39. schôdza

Pán poslanec Mihál.

Je to zaujímavý postreh, pán kolega, ale chcem pripomenúť, že toto je teda prvé čítanie, či je to vládny návrh novely alebo náš návrh zákona. A ja si teda nerobím žiadne ilúzie, že by to dopadlo inak ako tak, že v tom prvom čítaní bude posunutý ďalej do druhého čítania vládny návrh a poslanecký, opozičný návrh bude stopnutý. Takže to, čo si neoddiskutuješ, neprediskutuješ dnes, si určite prediskutuješ o mesiac, keď bude druhé a tretie čítanie, budú výbory k vládnej novele. A ja vtedy už len tak budem možno ticho plakať do vankúša, že mohlo sa podnikateľské prostredie, zamestnanosť, platy zlepšiť na Slovensku, ale budeme hovoriť o kozmetických zmenách, ktoré reálne nič nevyriešia.

S reakciou pán poslanec Brocka.
Nech sa páči.

Pardon (rečník si odkašľal). Ja zopakujem, ako nemá to žiadnu logiku spojenie dvoch zásadne odlišných tém, ktoré sa ako nijako neprelínajú. Keby v návrhu poslanca Mihála a pani poslankyne Kiššovej bol iný spôsob riešenia problému agentúrneho zamestnávania, ako to navrhuje minister Richter, tak rozumiem tomu, ale ani slovo nepadlo o agentúrnom zamestnávaní pri druhom návrhu. Ja som skôr čakal, že budeme kritizovať, ja nie, ale že niekto bude kritizovať spôsob, akým navrhuje upraviť teda agentúrne zamestnávanie minister Richter, že to niekomu možno skomplikuje situáciu, možnože niektorí tí predstavitelia agentúr, nieže niektorí, no, že nebudú nadšení niektorými úpravami, ale, prosím, je to vec názoru. Ja dokonca v mnohých ohľadoch s ministrom Richterom v tejto veci súhlasím. Ale nerozumiem teraz ako, ako miešať témy, ktoré nijako s návrhom ministra Richtera nesúvisia, aby o tom bola spoločná rozprava. Veď to je schizofrenický stav a každý, kto v tejto rozprave vystúpi, tak sa v tej situácii ocitne. Musí najprv povedať, ja idem diskutovať o návrhu ministra Richtera, alebo musí povedať, ja idem diskutovať o návrhu poslanca alebo bývalého ministra Mihála, lebo, lebo tie návrhy spolu proste nijako nesúvisia.
Keď budeme hovoriť o zmrazovaní platov, tak je jedno, či to navrhujú SMER, veď to je to isté, čo navrhuje opozícia, nie? Veď v tom je to spoločné, že sú tie návrhy akoby o tom istom. No to má aj svoju logiku, ale tu tú logiku som nenašiel. A hovorím, ospravedlňujem sa, že som za ten návrh hlasoval z nepozornosti, ja som myslel, že je to kolega z opozície a že mu vyjdem v ústrety.

O slovo požiadal v zmysle rokovacieho poriadku pán spravodajca, pán poslanec Ľudovít Kaník.
Nech sa páči.

Ďakujem. Máme tu dva návrhy noviel jedného zákona, ale napriek tomu, že sa nezameriavajú úplne napriamo na to isté, ja si tiež myslím, že to vždy súvisí. Keď hovoríme o Zákonníku práce a keď tu máme dve rozsiahle novely a takéto dva principiálne iné pohľady na tento kľúčový zákon, ktorý veľmi výrazne vždy ovplyvňuje podnikateľské a zamestnávateľské prostredie, tak práve môžme teraz vidieť na tom, ako sa tie dva protikladné pohľady a aké sú iné.
Máme tu na jednej strane pohľad vlastný ľavici, socialistom, ktorí sa zameriavajú na, keď chcú niečo zlepšiť alebo dosiahnuť v tej najlepšej vôli, na pevnejšiu reguláciu, väčšie obmedzenia, cestou zákazov, príkazov a predpisov dosahovať nejaké ciele, takže vlastný tomuto pohľadu na svet, prichádzajú s väčšou reguláciou pracovných agentúr, zákazmi, príkazmi, obmedzeniami atď., atď., atď., a tak ďalej. To je socialistický pohľad riešenia veci, ktorý podľa mňa nefunguje. Ako môže byť vedený snahou o to, odstrániť problém, nastaviť niečo lepšie, ale cez príkazy a obmedzenia a reguláciu to nikdy nefungovalo, vždy to prinieslo väčšie problémy.
A potom tu máme pohľad liberálno-pravicový, ktorý hovorí o tom, že Zákonník práce je kľúčová norma, ktorá, ako som povedal, výraznou mierou rozhoduje o tom, či máme podnikateľské prostredie dobré alebo zlé, a čím viac rozviažeme ruky zamestnávateľom, čím viac zjednodušíme tento zákon, tým viac zlepšíme podnikateľské prostredie, tým viac pomôžeme tvorbe nových pracovných miest, tým viac vytvoríme situáciu, ktorá bude podporovať tvorbu pracovných miest a dvíhať zamestnanosť a potláčať nezamestnanosť.
Hovorím to preto, lebo je tomu dvanásť rokov, kedy som prišiel so zásadnou novelou, rozsiahlou novelou Zákonníka práce, ktorá bola prelomová, ktorá bola liberalizačná, ktorá narážala, samozrejme, na tvrdú kritiku zo strany ľavice, ale odštartovala raketový, raketové zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku v roku 2002, koncom roku 2002 a v roku 2003 sa naplno začala prejavovať a odštartovala výraznú tvorbu nových pracovných miest a rast zamestnanosti a rekordné tempo poklesu ne-za-mes-tna-nosti. Áno, toto je veľmi dôležité. Na tomto sa vždy budeme zrážať, ale fakty, keďže tú skúsenosť máme, hovoria jednoznačne v prospech toho, že uvoľňovanie rúk a priestoru zamestnávateľom pomáha zamestnancom, pretože zamestnanci nachádzajú viac a lepšiu prácu, lepšie platenú prácu a ich životná úroveň rastie. Touto cestou treba ísť. A preto takéto kroky vždy budem podporovať a aj túto novelu budem podporovať.
A prečo je to veľmi aktuálne dnes? Je to zo dňa na deň aktuálnejšie, pretože podnikateľské prostredie, prostredie pre zamestnávateľov sa sústavne zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac zhoršuje. Slovensko sa prepadlo na tretie miesto odzadu v rámci Európskej únie. Za nami je už len, až sa dobre pamätám, Grécko a Bulharsko. Všetci ostatní sú pred nami z hľadiska kvality podnikateľského prostredia. To je proces, ktorý začal od nástupu prvej Ficovej vlády, bol pribrzdený počas krátkeho obdobia Radičovej vlády a zastavený, ale ani nestihol začať naberať opačný trend, nastúpila druhá Ficova vláda a pokračuje tento zhoršujúci sa trend. A výsledky? Výsledky sú nezamestnanosť, ktorá je vysoká a ktorá len v letných mesiacoch vždycky o niečo poklesne, veľmi nepatrný a žiadny nárast zamestnanosti, ktorý je dosahovaný umelými, umelými podpornými opatreniami, ktoré sú veľmi drahé a dočasné, rôzne formy dotovaných pracovných miest, ktoré maskujú a zakrývajú samotnú nezamestnanosť a sú len dočasného charakteru. A preto neprinášajú konečný efekt a naozaj sú veľmi drahé. Keby sme tie peniaze použili inde, tak dosiahneme lepšie efekty a viac pomôžeme našim občanom. A potom ako následok celého tohto procesu zmien tu máme úplne konkrétne negatívne dopady.
Ja som to pri schvaľovaní programu spomínal. Začínajú odchádzať firmy zo Slovenska, ktoré tu prišli z hľadiska jednoduchých, jednoduchých predností, predovšetkým za lacnou pracovnou silou, ale dobrá situácia je vtedy, keď tento efekt odchádza, pretože nechceme byť lacnou montážnou dielňou, ale odchádza, ale je nahradzovaný skvalitňovaním podnikateľského prostredia v iných oblastiach, v daňovej oblasti, v odvodovej oblasti, vo vymožiteľnosti práva, v tom, že nerastú poplatky a byrokracia a že jednoducho všetky tieto iné bariéry padajú. Na Slovensku ale za vlád, Ficových vlád, aj súčasnej, všetky tieto aspekty sa takisto zhoršujú. Takže tie firmy, pre ktoré jediný dôvod tu ešte zotrvávať bola lacná pracovná sila, keďže sa všetko ostatné takisto zhoršuje a, samozrejme, aj cena pracovnej sily rastie, ako reagujú? Odchádzajú. V Krompachoch odišiel Panasonic, 600 alebo 700, neviem teraz presne, či si to pamätám, to číslo pracovných miest, zaniká. A neni nahradzovaný ničím iným. A ja hovorím, že to je len prvá lastovička, aj keď možno nejakého škaredšieho vtáka by som si mohol vymyslieť na toto prirovnanie, ale jednoducho to je vrchol ľadovca. To tento trend bude pokračovať. Odídu ďalšie firmy, pretože naozaj to podnikateľské prostredie sa zhoršuje. A toto je zlé.
A preto by sme potrebovali nastoliť úplne opačný trend. Potrebovali by sme odstrániť problémy, zlepšovať podnikateľské prostredie, ale nič z toho sa tu za vyše dvoch rokov súčasnej vlády nestalo. Naopak, všetky parametre sa zhoršujú a na tejto schôdzi budeme mať ďalšie zákony, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie, daňové zákony, ktoré zvyšujú daňové zaťaženie, a ďalšie, ďalšie a ďalšie. Ja neviem, ako táto vláda, prečo si táto vláda myslí, že týmto spôsobom bude ešte dlho klamať ľudí, že robí niečo v ich prospech, keď výsledok je katastrofálny. Všetko sa obracia proti ľuďom a nie proti nejakým, vyššej strednej triede, proti tým najjednoduchším, najjednoduchším ľuďom v robotníckych profesiách. Keď sa pozriete na štatistiku, tak najviac rastie počet nezamestnaných v skupine ľudí so základným a nižším stredným vzdelaním. Tam rastie počet nezamestnaných. To znamená, tí, ktorých vy sa snažíte oslovovať sociálnymi, krásnymi kvetnatými rečami, doplácajú na túto politiku najviac. Samozrejme, dopláca na ňu stredná trieda, pretože už je úplne zlikvidovaná. A toto kormidlo by bolo treba otočiť, preto také návrhy, ako je zlepšenie podnikateľského prostredia cez nový dobrý Zákonník práce, by boli dobré, ale nemám ilúziu o tom, že by snáď mal šancu na to, aby bol schválený. Len hovorím to preto, aby sme videli, že Zákonník práce je veľmi dôležitá vec, veľmi výrazne ovplyvňuje podnikateľské prostredie. To, čo prináša pán minister Richter, ide cestou ďalšieho zošnurovávania, aj keď, znova poviem, možno aj v dobrom úmysle, aby odstránil niektoré problémy, ale zlými nástrojmi. A to, čo predkladá kolega Mihál, by bolo určite veľkou pomocou pre slovenský podnikateľský a zamestnávateľský sektor.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, na vaše vystúpenie chcú reagovať dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Traja? Traja páni poslanci, štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Posledný je teda pán poslanec Kuffa.
Dávam slovo pánovi poslancovi Jurzycovi.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja chcem len uviesť zopár čísiel k tomu, čo hovoril pán poslanec Kaník. Sú to čísla Štatistického úradu Slovenskej republiky. Od II. štvrťroku 2013 do II. štvrťroku 2014 narástla nezamestnanosť ľudí so základným vzdelaním u nás zo 41,1 na 44,8 %, kým u absolventov vysokých škôl, hovorím o druhom stupni, poklesla nezamestnanosť zo 6,3 na 5,5 percenta. Potvrdzuje to to, čo hovoril poslanec Kaník, že najťažšie doplácajú na tú súčasnú situáciu tí nízkopríjmoví a menej vzdelaní.
Ďakujem.

Pán poslanec Duchoň.

Ďakujem pekne. Ja by som rád uviedol na pravú mieru niektoré skutočnosti týkajúce sa napríklad aj prepúšťania v Panasonicu. Vôbec to nie je z dôvodu toho, že by sa tu zhoršovalo podnikateľské prostredie, ale jednoducho treba brať v úvahu aj to, že sa konkrétne v prípade Panasonicu mení trh, čo sa týka výroby dévedečiek, respektíve Blu-ray nosičov. Jednoducho ten trh sa správa úplne ináč. Dnes sa uprednostňuje sťahovanie virtuálneho, proste hudby a tak ďalej. To znamená, na toto tá spoločnosť musela reagovať tým, že objem jej výroby sa rapídne znižuje.
A vôbec nie je pravda, že by sem neprichádzali nové investície. Predsa je tu holandský výrobca komponentov požiarnej techniky, ktorý má v pláne vytvoriť 50 miest. Ďalej je rakúska spoločnosť ZKW v Krušovciach, ktorá vyrába svetlá do motorových vozidiel, ktorá dnes deklaruje, že do konca roku plánuje zvýšiť počet zamestnancov z 1 200 na 1 400, preinvestovať 55 mil. eur do nových hál, strojov a administratívnej budovy a tak ďalej. Ďalej holandská spoločnosť na výrobu betónových prefabrikátov.
To znamená, chcem len povedať toľko, že Slovensko naďalej zostáva zaujímavou krajinou aj z pohľadu príchodu nových investícií. A už vôbec neplatí to, že by tu spoločnosti končili a odchádzali z dôvodu zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia. Jednoducho len reagujú na zmeny správania sa trhu, na zmeny v podstate objemu ich zákaziek, ktoré vyplývajú z úplne iných faktorov.
Ďakujem pekne.