37. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Prednesenie interpelácie
18.9.2014 o 16:37 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení členovia a členka vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebojte sa, mám len dve interpelácie tentoraz výnimočne. Obidve sú adresované pánovi ministrovi Petrovi Žigovi. A prečítam ich v poradí, ako som ich odoslal a odovzdal zároveň v podateľni Národnej rady.
Vážený pán minister, čoskoro uplynie rok od chvíle, keď vláda Slovenskej republiky schválila vami predložený návrh zákona so zavádzajúcim názvom zákon o ochrane prírody a krajiny. Zavádzajúcim preto, lebo na ambíciu chrániť slovenskú krajinu, ktorá sa dala kde-tu dešifrovať z predchádzajúceho zákona s rovnakým názvom, váš návrh zákona de facto rezignoval. Počas prerokúvania návrhu zákona v Národnej rade sme boli svedkami početných márnych pokusov expertov na danú problematiku i niektorých poslancov opozície tento stav zmeniť, zákonnú ochranu krajinu ako predmet zákona zachovať, a pokiaľ možno, i posilniť. Keď už pre nič iné, tak preto, aby sme splnili svoj záväzok vyplývajúci zo skutočnosti, že sme zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o krajine. Jediná ako-tak zrozumiteľná a legitímna reakcia vášho rezortu a poslancov, resp. poslankýň za vládnu stranu SMER - SD na našu snahu, bola neoficiálna odpoveď, že ochranou krajiny sa bude zaoberať osobitný zákon o krajine. Tieto súvislosti som v zátvorke uviedol poznámku nasledujúceho znenia: "(V legislatívnom pláne vlády na rok 2014 sa takáto položka nenachádza, ale mohlo by ísť o iniciatívny návrh člena vlády.)" Takáto argumentácia by sa však dala akceptovať iba v prípade, ak by ste zákon o ochrane prírody a krajiny, pardon, zákon o ochrane prírody a zákon zaoberajúci sa krajinou do Národnej rady predložili paralelne, resp. ak by po schválení v Národnej rade nadobudli obe tieto právne normy účinnosť v ten istý deň. Ani jedno, ani druhé sa však nestalo, a preto som nútený obrátiť sa na vás s nasledujúcou interpeláciou:
"1. Prečo bolo z pôvodného predmetu zákona o ochrane prírody a krajiny vypustené zachovanie charakteristického vzhľadu krajiny?
2. Prečo sa napriek vyššie uvedenému zákon naďalej nazýva zákonom o ochrane prírody a krajiny?
3. Prečo paralelne s návrhom zákona, ktorý sa de facto zaoberá iba ochranou prírody, nebol do Národnej rady predložený aj návrh zákona zaoberajúci sa ochranou, plánovaním a udržateľným manažmentom krajiny?
4. Prečo ste ako predkladateľ neakceptovali námietky a návrhy na riešenie tejto anomálie?
5. Prečo Slovenská republika ako zmluvná strana Európskeho dohovoru o krajine dlhodobo ignoruje viaceré záväzky, ktoré pre ňu z dohovoru vyplývajú, a prečo ste na zmenu tohto stavu nevyužili práve inkriminovanú novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá vyšla v zbierke pod číslom 506/2013 Z. z.?
6. Kedy bude do Národnej rady predložený návrh zákona o krajine alebo do platnej právnej úpravy doplnené príslušné ustanovenia v zmysle Európskeho dohovoru o krajine?
7. Kto a akým spôsobom bude kompenzovať ujmu na kultúrnom a prírodnom dedičstve, ktorá v Slovenskej republike i celému svetovému spoločenstvu vznikla v dôsledku prijatia a uplatňovania vami predloženého a gestorovaného zákona č. 506/2013?"
Toľko prvá interpelácia a teraz druhá:
"Vážený pán minister, opakovane sa ku mne z rôznych strán dostávajú informácie o neprimerane ústretovej spolupráci vášho rezortu, resp. jednotlivcov pôsobiacich v štruktúrach vášho rezortu s podnikateľmi, investormi a developermi, usilujúcimi sa realizovať svoje aktivity a generovať zisk na úkor prírodných a krajinných hodnôt Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry a lokálne aj ďalších chránených území na Slovensku, ochrana ktorých spadá do kompetencie vášho rezortu. O tom, že tieto indície sú odôvodnené, ma presviedča osobná skúsenosť z návštev týchto území, ako aj svedectvá a dokumentácia dokazujúca absolútne neakceptovateľné zaobchádzanie zo slovenskou prírodou formálne vyhlásenou za chránenú. Som preto nútený obrátiť sa na vás s interpeláciou pozostávajúcou z nasledujúcich otázok:
1. Ktoré konkrétne výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny boli od vášho nástupu do funkcie ministra životného prostredia udelené a s akým zdôvodnením?
2. Kto konkrétne ich udelil?
3. Kto konkrétne a s akými konkrétnymi výsledkami zabezpečuje kontrolu plnenia podmienok, za ktorých boli výnimky udelené?
4. Boli niektoré žiadosti o výnimky zo zákona a ochrane prírody a krajiny zamietnuté? Ak áno, ktoré konkrétne?
5. Ktoré konkrétne žiadosti o výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny sú v súčasnosti v štádiu posudzovania?
6. Uzavrel váš rezort formálnu alebo neformálnu dohodu o spolupráci s niektorou z finančných skupín vo veci ich investičných, podnikateľských, prípadne iných aktivít na území Tatranského národného parku a alebo iného chráneného územia?
7. Máte dôkazy o tom, že spolupráca vášho rezortu, odborných inštitúcii pôsobiacich v jeho rámci, resp. niektorých pracovníkov a pracovníčok vášho rezortu nemá vo vzťahu k určitým finančným skupinám prípadne iným podnikateľským subjektom pôsobiacim na území národných parkoch v Slovenskej republike charakter konfliktu záujmov?
8. Je RNDr. Anna Jusková, bývalá vyššia úradníčka, resp. vedúca odborná pracovníčka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vašou poradkyňou? Ak áno, aký bol na to dôvod? Ak nie, na ktorých konkrétnych úlohách spolupracuje s vaším rezortom? Je medzi nimi aj návrh zonácie Tatranského národného parku a vybavovanie výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny?"
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
14:46
Vystúpenie v rozprave 14:46
Erika JurinováZačnem asi tými odpoveďami od ministerstva práce, sociálnych vecí. Vo svojej interpelácii som sa dopytovala v jednej interpelácii na štátnozamestnanecké zmluvy alebo, lepšie povedané, pardon, na štátnozamestnanecké pomery, ktoré...
Začnem asi tými odpoveďami od ministerstva práce, sociálnych vecí. Vo svojej interpelácii som sa dopytovala v jednej interpelácii na štátnozamestnanecké zmluvy alebo, lepšie povedané, pardon, na štátnozamestnanecké pomery, ktoré boli ukončené najmä z dôvodu výmeny politických garnitúr, teda niekedy v rozpätí po voľbách, a zároveň, či vôbec ministerstvo práce a sociálnych vecí eviduje všetky súdne konania, ktoré sa týkajú takéhoto zväčša náhleho ukončenia pracovného pomeru. Chcem povedať, že pán minister ma teda odkázal, je to pochopiteľné, keďže je to v gescii zatiaľ úradu vlády, na úrad vlády, aby som sa dopytovala o štátnozamestnanecké pomery tam, pretože to je, tento úrad je garant štátnozamestnaneckých pomerov. Je to pravda a na druhej strane si myslím, že keďže vieme, že kompetencie budú teraz prechádzať, čo sa týka štátnozamestnaneckých vzťahov, na ústredie práce, myslím si, že by tá evidencia mala už aj teraz existovať práve na ministerstve práce alebo na samotnom ústredí. Mala som vedomosť, že niektoré, a to bol aj dôvod, prečo som sa rozhodla tu takúto interpeláciu dať, mala som vedomosť, že existujú súdne spory, ktoré sa ťahajú dlhé roky, a ministerstvo na nich v podstate už aj investovalo dosť vysokú sumu peňazí. Preto ma zarazilo, že, že na jednej strane mi ministerstvo odpovedalo, že neeviduje takéto štátnozamestnanecké pomery, ktoré by vznikli na základe prechodu vlády, my však vieme, že v skutočnosti sa to deje úplne bežne, a dávam do, len do povedomia, že na, z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bolo doteraz vyplatených 22 406 euro, čo je podľa mňa značne vysoká suma pri takýchto, pri takýchto konaniach.
Ďalej ma upovedomili, že existujú tri súdne konania, ktoré sa končia, štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré sú teda ešte neukončené. Z toho mi vyplýva, že, že tá suma 22-tisíc je naozaj veľmi premrštená alebo teda je značne vysoká, pokiaľ sa týka uhrádzania pre dve právoplatne skončené súdne konania, a tu len možnože taký apel do budúcnosti, ak sme hovorili alebo aj v tom novom kompetenčnom zákone sa hovorí o tom odpolitizovaní samotnej štátnej správy a o tom, ako by sa mali na, do štátnozamestnaneckého pomeru vykonať aj na tie riadiace funkcie výberové konania, tak aby sa to naozaj skutočne aj dodržiavalo, aby sa odborníci, ktorí boli vybratí, aby prechádzali nielen na štyri roky, ale naozaj počas viacerých vlád. To by malo byť naším cieľom. Takže v tomto prípade nechcem hlasovať o nesúhlase. To som len chcela vyjadriť, chcela vyjadriť ako pár poznámok k interpelácii.
V druhej interpelácii, ktorú som položila rovnako pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, som sa dopytovala na, na zaujímavé zistenie, ktoré, kde som zistila, že, alebo mi bolo oznámené, že na projekt jednej firmy na, ktorý sa volal Návrh na vytvorenie mediálneho priestoru pre Publicitu a propagáciu problematiky inštitútu rodovej rovnosti, bolo vysúťažených pol milióna euro. Táto suma ma zarazila, keďže viem, aké problémy sa v sociálnej oblasti alebo aj na ministerstve, aké existujú, aké problémy existujú na ministerstve práce a sociálnych vecí, ako nepostačujú financie, ktoré sú určené na priamy zásah a priamu pomoc, zdala sa mi tato suma premrštená. A v odpovedi pána ministra som sa dočítala, že predmet zákazky spomínaného inštitútu rodovej rovnosti je zameraný na odstraňovanie diskriminácie žien na trhu práce a znižovanie rodového mzdového rozdielu. S týmto sa naozaj nedá iné, ako súhlasiť. Rozumiem, že toto je témou, ktorá si zasluhuje pozornosť, avšak na druhej strane už nebolo presne vysvetlené, že čoho sa presne táto publicita bude, bude týkať. Ak by to išlo možnože v postupnosti toho, čo som prečítala, to znamená odstránenie diskriminácie žien a mužov na trhu práce, vyjadrila by som spokojnosť, ale vzhľadom k tomu, že ďalej pokračuje odpoveď na interpeláciu, kde som sa dopytovala zároveň, že či nemohli byť tieto peniaze využité naozaj na pomoc, na priamu pomoc buď niektorým združeniam, alebo na priame výkony, ktoré by pomohli fyzicky ľuďom, tak mi pán minister odpovedal, že na iné, na dotácie pre právnické a fyzické osoby išli dotácie 20 146 194 euro a na dotácie na podporu rozvoja sociálnych služieb, na podporu vykonávania opatrení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, na podporu rekondičných aktivít, na podporu členstva medzinárodných organizácií, na podporu edičnej činnosti, na podporu rodovej činnosti bola schválená suma 2 709 094 euro.
Pokiaľ, veľmi by ma zaujímalo teda, aká časť z tejto čiastky 2 709 000 išla opäť na podporu rodovej rovnosti. V tom prvom prípade mi pán minister oznámil, že ide o národný projekt, Národný projekt Inštitútu rodovej rovnosti, kam išlo pol milióna, a tunák vzápätí sa dozvedáme, že ešte ďalšie financie na podporu rodovej rovnosti ide priamo z kapitoly ministerstva práce. Preto mi tu chýba odpoveď na otázku, akú časť z toho, z tých dvoch miliónov ide skutočne na sociálne služby a na opatrenia sociálnoprávnej ochrany a kurately a aká časť z tejto sumy pôjde na podporu členstva, na podporu rodovej rovnosti.
Obávam sa, ak by sme sa bavili o vzdelávaní v oblasti sociálnych vecí, napr. obávam sa, že značná časť projektov sa možno míňa účinkom, opakujeme to tu dosť často. Možno aj preto, že sú dotované napr. projekty, ktoré sa týkajú správneho odsávania mlieka pre matky alebo pre mužov, aby sa vedeli, keď budú ženy v práci, aby sa vedeli dobre postarať o dieťa, ako by sme mali správne používať rodovo správny jazyk, a to, si myslím, že v dnešnej situácii by sa tie financie naozaj mohli stravovať oveľa efektívnejšie, naozaj na skutočnú pomoc ľuďom. Vieme, že sú veľké deficity práve v oblasti sociálnych služieb alebo pomoci odkázaným ľuďom. Takže znova apel a opäť tentokrát vyslovený nesúhlas s odpoveďou pána ministra v tom duchu, že nepovažujem túto odpoveď za dostatočnú a najmä uspokojivú.
V poslednej interpelácii, ktorú som podala pani ministerke zdravotníctva, týkala sa opäť potratových tabletiek, na ktoré sme sa už s kolegami dopytovali aj v minulosti. Dôvod, prečo sme sa opäť vrátili k tejto téme, bol iba ten, že v médiách prebehla správa, že v Čechách už tieto lieky sú v predaji. Sú v predaji na predpis, ale to riziko, ktoré vnímame, že sa to môže udiať u nás, sa znova objavilo a si myslím, že je reálne. Pani ministerka nás uisťuje, že doteraz, teda do júla nepožiadala žiadna firma o to, aby mohli lieky predávať v našej krajine, to znamená, že lieky nemusia, neboli žiadne, nebola žiadna žiadosť o kategorizovanie, avšak nevieme, že či sa to neuskutočnilo odvtedy, ako bola interpelácia vypracovaná, nevieme, či sa to v týchto dňoch neuskutočnilo. To riziko, že sa tieto tablety dostanú na náš trh, tu vnímam stále. A odpoveď alebo teda požiadavku na odpoveď na otázky, že či predsa len by nebolo vhodné upraviť aj legislatívu tak, aby bola v súlade s našou legislatívou pri, a jednoducho by nemohlo dochádzať k registrácii takéhoto lieku, a aby sme naozaj nedochádzali k rozporu s legislatívou, tak v podstate nepriamo, ale odpoveď bola záporná. Z tohto dôvodu takisto považujem odpovede ministerstva, pretože som sa vlastne nedočítala jasne, že čo mieni ministerstvo robiť v tom, aby sa nestalo tak, ako sama pani ministerka mi aj v osobnom rozhovore hovorila, že nemá záujem na tom, aby sa tieto lieky distribuovali, aj keď na predpis, po Slovensku. Takže priama odpoveď mi na to chýba.
Ďakujem pekne, a teda opäť vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou.
Vystúpenie v rozprave
18.9.2014 o 14:46 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Rada by som reagovala na tie interpelácie, ktorých odpovede mi prišli, dve teda z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, jedna od pani ministerky zdravotníctva.
Začnem asi tými odpoveďami od ministerstva práce, sociálnych vecí. Vo svojej interpelácii som sa dopytovala v jednej interpelácii na štátnozamestnanecké zmluvy alebo, lepšie povedané, pardon, na štátnozamestnanecké pomery, ktoré boli ukončené najmä z dôvodu výmeny politických garnitúr, teda niekedy v rozpätí po voľbách, a zároveň, či vôbec ministerstvo práce a sociálnych vecí eviduje všetky súdne konania, ktoré sa týkajú takéhoto zväčša náhleho ukončenia pracovného pomeru. Chcem povedať, že pán minister ma teda odkázal, je to pochopiteľné, keďže je to v gescii zatiaľ úradu vlády, na úrad vlády, aby som sa dopytovala o štátnozamestnanecké pomery tam, pretože to je, tento úrad je garant štátnozamestnaneckých pomerov. Je to pravda a na druhej strane si myslím, že keďže vieme, že kompetencie budú teraz prechádzať, čo sa týka štátnozamestnaneckých vzťahov, na ústredie práce, myslím si, že by tá evidencia mala už aj teraz existovať práve na ministerstve práce alebo na samotnom ústredí. Mala som vedomosť, že niektoré, a to bol aj dôvod, prečo som sa rozhodla tu takúto interpeláciu dať, mala som vedomosť, že existujú súdne spory, ktoré sa ťahajú dlhé roky, a ministerstvo na nich v podstate už aj investovalo dosť vysokú sumu peňazí. Preto ma zarazilo, že, že na jednej strane mi ministerstvo odpovedalo, že neeviduje takéto štátnozamestnanecké pomery, ktoré by vznikli na základe prechodu vlády, my však vieme, že v skutočnosti sa to deje úplne bežne, a dávam do, len do povedomia, že na, z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bolo doteraz vyplatených 22 406 euro, čo je podľa mňa značne vysoká suma pri takýchto, pri takýchto konaniach.
Ďalej ma upovedomili, že existujú tri súdne konania, ktoré sa končia, štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré sú teda ešte neukončené. Z toho mi vyplýva, že, že tá suma 22-tisíc je naozaj veľmi premrštená alebo teda je značne vysoká, pokiaľ sa týka uhrádzania pre dve právoplatne skončené súdne konania, a tu len možnože taký apel do budúcnosti, ak sme hovorili alebo aj v tom novom kompetenčnom zákone sa hovorí o tom odpolitizovaní samotnej štátnej správy a o tom, ako by sa mali na, do štátnozamestnaneckého pomeru vykonať aj na tie riadiace funkcie výberové konania, tak aby sa to naozaj skutočne aj dodržiavalo, aby sa odborníci, ktorí boli vybratí, aby prechádzali nielen na štyri roky, ale naozaj počas viacerých vlád. To by malo byť naším cieľom. Takže v tomto prípade nechcem hlasovať o nesúhlase. To som len chcela vyjadriť, chcela vyjadriť ako pár poznámok k interpelácii.
V druhej interpelácii, ktorú som položila rovnako pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, som sa dopytovala na, na zaujímavé zistenie, ktoré, kde som zistila, že, alebo mi bolo oznámené, že na projekt jednej firmy na, ktorý sa volal Návrh na vytvorenie mediálneho priestoru pre Publicitu a propagáciu problematiky inštitútu rodovej rovnosti, bolo vysúťažených pol milióna euro. Táto suma ma zarazila, keďže viem, aké problémy sa v sociálnej oblasti alebo aj na ministerstve, aké existujú, aké problémy existujú na ministerstve práce a sociálnych vecí, ako nepostačujú financie, ktoré sú určené na priamy zásah a priamu pomoc, zdala sa mi tato suma premrštená. A v odpovedi pána ministra som sa dočítala, že predmet zákazky spomínaného inštitútu rodovej rovnosti je zameraný na odstraňovanie diskriminácie žien na trhu práce a znižovanie rodového mzdového rozdielu. S týmto sa naozaj nedá iné, ako súhlasiť. Rozumiem, že toto je témou, ktorá si zasluhuje pozornosť, avšak na druhej strane už nebolo presne vysvetlené, že čoho sa presne táto publicita bude, bude týkať. Ak by to išlo možnože v postupnosti toho, čo som prečítala, to znamená odstránenie diskriminácie žien a mužov na trhu práce, vyjadrila by som spokojnosť, ale vzhľadom k tomu, že ďalej pokračuje odpoveď na interpeláciu, kde som sa dopytovala zároveň, že či nemohli byť tieto peniaze využité naozaj na pomoc, na priamu pomoc buď niektorým združeniam, alebo na priame výkony, ktoré by pomohli fyzicky ľuďom, tak mi pán minister odpovedal, že na iné, na dotácie pre právnické a fyzické osoby išli dotácie 20 146 194 euro a na dotácie na podporu rozvoja sociálnych služieb, na podporu vykonávania opatrení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, na podporu rekondičných aktivít, na podporu členstva medzinárodných organizácií, na podporu edičnej činnosti, na podporu rodovej činnosti bola schválená suma 2 709 094 euro.
Pokiaľ, veľmi by ma zaujímalo teda, aká časť z tejto čiastky 2 709 000 išla opäť na podporu rodovej rovnosti. V tom prvom prípade mi pán minister oznámil, že ide o národný projekt, Národný projekt Inštitútu rodovej rovnosti, kam išlo pol milióna, a tunák vzápätí sa dozvedáme, že ešte ďalšie financie na podporu rodovej rovnosti ide priamo z kapitoly ministerstva práce. Preto mi tu chýba odpoveď na otázku, akú časť z toho, z tých dvoch miliónov ide skutočne na sociálne služby a na opatrenia sociálnoprávnej ochrany a kurately a aká časť z tejto sumy pôjde na podporu členstva, na podporu rodovej rovnosti.
Obávam sa, ak by sme sa bavili o vzdelávaní v oblasti sociálnych vecí, napr. obávam sa, že značná časť projektov sa možno míňa účinkom, opakujeme to tu dosť často. Možno aj preto, že sú dotované napr. projekty, ktoré sa týkajú správneho odsávania mlieka pre matky alebo pre mužov, aby sa vedeli, keď budú ženy v práci, aby sa vedeli dobre postarať o dieťa, ako by sme mali správne používať rodovo správny jazyk, a to, si myslím, že v dnešnej situácii by sa tie financie naozaj mohli stravovať oveľa efektívnejšie, naozaj na skutočnú pomoc ľuďom. Vieme, že sú veľké deficity práve v oblasti sociálnych služieb alebo pomoci odkázaným ľuďom. Takže znova apel a opäť tentokrát vyslovený nesúhlas s odpoveďou pána ministra v tom duchu, že nepovažujem túto odpoveď za dostatočnú a najmä uspokojivú.
V poslednej interpelácii, ktorú som podala pani ministerke zdravotníctva, týkala sa opäť potratových tabletiek, na ktoré sme sa už s kolegami dopytovali aj v minulosti. Dôvod, prečo sme sa opäť vrátili k tejto téme, bol iba ten, že v médiách prebehla správa, že v Čechách už tieto lieky sú v predaji. Sú v predaji na predpis, ale to riziko, ktoré vnímame, že sa to môže udiať u nás, sa znova objavilo a si myslím, že je reálne. Pani ministerka nás uisťuje, že doteraz, teda do júla nepožiadala žiadna firma o to, aby mohli lieky predávať v našej krajine, to znamená, že lieky nemusia, neboli žiadne, nebola žiadna žiadosť o kategorizovanie, avšak nevieme, že či sa to neuskutočnilo odvtedy, ako bola interpelácia vypracovaná, nevieme, či sa to v týchto dňoch neuskutočnilo. To riziko, že sa tieto tablety dostanú na náš trh, tu vnímam stále. A odpoveď alebo teda požiadavku na odpoveď na otázky, že či predsa len by nebolo vhodné upraviť aj legislatívu tak, aby bola v súlade s našou legislatívou pri, a jednoducho by nemohlo dochádzať k registrácii takéhoto lieku, a aby sme naozaj nedochádzali k rozporu s legislatívou, tak v podstate nepriamo, ale odpoveď bola záporná. Z tohto dôvodu takisto považujem odpovede ministerstva, pretože som sa vlastne nedočítala jasne, že čo mieni ministerstvo robiť v tom, aby sa nestalo tak, ako sama pani ministerka mi aj v osobnom rozhovore hovorila, že nemá záujem na tom, aby sa tieto lieky distribuovali, aj keď na predpis, po Slovensku. Takže priama odpoveď mi na to chýba.
Ďakujem pekne, a teda opäť vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou.
Neautorizovaný
14:58
Vystúpenie v rozprave 14:58
Ján MičovskýMožnože som príliš toho prečítal dopodrobna, ale podľa § 130 je to určené tak v ods. 4, že na najbližšiu schôdzu...
Možnože som príliš toho prečítal dopodrobna, ale podľa § 130 je to určené tak v ods. 4, že na najbližšiu schôdzu Národnej rady sa po doručení odpovedí na interpeláciu zaradí rozprava k tejto odpovedi a interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Ak som zaregistroval, boli ospravedlnení niektorí členovia vlády na hodinu otázok, pán premiér zakončil potom konštatovaním, že neboli dané otázky na ďalších, tak tu nie sú, ale tu ako keby chýbalo, vážená pani podpredsedníčka, nejaké logické pokračovanie, že jedna vec je prítomnosť na hodine otázok, a keď nie sú otázky, tak nie sú, ale na interpelácie sa nevzťahuje takéto vysvetlenie. Rokovací poriadok nepozná dokonca ani ospravedlnenie, čo sa mi zdá pritvrdé. Súhlasím, že členovia vlády tu nemôžu zakaždým byť, ale teda minimálne ma zaujíma v tejto súvislosti, či ods. 4 rokovacieho poriadku je v tomto prípade dostatočný pre to, aby sme ďalej mohli pokračovať, pretože, opakujem, naďalej neumožňuje ospravedlniť neprítomných členov vlády, a ak by sme aj brali ospravedlnenie pána premiéra, ktoré vyslovil v hodine otázok, čo sa nevzťahuje k odpovediam na interpelácie, tak v tejto chvíli by mi aj tak, by som potom poprosil o prítomnosť pána ministra Počiatka, ktorý zastupuje pána podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Kaliňáka, lebo prvá odpoveď, resp. prvá interpelácia sa bude týkať práve tohto pána ministra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, môžem vám do toho na chvíľočku vstúpiť?
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Áno. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
34.
Pán podpredseda vlády Vážny vyslovil ospravedlnenie neprítomných, možno to ste prepočuli. Ako je pravda, že v rokovacom poriadku to nie je, ale už po niekoľkých, ja neviem...
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Na interpelácie, pán podpredseda, áno? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Áno, áno, áno. Po niekoľkých vystúpeniach pána poslanca Hlinu sme boli radi, že vlastne vláda pristúpila k tomu, že ospravedlňuje neprítomných členov aj na interpelácie samostatne. Bolo to prečítané.
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Aha, tak ospravedlňujem sa. Ja som zrejme tu v tej chvíli nebol. To bola moja chyba, lebo ja som to teda počúval v priamom prenose v okruhu televíznom, ale pána premiéra som teda počul, vás nie. Dobre. Takže kto teraz zastupuje, ja si tu ešte ujasním, pána ministra Kaliňáka? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pána ministra Kaliňáka zastupuje pán podpredseda vlády Lajčák. (Reakcia z pléna.)
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Pán podpredseda vlády a pán minister, ďakujem pekne. Takže som si to ujasnil.
Prvá interpelácia, ďakujem, prvá interpelácia sa týka pána ministra vnútra Kaliňáka a chcem mu hneď povedať, že ju vybavíme pomerne skrátka, a to poďakovaním.
Týkala sa interpelácia skutočnosti, že neboli úplne vzaté do úvahy skutočnosti, že pri zákone o podpore, ochrane a odmeňovaní ľudí, ktorí bojujú s korupciou, boli vypracované už na strane nášho klubu podrobné zákony, ktoré o tom rozprávali, alebo teda podrobili znenie zákona, a keď na poslednej interpelácii som sa spýtal pána ministra, tak fakt je ten, že nevedel na to celkom presne odpovedať z toho dôvodu, že neboli jasné a známe ministerstvu fakty, že takýto zákon sme už predložili my, že to nebolo len z dielne poslancov za NOVU a KDH, ale že takýto zákon bol predložený trikrát na rokovanie Národnej rady. Pán minister Kaliňák túto vec akceptoval s tým, že si zistil podrobnosti, overil a vyslovil z tohto pódia, z tohto miesta poďakovanie, že takýto zákon sme predložili a že teda svojím spôsobom o tom nevedel, sa ospravedlnil, čo teda beriem ako pozoruhodný krok, a keď hovoríme o nejakej fair play, tak chcem oceniť, že vedel dodatočne si nielen zistiť, ale aj oceniť skutočnosť, že sme takýto zákon predkladali, a to, že zákon teraz z dielne vlády prichádza na rokovanie a, bohužiaľ, prvé čítanie je za nami a že tento zákon sa z veľkej časti podobá a má veľa prvkov totožných so zákonom, ktorý sme predložili my, len oceňujeme, a tak všetci si v tejto chvíli len želajme, aby pri druhom a treťom čítaní bol aj s pozmeňujúcimi návrhmi tak, ako sme ich, ako ich pripravíme, bol prijatý, pretože isteže nejde o to, kto ten zákon predkladá, ale aby čím skôr prišiel do platnosti.
Takže vyjadrujem poďakovanie, že interpelácia, skôr než bola teda zodpovedaná, bolo už pánom ministrom konštatované, že si dal overiť fakty a bol ochotný sa ospravedlniť a poďakovať, že takýto materiál mohlo ministerstvo zrejme pri svojej práci, keď koncipovali vlastný materiál, použiť. To je prvá interpelácia. Druhá interpelácia, aby som ešte pre poriadok uviedol, mala číslo 34.
Druhá interpelácia má číslo 26 a týka sa pána ministra Kažimíra. Aj pána ministra Kažimíra zastupuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pána ministra Kažimíra zastupuje pán podpredseda vlády Ľubomír Vážny.
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, táto interpelácia sa týka skutočností, ktoré nasvedčujú, že v niektorých momentoch na Daňovom riaditeľstve v Košiciach sa uplatňuje voči daňovníkom taký zvláštny postup. Ja budem citovať z interpelácie, nebudem ju čítať celú, ale aby bolo jasné, do akého svetla zhruba táto interpelácia stavia tento daňový úrad alebo niektoré postupnosti, ktoré sa tam vykonávajú pri jeho práci.
"Vážený pán minister, ako občan, ktorý má prirodzený záujem na tom, aby jeho krajina nebola chudobná, oceňujem reálne kroky, ktoré vykonávate s cieľom znížiť daňové úniky, a ako poslanec takéto kroky vždy podporím. Pri výkone svojho mandátu sa stretávam s prípadmi, ktoré ukazujú, že nielen nečestný daňovník sa môže podieľať na ochudobnení svojho štátu, ale rovnako aj štát reprezentovaný nehodnými zástupcami sa môže podieľať na ochudobňovaní svojho daňovníka."
Z ďalšej časti citujem: "Som presvedčený, že deštrukčnú korupčnú atmosféru, ktorá charakterizuje našu dobu, je možné ozdraviť len prostredníctvom mimoriadne dôslednej a politicky neovplyvňovanej práce zodpovedných pracovníkov pri objasňovaní konkrétnych prípadov, ktoré zneisťujú statočných ľudí a tých druhých podporujú v pocite, že im je dovolené všetko. Verím, pán minister, že aj vďaka profesionalite pri výkone práv a povinností vášho úradu sa budeme čoraz častejšie stávať svedkami presne opačného postupu, utvrdením statočných podnikateľov, že čestnosť sa opláca, a k potrebnému zneisteniu tých druhých."
V tejto súvislosti chcem vyjadriť na rozdiel od tej prvej interpelácie, kde nebudem žiadať, aby sa hlasovalo o nespokojnosti, pretože som objasnil, že s odpoveďou som spokojný vzhľadom na to, že pán minister mi ju ústne vysvetlil, v tomto prípade by som poprosil, aby bolo hlasované o nespokojnosti, pretože ja som sa nedostal k zásadným otázkam, ktoré v tejto interpelácii sa týkali konkrétnych postupov v konkrétnom daňovom kontrolnom prípade, k žiadnym významným odpovediam. Pána ministra Kažimíra vnímam ako človeka, ktorý dokáže odpovedať veľmi presne, používa pritom aj celkom sympatický jazyk, dokáže to oživiť, ale odpoveď, ktorá mi prišla, je odpoveď rýdzo byrokratická, ktorá nemá v sebe žiadne prvky, ktoré by som dokázal pociťovať ako snahu o skutočnú odpoveď, ale len ako snahu o povinné byrokratické zoštylizovanie niekoľkých slov, niekoľkých viet. A preto vzhľadom na to, že sa domnievam, že naozaj interpelácia smerovala k závažným pochybeniam pri výkone daňových kontrol, kde daňovníci sú postavení do role ľudí, ktorí sa dostávajú pod neúmerný tlak vzhľadom na to, že sú nútení mať svoje finančné prostriedky vzhľadom na dlhé vykonávanie kontrol a ich rôzne prerušovanie dlho blokované, takže to ohrozuje ich podnikateľské aktivity, že táto odpoveď nie je dostatočná.
Tretia interpelácia sa týka pána ministra školstva, vedy a výskumu, pána Pellegriniho. Bola podaná 11. augusta 2014 a napriek tomu, že v tom zozname odpovedí ešte nie je menovaná, predpokladám, že neurobím chybu, keď túto odpoveď vyhodnotím už teraz, aby sme zbytočne nečakali až na ďalšiu schôdzu, pretože odpoveď mi prišla v takmer v zákone stanovenom termíne. Keďže túto interpeláciu som nemal možnosť predniesť, pretože bola doručená len písomne, dovolím si tak teraz v plnom rozsahu urobiť aj ústne.
Vážený pán minister, pri nástupe do funkcie vám želám veľa dobrých rozhodnutí. Predpokladám, že k jednému z nich môže prispieť aj táto interpelácia. Prísľub vášho predchodcu k prípadu Ota Žarnaya ma sklamal. Veril som, že archeológ, ktorý v zemi nachádzal pominuteľnosť moci, historik, ktorý vie, že osobnosti dejiny nevytvárajú, no menia, profesor vo veku, ktorý už umožňuje tušiť, čo má v našich životoch skutočnú cenu, naozaj som veril, že takýto človek dokáže pravdu nielen vidieť, ale aj pomenovať. Žiaľ, nestalo sa tak. Asi som chcel v ministrovi Dušanovi Čaplovičovi vidieť učiteľa, ktorého tak skvelo zahral František Smolík v smutne krásnom filme Vyšší princíp, učiteľa, ktorý v rozhodujúcej chvíli neposlúchne naliehanie svojich vystrašených kolegov, ale dá prednosť hlasu svojho svedomia. Viem, som naivný, no nehanbím sa za to, pretože v boji proti zlu, ktoré sa nám v krajine kopí, tí racionálni žalostne zlyhávajú. Kto to tu teda rozlúskne, pán minister?
V tejto súvislosti oceňujem, že v rozhovore publikovanom v týždenníku Plus 7 dní zo dňa 24. júla 2014 ste na otázku, či sa budete snažiť zistiť, čo sa na škole, kde Oto Žarnay pôsobí, stalo a aké to malo následky, odpovedali: "Určite áno, je to nádejné rozhodnutie, pretože prípad Žarnay už prekročil nielen hranice Obchodnej akadémie na Polárnej ulici v Košiciach, ale aj hranice samotného učiteľského stavu a stal sa jedným zo znepokojivých symbolov doby."
V spomínanom rozhovore ma však zarazil jeden moment. Hovoríte tam, že nestrpíte, aby niekto, kto poukáže na nekalosti na pracovisku, skončil ako nezamestnaný, a že ak Oto Žarnay stále nemá prácu, určite mu ju sa pokúsite nájsť v školstve, veď v jeho regióne sú aj iné školy. Je to pekné a asi aj potrebné gesto, veď učiteľ Žarnay dnes žije z mesačnej podpory 117 eur, no je to gesto hodné skôr Petra Pellegriniho, nie však ministra školstva. Úlohou ministra sa predsa nemôže stať hľadanie pracovných miest pre nespravodlivo poprepúšťaných učiteľov. Minister musí hľadať spôsob, aby k takýmto zlovestným demoralizujúcim aktom nedochádzalo. A ak aj dôjde, tak trvať na spravodlivom riešení bez ohľadu na to, kto je čí. Akýkoľvek iný prístup oberá spoločnosť o vieru v spravodlivosť a vedie ju k sebazničujúcemu poznaniu, že bojovať so zlom sa neopláca.
Vážený pán minister, prípad Ota Žarnaya vám dáva príležitosť preukázať osobnú i funkčnú odvahu. Na vaše vyjadrenie dnes čaká 60-tisíc vašich učiteľov. Tí by sa mali práve prostredníctvom vás dozvedieť, či je Oto Žarnay nespokojný frfloš, ktorý si špiní do vlastného hniezda, alebo osobnosť hodná nasledovania. Váš názor potrebujú poznať učitelia najmä preto, aby vedeli, ako sa majú zachovať, ak sa s podobným zlom, s akým sa stretol učiteľ na tejto škole a predseda rady školy Oto Žarnay, stretnú raz aj oni. Určite si uvedomujete, že tu nejde o rétorické dramatizovanie súboja medzi odvahou a zbabelosťou, ale o zastavenie masívneho plytvania s verejnými zdrojmi, ktoré nám všade chýbajú a ktoré, ako to vyplýva aj z vášho rozhovoru, ste sa rozhodli v školstve zastaviť. Z tohto nevyhnutne vyplýva, že učiteľ Žarnay a tí, ktorí si z neho zoberú príklad, sa stávajú vašimi spojencami. Ak s tým súhlasíte, potom vám neostáva nerobiť nič iné, ako osobne zájsť do Košíc a overením faktov priamo z pôdy Obchodnej akadémie na Polárnej ulici oznámiť Slovensku, že minister školstva si považuje za česť podať učiteľovi Žarnayovi ruku a že bude nekompromisne trvať na tom, aby ľudia, ktorí statočného učiteľa znevážili, boli spravodlivo potrestaní. Iste, nebude to ani pre vás ľahké, pretože nečetné záujmy mocných sú tu spletené veľmi pevne, no veľkosť rizika, ktoré vám pri takomto úsilí hrozí od tých, ktorým naštrbíte presvedčenie o vlastnej všemohúcnosti, bude vyvážená veľkosťou uznania, ktoré pre vás i pre vašu stranu z takéhoto prístupu vyplynie. Možno ste sa pri poslednej vete pousmiali a moju starosť o dobré meno strany SMER považujete za politickú zlomyseľnosť, no nie je tomu tak.
Som presvedčený, že veľkosť morálneho úpadku našej krajiny nám už veľký priestor na bezduché politické šarvátky neponecháva. Ak nedokážeme ľuďom vrátiť vieru v spravodlivosť prostredníctvom takýchto jednoduchých a jednoznačných prípadov, potom je na mieste otázka, ako obstojíme pri vážnejších skúškach, ktoré nás akiste čakajú, nech už môže ísť o oveľa viac ako o jedného nespravodlivo vyhodeného učiteľa. Absencia morálnych inštinktov sa nám môže veľmi kruto vypomstiť, vlastná história nám k tomu ponúka dostatok príkladov. Obávam sa našich budúcich možných zlyhaní a zároveň verím, že dnes ešte máme možnosť im zabrániť. A ak chceme poctivo začať, tak kde inde ako v školstve. Náuka k občianskej statočnosti je veľmi potrebná, ešte lepšie ako podľa učebných osnov sa nám ju podarí do myslenia žiakov vštepiť pomocou osobných príkladov, to je napokon vždy najúčinnejšia metóda, a to vo všetkom.
Vážený pán minister, ste naozaj nezvratne rozhodnutý ponúknuť učiteľom, študentom a napokon aj nám všetkým prostredníctvom prípadu učiteľa Žarnaya presvedčivý príklad osobnej statočnosti a občianskej odvahy? To je moja interpelačná otázka, na ktorú vás prosím o odpoveď.
Vašu odpoveď som, vážený pán minister, dostal dnes. Bola mi doručená, vy ste ju napísali zrejme už pred niekoľkými dňami, nie je dôležité, že som čakal teda na túto odpoveď dosť netrpezlivo, dôležité je to a to ma mrzí, že táto odpoveď nie je odpoveďou, ktorú by som po tom rozhovore, ktorý ste publikovali v médiách, kde ste teda jasne povedali, že chcete tento prípad vyriešiť, čakal.
Mám pocit, že opäť som sa dočítal slová, ktoré som už počul od vášho predchodcu pána bývalého ministra a súčasného poslanca Dušana Čaploviča: urobím, zistím, preverím, pošlem kontrolu, porozprávam sa so zriaďovateľom... Je to iste možnože správne, že volíte takýto jemný, opatrný postup, ale určite súhlasíte s tým, že tento prípad už nie je prípadom zo včerajška, a hovoriť o tom, že si potrebujeme niektoré fakty osvetliť, ozrejmiť, zistiť, aby sme rozhodli správne, je po takmer dvojročnej anabáze, ktorá sprevádza prípad Ota Žarnaya, už mierne nenáležité.
Ja by som bol veľmi rád, keby ste sa, možno mimo tohto textu, ktorý už nezmeníte, ktorým ste mi odpovedali na moju interpeláciu, vyjadrili možno aj tu, veď ste tu prítomný, a keď nie, tak možnože ešte urobili vyhlásenie nie pre mňa, ale pre svojich učiteľov, ktorí by určite ocenili, že by počuli, akým jasným spôsobom chcete dať odkaz, či učiteľa, ktorý sa postaví proti zlu, ktorý riskuje svoje zdravie, svoje postavenie, svoje zamestnanie a v mene možno tých, ktorí nemajú toľko odvahy, dokázal označiť korupčné správanie vo svojej škole, vo svojom okolí, možnože aj s nejakými omylmi. To je, netvrdím, že absolútna pravda je len vždy v tom, kto sa ozve, ale v takomto prípade by bola veľmi potrebná vaša reakcia už nie toho typu, že si to dáte overiť, ale že jednoznačne chcete vyjadriť svoje uznanie, že vôbec takíto učitelia dokážu ozvať sa tam, kde ostatní mlčia. Budem veľmi rád, ak teda využijete už krátky čas, ktorý možno by bolo treba pre takúto príležitosť si ponechať, už neodkladať to na ďalšie kontroly a pri svojej prvej návšteve Košíc, tak ako mi to tu píšete v odpovedi, naozaj sa stretnete s týmto učiteľom, možno by to bolo úplne namieste, keby sa tak udialo na pôde školy, kde tento učiteľ pôsobil 17 rokov, a keby ste vyjadrili možno nie svoje vyšetrovacie závery, ak teda stále nestačí to, že aj kontrolór župný potvrdil, že podanie a zistenia pána učiteľa boli pravdivé, ale keby ste vyjadrili svoje presvedčenie, že si takéhoto učiteľa naozaj vážite a že ste ochotní taký odkaz, ktorý by bol veľmi elegantný, ak by ste dokázali mu pred kamerami podať ruku a vysloviť mu uznanie, takýto odkaz 60 tisícom učiteľov dali. Určite by to bolo lepšie, ako hovoriť o ďalších zisťovaniach, ďalších kontrolách a ďalších krokoch, ktoré môžu mať za cieľ práve len toľko, aby sme nemuseli odpovedať včas a aby sa tá odpoveď s časom, ktorý plynie, postupne rozplývala a nebolo nutné jasne odpovedať.
Veľmi by som si cenil, keby ste slová, ktoré zazneli v tom novinovom rozhovore, potvrdili spôsobom, že nebudete hľadať miesto pre pána učiteľa Žarnaya, ale že dáte jasný signál, ako mienite pristupovať k ľuďom, ktorí v školstve dokážu prehovoriť tam, kde ostatní mlčia. Je to veľmi dôležité, nie pre učiteľa Žarnaya, ale pre učiteľov všetkých aj pre celú spoločnosť.
Ďalšia moja reakcia na odpovede na interpelácie sa bude týkať pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka. V tomto prípade mám až 3 interpelácie, v istej postupnosti ich teraz poviem. Pána ministra pôdohospodárstva zastupuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Zastupuje pán podpredseda vlády Ľubomír Vážny.
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Prvá interpelácia sa týkala takej úsmevnej veci, prejdeme ju veľmi rýchlo kvôli tomu, že tie ďalšie sú vážnejšie, ale neni vždy dôležitý len rozsah prostriedkov finančných, je dôležitá aj tá skrytá, ten skrytý odkaz, ktorý je spojený s konkrétnym dianím. V tomto prípade sa jedná o poskytnutie ubytovania na rok v lesníckej chate za nájom 150 eur. Je to suma, o ktorej som si dovolil vzniesť pochybnosť, že prenajať na rok lesnícku chatu za 150 eur, ktorá má niekoľko postelí, znamená, že si ceníme nájom takejto postele na jeden deň, na jednu noc na 3 alebo 4 centy a že nie je v poriadku, ak sa takýmto spôsobom hospodári so štátnym majetkom.
Odpoveď, ktorá mi prišla od pána ministra, zašla do takých vôd, ktoré, si myslím, že nepatria do reakcie, a bolo tam vyslovene spomenuté, že sa jedná o nejaké osobné problémy nejakého zamestnanca so svojím zamestnávateľom. Ja si myslím, že ak sú fakty dané, tak treba na fakty odpovedať, a nie sa zmieňovať o tom, že je to nejaký osobný spor dvoch ľudí. Myslím si, že je dnes bežné, že v lepších hoteloch za jednu noc pomaly zaplatí takáto čiastka, ako tu sa platí za ročný nájom. Je to štátny majetok a predpokladám, že by bolo veľmi správne, aby sa so štátnym majetkom narábalo oveľa hospodárnejšie.
Ale poďme na tie ďalšie interpelácie. Táto mala číslo 27, prosím, aby sa hlasovalo o tom, či je alebo nie je odpoveď náležitá, môj názor je, že nie je. A to sa bude týkať aj interpelácie, ktorá je zaznamená pod číslom 29, tiež sa týka pána ministra pôdohospodárstva Jahnátka. Tu je reč o poľovných revíroch, ktoré som si dovolil o nich rozprávať v súvislosti s už dlhodobo, dlhodobo vykonávanou snahou o zmenu zákona o prenajímaní poľovných revírov, kde existuje tá známa diera v zákone, ktorá umožňuje revíry, kde má štát podiel medzi 50 a 66 %, prenajímať bez súťaže. Dostal som na svoje otázky odpovede, ktoré musím považovať za presné, nemôžem povedať, že by boli nepresné, pretože naozaj som z ich odpovedí aj z prehľadov získal základné informácie, ktoré sa vzťahujú k obojim otázkam, takže dopredu avizujem, že túto odpoveď budem považovať za dostatočnú z hľadiska jej zodpovedania, ale mám tu zásadnú otázku, čo sa týka skutočnosti, že prenájmy, tak ako boli v týchto revíroch preplatené, teda nájomné, je v porovnaní s tými prenájmami, ktoré sa uskutočňujú na základe súťaže, podozrivo nízke. Ak vieme, že v zariadení bežne je možné získať nájom v rozsahu až 40-, 50-, 60-tisíc eur, tak keď štát získa v týchto revíroch nájomné len 2, 3 alebo 4 tisícky eur, je naozaj veľmi podozrivo nízky nájom a vzbudzuje otázky, či je takáto nájomná zmluva, aj keď v súlade so zákonom, aj v súlade so záujmami štátu. Preto si dovolím avizovať už teraz v tejto chvíli, že tieto nájmy, ich výška, ich porovnanie s možnými tržnými nájmami budú predmetom môjho záujmu do budúcnosti.
Posledná interpelácia sa týka záležitosti, ktorej chcem venovať relatívne najviac miesta, pretože je to interpelácia, ktorou som chcel sa dozvedieť od pána ministra skutočnosti týkajúce sa odvozu dreva, ktorý bol vykonávaný a ktorý je vykonávaný v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky. Je tu zásadné podozrenie, že súťaž, ktorá sa uskutočnila pre výber nového dodávateľa odvozu na tomto podniku, nebola vykonaná v záujme tohto štátneho podniku ani v záujme Slovenskej republiky. O čo tu ide? Podnik vyhlásil verejnú súťaž na získanie odvozcov dreva na celom území svojho podniku. Táto súťaž bola vykonaná nie vlastným odborom podniku, ale externým dodávateľom, čo samo osebe vzbudzuje isté otázky a podozrenie, ale v mojej interpelácii je zodpovedaná táto, tento pocit, že nebolo všetko v poriadku tým, že sa podnik snažil vyhnúť rizikám, ktoré vznikli by z toho, že vlastní zamestnanci, ak by urobili nejaké pochybenie v súťaži, tak by nemohli byť postihnutí viac ako štvormesačným platom, kdežto externá firma, ktorá bola vybratá na tento účel, garantuje prípadné škody v plnom rozsahu, ich sanáciu. Dobre, budiž, je to možno celkom praktický postup, aj keď potom je možná otázka, že prečo sme si vytvorili vlastný odbor na verejné obstarávanie, keď mu neveríme, resp. keď jeho služby nevyužívame. Namiesto toho sa našla firma, ktorá bola nájdená prieskumom trhu, tá vykonala tieto práce za mandátnu zmluvu, ktorá je uzavretá na rok v rozsahu 23-tisíc eur. Takže tieto peniaze by som si dovolil hodnotiť ako nie celkom účelne vyčerpané, ale v tom nie je podstata interpelácie. Dobre, keď to nemohli urobiť vlastní, urobili to cudzí a urobili to za externé peniaze, možno tí vlastní mali v tej chvíli práce dosť. Problém je úplne niekde inde, a ten problém je závažný, pretože, preto som si túto interpeláciu nechal aj na záver. Jedná sa tu o veľmi zvláštne výsledky verejného obstarávania, ktoré vybralo prepravcov dreva v tomto podniku štátnom na najbližšie štyri roky. Dovolím si vám povedať zásadné číslo, ktoré je s tým spojené. Na najbližšie roky táto externá firma za tých 23-tisíc eur mandátnou zmluvou objednaná vysúťažila za celý podnik cenu, ktorá hovorí, že sa bude odvážať za 6 eur a 33 centov kubík dreva. Zdanlivo banálna čiastka. Prečo nehovorím? No preto, lebo touto čiastkou, touto cenou sa budú násobiť milióny. Ak by sme aj vychádzali z istej nepresnosti v tejto chvíli, že nevieme presne odhadnúť, koľko tých kubíkov dreva v najbližších rokoch tento podnik odvezie, tak môžme urobiť kalkuláciu, ktorá nebude ďaleko od pravdy, a kvôli poriadku sa budeme držať na spodnom prahu, že v najbližšom období, v najbližších rokoch tento podnik odvezie ročne 800-tisíc kubíkov cudzími, na ktorých sa vzťahuje táto zmluva, aj keď pravdepodobnosť je taká, že ich bude okolo 1,2 mil., ale držme sa pri zemi, a že teda rátajme, že tých kubíkov bude 3,2 mil.
No ak takouto čiastkou prenásobíme sumu, ktorá bola víťazná, 6 eur 33 centov, dostávame sa k sume vyše 7 mil. eur. Hovoríme len o jednom, jedinom výkone, o jednom zrniečku z mozaiky výkonov a práce a povinností, ktoré má štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Naozaj nie je, nemožno vidieť za touto sumou nejaké komplexné práce v lese. Je to len externý odvoz. Prečo je tá suma zvláštna, táto víťazná suma? No, preto, lebo ak sa pozrieme na skutočnosti, ktoré tu boli doposiaľ, tak môžme hovoriť o fakte, že plán na tento rok hovorí len o 5 eurách aj 71 centov, alebo skutočnosť, len vlani o 4 eurách aj 26 centov, alebo skutočnosť prvých piatich mesiacov tohto roku 4,52 eura. Otázka je tu jasná, ten rozdiel predstavuje 40-49 %, o polovicu, a preto je tu moje poďakovanie za odpoveď pánovi ministrovi na túto interpeláciu, celkom úprimné, pretože on mi skutočne poskytol informácie, z ktorých som tieto údaje mohol čerpať. Požiadal som o ne, dostal som ich, len neviem, či ich rovnako čítam ako pán minister. Sú hrozivé, pretože rozdiel, keď by som bol išiel na to veľmi to jemné také porovnanie, aby som nehľadal ten najväčší rozdiel, tak v každom prípade dostaneme možnože pri tom porovnaní, tom najjemnejšom, že teda budeme brať tú skutočnosť, tú najvyššiu v tomto roku, za tých prvých päť mesiacov, 4,52 eura, tak takouto súťažou tento podnik príde, uzavretou súťažou, zmluva je urobená, nieže je tu nejaká vízia, príde o 5,8 mil., ak bude podľa takto uzavretej súťaže postupovať. Ak to zoberiem to horšie číslo, teda ten väčší rozdiel, tak to bude tých 7 miliónov. No v každom prípade tu lietajú milióny. V čí prospech bola urobená takáto verejná súťaž, ktorá úplne jasne vybrala dodávateľa, ktorý je evidentne drahší ako skutočnosť, ktorú zabezpečovali doterajší dodávatelia služieb? Takáto otázka má iba jednu odpoveď. No je to v prospech toho dodávateľa, ten, ktorý vyhral. Určite to nie je v prospech štátu, určite to nie je v prospech štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky.
Mám aj ďalšie informácie, ktoré hovoria, že v niektorých prípadoch sú to v skutočnosti autá tie isté, len tí, čo jazdili lacnejšie, touto súťažou neprešli, vyhral ju niekto, kto možno tie autá ani nemal, a tie isté autá opäť vozia, ale už v službách iného dodávateľa, ktorý pracuje s tým navýšením jednotkovej ceny o 30, 49 % vyššej, ako bola skutočnosť, akou boli evidované výkony odvozovaného dreva doteraz. Je to veľmi dôležité zistenie, nie kvôli tomu, aby sme teraz kritizovali len podnik, ministra, že takéto niečo vôbec je možné, ale aby sme z tejto interpelácie urobili jasný záver, že treba takéto konanie zastaviť a že nie je veru v poriadku a nie je to ani možné, aby sme na najbližšie roky 2015, '16, '17, tak ako je zmluva uzatvorená, postupovali podľa tejto zmluvy. Alebo ak áno, ak je nevypovedateľná, ak musí byť táto zmluva naďalej udržiavaná v činnosti, platnosti, tak potom tu vznikne len otázka, kto to uhradí.
Je možné zmieriť sa s tým, že sme urobili súťaž, ktorá pripraví štátny podnik o niekoľko miliónov eur na jednom jedinom výkone? Určite súhlasíte, že takéto niečo možné nie je, a ak, teda poprosím pána ministra Jahnátka prostredníctvom členov vlády, ktorí ho tu zastupujú, aby sa na tento prípad pozrel veľmi jasným a kritickým okom. Som presvedčený, že tu nemôžme sa baviť o nejakej konfrontácii, že opozičný poslanec si nachádza tému a naháňa vládneho ministra a snaží sa mu znepríjemňovať život. My predsa nie sme, vážený pán minister Jahnátek, každý na inom brehu. Vy máte akurát o niečo väčšie možnosti, ako ich má poslanec. Ale myslím, že záujem musíme mať úplne rovnaký, aby sa hospodárilo poriadne, aby sa nezneužívali prostriedky. Ak som tu rozprával o Žarnayovi, tam hovoríme o pár tisíc eur, pár desiatok tisíc. Hovoril som o chate. V tomto prípade hovoríme už o miliónoch, ktoré evidentne sú rozbehnuté spôsobom, ktorý poškodí štátny rozpočet, financovanie štátneho podniku, jeho ekonomickú efektívnosť. Preto budem veľmi vďačný, ak táto interpelácia, táto jedna jediná, ak by som už nemal mať väčšie ambície, doviedla nielen k tomu, že budeme hlasovať o mojej nespokojnosti, ja kľudne môžem byť s touto interpeláciou, s touto odpoveďou spokojný, lebo ja som sa vlastne dozvedel všetko, na čo som sa pýtal, nič mi nezamlčali. Len som vyčítal z toho tieto otrasné, hrozivé a veľmi nepríjemné fakty, že na tomto podniku sa vďaka tejto súťaži idú pomíňať nehospodárnym spôsobom milióny eur navyše. Je tu aj fakt, ktorý by mohol zaujímať ešte tých, ktorí by išlo do detailov, že na niektorých závodoch sú to ešte väčšie rozdiely, ale úplne postačí, keď ostaneme pri hodnotení údajov za podnik.
Úplne postačí, ak pán minister Jahnátek sa na údaje, ktoré mi poslal, pozrie práve týmto okom, a ak urobí jasné závery v tom smere, že nie je možné, aby takáto súťaž prebehla, a ak prebehla, aby bola zrušená, a ak nemôže byť zrušená, aby tie nehospodárne vyhádzané milióny zo štátnych prostriedkov ktosi veľmi jasne a presne uhradil z prostriedkov nie štátnych.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
18.9.2014 o 14:58 hod.
Ing. CSc.
Ján Mičovský
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, skôr než začnem so svojimi reakciami na odpovede na interpelácie, ktorými som interpeloval jednotlivých členov vlády, chcel by som si objasniť rokovací poriadok.
Možnože som príliš toho prečítal dopodrobna, ale podľa § 130 je to určené tak v ods. 4, že na najbližšiu schôdzu Národnej rady sa po doručení odpovedí na interpeláciu zaradí rozprava k tejto odpovedi a interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Ak som zaregistroval, boli ospravedlnení niektorí členovia vlády na hodinu otázok, pán premiér zakončil potom konštatovaním, že neboli dané otázky na ďalších, tak tu nie sú, ale tu ako keby chýbalo, vážená pani podpredsedníčka, nejaké logické pokračovanie, že jedna vec je prítomnosť na hodine otázok, a keď nie sú otázky, tak nie sú, ale na interpelácie sa nevzťahuje takéto vysvetlenie. Rokovací poriadok nepozná dokonca ani ospravedlnenie, čo sa mi zdá pritvrdé. Súhlasím, že členovia vlády tu nemôžu zakaždým byť, ale teda minimálne ma zaujíma v tejto súvislosti, či ods. 4 rokovacieho poriadku je v tomto prípade dostatočný pre to, aby sme ďalej mohli pokračovať, pretože, opakujem, naďalej neumožňuje ospravedlniť neprítomných členov vlády, a ak by sme aj brali ospravedlnenie pána premiéra, ktoré vyslovil v hodine otázok, čo sa nevzťahuje k odpovediam na interpelácie, tak v tejto chvíli by mi aj tak, by som potom poprosil o prítomnosť pána ministra Počiatka, ktorý zastupuje pána podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Kaliňáka, lebo prvá odpoveď, resp. prvá interpelácia sa bude týkať práve tohto pána ministra... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, môžem vám do toho na chvíľočku vstúpiť?
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Áno. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
34.
Pán podpredseda vlády Vážny vyslovil ospravedlnenie neprítomných, možno to ste prepočuli. Ako je pravda, že v rokovacom poriadku to nie je, ale už po niekoľkých, ja neviem...
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Na interpelácie, pán podpredseda, áno? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Áno, áno, áno. Po niekoľkých vystúpeniach pána poslanca Hlinu sme boli radi, že vlastne vláda pristúpila k tomu, že ospravedlňuje neprítomných členov aj na interpelácie samostatne. Bolo to prečítané.
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Aha, tak ospravedlňujem sa. Ja som zrejme tu v tej chvíli nebol. To bola moja chyba, lebo ja som to teda počúval v priamom prenose v okruhu televíznom, ale pána premiéra som teda počul, vás nie. Dobre. Takže kto teraz zastupuje, ja si tu ešte ujasním, pána ministra Kaliňáka? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pána ministra Kaliňáka zastupuje pán podpredseda vlády Lajčák. (Reakcia z pléna.)
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Pán podpredseda vlády a pán minister, ďakujem pekne. Takže som si to ujasnil.
Prvá interpelácia, ďakujem, prvá interpelácia sa týka pána ministra vnútra Kaliňáka a chcem mu hneď povedať, že ju vybavíme pomerne skrátka, a to poďakovaním.
Týkala sa interpelácia skutočnosti, že neboli úplne vzaté do úvahy skutočnosti, že pri zákone o podpore, ochrane a odmeňovaní ľudí, ktorí bojujú s korupciou, boli vypracované už na strane nášho klubu podrobné zákony, ktoré o tom rozprávali, alebo teda podrobili znenie zákona, a keď na poslednej interpelácii som sa spýtal pána ministra, tak fakt je ten, že nevedel na to celkom presne odpovedať z toho dôvodu, že neboli jasné a známe ministerstvu fakty, že takýto zákon sme už predložili my, že to nebolo len z dielne poslancov za NOVU a KDH, ale že takýto zákon bol predložený trikrát na rokovanie Národnej rady. Pán minister Kaliňák túto vec akceptoval s tým, že si zistil podrobnosti, overil a vyslovil z tohto pódia, z tohto miesta poďakovanie, že takýto zákon sme predložili a že teda svojím spôsobom o tom nevedel, sa ospravedlnil, čo teda beriem ako pozoruhodný krok, a keď hovoríme o nejakej fair play, tak chcem oceniť, že vedel dodatočne si nielen zistiť, ale aj oceniť skutočnosť, že sme takýto zákon predkladali, a to, že zákon teraz z dielne vlády prichádza na rokovanie a, bohužiaľ, prvé čítanie je za nami a že tento zákon sa z veľkej časti podobá a má veľa prvkov totožných so zákonom, ktorý sme predložili my, len oceňujeme, a tak všetci si v tejto chvíli len želajme, aby pri druhom a treťom čítaní bol aj s pozmeňujúcimi návrhmi tak, ako sme ich, ako ich pripravíme, bol prijatý, pretože isteže nejde o to, kto ten zákon predkladá, ale aby čím skôr prišiel do platnosti.
Takže vyjadrujem poďakovanie, že interpelácia, skôr než bola teda zodpovedaná, bolo už pánom ministrom konštatované, že si dal overiť fakty a bol ochotný sa ospravedlniť a poďakovať, že takýto materiál mohlo ministerstvo zrejme pri svojej práci, keď koncipovali vlastný materiál, použiť. To je prvá interpelácia. Druhá interpelácia, aby som ešte pre poriadok uviedol, mala číslo 34.
Druhá interpelácia má číslo 26 a týka sa pána ministra Kažimíra. Aj pána ministra Kažimíra zastupuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pána ministra Kažimíra zastupuje pán podpredseda vlády Ľubomír Vážny.
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, táto interpelácia sa týka skutočností, ktoré nasvedčujú, že v niektorých momentoch na Daňovom riaditeľstve v Košiciach sa uplatňuje voči daňovníkom taký zvláštny postup. Ja budem citovať z interpelácie, nebudem ju čítať celú, ale aby bolo jasné, do akého svetla zhruba táto interpelácia stavia tento daňový úrad alebo niektoré postupnosti, ktoré sa tam vykonávajú pri jeho práci.
"Vážený pán minister, ako občan, ktorý má prirodzený záujem na tom, aby jeho krajina nebola chudobná, oceňujem reálne kroky, ktoré vykonávate s cieľom znížiť daňové úniky, a ako poslanec takéto kroky vždy podporím. Pri výkone svojho mandátu sa stretávam s prípadmi, ktoré ukazujú, že nielen nečestný daňovník sa môže podieľať na ochudobnení svojho štátu, ale rovnako aj štát reprezentovaný nehodnými zástupcami sa môže podieľať na ochudobňovaní svojho daňovníka."
Z ďalšej časti citujem: "Som presvedčený, že deštrukčnú korupčnú atmosféru, ktorá charakterizuje našu dobu, je možné ozdraviť len prostredníctvom mimoriadne dôslednej a politicky neovplyvňovanej práce zodpovedných pracovníkov pri objasňovaní konkrétnych prípadov, ktoré zneisťujú statočných ľudí a tých druhých podporujú v pocite, že im je dovolené všetko. Verím, pán minister, že aj vďaka profesionalite pri výkone práv a povinností vášho úradu sa budeme čoraz častejšie stávať svedkami presne opačného postupu, utvrdením statočných podnikateľov, že čestnosť sa opláca, a k potrebnému zneisteniu tých druhých."
V tejto súvislosti chcem vyjadriť na rozdiel od tej prvej interpelácie, kde nebudem žiadať, aby sa hlasovalo o nespokojnosti, pretože som objasnil, že s odpoveďou som spokojný vzhľadom na to, že pán minister mi ju ústne vysvetlil, v tomto prípade by som poprosil, aby bolo hlasované o nespokojnosti, pretože ja som sa nedostal k zásadným otázkam, ktoré v tejto interpelácii sa týkali konkrétnych postupov v konkrétnom daňovom kontrolnom prípade, k žiadnym významným odpovediam. Pána ministra Kažimíra vnímam ako človeka, ktorý dokáže odpovedať veľmi presne, používa pritom aj celkom sympatický jazyk, dokáže to oživiť, ale odpoveď, ktorá mi prišla, je odpoveď rýdzo byrokratická, ktorá nemá v sebe žiadne prvky, ktoré by som dokázal pociťovať ako snahu o skutočnú odpoveď, ale len ako snahu o povinné byrokratické zoštylizovanie niekoľkých slov, niekoľkých viet. A preto vzhľadom na to, že sa domnievam, že naozaj interpelácia smerovala k závažným pochybeniam pri výkone daňových kontrol, kde daňovníci sú postavení do role ľudí, ktorí sa dostávajú pod neúmerný tlak vzhľadom na to, že sú nútení mať svoje finančné prostriedky vzhľadom na dlhé vykonávanie kontrol a ich rôzne prerušovanie dlho blokované, takže to ohrozuje ich podnikateľské aktivity, že táto odpoveď nie je dostatočná.
Tretia interpelácia sa týka pána ministra školstva, vedy a výskumu, pána Pellegriniho. Bola podaná 11. augusta 2014 a napriek tomu, že v tom zozname odpovedí ešte nie je menovaná, predpokladám, že neurobím chybu, keď túto odpoveď vyhodnotím už teraz, aby sme zbytočne nečakali až na ďalšiu schôdzu, pretože odpoveď mi prišla v takmer v zákone stanovenom termíne. Keďže túto interpeláciu som nemal možnosť predniesť, pretože bola doručená len písomne, dovolím si tak teraz v plnom rozsahu urobiť aj ústne.
Vážený pán minister, pri nástupe do funkcie vám želám veľa dobrých rozhodnutí. Predpokladám, že k jednému z nich môže prispieť aj táto interpelácia. Prísľub vášho predchodcu k prípadu Ota Žarnaya ma sklamal. Veril som, že archeológ, ktorý v zemi nachádzal pominuteľnosť moci, historik, ktorý vie, že osobnosti dejiny nevytvárajú, no menia, profesor vo veku, ktorý už umožňuje tušiť, čo má v našich životoch skutočnú cenu, naozaj som veril, že takýto človek dokáže pravdu nielen vidieť, ale aj pomenovať. Žiaľ, nestalo sa tak. Asi som chcel v ministrovi Dušanovi Čaplovičovi vidieť učiteľa, ktorého tak skvelo zahral František Smolík v smutne krásnom filme Vyšší princíp, učiteľa, ktorý v rozhodujúcej chvíli neposlúchne naliehanie svojich vystrašených kolegov, ale dá prednosť hlasu svojho svedomia. Viem, som naivný, no nehanbím sa za to, pretože v boji proti zlu, ktoré sa nám v krajine kopí, tí racionálni žalostne zlyhávajú. Kto to tu teda rozlúskne, pán minister?
V tejto súvislosti oceňujem, že v rozhovore publikovanom v týždenníku Plus 7 dní zo dňa 24. júla 2014 ste na otázku, či sa budete snažiť zistiť, čo sa na škole, kde Oto Žarnay pôsobí, stalo a aké to malo následky, odpovedali: "Určite áno, je to nádejné rozhodnutie, pretože prípad Žarnay už prekročil nielen hranice Obchodnej akadémie na Polárnej ulici v Košiciach, ale aj hranice samotného učiteľského stavu a stal sa jedným zo znepokojivých symbolov doby."
V spomínanom rozhovore ma však zarazil jeden moment. Hovoríte tam, že nestrpíte, aby niekto, kto poukáže na nekalosti na pracovisku, skončil ako nezamestnaný, a že ak Oto Žarnay stále nemá prácu, určite mu ju sa pokúsite nájsť v školstve, veď v jeho regióne sú aj iné školy. Je to pekné a asi aj potrebné gesto, veď učiteľ Žarnay dnes žije z mesačnej podpory 117 eur, no je to gesto hodné skôr Petra Pellegriniho, nie však ministra školstva. Úlohou ministra sa predsa nemôže stať hľadanie pracovných miest pre nespravodlivo poprepúšťaných učiteľov. Minister musí hľadať spôsob, aby k takýmto zlovestným demoralizujúcim aktom nedochádzalo. A ak aj dôjde, tak trvať na spravodlivom riešení bez ohľadu na to, kto je čí. Akýkoľvek iný prístup oberá spoločnosť o vieru v spravodlivosť a vedie ju k sebazničujúcemu poznaniu, že bojovať so zlom sa neopláca.
Vážený pán minister, prípad Ota Žarnaya vám dáva príležitosť preukázať osobnú i funkčnú odvahu. Na vaše vyjadrenie dnes čaká 60-tisíc vašich učiteľov. Tí by sa mali práve prostredníctvom vás dozvedieť, či je Oto Žarnay nespokojný frfloš, ktorý si špiní do vlastného hniezda, alebo osobnosť hodná nasledovania. Váš názor potrebujú poznať učitelia najmä preto, aby vedeli, ako sa majú zachovať, ak sa s podobným zlom, s akým sa stretol učiteľ na tejto škole a predseda rady školy Oto Žarnay, stretnú raz aj oni. Určite si uvedomujete, že tu nejde o rétorické dramatizovanie súboja medzi odvahou a zbabelosťou, ale o zastavenie masívneho plytvania s verejnými zdrojmi, ktoré nám všade chýbajú a ktoré, ako to vyplýva aj z vášho rozhovoru, ste sa rozhodli v školstve zastaviť. Z tohto nevyhnutne vyplýva, že učiteľ Žarnay a tí, ktorí si z neho zoberú príklad, sa stávajú vašimi spojencami. Ak s tým súhlasíte, potom vám neostáva nerobiť nič iné, ako osobne zájsť do Košíc a overením faktov priamo z pôdy Obchodnej akadémie na Polárnej ulici oznámiť Slovensku, že minister školstva si považuje za česť podať učiteľovi Žarnayovi ruku a že bude nekompromisne trvať na tom, aby ľudia, ktorí statočného učiteľa znevážili, boli spravodlivo potrestaní. Iste, nebude to ani pre vás ľahké, pretože nečetné záujmy mocných sú tu spletené veľmi pevne, no veľkosť rizika, ktoré vám pri takomto úsilí hrozí od tých, ktorým naštrbíte presvedčenie o vlastnej všemohúcnosti, bude vyvážená veľkosťou uznania, ktoré pre vás i pre vašu stranu z takéhoto prístupu vyplynie. Možno ste sa pri poslednej vete pousmiali a moju starosť o dobré meno strany SMER považujete za politickú zlomyseľnosť, no nie je tomu tak.
Som presvedčený, že veľkosť morálneho úpadku našej krajiny nám už veľký priestor na bezduché politické šarvátky neponecháva. Ak nedokážeme ľuďom vrátiť vieru v spravodlivosť prostredníctvom takýchto jednoduchých a jednoznačných prípadov, potom je na mieste otázka, ako obstojíme pri vážnejších skúškach, ktoré nás akiste čakajú, nech už môže ísť o oveľa viac ako o jedného nespravodlivo vyhodeného učiteľa. Absencia morálnych inštinktov sa nám môže veľmi kruto vypomstiť, vlastná história nám k tomu ponúka dostatok príkladov. Obávam sa našich budúcich možných zlyhaní a zároveň verím, že dnes ešte máme možnosť im zabrániť. A ak chceme poctivo začať, tak kde inde ako v školstve. Náuka k občianskej statočnosti je veľmi potrebná, ešte lepšie ako podľa učebných osnov sa nám ju podarí do myslenia žiakov vštepiť pomocou osobných príkladov, to je napokon vždy najúčinnejšia metóda, a to vo všetkom.
Vážený pán minister, ste naozaj nezvratne rozhodnutý ponúknuť učiteľom, študentom a napokon aj nám všetkým prostredníctvom prípadu učiteľa Žarnaya presvedčivý príklad osobnej statočnosti a občianskej odvahy? To je moja interpelačná otázka, na ktorú vás prosím o odpoveď.
Vašu odpoveď som, vážený pán minister, dostal dnes. Bola mi doručená, vy ste ju napísali zrejme už pred niekoľkými dňami, nie je dôležité, že som čakal teda na túto odpoveď dosť netrpezlivo, dôležité je to a to ma mrzí, že táto odpoveď nie je odpoveďou, ktorú by som po tom rozhovore, ktorý ste publikovali v médiách, kde ste teda jasne povedali, že chcete tento prípad vyriešiť, čakal.
Mám pocit, že opäť som sa dočítal slová, ktoré som už počul od vášho predchodcu pána bývalého ministra a súčasného poslanca Dušana Čaploviča: urobím, zistím, preverím, pošlem kontrolu, porozprávam sa so zriaďovateľom... Je to iste možnože správne, že volíte takýto jemný, opatrný postup, ale určite súhlasíte s tým, že tento prípad už nie je prípadom zo včerajška, a hovoriť o tom, že si potrebujeme niektoré fakty osvetliť, ozrejmiť, zistiť, aby sme rozhodli správne, je po takmer dvojročnej anabáze, ktorá sprevádza prípad Ota Žarnaya, už mierne nenáležité.
Ja by som bol veľmi rád, keby ste sa, možno mimo tohto textu, ktorý už nezmeníte, ktorým ste mi odpovedali na moju interpeláciu, vyjadrili možno aj tu, veď ste tu prítomný, a keď nie, tak možnože ešte urobili vyhlásenie nie pre mňa, ale pre svojich učiteľov, ktorí by určite ocenili, že by počuli, akým jasným spôsobom chcete dať odkaz, či učiteľa, ktorý sa postaví proti zlu, ktorý riskuje svoje zdravie, svoje postavenie, svoje zamestnanie a v mene možno tých, ktorí nemajú toľko odvahy, dokázal označiť korupčné správanie vo svojej škole, vo svojom okolí, možnože aj s nejakými omylmi. To je, netvrdím, že absolútna pravda je len vždy v tom, kto sa ozve, ale v takomto prípade by bola veľmi potrebná vaša reakcia už nie toho typu, že si to dáte overiť, ale že jednoznačne chcete vyjadriť svoje uznanie, že vôbec takíto učitelia dokážu ozvať sa tam, kde ostatní mlčia. Budem veľmi rád, ak teda využijete už krátky čas, ktorý možno by bolo treba pre takúto príležitosť si ponechať, už neodkladať to na ďalšie kontroly a pri svojej prvej návšteve Košíc, tak ako mi to tu píšete v odpovedi, naozaj sa stretnete s týmto učiteľom, možno by to bolo úplne namieste, keby sa tak udialo na pôde školy, kde tento učiteľ pôsobil 17 rokov, a keby ste vyjadrili možno nie svoje vyšetrovacie závery, ak teda stále nestačí to, že aj kontrolór župný potvrdil, že podanie a zistenia pána učiteľa boli pravdivé, ale keby ste vyjadrili svoje presvedčenie, že si takéhoto učiteľa naozaj vážite a že ste ochotní taký odkaz, ktorý by bol veľmi elegantný, ak by ste dokázali mu pred kamerami podať ruku a vysloviť mu uznanie, takýto odkaz 60 tisícom učiteľov dali. Určite by to bolo lepšie, ako hovoriť o ďalších zisťovaniach, ďalších kontrolách a ďalších krokoch, ktoré môžu mať za cieľ práve len toľko, aby sme nemuseli odpovedať včas a aby sa tá odpoveď s časom, ktorý plynie, postupne rozplývala a nebolo nutné jasne odpovedať.
Veľmi by som si cenil, keby ste slová, ktoré zazneli v tom novinovom rozhovore, potvrdili spôsobom, že nebudete hľadať miesto pre pána učiteľa Žarnaya, ale že dáte jasný signál, ako mienite pristupovať k ľuďom, ktorí v školstve dokážu prehovoriť tam, kde ostatní mlčia. Je to veľmi dôležité, nie pre učiteľa Žarnaya, ale pre učiteľov všetkých aj pre celú spoločnosť.
Ďalšia moja reakcia na odpovede na interpelácie sa bude týkať pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka. V tomto prípade mám až 3 interpelácie, v istej postupnosti ich teraz poviem. Pána ministra pôdohospodárstva zastupuje... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Zastupuje pán podpredseda vlády Ľubomír Vážny.
Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Prvá interpelácia sa týkala takej úsmevnej veci, prejdeme ju veľmi rýchlo kvôli tomu, že tie ďalšie sú vážnejšie, ale neni vždy dôležitý len rozsah prostriedkov finančných, je dôležitá aj tá skrytá, ten skrytý odkaz, ktorý je spojený s konkrétnym dianím. V tomto prípade sa jedná o poskytnutie ubytovania na rok v lesníckej chate za nájom 150 eur. Je to suma, o ktorej som si dovolil vzniesť pochybnosť, že prenajať na rok lesnícku chatu za 150 eur, ktorá má niekoľko postelí, znamená, že si ceníme nájom takejto postele na jeden deň, na jednu noc na 3 alebo 4 centy a že nie je v poriadku, ak sa takýmto spôsobom hospodári so štátnym majetkom.
Odpoveď, ktorá mi prišla od pána ministra, zašla do takých vôd, ktoré, si myslím, že nepatria do reakcie, a bolo tam vyslovene spomenuté, že sa jedná o nejaké osobné problémy nejakého zamestnanca so svojím zamestnávateľom. Ja si myslím, že ak sú fakty dané, tak treba na fakty odpovedať, a nie sa zmieňovať o tom, že je to nejaký osobný spor dvoch ľudí. Myslím si, že je dnes bežné, že v lepších hoteloch za jednu noc pomaly zaplatí takáto čiastka, ako tu sa platí za ročný nájom. Je to štátny majetok a predpokladám, že by bolo veľmi správne, aby sa so štátnym majetkom narábalo oveľa hospodárnejšie.
Ale poďme na tie ďalšie interpelácie. Táto mala číslo 27, prosím, aby sa hlasovalo o tom, či je alebo nie je odpoveď náležitá, môj názor je, že nie je. A to sa bude týkať aj interpelácie, ktorá je zaznamená pod číslom 29, tiež sa týka pána ministra pôdohospodárstva Jahnátka. Tu je reč o poľovných revíroch, ktoré som si dovolil o nich rozprávať v súvislosti s už dlhodobo, dlhodobo vykonávanou snahou o zmenu zákona o prenajímaní poľovných revírov, kde existuje tá známa diera v zákone, ktorá umožňuje revíry, kde má štát podiel medzi 50 a 66 %, prenajímať bez súťaže. Dostal som na svoje otázky odpovede, ktoré musím považovať za presné, nemôžem povedať, že by boli nepresné, pretože naozaj som z ich odpovedí aj z prehľadov získal základné informácie, ktoré sa vzťahujú k obojim otázkam, takže dopredu avizujem, že túto odpoveď budem považovať za dostatočnú z hľadiska jej zodpovedania, ale mám tu zásadnú otázku, čo sa týka skutočnosti, že prenájmy, tak ako boli v týchto revíroch preplatené, teda nájomné, je v porovnaní s tými prenájmami, ktoré sa uskutočňujú na základe súťaže, podozrivo nízke. Ak vieme, že v zariadení bežne je možné získať nájom v rozsahu až 40-, 50-, 60-tisíc eur, tak keď štát získa v týchto revíroch nájomné len 2, 3 alebo 4 tisícky eur, je naozaj veľmi podozrivo nízky nájom a vzbudzuje otázky, či je takáto nájomná zmluva, aj keď v súlade so zákonom, aj v súlade so záujmami štátu. Preto si dovolím avizovať už teraz v tejto chvíli, že tieto nájmy, ich výška, ich porovnanie s možnými tržnými nájmami budú predmetom môjho záujmu do budúcnosti.
Posledná interpelácia sa týka záležitosti, ktorej chcem venovať relatívne najviac miesta, pretože je to interpelácia, ktorou som chcel sa dozvedieť od pána ministra skutočnosti týkajúce sa odvozu dreva, ktorý bol vykonávaný a ktorý je vykonávaný v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky. Je tu zásadné podozrenie, že súťaž, ktorá sa uskutočnila pre výber nového dodávateľa odvozu na tomto podniku, nebola vykonaná v záujme tohto štátneho podniku ani v záujme Slovenskej republiky. O čo tu ide? Podnik vyhlásil verejnú súťaž na získanie odvozcov dreva na celom území svojho podniku. Táto súťaž bola vykonaná nie vlastným odborom podniku, ale externým dodávateľom, čo samo osebe vzbudzuje isté otázky a podozrenie, ale v mojej interpelácii je zodpovedaná táto, tento pocit, že nebolo všetko v poriadku tým, že sa podnik snažil vyhnúť rizikám, ktoré vznikli by z toho, že vlastní zamestnanci, ak by urobili nejaké pochybenie v súťaži, tak by nemohli byť postihnutí viac ako štvormesačným platom, kdežto externá firma, ktorá bola vybratá na tento účel, garantuje prípadné škody v plnom rozsahu, ich sanáciu. Dobre, budiž, je to možno celkom praktický postup, aj keď potom je možná otázka, že prečo sme si vytvorili vlastný odbor na verejné obstarávanie, keď mu neveríme, resp. keď jeho služby nevyužívame. Namiesto toho sa našla firma, ktorá bola nájdená prieskumom trhu, tá vykonala tieto práce za mandátnu zmluvu, ktorá je uzavretá na rok v rozsahu 23-tisíc eur. Takže tieto peniaze by som si dovolil hodnotiť ako nie celkom účelne vyčerpané, ale v tom nie je podstata interpelácie. Dobre, keď to nemohli urobiť vlastní, urobili to cudzí a urobili to za externé peniaze, možno tí vlastní mali v tej chvíli práce dosť. Problém je úplne niekde inde, a ten problém je závažný, pretože, preto som si túto interpeláciu nechal aj na záver. Jedná sa tu o veľmi zvláštne výsledky verejného obstarávania, ktoré vybralo prepravcov dreva v tomto podniku štátnom na najbližšie štyri roky. Dovolím si vám povedať zásadné číslo, ktoré je s tým spojené. Na najbližšie roky táto externá firma za tých 23-tisíc eur mandátnou zmluvou objednaná vysúťažila za celý podnik cenu, ktorá hovorí, že sa bude odvážať za 6 eur a 33 centov kubík dreva. Zdanlivo banálna čiastka. Prečo nehovorím? No preto, lebo touto čiastkou, touto cenou sa budú násobiť milióny. Ak by sme aj vychádzali z istej nepresnosti v tejto chvíli, že nevieme presne odhadnúť, koľko tých kubíkov dreva v najbližších rokoch tento podnik odvezie, tak môžme urobiť kalkuláciu, ktorá nebude ďaleko od pravdy, a kvôli poriadku sa budeme držať na spodnom prahu, že v najbližšom období, v najbližších rokoch tento podnik odvezie ročne 800-tisíc kubíkov cudzími, na ktorých sa vzťahuje táto zmluva, aj keď pravdepodobnosť je taká, že ich bude okolo 1,2 mil., ale držme sa pri zemi, a že teda rátajme, že tých kubíkov bude 3,2 mil.
No ak takouto čiastkou prenásobíme sumu, ktorá bola víťazná, 6 eur 33 centov, dostávame sa k sume vyše 7 mil. eur. Hovoríme len o jednom, jedinom výkone, o jednom zrniečku z mozaiky výkonov a práce a povinností, ktoré má štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Naozaj nie je, nemožno vidieť za touto sumou nejaké komplexné práce v lese. Je to len externý odvoz. Prečo je tá suma zvláštna, táto víťazná suma? No, preto, lebo ak sa pozrieme na skutočnosti, ktoré tu boli doposiaľ, tak môžme hovoriť o fakte, že plán na tento rok hovorí len o 5 eurách aj 71 centov, alebo skutočnosť, len vlani o 4 eurách aj 26 centov, alebo skutočnosť prvých piatich mesiacov tohto roku 4,52 eura. Otázka je tu jasná, ten rozdiel predstavuje 40-49 %, o polovicu, a preto je tu moje poďakovanie za odpoveď pánovi ministrovi na túto interpeláciu, celkom úprimné, pretože on mi skutočne poskytol informácie, z ktorých som tieto údaje mohol čerpať. Požiadal som o ne, dostal som ich, len neviem, či ich rovnako čítam ako pán minister. Sú hrozivé, pretože rozdiel, keď by som bol išiel na to veľmi to jemné také porovnanie, aby som nehľadal ten najväčší rozdiel, tak v každom prípade dostaneme možnože pri tom porovnaní, tom najjemnejšom, že teda budeme brať tú skutočnosť, tú najvyššiu v tomto roku, za tých prvých päť mesiacov, 4,52 eura, tak takouto súťažou tento podnik príde, uzavretou súťažou, zmluva je urobená, nieže je tu nejaká vízia, príde o 5,8 mil., ak bude podľa takto uzavretej súťaže postupovať. Ak to zoberiem to horšie číslo, teda ten väčší rozdiel, tak to bude tých 7 miliónov. No v každom prípade tu lietajú milióny. V čí prospech bola urobená takáto verejná súťaž, ktorá úplne jasne vybrala dodávateľa, ktorý je evidentne drahší ako skutočnosť, ktorú zabezpečovali doterajší dodávatelia služieb? Takáto otázka má iba jednu odpoveď. No je to v prospech toho dodávateľa, ten, ktorý vyhral. Určite to nie je v prospech štátu, určite to nie je v prospech štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky.
Mám aj ďalšie informácie, ktoré hovoria, že v niektorých prípadoch sú to v skutočnosti autá tie isté, len tí, čo jazdili lacnejšie, touto súťažou neprešli, vyhral ju niekto, kto možno tie autá ani nemal, a tie isté autá opäť vozia, ale už v službách iného dodávateľa, ktorý pracuje s tým navýšením jednotkovej ceny o 30, 49 % vyššej, ako bola skutočnosť, akou boli evidované výkony odvozovaného dreva doteraz. Je to veľmi dôležité zistenie, nie kvôli tomu, aby sme teraz kritizovali len podnik, ministra, že takéto niečo vôbec je možné, ale aby sme z tejto interpelácie urobili jasný záver, že treba takéto konanie zastaviť a že nie je veru v poriadku a nie je to ani možné, aby sme na najbližšie roky 2015, '16, '17, tak ako je zmluva uzatvorená, postupovali podľa tejto zmluvy. Alebo ak áno, ak je nevypovedateľná, ak musí byť táto zmluva naďalej udržiavaná v činnosti, platnosti, tak potom tu vznikne len otázka, kto to uhradí.
Je možné zmieriť sa s tým, že sme urobili súťaž, ktorá pripraví štátny podnik o niekoľko miliónov eur na jednom jedinom výkone? Určite súhlasíte, že takéto niečo možné nie je, a ak, teda poprosím pána ministra Jahnátka prostredníctvom členov vlády, ktorí ho tu zastupujú, aby sa na tento prípad pozrel veľmi jasným a kritickým okom. Som presvedčený, že tu nemôžme sa baviť o nejakej konfrontácii, že opozičný poslanec si nachádza tému a naháňa vládneho ministra a snaží sa mu znepríjemňovať život. My predsa nie sme, vážený pán minister Jahnátek, každý na inom brehu. Vy máte akurát o niečo väčšie možnosti, ako ich má poslanec. Ale myslím, že záujem musíme mať úplne rovnaký, aby sa hospodárilo poriadne, aby sa nezneužívali prostriedky. Ak som tu rozprával o Žarnayovi, tam hovoríme o pár tisíc eur, pár desiatok tisíc. Hovoril som o chate. V tomto prípade hovoríme už o miliónoch, ktoré evidentne sú rozbehnuté spôsobom, ktorý poškodí štátny rozpočet, financovanie štátneho podniku, jeho ekonomickú efektívnosť. Preto budem veľmi vďačný, ak táto interpelácia, táto jedna jediná, ak by som už nemal mať väčšie ambície, doviedla nielen k tomu, že budeme hlasovať o mojej nespokojnosti, ja kľudne môžem byť s touto interpeláciou, s touto odpoveďou spokojný, lebo ja som sa vlastne dozvedel všetko, na čo som sa pýtal, nič mi nezamlčali. Len som vyčítal z toho tieto otrasné, hrozivé a veľmi nepríjemné fakty, že na tomto podniku sa vďaka tejto súťaži idú pomíňať nehospodárnym spôsobom milióny eur navyše. Je tu aj fakt, ktorý by mohol zaujímať ešte tých, ktorí by išlo do detailov, že na niektorých závodoch sú to ešte väčšie rozdiely, ale úplne postačí, keď ostaneme pri hodnotení údajov za podnik.
Úplne postačí, ak pán minister Jahnátek sa na údaje, ktoré mi poslal, pozrie práve týmto okom, a ak urobí jasné závery v tom smere, že nie je možné, aby takáto súťaž prebehla, a ak prebehla, aby bola zrušená, a ak nemôže byť zrušená, aby tie nehospodárne vyhádzané milióny zo štátnych prostriedkov ktosi veľmi jasne a presne uhradil z prostriedkov nie štátnych.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Neautorizovaný
15:25
Vystúpenie v rozprave 15:25
Peter PellegriniTakže, takže v tomto prípade som názor nezmenil, ale ani som vám neodpovedal takým štýlom, že chcem zas niečo oddialiť, ja, to je v priebehu troch týždňov, je ten termín, ktorý je už stanovený pre môj výjazd do Košíc, a osobne budem nielen na pôde akadémie, ale priamo u predsedu samosprávneho kraja, u šéfa odboru školstva, chcem hovoriť s kolegami pána, pána Žarnaya, aby mi povedali tiež svoj pohľad na vec, ktorí pracujú alebo s ním pracovali tie roky na tej obchodnej akadémii, takže verte, že si urobím veľmi dobrý obraz osobne, nie na základe nejakých spisov a kontrol, ale priamo chcem počuť tých ľudí, a potom sa ešte raz k tomu, raz a navždy definitívne vyjadrím a moja ponuka pomôcť aj v tej pracovnej stránke pánu Žarnayovi, samozrejme, naďalej trvá a je na ňom potom, ako sa rozhodne, keď nejaké ponuky mu ja, samozrejme, dám. Ale takisto, pokiaľ to bude možné, tak tieto osobné veci ja s ním budem riešiť bez potreby medializácie. Ja si nechcem na ňom robiť ani kampaň, ani politiku, ale, samozrejme, čo sa týka toho zásadného stanoviska, tak to zverejním veľmi jasne a verejne.
Ďakujem pekne, ja len krátko, ale pán poslanec ma vyzval, že keď som tu, aby som zareagoval. Ja, pán poslanec, som sa stretol - to bolo jedno z prvých mojich rozhodnutí - a bez potreby medializácie som prijal pána Žarnaya u mňa v kancelárii a dlho sme sa rozprávali a neviem, či o tom viete alebo neviete, ale som vám to zmienil v tej odpovedi, takže nepotreboval som z toho robiť žiadne nejaké teatrálne gestá. A áno, už mám aj konkrétny dátum môjho výjazdu do Košíc, kde tak, ako vám popisujem v mojej odpovedi, naozaj chcem hovoriť so všetkými zúčastnenými, lebo tak je to, myslím si, správne, a potom ako budem mať ten ucelený obraz, tak, samozrejme, ja zaujmem a verte, že jasné stanovisko pre všetkých 60-tisíc učiteľov, a trvá to, čo som povedal v rozhovore, nestrpím, aby ktokoľvek, kto upozorní na nekalé správanie sa kohokoľvek, bol potom následne potrestaný, a nie naopak.
Takže, takže v tomto prípade som názor nezmenil, ale ani som vám neodpovedal takým štýlom, že chcem zas niečo oddialiť, ja, to je v priebehu troch týždňov, je ten termín, ktorý je už stanovený pre môj výjazd do Košíc, a osobne budem nielen na pôde akadémie, ale priamo u predsedu samosprávneho kraja, u šéfa odboru školstva, chcem hovoriť s kolegami pána, pána Žarnaya, aby mi povedali tiež svoj pohľad na vec, ktorí pracujú alebo s ním pracovali tie roky na tej obchodnej akadémii, takže verte, že si urobím veľmi dobrý obraz osobne, nie na základe nejakých spisov a kontrol, ale priamo chcem počuť tých ľudí, a potom sa ešte raz k tomu, raz a navždy definitívne vyjadrím a moja ponuka pomôcť aj v tej pracovnej stránke pánu Žarnayovi, samozrejme, naďalej trvá a je na ňom potom, ako sa rozhodne, keď nejaké ponuky mu ja, samozrejme, dám. Ale takisto, pokiaľ to bude možné, tak tieto osobné veci ja s ním budem riešiť bez potreby medializácie. Ja si nechcem na ňom robiť ani kampaň, ani politiku, ale, samozrejme, čo sa týka toho zásadného stanoviska, tak to zverejním veľmi jasne a verejne.
Neautorizovaný
15:37
Teraz vás oboznámim stručne s odpoveďami. Začnem s pánom ministrom Jahnátkom. Jednak preto, že tá odpoveď prišla, prišla načas na rozdiel od tej druhej, a jednak preto, že tá odpoveď vcelku spĺňa moje požiadavky alebo predstavy o odpovedi na interpeláciu. Popísala skutkový stav, popísala pomerne vyčerpávajúco, aspoň predpokladám, že vyčerpávajúco, jednotlivé kroky, ktoré sa uskutočnili v tejto veci na to, aby sa tejto činnosti zabránilo, v pokračovaní tejto činnosti zabránilo, a napriek tomu, že by som sa asi celkom na 100 % so všetkými konštatáciami uvedenými v tejto odpovedi, nestotožnil, čo je ale celkom prirodzené, tak považujem tú odpoveď za uspokojivú a som s ňou viac-menej spokojný.
O to väčší kontrast je odpoveď pána ministra Žigu, ktorá prišla, a to sa teda podržte, s takmer mesačným opozdením oproti zákonnej lehote. Ja by som nejaké to zdržanie vedel pochopiť, keby išlo o nejaký mimoriadny komplexný problém, ktorý vyžaduje komunikáciu s Bruselom alebo s desiatkami subjektov. Tu išlo úplne o jednoduchú z môjho pohľadu záležitosť, ale objektívne, objektívne jednoduchú a ja vám prečítam to, čo mi prišlo s tým prakticky mesačným opozdením, lebo to, aká je obsahová stránka tej odpovede, po tomto obrovskom meškaní je, je o to väčšie sklamanie. Ja hneď poviem aj na margo toho, že či budem z toho vyvodzovať nejaké dôsledky právne. Iste, mohol by som, ale chcem byť veľkorysý a v nádeji, že sa to už nezopakuje, tak nad tým prižmúrim oko, aj keď, bohužiaľ, nie je to jav celkom ojedinelý. V tejto sále sme sa neraz stretli s tým, ako aj tento konkrétny minister a niekedy aj vláda ako celok sa snažia ignorovať, obísť alebo znevážiť Národnú radu. Takže toto len zapadá do tej, do tej mozaiky.
Takže teraz, ak dovolíte, odcitujem podstatnú časť tej odpovede:
"V dňoch 18. až 20. júla 2014 vykonali pracovníci Správy Národného parku Nízke Tatry terénny prieskum predmetného územia, pričom v oblasti vrcholovej stanice jestvujúceho vleku STIV Čertovica, a. s., na rozhraní ochranného pásma a..." (Ruch v sále.) Mohli by ste chvíľu vydržať, páni, kým skončím?! Ďakujem.
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni ministri, prosím o kľud.
Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
"... na rozhraní ochranného páska vlastného územia Národného parku Nízke Tatry bolo zistené narušenie pôdneho krytu a tým aj čiastočná likvidácia existujúcich trvalých trávnych porastov, čím došlo k porušeniu § 13 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Vzhľadom na prebiehajúce šetrenie nie je možné v tejto veci poskytnúť bližšie informácie o jeho výsledku. Dovoľujem si vás však ubezpečiť, že na základe záverov šetrenia budú v prípade zistení porušenia zákona vyvodené príslušné dôsledky."
Je to niekoľko viet, neviem, čo na tomto mohlo trvať dva mesiace. Ale aj v týchto niekoľkých vetách sa dá postrehnúť niekoľko pozoruhodných skutočností. Jednak to, že pracovníci správy národného parku vykonali ten terénny prieskum takmer tri týždne po tom mojom podnete a viac ako tri týždne po podnete pani starostky, ktorá sa tiež na toto ministerstvo obrátila, je pozoruhodné a znepokojujúce už aj preto, že pri účinnosti súčasnej techniky, ak si predstavíme, že by tá činnosť tam prebiehala počas tých troch týždňov, keď už boli o nej informovaní a nič neurobili, tak devastácia prírody, ktorá tam mohla nastať, by mohla byť potenciálne obrovská.
Druhé pozoruhodné tvrdenie z týchto niekoľkých viet je to, že údajne došlo k narušenie pôdneho krytu, ale len k čiastočnej likvidácii trvalých trávnych porastov. Keď si predstavíte, že tie trvalé právne porasty rastú na pôdnom kryte, ak sa naruší pôdny kryt, tak sa asi nemôžu len čiastočne narušiť trvalé právne porasty, ale asi úplne.
A po tretie, čo ma tu zaujalo v tej odpovedi, je to, že na jednej strane sa konštatuje porušenie zákona a na druhej strane sa v tej ďalšej vete to porušenie dáva len do akéhosi podmieňujúceho spôsobu s tým, že ak šetrenie ukáže porušenie zákona, tak sa z toho vyvodia patričné dôsledky. Čiže tiež je tu značný alogizmus medzi dvoma tvrdeniami.
A tá štvrtá vec, čo ma zaujala, že tá odpoveď vlastne nereaguje na tú moju zásadnú požiadavku, aby sa tá činnosť už bez ohľadu na to, ako dopadne to šetrenie, jednoznačne pozastavila, a až na základe toho definitívneho šetrenia akceptujem, teda že nesmiem byť oboznámený s jeho priebehom, aj keď si o tom myslím svoje, ale budiž, tak až na základe toho by potom len investor mohol alebo nemohol v tej činnosti pokračovať. Čiže dá sa naozaj aj v niekoľkých vetách, pokiaľ sú napísané šlendriánsky, a napriek mesačnému meškaniu nájsť celý rad absurdností. Takže asi vás ani neprekvapím, keď poviem, že s touto odpoveďou pána ministra Žigu uvedenou pod číslom 16 v tom zozname odpovedí, určite nemôžem súhlasiť.
O dva týždne neskôr, 14. júla, som sa obrátil so štyrmi interpeláciami na pána predsedu vlády.
Tá prvá sa týkala nejasností pri poskytovaní investičných stimulov pre Duslo, a. s.:
"Vážený pán predseda vlády, v týchto dňoch boli publikované informácie o tom..." (Ruch v sále.) Buďte takí dobrí, mám jedny hlasivky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás, rešpektujte kolegu.
Huba Mikuláš, poslanec NR SR
Čiže "... v týchto dňoch boli publikované informácie o tom, že, že Duslo, a. s., ušetrí na daniach 58 mil. eur výmenou za sľubovanú 300-miliónovú investíciu. V tejto súvislosti ste mali vyhlásiť, že túto dotáciu ešte posúdi vláda. Dovoľte mi, aby som sa v tejto veci na vás obrátil s interpeláciou pozostávajúcou z niekoľkých otázok.
1. Považujete ako predseda vlády, takúto formu a výšku zvýhodnenia Dusla, a. s., za oprávnenú a adekvátnu?
2. Je v súlade so stratégiou podpory podnikateľských subjektov zaostávajúcich regiónov Slovenska prednostne podporiť firmy na relatívne prosperujúcom západnom Slovensku?
3. Aké nástroje plánuje vláda využiť, ak by sa rozhodla túto formu diskutabilnej podpory zamietnuť?"
Z odpovede pána premiéra opäť odcitujem tú podstatnú časť:
"Navrhovaná investičná pomoc na realizáciu investičného zámeru spoločnosti Duslo, a. s., nie je prednostná. Spoločnosť Duslo, a. s., podala investičný zámer a splnila zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci a preukázala reálnosť a udržateľnosť investičného zámeru. Realizácia investičného zámeru spoločnosti Duslo, a. s., zabezpečí rozvoj a výraznú modernizáciu podporujúcu dlhodobú konkurencieschopnosť výrobného závodu tejto spoločnosti, čo bude mať pozitívny vplyv na regionálnu zamestnanosť a hospodársky rast. Predložený investičný zámer tiež obsahuje také environmentálne parametre, ktoré sú v súlade s prioritami vlády SR v oblasti zakladania dlhodobých tendencií environmentálneho rozvoja Slovenskej republiky. Investičná pomoc pre Duslo, a. s., bude v prípade schválenia Európskou komisiou poskytnutá len vo forme úľavy na dani z príjmov, čo z pohľadu SR predstavuje pri danom investičnom zámere najvýhodnejšiu formu podpory."
Žiaľ, z tejto odpovede som sa nedozvedel niekoľko podstatných vecí, na ktoré som sa pýtal, najmä tieto:
Prečo v čase, keď sa celá sféra malého a stredného podnikania na Slovensku borí priam s existenčnými problémami, keď zároveň regionálne rozdiely medzi relatívne bohatým západom a relatívne chudobným východom Slovenska sa ďalej prehlbujú a keď investičné stimuly by mali byť poskytnuté len s podmienkou, že žiadateľ sa zaviaže vytvoriť dostatočné množstvo nových pracovných príležitostí, poskytujeme takýto investičný stimul veľkému a evidentne solventnému priemyselnému podniku, ktorý naň podľa všetkého nie je odkázaný. Podniku lokalizovanému v blízkosti Bratislavy, čiže v najbohatšom regióne Slovenska, navyše podniku, ktorý sa, pokiaľ viem, explicitne nezaviazal vytvoriť nové pracovné príležitosti. To, že sa chystá modernizovať a ekologizovať svoju prevádzku, je síce chvályhodné, ale zároveň je to len nevyhnutný predpoklad konkurencieschopnosti a budúcej prosperity každého výrobného podniku a musí ísť jednoznačne o prvoradý záujem toho-ktorého podniku, resp. jeho majiteľov. Štát by ho, resp. ich, týchto majiteľov, mal k takejto aktivite pobádať, ale nie je jeho úlohou im pritom aj finančne pomáhať a ešte k tomu na úkor tých, ktorí to potrebujú oveľa viac. Z týchto dôvodov nepovažujem odpoveď pána premiéra na túto moju interpeláciu za uspokojivú.
S ďalšou interpeláciou som sa obrátil na pána premiéra vo veci nedávno diskutovanej aj v Národnej rade, a to vo veci ťažby uránu. Tá interpelácia mala takéto znenie:
Vážený pán predseda vlády, koncom mája tohto roku sme boli nútení v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať návrh novely geologického zákona, týkajúci sa ťažby uránu. Vzápätí Národná rada tento návrh schválila. Nechcem teraz hodnotiť kvalitu pôvodne predloženého ani definitíve prijatého zákona, chcem sa na Vás, vážený pán premiér, obrátiť s interpeláciou v trochu inej veci. Minister hospodárstva Slovenskej republiky dňa 14. 12. 2012 podpísal s kanadskou ťažobnou firmou European Uranium Resources Memorandum o porozumení a spolupráci (ďalej len memorandum), v ktorom sa v súvislosti o s ťažbou uránu v lokalite Jahodná - Kurišková jednoznačne píše, že, citujem:
"Ministerstvo hospodárstva SR bude podporovať povoľovací proces." Aj ďalšie časti memoranda vyjadrujú ústretovosť ministerstva hospodárstva voči ťažobnej spoločnosti za podmienky splnenia určitých pomerne všeobecne formulovaných požiadaviek. Takéto znenie memoranda je v zjavnom rozpore nielen s vôľou obyvateľov dotknutého regiónu a s názorom 113-tisíc signatárov petície na túto tému, ale aj s nedávno prijatou novelou geologického zákona a viacerými konštatáciami, uvedenými v dôvodovej správe k tejto novele.
Dovoľte, vážený pán premiér, aby som sa na vás tejto súvislosti obrátil s niekoľkými otázkami:
1. Je naďalej platné vyššie uvedené memorandum?
2. Ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná, potom z toho logicky vyplýva záver, že medzi postojom ministerstva životného prostredia a ministerstvom hospodárstva k tej istej problematike je zásadný rozpor.
3. Keďže ide o dva rezorty vlády, ktorej ste predsedom, zaujímal by ma váš názor na to, ako k takémuto rozporu mohlo dôjsť, ako aj to, ako chcete túto kolíznu situáciu, na ktorú poukázali aj obyvatelia najakútnejšie dotknutého regiónu a početné mimovládne organizácie, riešiť.
Z odpovede pána premiéra odcitujem len stručne. V úvode ma poučil, že memorandum nemá právne záväzný charakter, čo som však aj vedel už predtým a nikdy som netvrdil, že je to inak. Zároveň ma ubezpečuje, že v prípade, že by k akejkoľvek ťažbe došlo, že bude musieť byť v súlade s platným právnym rámcom Slovenskej republiky a Európskej únie. A podstatný je ten záver jeho odpovede:
"Vážený pán poslanec, na základe vyššie uvedeného nevidím v konaní ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia žiadny zásadný rozpor alebo kolíznu situáciu."
Ja ten zásadný rozpor naďalej vidím, a keď som sa naň pýtal pána premiéra, predpokladal som, že keď už aj nevyjadrí nejakú vďaku, že ho niekto na takýto zásadný rozpor medzi dvoma rezortmi jeho vlády upozorní, takže aspoň v tichosti urobí všetko pre to, aby tento zásadný rozpor v praxi prestal existovať, že teda toto dnes už priam absurdne znejúce memorandum, ako sa hovorí po česky, "sprovodí" zo sveta. Aj keď viem, že pán premiér nepatrí k tým, ktorí si radi priznávajú svoje chyby, predsa len ma trochu prekvapilo, ako sa ma snaží presvedčiť, že medzi čiernou a bielou nie je vlastne žiadny rozdiel. Otázka znie, či ho naozaj nevidí, alebo ho len z nejakých dobre utajených dôvodov nechce vidieť. Pochopiteľne ani s touto odpoveďou nemôžem byť spokojný.
Keďže bolo obdobie, ktoré tesne nasledovalo po prvých personálnych zmenách vo vláde, nedalo mi, aby som sa neobrátil aj v tejto veci na pána premiéra. Odcitujem len časť mojej interpelácie:
"Vážený pán predseda vlády, nikto nespochybňuje vaše právo na to, rozhodovať, kto členom či členkou vládneho kabinetu bude a kto nie. Navyše spomínané zmeny vo vláde môžu vzbudzovať aspoň nepatrnú nádej, že vládna strana je schopná aspoň akej-takej sebareflexie. Napriek tomu v kauze rekonštrukcia vlády, vidím minimálne dva problémy, ktoré ma inšpirovali k tomu, aby som sa na vás obrátil s touto interpeláciou obsahujúcou dve jednoduché otázky. Odpoveď na ne má právo poznať nielen každý poslanec Národnej rady, ale aj každý občan, obyvateľ Slovenskej republiky.
1. Aké konkrétne hodnotiace kritériá používate pri rekonštrukcii vlády, resp. pri personálnych výmenách na postoch členov vlády a štátnych tajomníkov?
2. Prečo neboli z postu člena vlády odvolaní aj niektorí ďalší jej členovia?
Keďže sa najviac venujem životnému prostrediu, zaujímalo by ma, prečo nebol zo svojej funkcie odvolaný minister životného prostredia pán Peter Žiga. A na základe akých hodnotiacich kritérií ste, vážený pán premiér, dospeli k záveru, že svoj post zastáva lepšie ako napríklad páni Čaplovič alebo Malatinský? Následne som uviedol len niekoľko dôvodov, pre ktoré som presvedčený, že by pán Žiga mal nasledovať týchto dvoch členov vlády. No, a tá odpoveď pána premiéra bola veľmi lakonická a opäť z môjho pohľadu neuspokojivá:
"Vážený pán poslanec, v odpovedi na vašu interpeláciu z 36. schôdze Národnej rady v súvislosti so zmenami vo vláde vám ďakujem za prejavený záujem o úspešnosť realizácie vládneho programu. Zmeny vo vláde, ktoré nastávajú počas volebného obdobia pri plnení jej programového vyhlásenia, nemusia súvisieť so zlyhaním osôb, ale s prehĺbením dynamiky pri jeho plnení. Toto bolo kľúčovým kritériom pri zostavovaní vlády a ním sa hodlám riadiť aj do budúcna. S úctou Robert Fico."
Nemôžem si pomôcť, vážený pán premiér, ale nemôžem s tým opäť súhlasiť. Nemôžem totiž súhlasiť s tým, že pôsobenie ministerstva životného prostredia pod vedením jeho súčasného šéfa je prejavom dynamiky pri plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Keby som chcel byť ironický, tak poviem, že iba ak by sme hovorili o dynamike v cúvaní. A teda vás asi neprekvapí, že nie som spokojný ani s touto odpoveďou.
No a vidím, že ste už unavení, tak už tú poslednú interpeláciu, ktorá sa týkala zámerov na vybudovanie nového jadrovo-energetického zdroja v Jaslovských Bohuniciach a s postojmi Enelu, postojmi štátu a pod. k tejto problematike, tak tohto sa teda skrátka týkala tá moja posledná interpelácia.
Napriek tomu, že naše názory na budúcnosť slovenskej energetiky a špeciálne na budúcnosť získavania energie z jadra, naše názory - teda názory pána premiéra a moje - sa diametrálne odlišujú, tak odpoveď na túto moju interpeláciu hodnotím aspoň ako relatívne konkrétnu. Je dostatočne obšírna, aj keď niekedy reaguje zase na veci, na ktoré som sa nepýtal, a menej reaguje na veci, na ktoré som sa pýtal, ale to sa už asi v tomto volebnom období nezmení, ale napriek tomu v tomto prípade by som sa vedel s tým, ako pristúpil k odpovedi na interpeláciu, vyrovnať a nežiadam, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s touto odpoveďou.
Napokon o tom, aká bude skutočná budúcnosť jadra na Slovensku a čo všetko nás to celé bude ešte stáť, ukáže až realita. A ja predpokladám, že realita mi dá za pravdu k tej skepse, ktorú prechovávam voči tomuto zdroju energie a takto chápanej budúcnosti Slovenska. Napokon čiastočne mi dáva za pravdu aj dnes publikované stanovisko jedného z predstaviteľov ČEZ-u, ako jedného z nádejných budúcich majiteľov Slovenských elektrární, ktorý si nevie predstaviť, že by ČEZ do celého tohto projektu vstúpil aj s tým, že by mal na krku dostavbu Mochoviec. Hovoríme tu o dvoch jadrovkách, ale o podobnej téme, takže je to ďalší symptóm, ktorý dokumentuje, že ak nechceme tuná zadlžiť tento štát na niekoľko generácií a saturovať prípadným novým súkromným vlastníkom Slovenských elektrární straty, ktoré by im spôsobilo, keby si zobrali na krk dostavbu toho nového zdroja v Bohuniciach a dostavbu Mochoviec, tak by sme mali naozaj tú prípravu novej energetickej politiky dôkladne premyslieť a prediskutovať podľa možnosti aj v Národnej rade, kým ju prijmeme a schválime.
Čiže zrekapitulujem tie položky z toho prehľadu odpovedí členov vlády, s ktorými som vyjadril nespokojnosť, sú uvedené pod číslom 16, 36, 38 a 39.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení členovia, členka vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dňa 1. júla som sa na podnet starostky Vyšnej Boce obrátil na vecne príslušných ministrov, teda ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pána Jahnátka a na ministra životného prostredia pána Žigu, s interpeláciami, ktoré som tu aj ústne predniesol, preto ich, samozrejme, nebudem opakovať. Išlo o, len na pripomenutie, išlo o - podľa všetkého - nelegálny zásah do prirodzených biotopov v Národnom parku Nízke Tatry, v katastrálnom území Vyšnej Boce a podstatou mojich dvoch stručných interpelácií bolo dosiahnuť, aby sa príslušní ministri začali touto problematikou zaoberať, v prvom rade, aby tento podľa všetkého protiprávny postup investora zastavili, aby ho teda patrične vyšetrili a vyvodili z neho dôsledky.
Teraz vás oboznámim stručne s odpoveďami. Začnem s pánom ministrom Jahnátkom. Jednak preto, že tá odpoveď prišla, prišla načas na rozdiel od tej druhej, a jednak preto, že tá odpoveď vcelku spĺňa moje požiadavky alebo predstavy o odpovedi na interpeláciu. Popísala skutkový stav, popísala pomerne vyčerpávajúco, aspoň predpokladám, že vyčerpávajúco, jednotlivé kroky, ktoré sa uskutočnili v tejto veci na to, aby sa tejto činnosti zabránilo, v pokračovaní tejto činnosti zabránilo, a napriek tomu, že by som sa asi celkom na 100 % so všetkými konštatáciami uvedenými v tejto odpovedi, nestotožnil, čo je ale celkom prirodzené, tak považujem tú odpoveď za uspokojivú a som s ňou viac-menej spokojný.
O to väčší kontrast je odpoveď pána ministra Žigu, ktorá prišla, a to sa teda podržte, s takmer mesačným opozdením oproti zákonnej lehote. Ja by som nejaké to zdržanie vedel pochopiť, keby išlo o nejaký mimoriadny komplexný problém, ktorý vyžaduje komunikáciu s Bruselom alebo s desiatkami subjektov. Tu išlo úplne o jednoduchú z môjho pohľadu záležitosť, ale objektívne, objektívne jednoduchú a ja vám prečítam to, čo mi prišlo s tým prakticky mesačným opozdením, lebo to, aká je obsahová stránka tej odpovede, po tomto obrovskom meškaní je, je o to väčšie sklamanie. Ja hneď poviem aj na margo toho, že či budem z toho vyvodzovať nejaké dôsledky právne. Iste, mohol by som, ale chcem byť veľkorysý a v nádeji, že sa to už nezopakuje, tak nad tým prižmúrim oko, aj keď, bohužiaľ, nie je to jav celkom ojedinelý. V tejto sále sme sa neraz stretli s tým, ako aj tento konkrétny minister a niekedy aj vláda ako celok sa snažia ignorovať, obísť alebo znevážiť Národnú radu. Takže toto len zapadá do tej, do tej mozaiky.
Takže teraz, ak dovolíte, odcitujem podstatnú časť tej odpovede:
"V dňoch 18. až 20. júla 2014 vykonali pracovníci Správy Národného parku Nízke Tatry terénny prieskum predmetného územia, pričom v oblasti vrcholovej stanice jestvujúceho vleku STIV Čertovica, a. s., na rozhraní ochranného pásma a..." (Ruch v sále.) Mohli by ste chvíľu vydržať, páni, kým skončím?! Ďakujem.
(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni ministri, prosím o kľud.
Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
"... na rozhraní ochranného páska vlastného územia Národného parku Nízke Tatry bolo zistené narušenie pôdneho krytu a tým aj čiastočná likvidácia existujúcich trvalých trávnych porastov, čím došlo k porušeniu § 13 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Vzhľadom na prebiehajúce šetrenie nie je možné v tejto veci poskytnúť bližšie informácie o jeho výsledku. Dovoľujem si vás však ubezpečiť, že na základe záverov šetrenia budú v prípade zistení porušenia zákona vyvodené príslušné dôsledky."
Je to niekoľko viet, neviem, čo na tomto mohlo trvať dva mesiace. Ale aj v týchto niekoľkých vetách sa dá postrehnúť niekoľko pozoruhodných skutočností. Jednak to, že pracovníci správy národného parku vykonali ten terénny prieskum takmer tri týždne po tom mojom podnete a viac ako tri týždne po podnete pani starostky, ktorá sa tiež na toto ministerstvo obrátila, je pozoruhodné a znepokojujúce už aj preto, že pri účinnosti súčasnej techniky, ak si predstavíme, že by tá činnosť tam prebiehala počas tých troch týždňov, keď už boli o nej informovaní a nič neurobili, tak devastácia prírody, ktorá tam mohla nastať, by mohla byť potenciálne obrovská.
Druhé pozoruhodné tvrdenie z týchto niekoľkých viet je to, že údajne došlo k narušenie pôdneho krytu, ale len k čiastočnej likvidácii trvalých trávnych porastov. Keď si predstavíte, že tie trvalé právne porasty rastú na pôdnom kryte, ak sa naruší pôdny kryt, tak sa asi nemôžu len čiastočne narušiť trvalé právne porasty, ale asi úplne.
A po tretie, čo ma tu zaujalo v tej odpovedi, je to, že na jednej strane sa konštatuje porušenie zákona a na druhej strane sa v tej ďalšej vete to porušenie dáva len do akéhosi podmieňujúceho spôsobu s tým, že ak šetrenie ukáže porušenie zákona, tak sa z toho vyvodia patričné dôsledky. Čiže tiež je tu značný alogizmus medzi dvoma tvrdeniami.
A tá štvrtá vec, čo ma zaujala, že tá odpoveď vlastne nereaguje na tú moju zásadnú požiadavku, aby sa tá činnosť už bez ohľadu na to, ako dopadne to šetrenie, jednoznačne pozastavila, a až na základe toho definitívneho šetrenia akceptujem, teda že nesmiem byť oboznámený s jeho priebehom, aj keď si o tom myslím svoje, ale budiž, tak až na základe toho by potom len investor mohol alebo nemohol v tej činnosti pokračovať. Čiže dá sa naozaj aj v niekoľkých vetách, pokiaľ sú napísané šlendriánsky, a napriek mesačnému meškaniu nájsť celý rad absurdností. Takže asi vás ani neprekvapím, keď poviem, že s touto odpoveďou pána ministra Žigu uvedenou pod číslom 16 v tom zozname odpovedí, určite nemôžem súhlasiť.
O dva týždne neskôr, 14. júla, som sa obrátil so štyrmi interpeláciami na pána predsedu vlády.
Tá prvá sa týkala nejasností pri poskytovaní investičných stimulov pre Duslo, a. s.:
"Vážený pán predseda vlády, v týchto dňoch boli publikované informácie o tom..." (Ruch v sále.) Buďte takí dobrí, mám jedny hlasivky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, prosím vás, rešpektujte kolegu.
Huba Mikuláš, poslanec NR SR
Čiže "... v týchto dňoch boli publikované informácie o tom, že, že Duslo, a. s., ušetrí na daniach 58 mil. eur výmenou za sľubovanú 300-miliónovú investíciu. V tejto súvislosti ste mali vyhlásiť, že túto dotáciu ešte posúdi vláda. Dovoľte mi, aby som sa v tejto veci na vás obrátil s interpeláciou pozostávajúcou z niekoľkých otázok.
1. Považujete ako predseda vlády, takúto formu a výšku zvýhodnenia Dusla, a. s., za oprávnenú a adekvátnu?
2. Je v súlade so stratégiou podpory podnikateľských subjektov zaostávajúcich regiónov Slovenska prednostne podporiť firmy na relatívne prosperujúcom západnom Slovensku?
3. Aké nástroje plánuje vláda využiť, ak by sa rozhodla túto formu diskutabilnej podpory zamietnuť?"
Z odpovede pána premiéra opäť odcitujem tú podstatnú časť:
"Navrhovaná investičná pomoc na realizáciu investičného zámeru spoločnosti Duslo, a. s., nie je prednostná. Spoločnosť Duslo, a. s., podala investičný zámer a splnila zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci a preukázala reálnosť a udržateľnosť investičného zámeru. Realizácia investičného zámeru spoločnosti Duslo, a. s., zabezpečí rozvoj a výraznú modernizáciu podporujúcu dlhodobú konkurencieschopnosť výrobného závodu tejto spoločnosti, čo bude mať pozitívny vplyv na regionálnu zamestnanosť a hospodársky rast. Predložený investičný zámer tiež obsahuje také environmentálne parametre, ktoré sú v súlade s prioritami vlády SR v oblasti zakladania dlhodobých tendencií environmentálneho rozvoja Slovenskej republiky. Investičná pomoc pre Duslo, a. s., bude v prípade schválenia Európskou komisiou poskytnutá len vo forme úľavy na dani z príjmov, čo z pohľadu SR predstavuje pri danom investičnom zámere najvýhodnejšiu formu podpory."
Žiaľ, z tejto odpovede som sa nedozvedel niekoľko podstatných vecí, na ktoré som sa pýtal, najmä tieto:
Prečo v čase, keď sa celá sféra malého a stredného podnikania na Slovensku borí priam s existenčnými problémami, keď zároveň regionálne rozdiely medzi relatívne bohatým západom a relatívne chudobným východom Slovenska sa ďalej prehlbujú a keď investičné stimuly by mali byť poskytnuté len s podmienkou, že žiadateľ sa zaviaže vytvoriť dostatočné množstvo nových pracovných príležitostí, poskytujeme takýto investičný stimul veľkému a evidentne solventnému priemyselnému podniku, ktorý naň podľa všetkého nie je odkázaný. Podniku lokalizovanému v blízkosti Bratislavy, čiže v najbohatšom regióne Slovenska, navyše podniku, ktorý sa, pokiaľ viem, explicitne nezaviazal vytvoriť nové pracovné príležitosti. To, že sa chystá modernizovať a ekologizovať svoju prevádzku, je síce chvályhodné, ale zároveň je to len nevyhnutný predpoklad konkurencieschopnosti a budúcej prosperity každého výrobného podniku a musí ísť jednoznačne o prvoradý záujem toho-ktorého podniku, resp. jeho majiteľov. Štát by ho, resp. ich, týchto majiteľov, mal k takejto aktivite pobádať, ale nie je jeho úlohou im pritom aj finančne pomáhať a ešte k tomu na úkor tých, ktorí to potrebujú oveľa viac. Z týchto dôvodov nepovažujem odpoveď pána premiéra na túto moju interpeláciu za uspokojivú.
S ďalšou interpeláciou som sa obrátil na pána premiéra vo veci nedávno diskutovanej aj v Národnej rade, a to vo veci ťažby uránu. Tá interpelácia mala takéto znenie:
Vážený pán predseda vlády, koncom mája tohto roku sme boli nútení v skrátenom legislatívnom konaní prerokovať návrh novely geologického zákona, týkajúci sa ťažby uránu. Vzápätí Národná rada tento návrh schválila. Nechcem teraz hodnotiť kvalitu pôvodne predloženého ani definitíve prijatého zákona, chcem sa na Vás, vážený pán premiér, obrátiť s interpeláciou v trochu inej veci. Minister hospodárstva Slovenskej republiky dňa 14. 12. 2012 podpísal s kanadskou ťažobnou firmou European Uranium Resources Memorandum o porozumení a spolupráci (ďalej len memorandum), v ktorom sa v súvislosti o s ťažbou uránu v lokalite Jahodná - Kurišková jednoznačne píše, že, citujem:
"Ministerstvo hospodárstva SR bude podporovať povoľovací proces." Aj ďalšie časti memoranda vyjadrujú ústretovosť ministerstva hospodárstva voči ťažobnej spoločnosti za podmienky splnenia určitých pomerne všeobecne formulovaných požiadaviek. Takéto znenie memoranda je v zjavnom rozpore nielen s vôľou obyvateľov dotknutého regiónu a s názorom 113-tisíc signatárov petície na túto tému, ale aj s nedávno prijatou novelou geologického zákona a viacerými konštatáciami, uvedenými v dôvodovej správe k tejto novele.
Dovoľte, vážený pán premiér, aby som sa na vás tejto súvislosti obrátil s niekoľkými otázkami:
1. Je naďalej platné vyššie uvedené memorandum?
2. Ak je odpoveď na predchádzajúcu otázku kladná, potom z toho logicky vyplýva záver, že medzi postojom ministerstva životného prostredia a ministerstvom hospodárstva k tej istej problematike je zásadný rozpor.
3. Keďže ide o dva rezorty vlády, ktorej ste predsedom, zaujímal by ma váš názor na to, ako k takémuto rozporu mohlo dôjsť, ako aj to, ako chcete túto kolíznu situáciu, na ktorú poukázali aj obyvatelia najakútnejšie dotknutého regiónu a početné mimovládne organizácie, riešiť.
Z odpovede pána premiéra odcitujem len stručne. V úvode ma poučil, že memorandum nemá právne záväzný charakter, čo som však aj vedel už predtým a nikdy som netvrdil, že je to inak. Zároveň ma ubezpečuje, že v prípade, že by k akejkoľvek ťažbe došlo, že bude musieť byť v súlade s platným právnym rámcom Slovenskej republiky a Európskej únie. A podstatný je ten záver jeho odpovede:
"Vážený pán poslanec, na základe vyššie uvedeného nevidím v konaní ministerstva hospodárstva a ministerstva životného prostredia žiadny zásadný rozpor alebo kolíznu situáciu."
Ja ten zásadný rozpor naďalej vidím, a keď som sa naň pýtal pána premiéra, predpokladal som, že keď už aj nevyjadrí nejakú vďaku, že ho niekto na takýto zásadný rozpor medzi dvoma rezortmi jeho vlády upozorní, takže aspoň v tichosti urobí všetko pre to, aby tento zásadný rozpor v praxi prestal existovať, že teda toto dnes už priam absurdne znejúce memorandum, ako sa hovorí po česky, "sprovodí" zo sveta. Aj keď viem, že pán premiér nepatrí k tým, ktorí si radi priznávajú svoje chyby, predsa len ma trochu prekvapilo, ako sa ma snaží presvedčiť, že medzi čiernou a bielou nie je vlastne žiadny rozdiel. Otázka znie, či ho naozaj nevidí, alebo ho len z nejakých dobre utajených dôvodov nechce vidieť. Pochopiteľne ani s touto odpoveďou nemôžem byť spokojný.
Keďže bolo obdobie, ktoré tesne nasledovalo po prvých personálnych zmenách vo vláde, nedalo mi, aby som sa neobrátil aj v tejto veci na pána premiéra. Odcitujem len časť mojej interpelácie:
"Vážený pán predseda vlády, nikto nespochybňuje vaše právo na to, rozhodovať, kto členom či členkou vládneho kabinetu bude a kto nie. Navyše spomínané zmeny vo vláde môžu vzbudzovať aspoň nepatrnú nádej, že vládna strana je schopná aspoň akej-takej sebareflexie. Napriek tomu v kauze rekonštrukcia vlády, vidím minimálne dva problémy, ktoré ma inšpirovali k tomu, aby som sa na vás obrátil s touto interpeláciou obsahujúcou dve jednoduché otázky. Odpoveď na ne má právo poznať nielen každý poslanec Národnej rady, ale aj každý občan, obyvateľ Slovenskej republiky.
1. Aké konkrétne hodnotiace kritériá používate pri rekonštrukcii vlády, resp. pri personálnych výmenách na postoch členov vlády a štátnych tajomníkov?
2. Prečo neboli z postu člena vlády odvolaní aj niektorí ďalší jej členovia?
Keďže sa najviac venujem životnému prostrediu, zaujímalo by ma, prečo nebol zo svojej funkcie odvolaný minister životného prostredia pán Peter Žiga. A na základe akých hodnotiacich kritérií ste, vážený pán premiér, dospeli k záveru, že svoj post zastáva lepšie ako napríklad páni Čaplovič alebo Malatinský? Následne som uviedol len niekoľko dôvodov, pre ktoré som presvedčený, že by pán Žiga mal nasledovať týchto dvoch členov vlády. No, a tá odpoveď pána premiéra bola veľmi lakonická a opäť z môjho pohľadu neuspokojivá:
"Vážený pán poslanec, v odpovedi na vašu interpeláciu z 36. schôdze Národnej rady v súvislosti so zmenami vo vláde vám ďakujem za prejavený záujem o úspešnosť realizácie vládneho programu. Zmeny vo vláde, ktoré nastávajú počas volebného obdobia pri plnení jej programového vyhlásenia, nemusia súvisieť so zlyhaním osôb, ale s prehĺbením dynamiky pri jeho plnení. Toto bolo kľúčovým kritériom pri zostavovaní vlády a ním sa hodlám riadiť aj do budúcna. S úctou Robert Fico."
Nemôžem si pomôcť, vážený pán premiér, ale nemôžem s tým opäť súhlasiť. Nemôžem totiž súhlasiť s tým, že pôsobenie ministerstva životného prostredia pod vedením jeho súčasného šéfa je prejavom dynamiky pri plnení programového vyhlásenia vlády v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia. Keby som chcel byť ironický, tak poviem, že iba ak by sme hovorili o dynamike v cúvaní. A teda vás asi neprekvapí, že nie som spokojný ani s touto odpoveďou.
No a vidím, že ste už unavení, tak už tú poslednú interpeláciu, ktorá sa týkala zámerov na vybudovanie nového jadrovo-energetického zdroja v Jaslovských Bohuniciach a s postojmi Enelu, postojmi štátu a pod. k tejto problematike, tak tohto sa teda skrátka týkala tá moja posledná interpelácia.
Napriek tomu, že naše názory na budúcnosť slovenskej energetiky a špeciálne na budúcnosť získavania energie z jadra, naše názory - teda názory pána premiéra a moje - sa diametrálne odlišujú, tak odpoveď na túto moju interpeláciu hodnotím aspoň ako relatívne konkrétnu. Je dostatočne obšírna, aj keď niekedy reaguje zase na veci, na ktoré som sa nepýtal, a menej reaguje na veci, na ktoré som sa pýtal, ale to sa už asi v tomto volebnom období nezmení, ale napriek tomu v tomto prípade by som sa vedel s tým, ako pristúpil k odpovedi na interpeláciu, vyrovnať a nežiadam, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s touto odpoveďou.
Napokon o tom, aká bude skutočná budúcnosť jadra na Slovensku a čo všetko nás to celé bude ešte stáť, ukáže až realita. A ja predpokladám, že realita mi dá za pravdu k tej skepse, ktorú prechovávam voči tomuto zdroju energie a takto chápanej budúcnosti Slovenska. Napokon čiastočne mi dáva za pravdu aj dnes publikované stanovisko jedného z predstaviteľov ČEZ-u, ako jedného z nádejných budúcich majiteľov Slovenských elektrární, ktorý si nevie predstaviť, že by ČEZ do celého tohto projektu vstúpil aj s tým, že by mal na krku dostavbu Mochoviec. Hovoríme tu o dvoch jadrovkách, ale o podobnej téme, takže je to ďalší symptóm, ktorý dokumentuje, že ak nechceme tuná zadlžiť tento štát na niekoľko generácií a saturovať prípadným novým súkromným vlastníkom Slovenských elektrární straty, ktoré by im spôsobilo, keby si zobrali na krk dostavbu toho nového zdroja v Bohuniciach a dostavbu Mochoviec, tak by sme mali naozaj tú prípravu novej energetickej politiky dôkladne premyslieť a prediskutovať podľa možnosti aj v Národnej rade, kým ju prijmeme a schválime.
Čiže zrekapitulujem tie položky z toho prehľadu odpovedí členov vlády, s ktorými som vyjadril nespokojnosť, sú uvedené pod číslom 16, 36, 38 a 39.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
16:01
Vystúpenie v rozprave 16:01
Pavol ZajacVymazať!
Neautorizovaný
16:01
Vystúpenie v rozprave 16:01
Erika JurinováVystúpenie v rozprave
18.9.2014 o 16:01 hod.
Ing.
Erika Jurinová
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán poslanec. Nech sa páči, do rozpravy je prihlásený pán poslanec Zajac.
Neautorizovaný
16:01
Vystúpenie v rozprave 16:01
Pavol ZajacSiedmeho júla tohto roku som interpeloval pána Roberta Fica v súvislosti s kauzu nákupu motorových obrnených vozidiel pre českú vládu, vozidiel Pandur v objeme 14,5 mld. českých korún. Poviete si, čo má kauza nákupu vozidiel pre českú armádu spojená, spojené so Slovenskom, s Národnou...
Siedmeho júla tohto roku som interpeloval pána Roberta Fica v súvislosti s kauzu nákupu motorových obrnených vozidiel pre českú vládu, vozidiel Pandur v objeme 14,5 mld. českých korún. Poviete si, čo má kauza nákupu vozidiel pre českú armádu spojená, spojené so Slovenskom, s Národnou radou, s premiérom Robertom Ficom. Dámy a páni, v Čechách je pre možné podozrenie úplatku pri tomto nákupe vyšetrovaný lobista Marek Dalík. Prebieha tam súd a možný úplatok, o ktorom, za ktorý je súdený, je v objeme 18 mil. eur.
Spojenie so Slovenskom je také, že vo svojej výpovedi pred súdom povedal Marek Dalík, poradca bývalého premiéra Topolánka, asi toto:
Marek Dalík na súde potvrdil že kauza nákupu Pandurov sa začala na neoficiálnej schôdzke, kde bol iba on, teda pán Dalík, premiér Topolánek a premiér Fico s pánom Výbohom. Podobných stretnutí bolo podľa Dalíka viacero. Pána Výboha podľa vyjadrení pána premiéra, pán premiér považuje pána Výboha za svojho osobného priateľa. Pán Výboh, aj keď vypovedal na súde v tejto kauze, potvrdil, že bol na tomto stretnutí. Vypovedal o tom, že o žiadnom úplatku nepočul.
Preto som sa ja v júli tohto roku pýtal pána premiéra, ako často sa stretáva so zástupcami lobistických a záujmových skupín, či sa s nimi stretáva oficiálne alebo tajne, či tieto kontakty nepredstavujú bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku, a ako často sa stretáva so zástupcami zbrojárskych firiem a lobistov. Odpoveď pána premiéra ma prekvapila. Na úvod táto odpoveď ma prekvapila preto, lebo pán Robert Fico alebo ten, kto mu pripravoval túto odpoveď, mi napísal, že moja interpelácia nespĺňa náležitosti kladené na interpeláciu podľa, na základe rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Nuž keď moja interpelácia nespĺňa tieto podmienky, tak by som bol veľmi rád, aby mi to aj napísali, v ktorých bodoch, v ktorých paragrafoch nespĺňa moja interpelácia. Inak musím považovať takúto odpoveď za pohŕdanie Národnou radou, občanmi Slovenskej republiky, ktorých tu zastupujeme. Národná rada je kontrolným orgánom voči vláde. Ale odpoveď na moju interpeláciu predsa len pokračuje a odpoveďou je to, že súčasťou zahraničných ciest a delegácií pána premiéra bývajú aj podnikatelia z rôznych sfér, ktorí sa zúčastňujú na obchodných rokovaniach, vytvárajú nové obchodné vzťahy s inými zahraničnými subjektmi. V odpovedi sa píše, že tieto rokovania prebiehajú spravidla nezávisle. To znamená, pán premiér, ministri, rokujú osobitne a firmy rokujú osobitne. Nuž, tu sa to nezhoduje s výpoveďou lobistu pána Dalíka, ktorý hovorí o tom, že rokovali spoločne pán Výboh, pán Fico, pán Topolánek a pán Dalík. Podotýkam znova, že sa rokovalo o zákazke za 14,5 mld. českých korún, pri ktorých je podozrenie a obvinenie, dokonca súd s jedným z prítomných na tomto stretnutí, pánom Dalíkom, vo výške 18 mil. eur.
Dámy a páni, prebehlo niekoľko mesiacov a v médiách sa znova objavila informácia o tom, že, teda bola aj predtým informácia, že aj rakúske štátne orgány vyšetrujú túto kauzu, pretože v tejto kauze tie obrnené vozidlá dodávala rakúska firma Steyr, a rakúske orgány vyšetrujú takisto podozrenie z korupcie. V tejto kauze vypovedal vysoký manažér firmy Steyr pán Kaupmann, ktorý vypovedal, a budem citovať: "Musíme si rokovania s pánom Výbohom predstaviť tak, že on predložil požiadavku trikrát 6 mil., potom vstal a odišiel". Vypovedal pán Kaupmann pre potreby česko-rakúskeho vyšetrovacieho tímu.
Dámy a páni, ja som svojou interpeláciou sa nestaval do polohy vyšetrovateľa, ani sudcu. Na to sú iné orgány. Keď to vyšetrujú v Česku, nech to vyšetria v Rakúsku. Ja dôverujem rakúskym vyšetrovacím orgánom. Veľmi dobre ale chápem, že korupcia, ktorá, alebo úplatok, ktorý je vypýtaný medzi štyrmi očami, keď zúčastnení musia mobily nechať v aute, sa veľmi ťažko dokazuje aj v Rakúsku, nielen na Slovensku. Mimochodom, pán Kaupmann, ten to vypýtanie si tohto úplatku vtedy nahlásil na americkom veľvyslanectve v Rakúsku, lebo firma Steyr patrí pod americký koncern.
Ale naozaj mojou úlohou nie je vynášať tu rozsudky. Len poukazujem na verejne dostupné informácie, ktoré naznačujú korupciu veľmi blízku premiérovi Robertovi Ficovi. Dámy a páni, podľa môjho názoru použijem slová Roberta Fica, ale naňho samého teraz, podľa môjho názoru, korupcia nikdy nebola tak blízko k premiérovi Robertovi Ficovi ako v tomto prípade.
Takže verím tomu, že rakúske štátne orgány, české tieto kauzy dotiahnu do konca. V iných krajinách vyspelých demokraciách v oveľa menších prípadoch podozrenia, klientelizmu a korupcie je politická kultúra na takej úrovni, že minister, premiér alebo iný štátny zamestnanec musí okamžite abdikovať. Na Slovensku túto kultúru ešte veľmi nemáme zaužívanú. Napadá ma nedávny prípad, ale aj zo susedného Poľska, ktoré ako sa nepovažuje za dlhoročnú demokraciu. Naozaj si prešli traumou komunistického režimu, ako aj my, ale bol tam zverejnená nahrávka telefonátu medzi ministrom financií tuším a šéfom Národnej banky. Určitá forma nátlaku, ovplyvňovania, médiá to teda prezentovali a minister musí odstúpiť. Je vládna kríza kvôli tomu. Na Slovensku sa nič nedeje. Preto budem s napätím - tak ako aj občania, ako aj médiá - čakať, ako táto kauza dopadne.
Chcem, aby sa o tejto odpovedi hlasovalo ako o tom, že som nespokojný s touto odpoveďou, ale na záver mi ešte dovoľte povedať, že aj táto kauza poukazuje na to, ako nám veľmi na Slovensku chýba zákon o lobingu. Áno, takýto zákon KDH predložilo na túto schôdzu. Zákon o lobingu, aby tí, čo chcú byť lobistami, chcú niečo vybaviť u politikov, u poslancov, u ministrov, aby museli byť evidovaní. A na druhej strane, aby ministri, poslanci, premiér, ďalší štátni úradníci mali za povinnosť takéto stretnutia nahlásiť. A ak nie, aby boli takto verejne pranierovaní. Aby sme vedeli, či premiér Fico sa stretol so šéfom Penty s Haščákom na Vazovovej ulici alebo či bol na stretnutí s lobistom Dalíkom, s lobistom Výbohom.
Preto takýto zákon o lobingu KDH znova predloží a ja predpokladám, že bude prijatý.
Ďakujem za pozornosť.
Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, vystupujem k odpovedi č. 24 na moju interpeláciu na premiéra vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica.
Siedmeho júla tohto roku som interpeloval pána Roberta Fica v súvislosti s kauzu nákupu motorových obrnených vozidiel pre českú vládu, vozidiel Pandur v objeme 14,5 mld. českých korún. Poviete si, čo má kauza nákupu vozidiel pre českú armádu spojená, spojené so Slovenskom, s Národnou radou, s premiérom Robertom Ficom. Dámy a páni, v Čechách je pre možné podozrenie úplatku pri tomto nákupe vyšetrovaný lobista Marek Dalík. Prebieha tam súd a možný úplatok, o ktorom, za ktorý je súdený, je v objeme 18 mil. eur.
Spojenie so Slovenskom je také, že vo svojej výpovedi pred súdom povedal Marek Dalík, poradca bývalého premiéra Topolánka, asi toto:
Marek Dalík na súde potvrdil že kauza nákupu Pandurov sa začala na neoficiálnej schôdzke, kde bol iba on, teda pán Dalík, premiér Topolánek a premiér Fico s pánom Výbohom. Podobných stretnutí bolo podľa Dalíka viacero. Pána Výboha podľa vyjadrení pána premiéra, pán premiér považuje pána Výboha za svojho osobného priateľa. Pán Výboh, aj keď vypovedal na súde v tejto kauze, potvrdil, že bol na tomto stretnutí. Vypovedal o tom, že o žiadnom úplatku nepočul.
Preto som sa ja v júli tohto roku pýtal pána premiéra, ako často sa stretáva so zástupcami lobistických a záujmových skupín, či sa s nimi stretáva oficiálne alebo tajne, či tieto kontakty nepredstavujú bezpečnostné riziko pre Slovenskú republiku, a ako často sa stretáva so zástupcami zbrojárskych firiem a lobistov. Odpoveď pána premiéra ma prekvapila. Na úvod táto odpoveď ma prekvapila preto, lebo pán Robert Fico alebo ten, kto mu pripravoval túto odpoveď, mi napísal, že moja interpelácia nespĺňa náležitosti kladené na interpeláciu podľa, na základe rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Nuž keď moja interpelácia nespĺňa tieto podmienky, tak by som bol veľmi rád, aby mi to aj napísali, v ktorých bodoch, v ktorých paragrafoch nespĺňa moja interpelácia. Inak musím považovať takúto odpoveď za pohŕdanie Národnou radou, občanmi Slovenskej republiky, ktorých tu zastupujeme. Národná rada je kontrolným orgánom voči vláde. Ale odpoveď na moju interpeláciu predsa len pokračuje a odpoveďou je to, že súčasťou zahraničných ciest a delegácií pána premiéra bývajú aj podnikatelia z rôznych sfér, ktorí sa zúčastňujú na obchodných rokovaniach, vytvárajú nové obchodné vzťahy s inými zahraničnými subjektmi. V odpovedi sa píše, že tieto rokovania prebiehajú spravidla nezávisle. To znamená, pán premiér, ministri, rokujú osobitne a firmy rokujú osobitne. Nuž, tu sa to nezhoduje s výpoveďou lobistu pána Dalíka, ktorý hovorí o tom, že rokovali spoločne pán Výboh, pán Fico, pán Topolánek a pán Dalík. Podotýkam znova, že sa rokovalo o zákazke za 14,5 mld. českých korún, pri ktorých je podozrenie a obvinenie, dokonca súd s jedným z prítomných na tomto stretnutí, pánom Dalíkom, vo výške 18 mil. eur.
Dámy a páni, prebehlo niekoľko mesiacov a v médiách sa znova objavila informácia o tom, že, teda bola aj predtým informácia, že aj rakúske štátne orgány vyšetrujú túto kauzu, pretože v tejto kauze tie obrnené vozidlá dodávala rakúska firma Steyr, a rakúske orgány vyšetrujú takisto podozrenie z korupcie. V tejto kauze vypovedal vysoký manažér firmy Steyr pán Kaupmann, ktorý vypovedal, a budem citovať: "Musíme si rokovania s pánom Výbohom predstaviť tak, že on predložil požiadavku trikrát 6 mil., potom vstal a odišiel". Vypovedal pán Kaupmann pre potreby česko-rakúskeho vyšetrovacieho tímu.
Dámy a páni, ja som svojou interpeláciou sa nestaval do polohy vyšetrovateľa, ani sudcu. Na to sú iné orgány. Keď to vyšetrujú v Česku, nech to vyšetria v Rakúsku. Ja dôverujem rakúskym vyšetrovacím orgánom. Veľmi dobre ale chápem, že korupcia, ktorá, alebo úplatok, ktorý je vypýtaný medzi štyrmi očami, keď zúčastnení musia mobily nechať v aute, sa veľmi ťažko dokazuje aj v Rakúsku, nielen na Slovensku. Mimochodom, pán Kaupmann, ten to vypýtanie si tohto úplatku vtedy nahlásil na americkom veľvyslanectve v Rakúsku, lebo firma Steyr patrí pod americký koncern.
Ale naozaj mojou úlohou nie je vynášať tu rozsudky. Len poukazujem na verejne dostupné informácie, ktoré naznačujú korupciu veľmi blízku premiérovi Robertovi Ficovi. Dámy a páni, podľa môjho názoru použijem slová Roberta Fica, ale naňho samého teraz, podľa môjho názoru, korupcia nikdy nebola tak blízko k premiérovi Robertovi Ficovi ako v tomto prípade.
Takže verím tomu, že rakúske štátne orgány, české tieto kauzy dotiahnu do konca. V iných krajinách vyspelých demokraciách v oveľa menších prípadoch podozrenia, klientelizmu a korupcie je politická kultúra na takej úrovni, že minister, premiér alebo iný štátny zamestnanec musí okamžite abdikovať. Na Slovensku túto kultúru ešte veľmi nemáme zaužívanú. Napadá ma nedávny prípad, ale aj zo susedného Poľska, ktoré ako sa nepovažuje za dlhoročnú demokraciu. Naozaj si prešli traumou komunistického režimu, ako aj my, ale bol tam zverejnená nahrávka telefonátu medzi ministrom financií tuším a šéfom Národnej banky. Určitá forma nátlaku, ovplyvňovania, médiá to teda prezentovali a minister musí odstúpiť. Je vládna kríza kvôli tomu. Na Slovensku sa nič nedeje. Preto budem s napätím - tak ako aj občania, ako aj médiá - čakať, ako táto kauza dopadne.
Chcem, aby sa o tejto odpovedi hlasovalo ako o tom, že som nespokojný s touto odpoveďou, ale na záver mi ešte dovoľte povedať, že aj táto kauza poukazuje na to, ako nám veľmi na Slovensku chýba zákon o lobingu. Áno, takýto zákon KDH predložilo na túto schôdzu. Zákon o lobingu, aby tí, čo chcú byť lobistami, chcú niečo vybaviť u politikov, u poslancov, u ministrov, aby museli byť evidovaní. A na druhej strane, aby ministri, poslanci, premiér, ďalší štátni úradníci mali za povinnosť takéto stretnutia nahlásiť. A ak nie, aby boli takto verejne pranierovaní. Aby sme vedeli, či premiér Fico sa stretol so šéfom Penty s Haščákom na Vazovovej ulici alebo či bol na stretnutí s lobistom Dalíkom, s lobistom Výbohom.
Preto takýto zákon o lobingu KDH znova predloží a ja predpokladám, že bude prijatý.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
16:11
Zodpovedanie otázky 16:11
Alojz HlinaČo sa týka tohto bodu, to znamená odpovede, dovoľte uviesť, že ja som sa teda pýtal toho viacej. Skompletizovali sme takú inventarizáciu budov, nehnuteľností, nájmov, prenájmov, čo je dobré. Lebo prvý okruh mojich interpelácií bol, že kto si čo prenajíma, ktoré ministerstvo si od koho prenajíma. Máme to. Je to už teda zosumarizované. Druhý okruh bol, aby sme vedeli, že kto čo užíva a ako užíva, ten nejaký určitý pasport toho a prípadne komu čo prenajíma, aby sme to vedeli porovnať. Máme to skompletizované, ja som bol pripravený to dať nejakým študentom za nejaké sudy piva urobiť, ale bol tu pán minister Kažimír, ktorý povedal, že ich to inšpirovalo a že urobia oni takýto centrálny register, čo môže byť dobre. Už sme, už kus roboty je urobené. Však koniec koncov aj táto kniha o tom svedčí. To treba oceniť. A oceňujem všetkých, ktorí sa na tom podieľali, na tej, na vypracovaní tých interpelácií. Nebojte sa, nezapadne to prachom. Teda keď by sa aj náhodou ministerstvo nerozhýbalo, prostredníctvom toho, čo tu pán Kažimír hovoril, tak sa, tak to doplníme my a ten portál urobíme.
Niektoré výsledky, ten prvý okruh bol teda, že kto čo užíva, aký je pomer podlahovej plochy na jedného úradníka, prípadne kto čo komu prenajíma. Vyšli nám zaujímavé informácie aj vo svetle skutočnosti dnešného rána, kde tu pomaly plakal pán Krajňák, že ho vyhadzuje Počiatek, pán Počiatek z ministerstva. To je znova znakom, pán minister Lajčák, viete asi tiež, o čom hovorím, idú takto úrady vyhadzovať, nechať ich. To je ako, asi to súvisí s tou firemnou kultúrou úžernícko-exekútorskou, ktorá vlastne tiež má také systémy práce, ktoré sú nepochopiteľné. Čiže aj vy asi ten úrad do poslednej chvíle, tých historikov, ktorí tam robia za 600 euro, necháte trpieť, a že kde pôjdu s tými batôžkami smoly, ktoré si na seba naložili? Lebo vy ste tí veľkí lordi a niekde ich upracete do nejakej maringotky a ÚPN bude tam. A vám, keď príde nejaká delegácia, že ako teda sa vysporiadate s históriou, tak pôjdete do tej maringotky. Nech sa páči, kľudne pokračujte v tom ďalej.
Mimochodom, to jeho ministerstvo, ministerstvo pána Počiatka je na tom asi tak, že v tých dvoch budovách majú niekde 8-9-tisíc metrov štvorcových. Má tam okolo 600 zamestnancov. Sú niekde na úrovni 15 metrov štvorcových na jedného, na jedného zamestnanca. Samotný materiál, ktorý ste mali vo vláde, ak ste ho čítali, tak viete. ESO to je znova veľká loď, ktorá údajne vyplávala (povedané so smiechom), len nevieme, kam dopláva, bolo napísané, konštatuje, že úradníci využívajú relatívne nadštandardné, mali ste v tej správe, ste mali 16 metrov štvorcových na jedného úradníka, bol ten prepočet. Štandard je niekde na úrovni osem-deväť. A naozaj je aj norma, ktorá hovorí, že niekde na úrovni 8-9 na jedného. Čiže pán minister Počiatek má skoro dvojnásobok. Ale ja pripúšťam, že socialistické stavané budovy sú možné iné. To všetko tam tie korelácie treba urobiť. Ale nie je to tak, že sa tam tiesnia desiati úradníci v jednej miestnosti. Vyzerá to z tohto suchého prepočtu. Že o to zaujímavejšie bude zistiť, že prečo vyhadzujú vlastne to ÚPN? Naozaj tie informácie sú aj dôležité pre ľudí, že z tých prepočtov nám to vyjde, že trebárs úplní lordi sú u pána Maďariča na SNP-čku, kde majú 22 metrov štvorcových na jedného úradníka. A králi sú aj na hospodárstve, hej, u pána Pavlisa, tam sú niečo cez 21 meter štvorcového na jedného úradníka. Zber týchto údajov nebol samoúčelný, bol dôležitý aj preto, že my môžme teraz z týchto podkladov pracovať ďalej. Teraz konkrétne pán Pavlis, končí im za chvíľku zmluva organizácie, ktorej patrí pod neho, SARIO. A SARIO, si myslím, prenajíma, tu je to úplne jasné, že pod milión korún ešte mesačne nešli. Niekde na tej úrovni končí zmluva. Takže ja som zvedavý, že kto to príde tu odôvodniť, že prečo by prípadne SARIO si ešte stále malo prenajímať nejaké priestory za milión korún mesačne, keď u nich je polka objektu prázdna, hej. Takže to verím, že toľko taktu alebo aspoň trošku tej šikovnosti alebo tej budete mať v sebe, že teda, že už keď je to tak, tak si to už nedovolíte a to SARIO dáte na tú Mierovú. To určite by mohlo byť aj tak. Ale tam je aj SACR. SACR patrí, myslím, pod pána Počiatka. Na to hospodárstvo toho vojde na mraky, hej, to si môžme teraz povedať a to vieme. Čiže aj kvôli tomu malo zmysel robiť túto pasportizáciu týchto priestorov. Samozrejme, treba to objektivizovať cez typové stavby. Priznávam, že budova, na ktorej je pán Maďarič, môže byť architektonicky ináč riešená, že to nie je suchý prepočet kancelárskej budovy. To, to rešpektujem. Ale stále to vyzerá, že, že si tam môžu hrať pomaly tenis v niektorých kanceláriách. Takže nebude zlé, že by prípadne porozmýšľali, či by tam ešte niečo nevošlo, trebárs aj ÚPN alebo niekto, kto si zaslúži dôstojnú budovu. Čiže kvôli tomu som to dal robiť.
Vážení ľudia, tí ktorí ste to vypracovávali, nebola to taká nejaká samoúčelná, čiže verte, že skúsim spraviť tak, aby na konci bolo z toho niečo, že minimálne aspoň nejakú tú korunku ušetríme, možno dve.
Druhý okruh otázok sa týkal pracovnej zdravotnej služby. Tam naozaj ďakujem všetkým, ktorí to vypracovali. Je to objemné, dokonca to bola bieda, čo uniesť tie materiály. Spracujeme to. Budeme vnímať to, že ako prebiehali zmluvné vzťahy do platnosti, pokiaľ sa teda nezrušili pozmeňovákom ešte za predchádzajúcej vlády, ako sa vyvíjali, a z pohľadu, teda ktoré finančné skupiny sa zaľúbili do pracovnej zdravotnej služby a chodili radiť úradníkom, že si majú dať pod myšku takú penovú podložku za tisíce eur, ako to bolo dovtedy, a bude nás zaujímať, preto to je aj urobené, že sme urobili ten zber tých údajov, tá korelácia teraz že po novom nábehu, lebo teraz znova ste sa vrátili tam, kde ste teda uznali, poslanci, že je to nevyhnutné tým úradníkom aj teraz ešte stále radiť za tisíce eur, že si majú dať pod myšku takú penovú podložku. Takže kto sa toho nábehu chytí a ako to bude silno zošnurované cez určitú finančnú skupinu? To tiež bude zaujímavé a možno ešte v tejto krajine zo päť ľudí sa nájde, ktorých by to zaujímalo, tak minimálne pre nich to urobíme. Čiže to bolo ten najväčší okruh.
Tam potom som ešte pána Richtera interpeloval, nešťastná pošta. To, čo robíte na pošte, to môžte iba vy. Však, samozrejme, ministerstvo pána Richtera, ktoré spravuje Európsky sociálny fond a, pán Lajčák, vám to poviem, to by ste neverili, prípadne do Bruselu keď pôjdete. Európska komisia nás vyzvala nie raz, nie dvakrát, trikrát nás vyzvala listom na spotrebiteľský podnet občana, ktorý riešil problém s firmou Pohotovosť a exekútorom Krutým. Európska komisia nás trikrát vyzvala, že čo to – zjednodušene prekladám –, že čo to tam tým ľuďom stvárate? Čo to tam tým ľuďom robíte? Až naveľa, naveľa, na tretíkrát ste im niečo vajatavé odpovedali. Myslím, že aj od vás išlo, išiel nejaký alebo z úradu vlády, to už neviem. Niekto im tam proste odpisoval. Naveľa, naveľa, na tretíkrát dobíjali sa ako, no... nekomentujem. Ale čo chcem povedať?
Chcem povedať, že by ste neverili, že ministerstvo pána Richtera dalo dotáciu na zriadenie štyroch zamestnaneckých miest exekútorskému úradu doktora Krutého, ktorý je dvorným exekútorom firmy Pohotovosť. Ono keď sa to tí bruselskí úradníci dozvedia, bude ich to podľa mňa zaujímať. Možno sa budú na to pýtať. Nebolo by zlé si pripraviť nejakú odpoveď, že ako je to vôbec možné. Ako je vôbec možné udeliť dotáciu z Európskeho sociálneho fondu exekútorskému úradu v rámci programu na zriadenie zamestnaneckých miest? To bude... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, aby ste sa pridržiavali toho a reagovali na nespokojnosť alebo vyjadrili nespokojnosť s odpoveďou. (Reakcia z pléna.) Ale, ale hovorí o niečom úplne inom!
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pani predsedajúca, v zásade ďalším bodom sú interpelácie. Toto budem interpelovať. Ale nevadí, však tak vás to nebaví, tak si to vypočujete potom. Mohli sme si to o to skrátiť, bolo by to v určitom kontexte, ale nevadí.
Chcem pomôcť tejto krajine, aby nám prípadne nezrušili aj tento Európsky sociálny fond, lebo vy ste schopní z Európskeho sociálneho fondu platiť exekútorov doktora Krutého, toto ministerstvo pána Richtera. Toto ministerstvo, ktorého som sa ja ako ministra pýtal, či je normálne, že poštárov, triediča, triediča obálok podmieňuje vyplatením odmien - dohodnuté v zmluve - tým, že predá lósy. Tým, či všetci predajú určité množstvo lósov. To znamená princíp kolektívnej viny prípadne, lebo on nemá tú možnosť, ale keď všetci nepredajú, tak on, jemu to má vplyv. Už sa mi to v zásade ani nechce hovoriť, ale, poštári, vám to sľúbim, že budem sa snažiť v tej veci urobiť, čo sa ešte dá. Veľa možností nemám, ale skúsim, lebo čo je moc, je veľa. To je, naozaj pre tento prípad platí absolútne.
Ministerstvo spravodlivosti mi odpovedalo niečo v tom zmysle, že je to všetko úplne v poriadku, že môžte podmieňovať, koľko chcete. V zásade keby som vám to aj niektoré z toho zacitoval, tak... A toto možno stojí za to: "Zákonník práce nezakazuje podmieniť nárok na určitú motivačnú zložku aj plnením ukazovateľov a sledovaného za podnikateľský subjekt ako celok, napr. dosiahnutie zisku, odbyt aj v prípade zamestnancov, ktorí sa priamo na plnení tohto ukazovateľa nepodieľali, avšak vykonávali pre zamestnávateľa iné práce v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, teda potrebné." Viete, niekde povedia, že tí zlí podnikateľia, tie zrúdy, tie, ja neviem, vykorisťovatelia sú zlí, ale štátny podnik potvrdením ministerstva práce, sociálnych vecí potvrdzuje, že to zákonník nezakazuje, ergo dovoľuje to takto urobiť.
Takže takto sa zastal, vážení občania, takto sa vás zastal váš minister za sociálnu demokraciu. Čiže všetko, čo bolo na Pošte, podľa tohto listu je úplne v poriadku. Všetko, čo tam s vami robia, a ešte sa dozvieme niektoré veci, je podľa pána ministra Richtera v poriadku. Ja sa nenechám pokorovať v tom, že budem tu vyslovovať nespokojnosť, aby ste si ma vychutnali s tým, že mi ju zamietnete. (Povedané so smiechom.) Mne to je úplne jedno, vám poviem v tejto chvíli, úplne jedno, lebo tak, tak mizerná odpoveď, že nemá zmysel dať o nej vôbec ani hlasovať, čiže sa k nej ani nevyjadrujem.
Ešte k poslednej a tým končím. Pán minister Kaliňák verný svojej tradícii... Ako to povedať rýchlo? Existuje firma SMSKREDITS, ktorá sa fokusuje na prostriedky MHD. Ináč je to mimoriadne zákerné. Ono proste, oni rátajú s tým na všetkých nočných spojoch, že keď to decko sa ide večer zabávať, nemá peniaze, tak pošle esemesku, oni proste to nejaké tie peniažky pošlú a to dieťa sa bojí to povedať doma, až rodičom potom príde po určitom čase, že majú zaplatiť, ja neviem, tisíc euro za tých 30 požičaných. Takýmto spôsobom tá firma funguje. Mimochodom, je vyšetrovaná tá vlastnícka štruktúra v Anglicku za laundering, ale u nás sú to králi. U nás sú dohodnutí cez, promujú sa u Korbačku, na všetkých MHD, dokonca jeden čarovný moment fungoval tak, že bol SMSKREDITS, vedľa bol premiér Robert Fico, keď kandidoval. To sú všetko malebné veci, ktoré proste tu sú.
Nuž nedalo mi, aby som teda nevyjadril svoj občiansky postoj a strhol som raz ten plagát a zaniesol na políciu a vyjadril som podozrenie, že dochádza k trestnému činu páchania úžery. Odpoveď, od policajného vyšetrovateľa mi prišlo, že to zamietli, že odmietli môj podnet, že nedochádza, a povedali, teda že oni tú firmu preverovali a že je to všetko úplne v poriadku a že dokonca na SOI-ke zisťovali a že SOI-ka ich vyšetrovala, že SOI-ka nič nezistila. Keby som zacitoval, takže tu boli že dva podnety, že teda oni, že ten vyšetrovateľ píše, že "zisťoval zabezpečovacie vyjadrenie SOI-ky v Žiline a tá potvrdila, že do dnešnej doby šetrili u nich dva podnety, ktoré však nepoukazovali na výšku úrokov, a neboli zistené porušenia zákonov." Čiže tento vyšetrovateľ odmietol. Pravdou však je, že ten internet je mocný a treba si na to dávať pozor pre niektorých. Na internete je správa, protokol z vyšetrovania SOI Žilina, ktorý hovorí, že firma, ktorá prevádzkuje SMSKREDITS, porušila, dokonca dostala síce mizerných 600 euro, no však asi si to vybavila, porušila zákon, porušila a ukazovateľ je v tom, že neuviedla správne výšku úroku. Čiže nie nejaké nepodstatné náležitosti typu, ja neviem, veľkosť písma alebo niečo, ale ten najpodstatnejší, lebo úžera sa ráta tým, že je, to nechcem tu tú dikciu zákona, koniec koncov ani nie som právnik, ale niečo v tom, že ako vám kto úročí to, čo vám požičal. Hej, čiže oni za to dostali pokutu, že to neuviedli správne, zámerne, za to dostali od SOI-ky pokutu a napriek tomu mi policajt napíše, že to tam nebolo. Čiže interpeloval som pána ministra Kaliňáka, že ako je to možné, že kto klamal. Klamala SOI Žilina, že zaviedla vyšetrovateľa, alebo klamal vyšetrovateľ, že dostal kompletné podklady od SOI Žilina? A klamal, lebo to takto uviedol.
Nuž prišla mi odpoveď pána ministra (povedané so smiechom), ľudia, niekedy mi vás je ľúto, že kde musíte, v akej krajine žiť, a... V odpovedi sa uvádza, že vo veci, minister Kaliňák píše, že vo veci, čo ja tvrdím, že boli uvedené nepravdivé a klamlivé informácie zo strany vyšetrovateľa, ktorý tvrdí, že nedošlo, nakoľko vyšetrovateľ necitoval celý obsah vyjadrenia Slovenskej inšpekcie. Rozumiete? Alebo nerozumiete? Asi nerozumiete, čiže tým, že necitoval celý obsah toho, tak tým nedošlo. Ja neviem, narýchlo ma nenapadá nejaký príklad tej absurdity, to povedať, hej. Čiže máte nejaké rozhodnutie, a keď si nejakú časť z neho vyberiete, tak... A nevyberiete si tú, ktorá pomenúvava v rámci toho jedného rozhodnutia, iba tú, ktorá sa venuje, že dátum, čas alebo ja neviem, či vtedy pršalo, tak vyšetrovateľ sa ma, je dobre, že sa stotožnil s tým, lebo to necitoval. Ja, mne je naozaj ľúto ľudí tejto krajiny.
Čiže toto je odpoveď, to mi nepísal Fero Mrkvička, to mi nepísal nejaký (povedané so smiechom) asistent alebo učeň, alebo prvák na právnickej fakulte. To je od ministra vnútra. Ľudia, čiže od ministra vnútra prišlo, že je to úplne v poriadku, lebo vyšetrovateľ necitoval celú časť toho rozhodnutia. A ešte tam teda dopĺňa, že to, že nebolo, že tá spoločnosť neuviedla tú percentuálnu výšku, to znamená úroky, to, čo, teda to úročenie, že neuviedla správne, nemalo vplyv na rozhodnutie o podozrení mojom, ktoré som ja vyjadril, že či sa jedná alebo nejedná o úžeru. Ja neviem, čo má vplyv, či je niečo úžera, alebo nie, keďže úroky. Pomôžte mi, ja sa, nikde som sa, nikde netlačil, ja som nedoštudovaný poľnohospodár, ale toľko ešte sedliackeho rozumu mám. Tak povedzte mi, ktorý iný ukazovateľ by sa mal posudzovať citlivo pre potreby posúdenia, či nastal alebo nenastal trestný čin úžery, ako stanovenie úrokov. Čo je meritórnym podkladom pre vydanie rozhodnutia? Dátum? Miesto? Alebo, alebo, alebo stanovenie úrokov?
Hovorím, keby táto komunikácia prebiehala medzi Ferkom Mrkvičkom a Jánom Mrkvičkom, tak si človek povie, že však si môžu písať, čo chcú. To, čo som vám tu hovoril, ľudia, prípadne si to môžte nájsť aj na internete, toto je komunikácia ministerstva, z ministerstva vnútra a na hlavičke je minister vnútra Robert Kaliňák.
Ďakujem vám pekne.
Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, v zásade to prebieha tak, jak som aj predpokladal, že nakoniec sa dopracujeme k tomu, že sa vyospravedlňujete navzájom a bude tu, len otázka bude, že ktorý bude ten slabučký minister, ktorý tu bude sedieť. Považoval som to za určitú džentlmenskú dohodu, že, že tu budete šiesti, čo sa chvíľku aj dodržiavalo, avšak už sa nedodržiava ani to. Už sa vyospravedlňovali na štyroch, aktuálne sú tu dvaja. To tiež svedčí o úcte k parlamentu, o úcte k parlamentarizmu a k tomu, jak si tu my žijeme. Mimochodom, páni ministri, ja viem, že to asi tam na tej vláde funguje tak, že kto tam ide počúvať toho Mičovského s Hlinom a určia asi vás. Sekundárne asi pre ľudí to znamená, že títo ministri, ktorí sú za mojím chrbtom, sú tí slabučkí ministri, lebo Kali, Kali si tu nesadne, hej, čiže proste sú niektorí, ktorí tu sedieť nebudú, a potom sú slabučkí ministri, ktorí to raz za ten mesiac budú musieť vydržať a budú musieť počúvať tých nešťastníkov, ktorí tu niečo interpelujú. Ja teda nechcem byť protivný, ale ja by som si tú nálepku slabučkého ministra na seba nalepiť nenechal, keď vám vyhovuje, nech sa páči. Aspoň vieme. Čiže aj pre ľudí povieme, že slabučkými ministrami, ktorí tam budú chodiť na interpelácie počúvať Mičovského, Hlinu, Hubu, budú tuná kolegovia, zdá sa, lebo tak vás tu aj najčastejšie vídavam, to je pravda. Pani Zvolenská je už dokonca stabilný člen, pána Pellegriniho vymenili s pánom Čaplovičom, to vyzerá tiež, že to bude musieť ako nováčikovskú daň zaplatiť. Ale že pán Lajčák, to ma prekvapuje, lebo jeho som mal za silného ministra. Pán Vážny je taká persóna neznáma pre mňa, ale, ľudia, si prípadne urobte názor, čiže tiež je za slabučkého ministra, ktorého pošle Kali, aby ste išli počúvať tých nešťastníkov. Je to k úcte k parlamentarizmu. Ja netvrdím, že všetky príspevky stoja za to, ale aj anglickú kráľovnú ťahajú štyri kone a garantujem vám, že jeden by ju utiahol. Má to s niečím súvis. Pán minister Lajčák, vie, o čom hovorím. Ale nech sa páči, robte z toho, čo chcete. Takto si my tu žijeme.
Čo sa týka tohto bodu, to znamená odpovede, dovoľte uviesť, že ja som sa teda pýtal toho viacej. Skompletizovali sme takú inventarizáciu budov, nehnuteľností, nájmov, prenájmov, čo je dobré. Lebo prvý okruh mojich interpelácií bol, že kto si čo prenajíma, ktoré ministerstvo si od koho prenajíma. Máme to. Je to už teda zosumarizované. Druhý okruh bol, aby sme vedeli, že kto čo užíva a ako užíva, ten nejaký určitý pasport toho a prípadne komu čo prenajíma, aby sme to vedeli porovnať. Máme to skompletizované, ja som bol pripravený to dať nejakým študentom za nejaké sudy piva urobiť, ale bol tu pán minister Kažimír, ktorý povedal, že ich to inšpirovalo a že urobia oni takýto centrálny register, čo môže byť dobre. Už sme, už kus roboty je urobené. Však koniec koncov aj táto kniha o tom svedčí. To treba oceniť. A oceňujem všetkých, ktorí sa na tom podieľali, na tej, na vypracovaní tých interpelácií. Nebojte sa, nezapadne to prachom. Teda keď by sa aj náhodou ministerstvo nerozhýbalo, prostredníctvom toho, čo tu pán Kažimír hovoril, tak sa, tak to doplníme my a ten portál urobíme.
Niektoré výsledky, ten prvý okruh bol teda, že kto čo užíva, aký je pomer podlahovej plochy na jedného úradníka, prípadne kto čo komu prenajíma. Vyšli nám zaujímavé informácie aj vo svetle skutočnosti dnešného rána, kde tu pomaly plakal pán Krajňák, že ho vyhadzuje Počiatek, pán Počiatek z ministerstva. To je znova znakom, pán minister Lajčák, viete asi tiež, o čom hovorím, idú takto úrady vyhadzovať, nechať ich. To je ako, asi to súvisí s tou firemnou kultúrou úžernícko-exekútorskou, ktorá vlastne tiež má také systémy práce, ktoré sú nepochopiteľné. Čiže aj vy asi ten úrad do poslednej chvíle, tých historikov, ktorí tam robia za 600 euro, necháte trpieť, a že kde pôjdu s tými batôžkami smoly, ktoré si na seba naložili? Lebo vy ste tí veľkí lordi a niekde ich upracete do nejakej maringotky a ÚPN bude tam. A vám, keď príde nejaká delegácia, že ako teda sa vysporiadate s históriou, tak pôjdete do tej maringotky. Nech sa páči, kľudne pokračujte v tom ďalej.
Mimochodom, to jeho ministerstvo, ministerstvo pána Počiatka je na tom asi tak, že v tých dvoch budovách majú niekde 8-9-tisíc metrov štvorcových. Má tam okolo 600 zamestnancov. Sú niekde na úrovni 15 metrov štvorcových na jedného, na jedného zamestnanca. Samotný materiál, ktorý ste mali vo vláde, ak ste ho čítali, tak viete. ESO to je znova veľká loď, ktorá údajne vyplávala (povedané so smiechom), len nevieme, kam dopláva, bolo napísané, konštatuje, že úradníci využívajú relatívne nadštandardné, mali ste v tej správe, ste mali 16 metrov štvorcových na jedného úradníka, bol ten prepočet. Štandard je niekde na úrovni osem-deväť. A naozaj je aj norma, ktorá hovorí, že niekde na úrovni 8-9 na jedného. Čiže pán minister Počiatek má skoro dvojnásobok. Ale ja pripúšťam, že socialistické stavané budovy sú možné iné. To všetko tam tie korelácie treba urobiť. Ale nie je to tak, že sa tam tiesnia desiati úradníci v jednej miestnosti. Vyzerá to z tohto suchého prepočtu. Že o to zaujímavejšie bude zistiť, že prečo vyhadzujú vlastne to ÚPN? Naozaj tie informácie sú aj dôležité pre ľudí, že z tých prepočtov nám to vyjde, že trebárs úplní lordi sú u pána Maďariča na SNP-čku, kde majú 22 metrov štvorcových na jedného úradníka. A králi sú aj na hospodárstve, hej, u pána Pavlisa, tam sú niečo cez 21 meter štvorcového na jedného úradníka. Zber týchto údajov nebol samoúčelný, bol dôležitý aj preto, že my môžme teraz z týchto podkladov pracovať ďalej. Teraz konkrétne pán Pavlis, končí im za chvíľku zmluva organizácie, ktorej patrí pod neho, SARIO. A SARIO, si myslím, prenajíma, tu je to úplne jasné, že pod milión korún ešte mesačne nešli. Niekde na tej úrovni končí zmluva. Takže ja som zvedavý, že kto to príde tu odôvodniť, že prečo by prípadne SARIO si ešte stále malo prenajímať nejaké priestory za milión korún mesačne, keď u nich je polka objektu prázdna, hej. Takže to verím, že toľko taktu alebo aspoň trošku tej šikovnosti alebo tej budete mať v sebe, že teda, že už keď je to tak, tak si to už nedovolíte a to SARIO dáte na tú Mierovú. To určite by mohlo byť aj tak. Ale tam je aj SACR. SACR patrí, myslím, pod pána Počiatka. Na to hospodárstvo toho vojde na mraky, hej, to si môžme teraz povedať a to vieme. Čiže aj kvôli tomu malo zmysel robiť túto pasportizáciu týchto priestorov. Samozrejme, treba to objektivizovať cez typové stavby. Priznávam, že budova, na ktorej je pán Maďarič, môže byť architektonicky ináč riešená, že to nie je suchý prepočet kancelárskej budovy. To, to rešpektujem. Ale stále to vyzerá, že, že si tam môžu hrať pomaly tenis v niektorých kanceláriách. Takže nebude zlé, že by prípadne porozmýšľali, či by tam ešte niečo nevošlo, trebárs aj ÚPN alebo niekto, kto si zaslúži dôstojnú budovu. Čiže kvôli tomu som to dal robiť.
Vážení ľudia, tí ktorí ste to vypracovávali, nebola to taká nejaká samoúčelná, čiže verte, že skúsim spraviť tak, aby na konci bolo z toho niečo, že minimálne aspoň nejakú tú korunku ušetríme, možno dve.
Druhý okruh otázok sa týkal pracovnej zdravotnej služby. Tam naozaj ďakujem všetkým, ktorí to vypracovali. Je to objemné, dokonca to bola bieda, čo uniesť tie materiály. Spracujeme to. Budeme vnímať to, že ako prebiehali zmluvné vzťahy do platnosti, pokiaľ sa teda nezrušili pozmeňovákom ešte za predchádzajúcej vlády, ako sa vyvíjali, a z pohľadu, teda ktoré finančné skupiny sa zaľúbili do pracovnej zdravotnej služby a chodili radiť úradníkom, že si majú dať pod myšku takú penovú podložku za tisíce eur, ako to bolo dovtedy, a bude nás zaujímať, preto to je aj urobené, že sme urobili ten zber tých údajov, tá korelácia teraz že po novom nábehu, lebo teraz znova ste sa vrátili tam, kde ste teda uznali, poslanci, že je to nevyhnutné tým úradníkom aj teraz ešte stále radiť za tisíce eur, že si majú dať pod myšku takú penovú podložku. Takže kto sa toho nábehu chytí a ako to bude silno zošnurované cez určitú finančnú skupinu? To tiež bude zaujímavé a možno ešte v tejto krajine zo päť ľudí sa nájde, ktorých by to zaujímalo, tak minimálne pre nich to urobíme. Čiže to bolo ten najväčší okruh.
Tam potom som ešte pána Richtera interpeloval, nešťastná pošta. To, čo robíte na pošte, to môžte iba vy. Však, samozrejme, ministerstvo pána Richtera, ktoré spravuje Európsky sociálny fond a, pán Lajčák, vám to poviem, to by ste neverili, prípadne do Bruselu keď pôjdete. Európska komisia nás vyzvala nie raz, nie dvakrát, trikrát nás vyzvala listom na spotrebiteľský podnet občana, ktorý riešil problém s firmou Pohotovosť a exekútorom Krutým. Európska komisia nás trikrát vyzvala, že čo to – zjednodušene prekladám –, že čo to tam tým ľuďom stvárate? Čo to tam tým ľuďom robíte? Až naveľa, naveľa, na tretíkrát ste im niečo vajatavé odpovedali. Myslím, že aj od vás išlo, išiel nejaký alebo z úradu vlády, to už neviem. Niekto im tam proste odpisoval. Naveľa, naveľa, na tretíkrát dobíjali sa ako, no... nekomentujem. Ale čo chcem povedať?
Chcem povedať, že by ste neverili, že ministerstvo pána Richtera dalo dotáciu na zriadenie štyroch zamestnaneckých miest exekútorskému úradu doktora Krutého, ktorý je dvorným exekútorom firmy Pohotovosť. Ono keď sa to tí bruselskí úradníci dozvedia, bude ich to podľa mňa zaujímať. Možno sa budú na to pýtať. Nebolo by zlé si pripraviť nejakú odpoveď, že ako je to vôbec možné. Ako je vôbec možné udeliť dotáciu z Európskeho sociálneho fondu exekútorskému úradu v rámci programu na zriadenie zamestnaneckých miest? To bude... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás, aby ste sa pridržiavali toho a reagovali na nespokojnosť alebo vyjadrili nespokojnosť s odpoveďou. (Reakcia z pléna.) Ale, ale hovorí o niečom úplne inom!
Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pani predsedajúca, v zásade ďalším bodom sú interpelácie. Toto budem interpelovať. Ale nevadí, však tak vás to nebaví, tak si to vypočujete potom. Mohli sme si to o to skrátiť, bolo by to v určitom kontexte, ale nevadí.
Chcem pomôcť tejto krajine, aby nám prípadne nezrušili aj tento Európsky sociálny fond, lebo vy ste schopní z Európskeho sociálneho fondu platiť exekútorov doktora Krutého, toto ministerstvo pána Richtera. Toto ministerstvo, ktorého som sa ja ako ministra pýtal, či je normálne, že poštárov, triediča, triediča obálok podmieňuje vyplatením odmien - dohodnuté v zmluve - tým, že predá lósy. Tým, či všetci predajú určité množstvo lósov. To znamená princíp kolektívnej viny prípadne, lebo on nemá tú možnosť, ale keď všetci nepredajú, tak on, jemu to má vplyv. Už sa mi to v zásade ani nechce hovoriť, ale, poštári, vám to sľúbim, že budem sa snažiť v tej veci urobiť, čo sa ešte dá. Veľa možností nemám, ale skúsim, lebo čo je moc, je veľa. To je, naozaj pre tento prípad platí absolútne.
Ministerstvo spravodlivosti mi odpovedalo niečo v tom zmysle, že je to všetko úplne v poriadku, že môžte podmieňovať, koľko chcete. V zásade keby som vám to aj niektoré z toho zacitoval, tak... A toto možno stojí za to: "Zákonník práce nezakazuje podmieniť nárok na určitú motivačnú zložku aj plnením ukazovateľov a sledovaného za podnikateľský subjekt ako celok, napr. dosiahnutie zisku, odbyt aj v prípade zamestnancov, ktorí sa priamo na plnení tohto ukazovateľa nepodieľali, avšak vykonávali pre zamestnávateľa iné práce v rámci druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve, teda potrebné." Viete, niekde povedia, že tí zlí podnikateľia, tie zrúdy, tie, ja neviem, vykorisťovatelia sú zlí, ale štátny podnik potvrdením ministerstva práce, sociálnych vecí potvrdzuje, že to zákonník nezakazuje, ergo dovoľuje to takto urobiť.
Takže takto sa zastal, vážení občania, takto sa vás zastal váš minister za sociálnu demokraciu. Čiže všetko, čo bolo na Pošte, podľa tohto listu je úplne v poriadku. Všetko, čo tam s vami robia, a ešte sa dozvieme niektoré veci, je podľa pána ministra Richtera v poriadku. Ja sa nenechám pokorovať v tom, že budem tu vyslovovať nespokojnosť, aby ste si ma vychutnali s tým, že mi ju zamietnete. (Povedané so smiechom.) Mne to je úplne jedno, vám poviem v tejto chvíli, úplne jedno, lebo tak, tak mizerná odpoveď, že nemá zmysel dať o nej vôbec ani hlasovať, čiže sa k nej ani nevyjadrujem.
Ešte k poslednej a tým končím. Pán minister Kaliňák verný svojej tradícii... Ako to povedať rýchlo? Existuje firma SMSKREDITS, ktorá sa fokusuje na prostriedky MHD. Ináč je to mimoriadne zákerné. Ono proste, oni rátajú s tým na všetkých nočných spojoch, že keď to decko sa ide večer zabávať, nemá peniaze, tak pošle esemesku, oni proste to nejaké tie peniažky pošlú a to dieťa sa bojí to povedať doma, až rodičom potom príde po určitom čase, že majú zaplatiť, ja neviem, tisíc euro za tých 30 požičaných. Takýmto spôsobom tá firma funguje. Mimochodom, je vyšetrovaná tá vlastnícka štruktúra v Anglicku za laundering, ale u nás sú to králi. U nás sú dohodnutí cez, promujú sa u Korbačku, na všetkých MHD, dokonca jeden čarovný moment fungoval tak, že bol SMSKREDITS, vedľa bol premiér Robert Fico, keď kandidoval. To sú všetko malebné veci, ktoré proste tu sú.
Nuž nedalo mi, aby som teda nevyjadril svoj občiansky postoj a strhol som raz ten plagát a zaniesol na políciu a vyjadril som podozrenie, že dochádza k trestnému činu páchania úžery. Odpoveď, od policajného vyšetrovateľa mi prišlo, že to zamietli, že odmietli môj podnet, že nedochádza, a povedali, teda že oni tú firmu preverovali a že je to všetko úplne v poriadku a že dokonca na SOI-ke zisťovali a že SOI-ka ich vyšetrovala, že SOI-ka nič nezistila. Keby som zacitoval, takže tu boli že dva podnety, že teda oni, že ten vyšetrovateľ píše, že "zisťoval zabezpečovacie vyjadrenie SOI-ky v Žiline a tá potvrdila, že do dnešnej doby šetrili u nich dva podnety, ktoré však nepoukazovali na výšku úrokov, a neboli zistené porušenia zákonov." Čiže tento vyšetrovateľ odmietol. Pravdou však je, že ten internet je mocný a treba si na to dávať pozor pre niektorých. Na internete je správa, protokol z vyšetrovania SOI Žilina, ktorý hovorí, že firma, ktorá prevádzkuje SMSKREDITS, porušila, dokonca dostala síce mizerných 600 euro, no však asi si to vybavila, porušila zákon, porušila a ukazovateľ je v tom, že neuviedla správne výšku úroku. Čiže nie nejaké nepodstatné náležitosti typu, ja neviem, veľkosť písma alebo niečo, ale ten najpodstatnejší, lebo úžera sa ráta tým, že je, to nechcem tu tú dikciu zákona, koniec koncov ani nie som právnik, ale niečo v tom, že ako vám kto úročí to, čo vám požičal. Hej, čiže oni za to dostali pokutu, že to neuviedli správne, zámerne, za to dostali od SOI-ky pokutu a napriek tomu mi policajt napíše, že to tam nebolo. Čiže interpeloval som pána ministra Kaliňáka, že ako je to možné, že kto klamal. Klamala SOI Žilina, že zaviedla vyšetrovateľa, alebo klamal vyšetrovateľ, že dostal kompletné podklady od SOI Žilina? A klamal, lebo to takto uviedol.
Nuž prišla mi odpoveď pána ministra (povedané so smiechom), ľudia, niekedy mi vás je ľúto, že kde musíte, v akej krajine žiť, a... V odpovedi sa uvádza, že vo veci, minister Kaliňák píše, že vo veci, čo ja tvrdím, že boli uvedené nepravdivé a klamlivé informácie zo strany vyšetrovateľa, ktorý tvrdí, že nedošlo, nakoľko vyšetrovateľ necitoval celý obsah vyjadrenia Slovenskej inšpekcie. Rozumiete? Alebo nerozumiete? Asi nerozumiete, čiže tým, že necitoval celý obsah toho, tak tým nedošlo. Ja neviem, narýchlo ma nenapadá nejaký príklad tej absurdity, to povedať, hej. Čiže máte nejaké rozhodnutie, a keď si nejakú časť z neho vyberiete, tak... A nevyberiete si tú, ktorá pomenúvava v rámci toho jedného rozhodnutia, iba tú, ktorá sa venuje, že dátum, čas alebo ja neviem, či vtedy pršalo, tak vyšetrovateľ sa ma, je dobre, že sa stotožnil s tým, lebo to necitoval. Ja, mne je naozaj ľúto ľudí tejto krajiny.
Čiže toto je odpoveď, to mi nepísal Fero Mrkvička, to mi nepísal nejaký (povedané so smiechom) asistent alebo učeň, alebo prvák na právnickej fakulte. To je od ministra vnútra. Ľudia, čiže od ministra vnútra prišlo, že je to úplne v poriadku, lebo vyšetrovateľ necitoval celú časť toho rozhodnutia. A ešte tam teda dopĺňa, že to, že nebolo, že tá spoločnosť neuviedla tú percentuálnu výšku, to znamená úroky, to, čo, teda to úročenie, že neuviedla správne, nemalo vplyv na rozhodnutie o podozrení mojom, ktoré som ja vyjadril, že či sa jedná alebo nejedná o úžeru. Ja neviem, čo má vplyv, či je niečo úžera, alebo nie, keďže úroky. Pomôžte mi, ja sa, nikde som sa, nikde netlačil, ja som nedoštudovaný poľnohospodár, ale toľko ešte sedliackeho rozumu mám. Tak povedzte mi, ktorý iný ukazovateľ by sa mal posudzovať citlivo pre potreby posúdenia, či nastal alebo nenastal trestný čin úžery, ako stanovenie úrokov. Čo je meritórnym podkladom pre vydanie rozhodnutia? Dátum? Miesto? Alebo, alebo, alebo stanovenie úrokov?
Hovorím, keby táto komunikácia prebiehala medzi Ferkom Mrkvičkom a Jánom Mrkvičkom, tak si človek povie, že však si môžu písať, čo chcú. To, čo som vám tu hovoril, ľudia, prípadne si to môžte nájsť aj na internete, toto je komunikácia ministerstva, z ministerstva vnútra a na hlavičke je minister vnútra Robert Kaliňák.
Ďakujem vám pekne.
Neautorizovaný
16:32
Prednesenie interpelácie 16:32
Magdaléna VášáryováJa som interpelovala pána ministra školstva - ale odpovedal mi už nový pán minister školstva pán Pellegrini - ohľadom situácie zmeny, zmeny zamerania alebo štatútu, ani nie štatútu, ale zmeny možnosti byť skutočne elitným matematickým gymnáziom a týka sa to "Gamči" na Grösslingovej ulici, ktorej, mimochodom, som ja tiež absolventom.
Pán minister, vy ste mi...
Ja som interpelovala pána ministra školstva - ale odpovedal mi už nový pán minister školstva pán Pellegrini - ohľadom situácie zmeny, zmeny zamerania alebo štatútu, ani nie štatútu, ale zmeny možnosti byť skutočne elitným matematickým gymnáziom a týka sa to "Gamči" na Grösslingovej ulici, ktorej, mimochodom, som ja tiež absolventom.
Pán minister, vy ste mi odpovedali, že to je otázka VÚC-ky. Áno, do určitej miery, ale to, že deti nemôžu robiť talentové skúšky na toto gymnázium na matematiku, to je otázkou centrálneho rozhodnutia ministerstva školstva. Talentové skúšky minulý rok sa konali na matematiku, teraz sa nemôžu konať, pretože sú vedení ako 7902, je gymnázium. A v tomto školskom vzdelávacom programe matematika síce stále zastáva popredné miesto, ale žiaci s mimoriadnym nadaním na matematiku nemôžu mať vytvorené také podmienky, aby mohli rozvíjať svoj talent. My sme o tom už hovorili, pán minister, takže ja znovu, samozrejme, nesúhlasím teda s vašou interpeláciou, ale buďte taký láskavý, je to jedno naozaj z elitných matematických gymnázií a pri tom všetkom, koľko nepotrebných vlastne obsahom vzdelávaní vyprodukujú niektoré naše školy, toto gymnázium naozaj produkuje ľudí, ktorí dokážu logicky myslieť, a to niekedy, aj ako sa ukazuje v našom parlamente, je veľký problém. Takže toto je moja odpoveď.
Ja som interpelovala aj pána ministra kultúry, ten tu nie je. Ale on si ma nájde. Takže... Aspoň teda vždy mi tvrdí, že áno. Takže v nie som vôbec spokojná s vašou odpoveďou, pán minister kultúry, na moju interpeláciu, že naša národná knižnica kvôli tomu, že rekonštruuje z 11 poschodí 3, v podstate prestala poskytovať akékoľvek služby alebo len veľmi obmedzené. Ja rozumiem, pán minister, proces digitalizácie národnej knižnice sa dostáva skutočne do obrovských problémov a nielen počtom digitalizovaných predmetov, ale aj kvalitou digitalizácie, pretože ste jednoducho nechali odborne, ľudsky, personálne vytunelovať túto národnú inštitúciu, ktorá sídli v Martine. Ja rozumiem, 70 % digitalizácie ide, v objemoch digitalizácie za európske peniaze, ide cez Slovenskú národnú knižnicu. Ja rozumiem, že mnoho ľudí aj tu v parlamente tam v živote neboli, ale je to jedna z najdôležitejších národných inštitúcií. A peniaze, európske peniaze na digitalizácie sú veľmi lákavé, ale snažiť sa zatvoriť Slovenskú národnú knižnicu, aby sa nikto nemohol tam dostať, aby nikto nemohol pátrať, len preto, aby sa neprišlo.
Pán minister, príde sa na to, príde sa na to, vždy sa na to prišlo, padne to na vašu hlavu, ja nerozumiem tomuto vášmu postoju a zásadne nesúhlasím s vašou alibistickou odpoveďou. Budem hlasovať proti.
Ďakujem.
Prednesenie interpelácie
18.9.2014 o 16:32 hod.
Mgr.
Magdaléna Vášáryová
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani predsedajúca, budem krátka, aby aj ostatní sa dostali k tomu.
Ja som interpelovala pána ministra školstva - ale odpovedal mi už nový pán minister školstva pán Pellegrini - ohľadom situácie zmeny, zmeny zamerania alebo štatútu, ani nie štatútu, ale zmeny možnosti byť skutočne elitným matematickým gymnáziom a týka sa to "Gamči" na Grösslingovej ulici, ktorej, mimochodom, som ja tiež absolventom.
Pán minister, vy ste mi odpovedali, že to je otázka VÚC-ky. Áno, do určitej miery, ale to, že deti nemôžu robiť talentové skúšky na toto gymnázium na matematiku, to je otázkou centrálneho rozhodnutia ministerstva školstva. Talentové skúšky minulý rok sa konali na matematiku, teraz sa nemôžu konať, pretože sú vedení ako 7902, je gymnázium. A v tomto školskom vzdelávacom programe matematika síce stále zastáva popredné miesto, ale žiaci s mimoriadnym nadaním na matematiku nemôžu mať vytvorené také podmienky, aby mohli rozvíjať svoj talent. My sme o tom už hovorili, pán minister, takže ja znovu, samozrejme, nesúhlasím teda s vašou interpeláciou, ale buďte taký láskavý, je to jedno naozaj z elitných matematických gymnázií a pri tom všetkom, koľko nepotrebných vlastne obsahom vzdelávaní vyprodukujú niektoré naše školy, toto gymnázium naozaj produkuje ľudí, ktorí dokážu logicky myslieť, a to niekedy, aj ako sa ukazuje v našom parlamente, je veľký problém. Takže toto je moja odpoveď.
Ja som interpelovala aj pána ministra kultúry, ten tu nie je. Ale on si ma nájde. Takže... Aspoň teda vždy mi tvrdí, že áno. Takže v nie som vôbec spokojná s vašou odpoveďou, pán minister kultúry, na moju interpeláciu, že naša národná knižnica kvôli tomu, že rekonštruuje z 11 poschodí 3, v podstate prestala poskytovať akékoľvek služby alebo len veľmi obmedzené. Ja rozumiem, pán minister, proces digitalizácie národnej knižnice sa dostáva skutočne do obrovských problémov a nielen počtom digitalizovaných predmetov, ale aj kvalitou digitalizácie, pretože ste jednoducho nechali odborne, ľudsky, personálne vytunelovať túto národnú inštitúciu, ktorá sídli v Martine. Ja rozumiem, 70 % digitalizácie ide, v objemoch digitalizácie za európske peniaze, ide cez Slovenskú národnú knižnicu. Ja rozumiem, že mnoho ľudí aj tu v parlamente tam v živote neboli, ale je to jedna z najdôležitejších národných inštitúcií. A peniaze, európske peniaze na digitalizácie sú veľmi lákavé, ale snažiť sa zatvoriť Slovenskú národnú knižnicu, aby sa nikto nemohol tam dostať, aby nikto nemohol pátrať, len preto, aby sa neprišlo.
Pán minister, príde sa na to, príde sa na to, vždy sa na to prišlo, padne to na vašu hlavu, ja nerozumiem tomuto vášmu postoju a zásadne nesúhlasím s vašou alibistickou odpoveďou. Budem hlasovať proti.
Ďakujem.
Neautorizovaný
16:37
Prednesenie interpelácie 16:37
Mikuláš HubaVážený pán minister, čoskoro uplynie rok od chvíle, keď vláda Slovenskej republiky schválila vami predložený návrh zákona so...
Vážený pán minister, čoskoro uplynie rok od chvíle, keď vláda Slovenskej republiky schválila vami predložený návrh zákona so zavádzajúcim názvom zákon o ochrane prírody a krajiny. Zavádzajúcim preto, lebo na ambíciu chrániť slovenskú krajinu, ktorá sa dala kde-tu dešifrovať z predchádzajúceho zákona s rovnakým názvom, váš návrh zákona de facto rezignoval. Počas prerokúvania návrhu zákona v Národnej rade sme boli svedkami početných márnych pokusov expertov na danú problematiku i niektorých poslancov opozície tento stav zmeniť, zákonnú ochranu krajinu ako predmet zákona zachovať, a pokiaľ možno, i posilniť. Keď už pre nič iné, tak preto, aby sme splnili svoj záväzok vyplývajúci zo skutočnosti, že sme zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o krajine. Jediná ako-tak zrozumiteľná a legitímna reakcia vášho rezortu a poslancov, resp. poslankýň za vládnu stranu SMER - SD na našu snahu, bola neoficiálna odpoveď, že ochranou krajiny sa bude zaoberať osobitný zákon o krajine. Tieto súvislosti som v zátvorke uviedol poznámku nasledujúceho znenia: "(V legislatívnom pláne vlády na rok 2014 sa takáto položka nenachádza, ale mohlo by ísť o iniciatívny návrh člena vlády.)" Takáto argumentácia by sa však dala akceptovať iba v prípade, ak by ste zákon o ochrane prírody a krajiny, pardon, zákon o ochrane prírody a zákon zaoberajúci sa krajinou do Národnej rady predložili paralelne, resp. ak by po schválení v Národnej rade nadobudli obe tieto právne normy účinnosť v ten istý deň. Ani jedno, ani druhé sa však nestalo, a preto som nútený obrátiť sa na vás s nasledujúcou interpeláciou:
"1. Prečo bolo z pôvodného predmetu zákona o ochrane prírody a krajiny vypustené zachovanie charakteristického vzhľadu krajiny?
2. Prečo sa napriek vyššie uvedenému zákon naďalej nazýva zákonom o ochrane prírody a krajiny?
3. Prečo paralelne s návrhom zákona, ktorý sa de facto zaoberá iba ochranou prírody, nebol do Národnej rady predložený aj návrh zákona zaoberajúci sa ochranou, plánovaním a udržateľným manažmentom krajiny?
4. Prečo ste ako predkladateľ neakceptovali námietky a návrhy na riešenie tejto anomálie?
5. Prečo Slovenská republika ako zmluvná strana Európskeho dohovoru o krajine dlhodobo ignoruje viaceré záväzky, ktoré pre ňu z dohovoru vyplývajú, a prečo ste na zmenu tohto stavu nevyužili práve inkriminovanú novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá vyšla v zbierke pod číslom 506/2013 Z. z.?
6. Kedy bude do Národnej rady predložený návrh zákona o krajine alebo do platnej právnej úpravy doplnené príslušné ustanovenia v zmysle Európskeho dohovoru o krajine?
7. Kto a akým spôsobom bude kompenzovať ujmu na kultúrnom a prírodnom dedičstve, ktorá v Slovenskej republike i celému svetovému spoločenstvu vznikla v dôsledku prijatia a uplatňovania vami predloženého a gestorovaného zákona č. 506/2013?"
Toľko prvá interpelácia a teraz druhá:
"Vážený pán minister, opakovane sa ku mne z rôznych strán dostávajú informácie o neprimerane ústretovej spolupráci vášho rezortu, resp. jednotlivcov pôsobiacich v štruktúrach vášho rezortu s podnikateľmi, investormi a developermi, usilujúcimi sa realizovať svoje aktivity a generovať zisk na úkor prírodných a krajinných hodnôt Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry a lokálne aj ďalších chránených území na Slovensku, ochrana ktorých spadá do kompetencie vášho rezortu. O tom, že tieto indície sú odôvodnené, ma presviedča osobná skúsenosť z návštev týchto území, ako aj svedectvá a dokumentácia dokazujúca absolútne neakceptovateľné zaobchádzanie zo slovenskou prírodou formálne vyhlásenou za chránenú. Som preto nútený obrátiť sa na vás s interpeláciou pozostávajúcou z nasledujúcich otázok:
1. Ktoré konkrétne výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny boli od vášho nástupu do funkcie ministra životného prostredia udelené a s akým zdôvodnením?
2. Kto konkrétne ich udelil?
3. Kto konkrétne a s akými konkrétnymi výsledkami zabezpečuje kontrolu plnenia podmienok, za ktorých boli výnimky udelené?
4. Boli niektoré žiadosti o výnimky zo zákona a ochrane prírody a krajiny zamietnuté? Ak áno, ktoré konkrétne?
5. Ktoré konkrétne žiadosti o výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny sú v súčasnosti v štádiu posudzovania?
6. Uzavrel váš rezort formálnu alebo neformálnu dohodu o spolupráci s niektorou z finančných skupín vo veci ich investičných, podnikateľských, prípadne iných aktivít na území Tatranského národného parku a alebo iného chráneného územia?
7. Máte dôkazy o tom, že spolupráca vášho rezortu, odborných inštitúcii pôsobiacich v jeho rámci, resp. niektorých pracovníkov a pracovníčok vášho rezortu nemá vo vzťahu k určitým finančným skupinám prípadne iným podnikateľským subjektom pôsobiacim na území národných parkoch v Slovenskej republike charakter konfliktu záujmov?
8. Je RNDr. Anna Jusková, bývalá vyššia úradníčka, resp. vedúca odborná pracovníčka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vašou poradkyňou? Ak áno, aký bol na to dôvod? Ak nie, na ktorých konkrétnych úlohách spolupracuje s vaším rezortom? Je medzi nimi aj návrh zonácie Tatranského národného parku a vybavovanie výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny?"
Ďakujem za pozornosť.
Prednesenie interpelácie
18.9.2014 o 16:37 hod.
prof. RNDr. CSc.
Mikuláš Huba
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení členovia a členka vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebojte sa, mám len dve interpelácie tentoraz výnimočne. Obidve sú adresované pánovi ministrovi Petrovi Žigovi. A prečítam ich v poradí, ako som ich odoslal a odovzdal zároveň v podateľni Národnej rady.
Vážený pán minister, čoskoro uplynie rok od chvíle, keď vláda Slovenskej republiky schválila vami predložený návrh zákona so zavádzajúcim názvom zákon o ochrane prírody a krajiny. Zavádzajúcim preto, lebo na ambíciu chrániť slovenskú krajinu, ktorá sa dala kde-tu dešifrovať z predchádzajúceho zákona s rovnakým názvom, váš návrh zákona de facto rezignoval. Počas prerokúvania návrhu zákona v Národnej rade sme boli svedkami početných márnych pokusov expertov na danú problematiku i niektorých poslancov opozície tento stav zmeniť, zákonnú ochranu krajinu ako predmet zákona zachovať, a pokiaľ možno, i posilniť. Keď už pre nič iné, tak preto, aby sme splnili svoj záväzok vyplývajúci zo skutočnosti, že sme zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o krajine. Jediná ako-tak zrozumiteľná a legitímna reakcia vášho rezortu a poslancov, resp. poslankýň za vládnu stranu SMER - SD na našu snahu, bola neoficiálna odpoveď, že ochranou krajiny sa bude zaoberať osobitný zákon o krajine. Tieto súvislosti som v zátvorke uviedol poznámku nasledujúceho znenia: "(V legislatívnom pláne vlády na rok 2014 sa takáto položka nenachádza, ale mohlo by ísť o iniciatívny návrh člena vlády.)" Takáto argumentácia by sa však dala akceptovať iba v prípade, ak by ste zákon o ochrane prírody a krajiny, pardon, zákon o ochrane prírody a zákon zaoberajúci sa krajinou do Národnej rady predložili paralelne, resp. ak by po schválení v Národnej rade nadobudli obe tieto právne normy účinnosť v ten istý deň. Ani jedno, ani druhé sa však nestalo, a preto som nútený obrátiť sa na vás s nasledujúcou interpeláciou:
"1. Prečo bolo z pôvodného predmetu zákona o ochrane prírody a krajiny vypustené zachovanie charakteristického vzhľadu krajiny?
2. Prečo sa napriek vyššie uvedenému zákon naďalej nazýva zákonom o ochrane prírody a krajiny?
3. Prečo paralelne s návrhom zákona, ktorý sa de facto zaoberá iba ochranou prírody, nebol do Národnej rady predložený aj návrh zákona zaoberajúci sa ochranou, plánovaním a udržateľným manažmentom krajiny?
4. Prečo ste ako predkladateľ neakceptovali námietky a návrhy na riešenie tejto anomálie?
5. Prečo Slovenská republika ako zmluvná strana Európskeho dohovoru o krajine dlhodobo ignoruje viaceré záväzky, ktoré pre ňu z dohovoru vyplývajú, a prečo ste na zmenu tohto stavu nevyužili práve inkriminovanú novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá vyšla v zbierke pod číslom 506/2013 Z. z.?
6. Kedy bude do Národnej rady predložený návrh zákona o krajine alebo do platnej právnej úpravy doplnené príslušné ustanovenia v zmysle Európskeho dohovoru o krajine?
7. Kto a akým spôsobom bude kompenzovať ujmu na kultúrnom a prírodnom dedičstve, ktorá v Slovenskej republike i celému svetovému spoločenstvu vznikla v dôsledku prijatia a uplatňovania vami predloženého a gestorovaného zákona č. 506/2013?"
Toľko prvá interpelácia a teraz druhá:
"Vážený pán minister, opakovane sa ku mne z rôznych strán dostávajú informácie o neprimerane ústretovej spolupráci vášho rezortu, resp. jednotlivcov pôsobiacich v štruktúrach vášho rezortu s podnikateľmi, investormi a developermi, usilujúcimi sa realizovať svoje aktivity a generovať zisk na úkor prírodných a krajinných hodnôt Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry a lokálne aj ďalších chránených území na Slovensku, ochrana ktorých spadá do kompetencie vášho rezortu. O tom, že tieto indície sú odôvodnené, ma presviedča osobná skúsenosť z návštev týchto území, ako aj svedectvá a dokumentácia dokazujúca absolútne neakceptovateľné zaobchádzanie zo slovenskou prírodou formálne vyhlásenou za chránenú. Som preto nútený obrátiť sa na vás s interpeláciou pozostávajúcou z nasledujúcich otázok:
1. Ktoré konkrétne výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny boli od vášho nástupu do funkcie ministra životného prostredia udelené a s akým zdôvodnením?
2. Kto konkrétne ich udelil?
3. Kto konkrétne a s akými konkrétnymi výsledkami zabezpečuje kontrolu plnenia podmienok, za ktorých boli výnimky udelené?
4. Boli niektoré žiadosti o výnimky zo zákona a ochrane prírody a krajiny zamietnuté? Ak áno, ktoré konkrétne?
5. Ktoré konkrétne žiadosti o výnimky zo zákona o ochrane prírody a krajiny sú v súčasnosti v štádiu posudzovania?
6. Uzavrel váš rezort formálnu alebo neformálnu dohodu o spolupráci s niektorou z finančných skupín vo veci ich investičných, podnikateľských, prípadne iných aktivít na území Tatranského národného parku a alebo iného chráneného územia?
7. Máte dôkazy o tom, že spolupráca vášho rezortu, odborných inštitúcii pôsobiacich v jeho rámci, resp. niektorých pracovníkov a pracovníčok vášho rezortu nemá vo vzťahu k určitým finančným skupinám prípadne iným podnikateľským subjektom pôsobiacim na území národných parkoch v Slovenskej republike charakter konfliktu záujmov?
8. Je RNDr. Anna Jusková, bývalá vyššia úradníčka, resp. vedúca odborná pracovníčka Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vašou poradkyňou? Ak áno, aký bol na to dôvod? Ak nie, na ktorých konkrétnych úlohách spolupracuje s vaším rezortom? Je medzi nimi aj návrh zonácie Tatranského národného parku a vybavovanie výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny?"
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný