39. schôdza

Kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať zajtra o 9.00 h. Ešte želám všetkým pekný večer a zajtra pokračujeme pánom ministrom vnútra Kaliňákom.

(Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.)

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali Otto Brixi, Martin Fecko, Jozef Mikuš, Ján Senko, Janka Šípošová, Ivan Švejna a Ivan Uhliarik. (Ruch v sále.) Tu v prvej lavici, prosím vás. Na zahraničnej pracovnej ceste je predseda Národnej rady Pavol Paška a poslanci László Solymos, Jana Vaľová, Jozef Viskupič.
Podľa schváleného programu teraz pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 1111 a spoločná správa z výborov má označenie 1111a.
Teraz poprosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte teda, aby po diskusii v prvom čítaní sme pokračovali druhým čítaním zákona, ktorý má príznačne dobré očíslovanie, naozaj, aj v školských laviciach si nepamätám, kedy naposledy som za svoj návrh dostal štyri jednotky (povedané s úsmevom), ale tu v parlamente ma to naozaj teší, ale myslím si, že objektívne si to ten zákon zaslúži.
V roku 2012 napriek tomu, že opozícia ma častokrát iný názor, sme jasne prezentovali, v akých konkrétnych krokoch budeme chcieť viesť aj legislatívny súboj s korupciou v rámci Slovenskej republiky.
Myslím si, že sme to nepovedali my, ani poslanci, ani právnici, ale boli to niektorí západní ekonómovia, ktorí častokrát hovorievali, že skutočný boj s korupciou nie je otázkou represie, ale otázkou prevencie, otázkou zúženia priestoru pre korupciu, to je najúčinnejší spôsob, ktorým dokážeme eliminovať korupciu z našich životov.
Aj preto sme vlastne zvolili postupnosť jednotlivých legislatívnych krokov, ktoré postupne zavádzame od nástupu vlády Roberta Fica v roku 2012.
Je treba povedať, že prvý zákon, ktorý zužoval tento priestor a bol ním zákon o verejnom obstarávaní, prešiel naozaj veľmi dlhou diskusiou, prešiel mnohými pozmeňujúcimi návrhmi podanými aj zo strany opozície, bol dokonca podporený viacerými poslancami, ako len poslancami vládnej strany, čo ma veľmi teší. Ale čo je najpodstatnejšie, v týchto dňoch vstupuje do života jeho - z môjho pohľadu - najpodstatnejšia časť práve v otázke zúženia priestoru pre korupciu a to je elektronické trhovisko, štátny eBay alebo elektronický kontraktačný systém, ako sa oficiálne táto vec volá, a myslím si, že nám v najbližších mesiacoch ukáže, ako práve tá korupcia v oblasti tovarov a služieb, to znamená štandardného obratkového tovaru, ktoré ministerstvá každý rok pravidelne a intenzívne nakupujú, bude mať šancu, aby jednak bol transparentný z pohľadu najvyšších kritérií kvality a otvorenosti a zároveň z prínosov do úspor štátu. Myslím si, že práve takéto zužovanie priestoru pre korupciu má zásadný význam.
V druhom kroku sme ešte na začiatku - v roku 2012 ešte, myslím, že to bolo v júni alebo v júli 2012 - povedali, že po tom, čo urobíme určitú reorganizáciu, reformu vo verejnom obstarávaní, budeme chcieť pokračovať druhou závažnou vecou a to je financovanie volebných kampaní a financovanie politických strán. Takisto zákon, ktorý bol dlho v parlamente na diskusii, viete, že bolo mnoho obáv, mnoho proroctiev, ktoré opozícia porozprávala tomuto parlamentu o tom, ako chceme ovplyvniť prezidentské voľby, ako chceme ovplyvniť neviem aké voľby, vo všetkých týchto námietkach, vo všetkých pozmeňovacích návrhoch, a bolo ich naozaj, boli desiatky, sme vyšli v ústrety a opäť vznikol nejaký spoločný návrh, ktorý rešpektoval mnoho pozmeňovacích návrhov v tomto smere.
A čo sa veľmi teším, pretože nemôžeme očakávať, že by sme sa dočkali od pozície pozitívneho slova v tejto súvislosti, ale tešia slová odborníkov, nezávislých, v tomto prípade GRECA, teda agentúry Rady Európy, ktorá sa venuje práve boju s korupciou, ktorá vysoko ohodnotila obidva spomínané zákony a práve na základe týchto zákonov ukončila monitorovanie Slovenskej republiky v tejto súvislosti.
Čiže či mi kolegovia z opozície budú hovoriť tak alebo onak, je v podstate jedno, podstatné je, že máme tu nejaký európsky orgán, ktorý nie je možné podozrievať, že by nadržiaval palce tej alebo onakej politickej garnitúre, ale výsledok analýzy GRECA ako inštitúcie, ktorá je práve určená v rámci Európy na hlavný dohľad nad legislatívou, ktorá súvisí s bojom proti korupcii, a toto, by som povedal, veľmi vysoké ocenenie si veľmi vážime a tešíme sa z neho.
A tak presne podľa plánu, ktorý bol v roku 2012 po týchto prvých troch krokoch práve, ktorý zužovali ten priestor pre korupciu, prichádza určitý medzikrok, ktorý je medzi prevenciou a represiou, to znamená určitá pomocná ruka, ochrana tým, ktorí sa nechcú zmieriť s počínaním ich kolegov, nadriadených, ktoré práve majú problém a znaky protispoločenskej činnosti.
Pred tým, ako tento zákon prišiel do parlamentu, bolo niekoľko pokusov, oproti prvému čítaniu sa opravím, neboli to dva, ale boli tri pokusy, ten tretí som ja predtým neevidoval, ešte raz sa za to ospravedlňujem. Prvé dva návrhy neriešili túto problematiku komplexne, tretí návrh bol komplexný, to sa mu určite nedá ubrať, bol ale proste svojím spôsobom inak formulovaný a z nášho pohľadu nie úplne dobre vykonateľný. Ale celkom som bral aj niektoré pripomienky v prvom čítaní ako objektívne, potom to trochu skĺzlo do takého obvinenia z plagiátorstva, tak som si dovolil, aby sme sa až tak veľmi teda neusmievali, tak som si dovolil urobiť to, čo sa patrí, a predmetný návrh vládneho zákona poslaneckého klubu OĽaNO sme nechali prejsť plagiátorským softvérom. A keďže povedal pán poslanec Mičovský, že je to totožný zákon s naším a že sme ho okopírovali, čiže boli sme obvinení z plagiátorstva, dovolil som si, aby sme to oficiálne teda aj tým prehnali, aby sme vedeli, že či niekto hovorí pravdu, alebo nehovorí.
Lebo, pán poslanec, vy ste známy tým, že tvrdíte, že vždy všetko poviete pravdivo. Čiže toto je také zrkadlo. Opäť objektívne. Je to softvér, dokonca nechali sme to prejsť dvoma a hovorím ten horší výsledok pre nás, pretože ten lepší bol až zarážajúci, ale nechám ten, ktorý z nášho pohľadu má väčšie čísla vo váš prospech. A v obidvoch prípadoch sa teda zhodovali v podstate len názvy a v tomto prípade, aby som bol presný, na pokyn ministra vnútra bol odbor bezpečnostnej legislatívy zabezpečil porovnanie vládneho návrhu a poslaneckého návrhu klubu OĽaNO prostredníctvom Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky v Centrálnom registri záverečných a kvalifikačných prác, takzvaný antiplagiátorský systém. Prílohu tejto informácie tvoria teda dva výstupy. Ten podstatnejší je, že vládny návrh zákona tlač č. 1111, ja si počkám, dokiaľ vybaví pán Mičovský dôležitú agendu. Ďakujem pekne.
Čiže vládny návrh zákona, teda tlač 1111, sa prekrýva s poslaneckým návrhom klubu OĽaNO (tlač 997) na 4,65 %. Z detailov zistených podrobností vyplýva, že táto zhodnosť je spôsobená znením zákonných definícií, ktoré sú v zásade rovnaké v celom právnom poriadku.
Čiže tieto zákony nie sú zhodné, nie sú totožné, nepodobajú sa a nekopírujú sa, pán poslanec. Takže keď ste ma vy vyzvali, aby som sa chlapsky k tomu postavil, tak ja vám chlapsky hovorím, že sa ospravedlňujem, že som minule nezaregistroval váš návrh zákona a že konštatujem, že váš návrh zákona je komplexný, rieši celú šírku problémov, dokonca zachádza ešte ďalej do niektorých otázok vyznamenaní, to všetko je pravda. Ale rovnako čakám od vás chlapské postavenie sa k tomu, že sme váš zákon neokopírovali a že budete schopný toto skonštatovať aj na základe objektívneho výstupu antiplagiátorského softvéru. To len teda pre porovnanie, lebo sme si tu vtedy tak chlapsky jednotlivé veci povedali.
Vráťme sa ale, prečo je ten zákon dôležitý a tieto, by som povedal, milé odbočky, ktoré tu môžme mať ako drobné poslanecké prekáračky, nemá byť tým hlavným cieľom tohto zákona, ale hlavným cieľom zákona má byť význam toho zákona, ktorý dnes chceme prijať a ktorý chceme, aby platil. A rozhodne návrhy dva, ktoré boli v parlamente, sú súčasťou tohto návrhu, ktorý tu je, a ja napriek tomu, že tie návrhy nezískali podporu, za takúto iniciatívu ďakujem, pretože si myslím, že takýto zákon, je dôležité, aby podporilo celé spektrum, ktoré v parlamente je, a verím, že sa tomu aj tak stane.
Rovnako tak verím, pán poslanec Mičovský, že tie, by som povedal, právne štandardy a právne definície, ktoré v zákone používame, zahrňujú aj tie veci, ktoré ste vo vašom vlastnom návrhu chceli riešiť, a že teda by tam bola možnosť sa nad mnohými vecami stotožniť. A som rád, že de facto v tom základe, v tej myšlienke tie návrhy naozaj išli úplne rovnakým smerom.
Čo je dôležité, ešte pre tých, ktorí nemali možnosť byť s nami v tejto diskusii predtým, tak ako som už spomenul po tom, čo sme zúžili alebo vytvorili sme podmienky pre zásadné zúženie priestoru pre korupciu, v ktorom ešte budeme pokračovať, pretože keď sa vrátim k tomu samotnému trhovisku, ktoré sa venuje hlavne podlimitným zákazkám, teda tovarom a službám, jeho súčasťou je aj dynamický nákupný systém, ktorý bude presahovať tieto limity a vlastne má veľkú ambíciu k tomu, aby bol schopný až na super náročné a komplikované projekty vlastne robiť prakticky väčšinu, drvivú väčšinu obstarávaní v štandardných tovaroch a službách.
V prípade tohto zákona platí niekoľko pravidiel, ktoré, si myslím, že majú šancu do budúcna predísť problémom, s ktorými boli konfrontovaní mnohí dnes už známi ľudia, ktorí vo svojom prostredí chceli bojovať, poviem tak všeobecne, voči protispoločenskej činnosti.
Hlavným problémom pôvodných návrhov bolo zameranie predovšetkým v oblasti korupčných zákonov. Je to hlavne novinárska skratka, žurnalistická skratka, ale častokrát ju používajú aj poslanci, ktorí akékoľvek konanie alebo činnosť, ktorá sa im nepáči v prípade politikov, v prípade pracovníkov štátnej správy alebo kohokoľvek iného, kto zneužíva svoje postavenie, nazývajú korupciou. V prípade ale vážnych legislatívnych úprav nemôžeme hovoriť len o korupcii, pretože korupcia z pohľadu zákona musí reflektovať jej definíciu v samotnom Trestnom zákone a tá je relatívne úzka. Tá je relatívne úzka, pretože to, o čom my častokrát hovoríme, nebýva korupciou, ale býva nehospodárnym nakladaním s majetkom alebo býva zneužívaním postavenia, alebo zneužívaním funkcie verejného činiteľa, alebo to býva machináciou vo verejnej súťaži, alebo to býva poškodzovaním záujmov práve Európskej únie, tak ako ho pozná Trestný zákon.
Keďže sme chceli ísť ale až ďalej, tak do pôsobnosti zákona nepatria len tieto, nazvime ich, korupčné trestné činy alebo korupčné skutkové podstaty Trestného zákona, ale platia aj ostatné trestné činy s hranicou nad tri roky. A myslím si, že určite môže byť množstvo príkladov, kde nebude možné definovať konanie tohto typu inak ako podvod, nebude možné niektoré konanie definovať inak ako vydieranie. A to sú všetko veci, ktoré sme chceli, aby tento zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti bol schopný pokrývať celú škálu trestných činov, ktoré máme. A v budúcnosti môžu vzniknúť situácie, kedy by naozaj práve na základe nie úplne dostatočne širokého definovania účinnosti zákona mohlo dôjsť k uniknutiu a k potrestaniu tých, ktorí chceli napraviť situáciu, s ktorou sme sa nevedeli ako spoločnosť vyrovnať.
Preto sú zavedené aj niektoré delikty. Správne delikty s hranicou 50-tisíc eur. A ak si nevieme úplne dobre predstaviť, o čom teraz hovoríme, je dobrým príkladom otázka porušovania pravidiel v oblasti hygienických predpisov. Alebo v potravinárstve. Ponúkanie pokazeného mäsa, nekvalitného materiálu našim zákazníkom je takisto vec, kde môžu zamestnanci reťazca odhaliť mnoho takýchto konaní, ktoré sú dôležité nielen pre čistotu prostredia, v ktorom všetci fungujeme, ale napríklad, samozrejme, aj pre zdravie našich občanov. A to je vec, pre ktorú v tomto zákone je takisto priestor.
Takisto nechávame priestor pre to, aby po tom, čo oznámi oznamovateľ takéto konanie prokuratúre, v prípade správnych deliktov, samozrejme, nahrádza orgán, ktorý je zodpovedný za šetrenie týchto deliktov, takéto informácie a prokurátor zistí, že sú závažného charakteru, má na výber dve možnosti, buď hneď oznámi Inšpektorátu práce a zamestnávateľovi, že táto osoba je chránenou osobou a nie je voči nej možné vykonávať negatívne pracovné úkony, alebo vystaví potvrdenie o takomto oznámení a to ten zamestnanec bude mať de facto ešte v neverejnom režime, kedy o ňom nebude vedieť ani jeho zamestnávateľ, až do momentu, kedy by vznikol negatívny pokyn voči tomuto zamestnancovi. Obráti sa na Inšpektorát práce a ten učiní nápravu.
Rovnako tak platia aj pravidlá pre súkromné spoločnosti, ale veľké spoločnosti vo väčšine prípadov takýto program majú. Je to súčasťou firemnej kultúry a je to niečo, s čím sa postupne stretávame čoraz častejšie aj v súkromnej sfére, čo je veľmi dobré.
Ďalšie opatrenia v rámci antidiskriminačného zákona, samozrejme, bezplatná právna pomoc pre tých, ktorí sa rozhodnú takýmto spôsobom očistiť prostredie, v ktorom sami pracujú, a vylepšiť aj všeobecne naše prostredie a zlepšiť situáciu v boji proti protispoločenskej činnosti, nielen korupcii, ale v ďaleko širšom zmysle.
Ďakujem vám všetkým za podporu a verím, že, viem o jednom pozmeňovacom návrhu, ktorý si myslím, že vylepšuje tento zákon, a myslím, že má miesto, aby bol schválený, v ostatných prípadoch asi budeme o nich diskutovať priamo počas, počas otvorenej rozpravy.
Ďakujem pekne za podporu.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni z ústavnoprávneho výboru pani poslankyni Anne Vittekovej, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokúvania tohto návrhu zákona vo výboroch a odôvodnila stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada uznesením z 11. septembra 2014 pridelila vládny návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Určila zároveň Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Predmetný vládny návrh zákona všetky uvedené výbory prerokovali a odporúčali ho schváliť. Z uznesení výborov Národnej rady, ktoré vládny návrh zákona prerokovali, vyplýva štrnásť pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor o nich odporúča hlasovať nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 5, 7 až 14 s odporúčaním schváliť a osobitne o bode 6 s odporúčaním neschváliť.
Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť aj ako celok, a to v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 507 zo 14. októbra 2014. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spoločnú spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne prihlásených: pána Pavla Zajaca za klub Kresťanskodemokratického hnutia a individuálne sa hlásia poslanci Alojz Hlina, Ján Mičovský, Miroslav Beblavý a Daniel Lipšic. Pôjdeme v tomto poradí.
Takže prvý dostáva slovo pán poslanec Zajac, nech sa páči. Môžte vypísať tie mená na tabuli.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, pán minister, pani spravodajkyňa, dámy a páni, v prvom čítaní som už povedal, že korupcia je rakovina našej spoločnosti. Podľa odhadov odborníkov sa z verejných financií stráca ročne okolo 500 mil. eur. Dostal som aj nejaké maily od ďalších ľudí, ktorí hovorili, že je to ešte viac. Hovorím o verejných financiách, nie o tých ďalších. A je to problém. A potrebujeme nielen jednotlivcov, ktorí budú poukazovať na jednotlivé korupčné kauzy, ale potrebujeme aj systémové opatrenia. A jedným z takýchto opatrení je zákon o ochrane oznamovateľov korupcie.
A preto s meritom tohto návrhu my súhlasíme, dokonca, ako pán minister povedal, tento návrh zákona je vo veľa opatreniach zhodný s tým, ktorý predkladalo KDH niečo pred vyše rokom. A v tom sa zhodujeme, že je potrebné, aby sme v štátnej, verejnej správe chránili tých, ktorí oznámia korupciu. A taký bol návrh zákona z dielne KDH, ktorý prešiel aj prvým čítaním v pléne Národnej rady, aj druhým čítaním prešiel a až v treťom čítaní ho vládni poslanci odmietli. Medzi prvým a druhým čítaním, keď sa týmto návrhom zákona z dielne KDH zaoberala vláda, bolo nám vytýkané alebo odporúčané, aby sme vypustili z návrhu zákona odmeňovanie takýchto oznamovateľov korupcie. A aj keď veľmi neradi, tak sme s úmyslom, aby ten zákon prešiel, aby sme mali teda aspoň nejaký návrh zákona na Slovensku, sme toto odmeňovanie vypustili. Vidím pána kolegu Lipšica, ktorý nesúhlasí. Naozaj s dobrým úmyslom, aby Slovensko malo už pred vyše rokom aspoň nejaký zákon, ktorý by chránil oznamovateľov korupcie. Ale aj tak v treťom čítaní vládni poslanci to zamietli.
O to paradoxnejšie vyzerá, že návrh zákona, ktorý predkladá dneska ministerstvo vnútra, v sebe skrýva v § 9 aj prípadnú odmenu, dokonca aj jej maximálna výška je navrhnutá tak, ako to navrhovalo aj KDH do výšky 50-násobku minimálnej mzdy. Takže vlastne je to taký návrh, ktorý v prvom čítaní, teda v prvom čítaní navrhovalo aj KDH. A s tým sa dá súhlasiť.
Poviem, s čím sa v tomto návrhu zákona nedá súhlasiť a tam sa líšime aj v tom, aký bol návrh z dielne KDH, aký je návrh z ministerstva vnútra. A to mi - aj mne osobnem aj ďalším mojim kolegom, ale aj z ďalších klubov - vadí na tomto návrhu zákona, a to, že tento návrh zákona zavádza ďalšie byrokratickoadministratívne opatrenia pre firmy nad 50 ľudí. Sám navrhovateľ v dôvodovej správe píše o tom, že sa to dotkne 3 400 firiem na Slovensku. Takže týmto návrhom zákona ideme zaviesť povinnosť mať zodpovednú osobu, mať vnútorný predpis pre 3 400 firiem. Následne Inšpektorát práce môže takéto firmy kontrolovať, alebo musí takéto firmy kontrolovať a pod sankciami, ktoré sú v § 14, to znamená poriadková pokuta 500 eur, správne pokuty až do výšky 20-tisíc eur, to nie sú malé čiastky pre firmy na Slovensku. A naozaj neprajem si, aby firmy na Slovensku, 3 400 firiem sa odrazu stalo možno veľmi dobrým úlovkom pre Inšpektorát práce, ktorý teraz bude chodiť a okrem iných záležitostí, ktoré kontroluje, povie: Máš zodpovednú osobu, máš vnútorný predpis? Ak to náhodou nebudú mať alebo tam niečo nebude v poriadku, bum, pokuta 500 eur za toto. To sa mi zdá, že to je ďalšie administratívnobyrokratické zaťaženie pre tieto firmy. A ony ich nemajú málo, nemajú ich málo, povedzme si otvorene. Ten, kto podniká v poľnohospodárstve alebo potravinárstve, ale aj v stavebníctve, tých predpisov, nariadení, ktoré môže kontrolovať Inšpektorát práce, je niekoľko sto a naozaj tí živnostníci, podnikatelia niekedy naozaj nevedia, že či majú 24 hodín len úradovať, alebo sa môžu venovať teda aj zmysluplnej činnosti, kvôli ktorej si založili tú príslušnú živnosť alebo podnikanie.
Takže podľa môjho názoru, ak sme nemali doteraz takýto návrh zákona na Slovensku, ktorý by chránil oznamovateľov korupcie, mali sme ísť postupne. Najprv sme sa mali venovať, štát sa mohol venovať najprv svojim organizáciám, verejnoprávnym inštitúciám, obce a mestá, samosprávy by som takisto do toho zahrnul, lebo nie že by v súkromnom sektore neexistovali podvody a korupcia, aj súkromné firmy využívajú častokrát aj európske fondy alebo podieľajú sa na štátnych zákazkách. Ale myslím si, že ak teraz sme nemali vôbec tento zákon, tak sme mali ísť najprv do tejto sféry - štátnej sféry, verejnej sféry, tam sa tá korupcia, keďže štátni úradníci, povedzme si to otvorene, tejto korupcii podliehajú najčastejšie.
V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť dva takéto príklady, ktoré v poslednom období sú mediálne pertraktované a dokonca v druhom prípade sa aj spýtam pána ministra na jeho osobný názor.
Prvý príklad je príklad firmy Star EU, keď táto firma vyhrala, ktorá bola odporúčaná na stretnutí starostov SMER-u v Prešove a následne vyhrala 70 zákazok zo 70 v regionálnom operačnom programe. Áno, 70 obstarávaní, ktoré následne realizovala spriatelená firma, tam sa asi mohli nájsť ľudia, ktorí tú korupciu mohli oznámiť, alebo pripravovanú korupciu mohli oznámiť. A ak by boli možno chránení, tak by mali tú odvahu, keďže taký zákon nebol, tak nenašiel sa asi nikto, kto túto korupciu v týchto 70 zákazkách, ktoré sa realizovali, aby nahlásil.
Ale druhý prípad, ktorý sa osobne dotýka pána ministra, chcem spomenúť a to je ten podvod, ktorý vykonal vysoký štátny úradník na ministerstve dopravy a ktorým oklamal vládu Roberta Fica, prvú vládu Roberta Fica, ktorej ste boli takisto súčasťou ako minister vnútra, keď oklamal vládu pri PPP projekte. Keď ako teda účinnosť PPP projektu ponížil o 500 mil. kvôli tomu, aby vláda schválila PPP projekt. Tento trestný čin bol vyšetrovaný. Bolo konštatované prokurátorkou, že k tomu došlo, že k tomuto podvodu došlo, ale následne trestné stíhanie bolo zastavené. Som presvedčený, že ak niekto pripravuje podvod za 500 mil. eur a oklame vládu Slovenskej republiky, takže by mal byť trestne stíhaný.
Takže preto sa chcem ho spýtať, pána ministra ako aj právnika, ako aj člena vlády vtedajšieho, že aký je jeho osobný právny názor na to, že prokuratúra zastavila trestné stíhanie, aj keď konštatovala, že tento podvod sa stal.
Takže vrátim sa naspäť k tomuto návrhu zákona. Áno, chrániť oznamovateľov korupcie v štátnej, verejnej správe, v samospráve, ale zaťažovať súkromnú sféru ďalšími byrokratickými opatreniami? Sám pán minister povedal, že veľké spoločnosti takéto vnútorné predpisy na nahlasovanie korupcie majú. Nechajme to v súkromnej sfére na dobrovoľnosť týchto firiem. A naozaj podľa toho návrhu zákona, aj keď nebude mať firma vnútorný predpis, aj keď nebude mať zodpovednú osobu, predsa tí statoční ľudia, ktorí poukážu na tú korupciu, budú podľa tohto návrhu zákona chránení. Veď samotný vnútorný predpis ich neochráni. Samotný vnútorný predpis nespôsobí to, že on nájde odvahu a pôjde nahlásiť tú korupciu. Veď on podľa toho návrhu zákona bude chránený. Len nezaťažujme súkromnú sféru ďalšími nezmyselnými opatreniami, ktoré niekto bude robiť administratívne a bude mať ten šuplík a založené tie veci, a niekto nestihne alebo nebude ani vedieť o tom. Ja viem, že neznalosť zákona neospravedlňuje, ale podnikateľ živnostník má príliš veľa predpisov, nariadení nielen voči daňovému úradu, sociálnej, zdravotnej poisťovni, ale aj v súvislosti s bezpečnosťou pri práci.
Takže túto sféru, ak by, pán minister, bola dobrá vôľa, politická vôľa, ja viem, že sme v druhom čítaní, ale na druhej strane už máme skúsenosť s vami, že ak máte politickú vôľu, vieme to aj v druhom čítaní pripraviť, aby z toho návrhu zákona toto nariadenie pre slovenské firmy a slovenských živnostníkov vypadlo.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pán poslanca Zajaca je jedna faktická poznámka. Nech sa páči, Daniel Lipšic.