovej komisie delegujú ústredné orgány Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky a Slovenská komora audítorov aspoň po piatich kandidátoch. Databáza sa zverejňuje na webovom sídle ústredných orgánov, Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a Slovenskej komory audítorov.
(4) Za kandidáta na člena výberovej komisie možno zvoliť alebo vymenovať len osobu, ktorá má morálne a odborné predpoklady na nestranný výkon funkcie člena výberovej komisie a ktorá je spôsobilá posúdiť uchádzača podľa § 28a) ods. 2.
(5) Členovia výberovej komisie volia spomedzi seba predsedu výberovej komisie. Výberová komisia je uznášaniaschopná, ak sa na hlasovaní zúčastnia aspoň štyria jej členovia. Jej rozhodnutie je platné, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých jej členov.
§ 28c) Hodnotenie vnútorného audítora.
(1) Ústredný orgán každoročne k 31. marcu vyhotovuje a najneskôr do 30. apríla kalendárneho roka zverejňuje na svojom webovom sídle ročný štatistický výkaz vnútorného audítora, ďalej len výkaz, za predchádzajúci kalendárny rok, ktorý obsahuje údaje o výkonnosti vnútorného audítora, údaje o výkonnosti vnútorných audítorov pôsobiacich na iných ústredných orgánoch a ich celoslovenský priemer výkonnosti. Štruktúru údajov, vzor výkazu, podrobnosti hodnotiacich kritérií a ich váha a spôsobe vyhodnotenia ustanoví ministerstvo financií všeobecne záväzným predpisom.
(2) Ústredný orgán ďalej vo výkaze uvedie porovnanie údajov výkonnosti vnútorného audítora s ďalšími údajmi podľa ods. 1.
(3) Ak je výsledkom porovnania nižšia výkonnosť vnútorného audítora ako celoslovenský priemer výkonnosti vnútorných audítorov, ústredný orgán na túto skutočnosť vnútorného audítora písomne upozorní. Nižšia výkonnosť vnútorného audítora v dvoch po sebe nasledujúcich výkazoch predstavuje závažné porušenie služobnej disciplíny.
(4) Hodnotenie vnútorného audítora vykonáva trojčlenná hodnotiaca komisia. Členov hodnotiacej komisie vymenuje minister financií z databázy kandidátov na členov hodnotiacej komisie tak, aby jeden člen bol z kandidátov delegovaný Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky, jeden člen z kandidátov delegovaný ministerstvom financií a jeden člen z kandidátov delegovaných Slovenskou komorou audítorov. Na činnosť hodnotiacej komisie sa primerane použijú ustanovenia § 28b).
(5) Činnosť hodnotiacej komisie zabezpečuje ministerstvo financií."
Poznámka pod čiarou k odkazu 17a) znie: zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní antidiskriminačný zákon v znení neskorších predpisov.
Bod 40. V § 30 ods. 1 sa na začiatku vkladajú slová "ak tento zákon neustanovuje inak". Zostávajúce novelizačné body sa primerane prečíslujú.
Tento veľmi dlhý návrh ustanovuje podmienky výberu a hodnotenia vnútorných audítorov podľa nového spôsobu, najmä rozdelením právomocí medzi rôzne orgány, ale aj zavedením jasných kritérií aj na prijímanie, aj na hodnotenie.
V čl. 4. Za článok 4 sa vkladá nový článok 5, ktorý znie: Čl. 5. Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto. Bod 1. V § 75 sa na konci vkladá veta, ktorá znie: "Závažné porušenie služobnej disciplíny môže vyplývať aj z osobitného predpisu", odkaz 52a).
Poznámka pod čiarou k odkazu 52a) znie: "52a) napríklad zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Bod 2. Za § 128 sa vkladá nový § 128a), ktorý znie:
"§ 128a niektoré opatrenia týkajúce sa štátnozamestnaneckého pomeru vnútorného audítora. Ak so zmenou štátnozamestnaneckého pomeru alebo skončením štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 46 ods. 1 písm. b) až d) štátneho zamestnanca, ktorý vnútorným audítorom podľa osobitného predpisu, odkaz 70a), tento štátny zamestnanec prejaví bez zbytočného odkladu nesúhlas, na ich platnosť sa vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas ministra financií Slovenskej republiky.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 70a) znie: "odkaz 70a) § 26 ods. 1 zákona č. 502/2001 o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Doterajší čl. 5 sa primerane prečísluje, nový čl. 5 nadobudne účinnosť 1. novembra 2014, čo sa premietne v ustanovení o účinnosti. Toto je dokončenie ustanovení o vnútornom audítore, kde je teda už mnou spomínaná vyššia miera ochrany ich nezávislosti a pri prepustení z iných dôvodov, ako je negatívne hodnotenie.
Vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za trpezlivosť a dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu.