39. schôdza

Pardon (rečník si odkašľal). Ja zopakujem, ako nemá to žiadnu logiku spojenie dvoch zásadne odlišných tém, ktoré sa ako nijako neprelínajú. Keby v návrhu poslanca Mihála a pani poslankyne Kiššovej bol iný spôsob riešenia problému agentúrneho zamestnávania, ako to navrhuje minister Richter, tak rozumiem tomu, ale ani slovo nepadlo o agentúrnom zamestnávaní pri druhom návrhu. Ja som skôr čakal, že budeme kritizovať, ja nie, ale že niekto bude kritizovať spôsob, akým navrhuje upraviť teda agentúrne zamestnávanie minister Richter, že to niekomu možno skomplikuje situáciu, možnože niektorí tí predstavitelia agentúr, nieže niektorí, no, že nebudú nadšení niektorými úpravami, ale, prosím, je to vec názoru. Ja dokonca v mnohých ohľadoch s ministrom Richterom v tejto veci súhlasím. Ale nerozumiem teraz ako, ako miešať témy, ktoré nijako s návrhom ministra Richtera nesúvisia, aby o tom bola spoločná rozprava. Veď to je schizofrenický stav a každý, kto v tejto rozprave vystúpi, tak sa v tej situácii ocitne. Musí najprv povedať, ja idem diskutovať o návrhu ministra Richtera, alebo musí povedať, ja idem diskutovať o návrhu poslanca alebo bývalého ministra Mihála, lebo, lebo tie návrhy spolu proste nijako nesúvisia.
Keď budeme hovoriť o zmrazovaní platov, tak je jedno, či to navrhujú SMER, veď to je to isté, čo navrhuje opozícia, nie? Veď v tom je to spoločné, že sú tie návrhy akoby o tom istom. No to má aj svoju logiku, ale tu tú logiku som nenašiel. A hovorím, ospravedlňujem sa, že som za ten návrh hlasoval z nepozornosti, ja som myslel, že je to kolega z opozície a že mu vyjdem v ústrety.

Ďakujem. Máme tu dva návrhy noviel jedného zákona, ale napriek tomu, že sa nezameriavajú úplne napriamo na to isté, ja si tiež myslím, že to vždy súvisí. Keď hovoríme o Zákonníku práce a keď tu máme dve rozsiahle novely a takéto dva principiálne iné pohľady na tento kľúčový zákon, ktorý veľmi výrazne vždy ovplyvňuje podnikateľské a zamestnávateľské prostredie, tak práve môžme teraz vidieť na tom, ako sa tie dva protikladné pohľady a aké sú iné.
Máme tu na jednej strane pohľad vlastný ľavici, socialistom, ktorí sa zameriavajú na, keď chcú niečo zlepšiť alebo dosiahnuť v tej najlepšej vôli, na pevnejšiu reguláciu, väčšie obmedzenia, cestou zákazov, príkazov a predpisov dosahovať nejaké ciele, takže vlastný tomuto pohľadu na svet, prichádzajú s väčšou reguláciou pracovných agentúr, zákazmi, príkazmi, obmedzeniami atď., atď., atď., a tak ďalej. To je socialistický pohľad riešenia veci, ktorý podľa mňa nefunguje. Ako môže byť vedený snahou o to, odstrániť problém, nastaviť niečo lepšie, ale cez príkazy a obmedzenia a reguláciu to nikdy nefungovalo, vždy to prinieslo väčšie problémy.
A potom tu máme pohľad liberálno-pravicový, ktorý hovorí o tom, že Zákonník práce je kľúčová norma, ktorá, ako som povedal, výraznou mierou rozhoduje o tom, či máme podnikateľské prostredie dobré alebo zlé, a čím viac rozviažeme ruky zamestnávateľom, čím viac zjednodušíme tento zákon, tým viac zlepšíme podnikateľské prostredie, tým viac pomôžeme tvorbe nových pracovných miest, tým viac vytvoríme situáciu, ktorá bude podporovať tvorbu pracovných miest a dvíhať zamestnanosť a potláčať nezamestnanosť.
Hovorím to preto, lebo je tomu dvanásť rokov, kedy som prišiel so zásadnou novelou, rozsiahlou novelou Zákonníka práce, ktorá bola prelomová, ktorá bola liberalizačná, ktorá narážala, samozrejme, na tvrdú kritiku zo strany ľavice, ale odštartovala raketový, raketové zlepšovanie podnikateľského prostredia na Slovensku v roku 2002, koncom roku 2002 a v roku 2003 sa naplno začala prejavovať a odštartovala výraznú tvorbu nových pracovných miest a rast zamestnanosti a rekordné tempo poklesu ne-za-mes-tna-nosti. Áno, toto je veľmi dôležité. Na tomto sa vždy budeme zrážať, ale fakty, keďže tú skúsenosť máme, hovoria jednoznačne v prospech toho, že uvoľňovanie rúk a priestoru zamestnávateľom pomáha zamestnancom, pretože zamestnanci nachádzajú viac a lepšiu prácu, lepšie platenú prácu a ich životná úroveň rastie. Touto cestou treba ísť. A preto takéto kroky vždy budem podporovať a aj túto novelu budem podporovať.
A prečo je to veľmi aktuálne dnes? Je to zo dňa na deň aktuálnejšie, pretože podnikateľské prostredie, prostredie pre zamestnávateľov sa sústavne zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac zhoršuje. Slovensko sa prepadlo na tretie miesto odzadu v rámci Európskej únie. Za nami je už len, až sa dobre pamätám, Grécko a Bulharsko. Všetci ostatní sú pred nami z hľadiska kvality podnikateľského prostredia. To je proces, ktorý začal od nástupu prvej Ficovej vlády, bol pribrzdený počas krátkeho obdobia Radičovej vlády a zastavený, ale ani nestihol začať naberať opačný trend, nastúpila druhá Ficova vláda a pokračuje tento zhoršujúci sa trend. A výsledky? Výsledky sú nezamestnanosť, ktorá je vysoká a ktorá len v letných mesiacoch vždycky o niečo poklesne, veľmi nepatrný a žiadny nárast zamestnanosti, ktorý je dosahovaný umelými, umelými podpornými opatreniami, ktoré sú veľmi drahé a dočasné, rôzne formy dotovaných pracovných miest, ktoré maskujú a zakrývajú samotnú nezamestnanosť a sú len dočasného charakteru. A preto neprinášajú konečný efekt a naozaj sú veľmi drahé. Keby sme tie peniaze použili inde, tak dosiahneme lepšie efekty a viac pomôžeme našim občanom. A potom ako následok celého tohto procesu zmien tu máme úplne konkrétne negatívne dopady.
Ja som to pri schvaľovaní programu spomínal. Začínajú odchádzať firmy zo Slovenska, ktoré tu prišli z hľadiska jednoduchých, jednoduchých predností, predovšetkým za lacnou pracovnou silou, ale dobrá situácia je vtedy, keď tento efekt odchádza, pretože nechceme byť lacnou montážnou dielňou, ale odchádza, ale je nahradzovaný skvalitňovaním podnikateľského prostredia v iných oblastiach, v daňovej oblasti, v odvodovej oblasti, vo vymožiteľnosti práva, v tom, že nerastú poplatky a byrokracia a že jednoducho všetky tieto iné bariéry padajú. Na Slovensku ale za vlád, Ficových vlád, aj súčasnej, všetky tieto aspekty sa takisto zhoršujú. Takže tie firmy, pre ktoré jediný dôvod tu ešte zotrvávať bola lacná pracovná sila, keďže sa všetko ostatné takisto zhoršuje a, samozrejme, aj cena pracovnej sily rastie, ako reagujú? Odchádzajú. V Krompachoch odišiel Panasonic, 600 alebo 700, neviem teraz presne, či si to pamätám, to číslo pracovných miest, zaniká. A neni nahradzovaný ničím iným. A ja hovorím, že to je len prvá lastovička, aj keď možno nejakého škaredšieho vtáka by som si mohol vymyslieť na toto prirovnanie, ale jednoducho to je vrchol ľadovca. To tento trend bude pokračovať. Odídu ďalšie firmy, pretože naozaj to podnikateľské prostredie sa zhoršuje. A toto je zlé.
A preto by sme potrebovali nastoliť úplne opačný trend. Potrebovali by sme odstrániť problémy, zlepšovať podnikateľské prostredie, ale nič z toho sa tu za vyše dvoch rokov súčasnej vlády nestalo. Naopak, všetky parametre sa zhoršujú a na tejto schôdzi budeme mať ďalšie zákony, ktoré zhoršujú podnikateľské prostredie, daňové zákony, ktoré zvyšujú daňové zaťaženie, a ďalšie, ďalšie a ďalšie. Ja neviem, ako táto vláda, prečo si táto vláda myslí, že týmto spôsobom bude ešte dlho klamať ľudí, že robí niečo v ich prospech, keď výsledok je katastrofálny. Všetko sa obracia proti ľuďom a nie proti nejakým, vyššej strednej triede, proti tým najjednoduchším, najjednoduchším ľuďom v robotníckych profesiách. Keď sa pozriete na štatistiku, tak najviac rastie počet nezamestnaných v skupine ľudí so základným a nižším stredným vzdelaním. Tam rastie počet nezamestnaných. To znamená, tí, ktorých vy sa snažíte oslovovať sociálnymi, krásnymi kvetnatými rečami, doplácajú na túto politiku najviac. Samozrejme, dopláca na ňu stredná trieda, pretože už je úplne zlikvidovaná. A toto kormidlo by bolo treba otočiť, preto také návrhy, ako je zlepšenie podnikateľského prostredia cez nový dobrý Zákonník práce, by boli dobré, ale nemám ilúziu o tom, že by snáď mal šancu na to, aby bol schválený. Len hovorím to preto, aby sme videli, že Zákonník práce je veľmi dôležitá vec, veľmi výrazne ovplyvňuje podnikateľské prostredie. To, čo prináša pán minister Richter, ide cestou ďalšieho zošnurovávania, aj keď, znova poviem, možno aj v dobrom úmysle, aby odstránil niektoré problémy, ale zlými nástrojmi. A to, čo predkladá kolega Mihál, by bolo určite veľkou pomocou pre slovenský podnikateľský a zamestnávateľský sektor.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja chcem len uviesť zopár čísiel k tomu, čo hovoril pán poslanec Kaník. Sú to čísla Štatistického úradu Slovenskej republiky. Od II. štvrťroku 2013 do II. štvrťroku 2014 narástla nezamestnanosť ľudí so základným vzdelaním u nás zo 41,1 na 44,8 %, kým u absolventov vysokých škôl, hovorím o druhom stupni, poklesla nezamestnanosť zo 6,3 na 5,5 percenta. Potvrdzuje to to, čo hovoril poslanec Kaník, že najťažšie doplácajú na tú súčasnú situáciu tí nízkopríjmoví a menej vzdelaní.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som rád uviedol na pravú mieru niektoré skutočnosti týkajúce sa napríklad aj prepúšťania v Panasonicu. Vôbec to nie je z dôvodu toho, že by sa tu zhoršovalo podnikateľské prostredie, ale jednoducho treba brať v úvahu aj to, že sa konkrétne v prípade Panasonicu mení trh, čo sa týka výroby dévedečiek, respektíve Blu-ray nosičov. Jednoducho ten trh sa správa úplne ináč. Dnes sa uprednostňuje sťahovanie virtuálneho, proste hudby a tak ďalej. To znamená, na toto tá spoločnosť musela reagovať tým, že objem jej výroby sa rapídne znižuje.
A vôbec nie je pravda, že by sem neprichádzali nové investície. Predsa je tu holandský výrobca komponentov požiarnej techniky, ktorý má v pláne vytvoriť 50 miest. Ďalej je rakúska spoločnosť ZKW v Krušovciach, ktorá vyrába svetlá do motorových vozidiel, ktorá dnes deklaruje, že do konca roku plánuje zvýšiť počet zamestnancov z 1 200 na 1 400, preinvestovať 55 mil. eur do nových hál, strojov a administratívnej budovy a tak ďalej. Ďalej holandská spoločnosť na výrobu betónových prefabrikátov.
To znamená, chcem len povedať toľko, že Slovensko naďalej zostáva zaujímavou krajinou aj z pohľadu príchodu nových investícií. A už vôbec neplatí to, že by tu spoločnosti končili a odchádzali z dôvodu zhoršujúceho sa podnikateľského prostredia. Jednoducho len reagujú na zmeny správania sa trhu, na zmeny v podstate objemu ich zákaziek, ktoré vyplývajú z úplne iných faktorov.
Ďakujem pekne.

Ja len nejaké štyri poznámočky. Áno, je rozdiel medzi ponímaním Zákonníka práce liberálno-pravicovým, jak ste to nazvali, a naším určite, lebo my chránime zamestnanca a vy sa snažíte silou-mocou chrániť zamestnávateľa. Netvrdím, že to netreba, ale z praxe vieme, že mnohokrát je veľmi zneužívaná tá takzvaná sloboda medzi dohodou zamestnanca a zamestnávateľa, ale o tom neskôr.
Na vašom mieste by som rok 2002 radšej ani nespomínal, lebo pamätníci si pamätajú, čo ste všetko poprijímali pred voľbami v roku 2002, a následne, keď ste sa dostali k moci, tak ste všetky sociálne zákony, ktoré ste predtým prijali, zrušili, ale to už akože je, je dávno.
A k tomu, k tomu, že odchádzajú firmy. No logicky že odchádzajú, nie kvôli tomu, čo vy vravíte, ale preto, že ony sem prišli za lacnou pracovnou silou. A keďže našli ešte lacnejšiu niekde, tak buď odišli kvôli tomu, alebo prestal byť odbyt na ich výrobky, no tak hľadajú nejaký nový, iný výrobný program a idú niekde inde. Takže nehovorte, že to je kvôli zlému, zlému podnikateľskému prostrediu.
No a to základné vzdelanie, to je na dlho, ja už som to tu párkrát vo vystúpení spomínal, že treba hľadať niekedy na začiatku 90. rokov, keď takzvaný trh vlastne zničil poľnohospodárstvo, pôda sa rozdelila a takmer 70 000 pracovných miest, ktoré tam bolo pre práve týchto, ktorí mali základné a nižšie vzdelanie, tam pracovali, jednoducho stratili prácu. Čiže hľadajme príčiny toho a nehrajme sa tu na to, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo a zareagujem hneď aj na ten úvod. Mne sa tiež ťažšie rokuje o dvoch akoby, no, navonok síce zdanlivo rovnakých ako tém, ale ony sú naozaj rozličné. Rokujeme o Zákonníku práce aj pri jednej, aj druhej veci, ale je to trošku zložitejšie.
No dobre, ale budem reagovať na predrečníka. Tiež ma trápi, keď možno tie firmy ako odchádzajú tu zo Slovenska. To nieže, hej, len teraz tento trend, ale on začal skôr, čo by som nevnímal celkom tragicky, pokiaľ by tento uvoľnený trh sme zapĺňali novými firmami a najlepšie a najideálnejšie by to bolo, keby to boli, pán minister, naše slovenské firmy, hej, ale tu treba naozaj vytvárať podmienky na to, na tú tvorbu pracovných miest. Bezpochyby treba chrániť zamestnanca, tak ako možno ste to spomenuli tuná v tej rozprave, že možnože to je ten ľavicový pohľad, ale takisto aj zamestnávateľa, lebo keď sa tak zamyslíme nad tým, že darmo my budeme vytvárať super ideálne podmienky pre zamestnanca, keď on v konečnom dôsledku stratí prácu. A tú prácu stratí z jednoduchého dôvodu - firma končí, ohlási, že odchádza. V podstate tie podmienky sú nevyhovujúce, hej, možno zo strany legislatívy a štátu, tak jednoducho pracovné miesto sa zruší. Samozrejme, aj dbať na tých samotných zamestnancov.
Možnože ten prípad toho Panasonicu v Krompachoch, tuším si to spomínal, tristo pracovných miest, ktoré tam je, šesťsto pracovných miest, tak je to veľký počet a pre také malé okresné mesto, ako sú Krompachy, myslím si, že tam tá miera nezamestnanosti stúpne. Áno, jak to bolo ako spomenuté. Ale možno ísť aj tou cestou, sme mali predchádzajúci zákon, Slovensko je vidieckou krajinou a v poľnohospodárstve je naozaj veľmi veľa pracovných príležitostí, to treba vyu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem kolegom za reakcie.
Čo sa týka pána poslanca Duchoňa, vymenoval tu niekoľko firiem, ktoré prichádzajú, no, žiaľbohu, na Slovensku je to tak, že keď neuplatíte stimulmi nejakú firmu, tak sem neprichádza nikto. Sú to dočasné, absolútne len za naše peniaze, z daní vyzbierané, uplácané, mnohokrát úplne nepodstatné výroby, ktoré mnohokrát konkurujú našim domácim firmám. Nedávno som sa dozvedel o jednej takej, pripravovanom stimule, kde čínska firma ide dostať stimul na výrobky, ktoré vyrába slovenská firma. Takže zlikviduje slovenskú firmu a ešte jej za to zaplatíme.
Pán poslanec Jasaň, nuž vy chránite svojou politikou zamestnanca pred možnosťou pracovať. To je najväčší problém, pretože zamestnanosť je problém a nezamestnanosť ešte väčšia. Treba ísť povedať tým rodinám, tým 600 rodinám, ktoré prišli o prácu z Panasonicu, že jak je to fajn, že odchádza práca zo Slovenska, lebo príliš málo platili, a že ony teraz budú mať nulu miesto tej mzdy, ktorú doteraz mali. A na tie náreky, jak to tu dakedy bolo, chcem pripomenúť, SMER tu vládne osem rokov. Za osem rokov ste to poľnohospodárstvo napríklad, čo ste pre neho urobili? Čo, ako ste zvýšili zamestnanosť v poľnohospodárstve?
A to, čo som ja spomínal, že klesá zamestnanosť ľudí so základným vzdelaním, to nie je dlhodobý proces, to je za tento rok. Za tento rok počas vašej vlády takto klesla a pokles zahraničnej investície o 2 % HDP za posledné dva roky. Veď to je dramatický pokles, ktorý sa samozrejme prejavuje na strate práce našich slovenských občanov a na zhoršení ich životnej úrovne. To sú produkty vašej hospodárskej politiky, zlej hospodárskej politiky.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, hovorím to veľmi nerada, ale po preštudovaní si tohto vládneho návrhu zákona Zákonníka práce neviem povedať nič iné, ako to, čo už povedal kolega Ľudo Kaník, že je to opäť likvidácia podnikateľského prostredia. Opäť a znova.
Tentokrát to zasiahne agentúry dočasného zamestnávania a toto je výborný príklad toho, ako sa hasí dôsledok pred príčinou. Príčinou, prečo tu máme veľké množstvo takýchto agentúr a prečo majú mnohé priestor zneužívať svoje postavenie na trhu, je absolútne nepružný a skostnatený Zákonník práce. Toto je príčina, prečo tu v takomto množstve agentúry vznikajú a prečo sa v nich prevádzkuje taká činnosť, aká nie je tým prvotným dôvodom, alebo tou prvotnou ich úlohou, ktorú by na trhu práce mali zastávať. A práve takýto skostnatený Zákonník práce je vynikajúcou živnou pôdou pre tieto agentúry. A ministerstvo miesto toho, aby riešilo príčinu, ide hasiť dôsledok. Dôsledok toho, ako u nás niektoré takéto agentúry fungujú a ako sa pohybujú v našom právnom prostredí.
Popri tom, ako majú byť postihnuté tie agentúry, ktoré prekračujú hranice etiky, robí ministerstvo úhlavného nepriateľa zo všetkých, a teda aj z tých poctivých a slušne fungujúcich. A verte mi, také sú, také existujú. Opatrenia, ktoré pre ne plánuje prijať, ich doslova zlikvidujú.
Na jednej strane musím povedať, že rozumiem tej snahe, ktorá sa snaží zabrániť tomu zneužívaniu, ale opakujem, toto, tieto zákazy a tieto limity nie sú riešením. Tak napríklad viaceré agentúry vraj obchádzajú platenie odvodov cestovnými náhradami. S týmto sa asi dá súhlasiť. Sú také prípady. Zamestnanec dostane minimálnu mzdu a zvyšok peňazí mu firma vraj vyplatí cez cestovné príkazy. Ministerstvo sa teda rozhodlo, že toto zatrhne a že agentúra nebude môcť vyslať zamestnanca na služobnú cestu. Bude tak môcť urobiť len firma, ktorej je tento zamestnanec pridelený. Tak miesto toho, aby sa postihli tie prípady zneužívania takéhoto konania, tak sa uvalí na všetkých plošný zákaz. A komu toto uškodí? No samozrejme, že len tým poctivým. Tí, ktorí, alebo tie agentúry, ktoré reálne vysielajú svojich pracovníkov k zákazníkovi na rôzne zásahy, lebo sú to napríklad špecialisti, ktorí jeden deň sú u jedného zákazníka, druhý deň u druhého, a naozaj reálne tam vzniká potreba týchto cestovných náhrad, tak títo budú platení ako? Zabudnime, prosím, na to, že to budú robiť tie firmy. Tie firmy si preto objednávajú ľudí cez agentúry dočasného zamestnávania, preto, lebo nechcú túto administratívu riešiť.
Ďalej presun zodpovednosti na iných, tak to je úplne typické pre súčasnú vládu. To, čo vláda sama nedokáže, presunie alibisticky na iných. Po novom by mala firma, ktorá si prenajíma od agentúry ľudí, túto firmu kontrolovať. Teda ak je pre nejakú malú firmu neefektívne riešiť byrokraciu spojenú so zamestnávaním ľudí, nemá, alebo možno nechce mať mzdárku, účtovníčku, právnika a ďalšiu administratívu, alebo z akéhokoľvek iného dôvodu to proste nechce riešiť, objedná si agentúru, ktorá jej prenajme ľudí a všetku byrokraciu zabezpečí. Táto firma agentúre za to zaplatí dohodnutú sumu a viac sa nemusí starať. Toto je cieľ, viac sa nemusí starať. A presne za toto si zaplatí. Po novom bude musieť firma, teda firma, ktorá si prenajíma ľudí, teda tá firma bez mzdárky, bez účtovníčky, bez právnika, bude musieť kontrolovať agentúru, či toto všetko robí správne a či dodržiava zákony. Z firiem, ktoré sú na to, aby vytvárali pracovné miesta, aby vytvárali pre tento štát hodnoty a platili dane, chce urobiť vláda kontrolný orgán, ktorý má mať funkciu kontrolóra, a túto funkciu kontrolóra má ešte k tomu robiť bezplatne. Inými slovami majú suplovať daňové úrady, inšpektoráty práce a iné kontrolné orgány.
Ďalším bodom tejto novely, ktorý považujem za nie dobrý, je zákaz objednávať si služby od firiem s rovnakým podnikaním. Ministerstvo práce tvrdí, že firmy si znižujú náklady tým, že si neprenajmú, alebo, teda že, áno, že si neprenajmú alebo nezamestnajú ľudí, ale si niektoré služby objednajú od inej firmy. Ministerstvo argumentuje, že je zlé znižovať si náklady pre podnikateľa? Veď znižovanie nákladov je predsa pochopiteľná vec pre podnikateľa, ktorý má dosahovať zisk, a toto mu ukladá aj zákon. Zákon mu ukladá dosahovať zisk. Tak samozrejme, že bude fungovať tak, aby fungoval hospodárne, aby optimalizoval náklady a aby maximalizoval zisk. Ak to robí nezákonne, nech ho za to kontrolné úrady zákonným spôsobom postihujú, ale ak to robí z dôvodu hospodárnosti, tak nech ho nechajú žiť a podnikať. Ak jedna IT firma dodáva informačné systémy napríklad pre hotely a vie doňho modul napríklad účtovníctva alebo dochádzky alebo iný modul objednať od inej firmy, ktorá sa špecializuje práve na takéto systémy, v danom momente má kapacitu do tej prvej firmy takýto modul systému dodať, prečo by si to nemohla objednať jedna firma u druhej IT firmy? Alebo ak má jedna pekárenská firma napríklad dočasne vyššie objednávky, ako je schopná svojou výrobou v tom danom momente zabezpečiť, prečo by si nemohla od inej pekárenskej firmy objednať služby? A že si znížila náklady? No veď samozrejme, že si tie náklady znížila, inak by to nerobila, veď optimalizuje.
Toto sú asi také najvypuklejšie veci, ktoré popri tej snahe riešiť zneužívanie, sú teda z môjho pohľadu problematické. A popri tej kritike som chcela aj pochváliť návrh zákona, ktorý by umožňoval ukončenie pracovného pomeru s takým zamestnancom, ktorý dosiahol dôchodkový vek plus tri roky, ale žiaľ, zrovna táto z môjho pohľadu veľmi dobrá, prospešná vec z toho návrhu zákona vypadla. Takže pochvalu si nechám na inokedy, verím, že bude priestor.
Na záver by som chcela ešte povedať, že flexibilný Zákonník práce pomôže nahradiť agentúrne zamestnávanie zamestnávaním priamym. Čiže toto je možno aj to, kde my tú súvislosť vidíme, vidíme súvislosť s tým, že na jednej strane je tu snaha riešiť agentúrne zamestnávanie s cieľom minimalizovať takúto formu zamestnávania, na druhej strane my tvrdíme, že my vieme tento problém riešiť tým, že Zákonník práce by sa významne sflexibilnil.
Čiže dovoľte mi, vážené dámy, vážení páni, aby som ako spolupredkladateľ návrhu novely Zákonníka práce povedala tiež k nemu pár slov. My sme tento Zákonník práce nazvali Zákonník práce pre zamestnanosť a vyššie platy, respektíve liberálny Zákonník práce, pretože sme presvedčení, že práve Zákonník práce má tú moc zamestnanosť a vyššie platy významne ovplyvniť, a to samozrejme ktorýmkoľvek smerom, čiže aj smerom hore, aj smerom dole. Významne ovplyvňuje podnikateľské prostredie, môže firmy motivovať, alebo, naopak, demotivovať k zamestnávaniu a môže zvyšovať alebo znižovať náklady na zamestnávanie. Významne teda ovplyvňuje podnikateľské prostredie, odznelo to tu viackrát, ja sa pod to plne podpisujem.
Nepoviem nič nové, ak poviem, že podnikateľské prostredie sa na Slovensku neustále zhoršuje, počuli sme to aj predo mnou, zrejme to povedia aj ďalší, a že investori nielenže sa k nám prestávajú hrnúť, ale začínajú od nás odchádzať. A tí, ktorí ešte neodišli, alebo tí naši, ktorí sú tu, tí naši slovenskí, hlavne drobní zamestnávatelia sú v zamestnávaní ľudí neustále opatrnejší. A to samozrejme len tí, ktorí si zamestnancov môžu dovoliť. Je totiž mnoho takých, ktorí radšej niekoho zamestnajú načierno, pretože len pomyslenie na záväzky, ktoré im zo Zákonníka práce vyplývajú, v nich oprávnene vyvolávajú obrovskú obavu, či ich utiahnu, či dokážu vyprodukovať takú pridanú hodnotu svojím podnikaním, ktorá im umožní tieto záväzky plniť.
Je smutné, ak je na Slovensku podnikateľ stále ten, na ktorého je tu neustály hon cez sprísňovanie pravidiel, cez pridávanie zákazov, cez zintenzívňovanie kontrol a cez zvyšovanie sankcií. V mojich očiach je podnikateľ niekto úplne iný. Pre mňa je to človek, ktorý vymyslí nejaký projekt alebo príde s podnikateľským návrhom, zámerom, vloží do neho svoje vlastné zdanené peniaze, alebo sa zaúveruje, čo tiež nie je maličkosť, založí firmu, vytvorí pracovné miesta, zamestná ľudí, ide s týmto podnikaním do mnohých rizík, z ktorých mnohé ani len nedokáže ovplyvniť, ani predpovedať, splní si voči štátu nie malé a vôbec nie lacné povinnosti, ako sú napríklad pracovná zdravotná služba, BOZP, všakovaké povinné školenia, vypracuje smernice, poučenia, registrácie, zabezpečí bezpečnostnú smernicu alebo bezpečnostný projekt, toto je povinnosť, ktorú ukladá zákon o ochrane osobných údajov, vloží zálohu na registráciu na DPH a mnohé, mnohé ďalšie a až potom sa môže konečne pustiť do vytvárania hodnôt. A ak tomuto podnikateľovi v tom štát nechce pomôcť, nech mu aspoň nehádže polená pod nohy.
Ako som už spomínala, podnikateľské prostredie na Slovensku sa stále zhoršuje a nezamestnanosť ak klesá, ak klesá, tak len vďaka sociálnemu inžinierstvu na ministerstve práce. Ale vyraďovanie ľudí z evidencie na úradoch práce ešte nikdy nikoho nezasýtilo.
Okrem toho dnes na Slovensku nestačí prestať generovať brzdy podnikaniu. Dnes je potrebné naštartovať skutočné reformy a jednou z takýchto naozajstných reforiem je aj nami predkladaný Zákonník práce. Ako už Jozef Mihál, môj predrečník, povedal, tak základnou filozofiou pri úprave paragrafového znenia bolo zjednodušenie ustanovení a zvýšenie pružnosti. Zjednodušenie preto, lebo pravidlá, ak majú byť dodržiavané, musia byť dodržiavateľné, a ak majú byť pravidlá dodržiavateľné, musia byť jasné a zrozumiteľné. O výraznom zjednodušení svedčí aj zníženie počtu paragrafov z pôvodných 256 na 173. A pružnosť preto, aby zamestnávanie nebolo pre podnikateľov príliš veľkým rizikom, ktoré je pre nich už na vstupe neprekonateľným limitom. Odstránili sme z tohto zákona všetky neprimerané obmedzenia, ktorými štát zasahuje do zmluvnej slobody medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Znížili sme množstvo regulácií a dávame slobodu v rozhodovaní tým, ktorí sú za svoje rozhodnutia zodpovední.
Ďalšími axiómami pri tvorbe tejto reformy boli aj ochrana zraniteľných skupín, o čom hovoril a zrejme aj bude hovoriť ešte kolega Jozef Mihál, a rešpektovanie samozrejme medzinárodných zmlúv a dohovorov. Jozef Mihál už spomenul relatívne podrobne navrhované zmeny, ja spomeniem alebo možno zhrniem 10 takých najvýznamnejších, ktoré sme do liberálneho Zákonníka práce vniesli.
Za významnú vec považujem zmluvnú voľnosť a zrušenie definície závislej práce. Ten, kto prácu dáva, a ten, kto prácu vykonáva, sa môže slobodne rozhodnúť, akú zmluvu spolu uzavrú, či už to bude zmluva podľa Zákonníka práce, alebo to bude zmluva podľa Občianskeho zákonníka, alebo Obchodného zákonníka, je na slobodnej voľbe týchto dvoch subjektov.
Ďalej, ďalší bod, zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodou odchýliť od ustanovení Zákonníka práce, pokiaľ by takáto dohoda nebola v rozpore s medzinárodnými zmluvami a dohovormi.
Ďalej pracovný pomer na dobu určitú možno podľa nami navrhovanej zmeny dohodnúť až na päť rokov a v rámci toho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac päťkrát. Zrovna toto je jedno z tých opatrení, ktoré, ktoré prirodzeným spôsobom zníži atraktivitu zamestnávať ľudí cez agentúry dočasného zamestnávania.
Ďalší bod, rušia sa sadzby minimálnych mzdových nárokov, to je § 120, čiže týchto šesť úrovni minimálnej mzdy, ale samotná minimálna mzda, ktorá je definovaná v zákone o minimálnej mzde, tá samozrejme v tejto situácii za týchto podmienok zostať musí. Rušia sa neodôvodnené výhody odborárov. Naopak, vyššie kompetencie pri dohode o pracovných a mzdových podmienkach má mať samotný zamestnanec.
Ďalej zavádza sa mzdové zvýhodnenie, teda príplatok pri práci v nedeľu na 25 % priemernej mzdy, doteraz nebol žiadny a, naopak, znižujeme mzdové zvýhodnenie pri práci vo sviatok na 25 % priemernej mzdy, doteraz bol 50, čiže príplatok za nedeľu a za sviatok by mal byť rovnaký vo výške 25 percent.
Ďalej náhrada mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa by sa mala poskytnúť najviac za 9 mesiacov. V súčasnom Zákonníku práce je to 36 mesiacov. Toto je naozaj mimoriadne neprimeraná sankcia, ktorá môže podnikateľa významne ovplyvniť, možno až zlikvidovať. Preto, lebo ak si vypočítame, že 36 mesiacov krát nejaká priemerná mzda 800 eur, je to naozaj veľká suma, ktorú keď si má zamestnávateľ zobrať na triko, tak je to mimoriadne veľký strašiak na akékoľvek konanie.
Nároky z tzv. paragrafov sa zlučujú do maximálne troch dní, doteraz je v zákone sedem dní.
Ďalej zjednodušujú sa a budú spravodlivejšie pravidlá pre určenie nároku na dovolenku, výpočet priemerného zárobku a stravovanie zamestnancov. Čiže tuto je dnes mimoriadne komplikovaný spôsob, akým sa tieto vypočítavajú. Ten návrh, ktorý predkladáme my, je podstatne jednoduchší a aj spravodlivejší.
Ďalší bod, ktorý by som chcela zahrnúť medzi tie, ktoré ja považujem za najpodstatnejšie, je zrušenie povinného preškoľovania vodičov, ktorí využívajú služobné osobné motorové vozidlá. Myslíme si, že ak raz vodič dostane vodičské oprávnenie, vodičský preukaz na to, aby riadil osobné motorové vozidlo, tak je jedno, či riadi firemné motorové vozidlo alebo riadi svoje vlastné. Jednoducho má oprávnenie toto vozidlo riadiť. Nevidíme dôvod na to, aby zamestnávateľ musel zamestnancovi každé dva roky platiť a zabezpečovať školenie, preškoľovanie vodičov. Z praxe veľmi dobre vieme, že tieto školenia prebiehajú mimoriadne formálne, častokrát je to na prezenčke päťdesiat ľudí, v miestnosti na školení je desať ľudí. Všetkým je to nepríjemné, aj školiteľovi, aj školeným ľuďom. Je to možno ďalší prípad akéhosi vylobovaného biznisu, ktorý štát garantuje, lebo všetci musia a nič to nikomu neprinesie.
Vážené dámy, vážení páni, reforma Zákonníka práce nie je všeliek pre podnikateľské prostredie. Je ale významným determinantom. Je významným nástrojom, ktorý by mohol prispieť k odvážnejšej tvorbe pracovných miest. Následne tvorba pracovných miest znižuje počty nezamestnaných na úradoch práce a znížený počet uchádzačov o voľnú pracovnú pozíciu vytvára tlak na zvyšovanie miezd. Zvyšovanie miezd zároveň zvyšuje spotrebu a tak ďalej. A toto je presne tá cesta, ktorou by sme sa mali vydať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ďakujem za vystúpenie mojej kolegynke a spolupredkladateľke nášho Zákonníka práce pre zamestnanosť a vyššie platy. A zachytil som, teda chcem reagovať na tú časť tvojho vystúpenia, kedy si hovorila o vládnej novele, ktorú predložil pán minister Richter. Ja mám za sebou behom minulých dvoch týždňov také menšie turné prednáškové po Slovensku, kde som pred stovkami ľudí hovoril aj o tejto novele, vládnej novele Zákonníka práce. Hovoril som o tom, čo tam je, agentúrne zamestnávanie. Dva prípady zneužívania budú týmto nejakým spôsobom regulované. Bolo to prijaté z jednej strany s pochopením, z druhej strany s krčením obočia, ale v podstate všetci, všetci prijímali pozitívne ten návrh na zavedenie nového výpovedného dôvodu z dôvodu veku 65 plus poberania dôchodku, či to bolo v Zákonníku práce alebo v zákone o štátnej službe, najmä v zákone o štátnej službe. Je to síce citlivý problém, ale aj ja som pozitívne prijímal túto zmenu, o ktorej som sa teda dočítal v predloženej novele, keď to bolo v pripomienkovom konaní, keď to bolo pred rokovaním vlády, a mal som z toho dobrý pocit, pán minister, že ste smelo, ste smelo otvorili takú tabuizovanú tému, respektíve nie ani tak tabuizovanú tému, ale tému, do ktorej sa nikto nehrnul, pretože to je téma veľmi citlivá. A na tom prednáškovom turné to ľudia oceňovali, že chcete urobiť takúto zmenu. A o to s väčším údivom som prijal správu, že na rokovaní vlády tá asi najpozitívnejšia zmena, ktorú ste navrhli, najmä pokiaľ ide o štátnu službu, že toto ste nakoniec stiahli. To som prekvapený.

Ďakujem za slovo. Kolegovia liberáli, súhlasím s tým vaším návrhom Zákonníka práce. Som rád, že aspoň niekedy máme spoločnú tému, väčšinou sa rozchádzame, ale toto je, tu viem byť liberálny. A dáva to logiku, čím liberálnejší ten Zákonník práce, tým je lepšia, flexibilnejšia tvorba pracovných miest. Teda vytvárať podmienky pre toho zamestnávateľa. To nechcem podceňovať toho zamestnanca. Ale keď ten zamestnávateľ nebude, tak nebude nijaké pracovné miesto. A agentúry dočasného zamestnávania alebo sprostredkovaného, my takéto pracovné miesta, naša krajina nepotrebuje, je to úplne nelogické, aby sme to mali. My potrebujeme reálne pracovné miesta. Ten Zákonník práce už len v tom hodnotím ako veľmi pozitívne, že je tam ten pokles tých paragrafových znení z 256 na 173. Dobre som to tak zachytil? Takže už aj toto je pozitívne a kopec možno naozaj nezmyselností tam vypadne.
Rovnako si myslím a stotožňujem sa s tým naozaj, že odborári nemajú mať nejaké extra nadpráva. Veľakrát sa to v tej reálnej praxi zneužíva, žiaľ, musím to povedať, že sa to zneužíva. A tí odborári sú veľakrát už až takí sebavedomí. A potom v podstate ak nebude ten zamestnávateľ, tak nebudú ani odborári. Nebudú ani oni, hej, takže to veľmi úzko súvisí.
Ten sviatok a tá nedeľa, či tých 25 % alebo 50 %, to je také na diskusiu, to by som vedel o tom tak diskutovať. Z môjho pohľadu možno je to, aj jak je to teraz, v pohode by to mohlo zostať, ale aj možno ten návrh, že keď ten sviatok sa zmení na 25 %, ten príplatok, a nedeľa na 25 %, môže to byť. Ale napríklad to čerpanie tých paragrafov, veľmi správne aj kolega Mihál to už spomínal, keď som ho počúval, tak naozaj zamestnanci zneužívajú to. Sedem dní je luxusom, tie tri dni naozaj, ja by som si vedel predstaviť aj menej dokonca.