39. schôdza

Ja len by som rád, ďakujem pekne za slovo, doplnil, že tiež si myslím, že proste nejde o malú novelu zákona. Keď je tam ešte 86 bodov v spoločnej správe, tak už vôbec nie.
Ja ale v jednej veci nemôžem súhlasiť s pánom predrečníkom. Myslím si, že tu za to ani nemôže ministerstvo a už vôbec nie minister, ale mne sa zdá, že v tomto zákone si strašne veľa právomocí pod rúškom verejnosti vydobyli mimovládne organizácie, ktoré v mnohých prípadoch, nehnevajte sa, ale pri projektoch pôsobia skôr ako ekoteroristické organizácie. Keď si prečítate niektoré body, ktoré prechádzajú v súvislosti s EIA do stavebného zákona, tak, kde sa hovorí jednoznačne, že verejnosť má tak, tak možnosť podať odvolanie voči výstupu z konania upraveného stavebným poriadkom, a to aj územnému rozhodnutiu, stavebnému povoleniu, kolaudačnému rozhodnutiu a tak ďalej, a to aj v prípade, kedy nebola účastníkom konania, ale podľa jedného ods. 8 v stavebnom zákone, ktorý je tu novelizovaný, sa automaticky svojím odvolávaním do stavebného konania dostáva, teda do procesu EIA dostáva, tak si myslím, že toto bude mať veľký dosah už aj v teraz sťažených a zdĺhavých konaniach o EIA, kedy sa nám hlásia rôzne, v záujme verejnosti, teraz hovorím v úvodzovkách "v záujme verejnosti", rôzne mimovládne organizácie, ktoré účelovým spôsobom na objednávku blokujú rôzne projekty. Toto je veľký problém. Ja chápem, že si to vydobyli pri Európskej komisii, však nakoniec sa to aj v dôvodovej správe píše, ale tu ja vidím veľký problém v tomto zákone.
Ale v jednej veci pána kolegu podporujem, a to je to, že dotknutý orgán, ktorý je odborný, od toho by sme mali žiadať, aby nám poslal to stanovisko, aj keď ho neposiela. Tak nejakým spôsobom proste by sme od takéhoto dotknutého... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ten pojem ekoterorizmus nebudem, nebudem komentovať. Je to určite silné slovo a myslím si, že v týchto procesoch EIA naozaj sa presadia len veľmi zdatné mimovládky, ktoré sú odborne spôsobilé a ktoré naozaj obhajujú verejný záujem. Myslím, že prax to dokazuje. Ja viem, že sa tohto procesu môže zúčastniť široké spektrum subjektov, nakoniec to spektrum sa ešte rozšíri v prípade prijatia tohto návrhu, ale na druhej strane reálna prax hovorí, že naozaj sa reálne teda uplatnia, úspešne uplatnia len veľmi kompetentné organizácie, ktoré by sa možno dali zrátať na prstoch dvoch rúk a u ktorých myslím, že pochybnosť nielen z ekoterorizmu, ale aj z nejakého prioritného obhajovania nejakých úzko zameraných záujmov nehrozí. Ja si myslím, že to posilnenie účasti verejnosti je žiaduce a v tomto naozaj súhlasím s tým, ako je koncipovaný tento návrh novely zákona. Ja viem, že môže dôjsť k tomu, že sa nejaké konanie o niečo predĺži, ale myslím si, že to, ak poškodíme verejný záujem a urobíme nejaké unáhlené rozhodnutie s nedôsledným posúdením vplyvov na životné prostredie a na verejný záujem, ak teda dôjde k takémuto naplneniu takéhoto scenára, je vždy väčšie riziko ako nejaké zdržanie nejakého procesu. Nakoniec to, čo nám tu vyrástlo v posledných rokoch už len v samotnej Bratislave, je dôkazom toho, že keď sa nerešpektovali verejné záujmy, tak to dopadlo, ako to dopadlo.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vždy dokážu prekvapiť, poviem otvorene. Ja som sa na dnes k tomuto bodu nejak zásadne nepripravoval, skôr som myslel, že pôjde voda, ale zase ste to tu celé rozhádali a rozhádzali, ja neviem čo, a toto som ani nevedel, že znova to skúsia cez niečo, cez niekoho, že či náhodou. A náhoda vyjde, náhoda je, proste vyjde. Náhoda je bez tej štipky takej dôstojnosti, kultúry. Proste títo nosiči týchto návrhov, až je z toho niekedy tak zvláštne.
Viete, minule ma tu pán Vážny obvinil, že som pomaly paranoik, že za všetkým vidím finančné skupiny, keď predkladal ten jeho slávny zákon antibilbordový. Lebo som hovoril, že je absurdum ad absurdné to, že do troch metrov je všetko reklamná stavba, ale do 1,2 metra nie je stavba, pokiaľ to je na trakčnom vedení, že to vyňali. A viete, kto prenajíma alebo kto zodpovedá alebo kto si prenajal všetky stĺpy trakčného vedenia v Bratislave? No J&T. Viete, že doniesť to sem, tak neni som pán Vážny, jak to počúvam, nie som paranoik. Je to proste fakt. Ale, viete, on musí nájsť. Tí ľudia, oni chcú, ja sa im zásade nečudujem, oni plnia to, čo majú, zarábajú. Oni skúšajú. Len ja sa čudujem, že dokedy tu toho blbca vždycky nájdu, ktorý to sem donesie, ktorý to sem prepašuje, ktorý to tu proste normálne s kamennou tvárou odprezentuje a tuto za to zahlasuje. Veď na minulej schôdzi ste schválili zákon, kde biedak, ktorý si dal na svoj plot, si napíše Zimmer frei, musí absolvovať proces reklamnej stavby, ale vyňali ste z toho tabule na trakčných vedeniach preto, lebo to má J&T. Oni si povedali, oni to skúsili: však oni na to neprídu, daj im to tam, to nezistia. Rozumiete? To nemá absolútne žiadnu logiku. Však ste tam už odrazu mohli napísať, že pokiaľ to, rozhoduje o tom Big Media J&T. Však to je sen! Veď to sa nedá takto robiť. Naozaj sa to nedá.
Táto vec, prosím vás, ktorá je tu, samozrejme zaslúži si hlbšiu prípravu, ale už z povedaného, pán minister, už z povedaného ja ako poľnohospodár, hej, cítim, že niečo nesedí. A ja vám poviem na logike tej veci, z logiky veci, čo vyplýva. Dobre? Ja si pamätám, keď sme menili zákon o ochrane prírody, kde sme hovorili teda, že z logiky veci vyplýva, že ak niekto vyhlásil chránené územie na niekoho území, tak ten štát, teda keď chce, tak by mu mal buď nahradiť tú škodu, ktorá mu vznikla tým nehospodárením, alebo to prípadne od neho kúpiť. To z logiky veci v zásade vy-plý-va-lo a tak to bolo. Samozrejme to zhatilo niekomu plány. Ja si pamätám ten urputný boj o Bôrik tuná, jak to na poslednú chvíľu, keby nie mojej manželky a pár angažovaných dievčat, tak už ani Bôrik neni, a ešte pána Hubu, tak všetko, už len na poslednú chvíľu to chceli stihnúť, tie rezervácie a veci s tým spojené. Teraz zistili, že majú určitý problém. A problém asi súvisí aj s tým, to, čo sa šušká alebo nešušká, že ten milión vo švajčiarskej banke Jahnátek nechce. Alebo Jahnátek povedal, že on ten Chopok nedá. On tu aj teraz deklaroval dneska, že má problém, a ja mu to plus-mínus v zásade aj začínam veriť, že on nemá až taký ústretový a vrúcny vzťah k tomu, aby Chopok sa predal J&T. Tak sa hľadá možno iná cesta. Niekomu, komu možno v tej švajčiarskej banke sa ten milión zíde, alebo možno sa tam pridá, ja neviem.
Nemá absolútne žiadnu logiku pre ľudí tejto krajiny, pre nikoho snáď, absolútne žiadnu logiku nemá to, aby predal južnú stranu Chopku alebo zamenil a časť Vysokých Tatier, absolútne žiadnu. A ja vám poviem, práve naopak, je riziko. Chlapci z J&T sú nervózni, vydierajú. To tu už minule bolo, že keď nám to nedáte, tak my si na tom budeme stavať. No pozor, pozor! Kde sme, v Gruzii?! Všimli ste si ten profilový článok v hospodárskych, kde vyskúšali, kde otvorili tému? Ak nám to nezameníte, my na Slavkovskom budeme stavať. Jak môže na Slavkovskom stavať J&T? Však to je ochrana, nie? Jak môže? A vidíte! Ohradili ste sa? Nevidel som komentár MŽP, kde by povedali: pozor, pozor, chlapci, ešte aká-taká, aký-taký zákon tu funguje. To riziko je v tom, že chlapci sú nervózni, lebo teraz im tie lanovky nikto nekúpi, lebo pozemky nemajú na "elvéčkach". A ja vám poviem, oni sa potrebujú dostať, tie pozemky na "elvéčka". A Tatry a Chopok už nebude J&T. Bude ruský, ukrajinský? Čečeni radi lyžujú, by ste neverili, by ste neverili. Potom sa, len zistíme, my máme akú-takú kontrolu nad pozemkami južnej strany Chopku, štát, a časti Vysokých Tatier práve preto, že sú tohto štátu. Preboha, však tento štát už môže niečo vlastniť. Však nepredávajte aj Kriváň! Oni sú v zásade, oni konajú v zhode. Ja tomu rozumiem, prečo to chcú. Ja tomu rozumiem. Tá hodnota bude obrovská. A "tovarišč daletajet". Prichadí, tovarišč. Daváj, daváj! Búdet, vsjo búdet." Na! Potom, nech sa páči. Potom.
O to ide, pán minister, zúčastňujete sa tej hry. Otázka stojí, asi aké sú podmienky, keď Jahnátek sa škrípol. A teraz povedzte mi jednu vec, povedzte mi tú logiku toho, že vy ste to tam napchali. A teraz poviem pre tých urbárnikov, lebo niekto povie: no a čo? Tak ja vám poviem, vážení urbárnici, vlastníci neštátnych lesov, ktorým, vám, štát obmedzil hospodárenie na tých lesoch. Štát povedal v tej minulej zmene, ktorú sme tu mali, že teda bude vám dávať buď náhradu, alebo vám to bude zamieňať, lebo vám došlo k tomu, že máte obmedzené hospodárenie. Teraz ale prišli s tým, že tam chcú vopchať ustanovenie, že aj keď vám v ničom neobmedzili, tak aj tak vám to zamenia. Slavkovský štít je kopa kameňov. Pre niekoho kopa kameňov, pre pána Mičovského, pána Hubu krása. Každý nech si povie, čo to je, ale stále to je, furt, čisto technicky kopa kameňov. Tam nič nevyťažíte, to je proste, tam vám nikto žiadnu škodu tým, že nemôžte na tom hospodáriť, nespôsobil. Teraz to tam chcete dostať.
A teraz mi povedzte, povedzte mi, tí urbárnici, tí vlastníci neštátnych lesov, ste uspokojení s tým, ako štát koná vo vašom prípade, ako vám nahrádza tú škodu? Ste spokojní s tým, ako operatívne zamieňa pozemky s vami? Ste s tým spokojní? Lebo ja vám poviem, prijatím tohto zákona sa zamení tým, prednostne sa zamení tým, ktorým žiadna škoda nevzniká. Rozumiete? Prednostne sa im to. Keby to tam bolo, keby bolo v tom ustanovení napísané, že toto je možné urobiť až vtedy, keď všetky nároky tých, ktorým vzniká škoda, sú uspokojení, no tak povieme, no plus-mínus, lebo štát nemá na to, aby uspokojil nároky tým, ktorí majú reálne obmedzené hospodárenie na tých lesoch. Ale otvára si dvierka, potrebné dvierka na to, aby. Čiže, urbárnici, vy ste hustí. Tak nech sa páči, ak to niektorí z vás počúvate. Tu ho máte, tu ich máte, to chcú presne urobiť. Oni uspokoja nároky niekoho, komu nevzniká škoda, lebo na Slavkovskom štíte žiadna škoda nikomu nevzniká, vážení. Tá hŕba kameňov tam bola milióny rokov a, bohvie, koľko tam ešte bude, ale milióny rokov tam, nikomu tam škoda nevzniká, ale budú uspokojení.
Vy hovoríte v zákone argument nad argumentom, že môže. No veď tým, že o to šlo, aby tam bolo, že môže. Keď môže, tak sa to začne a bude sa vyjednávať. Len, prosím vás, nerobte to, smeráci, nerobte to. Nepredávajte Chopok Rusom alebo Čečeňom, nepredávajte to. Fakt to nepredávajte. Ľudia tejto krajiny si to nezaslúžia. Bez všetkej srandy nerobte to, nepredávajte časť Vysokých Tatier. Nerobte to. Naozaj nezúčastňujte sa tejto, to je, normálne podlej hry, na konci, na konci ktorej niekto nech má. Ale toto je už moc, to je veľa. Odtiaľ - potiaľ, jak sa hovorí. Ani Rusi si Elbrus nepredajú, prosím vás. Švajčiari, alebo kde je, Mont Blanc. To proste sú veci, na ktoré sa nešiaha. Rozumiete? Nešiaha! Pán minister, nešiaha. Na čo sa zúčastňujete tej hry? Na niečo sa nešiaha. Nechajte to tak.
Už tu máme najexemplárnejší prípad z exemplárnych prípadov Pečniansky les. Máme ich pod oknami, tých hulvátov, barbarov, zlodejov, podvodníkov, ktorí dokázali 22 hektárov vymeniť za les v Šiatorskej Bukovinke. Bez kúska hanby. A som zvedavý, jak to celé dopadne. Ešte to nie je, nikto nemá tam vyhraté. Nikto. Verím, že raz sa aj ľudia tejto krajiny zobudia. To bol exemplárny prípad toho, čoho bol niekto schopný. Chcete to tromfnúť? Chcete dať väčší prípad, že, toho, čoho je niekto schopný?
Som zvedavý na záverečné slovo pána ministra (vyslovené s pobavením), ale hlavne som zvedavý na to, smeráci, že čoho sa vlastne chcete zúčastňovať. Či to dokonáte alebo nedokonáte. Či ten Chopok predáte alebo nepredáte, či tie Tatry predáte alebo nepredáte. Lebo vám poviem, vy nepredávate Tatry a Chopok J&T. J&T potrebuje mať pozemky na týchto dvoch lokalitách na "elvéčku" práve preto, aby ich ona predala, a potom už kto tam bude. Môžte tu niekto predkladať, pani Žitňanská, zákon. Môžu predkladať x zákonov. Keď "tovarišč" bude chcieť, tak bude. Ale ja nehovorím, že nech tam ten "tovarišč" je, ale ja si myslím, že natoľko ešte táto krajina má, aby jej niečo mohlo patriť, aby ešte niekto mohol povedať, že toto patrí ľuďom tejto krajiny. Nad týmto sme ešte kontrolu nestratili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, snáď ešte jednu vec by som dodal. Minister Jahnátek pred časom prijal zmenu zákona, ktorým zakazuje predaj poľnohospodárskej pôdy, nie lesnej. V TANAP-e a na Chopku sa jedná nie o pastviny, ale o lesné pozemky. To znamená, že lesné pozemky je možné predávať a nie je skomplikované.
No a komu to pomôže? No bezcenné pozemky sa zamenia za pozemky, za ktoré dnes niekto platí nájom, pre štát. Štát príde o nájomné a súkromník príde o zisk. Opakujem, toto je celá pointa tohto prístupu a čudujem sa, že teda aj minister Žiga sa na tom takto nejako podieľa, hoc úprimne musím povedať, že bolo to predložené vo výbore a nepredkladal to minister Žiga. Ale je na strane SMER a hlavne na Robertovi Ficovi, ako sa postaví k tejto téme a k občanom a či chce naplniť istoty občanom alebo je chytený za oné gule od finančných skupín a musí predkladať zákony, ktoré tie finančné skupiny chcú.

Ďakujem pekne. Nadviažem, minister je ten, ktorý disponuje návrhom zákona, vláda je tá, ktorá disponuje návrhom zákona, a na základe jej splnomocnenia vy, pán minister. Takže je to minister, ktorý môže povedať nie aj pozmeňovacím návrhom, ktoré boli predložené vo výbore, pokiaľ s nimi nesúhlasí. Je absolútne nehorázne, že takéto vážne veci sa začínajú diať pravidelne vo výboroch, v jedných obrovských pozmeňovacích návrhoch, ktoré si poslanci vo výbore nemajú ani šancu poriadne preštudovať. A pokiaľ stihnú a objavia to, no tak sa to prevalí. A niekedy ani nestihnú objaviť presne takéto veci.
Tuto hovoríme o zámene pozemkov v Tatrách, v inom výbore kolega objavil, že budeme preplácať futbalové štadióny možno aj roky spätne. A to sú proste zásadné zmeny zásadného aj ekonomického dopadu, ktoré sú v prospech niekoho a dejú sa pozmeňovacími návrhmi vo výbore. To je absolútne neprijateľné.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás oboznámil s pozmeňujúcim návrhom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktoré máme pod tlačou 1089.
Najprv v úvode prejdem k meritu veci a v závere krátke zdôvodnenie svojho pozmeňujúceho návrhu k vládnemu návrhu zákona.
1. K čl. I bodu 44 – V nadpise § 65d a v § 65d ods. 3 písm. a) sa slová "od 1. decembra 2014" nahrádzajú slovami "od 1. januára 2015", v § 65d ods. 3, 4 a 6 sa slová "pred 1. decembrom 2014" nahrádzajú slovami "pred 1. januárom 2015" a v § 65d ods. 1, 2, 3 písm. b) a 4 sa slová "do 30. novembra 2014" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2014".
Úprava prechodného ustanovenia v nadväznosti na účinnosť návrhu zákona.
2. K čl. II bodu 9 – V nadpise § 142d sa slová "od 1. decembra 2014" nahrádzajú slovami "od 1. januára 2015", v § 142d sa slová "pred 1. decembrom 2014" nahrádzajú slovami "pred 1. januárom 2015" a slová "po 1. decembri 2014" sa nahrádzajú slovami "po 1. januári 2015".
3. K čl. III bodu 4 – V nadpise § 43ab sa slová "od 1. decembra 2014" nahrádzajú slovami "od 1. januára 2015", v § 43ab sa slová "pred 1. decembrom 2014" nahrádzajú slovami "pred 1. januárom 2015" a slová "po 1. decembri 2014" sa nahrádzajú slovami "po 1. januári 2015".
4. K čl. IV bodu 5 – V nadpise § 47f sa slová "od 1. decembra 2014" nahrádzajú slovami "od 1. januára 2015", v § 47f sa slová "§ 18a" nahrádzajú slovami "§ 18b", slová "pred 1. decembrom 2014" sa nahrádzajú slovami "pred 1. januárom 2015" a slová "do 1. decembra 2014" sa nahrádzajú slovami "od 1. januára 2015".
5. K čl. V bodu 4 -– Vo 4. bode sa slová "§ 104b" nahrádzajú slovami "§ 104c", slová "§ 104c" sa nahrádzajú slovami "§ 104d", v nadpise § 104c" sa slová "do 1. decembra 2014" nahrádzajú slovami "od 1. januára 2015" a v texte sa slová "pred 1. decembrom 2014" nahrádzajú slovami "pred 1. januárom 2015" a slová "do 30. novembra 2014" sa nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2014".
Legislatívno-technická úprava z dôvodu, že znenie zákona už po novele č. 198/2014 Z. z. obsahuje § 104c. Zároveň sa upravujú dátumy vzhľadom na účinnosť návrhu tohto zákona.
6. V čl. VII sa slová "1. decembra 2014" nahrádzajú slovami "1. januára 2015".
Teraz už spomenuté krátke stručné zdôvodnenie. Ako ste si všimli z citácie mojej, zmena dátumu nadobudnutia účinnosti sa navrhuje z dôvodu stanovenia dostatočne dlhej legisvakančnej lehoty na oboznámenie sa a prípravu s novými právami a povinnosťami v rámci posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie.
V závere by som chcel požiadať vyňať na osobitné hlasovanie body 73 a 84 spoločnej správy.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Nebudem hovoriť dlho, v zásade len skúsim reagovať na niektoré pripomienky, ktoré vznikli z diskusie, respektíve niektoré otázky, ktoré tu boli otvorené. V prvom rade chcem povedať, že som tu veľmi málo počul o veciach týkajúcich sa samotnej EIA. V tejto súvislosti ešte, tak ako som povedal v úvodnom slove, hovorím o tom, že v zásade dve krajiny v rámci Európskej únie nemajú podmienky posudzovania vplyvov na životné prostredie v súlade s európskou legislatívou, a to sme my a Česká republika. Podobne ako u nás aj v Českej republike sa vedú vášnivé diskusie, pretože to výrazným spôsobom zasiahne do života investorov a investícií, pretože ideme sprísňovať tieto podmienky na úroveň európskych pravidiel a už bude EIA záväzná pri povoľovaní pri stavebnom konaní a už sa bude môcť zapojiť aj verejnosť do tejto diskusie.
Vyplýva to možnože ani nie, povedal to správne pán poslanec Muránsky, ani nie z našej iniciatívy, ale z hľadiska toho, že Európska komisia skrz Aarhuský dohovor na nás tlačí, na takéto, na takéto opatrenie. Ja viem, že to skomplikuje život pri povoľovaní veľkých stavieb aj diaľníc, aj rôznych iných, ale je to štandard, a Európska komisia, poviem to otvorene, podmienila schválenie tohto zákona tým, že ak nebude schválený tento zákon, tak nebudú, nebude schválená partnerská dohoda so Slovenskou republikou, preto my sme sa Komisii zaviazali, že do konca tohto roka tento zákon schválený bude.
Čo sa týka tých paragrafov týkajúcich sa ochrany prírody, budem reagovať na vás, pani Mezenská, lebo vy ste tak slušne sa snažili a vyzvali ste ma, aby som na toto zareagoval. Ja som dnes čítal, že vykradli v Bratislave nejakú banku. A tiež som vás tu doobeda nevidel a mohol by som sa domnievať, že ste to boli vy, pretože tak nejako podobne pán Simon navodil atmosféru, že my budeme zamieňať pozemky s J&T. Ja ani neviem, či tie pozemky má J&T, nemá J&T, alebo kto ich má, nie je to podstatné. Vyskúšam prečítať, vyskúšam prečítať znenie toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Puci. "Pozemok, ktorý sa nachádza v zóne A alebo B a nie je vo vlastníctve štátu a nedochádza na ňom k obmedzeniu bežného obhospodarovania, môže organizácia ochrany prírody prenajať, vykúpiť alebo zameniť za účelom zabezpečenia celistvosti zóny." Môže za účelom zabezpečenia celistvosti. Keď sa spýtate ochranárov, napríklad keď sa pozriete dozadu, za vami sedí pán profesor Huba, on vie, čo znamená celistvosť územia.
Keď chceme vyzonovať Tatry, môže sa, nám nastať taká situácia, že niektorí vlastníci nám s tou zonáciou nebudú súhlasiť a vznikne vám ementál v Tatrách. To znamená, na niektorých miestach my nebudeme môcť vyhlásiť štvrtý, piaty stupeň ochrany alebo zónu A alebo B, pretože vlastník nám s tým nebude súhlasiť. A budeme mať, pôjdete po Tatrách a na jednom turistickom chodníku budete mať prísne chránenú teda A zónu a 20 metrov za ňou, pretože sme sa nevysporiadali s vlastníkom, môže v záujme zabezpečenia celistvosti, môže, nemusí, nikde nie je napísané, že musí, a nikde nie je napísané, že J&T. A ešte raz hovorím, ja neviem, koľkých pozemkov sa to týka, ale viem, že napríklad Západné Tatry nevlastní J&T, ale vlastní Urbárska liptovská spoločnosť, ktorá vlastní aj kosodrevinu, aj hospodárske lesy, aj podobné veci. Takže ako spájať to, spájať to s týmto, s touto vecou je úplne... (Reakcia z pléna.) Ako, pán Hlina, ja keď som vás počúval, tak pán Simon hovorí jednu vec, že nebudeme meniť pozemky, ktoré chceme, na kosodrevine za lyžiarske, a vy ste to presne opačne povedali, že my budeme predávať Kriváň alebo Chopok. Ako, viete čo? Vráťte sa do školy a choďte povedať svojmu učiteľovi slovenčiny, aby vrátil peniaze, pretože vás nenaučil ani čítať, pretože vás nenaučil ani čítať. (Výkriky v sále.) Môže... Ale, pán Bugár, pán Bugár, neboli ste tu počas rozpravy, ako mňa tu urážal pán poslanec Hlina, tak ja si tiež dovolím povedať pár slov. Takže, takže...
A, pán poslanec Simon, tým v § 54 ods. 3 sa vypúšťa veta, o ktorej hovoríte, že je tam potrebná, tá veta je tam duplicitná, pretože odstraňuje duplicitu v rokovaniach s vlastníkmi, správcami a nájomcami pozemkov dotknutých navrhovanou ochranou.
Projekt ochrany je podkladom na vypracovanie oznámenia zámeru a zámer sa s uvedenými subjektmi prerokováva zákonom ustanoveným spôsobom, to znamená odstraňuje sa duplicita. Nebudete predsa vlastníkov pozemkov dva-, trikrát volať k jednej veci. Keď s nimi to raz prerokujete, už to nie je potrebné.
Ďakujem pekne. Verím, že podporíte tento návrh zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, aspoň malé zlepšenie, aspoň malá nádej pre ľudí tejto krajiny, že lobistické vsunutia do spoločných správ sa aspoň nestretávajú s potleskom, napriek tomu, že bol očakávaný, a ich odôvodnenie spočíva v tom, že poslanec nevie čítať. Čiže môj procedurálny návrh je, aby v zápise bolo uvedené, že minister to síce odôvodňoval, čakal potlesk, ale nedočkal sa ho.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, zámerom návrhu zákona je najmä zapojenie verejnosti a sociálno-ekonomických partnerov do prípravy, realizácie a hodnotenia strategických dokumentov v oblasti regionálneho rozvoja, posilnenie postavenia ostatných účastníkov regionálneho a miestneho rozvoja, úprava okruhu žiadateľov o dotáciu na projekt z rozpočtovej kapitoly ministerstva, možnosť spracovania strategických dokumentov na základe novej obsahovej štruktúry. Ďalej klásť zvýšený dôraz na realizáciu Národnej stratégie regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v súvislosti s prepojením na existujúce strategické, programové a rozvojové dokumenty na všetkých úrovniach, ktoré budú podkladom na efektívnejšie čerpanie fondov Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona je výsledkom spolupráce a konsenzu zástupcov viacerých ministerstiev, štátnych orgánov, samospráv, vedeckej akademickej obce a ďalších dotknutých subjektov, ktoré boli členmi pracovnej skupiny pre prípravu novelizácie zákona č. 539 o podpore regionálneho rozvoja a aktualizáciu národnej stratégie.
Ďakujem za slovo, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, tlač 1085, v druhom čítaní.
Za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedený návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.
Výbory zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 493 zo 7. októbra 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 333 zo 7. októbra 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 349 zo 7. októbra 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 195 zo 14. októbra 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 281 zo 7. októbra 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo ich máte pred sebou, je ich 14, a gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 14 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o uvedenom návrhu zákona bola schválená v druhom čítaní gestorským výborom č. 197 zo 14. októbra 2014. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu a súčasne ma poveril za prvé, predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a za druhé, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu a zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.