37. schôdza

Ďakujem pekne. Pozývam všetkých členov výboru pre zdravotníctvo na rokovanie výboru dnes o 12.00.
Ďakujem pekne.

Dovoľte mi pripomenúť kolegom z eurovýboru, že o jednej máme rokovanie v miestnosti výboru.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v nadväznosti na súčasnú situáciu týkajúcu sa vývoja dostavby 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce navrhujem vykonať kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami v spoločnosti Slovenské elektrárne, a. s., Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky.
Jedným z najvýznamnejších projektov v oblasti energetiky v Slovenskej republike je v súčasnosti Projekt dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Výstavba 3. a 4. bloku začala v roku 1986, kedy sa vybudovali základy hlavných objektov, a pokračovala do roku 1992. V roku 1992 boli stavebné práce prerušené. V období rokov 1992 – 2000 pôvodní hlavní dodávatelia a konštruktéri vykonávali údržbu a konzervačné práce uskladnených zariadení a stavebných častí, na ktorých boli prerušené práce. V roku 2007 Slovenské elektrárne dokončili štúdiu, uskutočnili a pripravili požiadavku na investovanie, ktorá bola potrebná na ohodnotenie projektu. Spoločnosť Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, v júli 2007 informovala o Projekte EMO 34 Európsku komisiu v súlade s čl. 41 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Zmluva EURATOM). V júli 2008 získala kladné stanovisko Európskej komisie, po ktorom nasledovalo schválenie zmien pôvodného projektu Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky v auguste 2008. Stavebné práce na stavenisku sa opätovne začali v novembri 2008.
V rámci Projektu dostavby 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce spoločnosť Slovenské elektrárne vystupuje ako investor stavby, ale zároveň aj ako hlavný dodávateľ a koordinátor stavby. Úlohy Slovenských elektrární ako hlavného dodávateľa boli zadefinované ako projektové riadenie, inžiniering, výstavba, ako aj uvádzanie do prevádzky. Z tohto pohľadu je jediným a rozhodujúcim z najdôležitejších aspektov zvládnutie úlohy hlavného dodávateľa a „architekta stavby“ zo strany Slovenských elektrární.
Predseda predstavenstva spoločnosti Slovenské elektrárne začiatkom januára 2012 uviedol, že dostavba Jadrovej elektrárne Mochovce sa uskutoční v súlade s pôvodne stanoveným plánom. V krátkej dobe po vymenovaní a nástupe súčasnej vlády vyhlásil, že dostavba 3. a 4. bloku sa oneskorí zhruba o jeden rok. Uvedené priznal i ďalší čelný predstaviteľ spoločnosti ENEL. Následne začalo predstavenstvo Slovenských elektrární eskalovať svoje požiadavky na navýšenie finančných prostriedkov potrebných na dostavbu 3. a 4. bloku. Pôvodne plánovaný termín ukončenia dostavby bol v roku 2013. Pôvodný dátum spustenia 3. bloku do komerčnej prevádzky bol 28. 2. 2013. Následne došlo k zmenám predpokladaných termínov spustenia 3. a 4. bloku do komerčnej prevádzky. Ostatný aktuálny predpokladaný termín spustenia do komerčnej prevádzky bol v prípade 3. bloku v roku 2015 a v prípade 4. bloku v roku 2016.
Z uvedeného je zrejmé, že termíny spustenia 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce do komerčnej prevádzky sa opakovane posúvajú.
Náklady na dostavbu 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce boli pôvodne stanovené vo výške 261 mil. eur. V súčasnosti aktuálny schválený rozpočet na Projekt EMO 34 je vo výške 3 mld. 800 mil. eur.
Spoločnosť Slovenské elektrárne predložila ďalší návrh na navýšenie investičných nákladov a rozpočtu na Projekt EMO 34 a s tým tiež súvisiaci posun termínov ich dostavby.
Cieľom kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami v spoločnosti Slovenské elektrárne je overiť plnenie podmienok vyplývajúcich zo zmlúv o poskytovaní finančných prostriedkov a plnenie podmienok dohodnutých v zmluvách uzatvorených s dodávateľmi projektových a inžinierskych prác a stavebných prác.
Vzhľadom na rozsah a náročnosť overovaných oblastí navrhujeme, aby kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami v spoločnosti Slovenské elektrárne, kde vykonávateľom akcionárskych práv je práve Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, vykonal Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v súčinnosti s pribratými osobami z oblasti financovania, rozpočtovania a problematiky v stavebníctve, ktorých úhradu zabezpečí Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je oprávnený kontrolovať aj hospodárenie s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami právnických osôb s majetkovou účasťou štátu.
Dámy a páni, na túto tému sme diskutovali vo Výbore Národnej rady pre financie a rozpočet a dovoľte mi informovať vás, že 23. septembra, t. j. včera, 2014 výbor prijal uznesenie, podľa ktorého súhlasí s návrhom na prijatie uznesenia k vykonaniu kontroly Najvyšším kontrolným úradom a takisto odporučil Národnej rade schváliť takéto uznesenie. Čiže môj návrh je, aby sme hlasovali o uznesení v tomto znení:
Uznesenie Národnej rady k návrhu na prijatie uznesenia Národnej rady k vykonaniu kontroly hospodárenia s finančnými prostriedkami v spoločnosti Slovenské elektrárne, akciová spoločnosť, Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 4 zákona Národnej rady č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonať kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami v spoločnosti Slovenské elektrárne z dôvodu ďalšieho navýšenia investičných nákladov a rozpočtu na projekt dostavby 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce a posunov termínov ich dostavby, ako aj v súvislosti s už uskutočnenými navýšeniami rozpočtu dostavby jadrovej elektrárne.
Toľko teda návrh uznesenia. A dovoľte mi, vážené dámy a páni, požiadať vás o podporu schválenia takejto formy uznesenia.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, dámy a páni. Ja chcem vo svojom vystúpení trošku priblížiť dianie na včerajšom zasadnutím parlamentného výboru pre financie a rozpočet, kde z ničoho nič pristal na stole tento, tento návrh, ktorý na prvé počutie aj na prvé čítanie vyzeral ako celkom ušľachtilý. Veď pošlime Najvyšší kontrolný úrad do Slovenských elektrární, aby tam vykonal, citujem z navrhovaného uznesenia, "aby vykonal kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami spoločnosti Slovenské elektrárne". Na takomto zámere by nebolo v princípe nič neušľachtilé, veď kontrolujme, to je v poriadku, keby sa neudiali následne ďalšie dve bezprecedentné veci, ktoré sa nikdy nemali, nemali stať. Najskôr predseda finančného výboru pán Duchoň, ktorý tu sedí po mojej ľavici, bol konfrontovaný s otázkou, nech oznámi členom výboru, kto takýto návrh inicioval. Či prišla iniciatíva z ministerstva hospodárstva, či je to v rámci pripravovaných silných a, povedal by som, až siláckych rečí premiéra Roberta Fica. Viete veľmi dobre, že mal veľký apetít prevziať najskôr celý 66-percentný podiel Enelu v Slovenských elektrárňach, potom čo zistil, že štátna kasa je prázdna, tak už začal hovoriť len o tom, že Slovenská republika by mala odkúpiť 17-percentný podiel. Prečo 17-percentný? Lebo s tým súčasným 34-percentným podielom by sme mali 51 % a mali by sme kontrolu nad spoločnosťou. A rôzne ďalšie úvahy. Viete veľmi dobre, že sa dlho špekulovalo o tom, či sa otvoria vrátka pre vstup ruského investora do Slovenských elektrární a podobne.
Mňa naozaj prekvapilo a šokovalo, nestáva sa to často, pretože v tomto parlamente sme si už zvykli na čokoľvek, ale prekvapilo ma, že predseda finančného výboru, pán poslanec Duchoň nebol v stave vysvetliť členom finančného výboru vlastne, odkiaľ fúka vietor, kto s touto iniciatívou prichádza a najmä prečo. To len k procedúre.
Ja by som chcel povedať, že, krátko k tej chronológii, o ktorej tu hovoril pán predseda finančného výboru, výstavba 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce začala pred neuveriteľnými 28-mi rokmi. To niektorí z nás tu v sále neboli ešte ani dospelí, čiže v roku 1986. Presne, ako uvádza pán Duchoň, v rokoch 92 až 2000 bola výstavba zastavená a prebiehali len konzervačné práce. V roku 2006 boli podpísané privatizačné zmluvy a do podniku vstúpil taliansky Enel, ktorý za 839 mil. eur si kúpil 66-percentný podiel v tejto spoločnosti. Čo je trestuhodné, táto transakcia do dnešného dňa nebola, podčiarkujem, nebola ani po ôsmich rokoch finančne uzavretá.
Pre tých z vás, ktorí sa nezapodievate bankovníctvom, financiami, ekonomikou, tak to trošku objasním. Keď sa čokoľvek predáva, a nemusí ísť iba o privatizáciu, pripusťme, že dva súkromné subjekty, alebo dve súkromné spoločnosti si navzájom predávajú obchodné podiely, tak na jednej strane prebehne nejaká, nejaký close, nejaká uzávera alebo uzatvorenie samotných právnych dokumentov, čiže sú na stole nejaké, na základe doručenia legal advisory, nejakých právnych poradcov, nejaké zmluvy, ktoré sa podpíšu, a potom dochádza k tomu, povedal by som, oveľa dôležitejšiemu druhému kroku, ktorý sa vo finančnom svete nazýva financial close. To znamená finančné uzatvorenie celého toho prípadu, celej tejto transakcie. Podotýkam, že privatizačné dokumenty v prípade Slovenských elektrární a vstupe Enelu do tejto spoločnosti boli podpísané v roku 2006, dnes máme rok 2014, ani po ôsmich rokoch táto transakcia nebola finančne uzatvorená, teda neprebehol, to, čomu sa vo finančnom svete hovorí financial close.
A tak sme nechceli z radov zástupcov opozície na finančnom výbore nič iné, tento prvý návrh predniesol kolega poslanec Ivan Mikloš, že keď už teda Najvyšší kontrolný úrad ide vykonať kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami v Slovenských elektrárňach, prečo v rámci tejto transakcie v jednom balíku, v jednom bandli nevykoná aj spomínanú kontrolu, alebo preskúmanie toho financial close. Do dnešného dňa nevieme, aký je názor vlády Slovenskej republiky na túto tému, do dnešného dňa nevieme, či je na stole tzv. nulový variant, to znamená, že za túto privatizáciu za 839 mil. eur a kúpa 66 % v Slovenských elektrárňach, či bude niečo ešte doplácať štát Enelu, alebo vica versa, či bude Enel niečo doplácať štátu.
No a teraz sa pozrime chvíľu na chronológiu, ako prebiehal, prebiehal ten príbeh okolo, pán poslanec Duchoň, okolo nulového variantu. Bolo to na sklonku druhej Ficovej vlády, bolo to v roku 2010, keď vtedajší minister hospodárstva pán Jahnátek doručil na Úrad vlády materiál, ktorý práve hovoril o spomínanom nulovom variante. Čiže ešte raz zopakujem, ľudovou rečou, Enel nebude doplácať nič štátu a štát nebude doplácať za túto transakciu Enelu. Dodnes nikto nedostal vysvetlenie, prečo tento materiál vtedajšieho ministra hospodárstva Jahnátka, ktorý, opakujem, bol doručený na Úrad vlády, nebol pre-ro-ko-vaný.
Môžme sa len domnievať, a toto je skutočne z mojej strany tiež len domnienka, neviem to podložiť tvrdými dátami, približoval sa jún 2010, blížili sa parlamentné voľby a nebolo zrejme únosné aj z hľadiska politických nákladov, aby takýto nulový variant odsúhlasila prvá Ficova vláda tesne na sklonku svojho prvého štvorročného vládnutia. Možno ste sa niektorí dočítali vtedy v tlači, že údajne sa nedohodol Mečiar, Fico a Slota. Ja som počul, ale to mám takisto len z tlače, ja som povedal na úvod, chcem byť korektný, tak nebudem variť z vody, je to len domnienka, ktorá je ale hraničiaca so stopercentnou pravdepodobnosťou, že Jano Slota vtedy povedal, že sa pod takýto nulový variant nikdy nepodpíše. Opakujem, blížil sa jún 2010, blížili sa parlamentné voľby a teda už nebola politická vôľa tento nulový variant schváliť na vláde. Málokedy sa stáva, že je nejaký materiál vládnym, teda členom vlády, vládnym ministrom doručený na rokovanie vlády a nezaradený do programu rokovania vlády.
Teda ukončme túto prvú časť tohto nekalého príbehu, že o nulovom variante Ficova vláda nikdy nerokovala. Ale bol vypracovaný, bol predrokovaný, dokonca údajne aj s Enelom a bol doručený na Úrad vlády. Z nepochopiteľných príčin vláda sa s týmto nulovým variantom nikdy nezapodievala.
No, po nástupe vlády Ivety Radičovej z revízie kúpnej ceny, ktorú si vtedy nechal pripraviť Fond národného majetku, vyplynul, a teraz počúvajme dobre, doplatok ku kúpnej cene vo výške približne 230 mil. eur. Čiže nie nulový variant, nikto nikomu nič nedopláca, ale opačne, kupujúci, teda Enel doplatí k tým spomínaným 839 mil., za ktoré si kúpil 66 % podielu v spoločnosti Slovenské elektrárne, doplatí nad túto cenu 230 mil. eur. Kvôli predčasnému pádu vlády nedošlo k uzavretiu tohto príbehu ani vtedy.
Som presvedčený o tom, pán predseda finančného výboru, a možno by som sa teraz radšej tuná namiesto vás prihováral ministrovi hospodárstva, že túto štúdiu na stole má a že je s ňou oboznámený. Bol by som veľmi rád, keby prišiel do parlamentu poslancom pred hlasovaním o tomto záhadne, na poslednú chvíľu včera zaradenom materiáli na rokovanie finančného výboru vysvetliť, alebo ak chce, tak nech príde poslancom spochybniť argumenty, ktoré v spomínanej štúdii, ktorú si nechal, ten posudok, ktorý si nechal spracovať Fond národného majetku počas vlády Ivety Radičovej, nech dôjde spochybniť argumenty, že Enel má doplatiť Slovenskej republike 230 mil. eur za privatizáciu Slovenských elektrární. Nepôjdem do väčších a väčších podrobností. Opakujem ešte raz, som presvedčený o tom, že predseda tak významného výboru, zvykne sa hovorievať medzi poslancami, že finančný výbor je druhý najvýznamnejší po ústavnoprávnom výbore, takže predseda takéhoto výboru je vážnou postavou, vážnou figúrou, a že o takejto štúdii, o takomto posudku odbornom, že je oboznámený s obsahom takéhoto materiálu. A nielen vy, pán poslanec Duchoň, ale opakujem ešte raz, rád by som sa teraz tu a na tomto mieste prihováral ministrovi hospodárstva, nech spochybní, že doplatok 230 mil. nie je opretý o kvalifikované argumenty.
No ale máme tu už viac ako dva roky vládu Roberta Fica 02, tentokrát už bez Jána Slotu a bez Vladimíra Mečiara, a do dnešného dňa po dva a pol roku vládnutia nemáme finančné uzatvorenie tohto obchodného prípadu. Preto som bol, pán predseda výboru, naozaj veľmi, veľmi nemilo prekvapený, že tento návrh, aby súčasťou tejto misie NKÚ v Slovenských elektrárňach, ktorú teraz ideme schváliť, aby súčasťou tejto kontrolnej misie bolo práve to posvietenie si na finančné uzatvorenie tej privatizácie z roku 2006. Opakujem, ani po ôsmich rokoch nemáme tento prípad finančne uzatvorený.
Všetci moji kolegovia finančného výboru za stranu SMER - sociálna demokracia tento návrh Ivana Mikloša zmietli zo stola. Opäť sa môžeme len pýtať, aký je dôvod. Ja chápem, že na finančný výbor nechodí palec pani Laššákovej, ale hlasovali unisono všetci proti tomuto návrhu. Nie som si istý, či hlasovali podľa vlastného svedomia a vedomia, podľa vlastného presvedčenia, skôr, a opäť je to pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, dostali takýto politický príkaz, že všetky návrhy opozície na finančnom výbore vzťahujúce sa k tomuto návrhu uznesenia pléna Národnej rady majú byť zmietnuté zo stola.
No a potom odznel druhý, druhý návrh, tentokrát odo mňa, som stále pri tom včerajšom rokovaní finančného výboru, keď som navrhol, že keď už ten Najvyšší kontrolný úrad vojde cez vstupné dvere Slovenských elektrární, nech sa pozrie aj na štúdiu vykonateľnosti alebo štúdiu realizovateľnosti dostavby 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Začali tam padať také celkom podivuhodné argumenty zo strany kolegu predsedu výboru Duchoňa a ďalších, že: no ale to predsa nemôžeme, lebo, lebo Najvyšší kontrolný úrad nemá kapacity, odborné už vôbec nie, na tak zložitú, rozsiahlu problematiku, ako je vlastne to posvietenie si na štúdiu vykonateľnosti, štúdiu realizovateľnosti dostavby 3.a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce.
Chcem vás ubezpečiť, pán kolega Duchoň, že takúto štúdiu, opäť, vo finančnom svete sa nazýva feasibility study, to je ináč štúdia uskutočniteľnosti, takúto štúdiu Enel s určitosťou spracovanú má. V opačnom prípade by neinvestoval do dostavby 3. a 4. bloku ani jedno jediné euro. To by urobil iba blázon, aby bez existencie takejto analýzy išiel do akejkoľvek investície v radovo nižších cenách. To znamená, že pracovníci NKÚ nemusia štúdiu vykonateľnosti vykreovať, oni ju nemusia vytvoriť. Ten môj návrh spočíval v tom, aby si ju takto zobrali, ktorá s určitosťou v Eneli existuje a leží v šuplíkoch. Však nie tak dávno ste tam poslali (rečník sa prihovára predkladateľovi) policajnú raziu, že? Nie vy osobne. Ale kto to urobil? Zase nevieme. Čiže takáto štúdia existuje, potrebujeme len ten správny šuplík otvoriť a ten dokument chytiť do ruky a mať tú odvahu sa tuná postaviť pred poslancov Národnej rady pred tým, než by sme hlasovali o výkone takejto kontroly NKÚ v elektrárňach, a povedať, čo v tej štúdii je zapísané.
Prečo to hovorím? Je totiž úplne jasné, že pri súčasných veľmi nízkych cenách elektrickej energie je návratnosť projektu 3., 4. blok Mochovce v ne-do-hľad-ne. Riešením nie je ani to, že sa štát opäť upíše k nejakému záväzku, ktorý bude na 20, na 30 rokov, že bude garantovať oveľa vyššie, ako sú súčasné nízke spotové ceny elektrickej energie, že bude na 20, na 30 rokov garantovať výraznejšie vyššie, opakujem, odkupné ceny elektrickej energie. Ani to nie je riešením a vy to všetci dobre viete, predpokladám, poslanci SMER-u vo finančnom výbore, že ak by sa štát k takémuto záväzku dopracoval a dal by hlavu do slučky, no tak sa stane to, že sa na večné veky zakonzervuje stav, že cena elektrickej energie 1 kW/h na Slovensku bude na večné veky najvyššou spomedzi všetkých 28 krajín Európskej únie. Pretože ak bude dlho svietiť slnko, teda viac hodín v roku, ako sme predpokladali, budeme doplácať na solár. Kto bude na ten solár doplácať? No každý, aj tá penzistka v Michalovciach, aj v Trebišove, aj ten podnik v Bratislave, úplne každý.
Ak by sa štát, opakujem, ak by dal tú hlavu do slučky a by sa zaviazal k vysokým odkupným cenám, garantovaným fixným, podotýkam, cenám elektrickej energie na niekoľko rokov dopredu alebo, nebodaj, desaťročí dopredu, no tak samotný ten izolovaný projekt dostavby 3.,4. bloku bude feasibilný, bude vykonateľný, bude rentabilný, ale budeme na tie fixné ceny, výrazne vyššie, ako sú dnešné spotové, okamžikové ceny na trhu, budeme opäť sa skladať všetci. Takže sa len budeme modliť, aby slnko svietilo menej hodín v roku, aby teda štát menej dotoval cenu elektrickej energie zo soláru alebo fotovoltaiky a budeme sa len všetci modliť, aby tá jadrová elektráreň pracovala čo najkratšie, aby ten objem, finančný objem dotácií bol čo najnižší.
Takže toto je, pán kolega Duchoň, dôvod, prečo som tento návrh predložil. Ja som niekde, niekde čítal, že štát doteraz nemohol vykonať kontrolu NKÚ v Slovenských elektrárňach práve preto, že doteraz to vlastníctvo nie celkom 34 %, ale tam je 39, pardon, 33,9 % alebo 99, bol pod kuratelou Fondu národného majetku, že to bol dôvod, prečo štát nemohol vstúpiť s tou kontrolnou misiou NKÚ do Slovenských elektrární. No teraz je tá situácia zmenená, tie akcie prešli z FNM na ministerstvo hospodárstva a tie dvere Slovenských elektrární sa pre NKÚ otvorili, čo je dobré, čo vítam, len opakujem opäť, ak už teda tam môžete, nie vy, ale NKÚ vstúpiť na tú kontrolu, tak sa pýtam, prečo aj tento druhý návrh ste včera na finančnom výbore s chladnými tvárami všetci poslanci za SMER - SD vo finančnom výbore za-miet-li? Naozaj sa pýtam úprimne, čoho sa bojíte? Čoho sa bojíte? Ide Robert Fico kúpiť celých 66 percent? Teda dnešný podiel Enelu v elektrárňach? (Reakcia z pléna.) Ide kúpiť len sedem...? (Reakcia z pléna.) No však som povedal pred chvíľou, že keď zistil, že štátna kasa je prázdna, tak ten jeho apetít poklesol a už nehovorí silácky, že kúpi 66 %, už sa robí na variante, myslím, že na tom robí PricewaterhouseCoopers ako financial advisor vlády, už sa robí na variante, že kúpia len 17 percent. Keď to dáme dokopy so súčasnými 34 %, ktoré štát vlastní, takže by sme mali majoritnú kontrolu 51 % spoločnosti.
A teraz sa pýtam, dneska nevieme presne, zdá sa, že ani sa to nikdy nedozvieme, čo chystá premiér Robert Fico, lebo ja neverím, že konajú slobodne poslanci SMER-u vo finančnom výbore. Veď teda tomu už nemôže uveriť hádam nikto, keď tak všetci unisono zamietli aj ten návrh Ivana Mikloša včera, aby sa konečne po ôsmich rokoch urobilo finančné uzatvorenie, ten financial close celého toho prípadu osem rokov od privatizácie. Rovnako takto unisono zmietli zo stola tento môj návrh, ktorý, podotýkam, pán predseda Duchoň, nesmeroval proti verejnému záujmu Slovenskej republiky, ale presne naopak, verejný záujem Slovenskej republiky bránil alebo ochraňoval, ak, ak chcete.
K tej cene za dostavbu 3.,4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce treba ešte povedať, neviem, či ste to všetci čítali, tá cena medzičasom bola navýšená o 1 mld. eur. Poviem okrúhle čísla, z 2,8 mld. na 3,8 mld. eur. A to ešte všetkým navyšovačkám nie je koniec, podotýkam. Možno opäť jedna z mála vecí, na ktorých sa objektívne zhodneme s kolegom, tie návrhy na ďalšie navyšovanie ceny ešte prídu. Zatiaľ sme sa dozvedeli, že ideme z 2,8 mld. na 3,8 mld., čiže o jednu miliardu eur hore, že sa nám ustavične posúva termín dokončenia. Neviem, či viete, že tretí a štvrtý blok mal byť dokončený minulý rok, v roku 2013, čiže tie pôvodné termíny dokončenia už exspirovali, už sú za nami.
A teraz sa pýtam, vieme si všetci predstaviť sumu 1 mld. eur, o ktorú sa majú navýšiť náklady na dostavbu? Viete, málokto na Slovensku si vie predstaviť sumu 10-tisíc eur, pretože ju nikdy takto, že v tých šušťavých papierikoch, bankovkách nemal v ruke. Dneska keď komukoľvek na Slovensku poviete číslo, ktoré má viacej ako tri nuly, je veľmi ťažko si ho predstaviť v ekvivalente prepočítanom na počet rohlíkov alebo počet áut, alebo čohokoľvek. No tak si povedzme aspoň jednu vetu: jedna miliarda eur je približne 7 % príjmov štátneho rozpočtu, ktoré sú na úrovni niekde okolo 14 miliárd. Takže o takúto obrovskú sumu sú už k dnešnému dňu, vychádzajúc z up to date, z informácií k dnešnému dňu, sú navýšené náklady na dostavbu jadrovej elektrárne.
Ďalší bod, v ktorom sa s vami zhodnem, že je tu vážne podozrenie, opäť hraničiace možno s istotou, že dochádza k odlievaniu obrovských, stámiliónových súm, teraz to poviem zjednodušene, z dcéry Enelu na Slovensku k matke Enelu v Taliansku. A vieme, ako to chodí pri takýchto obrovských transakciách. Poposiela matka na dcéru spústu všelijakých faktúr, raz je to právne poradenstvo, také, onaké, audity, bezpečnostné, neviem, čo všetko možné, stavebný dozor, prepracovania projektov, proste výkony, ktoré sa nikdy neuskutočnili. Vystaví sa takáto faktúra, nazvem to, na fiktívne výkony, a ty, Slovenské elektrárne, pekne plať. Pekne si zober z účtu peniažky a posielaj ich matke. Nevylučujem, že takéto odlievanie obrovských súm z dcéry Enelu na Slovensku k matke Enelu v Taliansku pre-bie-ha.
A preto vítam túto kontrolu, ja ju podporujem. A pýtam sa, skúste potom v rozprave nám dať na to jasné, exaktné odpovede, prečo ste včera na finančnom výbore unisono zamietli obidva návrhy, ktoré zazneli z úst opozičných poslancov? Aj ten prvý od kolegu Ivana Mikloša, aj ten druhý odo mňa. Čo bráni tomu? Čoho sa bojíte? Pred čím máte strach? Pozrieť sa na to, prečo ani osem rokov od podpísania privatizačných zmlúv z roku 2006 nie je prípad finančne u-zat-vo-re-ný. Čoho sa bojíte? Ak vám navrhnem, nech NKÚ, opakujem, nemusí vytvoriť štúdiu vykonateľnosti, tú feasibility study, ona existuje, ona je v šuplíkoch Enelu, prečo si NKÚ tú štúdiu takto nevytiahne a prečo s ňou neoboznámite minimálne poslancov tuná v pléne, aby vedeli, čo sa chystá, čo sa k dnešnému dňu udialo a čo sa chystá do budúcna v Slovenských elektrárňach?
Posledná veta. Tvrdím, že ide o veľa, ide o stovky miliónov eur. Treba zvýrazniť, že našich eur, pretože aj k dnešnému dňu má Slovenská republika 34-percentný podiel v Slovenských elektrárňach. Takže ide o obrovský balík peňazí, popri ktorom sú študentské vlaky zadarmo, alebo medziročné zvýšenie dôchodkov o 4 eurá aj 80 alebo 90 centov skutočne len kvapkou v mori. Ale rozumiem tomu, že kvapkou, pre ktorú voliči SMER-u nevinia celé more. Pretože ak niekomu medziročne upravíte dôchodok o 4 eurá aj 90 centov, to je viditeľné, to už nie je to číslo, ktoré má 3, 6, 9, 12 núl, to je proste viditeľné, to ten penzista vidí v tej peňaženke, že dostal o 4 eurá aj 90 centov vyšší dôchodok medziročne, teraz nehovorím o tých populistických vianočných príspevkoch. Rovnako keď dáte študentom vlaky zadarmo, ten študent to vidí, že ušetrí mesačne 4, 5, 6, 7 eur, to vidí, preto hovorím, že je to tá viditeľná kvapka, ale tvrdím, že pre ktorú naši voliči v SMER-e nevidia celé more, pretože tu sa bavíme o stámiliónových sumách.
A preto tvrdím, ak tam tú kontrolu NKÚ posielate, pán kolega Duchoň, tak povedzte úplne exaktne, lebo včera ste na to odpoveď nedokázali dať, kto tú kontrolu inicioval, s akým očakávaním, aké boli motívy. Vykolíkujte ten priestor, odborne sa tomu hovorí ten scope, proste vykolíkujte ten priestor, čomu sa má tá kontrola NKÚ tam venovať. Vy ste tam napísali, panie poslankyne, páni poslanci, máte to tam v tej dôvodovej správe, vy ste tam napísali, že ak Najvyšší kontrolný úrad bude potrebovať aj súčinnosť, citujem, s "pribratými osobami", tam je to v úvodzovkách, lebo priznám sa, že s týmto pojmom som sa ešte nestretol, "s pribratými osobami z oblasti financovania, rozpočtovania a problematiky v stavebníctve, ktorých úhradu zabezpečí Ministerstvo financií Slovenskej republiky".
Čiže keď ste si to pozorne prečítali, tak v tejto jednej kúzelnej vete sa schovávajú hneď dve veľké neznáme. Tá prvá, čo budú tie pribraté osoby robiť? Ale nie tak, že to tam napíšeme, že budú z oblasti finančníctva, stavebníctva, stavebného dozoru, ale opäť vykolíkovať priestor, vykolíkovať scope, čo tieto osoby právnické budú robiť, ktoré si, v akom rozsahu budú tie ich práce, z čoho budú pozostávať, aký bude ten džob, description, aká bude tá náplň práce týchto osôb alebo inštitúcií, ktorých si prizve NKÚ na spomínanú kontrolu v Slovenských elektrárňach. A čo je tá druhá veľká neznáma, koľko nás to bude stáť, o tom tu nie je ani zmienky.
A teraz si môžeme hovoriť o zákone, o verejnom obstarávaní, zákon tu, zákon tam, zákon sem, proste. A teraz nič proti šéfovi NKÚ pánovi Jasovskému, ale bavme sa o merite veci. NKÚ si môže prizvať ľubovoľný počet subjektov a, pozor, spoločnosti typu KP & JP Maverick, PricewaterhouseCoopers a ďalší, to nie sú spoločnosti, ktoré robia za stovky a tisíce eur. Vieme veľmi dobre, že to sú, jó, sakramentsky tučné faktúry, ktoré za takúto prácu prídu. Podotýkam ešte raz, ja som za, ja tomu rozumiem, že súčasný aparát, personálne vybavenie NKÚ nie je ani po odbornej stránke, ani z hľadiska ľudskej kapacity, z hľadiska človekohodín dostatočné na to, aby takúto kontrolu robustnú zvládol. Aj z hľadiska, hovorím, rozsahu, aj z hľadiska hĺbky tej kvalifikácie. Preto podporujem, nech si NKÚ prizve, ako ste to nazvali, "pribraté osoby", no ale žiadalo by sa povedať poslancom, ktorí o tomto majú o chvíľočku hlasovať, čo budú tie prizvaté osoby robiť, aký bude rozsah práce a hlavne, čo nás to bude stáť. Minimálne v takomto štádiu sa dá povedať, lebo ja chápem, že teraz nechcete zverejniť informáciu, na koho pokyn sa táto kontrola ide robiť, čo sa touto kontrolou sleduje, ale určite sa dá aj v tomto štádiu povedať, keď nič iné, tak aspoň kva-li-fi-ko-va-ný odhad. Aspoň kvalifikovaný odhad, že očakávame, že rozsah týchto privzatých prác bude niekde v rozmedzí od 3 do 5 miliónov eur? Alebo od 500-tisíc do milióna? Opakujem, to nie sú rohlíky, to sú obrovské, vysoké ceny, za ktoré tieto spoločnosti ,spravidla nadnárodné, poskytujú svoje poradenstvo.
Takže v takomto stave, ako to leží a beží, v akom ste to teraz narýchlo vsunuli do poslaneckých lavíc, chcem len povedať, že, a po skúsenostiach zo včerajšieho sedenia finančného výboru a po zamietnutí aj toho Ivanovho návrhu, aj môjho, jednomyseľnom zamietnutí zo strany SMER-u, kde sme možno, Ivan, trochu cítili obidvaja, že aj samotní členovia finančného výboru za SMER boli takí trošku, ostali takí v nemom úžase, no ale rozumiem tomu, že politický príkaz nepustí, no tak zahlasovali proti tvojmu aj proti môjmu návrhu. Len chcem povedať, pán kolega Duchoň, aj vám, dámy a páni, že v takomto stave, v akom to je predložené, SMER koná proti verejnému záujmu Slovenskej republiky. To neznamená, že túto kontrolu by som nevedel podporiť, opakujem, ja som povedal vo svojom vystúpení niekoľkokrát, že bol som aj počas mojej 20-ročnej praxe v bankovníctve niekoľkokrát svedkom toho, k akému odlievaniu peňazí z dcéry k matkám prichádza. A viem, že to podozrenie je na pevných nohách, nie na hlinených nohách, tak nech sa na to NKÚ pozrie, ale vydesila ma tá vaša chýbajúca odvaha.
Preto sa pýtam, čoho sa bojíte, podporiť návrh Ivana Mikloša, aby nám NKÚ preskúmalo aj finančné uzatvorenie celého prípadu, a podporiť návrh môj, aby sme sa pozreli na tú štúdiu vy-kona-teľ-nosti? Lebo inak sa dočkáme opäť situácie, že prídete do parlamentu o tri mesiace s nejakou ďalšou informáciou, že tam posielate v poradí druhú, tretiu, štvrtú kontrolu NKÚ, lebo Enel prišiel s návrhom na navýšenie ceny na dostavbu 3. a 4. o ďalšiu možno pol miliardu alebo miliardu. Čiže neverending story, nikdy nekončiaci príbeh. Majte odvahu a podporte obidva pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil kolega Ivan Mikloš a ja včera na finančnom výbore. Opakujem, spolu s týmito dvoma návrhmi vieme odsúhlasiť a vieme zahlasovať s čistým svedomím za toto uznesenie. A myslím si, že konečne budete mať čisté svedomie potom aj vy všetci, lebo budeme konať v zmysle alebo v smere ochrany verejného záujmu Slovenskej republiky, a nie proti verejnému záujmu Slovenskej republiky.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, pán poslanec Kollár uviedol, že prečo to bolo vo vláde. No vo vláde to bolo podané, predseda vlády tento materiál stiahol preto, pretože bol pre vládu, respektíve pre slovenskú vládu nevýhodný. Ten návrh materiálu, ktorý bol predložený z ministerstva hospodárstva.
Prekvapuje ma, pán poslanec Kollár, že zahmlievate niektoré veci, ktoré sú v Slovenských elektrárňach. My ako hospodársky výbor sme sa zúčastnili v Enele, kde nám boli predložené materiály ohľadom dostavby 3., 4. bloku, ale aj vôbec o veci, ako sa nachádzajú v Slovenských elektrárňach. Treba povedať, že Slovenské elektrárne viackrát deklarovali, že dokončia v reálnom termíne výstavbu Mochoviec. Potom to bolo predĺženie o rok, potom to bolo predĺženie o ďalší rok, potom bolo navýšenie základného imania, pardon, navýšenie žiadosti o prostriedky na dostavbu na 3,8. Teraz už je to ďaleko, ďalej požadujú ďaleko viac. Na valnej hromade na budúci mesiac majú pripravenú ďalšiu verziu, pokiaľ sa týka dostavby 3. a 4. bloku, pričom finančné prostriedky nemajú. A dneska, aby ste vedeli, ako vyzerá situácia v Slovenských elektrárňach, Slovenské elektrárne majú dneska úver za cez miliardu 200 a požadujú ďalších 650 mil. teraz na dokončenie do tých 3,8.
Ale ja by som nešpekuloval teraz tuná ohľadom Slovenských elektrární. Nechajme Najvyšší kontrolný úrad a orgány, ktoré okolo Slovenských elektrární chodia, aby dopracovali veškerú záležitosť, pokiaľ sa týka Slovenských elektrární.

Ďakujem za slovo. Pán Kollár tu síce nie je prítomný, ale považujem za povinnosť zareagovať k tomu, ako prebiehal včerajší výbor a najmä na jeho vznesenú pripomienku, že som nevedel reagovať na otázku, že na koho iniciatívu bol vôbec zvolaný výbor alebo na koho iniciatívu sa deje uvedená kontrola. Nie je to pravda, pretože na túto otázku som jasne odpovedal a dokonca dvakrát, že táto iniciatíva je v koordinácii s ministerstvom hospodárstva. Myslím si, že je to dostatočná odpoveď na to, aby každý pochopil, že jednoducho je to v súlade a v súčinnosti s ministerstvom hospodárstva, kde formálne finančný výbor ako nadriadený orgán Najvyššieho kontrolného úradu poveruje Najvyšší kontrolný úrad týmito úlohami.
Ale podľa môjho názoru sú oveľa dôležitejšie otázky, ktoré by mali byť zodpovedané, a nad rámec toho, čo jednak tam na výbore predniesol, či už pán poslanec Kollár alebo pán poslanec Mikloš. A k týmto otázkam sa možno dostanem aj vo svojom vystúpení a verím, že časom budú objasnené, pretože jedna z tých podstatných otázok je vôbec samotná privatizácia Slovenských elektrární, či bola výhodná pre štát alebo nevýhodná, a tak ďalej a tak ďalej.
Takže v tejto časti možno, pretože pán poslanec Kollár až teraz vstúpil, pred chvíľočkou do rokovacej sály, znovu opakujem, že jasne som zodpovedal, na koho podnet bola, bol zvolaný výbor a teda vznesená požiadavka, aby NKÚ vykonal kontrolu v Slovenských elektrárňach.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Existuje také všeobecné známe prirovnanie takýchto situácií ku kostlivcom, ktorí vypadávajú zo skrine. Zároveň je to dokonalá ukážka, v úvodzovkách, hodnovernosti ekonomických expertíz v súvislosti s jadrovou energetikou. Keď na začiatku sa stanoví určitá cena, k nej sa logicky pripočíta predpokladaná inflácia a čoskoro v horizonte niekoľkých krátkych rokov táto cena stúpne doslova astronomicky. Je to tiež ukážka toho, že štát si neraz dá vypracovať nie lacnú expertízu, napríklad feasibility study, a potom, keď sa niekomu jej obsah nehodí, tak ju jednoducho zavrie do šuplíka, tvári sa, že o nej nevie a prípadne si objedná ďalšiu. Ale bez ohľadu na to každopádne sa vynaložia neoprávnene isté prostriedky na niečo, čo sa neskôr nevyužije. Nie je to samozrejme jediný prípad.
No a to, že žiadny seriózny zahraničný investor nemá záujem o kúpu a prevádzkovanie jadrových elektrární a dostavbu, už tobôž nie na Slovensku, je podľa mňa úplne jasný dôkaz o, v úvodzovkách, výhodnosti tohto energetického zdroja.
No a ešte také prirovnanie, že keď pokladníčka v samoobsluhe nevie vydokumentovať nejakých tisíc eur, tak ide do basy, a keď niekto niekde zašantročí miliardu eur, tak nejde do basy, ale na Slovensku dostane, nebodaj, ešte vyznamenanie. Tak ja už väčšie Kocúrkovo si ani neviem predstaviť.
Ďakujem.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Kollár, dovoľte aj mne zopár poznámok. Vy ste finančník, ja to uznávam a myslím, že dobrý finančník. Ja sa trošku pozriem na tento prípad pohľadom stavbára aj účastníka investičného procesu. Dokonca aj na tejto stavbe sme hodne pracovali, som bol predstaviteľ jednej veľkej firmy, poznám to stavenisko, poznám tie okolnosti, keď sa začala a úspešne sa urobil 1., 2. blok a začal sa robiť 3., 4. blok, čiže pár poznámok.
Úvodom chcem povedať, že rozhodne podporujem tento návrh na kontrolu. Je to síce veľmi zložitá problematika a určite to bude aj ťažká kontrola. Nemyslím si, že v tejto fáze tá štúdia vykonávateľnosti, to je už za nami. My už sa musíme pozrieť na to, sústrediť, a veľmi dôležité, čo ste aj vy zdôrazňovali, že už sa navyšujú náklady rozpočtov o miliardu eur. To je hrozné číslo. No a samozrejme sa prolongujú už neviem koľký, tretíkrát tie termíny. A otázka, keď dneska už 4. blok mešká asi tri roky, čo sa avizuje, kde to celé skončí?
Každému je známe, myslím aspoň čo má aké-také ekonomické základy, že keď stavba mešká z akýchkoľvek dôvodov, náklady na stavbu jednoznačne rastú. Keď iné nezoberieme, tak zoberieme réžie, či je to správna, výrobná a mohol by som všetky tieto ďalšie stimuly vypočítavať. Chcel by som preto zdôrazniť, že výstavba atómovej elektrárne, ako je známe, je veľmi zložitý proces. Sú tu veľmi vysoké nároky na kvalitu, na bezpečnosť, sú tam veľmi dôležité a veľké nároky sa kladú na koordináciu. Je tam veľa subdodávateľov, sub-subdodávateľov. Treba skoordinovať požiadavky technológov na stavbárov a tak ďalej. Čiže ja osobne si myslím, že v terajšom zložení firma Enel to nedokáže a nezvládla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)