37. schôdza

9.9.2014 - 24.9.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

17.9.2014 o 11:40 hod.

Mgr.

Edita Pfundtner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 11:40

Edita Pfundtner
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, priniesli ste nám do parlamentu návrh zákona, ktorý navonok vyzerá celkom dobre na prvé pozretie, ale teraz ešte nevieme, my dobromyseľní, že čo môže byť ukryté medzi riadkami tohto zákona. Skutočný prínos tohto zákona zistíme až následne, keď sa začne samotný proces poskytovania a čerpania príspevkov. Ale pre istotu a za účelom vylepšenia som podporila pozmeňujúce návrhy kolegov pána poslanca Hlinu a pána poslanca Beblavého. Podľa tohto zákona sa bude môcť čerpať zhruba 14 mld. eur, to je obrovský objem peňazí. Preto je žiaduce, aby právny rámec pre poskytovanie takéhoto množstva peňazí bol dobre ošetrený. Ale chcem hovoriť o tom, že niekedy ten právny rámec, ani dobrý právny rámec nestačí. Čerpanie finančných prostriedkov z eurofondov na Slovensku je dlhodobo spojené s podozreniami korupcie a klientelizmu. Odzneli o tom slová v rozprave, nebudem sa k tomu vracať. Ak bilancujeme a pozrieme sa na predchádzajúce programové obdobie rokov 2007 až 2013, tak situácia vôbec nie je ružová. Ku koncu roka 2013 bola vyčerpaná iba polovica dostupných fondov. Percentá úspešnosti čerpania fondov jednotlivých programov sa však výrazne líšia. Najúspešnejší bol operačný program zdravotníctvo a najneúspešnejší a najmenej sa čerpalo z programu vzdelávanie a informatizácia spoločnosti. Všetci vieme, že eurofondy a ich riadenie je vysoko odborná téma. Ide o veľmi neprehľadný, prebyrokratizovaný a skomplikovaný systém bez reálnej, transparentnej kontroly čerpania a toku týchto prostriedkov.
Ďalšou a podľa môjho názoru veľmi citlivou oblasťou je však regionálna nerovnosť pri rozdeľovaní euro peňazí. Existujú rôzne odborné analýzy, ktoré porovnávajú úspešnosť regiónov v čerpaní jednotlivých operačných programov a, žiaľ, musím povedať, že niektoré okresy z tohto porovnania vychádzajú veľmi zle. Asi netreba pripomenúť, že ide hlavne o južné okresy. Od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 mnohé hospodársky zaostávajúce a znevýhodnené okresy Slovenska, myslím zaostávajúce infraštruktúrou, nezamestnanosťou alebo vysokou nezamestnanosťou alebo miestnymi možnosťami, očakávali, že práve pomocou eurofondov sa aj ich situácia nejakým spôsobom zlepší.
Združenie Pro Civis porovnalo čerpanie operačných programov práve v programovom období 2007 až 2013, ktoré ponúkajú najviac možností pre miestne samosprávy. Ide hlavne o operačný program životné prostredie a regionálny operačný program a podprogramy na podporu kanalizácie, protipovodňovej ochrany, obnoviteľnej energie, odpadového hospodárstva. Je pritom veľmi zaujímavé, že kým v okolí Šamorína, Dunajskej Stredy a Komárna máme najviac pitnej vody, tak tieto okresy, čo sa týka čerpania programov na kanalizáciu, patrili medzi menej úspešné. Podobná situácia je aj v ďalších podprogramoch, napr. protipovodňovej ochrany, kde napr. regióny okolo Dunaja, Váhu, Hronu, Ipľa a ďalšie okresy na východe Slovenska nepatrili medzi veľmi úspešné v porovnaní s celorepublikovým priemerom.
Tretím operačným programom, kde už spomenuté združenie posudzovalo úspešnosť čerpania eurofondov, bol regionálny operačný program, kde sledovali až deväť rôznych podprogramov. Tu treba priznať, že vďaka určitým poľnohospodárskym dotáciám, niektoré južné okresy dopadli úspešnejšie. Ak však zhrnieme výsledky čerpania zo spomenutých troch operačných programov jednotlivých okresov Slovenska na hlavu obyvateľstva, výsledkom je, že okres Dunajská Streda a okres Komárno skončili medzi poslednými. Ja chcem veriť, že nejde o politický problém.
Je potrebné poukazovať aj na skutočnosť, že Európska komisia z dôvodu chýb vo verejných obstarávaniach, ako aj z dôvodu chýb pri domácej kontrole čerpania fondov, pozastavila niektoré európske peniaze. Brusel nám v deviatich z jedenástich operačných programov od vlaňajšej jesene postupne zablokoval vyše 400 mil. eur a následne odblokoval iba 70 mil. eur. Tie pozastavené peniaze prepláca štát, čo sa však nedá donekonečna, pretože tieto peniaze budú chýbať niekde inde.
Od tohto roku, teda od roku 2014 začína nové programové obdobie, ktorým dochádza k zmene viacerých pravidiel, implementácie fondov Európskej únie. Máme tu možnosť poučiť sa z doterajších chýb a ja dúfam, že eurofondy nebudú opäť znamenať premárnené miliardy.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.9.2014 o 11:40 hod.

Mgr.

Edita Pfundtner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:46

Igor Hraško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Hovorili ste o tom, že naozaj Európsky sociálny fond by mal zmierňovať rozdiely v sociálnej oblasti, a teda najmä sa to týka zamestnanosti, resp. znižovania nezamestnanosti. Je otázne teda, či sa to týka len južných okresov, určite nie. Aj na severe Slovenska aj na východe Slovenska sú okresy, ktoré trpia týmto nedostatkom a je veľmi jednoduché zobrať si štatistiku, povedzme za posledných desať rokov, prípadne už od roku 2001, odkedy sa vlastne kohézia ako taká na potieranie regionálnych rozdielov a regionálnej pomoci dala využívať a pozrieť sa na to, ako tieto hladové doliny, ako sme ich kedysi nazvali, ako sa vylepšili. No nijak, absolútne nijak a tá istá nezamestnanosť, ktorá bola v roku 2001, prípadne 2004 až po 2014 je úplne rovnaká. Ako sa potom využívajú peniaze z eurofondov a najmä teda z Európskeho sociálneho fondu, ktorý má zlepšovať sociálne podmienky? To znamená, že má znižovať nezamestnanosť. Akým spôsobom teda vylepšili podmienky v týchto hladových dolinách? No nijakým, a toto je problém.
Tie peniaze sú u nás míňané, nie využívané. Sú niekým spotrebovávané, ale nie sú účelne využívané na to, na čo sú určené. Toto je problém našich eurofondov a okrem toho, že sa z nich ešte časť stráca cestou, kým sa vôbec dostanú na miesto určenia, to je ten problém, o ktorom hovoríme stále. To je to rozkrádanie, že sa tu umožňuje, nieže to priamo niekto robí, to niekto umožňuje, je to tak nastavené a ostatní si predtým zakrývajú oči, lebo im to vyhovuje, prípadne z toho možno niečo majú. Len naozaj je to ťažké dokázať a pokiaľ sa to niekto snaží dokázať, tak sú tuná nástroje moci, opäť ovplyvniteľné vyšetrovanie, prokuratúra, súdy, atď., a potom sa nevyšetruje, a potom sa to zahladí a ostáva to pekne do stratena. Potom si niektorí povedia, veď ale žiadne trestné oznámenie nebolo úspešné.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.9.2014 o 11:46 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:48

Viera Tomanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som si dovolila reagovať na pani poslankyňu v tom, že áno, je skutočne pravdou, že z jedenástich operačných programov deväť bolo pozastavených, ale v tejto súvislosti si dovolím poznamenať, že práve operačný program zamestnanosť a sociálna inklúzia nebola pozastavená a treba povedať, že dva roky počas vlády pána ministra Mihála a pani Nicholsonovej tieto projekty vôbec nebežali a neboli ani čerpané. Nebola dokonca, výzvy, ktoré boli vyhlásené, boli následne všetky zrušené.
Len pripomeniem, že trestné oznámenia, ktoré podala pani Nicholsonová, boli zrušené ešte v čase, keď bola ona na ministerstve, to je len jedna vec. Možnože nejaké jedno sa prešmyklo do ďalšieho obdobia, ale tie podstatné boli zrušené a v tejto súvislosti pripomeniem, že notifikácia sociálnych podnikov, o ktorú ste požiadali, bola Bruselom zastavená. Brusel oficiálne potvrdil, že sa nejednalo o neoprávnenú štátnu pomoc vo vzťahu k sociálnym podnikom. Takže a hovoriť o tom, že sociálne podniky, akékoľvek korekcie, sme ich museli vyňať, nikto ich nemusel vyňať. Bolo to rozhodnutie nakoniec ministerstva financií. My sme trvali na tom, že sociálne podniky majú zostať tak, ako boli, pretože bolo potrebné pilotom odskúšať to, čo sme nastavili a dalo nám za pravdu v roku 2011, nám dal za pravdu Brusel, ktorý jednoznačne potvrdil, dnes viac ako 11 miliónov ľudí pracuje v sociálnych podnikoch v rámci Európy a treba povedať aj to, že každý tretí podnik vo Fínsku, ktorý vzniká, je sociálny. V rámci Európy je to každý štvrtý.
Považujem to za potrebné zdôrazniť z toho dôvodu, pretože sociálne podniky skutočne patria medzi tie nástroje, ktoré môžu pomôcť riešiť dlhodobú nezamestnanosť.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.9.2014 o 11:48 hod.

Ing. PhD.

Viera Tomanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:50

Edita Pfundtner
Skontrolovaný text
Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky, aj keď čiastočne sa týkali práve mojej predrečníčky, ale ja viem, že ťažko sa diskutuje s faktami a s číslami, môžem vyjadriť len svoje presvedčenie, že snáď tie ďalšie čísla v nastávajúcom programovom období budú pre Slovenskú republiku omnoho priaznivejšie. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.9.2014 o 11:50 hod.

Mgr.

Edita Pfundtner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 11:51

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, dámy a páni, za možnosť sa vyjadriť. Ja musím veľmi pokojným hlasom povedať, že v podstate súhlasím s tým, čo úplne v úvode uviedol, ešte aj dokonca včera v rozprave, pán poslanec Pavol Zajac. Pri obhajobe návrhu tohto zákona tu naozaj so mnou mali byť aj moji ďalší kolegovia, aj teda z dielne, z dielne úradu vlády, kde kľúčovo dneska sídli CKO, to znamená centrálny koordinačný orgán, ale aj ďalší kolegovia ministri, ktorí, ktorých súčasťou ich kompetencie je spravovanie európskych fondov, a to nielen preto, aby si vypočuli niektoré tvrdé slová zo strany opozície, ale aby aj mohli poukázať na niektoré agresívne výpady ľudí, ktorí boli vo vládnych funkciách, síce nie celé plné obdobie, ale po ich odchode ich operačné programy boli takisto pozastavené, a nebol to jeden ani dva takéto operáky, ktoré boli pozastavené po roku 2012.
Ale ja tu nie som na to, aby som ja tu riešil nejaké osobné krivdy bývalých ministrov, ktorí tu možno aj teraz sedia. Pravdou je, že čerpanie fondov má svoje problémy, má svoje detské choroby, ktoré proste prerástli do chorôb chronických a pravdou aj je to, čo tu ste niektorí takisto poznamenali, že na konci dňa, a to nehovorím s tým, aby ste ma ľutovali, ale na konci dňa ten najväčší problém v prípade nesprávneho čerpania alebo neskorého čerpania európskych fondov, tak ten najväčší problém pristáva na rezorte financií, pretože tie pochybenia na konci dňa sa musia nejakým spôsobom vysporiadať. A to vysporiadanie je veľmi klasické. V podstate európske peniaze sa nahrádzajú peniazmi štátnymi.
Tu musím aj pre isté upresnenie kolegov, ktorí buď kvôli nejakému prvku dramatizácie alebo nevedomosti, ale to je naozaj komplikovaná téma, nemusí tomu každý rozumieť, v prípade korekcií, ktoré boli na Slovensku, ale aj iným krajinám prisudzované, aj budú, upozorňujem, že určite aj budú, tak nejde o definitívnu stratu týchto peňazí, ale v podstate ony sa vystrihnú z, za toho čerpania európskych fondov, nahradia sa ako keby vyšším kofinancovaním v tých častiach, kde je to štátnymi peniazmi, kde je to súkromný prijímateľ, súkromnými peniazmi, a tie peniaze sa ako posledný vagónik zaradzujú do toho vlaku, ktorým sa volajú ešte nevyčerpané eurofondy.
Pravdou ale zároveň je, že objem tých korekcií, ak sa kumulujú a ony sa v závere programovacieho obdobia logicky kumulovať budú a vysvetlím prečo, keďže sa kumulujú v závere čerpania európskych fondov a my máme naozaj čas len do konca budúceho roku, tak tie peniaze sa nestrácajú, ale zvyšuje sa obrovské riziko ich neschopnosti ich vyčerpať včas. To je proste realita. Ak nám niekto teraz niečo vystrihne a dá do zadného vagónu, ten vagón nemusí prejsť do stanice. To je pravda, to je realita, s ktorou sa treba vysporiadať.
Prečo sa zvyšuje koncentrácia kontroly, aj akási prísnosť z pohľadu Bruselu, je logická. Je to koniec programovacieho obdobia, tak tá istá fáza tu bola aj pri tom prvom programovacom období. Míňa sa momentálne najväčší objem na ročnej báze peňazí, oveľa väčšie sú tie objemy, ako v predchádzajúcich rokoch, aj tá kontrolná činnosť z tohto pohľadu musí byť, musí byť oveľa prísnejšia a adresnejšia a je aj pravdou, a to sú naše spory s Európskou úniou, že sa menia aj postupy a prístupy. To znamená, to, čo predtým bolo prehliadnuté, sa teraz proste považuje za jasné pochybenie.
Platí to, čo som pani poslankyni a podpredsedníčke parlamentu Jurinovej povedal, že na konci dňa, a vy budete vidieť do každej jednej, jedného pochybenia, lebo to sú, to budú verejne prístupné informácie, tak väčšina tých pochybení spočíva naozaj vo výklade zákona o verejnom obstarávaní, respektíve v jeho súlade s európskou smernicou. A musím vám povedať, že na konci dňa, aj keď korekcie budú vystavené, prijaté, odsúhlasené, tak ťažko sa bude domáhať náhrady škody po prijímateľoch, pretože často tí prijímatelia majú okrúhlymi pečiatkami opečiatkované postupy Úradom pre verejné obstarávanie spred dvoch, troch rokov, odsúhlasené postupy riadiacimi orgánmi. To znamená, títo prijímatelia, sa obávam, aj v našom justičnom systéme dovolajú, dovolajú pravdy z pohľadu ochrany zavedenia na nejakú proste zlú cestu. Čiže, čiže z pohľadu toho, čo je pred nami, je kľúčová, samozrejme, budúcnosť, lebo o tomto je tento zákon. Ja, boli tu, boli tu prednesené niektoré pozmeňovacie návrhy. Nechcite odo mňa, aby som bol poštárom a čítal podklady, ktorý mi proste pripravil niekde inde mimo môjho rezortu.
Ja sa vyjadrím k pozmeňovaciemu, alebo k časti pozmeňovacieho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Beblavý a ktorý sa týka kontroly. A tu musím povedať, že on sa, podľa mňa, v dobrej viere, lebo my naozaj niekoľko mesiacov komunikujeme o tejto otázke, ale on sa kľúčovo venuje v tomto pozmeňovacom návrhu vnútorným audítorom a tu je istý omyl, pretože je pravdou, že aj vnútorný audítori kontrolujú čerpanie eurofondov, ale overovaním prostriedkov Európskej únie sa v rámci Slovenska, v rámci dnešnej legislatívy kľúčovo zaoberá vládny audit. Len z hľadiska čísiel, európskymi fondami sa zaoberá 200 vládnych audítorov a 16 vnútorných audítorov. Pozmeňovák, ktorý predniesol pán poslanec, sa venuje vnútorným audítorom.
Ja si teraz dovolím teda nesúhlasiť s pozmeňovacím návrhom v tej časti, ktorá sa týka kontroly. Ale to neznamená, že návrh, ktorý podal, skončí niekde v koši, pretože platí môj verejný prísľub, že aj následkom toho, čo sa udialo v posledných mesiacoch, dôjde na rezorte financií k novele zákonov, ktoré sa týkajú takzvanej malej kontroly. To znamená, to je tá kontrola, ktorú má na starosti rezort financií. My ponúkame, samozrejme, spoluprácu aj ďalším kontrolným orgánom, to je Najvyšší kontrolný úrad alebo aj kontrola, ktorá je na úrade vlády, ale moje kompetencie tam nesiahajú. Ja viem garantovať len jednu vec, že sme pripravení zásadným spôsobom zmeniť fungovanie kontroly, ktorú má v kompetencii rezort financií, pretože ju nevnímame dostatočne efektívnu, administratívne preťaženú, aj z hľadiska kapacít nedobre nastavenú. Touto novelou sa bude zaoberať terajšia šéfka auditu Iveta Turčanová. To, aby som ju presvedčil, aby v tejto krízovej situácii do tej rieky vstúpila, to som jej musel sľúbiť, že tento bod sa tiež naplní. To znamená, ona bude kľúčovým autorom návrhu zmien a do tohto návrhu zmien, samozrejme, zapojím aj návrhy, ktoré buď prichádzajú od pána poslanca Beblavého, alebo aj od ďalších poslancov z vládnej strany alebo z opozície, pretože to je téma, ktorá je naprieč volebných období a je pravdou, že sféra kontroly, ktorá je vždycky, viete tak na boku nejakého hlavného diania a dostáva sa na titulky strán, prvých strán, sa dostane len vtedy, keď už nastane obrovský problém, ale to nemôže byť politická téma, hej, to nemôže politická téma. Takže ten môj prísľub tu stále platí.
Snáď ešte trošku ironicky. Pani Nicholsonová vlastne dala takú otázku rečnícku, že ako sa nám podarí vlastne presvedčiť európskych audítorov, aby uznali kredit slovenských audítorov. No tak tým prvým kameňom znovunadviazania dôvery bolo to, že som odvolal bývalého šéfa auditu a menoval som nového. Pikantné na tom je, že ten bývalý šéf auditu bol menovaný mojím predchodcom, vaším vládnym kolegom a terajší šéf auditu bol, skončil svoju činnosť počas fungovania predchádzajúcej vlády a môjho predchodcu. Ale to nie je otázka. Neverím, ani v prípade Ivana Mikloša, ani mňa, ani Jána Počiatka, otázka politickej nominácie, je to otázka šťastnej ruky v prípade výberu ľudí alebo človeka, ktorý je schopný, schopný tú tému, ktorá nie je ľahká, obsiahnuť a má aj osobné predpoklady na to, aby si vedela presadiť, alebo vedel presadiť svoje. Čiže to nie je politická narážka, to je otázka naozaj šťastného výberu. Šťastného výberu, správneho výberu ľudí.
Z tohto pohľadu tento zákon sa venuje budúcnosti, venuje sa vlastne, je to taká základná infraštruktúra na to, akým spôsobom použiť ďalších 15 mld. eur počas najbližších siedmich rokov, čo nie jednoduchá, ani ľahká téma. A takisto si ani nemyslím, že toto je koniec tohto príbehu. Lebo platí presne to, čo tu bolo povedané, zákony sú dôležité, ten legislatívny rámec je kľúčový, ale, ale ľudia, hej, a ten proste úmysel postupovať v zmysle, v zmysle aj morálky, ale aj toho kľúčového, čo je ekonomickým záujmom každej krajiny. To znamená, aby tie peniaze pomohli, aby tie peniaze sa nestratili v štrbinách ako, ako voda po daždi.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.9.2014 o 11:51 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 12:02

František Šebej
Skontrolovaný text
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Kolegovia, chcem pripomenúť, že o jednej je zasadnutie zahraničného výboru v kinosále. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

17.9.2014 o 12:02 hod.

PhDr. CSc.

František Šebej

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
37. schôdza NR SR - 6.deň - B. popoludní
 

Uvádzajúci uvádza bod 14:01

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Dovoľte mi, aby som túto zaujímavú tému vám predniesol v čo najkratšom čase, aby ste sa mohli venovať ďalším veciam.
Zmluva tvorí rámec zabezpečujúci vyššiu transparentnosť transakcií, ktoré sa uskutočňujú v medzinárodnom kontexte a podporuje medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach prostredníctvom výmeny informácií. Zmluva nevyžaduje zmeny v právnom poriadku Slovenskej republiky, takže nie je potrebné meniť ani rušiť žiadne právne predpisy a nedotýka sa záväzkov vyplývajúcich z iných medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ide o zmluvu prezidentskú. Priamo ukladá práva a povinnosti fyzických a právnických osôb a je medzinárodnou zmluvou hospodárskej povahy podľa našej ústavy. Na vykonanie zmluvy o výmene informácií nie je potrebný zákon a má prednosť pred inými zákonmi.
Ide v podstate voľnou rečou o zmluvu o výmene daňových informácií. Ostrov Guernsey je pre vašu geografickú orientáciu v Lamanšskom prieplave vedľa známeho Isle of Man. Ide v podstate o offshore-ový ostrovček. Z tohto pohľadu máme radosť, že máme do zbierky ďalšiu jurisdikciu, s ktorou v podstate budeme mať intenzívnu výmenu daňových informácií v prípade, že by náš daňovník chcel využiť služby tohto ostrova.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

17.9.2014 o 14:01 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:03

Jaroslav Demian
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán minister, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Guernsey o výmene informácií týkajúcich sa daní.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedenou zmluvou.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1149 z 25. augusta 2014 pridelil návrh týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnej zmluve zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu s návrhom vysloviť súhlas a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa č. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi, výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 325 zo 4. septembra tohto roku a ústavnoprávny výbor uznesením č. 466 z 2. septembra tohto roku.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s uzavretím Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Guernsey o výmene informácií týkajúcich sa daní a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 328 z 9. septembra tohto roku.
Výbor ma týmto uznesením určil za spoločného spravodajcu výborov a zároveň ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a predniesť návrh na uznesenie k tomuto bodu.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

17.9.2014 o 14:03 hod.

Ing.

Jaroslav Demian

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14:06

Alojz Hlina

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14:07

Alojz Hlina