37. schôdza

Ďakujem pekne. Takže dovoľte aj mne nejaké záverečné slovo k tomuto. Tak ako tu bolo spomínané predkladateľom, že chúďatko-príroda u nás. No, žiaľ, je to tak. Keď sme po 90. roku by som povedal, že si mysleli, že ten náš vklad do prírody v demokracii bude ešte väčší a že ďalším generáciám ju necháme ešte zaujímavejšiu, ako ju nám nechali naši rodičia, tak, žiaľ, sa to míňa účinkom. A v súčasnosti, dneska, dneska nám miznú denne dva až tri druhy na svete, denne, vážení. Aj u nás, aj u nás, žiaľ, sú mnohé druhy na pokraji vyhynutia. Kvôli čomu? Kvôli tomu, že ekonomická pažravosť a zásahy do prírody sú tak negatívne, že naša krajina to už nevládze znášať.
Samozrejme, samočistiaca schopnosť vody je veľká, že? Infiltračné vlastnosti pôdy sú tiež veľké, že to prečistí. Skládku niekde tá príroda predsa len zakryje s nejakým tým stromom, nejakým tým kríkom. To znamená radosť žiť, že?! Len poďme a drancujme!
Takže myslím si, že, áno, sme v štádiu, že možno, že sa ti, pán kolega Kuffa, zdá, že je to, by som povedal, že prebyrokratizované, tie rôzne zákony, ktoré sa týkajú ochrany prírody. Samozrejme, ja tiež neglorifikujem, že by sme to dali nad, musí to byť vyvážené jednoznačne, ale nemôže to byť o drancovaní. A pokiaľ sme došli do štádia, že ani možnože tie úrady životného prostredia alebo Štátna ochrana prírody, ktorá je chvoste chvosta, čo sa týka financovania, to ti môžem povedať, že už nestíhajú tých ľudí umravniť, tak myslím si, že áno, má tu šancu aj tento zákon, ktorý by aspoň trošku povedal, že tak poďme s tým niečo robiť, a ďalšia nejaká autorita, ktorá sa tej prírody zastane.
Už som tu povedal: rastliny nepotrebujú ľudí, ľudia potrebujú rastliny. A keď si to neuvedomujeme v tej našej malosti, tak keď to všetko zničíme, tak zničíme vlastne sami seba. To dúfam, že nikomu netreba vysvetľovať. To netreba nikomu vysvetľovať takého základné pravidlá hry, ktoré tuná na tejto Zemi fungujú. A, žiaľ, ja keď chodím tiež, viete, som ornitológ, tak tiež chodím po tej krajine slovenskej a hovorím, že je krásna, máme čo ukázať, ešte máme, chvalabohu, a aj u nás za posledné tri roky nám odišli niektoré druhy. Konkrétne krakľa belasá, dropa už tu skoro nemáme, strakoša červenohlavého už tu nemáme, pred štyrmi rokmi sme tu ešte mali. Vážení, a to je kvôli tomu, že sme zmenili ráz našej krajiny, hlavne čo sa týka osevných postupov, respektíve ako sme tu našu poľnohospodársku, lesnú krajinu momentálne využívali a určité druhy u nás už nemajú šancu.
Viete, čo robia v Anglicku? Viete, čo robia v Anglicku? V Anglicku už týmto, by som povedal, boomom tých pozlátkových kadejakých vymožeností prešli a farmári robia biotopy za ťažké peniaze, aby sa určité druhy aj vtáctva k nim vrátili. Viete si to predstaviť? Farmár z vlastných peňazí robí biotop pre škovránka, pre jarabicu, aby mohla v Anglicku žiť. Oni už sú za tým, tou pyramídou, kde sa hovorí, že všetko rozkážeme vetru, dažďu.
Takže, vážení, ja sa do takého štádia na Slovensku nechcem dostať. Buďme radi, že máme takú krajinu, akú máme. Mali sme tu z Blízkeho východu kolegov asi pred dvoma mesiacmi a povedali: vy tu máte raj na Zemi, čo chcete, máte tu raj na Zemi; voda, pôda, úroda, zeleno, krása! A my si to nevieme vážiť. Takže, vážení, budem veľmi rád, keď tento zákon, dáte mu šancu, aby prešiel do druhého čítania, a verím, že pristúpime zodpovedne aj k takému návrhu zákona, ktorý sa bude snažiť tú prírodu znovu trošku dať do popredia, že treba ju ochraňovať. A myslím si, že chceme našim deťom zanechať ešte krajšiu slovenskú zem, čo sa týka tej biodiverzity a rozmanitosti, ako nám ju nechali naši otcovia.
Takže chcem vás ako spravodajca tiež požiadať o podporu tohto zákona. A v druhom čítaní, samozrejme, môžte aj pozmeňujúce návrhy. Budem veľmi rád, keď vaše svedomie sa prebudí a povie, že áno, je to správne.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi k tomuto návrhu zákona uviesť, že je potrebný. A prečo je potrebný, poviem potom v rozprave.

Ďakujem, pani podpredsedníčka, aj za tú výzvu, chvíľku som sa zarozprával s kolegami, hanba mi. Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, na balkóne vidím jedného, dobrý deň. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ako gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, že aby výbory návrh zákona prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Krátko, stručne, ale výstižne ho pomenoval koniec koncov pán predkladateľ, takže priestor na vlastnú úvahu tentokrát nevyužijem.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte uviesť, že prečo je potrebný. V našej krajine sa stávajú veci, skúsim to na dvoch príkladoch povedať, kvôli tej vizualizácii, aby sme si to vedeli predstaviť. Niekto by možno povedal, že tento návrh zákona v zásade chráni aj pána Borisa Kollára, aby sa nestal obeťou toho, že sa o niekoho v reštaurácii obtrie, a tá, o ktorú sa obtrie, povie, že má s ňou dieťa. Lebo to niekedy až tak vyzerá.
Naozaj v našej krajine sa aj tým, ako sa veci menia, aj vzťah k hodnotám, sa stávajú určité excesy. Excesom je možno aj tento prípad, ktorý som spomenul. Ale pre našu krajinu, rozpočet, ale aj, by som povedal, určitú psychohygienu aj celkovo pre to, aby sa to dalo udržať, je jeden exces ďaleko komplikovanejší, zložitejší a nebezpečnejší pre krajinu, a to je to, čo sa stáva. A stáva sa to, ja to skúsim povedať na určitých číslach. Ak by sme to vyhodnocovali podľa krajov napríklad, aby si to ľudia vedeli predstaviť, Prešovský a Košický kraj má v zásade, zjednodušene povedané, dvakrát toľko sirôt ako ostatné kraje. Aj keď sme zohľadňovali to, že Prešovský a Košický kraj má viacej obyvateľov samozrejme ako Nitriansky. Čiže keď sme vytvorili určitý algoritmus na to, že teda počet obyvateľov, počet sirotských dôchodkov, tak pri zohľadnení tohto tak či tak vyšlo, že v týchto dvoch krajoch je veľa sirôt. Človek by sa možno nečudoval, keby tam bola vojna. Ale ja si nepamätám, však u nás to vyzerá, ako keby bola vojna stále, ale tam nebola, aspoň čo ja viem. Ak sa mýlim, ma opravte, že by tam bola. To znamená, že niekde sa stala chyba alebo niekde v niečom je chyba, hej, že v čom to súvisí.
Súvisí to s čím? Že to je bližšie k Černobyľu alebo...? Viete, niekto by možno našiel nejaké korelácie s niečím, štatistické, neviem, či by sme chyby identifikovali. Ale pes je zakopaný inde. Problém je v tom, že sa našiel systém ako sa nabúrať do sociálneho systému takým spôsobom, že z neho čerpáte neoprávnene. Proste čerpáte z neho neoprávnene.
A vec sa má tak, že sirota má nárok, čo je úplne logické, nikdy nespochybním, ale sirota má nárok na to, aby brala, aj aby poberala sirotský dôchodok do veku 18 rokov. U nás zákon o rodine hovorí, že vy sa rodičom stanete z manželstva, keď sa teda dieťa narodí do manželstva, alebo súhlasným vyhlásením otca, matky. Súhlasné vyhlásenie otca, matky znamená, že keď, a nechcem, aby to bolo pochopené zle, niekto, niekde sa narodí nejaké dieťa a ja poviem, že som jeho otec, a matka povie áno, on je jeho otec, pritom som ani matku nevidel, ani to dieťa nikdy nevidel (vyslovené s pobavením), tak v zmysle zákona o rodine je to tak, som sa stal rodičom. Čiže týmto súhlasným vyhlásením som sa stal rodičom.
Nuž a táto skutočnosť sa zneužíva a zneužíva sa takým spôsobom, že sa vyhlasuje za otca niekto, kto to má, prepáčte za výraz, za pár, hej. Ale nie za pár z pohľadu toho, že je na vojne a strihá meter, ale už mu veľa nechýba, aby tento svet opustil. A už ani meter nestrihá a už ho ani hlava z toho nebolí, či sa tomu dieťaťu dobre vedie alebo nie, hej. To je najväčší cynizmus toho celého. Pravdou však je, že keď umrie, tak všetky jeho deti sa stávajú sirotami. No a to, žiaľ, s týmto faktom sme konfrontovaní, že nám umierajú ľudia v určitých societách, ktorí sú, súhlasným vyhlásením sa stali otcami, neviem, niekoľkých detí, ktoré sa úmrtím tohto plodného otca, ktorý sa stal otcom podľa mňa už aj vtedy, keď to ani teoreticky nebolo možné z pohľadu funkčnosti niektorých orgánov, tak sa stávajú sirotami s nárokom na poberanie sirotského dôchodku.
Ja viem, že to znie hrozne, sú to hrozné veci, ale je to tak. Jeden by to nepovedal, že sa takéto niečo môže stať. Žiaľ, stáva sa, a potvrdil to koniec koncov aj sám generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne pri svojom vystúpení, myslím, minulý týždeň, keď hovoril, že sa otcom dieťaťa stáva nie otec, ale starý otec, pre istotu. Je to fakt, ktorý musíme vyriešiť. Musíme ho, musíme nájsť riešenie proste. Nemôžme sa tváriť, teda stáva sa to, a už nič. Čo s tým? Lebo to není ani, že sa nabúra sociálny rozpočet, a tým, že sa s tým nič neudeje, tak sa to bude čoraz viacej páčiť a toho bude čoraz viac. Nebude toho menej. To bude čoraz viac. To znamená tých, počet sirôt nám bude rásť. Takýchto sirôt, hej. Tým, že je to funkčný model. Ale tam ja chcem upozorniť na obrovské sociologické škody na vedomí obyvateľstva. Lebo obyvateľstvo to vníma. Tak jak vníma invalidných, v úvodzovkách, dôchodcov na hlavu, ktorí celý deň vysedávajú na námestí v Lučenci a pokrikujú na ostatných, a všetko sú to poberatelia invalidných dôchodkov, a večer nasadnú do svojich starých bavorákov a odídu domov. A spoločnosť to vníma zle. Tak rovnako zle bude vnímať a vníma tento fakt.
A to chcem upozorniť, že to sú sociologické škody na vedomí tej spoločnosti, ktoré potom majú odraz v určitom možno až sociopatickom správaní následne. A to je parketa pre psychológov, nie pre mňa. Ja som amatér v tom, ja som poľnohospodár. Ale toľko ešte aj ja si viem predstaviť, že tá bezradnosť tých ľudí, toho vnímania toho stavu potom môže nájsť, budú mať tendenciu tí ľudia hľadať riešenia tam, kde nie sú, hej. Vo voľbe niekoho, kto im nasľubuje. To poznáme, tie scenáre sa v zásade opakujú.
Čiže my musíme nájsť, uchopiť ten problém cez zákon. Čím skôr, tým lepšie, čím skôr, tým menej neštandardne to bude vyzerať. Lebo čím neskôr, tým menej štandardne to bude vyzerať. Aj tento návrh zákona, my sme dlho rozmýšľali, že ako to uchopiť, cez čo to uchopiť, aby sa to nejakým spôsobom, tomu zabránilo. Nie je tých možností veľa, hej. Preto sa niekomu môže javiť aj tá formulácia relatívne kostrbatá, ale ja som človek otvorenej mysle, nechám si poradiť, keď niekto príde s nejakým iným návrhom, hej. My v tom návrhu hovoríme, že ak sa niekto stal otcom, súhlasným vyhlásením otcom viac ako, teda dieťaťa s viac ako inou ako druhou ženou v poradí, to znamená s treťou a ďalšou, a dieťaťa, tak je potrebné okrem toho súhlasného vyhlásenia ešte doložiť test DNA. Zohľadňujeme aj neoliberálny postoj teraz k manželstvu, že tam dokonca, že nieže keby to bolo viac ako s jednou ženou, čo konzervatívci by mali skôr túto predstavu, tak je tam viac ako s dvoma. Takže by malo byť toto prijaté relatívne prierezovo aj z toho pohľadu, že sa človek môže pomýliť, na prvýkrát nie vždy to vyjde. Ja ináč fandím, teda vždycky oceniť a vlastne aj trošku mierne pozávidieť tým, ktorým to vyjde na prvýkrát, a že sa im to podarí. A to je dobre. Len, žiaľ, vyzerá to, že sa to nedarí. Čiže zohľadňuje to viaceré aspekty, i keď sa to môže javiť ako relatívne zvláštna formulácia. Len, nech sa páči, nech sa páči, príďte s návrhom, ako by ste to vyriešili vy. Toto je jeden z návrhov, ktorý to dokáže uchopiť, ktorý dokáže zastaviť ten problém. Lebo ten problém je, existuje, potvrdil to generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, a garantujem vám, že jeho funkčnosťou, a funkčnosť tohto modelu sa objavila, že funkčnosť tohto modelu sa objavila, že to funguje, tak jeho zneužívanie bude narastať. Takže je najvyšší čas to zastaviť.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tento zákon a aj ten nasledovný - ak dovolíte, ja by som potom zlúčil, lebo to v zásade prudko so sebou, ony sú úplne organicky spojené, tak nebudem to predlžovať, čiže ja moje vystúpenia v zásade v tomto spojim -  rieši vec, ktorá je problémom.
Ale ešte skôr ako to poviem, to poviem v rozprave, chcem povedať, že nechápem, lebo podľa mňa na túto schôdzu nebol predložený zákon, ktorý by viac súvisel s komunálnymi voľbami ako tento. Tento, teda o vyšších územných celkoch, ale aj o majetku obcí, to je ten, čo je za tým, proste súvisí úplne absolútne s komunálnymi voľbami, a nestiahli ste mi ho, pani Laššáková. Teraz neviem, že v zásade sú dve možnosti. Buď ste mali určitú obavu a rešpekt, že budem prskať jak besná mačka, alebo ste si to ani nevšimli. Neviem teda, že čo bolo dôvodom. Pravdou však je, že ten zákon tu je a ten zákon prudko, ale naozaj prudko súvisí s komunálnymi voľbami. A dokonca ja otvorene poviem, že my sme ho naschvál časovali, teraz sme ho chceli predložiť, lebo sme chceli otvoriť tú tému práve v tomto kontexte, že sa blížia komunálne voľby. Čiže to ja v tomto prípade naozaj aj pripúšťam a teda otvorene hovorím. Neviem teda, v čom, kde sa stala chyba, že ste mi ho nevyradili? Cítim sa v tom diskriminovaný dokonca (vyslovené s pobavením), ale nechcem povedať, že mi to je ľúto. Ale minimálne to nechápem. Každopádne však v rozprave uvediem, prečo je tento návrh zákona dôležitý.
Ďakujem.

Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k návrhu zákona.
Návrh spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh, teda ako som spomínal, naozaj súvisí s komunálnymi voľbami. A avizujem, že na októbrovú schôdzu predložíme ešte jeden návrh, ktorý rovnako súvisí.
Dovoľte mi povedať o ňom, že bude to o tom, že čoho sú schopní komunálni poslanci. A komunálni poslanci v niektorých lokalitách, žiaľ, sú schopní umiestniť vysielače mobilných operátorov nad hlavu detí. Ten mobilný vysielač im robí z hlavy praženicu, ale to tým poslancom vôbec nevadí, lebo veci majú byť tak, ako boli dohodnuté. Čiže aj tento návrh, i keď sa to možno, čiže dávam dopredu, keď budete sťahovať na októbrovej schôdzi návrhy, tak kľudne stiahnite, pani Laššáková, aj návrh o mobilných vysielačoch. My to dáme cez stavebný zákon, to bude také zvláštne, aby sa proste zamedzilo to, že v niektorých komunálnych lokalitách sú schopní dať deťom nad hlavu vysielač. Sú.
Absurdná situácia je, že dokonca na Drotárskej tuná je škola pre sluchovo postihnutých, by ste neverili, aj tie deti, chúďatá, tam majú na tej budove vysielač. To je už proste, vždycky sa chodí dovtedy s tým krčahom, kým, kým nepraskne. Je to problém, s ktorým sa borí celý svet, celá Európa. Hľadajú na to riešenia. Na Slovensku sme to poňali typicky slovensky, že dohodneš si zopár poslancov, ktorí ti dajú súhlas, a majú školy, v ktorých sú zriaďovateľom, a dajú to tým deckám, nevadí, za pár korún to tam napchajú. Všimnite si bratislavské školy. Na skoro každej bratislavskej škole je umiestnený vysielač mobilných operátorov. To je naozaj čarovné. To je naozaj možné iba v niektorých krajinách, ja neviem ako kde v iných mestách, ale Bratislava je týmto úplne špecifická. Čiže avizujem, aj tento zákon, ktorý bude súvisieť s komunálnymi voľbami.
Čo sa týka tohto návrhu, o čom hovorí? Zjednodušene, ja to poviem pre ľudí, aby tomu rozumeli. Obce ešte mali dakedy majetok, teraz už samozrejme toho veľa nemajú, lebo čo mohli, predali, a hospodárilo sa s tým tak ,jak sa hospodárilo, niekde lepšie, niekde horšie, ale poväčšine horšie. Špeciálny prípad je znova v tomto Bratislava, že urobiť z tak bohatého krásneho mesta takú ošarpanú krásavicu, vychudnutú, vyziabnutú, vyšklbanú, dokáže len niekto. Na to treba naozaj enormný talent. Môžme povedať: podarilo sa, po 25-ch rokoch sa podarilo z krásavice na Dunaji urobiť vychrtlú stopárku pri slovnafťáckej pumpe.
Prosím vás, ako sa to podarilo? Tak, že neboli pravidlá, neboli pravidlá ako hospodáriť s majetkom, do určitého času neboli skoro žiadne. To znamená, ako sa dohodli, tak to urobili. Potom bol návrh pani Žitňanskej, ktorá to čiastočne vylepšila, tú situáciu v tom, že sa zaviedli okrem iných ustanovení aj prípady hodné osobitného zreteľa. Proste sa to sprísnilo. Chvalabohu. Ináč to bola, taký, treba oceniť, ona bola vtedy opozičná poslankyňa a prešlo to, hej, čiže vtedy ste sa tomu trošku postavili čelom ako poslanci SMER-u a prešlo to. V 2010. sa to cizelovalo, myslím, že cez návrh pána Dostála vo výbore, že sa to pritvrdilo v tom, že ten osobitný zreteľ bol nielenže trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov, ale všetkých poslancov. To sa tam doplnilo. Plus sa tam dala 15 dňová lehota, plus sa tam dalo, že je nevyhnutné uviesť dôvod, zdôvodnenie toho osobitného zreteľa. Doteraz všetko dobre, to znamená, že to je legitímna, dobrá snaha proste upraviť to nakladanie s majetkom, pripustiť možnosť samospráve, že nemá sledovať len vždycky absolútny cieľ maximálneho výnosu, to s tým budem vždycky aj ja súhlasiť, že mala by byť kategória osobitného zreteľa. To znamená, áno, ideme predávať súťažou, najvyššou cenou, dražbou, tak proste, aby sem nagenerovali čo najvyššiu, ale stále zákon pozná osobitný zreteľ. To znamená situáciu, skutočnosť, ktorá je hodná osobitného zreteľa.
Nuž, ale ja vám poviem, ako to dopadlo. Zase typicky slovensky. Zas typicky našsky. Ono hodné osobitného zreteľa je už v tejto krajine všetko. Ja teda neviem, ako na iných malých zastupiteľstvách. Ja vám poviem zastupiteľstvo, napríklad zajtra majú zastupiteľstvo Bratislava-mesto. To chudobné, vyskubané, vydrancované, vykradnuté mesto, tá úbožiačka na Dunaji, má zajtra zastupiteľstvo. Majú tam, som si poznačil, 60 bodov, 61 bodov, ktoré sa týkajú predaja, respektíve nájmu mestského majetku. A teraz počúvajte dobre, z toho 43 je hodné osobitného zreteľa, 5 vyhlásenie súťaže na nejaké objekty nájmu a 13 sú majetkoprávne vysporiadania. To znamená, že není inej voľby, len to urobiť tak, to znamená, pozemky pod existujúcimi budovami. Čiže v zásade všetko, okrem tých štyroch či piatich súťaží, je hodné osobitného zreteľa. Všetko, komplet všetko. Nejaký Muhammad, neviem aký, v Petržalke stánok, hodné osobitného zreteľa. Hentaká firma si kupuje pozemok, všetko je, je to na smiech. Zákonodarca dá v kategórii hodné osobitého zreteľa, aby mali možnosť, trebárs tá samospráva posúdiť cez niečo, hej, aby nesledovali primárne len záujem urobiť čo najvyšší výnos, to znamená, chce si prenajať nejaká neziskovka. A tak, áno, majú, a ja som za, má právo poslanec, poslanci toho mesta, obce určiť, že sú teda ochotní im to predať alebo prenajať za inú cenu, ako by generovala súťaž. To je v poriadku. Lebo je tam nejaký dôvod, je to fakt charita alebo niečo, na to to bolo robené. Lenže dopadlo to presne tak, jak som vám to prečítal. Čiže zo všetkých bodov, zo všetkých bodov, skoro všetky sú hodné osobitného zreteľa. To je Bratislava, to je zajtra.
No ale, chvalabohu, tam majú aj Karla Gotta. Viete, to je, to vám dopoviem, 43 hodné osobitného zreteľa a budú aj udeľovať čestné občianstvo Karlovi Gottovi. Oni, zase treba uznať, že títo politici niektorí sú dobrí. Tesne pred voľbami dostane Kája Gott čestné občianstvo mesta Bratislavy, predpokladám, že ešte pred voľbami si ho príde prevziať a budú nadšené ovácie. To je rimanské chlieb a hry. Proste to krásne funguje.
Mesto vydrancované, v noci sa už nesvieti, normálne v tých hlavných sa už nesvieti, to, lebo není za čo. Viete, bordel jak v tanku. Ja som to minule počítal, 800 000 – počkajte, jak to bolo? – 800 000 korún, ešte v korunách, denne stojí to, čo je podpísaná zmluva, upratovanie mesta Bratislavy, 800 000 korún denne. A bordel, bordel jak v tanku. Normálne bordel jak tanku. Nevidíte nikoho, hej, ale toľko to stojí, zimná údržba. To bývalí, čo tam boli, tuná, žiaľ, toto, SDKÚ je v tom, noštek ma tak za... To sú najväčší obchodníci, to sú najväčší a najbrutálnejší obchodníci s mestským majetkom. Ľudia, ktorí sa nerozpakujú podpísať, ľudia, ktorí ani auto, ktoré rozmetá soľ, ani nevidel, ale je poskytovateľ tej služby pre mesto Bratislava za neviem koľko miliónov eur. Viete, to sú bez kúska hanby, bez kúska akejkoľvek hanby. Čiže táto, toto je funkčný model: chlieb a hry, čo sa dá učmajzneme, čo sa dá, zničíme. To mesto... Prosím vás, Kežmarok je krajší, hociktoré mesto na Slovensku má krajšie námestie jak Bratislava. To je, jak úbohá Bratislava, to by jeden nepovedal, že čo sa dá s tým mestom urobiť. Ale hlavne, že Karla Gotta budú mať. Čiže budú mať čestné občianstvo Karla Gotta. Už som len zvedavý, že kde bude prebiehať to odovzdávanie toho čestného občianstva a kto na tom si bude prihrievať polievočku. Či tam bude aj Nesrovnal, či tam bude Ftáčnik. Všetci tam budú, všetci budú: Kája, Kája došiel. Jak by povedal Bolek Polívka: "Kájo, ty mne neznáš?!" (Vyslovené s pobavením.) Viete, to je čarovné, toto. Takto si my tu žijeme a všetci sme sa, tu tešíme, ale ja vám poviem, že ja to vnímam aj z hlbšia. A tak zničiť Bratislavu, jak to niekto dokázal, to, na to je basa málo. Na to je basa málo.
Prosím vás, ak by sme my tento návrh prijali, ak by sme my návrh, ktorý teraz vám chcem predstaviť, že v čom je ten návrh, keby sme ho my prijali, tak ja vám poviem, že 30 % ľudí by stiahlo svoju kandidatúru do obecných zastupiteľstiev. Lebo by to stratilo pre nich zmysel. Lebo niekde na úrovni 30 %, je môj odhad, ľudí kandiduje preto, lebo to má pre nich zmysel. To neni, že verejná služba, že chcú. Má to pre nich zmysel, lebo v rámci toho dohadovania pri tom stole niečo spadne. Keby sme prijali tento návrh zákona, tak 30 % ľudí si povie: mňa to tam nebaví, nemá to zmysel, nemá to cenu, načo by som tam šiel, však už o nič nejde, cena sa generuje, ako-tak sa to upravilo, že mňa tam už netreba a nič mi, nič zo stola nespadne. Ale to by sme ten zákon museli prijať. A ja vám ho teraz predstavím, že v čom je, v čom je ten návrh.
Existujúci návrh, teda to, čo teraz hovorím, že trojpätinová väčšina všetkých poslancov dokázala to, čo sa aj tu niekto, že čuduje. Ja sa nečudujem, že vznikajú niekde čarovné kombinácie. Prosím vás, v Bratislave funguje úplne, úplne elegantne, to možno tak poslanecký klub SMER-u nefunguje vo vnútri, oni to ale vedia, ako funguje koalícia v bratislavskom meste medzi SKDÚ, žiaľ, aj SaS a SMER-om. Tam to ide, tam to ide, vážení, to je, nožík do masla sa nezaborí tak, ako keď sa povie, že ideme niečo robiť s majetkom mesta, a jaká jednota sa vytvorí. Tam nie je problém s ničím. (Reakcie z pléna.) Pripúšťam, že sa tam zjavuje možno, ale kto má v tom držať prehľad, lebo tam sa delíte, odčlenili sa, začlenili sa. Jeden nikdy nevie, že kto je vlastne už v SaS, alebo neni v SaS, takže, takže tam bude možno problém. Lebo viem, že niektorí ľudia boli v SaS, možno už teraz nie sú v SaS a krájajú to maslo tak, že to ide. Hovorím, nie je problém. V bratislavskom zastupiteľstve nie je problém predať hodný osobitným zreteľom nič. Tam panuje úplne fantastická zhoda.
Človek, ináč, mimochodom, ktorý to celé riadil 4 roky, zabezpečoval tú, tú ľahkosť, tak teraz sa pred voľbami otriasol, lebo kandiduje za primátora, a povedal, že on s tým nič nemá, on už ani, dokonca ani straník není, viete. A ja normálne verím, že, že niekto to, dokonca tomu aj uverí. To ma mrzí. Lebo, ľudia, prosím vás, buďte kritickejší k tomu. Niekto, keď sa tri mesiace pred voľbami zbadá, že to, čo robil 4 roky, vlastne nerobil on, ale to robil ten Jekyll, a on je Hyde. Ja tomu nerozumiem, že to vôbec niekto vypustí z úst. Ale vypustil a kandiduje vám. Všetko tu, to je normálne sen, v tejto krajine je to sen!
Dá sa tomu, dá sa to nejakým spôsobom riešiť, dá sa to zastaviť. Návrh je v tom, že ak by sa niečo vyhlásilo za hodné osobitného zreteľa, v poriadku, rešpektujme, predĺžme lehotu z 15 na 30, že je potrebné to zverejniť. A my navrhujeme, že v čase od zverejnenia do 15. dňa, keď sa niekto iný prihlási o ten istý majetok a povie, že dá o 20 % a viac – nie o euro viac, hej, aby to teda, lebo vždycky tu budeme mať takých motákov, konkurzných podvodníkov, všelijakých dražobných podvodníkov, toto vyeliminuje tento návrh – , my hovoríme, kto dá o 20 % viac a viac, hej, tak o tomto jeho návrhu sa bude hlasovať pred tým návrhom, ktorý bol zverejnený. Návrh nehovorí o tom, že, že je povinné to predať tomu, kto dal viac. Nie, návrh hovorí, že pred tým, ako vy dáte hlasovať o tom hodné osobit..., dáte hlasovať o tom návrhu, ktorý dal vyššiu ponuku.
A my čo dosiahneme? Dosiahneme tým to, že preberú zodpovednosť, konečne preberú poslanci zodpovednosť. Lebo poslanci povedia: okej, tento chlapík síce dal o 20 % alebo 35 % viac, ale my sme to dali Ferovi, lebo Fero robí charitu a mesto chce charitu, a preto sme mu to dali. V poriadku, nech sa páči. Musíte prebrať zodpovednosť. Ale ja si myslím, že sa bude, dosť ťažko bude dôvodiť, že prečo ste to dali inej firme ako tej firme, ktorá dávala viac. Viete, to je to, tam by sme sa už konečne, konečne, konečne mali dopracovať, že niekto preberie zodpovednosť a povie: áno, ja som im to dal, ja som im to dal, lebo ja som presvedčený, že to tak má byť. Nech sa páči, ktorí ste poslancami v obecných zastupiteľstvách, nikto vám neberie možnosť usúdiť, že to dáte niekomu inému za menej. Nikto to, tá možnosť zostáva zachovaná, ale vaša zodpovednosť v morálno-etickej, nie v právnej rovine je v tom, že predtým zmaríte hlasovanie alebo nezahlasujete za návrh, ktorý dal viac.
A dokonca vám poviem, že my sme to cizelovali aj cez ustanovenia, že presne, aby sa nestali všelijakí špekulanti, vydierači, že teraz budú, že dražobní podvodníci a neviem čo. Tam sú tie ďalšie ustanovenia. Hovoria, jednak my hovoríme o zvýšenej tej cene o 20 % a viac a hovoríme aj o tom, že ten, kto túto ponuku učiní, tak musí zložiť 30-percentnú zálohu. Lebo to je večný problém v týchto, že nedajú peniaze, potom ani, zistíte, že ani neexistujú, len vám domotali, sparalizovali ten proces. Nech sa páči, dáte ponuku, zložíte 30 % z ceny, ktorú ste navrhli. Ak by váš návrh neprešiel, mesto vám bez odkladu peniaze vráti. Ak by váš návrh prešiel, do 30 dní ste povinný, od uzavretia zmluvy ste povinný doplatiť zostatok. Všetko vyriešené. To znamená, vyeliminujete všelijakých dražobných podvodníkov, nagenerujete zrýchlenú súťaž, zjednodušene povedané, a stále zostáva tá možnosť poslancom rozhodnúť: okej, ale my to dáme neziskovej organizácii Society of Jesus, alebo ja neviem čo, lebo my to chceme. To je v poriadku, nikto nespochybňuje.
Vážení, keby sa náhodou táto, tento parlament pristúpil k tomu, že tento návrh zákona by prešiel, okrem toho efektu, že 30 % obchodníkov, ktorí sa motajú po zastupiteľstvách, by stratilo zmysel svojej existencie, tak by ste urobili kus dobrej roboty aj v tom, že by sa okrem toho, že sa generuje viac peniazi pre, pre to zastupiteľstvo, by ste posilnili aj pocit spravodlivosti. To, čo tu enormným spôsobom chýba, že posilnili pocit spravodlivosti, že v tejto krajine má zmysel byť v niečom dobrý, má zmysel byť v niečom najlepší, lebo táto krajina vám dovoľuje proste podmienky, relatívne spravodlivé podmienky, ako sa k nejakému projektu dostať. O tom by tu vedeli hovoriť špeciálne niektorí.
Bratislavské mesto je v tomto úplne čarovné. Oni vám najkrajšiu budovu v meste, najkrajšiu budovu v meste, Starej tržnice, za 1 euro bez akejkoľvek súťaže na 15 rokov s opciou na ďalšie roky prenajali bez kúska hanby, ani sa nikto nad tým nerozpakoval. Ešte aj s ukradnutým, vykuchaným projektom niekoho iného. Nikto sa nad tým nepozastavil, je to proste tak. Viete, to je tá schopnosť alebo neschopnosť mesta, že najcennejšiu budovu v meste, akú má, budovu Starej tržnice nevie sfunkčniť ináč, len tak, že ju dá niekomu bez súťaže, bez akejkoľvek súťaže na 15 rokov za 1 euro mesačne. To je malebné a čarovné.
Táto chuť prenajímať za euro bez súťaže v meste, špeciálne bratislavskom, pokračuje ďalej. Oni vám, tu už teraz mám pocit, že sa to stalo módou. Už neviem čo, nebudem to spomínať, viete, to nie je až také dôležité.
Neviem, či som to povedal dostatočne zreteľne, že v čom je podstata toho návrhu. Viete, tam máte nuansy, lebo my hovoríme o predaji. Potom aj hovoríme o nájme. To je všetko, tam vyriešené. Ja teraz hovorím o zákone o majetku vyšších samosprávnych celkov, ale hneď potom bude nasledovať zákon o majetku obci. To je v zásade identické, lebo aj keď sa zavádzali tie zmeny o hodnom osobitného zreteľa, rovnako sa novelizovali obidva zákony naraz, lebo ony spolu organicky súvisia. Čiže sľubujem, že už nebudem vystupovať pri tom druhom zákone, lebo je to v zásade to isté, hej. Je to ošetrené, je to dobre ošetrené, že dovoľte tým ľuďom proste vám ponúknuť viac. Nechajte si to právo rozhodnúť, že aj keď vám niekto núka viac, napriek tomu je to hodné, skutočne hodné osobitného zreteľa. Lebo teraz je to smiešne. Lebo všetko je v dnešných zastupiteľstvách hodné osobitného zreteľa. Tak potom novelizujte ten zákon a dajte osobitnejšieho zreteľa. Viete, že toto je hodné osobitného a potom hodné osobitnejšieho. Viete, absurdné. Čiže riešením nie je absurdné osobitnejší zreteľ, ale riešením bude to, že tento návrh zákona, o čom som presvedčený. Budem rád, keď by sme sa časom postupne o tom presvedčili viacerí.
Tento návrh zákona súvisí s komunálnymi voľbami a bol by darčekom pre komunál a bol by darčekom hlavne pre občanov obcí a miest, lebo by sa dopracovali k stavu, že by nezistili len, že niečo je vhodné osobitného zreteľa, čo v zásade nie je hodné osobitného zreteľa, ale tri pätiny poslancov sa na tom dohodli, lebo ja už, viete, môžme tu konšpirovať prečo, lebo. No preto, lebo, lebo však niekde sa vedia čarovne dohodnúť aj voda a oheň, keď ide o peniaze. No a toho, by sme tých príkladov, svedectiev by som vám vedel asi povedať, povedať veľa.
Ďakujem pekne zatiaľ.

Tak, vážený pán poslanec, ja tento váš návrh, samozrejme, kvitujem. Nedá sa nič iné, ako len ho podporiť, akurát sa obávam, že prichádzate s týmto návrhom vlastne neskoro. Však ani inú možnosť sme nemali, keďže do Národnej rady sme vy aj ja zasadli teraz. Neskoro z toho dôvodu, že všetok lukratívny majetok, a to už je jedno, či je to majetok vyšších územných celkov, miest, alebo vôbec majetok štátu, je rozpredaný. Rozpredal sa či už s použitím inštitútu osobitného zreteľa alebo bez neho. V podstate napriek tomu sa rozpredalo, či už majetok obcí alebo aj lukratívny, strategický majetok štátu, aby to bolo vôbec takto zadefinované v samotnom zákone.
V zákone o majetku obcí za prioritné sa označuje zveľaďovať majetok obcí, nie ho rozpredávať, a napriek tomu, aj keď som ja pôsobila v našom mestskom parlamente ako poslankyňa dobrých 8 rokov, v ničom som nevidela systematickejšiu a cieľavedomejšiu činnosť mestského parlamentu aj primátora ako v tom, ako dokonale rozpredať všetok mestský majetok. Takže je to veľmi smutné.
Smutné na tom celom je, že my prichádzame do národného parlamentu v štádiu, keď je naozaj neskoro, keď už všetok lukratívny majetok je rozpredaný. Ale aj napriek tomu oceňujem vašu snahu upraviť to aspoň týmto záberom na osobitný zreteľ, aby ak aj takýto majetok bude, aby sa, aj keď sa tento zákon neschváli, lebo ja nepredpokladám, že bude politická vôľa, nie je na to ani občianska sila, verím tomu, že aspoň takýmto otvorením diskusie upozorníme na to, čo sa vlastne v obecných, v mestských parlamentoch aj v národnom parlamente deje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Lojzko, pozorne som ťa počúval. No v závere si sa opravil, lebo prejednávame zákon o majetku vyšších územných celkov. Rozprával si možno o tebe známych konkrétnych prípadoch niekde na obecných a mestských úradoch. Neviem, čo si tým myslel. Tak mohol si povedať konkrétne.
Ale chcem ti povedať, že na vyšších územných celkov sa určite takýto model neprevádzkuje. Nikdy sa nestalo u nás, budem hovoriť za seba, v Trnavskom samosprávnom kraji, že by sa stal nejaký prípad, že by sme prípadom osobitného zreteľa predali niekomu lacnejšie, ak by sme mali záujemcov, ktorí by ponúkali viac. Ono to totiž funguje tak, že najskôr sa prebytočný majetok cez zastupiteľstvo, podotýkam, 40-členné zastupiteľstvo, sa vyradí prebytočný majetok, stane sa dubióznym, a potom sa na každý tento dubiózny majetok vypíše verejná súťaž, kde sa prijímajú ponuky. Doteraz sme my na samosprávnom kraji vypísali, alebo teraz naposledy v septembri sme prijímali 17. kolo predaja dubiózneho majetku, do ktorého sa nikto neprihlásil. Nikto. Máme spústu majetku, ktorý sa nám hromadí, ktorý nevieme predať, musíme ho spravovať, musíme ho temperovať, musíme ho kosiť, udržiavať. Proste robí nám to len zbytočné náklady. Teda boli by sme radi, keby sa predalo. Ale určite sa nestal prípad, že by sme ho rozpredali spôsobom zreteľa osobitného, tým, ak by sme mali záujemcov. Nikdy, Lojzko, sa takéto niečo nestalo.
Takže len toľko, čo sa týka... A nemáme toho lukratívneho majetku na predaj až tak veľa. Myslím si, že skoro žiadny. Máme akurát budovy, ktoré sú v schátralom stave, máme prebytočné pozemky, ktoré nevieme spracovať, ani udržiavať ,a predávame ich len verejnou súťažou. Toľko.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Samozrejme, ja verím tomu, že sú také vyššie územné celky. Dokonca verím, že sú aj také v zastupiteľstve, že u pána Bublavého. Proste verím, ja tomu naozaj verím. Len ja som vám, ja som vytiahol zajtrajšie mestské zastupiteľstvo v Bratislave a ja vám garantujem, že keby som vytiahol hociktoré zastupiteľstvo v Bratislave, hociktoré zastupiteľstvo v Bratislave v nejakom období, tak to bude obdobné. To bude obdobné, hej. A podľa mňa aj Košice tým trpia, touto chorobou, aj Žilina touto chorobou trpí. Predpokladám, ale nehovorím, že s istotou. U Bratislavy som si istý. Majú 61 bodov, 43 bodov je hodné osobitného zreteľa. To znamená, ako keby 43 bodov bolo nájmy pre neziskovky, pre cirkevné organizácie, pre, že dopredávajú nejaký meter štvorcový niekomu, hej, že akože skutočne všetko, no, hej.
Len my zákony musíme robiť tak, že tešme sa, že sú aj iné prípady, ale, žiaľ, sú aj také. Čiže my nemôžme spraviť zákon pre Bratislavu, lebo tá by spotrebovala, viete, tam by malo byť vojsko. Keď je mestské zastupiteľstvo Bratislave, by mala byť, nastúpený piaty pluk zo Žiliny, normálne vonku aj dnu, a prizerať na tých gaunerov. Tam sú normálne niektorí gauneri. To, čo dokázali dlhodobo urobiť z tohto mesta! Však sa pozrite, jak vyzerá. Piaty pluk by tam mal byť nastúpený, aby si uvedomili, že čo stvárajú tí ľudia. Čiže my nieže urobiť zákon pre Bratislavu, potrebujeme urobiť zákon celkový a niektorí si to ani nevšimnú, že sa zmenil zákon. Tí, čo to robia slušne. Ale Bratislava to pocíti.