37. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako som sľúbil, naozaj tento zákon organicky súvisí s tým prvým, idú v duáli. To, čo som chcel povedať, som povedal pri prezentácii prvého zákona, platí obdobne pre druhý zákon. Takže tí, čo počúvali, ak počúval niekto, tak platí to aj pre tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada v rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No počkal som na tento bod, lebo som nechcel vystupovať k tým VÚC. A to znamená, že budem reagovať v zásade na to, čo pán predkladateľ hovoril v tom predchádzajúcom bode. Možno na budúce by bolo dobré najprv dať procedurálny návrh spojiť rozpravy, mohli sme sa o tom pobaviť v jednej.
Ale keď už sme pri tom, ja musím povedať, že v podstate mám skúsenosti, nieže skúsenosti, ale pozoroval som správanie dvoch zastupiteľstiev vo svojom živote, tak bližšie.
Prvé bolo zastupiteľstvo mestské v Považskej Bystrici, čo je čistá tragédia. To mesto akútne doplatilo na zle volených zástupcov dlhé, dlhé roky. A tam miestna oligarchicko-politická klika, ktorá sa tiahla od mečiarovských zastupiteľstiev až po dnešnú prazvláštnu koalíciu SMER - SDKÚ - KDH, dokonale rozkradla mesto. To treba pomenovať teda pravým slovom. Tam v podstate už aj keby teraz bol zvolený iný primátor, tak bude mať iné zastupiteľstvo, tak v zásade už môžu len sanovať, čo sa s tým mestom dá spraviť, lebo to mesto bolo odovzdané do rúk za minimálne peniaze. A sú tam veľmi nepekné, veľmi nepekné príbehy už len ľudí, ktorí sa snažili voči tomu vystúpiť. Tam zastrašovanie a fyzické útoky na niektorých ľudí niekedy pripomínajú naozaj veľmi temné časy mečiarizmu. Považská Bystrica na tom nie je dobre a pevne verím, že po týchto voľbách na tom bude lepšie.
Do Bratislavy som sa prisťahoval 2. januára 1999, takže ja nemôžem byť jedným z tých autorov článkov o tom, ako Bratislava vyzerala, mohla vyzerať a vyzerá. Ja nemám zažité to detské potulovanie sa starým mestom, ja nemám príbehy môjho otca alebo starého otca pri každej budove. Ale ako už Bratislavčan posledných 14 rokov... (Reakcia v sále.) Áno, mnohé veci mohli byť urobené dobre, ale práve ten prípad Starej tržnice, aktuálny, pre mňa je prísľubom zlepšovania sa situácie. A ten dôvod je ten, že sa našla pomerne entuziastická skupina ľudí, ktorí prišli s konceptom ako z nej urobiť nový verejný priestor, a tomuto svojmu plánu sa pomerne dobre dostávajú, že ho plnia. Lebo odkedy bola znovu otvorená Stará tržnica, ja som zažil niekoľko naozaj veľmi pekných akcií, či už to, či už to boli trhy, teraz tam môj obľúbený láma tibetský robil mandalu tento víkend, bolo to spojené s predstavovaním inokultúrnych prvkov v bratislavskom živote. Je tam krásny detský kútik s vnímavými hračkami, ktorý je alternatívou k tým veľkým nafukovacím hradom, ktoré máme, ktoré máme v iných herniach, ktoré sú ináč tiež super, ale je dobré mať aj niečo iné. A pre mňa práve tento prípad, keď sa mesto dohodlo s aktívnymi občanmi, ktorí možno nemajú za sebou nejakú finančnú skupinu, ktorá by to vedela finančne zabezpečiť a vytrieskať z toho nejaký dajme tomu aj výnosný obchod, ale na báze udržania priestoru, jeho zveľaďovania a privítania občanov v tom priestore, vzniklo niečo, čo podľa mňa je pridanou hodnotou.
A možnože, keď už tento prípad spomíname v diskusii, tak by si mohol do toho, Alojz, vniesť teda trochu svetla, že či tam bola alternatíva, či, či naozaj považuješ pri tom, pri tej Starej tržnici konanie zastupiteľstva za, za nezodpovedné voči občanom Bratislavy, a či tam, či tam bolo nejaký plán, ktorý by bol ten priestor v dnešnej dobe využíval lepšie. Lebo ak sme sa rozprávali o tom, že, že, že, ako si povedal, aj poslanci SaS boli pri niektorých týchto, dajme tomu pochybných prevodoch majetkov a odpredávaní majetkov, tak konkrétne pri Starej tržnici viem, že poslanci SaS podporili ten prenájom s tým, že odsúhlasili presne ten plán na vytvorenie miesta pre stretávania sa občanov, ktorý v Starom Meste dovtedy chýbal, respektíve tá Stará tržnica nebola využívaná vôbec.
Ja budem hlasovať za obidva. A myslím si, že celý, že všetci zástupcovia strany SaS budú hlasovať za obidva tieto návrhy, lebo považujem za dôležité, aby vznikla tá diskusia, o ktorej si hovoril. Že tí voľní zástupcovia budú musieť povedať, aj keď tu máme dajme tomu silnú finančnú skupinu, ktorá z toho chce spraviť toto, butiky, hej, silných módnych značiek, tak my to radšej dáme túto mladým z mimovládky, z občianskeho združenia, lebo ten priestor podľa nás má v prvom rade patriť občanom a nemá patriť biznisu. Táto diskusia by určite mala prebehnúť na úrovni každého zastupiteľstva, ktoré takýto problém rieši,. Ale musím povedať spätne, nepovažujem prípad Starej tržnice, ktorý bol hodný osobitého zreteľa, lebo je to naozaj unikátny priestor v strede mesta, pri ktorom mesto má rozmýšľať nielen o tom, ako z neho vybiť peniaze, ale ako prispieť ku kvalite života v meste, nepovažujem ten za najhorúcejší prípad, kvôli ktorému by musela byť urobená takáto zmena.
A ako teda "cépečkár", hej, cezpoľný prisťahovaný Bratislavčan, ja oceňujem napríklad, že takéto miesta vznikajú. A ocením aj to, ak v tejto diskusii mi bude vnesené do toho viacej svetla, že čo mohlo byť inak.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pripájam sa k tomu, čo povedal Martin Poliačik. My sme už o tom s kolegom Hlinom opakovane diskutovali. Každý si môže pozrieť, ako ktorý poslanec o čom hlasuje, nie je to problém, aj jeho stranícku príslušnosť. Za hlasovaním o prenájme tržnice skupine mladých, aktívnych, podotýkam, nebohatých a nijakú finančnú skupinu nereprezentujúcich ľudí som hlasoval za a stojím si za tým a budem si stáť za tým do smrti. Treba povedať, že tá tržnica predtým, ja som stredomešťan a chodieval som tam v sobotu niekedy na zeleninu, postupne my, čo tam žijeme, sme videli, ako tržnica sa neudržala. Samozrejme, príčinou sú blízke veľké siete potravné, ktoré konkurovali k smrti tých ľudí, čo predávali v tržnici, a tak tá tržnica zašla, jednoducho zdochla.
Potom bola zavretá a bola s ňou veľmi, by som povedal, negatívna skúsenosť; jednak ochátravala, jednak nefungovala. Pravda je, že na tržnicu a jej nové použitie boli vytvorené dva projekty. Obidva boli doručené poslancom. I v komisii, kde som bol členom, bola prezentovaná aj jedna, aj druhá alternatíva, ktorú sme dostali teda, ako som povedal, aj na písme. A z týchto dvoch alternatív – ,žiadna tretia, štvrtá ani piata, ani šiesta neexistovala – , som si vybral proste z tých dvoch jednu. A teraz, keď vidím, ako sa tí ľudia snažia a ako tá tržnica, presne, ako povedal Martin, prináša občanom, myslím, celkom dobrú možnosť využiť ten priestor pre seba a pre svoje rodiny, pre iné aktivity, tak znova som presvedčený, že toto nebol ten správny príklad.

Ďakujem pekne za slovo. Milý Lojzo, tvoje vystúpenie aj tvoj návrh oboch týchto posledne uvedených zákonov vítam a rád ich podporím. Taktiež považujem za úplne absurdné, že Bratislava a ďalšie veľké slovenské mestá, neviem presne, ako je to v menších, rozpredali takmer všetok lukratívnejší majetok, a napriek tomu sú stále zadlžené. Ten samotný fakt je absurdný, akýkoľvek návrh zlepšiť tento stav a zmierniť túto absurdnú situáciu, hoci aj prichádza možno o päť minút dvanásť, je žiaduci, a preto ho rád podporím.
Podobne ako moji predrečníci, kolegovia Poliačik a Osuský, mám jediný problém tvojho vystúpenia, a to je práve prípad Starej tržnice. Roky som sa angažoval za to, aby sa obnovila, pokiaľ možno čo najbližšie k tej svojej tradičnej funkcii, aby sa, by som povedal, až nezneužívala na nejaké vyslovene len komerčné záležitosti nejakých pochybných, povedal by som, zbohatlíckych akcií a pritom 95 percent času bola zatvorená. Takže vcelku som zatiaľ spokojný s tým, ako funguje. Neviem posúdiť presne, ako sa táto skupina k tomu dostala. Možnože tá cesta nebola ideálna, ale pre mňa je v tomto prípade dôležitejší ten výsledok, a s tým som, hovorím, zatiaľ v elku spokojný, aj keď iste všade sa rezervy nájdu. Ale je na nás, obyvateľoch Bratislavy, aby sme tým prevádzkovateľom pomohli, aby to bolo ešte lepšie.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Idem do rozpravy, teda prípadne, ak by niekto mal pocit, že treba reagovať, tak aby som nevyužil to ministerské právo, že nedá sa reagovať, lebo už budem v záverečnom slove.
Keď sme to načali, viete, jak sa, tých takých průpovídok je veľa, na nespravodlivosti nevybudujete spravodlivosť. Ja neviem, to by som tu mohol, keby som si pospomínal, nájsť všelijaké. Špeciálne k tomu prípadu, ktorý tu bol spomínaný, ako to uviesť. Ono tých, ľudia možno za to, chudáci, ani nemôžu, že žijú na Slovensku, hej, ale to víťazstvo chutí lepšie, keď je dosiahnuté v spravodlivom súboji, hej. A keď zlomíte niekoho a povedia vám, že nemôžte ísť do spravodlivej súťaže, musíte to takto obskúrne riešiť, no tak možno aj to tých ľudí láme. Ja to hodnotiť nebudem.
Pravdou však je, a to sú fakty, že prenajali objekt, najcennejší objekt v meste za jedno euro bez akejkoľvek súťaže na 15 rokov. To sú fakty. To som si nevymyslel, to sú fakty. A boli návrhy a mesto o tom vedelo, Ftáčnik o tom vedel, poslanci o tom vedeli, boli návrhy, ktoré ponúkali. Viete, Stará tržnica mohol byť exemplárny prípad toho. Veď tá Stará tržnica sa vytrhla zo spárov, neviem akých, tam mali byť butiky, hej. Vytrhla sa zo spárov, hej. A Stará tržnica mohla byť exemplárnym prípadom toho, že mesto sa začína meniť, že mesto by povedalo: okej, máme objekt Starej tržnice, príďte a povedzte, kto by tam čo vedel urobiť. To bol ideálny prípad na verejné híringy, verejné vypočutia, verejné prezentácie. Príďte! Verejné, kde poslanci, to je, čo stále hovorím, že poslanci nech preberú zodpovednosť, nech sa pozrú do očí tomu aj hentomu záujemcovi a povedia: vyberám si toho. Korektne, o toto šlo. A Stará tržnica mohla byť krásny príbeh, krásny príbeh toho, že to takto mohlo ísť.
Išlo to zase len tak, ako to tu chodí proste typicky slovensky. Obskúrne krútili, motali, namotali, vymýšľali, neviem čo. Prosím vás, však pri prezentácii toho návrhu Nesrovnal, ten, čo vám teraz kandiduje za primátora, povedal to, čo nepovie fašista, to, čo nepovie komunista. Však tých ľudí on, chudák, zhodil, on tých ľudí, chudákov, zhodil. Povedal, že aká súťaž, na čo súťaž, oni sú elita. Rozumiete, to si fašisti nedovolili, oni si to mysleli, aj komunisti si to mysleli, ale nedovolili si to verejne povedať. A na tom zastupiteľstve to povedali, že aká súťaž, na čo súťaž, oni sú elita, bez súťaže.
Pán kolega Osuský, vy ste povedali, vy ste si urobili súťaž v hlave. Viete, my sa tu trápime s verejným obstarávaním, my sa tu trápime s akou-takou spravodlivosťou, ale pokiaľ naozaj pre vyjadrenie toho, že je to v poriadku, poviete, že ja som si spravil súťaž v hlave, je to trošku, prepáčte, mimo myslu. Mimo myslu. Je.
Stará tržnica mohla byť krásnym príbehom prezentácie, híringu, jedna skupina, druhá skupina, povedzte, čo chcete, neviem čo. A krásny príbeh zodpovednosti tých poslancov, ktorí by povedali: bereme týchto, bereme týchto.
Ja to poviem, teraz prebieha iná súťaž o jeden iný priestor. A tak sa to motalo, krútilo, a že povedali, že dajte to tomu Hlinovi. A niekto povedal, nebudem menovať: Hlina je taký blázon, že ten by to bez súťaže nechcel. Áno, ja by som to bez súťaže nechcel, nechcel. Aby mne potom niekto vykrikoval, že ja neviem čo. Nechcel by som to. Radšej do toho nejdem. Radšej príďte, tu sa mi postavte, ja vám poviem, poviem vám, že čo sa s tým. A vy preberte zodpovednosť, povedzte, že idete od toho. Tuto sú tie krásne príbehy. To sú tie poctivé príbehy, ktoré motivujú, ale to je to, že sociologicky, ktoré motivujú aj iných ľudí k nejakým výkonom.
To nieže Stará tržnica. Chceli prenajať Baxovu vežu. To sú hradby, nejakých 300 metrov štvorcových. Zrazu sa ten návrh tiež zjavil na zastupiteľstve za euro na 10 rokov. Bez ničoho, lebo niekto, kto tam teda býva, nejaký pán architekt. Ja neviem, však nech je úplne v poriadku. Ale prečo bez súťaže? Prečo hodné osobitného zreteľa? Prečo mesto nepovie, máme Baxovu vežu, chceme tam niečo urobiť, nejaký verejný priestor, príďte, ponúknite?! Príďte, zaprezentujte!
Martin, aj ty poznáš x mladých ľudí, inú možnú skupinu, ako má Stará tržnica, ktorí by sa "nadrajvovali" a povedali: okej, to je super, to by bolo niečo, niečo by sme tam urobili. A teraz by dumali, dali by sme im tú šancu to ísť odprezentovať. Ochudobňujete tých ľudí o tú šancu ísť to odprezentovať, lebo už je to zavreté, lebo už to bolo pustené, na poslednú chvíľu to neprešlo. Možno som aj ja tomu pomohol. Už to bolo osobitnou súťažou, teda osobitným zreteľom, bez súťaže, bez ničoho.
Je to zlé, my proste tým dlávime tých ľudí, dlávime v nich tú tvorivosť, tú chuť niečo urobiť, zaprezentovať. Strácame dôveru, ľudia už neveria. Ja sa bojím aj toho, že aj keď sa teraz niekedy nejaké súťaže vyhlásia, tak ľudia sa neprihlásia, lebo už neveria nikomu a ničomu. A majú na to právo. Po tom všetkom, čo zažili, majú na to právo. A ešte to ne, nás to neoprávňuje k tomu, že hádzať flintu do žita. Ešte sa to možno dá, aby sme ľuďom dali pocit tej spravodlivosti. Ak si dobrý, ak si na tom robil dve noci, tri noci, ak ste to pripravili, tá prezentácia je dobrá, ak ste mali výsledky, uveríme vám, prebereme zodpovednosť za vás, za váš projekt prebereme zodpovednosť. My povieme, že ste to vy. To sú krásne príbehy.
Stará tržnica mohla byť excelentný prípad. Žiaľ, není, nie je ten prípad. To, že teraz funguje, ako funguje, ja sa k tomu nevyjadrujem, lebo, viete, hovorí sa, že treba sa tešiť aj z mála. Nech sa páči. Len ono to sú spojené s tým aj iné okolnosti. Viete, ak toto, niekedy, keď už sme pri tej téme, žasnem, žasnem. Tak zo Starej tržnice nevieme urobiť tržnicu, lebo nie je údajne dopyt, nedá sa to. A koniec koncov ani nie je. Ale teraz Staré Mesto, pán Osuský, prenajalo Poštovú na vytvorenie Nasch Marktu, to znamená, niečoho iného, zase trhoviska. Čiže my sa dostávame do polohy privatizácie verejných priestorov pre, pre ako nejaké, akože projekty, len sa dostaneme k privatizácii, sprivatizujem ho, dostanem ho pod kontrolu, Poštovú ulicu – aortu. Aorta, Poštová je aorta Bratislavy, hej. A dostať sa k nej cez niečo, no, napíšem projekt Nasch Marktu. Tak viete, na jednej strane sám Osuský, pán Osuský povie, že tržnica nemohla fungovať, lebo nebol dopyt, a na druhej strane Staré Mesto vyjadrilo súhlas s projektom vytvorenia Nasch Marktu na Poštovej. Tak hľadajte logiku! No nech mi, nech sa páči, povedzte tú logiku, v čom je tá logika. Tak o sto metrov ďalej nie sme schopní za jedno euro. Už za jedno euro to neviete urobiť, pre Kristove rany?! Keď ľudia musia robiť, platiť mzdy. Niekomu dáte budovu za jedno euro a aj tak to nevie urobiť, a na druhej strane dáte ešte niekomu ďalší priestor, urob to tam?! O čo ide v tomto prípade?
Ale ja hovorím, najhoršie na tom všetkom je sociologický faktor pre mladých ľudí, lebo my stratíme drive, my stratíme drive, ľudia naši stratia drive. Tí, čo sú kvalitnejší, pôjde vonku. Povedia: načo ja sa tu budem trápiť? Komu ja sa mám, s prepáčením, pchať do tohto? Viete, pokiaľ od mladých ľudí budete chcieť, že šancou na úspech je sa vám, sa vopchať, nech sa páči. Ja viem, že to kope, ľuďom vyhovuje, ale nemôžeme takto k tomu pristupovať. Dajme im šancu, dajme im to vedomie, že to funguje aj ináč: môžte napísať projekt, napíšte, trápte sa s tým, vymyslite to, povedzte to, doneste to a máte tam zopár poslancov, ktorí sú spravodliví, ktorí vás vypočujú a povedia: okej, za týchto si ja dám moju hruď, budem im veriť, dúfam, že ma nesklamú. Má to zmysel aj pre túto krajinu do budúcnosti, filozofujem. Ale my ju zničíme, tú krajinu. Aj Stará tržnica pomohla k tomu, aj Baxova veža, to, že ju chceli tak prenajať, ako ju prenajali. Aj to, že Poštovú prenajali teraz takýmto spôsobom, to všetko s tým súvisí, všetko s tým súvisí. Ľudia strácajú vieru v spravodlivosť, strácajú vieru v to, že má zmysel byť najlepší. Neveria tomu, neveria. Ja sa im nečudujem, lebo tu nemá zmysel, v tejto krajine nemá zmysel byť najlepší. Načo by ste tu boli najlepší? Načo? Vám stačí poznať zopár ľudí a môžete byť ťukes a idete jak šrúba. To je problém, to je problém. Preto príbeh Starej tržnice nie je tým príbehom, ktorý by sme mali dať za rámik.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Áno, kolega Hlina, iste i tvojím pričinením došlo k utopeniu projektu Baxovej veže zo strany tých ľudí, ktorí o niečo, o čo sa nikto roky nestaral a nikoho ani nenapadlo prísť s niečím a požiadať o čokoľvek, proste niečo, čo opadávalo a chátralo, sa o to začali starať. Nie ako ty hovoríš, že napísali projekt za dve noci, za tri noci. Oni sa tomu venovali viacej ako dve noci a tri noci. A preto, keď tí, tá partia okolo toho architekta prišla, tak to bolo podobné ako Bindics a KC Dunaj. Proste boli to ľudia, ktorí niekde už niečo dokázali a starali sa o vec bez toho, aby z toho čokoľvek mali, alebo starali sa proste z princípu o tú vec. A ty si prišiel a možno i tvojím pričinením ten projekt padol.
Ja som za tú Baxovu vežu hlasoval a stojím za tým, že ten architekt a partia ľudí okolo neho sa starali o vec verejnú nezištne a bez čohokoľvek. Samozrejme môže sa to vysúťažiť, urobí sa tam nejaká krčma alebo čokoľvek, čo niečo vynesie. Ale existujú hlasovania a existujú... Ty hovoríš súťaž. Ubezpečujem ťa, že keby na Baxovu vežu, alebo na radnicu prišla akákoľvek súťaž, to je ako referendum, má pre mňa poslanca informačný charakter, nie viazací charakter. Ja by som zrejme ľudí z KC Centrum podporil i napriek tomu, že v súťaži boli druhí alebo tretí, pretože je moja panská vôľa zastupovať svojich voličov podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia. A architekt, ktorý so svojimi priateľmi scivilizoval a dal do poriadku oblasť Baxovej veže, ma už tým presvedčil, že je tým najvhodnejším, aby som za jeho projekt hlasoval. Obidva príklady, ktoré si zvolil, nie sú dobré.

Alojz, presne ako hovoríš, ja tých mladých ľudí v Bratislave poznám. Ako ony, tie bratislavské hipsterčatá, už sú mi tak prirastené ku koži, že jak jeden z nich vyzerám. A práve preto pre mňa ten príbeh Starej tržnice, dobre, ja som nepoznal technicality doteraz, ja som poznal, že to dostali. A čo sa tam odvtedy deje, je dobrým príbehom. A podľa mňa tá zodpovednosť stále je na prstoch každého jedného toho člena zastupiteľstva na magistráte a už tobôž, že to je pre nájom za euro. Tam je tá obrovská zodpovednosť tých volených zástupcov, že dali dôveru týmto ľuďom. A ja nebudem s tebou sa hádať vo veci, že sa to nedalo spraviť lepšie. Ale obávam sa, obávam sa, že častokrát v momente, keď by takýto priestor bol reálne daný na súťaž, tak peniaze akýkoľvek dobrý nápad zabijú. To sa mohlo a môže sa stať.
A čo sa týka starých hradieb, ja som sa rád po nich prechádzal, keď som sa prisťahoval do Bratislavy v tom ´99. roku, potom som sa dlho, dlho prechádzať nemusel a nemohol, lebo to bolo zatvorené. A tá prvá brigáda, ktorá tam bola, keď sa tie stromy a kríky odtiaľ odvážali preč, tak som si dal ten deň, požičal som si pílku od tých chlapcov a celý deň som tam strávil a pomáhal im s čistením toho priestoru, lebo ho považujem za veľmi vzácny a jednoducho som chcel prispieť k tomu, aby sa tam opäť dalo žiť. A opäť to bolo iba o tom, že sa zorganizovala partia mladých ľudí a nebola za tým nijaká veľká tlačenka, nijaké veľké peniaze. A ak títo ľudia prejavia záujem konkrétnu časť toho priestoru zveľadiť, takisto by som im to odklepol.

Ďakujem veľmi pekne. Vidíte, nedá sa, lebo. A to povedia liberáli. No už viete, keď už aj liberál je schopný morálnych kompromisov v tejto veci, že pre nich nie je absolutórium spravodlivosti v tom, že teda povedzte, čo chcete, tak ako to môžete chcieť od smerákov?! Rozumiete, hej? Že keď liberáli sú ochotní pripustiť, že nemusí sa až tak súťažiť, keď sú to naši, viete.
Prosím vás pekne, tie hradby, ale nechcem, aby to tu vyzeralo jak na bratislavskom zastupiteľstve, ja len hovorím ako princíp, hej, ako príklad. Pán Osuský povedal, že nikto o nich nevedel, nikto a zrazu, keď teda sa niekto našiel. Ale kto vedel, viete, že kto vedel, že mesto ich chce prenajať? Ja si dovolím tvrdiť, že keď mesto povie, že má hradby, 300 metrov štvorcových, je pripravené ich prenajať za euro na desať rokov, zverejní to poctivo, tak ja verím, že sa prihlási aj niekto iný, ako ten pán, ktorý je sused, rozumiete? Ale postaviť to argumentačne, že kto vedel? A keď, že... Celé je to pomýlené. Ale principiálne, však buď ste liberáli, alebo nie ste liberáli. Buď ste spravodliví, veď to máte, sloboda a spravodlivosť, alebo jak to tam máte napísané. Jak to teda od tých biednych smerákov môžte chcieť, že oni by mali pristupovať spravodlivo, keď vy ste ochotní robiť psie kusy, rozumiete?! Tak buďte spravodliví! Nech sa páči, sú hradby, chceme ich dať za euro, chceme ich dať na desať rokov, príďte, ponúknite, príďte, ponúknite. Aj ja som poslanec, mňa zvolili, pozrite sa mi do očí, a uverím vám, alebo uverím tomu, nie bez toho, že mi napchá do vrecka neviem koľko eur, ale bez toho, aby som ja teda veril tomu projektu. A o tom to je, preboha! Už raz tam buďme! Ale to musíte vy! Jak sa pohneme ďalej, keď vy toho nie ste schopní a máte to v názve strany? Celé zlé, celé zlé.

Ďakujem, pán predseda. Keďže sa jedná naozaj o mimoriadne vážne témy, tak znova sa pokúsim navrhnúť, aby sme odložili hlasovanie o asociačnej zmluve a o vyhlásení Národnej rady, až kým nepríde... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Asociačnú zmluvu sme práve schválili pred chvíľočkou.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Preto som sa hlásil s procedurálnym návrhom.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Ja sa ospravedlňujem, som vás nevidel, keď ste boli, takže.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Že bez prítomnosti predsedu vlády, ktorý svojimi postojmi absolútne popiera všetko, čo, o čom sme tu debatovali.