39. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, novela zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti sa predkladá na základe Národného plánu implementácie záruky pre mladých ľudí v Slovenskej republike, ktoré prijala Slovenská republika vychádzajúc z odporúčania Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí, ktorým bolo členským štátom Európskej únie odporučené zabezpečiť, aby všetci mladí ľudia vo veku do 25 rokov dostali kvalitnú ponuku zamestnania v lehote štyroch mesiacov po strate zamestnania alebo ukončení formálneho vzdelávania.
Cieľom návrhu zákona je vytvoriť legislatívny rámec určený na podporu zamestnávania mladých ľudí, ktorí po ukončení povinnej školskej dochádzky alebo sústave prípravy na povolanie nemali platné zamestnanie trvajúce najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov a to prostredníctvom rozšírenia nástrojov pomoci a podpory účastníkom na trhu práce poskytovaných na základe zákona o službách zamestnanosti.
Na tento účel sa navrhuje najmä doplniť aktívne opatrenia na trhu práce o príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom pravidelnom platenom zamestnaní. Zohľadňujúc národné, regionálne a miestne okolnosti sa zavedenie nového opatrenia navrhuje uplatňovať na riešenie zamestnanosti mladých ľudí po vekovú hranicu 29 rokov, pričom vo vekovej skupine do 25 rokov sa v súlade s odporúčaním Rady Európskej únie navrhuje predmetné opatrenia vzťahovať na mladých ľudí, ktorí sú evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace a vo vekovej skupine 25 až 29 rokov navrhuje predmetné opatrenia vzťahov na mladých ľudí, ktorí sú evidovaní v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 6 mesiacov.
Súčasťou návrhu zákona sú aj úpravy súvisiace s potrebou spresnenia pojmu "absolvent školy", rozšírenia okruhu vzdelávacích programov a potrebou zosúladenia zákona o službách zamestnanosti so súčasným právnym stavom v oblasti verejného obstarávania. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, akceptujem a odporúčam ich schváliť.
Ďakujem. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni predniesť informáciu o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1133, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci bol určený ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov podávam informáciu o výsledku prerokovania vyššie uvedeného zákona a návrhy na ďalší postup.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1295 z 10. septembra 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 486 zo 7. októbra 2014, ďalej Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 341 zo 7. októbra 2014 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 132 z 9. októbra 2014. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúci návrh, ktorý je súčasťou tejto informácie v bode IV.
Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Výbor neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor ma znesením výboru č. 135 z 9. októbra 2014 poveril v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov za spoločnú spravodajkyňu.
Ďakujem, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedkyňa, dámy a páni, dávam vám prísľub, že dnes vystúpim, vystupujem poslednýkrát, ale mám jednu podmienku, že by ste podporili môj pozmeňovací návrh, ktorý mám k tomuto vládnemu návrhu zákona. Je to dobrý návrh, teda môj pozmeňovací. (Reakcia z pléna.) Zákon je v tom dobrý, že sa teda zhodneme, vláda alebo SMER alebo pán minister s viacerými opozičnými poslancami, že keď je tak vysoká nezamestnanosť, tak je potrebné prijímať aj isté nástroje alebo opatrenia, ktoré nie sú možno štandardné, v štandardnej situácii, ale keď sú na to zdroje a dokonca, keď sú na to zdroje napríklad z Európskej únie a že, a chceme cielene pomôcť tej ohrozenej skupine ľudí, ktorými v tomto prípade sú mladí ľudia a je ich veľmi veľa v evidencii úradov práce, naozaj v tomto sme rekordman v Európskej únii, čiže dobre, no. Veď každý nápad je pri takej vysokej nezamestnanosti, každý dobrý nápad treba sa pokúsiť realizovať. Ale, ale ja hovorím ale.
Ako tento návrh má z nášho pohľadu, z pohľadu KDH súhlasíme s podporou zamestnávania mladých ľudí, ale máme problém s formou, ako to v tom návrhu je. Napríklad, teda to, že do 29 rokov táto skupina, to znamená, môžu sa cítiť všetci tí, ktorí tú podmienku nesplnia, v istom zmysle diskriminovaní. Potom samozrejme zavádza sa tým aj istá diskriminácia voči zamestnávateľom, že napríklad niektorí zamestnávatelia dostanú taký príspevok, keď zamestnajú mladého človeka a niektorí nedostanú, pretože to, čo je na tom, čo mi najviac vadí, že ten príspevok bude fakultatívny, to znamená výbory, tie ktoré sme v minulosti kritizovali, alebo niekto rozhodne, komu ten príspevok dá a komu ten príspevok nedá.
Predstavte si takú situáciu, že by sme zverili kompetenciu sprievodcovi vo vlaku, že on rozhodne o tom, komu zľavu dá a komu nie. Napríklad by pozrel na niekoho a povie, ty budeš mať polovičný lístok, alebo vy pôjdete zadarmo a vy zaplatíte dvakrát toľko ako ostatní. Napríklad podľa oblečenia alebo podľa toho, ako by ten človek vyzeral. No proste toto je problém, že sa v takomto prípade, keď je to na svojvôli, rozhodovaní jednotlivca alebo skupiny, že sa to môže tak robiť, že napríklad zamestnávatelia, ktorí budú mať blízko k tým, ktorí o tom rozhodujú, tak napríklad si môžu výrazne zlepšiť svoju bilanciu, lebo budú mať nižšie náklady na zamestnávanie a samozrejme sa to v konečnom dôsledku premietne na trhu práce do všetkého, že niekto bude na tom výhodnejšie, niekto nevýhodnejšie v súťaži. A to nie je fér.
A preto je dobré, že napríklad polovičný lístok majú deti do 6 rokov. To znamená do 6 rokov, každý preukáže, kto má do 6 rokov a keď už nemá 6 rokov, tak už nemá tú zľavu. Alebo dôchodca, keď je zľava na dôchodcoch, si dôchodca tak proste máš tú výhodu, že spoločnosť preferuje vo verejnej doprave napríklad zdravotne postihnutých alebo ľudí, ktorí, teda je osobitný zreteľ, že ostatní sa skladáme, alebo sa solidarizujeme s ich nevýhodným postavením. Ale v tejto situácii sa mi zdá a by bolo lepšie, keby ten príspevok bol obligatórny. To znamená, kto splní podmienky, veď sú v zákone obmedzené napríklad, že je rozdiel, či o ten príspevok bude žiadať zamestnávateľ v Bystrickom kraji alebo v inom kraji. Proste je v tom zakomponovaná miera nezamestnanosti. To znamená, preferujeme regióny s vyššou mierou nezamestnanosti, čo nemám teda výhrady.
Ale, a to je obsahom aj môjho pozmeňovacieho návrhu, len nechcem vás zdržovať, že poslanci, ktorí sa podpísali pod môj pozmeňovací návrh ,navrhujú, aby v bode 13 v novom § 51a v ods. 1 sme nahradili úvodné slová "úrad môže poskytnúť príspevkom" slovami "úrad poskytne príspevok". To znamená, kto splní podmienky na príspevok, bude mať nárok. Odstraňujeme tým diskrimináciu veľkého počtu zamestnávateľov a zároveň výrazne znižujeme možnosť zneužitia tohto príspevku z rôznych dôvodov.
Ak by niekto argumentoval proti tomu návrhu, že sa, ja neviem, by veľa peňazí mohlo takto minúť, no, len toľko, koľko je určené v rozpočte na tento príspevok. Bežne sa to stávalo v minulosti, že Štátny fond rozvoja bývania mal na nejaký program vyčlenenú sumu peňazí a napríklad, keď bol veľký záujem, za tri mesiace bolo po peniazoch, no tak proste ďalšie žiadosti sa vybavovali až v ďalšom rozpočtovom roku. Takže ak by sa tento nástroj vyčerpal veľmi rýchlo, ja si myslím, že by sa to dalo riešiť v budúcnosti tým, že ak sa to osvedčilo, tak pôjde tam viac zdrojov, alebo, alebo sa ten nástroj bude teda môcť vo väčšej miere uplatňovať.
Čiže ten môj prísľub, že už nevystúpim, tak podmienka, že by ste mohli podporiť tento dobrý pozmeňovací návrh.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem. Ja sa teším z tohto pozmeňovacieho návrhu pri mne a som strašne zvedavý, akým spôsobom pán minister bude reagovať na tento návrh a akým spôsobom ho odmietne, ako to zdôvodní, či napríklad spomenie pána exekútora Krutého, ktorému skrátka úrad tiež mohol, ale nemusel poskytnúť príspevok, napríklad.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja som sa chcel vlastne aj opýtať a doplniť, že ten návrh, ktorý ste predložili, je vlastne aj stransparentnením rozhodovania príslušných úradov. Čiže nebude môcť ten úrad rozhodovať svojvoľne, ale je zvýšenie aj transparentnosti rozhodovania, lebo budú pravdepodobne stanovené nejaké podmienky, ktoré keď žiadateľ splní, tak potom úrad by mal rozhodnúť v prospech neho. To je jedna vec.
A druhá vec. Podľa môjho názoru je to aj znížením priestoru na korupciu a čiže v tomto, si myslím, že ten návrh je veľmi pozitívny. Ďakujem.

Táto diskusia sa viedla na úradoch práce už pred rokmi. Áno, ja tento pozmeňujúci návrh podporím, aj keby si, pán kolega, vystúpil ešte tento večer. Je dobrý, pretože naozaj, aby nerozhodovali o tom výbory a podľa možno kontaktov a známostí a je to veľakrát na nich. Ten príklad, ktorý si uviedol, presne je o tom aj na úrade práce. Tie regióny, tam každý každého pozná v tom regióne, ale jednoducho obligatórne, ak spĺňaš podmienky, máš zo zákona nárok na príspevok. Určité podmienky, teda aké, to myslím, že ministerstvo by to ľavou zadnou zvládlo, nadefinuje tieto podmienky a každý nezamestnaný, ktorý alebo ktorý vytvára nové pracovné miesta a splní podmienky na tento príspevok, tak ten príspevok dostane.
Veľmi správne si to aj podotkol, že by to bola podľa miery nezamestnanosti v tom danom regióne, čím vyššia miera nezamestnanosti v regióne, tým viac treba tam podporovať tvorbu pracovných miest nových pozícií. A takisto áno, ak aj pán minister zo štátneho rozpočtu dostane len limitovaný objem finančných prostriedkov, no, tak v podstate aj tuná by to bolo limitované. Ale každý rok dostáva cez nový rozpočet a podľa toho zhruba sa vie aj nastaviť aj ten rozpočet, aj pre váš rezort a tú tvorbu nových pracovných miest určite štát aby podporoval.
Ďalšia vec, ktorá je, ktorú kolega, to nesúvisí, ale súvisí to s tvorbou nových pracovných miest, aby nebola trebárs tá podmienka taká, keď začínajúci podnikateľ alebo kto si chce vytvoriť pracovné miesto sám na seba, možno tých šesť mesiacov podmienka, že musí byť v evidencii. Veľakrát umelo takto sa zdvíha tá miera nezamestnanosti, aby som splnil podmienku na tú dotáciu, aby som bol šesť mesiacov. Stačí aj jeden.

Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa kolegom, ktorým som nestihol dať podpísať môj pozmeňovací návrh, ale som zaregistroval, že súhlasia s tým. Takže stačilo 16, už som sa potom nezdržoval zbieraním ďalších podporných podpisov.
Kolega Abrhan to vystihol, že znižuje sa priestor na korupciu a ja ho dopĺňam, že aj na klientelizmus, lebo tu to bude skôr, skôr klientelizmus. Takže je to dobrý návrh a predom ďakujem za jeho podporu. Aj pánu ministrovi.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, tiež sa pridávam k poznámke, ktorú mal pán poslanec Brocka teraz na záver. Vlastne to zrušenie obligatórnosti pri rôznych príspevkoch sme tiež považovali za chybu, keď sa rozprávalo o novelách, ktoré sme tu mali aj pred rokom. Tiež si myslím, že práve tie výbory zamestnanosti môžu, môžu veľmi nie dobrým spôsobom ovplyvniť samotný výber. Ten klientelizmus je tam podľa mňa veľmi opodstatnený, lebo snaha o to, aby sa proces stransparentnil, by znamenalo to, že príspevok by bol obligatórny.
A dovoľte mi teda venovať sa už nie pozmeňovaciemu návrhu, s ktorým, ktorý vítam, s ktorým súhlasím, ale skôr teda k samotnej novele. Budem hovoriť aj v číslach trochu, tak dúfam, že vás to veľmi neunaví.
Na Slovensku je trh práce oblasťou, ktorá naozaj už dlhodobo vyvoláva veľké obavy. Vlastne celé poobedie sa bavíme o opatreniach, ktoré by mali znížiť nezamestnanosť. Začali sme Zákonníkom práce. Nezamestnanosť dosahuje okolo 14 %. A podľa očakávaní sa nezlepšuje asi tak, ako by si predstavovala aj samotná vláda. Zlepšuje sa, alebo znižuje sa veľmi mierne. Väčšina nezamestnaných v krajine patrí k dlhodobo nezamestnaným, čo naznačuje, že nezamestnanosť je skôr štrukturálna než cyklická.
Zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva za rok 2013, ktorú sme teda mali možnosť už prerokovať aj na výbore, bolo spomenuté, že rok 2013 bol pre slovenské, bolo v Slovenskej republike priemerne evidovaných 415-tisíc uchádzačov o zamestnanie. Z hľadiska vekovej štruktúry tvorili skutočne najpočetnejšiu skupinu osoby vo veku 15 až 24 rokov, 77-tisíc osôb. Ich podiel predstavoval 18,7 %. A druhou najpočetnejšou skupinou s počtom 54-tisíc osôb, tie čísla sú približné, a podielom 3,13 % zhruba, boli uchádzači o zamestnanie vo veku 25 až 29 rokov.
Pokiaľ by sme si hovorili o vzdelaní alebo z pohľadu vzdelania, najpočetnejšiu skupinu s počtom 135-tisíc osôb a s podielom 32 % tvorili uchádzači o zamestnanie so stredným odborným vzdelaním. Ako konštatuje aj pracovný dokument Európskej komisie z júna tohto roku, pokrok v oblasti riešenia vysokej nezamestnanosti mladých ľudí je obmedzený. Nezamestnanosť mladých ľudí na úrovni 34 % patrí medzi najvyššie v Európskej únii. A to aj napriek cieleným programom, na zvýšenie dopytu pri práci mladých ľudí.
V roku 2012 bolo nevyužitých 70 mil. eur zo štrukturálnych fondov prerozdelených do dvoch národných projektov, ktoré poskytli dotácie na mzdy pre nezamestnaných do veku 29 rokov. Do decembra 2013 bolo viazaných už 62,3 mil. eur a vytvorených 11 605 pracovných miest. No privítala by som pravidelný monitoring vytvorených miest a informáciu o ich udržateľnosti, keďže stále existuje reálne riziko ich zrušenia práve po vyčerpaní dotácií.
Takisto chýbajú údaje o tom, či tieto pracovné miesta boli vytvorené a cielené na najzraniteľnejšie skupiny na trhu práce. Vieme, že Slovensko má najvyššiu dlhodobú nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi v Európskej únii. No v opatreniach politík sa však prejavuje tendencie podporovať krátkodobo nezamestnaných. Toto je problém aj vládneho návrhu, ktorý podporuje vytvorenie pracovného miesta pre občanov mladších ako 25 rokov vedených v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace alebo uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú mladší ako 29 rokov, ale sú v evidencii najmenej šesť mesiacov. Vo všeobecnosti štatisticky najväčší počet uchádzačov o zamestnanie bol v evidencii nad 48 mesiacov.
Zároveň je potrebné poznamenať, že tento návrh rieši len parciálny problém. K nemu by mali nutne pribudnúť opatrenia zamerané na flexibilitu vzdelávacieho systému, ktorý je stále pomalý a nie je pripravený reagovať na potreby trhu práce. Nízka kvalita systémov vzdelávania a odbornej prípravy na Slovensku, nedostatočné prepojenie s trhom práce obmedzuje ponuku pracovných síl s vhodnými zručnosťami pre hospodárstvo, čo sa odzrkadľuje aj v tom, že zamestnávatelia systematicky konštatujú nedostatok zručností. Prechod zo školy do práce je náročný a predvídanie kvalifikačných potrieb zostáva stále na nedostatočnej úrovni.
Návrh takisto cielene nerieši integráciu rómskeho obyvateľstva na trhu práce a jeho sociálne začlenenie, ktoré ostávajú celkovo obmedzené. Z formulácie návrhu tiež nie je jasné, počas akého dlhého časového obdobia sa vytvorené pracovné miesto musí zachovať. V § 51a v bode 5 sa uvádza: "Zamestnávateľ je povinný zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť podľa prvej vety, je povinný vrátiť úradu pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého nezachoval vytvorené pracovné miesto.".
Z uvedeného ale nie je jasné, či sa pracovné miesto musí zachovať v rozsahu dohodnutého obdobia, plus jeho polovica, napríklad dohodnutých 12 mesiacov. Povinnosť zachovať miesto by teda bolo 18 mesiacov, čo by sa mi zdalo úplne logické. A z hľadiska udržateľnosti pracovných miest efektívne alebo len v rozsahu, ktorý zodpovedá polovici obdobia, v ktorom je poskytovaný príspevok. Takto je to, bohužiaľ, mám pocit, v návrhu naformulované a túto možnosť nepokladám za správnu.
Problematická je aj celoplošná pôsobnosť vládneho návrhu, ktorá je riešená odstupňovaním výšky príspevku. Príspevok je vyplácaný podľa miery nezamestnanosti v danom kraji. Mal by byť však zacielený predovšetkým na vybrané regióny, kde je nezamestnanosť mladých dlhodobá a najvyššia. To je napríklad Žilinský, Prešovský kraj, kde je nezamestnanosť 15- až 24-ročných najvyššia alebo Trnavský a Trenčiansky kraj, kde je nezamestnanosť vyššia ako 19 %. Takže tunak by som chcela uviesť, že možno, možno nepovažujem za celkom správne naozaj celoplošné umiestnenie tohto príspevku, tejto podpory. Všeobecne Bratislava má najnižšiu mieru nezamestnanosti a myslím si, že tieto prostriedky by sa naozaj viac vedeli uplatniť alebo lepšie uplatnili pri riešení dlhodobo nezamestnaných práve v regiónoch, ktoré som spomenula.
Tiež ako problém vládneho návrhu vidím vysokú mieru spoliehania sa na financovanie zo zdrojov Európskej únie, čo koniec-koncov konštatovala aj samotná Európska komisia a vládny návrh, vládny návrh túto pripomienku vôbec nereflektuje.
Podľa doložky vplyvov na rozpočet verejnej správy v roku 2015 pôjde na toto opatrenie viac ako 14,5 mil. eur z operačného programu Európskej únie Ľudské zdroje a predpokladaný príspevok zo štátneho rozpočtu, vrátane spolufinancovania pri operačnom programe je okolo 5,5 milióna. Miera spolufinancovania Európskej únie sa v nasledujúcich rokoch až do roku 2017 mierne zvyšuje a v tejto súvislosti skutočne vyvstáva otázka udržateľnosti opatrenia, že či už má ministerstvo plán, ako bude pokračovať v týchto opatreniach, alebo sa naozaj skončením tohto obdobia roku 2017 končí s takýmto opatrením.
Návrh rovnako nerieši komplexne aktívnu podporu pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nevzdelávajú sa a ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave a nie sú ani evidovaní na úrade práce. Tu by pomohli opatrenia včasných intervencií, aby sa podpora dostala k najviac zraniteľným mladým ľuďom, vrátane mladých Rómov, ktorých som už spomenula, že sú tak isto vyčlenení akoby z tohto návrhu.
Pokiaľ ide o rómske obyvateľstvo, zamestnanosť Rómov je výrazne pod priemerom nerómskeho obyvateľstva v tých istých regiónoch. Z údajov vyplýva, že zlepšenie účasti na vzdelávaní a výsledkov vzdelávania mladších Rómov v porovnaní so staršími vekovými skupinami sa nepremieta do nárastu zamestnanosti, čo naznačuje existenciu významných štrukturálnych prekážok, ako napríklad aj diskriminácie. Ide vo všeobecnosti o potrebné odporúčanie, o potrebné opatrenie odporúčané Európskou komisiou, no jeho implementáciu je potrebné pravidelne monitorovať a v prípade potreby zabezpečiť úpravy tak, aby sa navrhované zdroje dostali práve k tým, ktorí to najviac potrebujú, to znamená dlhodobo nezamestnaným a zraniteľným mladým ľuďom.
Na záver by som iba podotkla, že vlastne všetky návrhy, ktoré sme dnes prerokovávali, ktoré sa týkali balíka, sociálneho balíka, mali snahu riešiť nezamestnanosť. A viackrát to tu bolo aj povedané, že tá snaha je cenená, že opatrenia sú dobré, ale tie riešenia jednotlivých opatrení nie sú veľmi systematické. To potvrdzuje aj tento posledný návrh, ktorý sa týka služieb zamestnanosti. Takže z tohto dôvodu nemôžem podporiť tento návrh zákona.
Ďakujem pekne.

Ja si dovolím zareagovať na kolegyňu Eriku Jurinovú v tom zmysle, že niekoľkokrát tu hovorila o tom, ako sú Rómovia vyčleňovaní, vyčlenení, alebo že teda nie sú pre nich vytvorené podmienky, že to cielene nerieši integráciu rómskej populácie, ak dobre citujem. Ja si nemyslím, že týmto zákonom by sme išli riešiť integráciu rómskej populácie. Je to o podpore zamestnávania mladých ľudí do 29 rokov za určitých podmienok, ktoré platia tak pre rómsku, ako aj pre nerómsku populáciu. Takže tu by sme asi, nebolo by na mieste tu spájať túto tému. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ono som to možno naznačila, naznačila som to aj v tej oblasti, keď som hovorila, že to celoplošné financovanie tohto projektu. Možno aj tým by sa bol prejavil väčší záujem o riešenie aj tejto problematiky. Mne je jasné, že cieľová skupina sú nezamestnaní mladí. Ale ako nemôžme sa skrývať pred problémom, že najväčšiu časť nezamestnaných mladých, bohužiaľ, tvorí rómska komunita. Takže naozaj súvislosť s tým, že celoplošné zadelenie tohto príspevku nevidím ako veľmi vhodné, vzhľadom k tomu, že existujú regióny, kde teda samozrejme je tá rómska populácia vyššia, aby sme proste posilňovali finančne firmy, ktoré sú v Bratislave, teda kde je tá zamestnanosť naozaj najnižšia. Ďakujem.