39. schôdza

Ďakujem. Ja budem veľmi stručný, kolegyne a kolegovia. Určte problém s korupciou na Slovensku je obrovský a určite urobiť kroky k tomu, aby sme ju mohli účinnejšie potierať, je treba. To jadro toho zákona z tohto pohľadu je v poriadku. Ale treba si zároveň položiť otázku: Kde nás najviac tlačí topánka, v ktorej oblasti z hľadiska rozvrstvenia celého teda sektora? Nie je to súkromný sektor, nie to podnikateľský sektor. Je to verejný sektor! Sú to štátne inštitúcie, verejné inštitúcie, samosprávy, tam nás tlačí topánka. Tam treba jednoznačne začať, tam treba nasmerovať pozornosť a tam sa potom aj môžu dosiahnuť tie zmeny na základe takto postaveného zákona, ktoré verejnosť očakáva, ktoré tú vec posunú ďalej.
Takto sa to malo aj nastaviť. Je úplne zbytočné, aby sa teraz snažil objať všetko a potom vytvoriť, samozrejme, aj množstvo problematických situácií, množstvo rizikových situácií, množstvo situácií, ktoré naozaj môžu byť zneužiteľné, a načo. To vôbec nie jen potrebné. Pretože to spochybňuje a dáva argumenty odporcom akéhokoľvek riešenia, teraz myslím tých neúprimných odporcov, nie tých, ktorí chcú, aby sa s vecami pohlo, ale im vadí práve to, že sa zavádzajú veci, ktoré sú nadbytočné a nadprácou.
Ja niekedy mám jednoznačne pocit, že na to, aby sa neprijali pozitívne a dobré zmeny, sa nabalia na tieto dobré návrhy také množstvo nadstavieb a také množstvo vetvení, ktoré ich zabíjajú a ktoré buď znamenajú, že sa nenájde pre ne dostatočná podpora, aby boli prijaté, alebo potom v praxi sú paralyzované a tým pádom neúčinné.
Takže o čo mi ide? Je potrebné zabojovať o to, aby sa očistil ten zákon o zbytočné záležitosti, naozaj nie je zmysluplné, nie je potrebné, aby súkromné firmy vytvárali nejakú administratívnu a byrokratickú štruktúru nato, aby tento zákon mohol byť aplikovaný. To sú absolútne zbytočné veci. Tu jednoducho má platiť zásada, že v žiadnom prípade nebudeme do podnikateľského prostredia vnášať ďalšie nové povinnosti. Ale realita je presne opačná. Skoro každým zákonom ukladáme podnikateľskému sektoru nové a nové zbytočné povinnosti, ktoré komplikujú podnikateľské prostredie, komplikujú zamestnávateľské prostredie a pôsobia na ekonomiku ako brzda.
Takže, uvedomujúc si na jednej strane potrebu urobiť krok vpred, náš klub tento zákon v prvom čítaní podporí, ale s veľkými výhradami. (Reakcia navrhovateľa.) No, tak teraz máte problém. (Zasmiatie sa rečníka.) Toto je vážny problém... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
V čom máte problém?

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Že sme v druhom čítaní. (Smiech rečníka. Reakcia z pléna.) Nie, nie, nie. Ale máme minimum času na to, aby sme mohli opraviť, čo opraviť treba. Ale obávam sa, že takto nastavený zákon potom neprinesie to, čo od neho očakávame.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kaník, no, chcel som tiež na to zareagovať, že už sme v druhom čítaní, ale ste to zbadal skôr.
Ale chcem povedať toľko, ja si nemyslím, že to je zlé, keď bude vnútorný systém evidencie takýchto podnetov a takýchto problémových situácií. Práve to je dobré, lebo bude potom existovať nejaká evidencia, aby sa zamedzilo tomu, aby niekto krivo obviňoval zamestnávateľov alebo ich dokonca vydieral. A potom aby sa tu neobjavovali také indivíduá, ako je Hlina, ktorí to potom zneužívajú na vlastnú politickú kampaň. Čiže ja si myslím, že práve to je dobré, že bude vnútorný systém takejto evidencie u zamestnávateľa ako taký.

Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, pani podpredsedníčka Národnej rady, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Z dôvodu zahraničnej cesty je neprítomný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupuje ho podpredseda vlády, minister vnútra Robert Kaliňák. Na pracovnej ceste na východnom Slovensku je minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Pellegrini, zastupuje ho minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Zahraničný pobyt absolvuje minister obrany Martin Glváč, na neho nie sú otázky. A pre plnenie neodkladných pracovných povinností je neprítomný aj minister kultúry Marek Maďarič, ale ani na neho nie sú otázky.
Som pripravený odpovedať na otázky, ako boli vylosované.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Najradšej by som povedal, že nie, a vašu otázku si nevšímal, pán poslanec, ale dnes som mal byť na summite v Miláne spoločne s pánom podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí, ale keď som videl otázku, ktorú ste mi položili, tak som povedal, že musím sem prísť a musím vám povedať niečo osobné.
Pán poslanec, vy ste zlomyseľný človek. A zlomyseľnosť je vlastnosť v politike, ktorá vás nikdy neprivedie k žiadnemu politickému úspechu, a preto ste nikdy ani politicky úspešný neboli. Vaša politika spočíva v tom - želať zle. Vy sa tešíte, keby napríklad Slováci prehrali vo futbale, veď nech nadáva celá krajina a nech si to vláda vyžerie. Vy sa tešíte, že v Krompachoch boli prepustení ľudia, lebo si myslíte, že to poškodí mojej vláde. A dokonca si dovolíte tvrdiť, že my sme zodpovední za hromadné prepúšťanie ľudí v Krompachoch, že my sme zodpovední za zhoršovanie zamestnávateľského prostredia, ktoré odrádza investície a zvyšuje súčasne daňové zaťaženie.
Nemôžte byť typom politika, ktorý sa správa podľa toho slovenského, že vám zdochla koza, tak si želáte, aby vláde zdochli kozy dve alebo tri. Uvedomte si jednu vec, takouto politikou nikdy SMER - sociálnu demokraciu neporazíte, ani vládu. Nikdy. Musíte ponúknuť alternatívu. (Potlesk.) Vy sa spoliehate na to, že bude len zle, to je vaša politika. Obsah vašej politiky - tešiť sa zo všetkého negatívneho a čakať, že to niekedy slovenská verejnosť tejto vláde spočíta. Je to veľmi málo. Nehovoriac o tom, že to hovorím politikovi zo strany, ktorá sa preslávila výmenou zámkov, to je dnes asi taká najvýznamnejšia udalosť v živote SDKÚ.
Takže, pán poslanec, prosím, nebuďte zlomyseľný, lebo vaša otázka nemá absolútne žiadne ratio. A ja vám teraz zacitujem niekoľko vyjadrení, ktoré presne potvrdzujú, čo sa vlastne v Krompachoch stalo.
Ešte raz, principiálne odmietam, že to, čo sa udialo v Krompachoch, je výsledkom politiky vlády Slovenskej republiky. Politika vlády Slovenskej republiky s touto udalosťou v Krompachoch nemá absolútne, ale absolútne nič spoločné.
Dovoľte mi, aby som vás informoval, aby som išiel k podstate veci, že ministerstvo hospodárstva v minulosti, ani v súčasnosti neposkytlo spoločnosti Panasonic v Krompachoch žiadny stimul. Výroba v Krompachoch sa nekončí pre zlé podnikateľské prostredie alebo zlé podmienky na Slovensku, ako sa snažíte neustále vy tu vytvárať tento obraz. Ale – ako to potvrdila samotná spoločnosť Panasonic prostredníctvom svojej hovorkyne – preto, že produkty, ktoré vyrábali v Panasonicu v Krompachoch, už nemajú trhový odbyt.
Dovoľte mi citovať ľudí, ktorí kľudne mohli útočiť na vládu Slovenskej republiky, a neurobili to, a použijem aj vášho liberálneho guru, bývalého ministra hospodárstva pána Miškova, ktorý povedal ohľadne Krompách, citujem, a povedal to v Slovenskej televízii "O 5 minút 12", váš kolega, bývalý minister hospodárstva z predchádzajúcej vlády, teda človek, ktorý by mal o tom niečo vedieť: "Ale toto je naozaj vec, za ktorú vláda, a verte mi, ako veľmi rád by som ich skritizoval, ale za toto naozaj vláda nemôže. Jednoducho ten výrobný program, ktorý tuto spoločnosť mala, dospel ku koncu."
To je zvláštne, že váš minister hospodárstva, ktorého ste podporovali, hlasovali, dôveru ste mu vyslovili, keď sa zostavovala vláda Ivety Radičovej, veľmi jasne, otvorene pred všetkými Slovákmi povie: "Za toto vláda nemôže." Vy máte toľko drzosti, že napíšete otázku a obviníte vládu Slovenskej republiky z toho, čo nie je pravda. Nerobte to, nebuďte zlomyseľný. (Potlesk.) Opakujem, nerobte to, nebuďte zlomyseľný. (Doznievanie potlesku.)
Budem pokračovať ďalej. Dovoľte mi, aby som povedal to, čo povedal šéf Odborového zväzu Kovo Branislav Filip. Ide o človeka, ktorý priamo pracuje v tejto fabrike: "Dôvody sú vlastne pokles produkcie tých výrobkov, ktoré my momentálne produkujeme v tejto fabrike, a, bohužiaľ, to už nevieme ovplyvniť."
Čo ešte viacej chcete počuť? Váš minister povedal, že to nemá nič spoločné s vládou, že to je otázka trhu. Samotní odborári hovoria, áno, bohužiaľ, nemáme s tým čo robiť.
Ale asi máte málo, tak pridám ďalej manažérku spoločnosti Panasonic AVC Networks Slovakia, ktorá hovorí: "Objem predaja spoločnosti Panasonic AVC Networks Slovakia sa bez straty celkového trhového podielu za posledných päť rokov znížil o viac ako 50 % a nepredpokladáme, že tento trend a vývoj na trhu sa v budúcnosti zmenia." Podľa nej "už naďalej neumožňujú udržať spoločnosť životaschopnú a ziskovú". Hovorí predstaviteľka spoločnosti Krompachy.
Je tu niečo o zlom podnikateľskom prostredí? Hovorí váš minister hospodárstva o tom, že vláda Slovenskej republiky zodpovedá za prepúšťanie ľudí v Krompachoch? Nie. To len vy. Lebo to je vaša politika. Nech je zle. Nech počuje celé Slovensko, ako sa nám nedarí, aké to je. Lebo nemáte čo iné ponúknuť a spoliehate sa na to, že len takto budete môcť niekedy vstúpiť na politickú arénu.
A ešte si dovolím povedať aj ako experta, ktorého tu mám, je tu, vy máte radi týchto analytikov rôznych, Lukáš Lóci, analytik spoločnosti Capital Markets: "Podobné kroky je možné očakávať aj od ostatných výrobcov, keďže tlaky na pokles cenovej hladiny v Únii sú masívne."
Hovorí niečo analytik o zlom podnikateľskom prostredí? Hovorí niečo o ekonomickej politike tejto vlády? Nie. Len to ste si vy vymysleli. Nikto iný.
A ešte vám dám jedného. Je tu partner spoločnosti Deloitte pán Lužica, ktorý hovorí: "Áno, pre regióny je to veľmi nepríjemná strata, na druhej strane však sortiment, ktorý sa tam vyrábal, je dnes veľmi málo predajný. Takže táto situácia sa dala úplne pochopiteľne očakávať."
Hovorí niečo tento expert o podnikateľskom prostredí? Alebo vy ste jediný expert s pánom Kaníkom podľa všetkého na podnikateľské prostredie (potlesk) a nikto iný nemá právo povedať iný názor. (Doznievanie potlesku.)
Dámy a páni, ja by som išiel ďalej, pretože nás naozaj mrzí, ak dôjde k takej situácii, aká sa stala v Krompachoch, ktorá avizovala ukončenie výroby pre všetky videoprodukty k 31. 12. 2014. Zostávajúca výroba plošných spojov pre televízory by mala skončiť v máji budúceho roku. Spoločnosť Panasonic, ako som uviedol, sama uviedla ako dôvod vzniknutej situácie fakt, že európsky trh výrobkov domácej záznamovej videotechniky, najmä v dôsledku rozvoja alternatívnych technológií, sa neustále zmenšuje. Ide teda o celoeurópsky problém. Nemá to nič spoločné s politikou vlády Slovenskej republiky. A je to dôvod, pre ktorý uvedená spoločnosť ďalej nevie umiestňovať na trhu svoje produkty.
Dotknutá spoločnosť nedokázala zabezpečiť iný výrobný program a ohlásila prepúšťanie. Potom nastala spolupráca štátu, lebo sme museli spolupracovať. Príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny okamžite konal a po rokovaniach so zamestnávateľom bolo dohodnuté, že tým zamestnancom, ktorí o to prejavia záujem, ja viem, že to je komplikované, ale bola ponúknutá nejaká práca napríklad v Českej republike, ak túto možnosť nevyužijú, bude im vyplatené odstupné až do výšky sedemnásobku mzdy. Na rokovaní s predstaviteľmi firmy sa úrad dohodol aj na ďalšom postupe. Zo strany úradu práce je v takýchto prípadoch vždy bezodkladne poskytované poradenstvo a všetky nástroje aktívnej politiky trhu práce pre prepustených zamestnancov. Pre uľahčenie situácie úrad práce poskytuje zamestnancom informačno-poradenské služby priamo v priestoroch spoločnosti. Napríklad preberanie žiadostí o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnancov, poskytovanie informácií o podmienkach evidencie, voľných pracovných miestach a podobne.
Ministerstvo hospodárstva rovnako konalo okamžite a v súčinnosti s agentúrou SARIO už aktívne vstúpilo do vyhľadávania potenciálnych investorov, ktorí by vytvorili nové investície v lokalite Krompachy, s cieľom prispieť k riešeniu vzniknutej sociálnej a ekonomickej situácie obyvateľov tohto regiónu, čím by sa podarilo znížiť mieru nezamestnanosti, ako aj problém s nedostatkom pracovných príležitostí. Agentúra SARIO vypracovala akčný plán s ponukami, ktoré budú cez rôzne komunikačné kanály sprostredkovávať propagáciu lokality uvoľnených kapacít v regióne. V súčasnosti získava od spoločnosti Panasonic všetky dôležité podklady k hnuteľnému a nehnuteľnému majetku, ako aj k štruktúre zamestnancov, ktoré budú spracované do databázy a následne formou ponuky zaslané potenciálnym investorom a zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v zahraničí.
Chcel by som ešte povedať niekoľko informácií, ktoré sa týkajú tejto lokality. Požiadal som priamo pána ministra hospodárstva pána Pavlisa aj pána ministra práce pána Richtera hneď po tom, ako táto informácia bola oznámená, aby venovali Krompachom zvýšenú pozornosť a aby sa pokúsili akéhokoľvek investora, ktorý bude mať záujem prísť na Slovensko, predovšetkým orientovať do tejto lokality. Ja verím, že nájdeme nejakú alternatívu pre ľudí, ktorí prišli o prácu.
A chcem oceniť a povedať to veľmi vážne, že od nástupu nového ministra hospodárstva Pavla Pavlisa do funkcie bolo za prvé tri mesiace jeho pôsobenia ohlásených na Slovensku vznik takmer 3-tisíc nových pracovných miest. Ak by to takto ďalej išlo, tak to tempo by bolo vynikajúce. Ja tu mám dokonca zoznam firiem vrátane mien, ktoré vytvárajú od 100 do 500 nových pracovných miest, teším sa, že tu máme ďalšieho investora, ktorý chce vytvoriť v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti 1 000 nových pracovných miest. Dnes práve rokuje o kúpe pozemkov, ale už potvrdil rozširovanie výroby na Slovensku.
Celkovo si myslím, že trh práce na Slovensku postupne ožíva. Svedčí o tom okrem iného aj pozitívny vývoj miery nezamestnanosti. V období od apríla 2012 do augusta 2014 zaznamenala pokles z 13,4 na 12,56 a znížil sa aj počet nezamestnaných v Slovenskej republike o 17 244 ľudí na 380 912.
Zamestnanosť vzrástla neodškriepiteľne aj podľa údajov Sociálnej poisťovne či Štatistického úradu. Samozrejme, treba konštatovať, že k uvedeným pozitívnym výsledkom prispelo aj efektívne využívanie zdrojov Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Zamestnanosť a sociálna inklúzia. Do 30. júna 2014 bolo z operačného programu podporených 1 730 projektov v celkovej sume 1 289 mil. eur. Miera čerpania predstavuje sumu 740 mil. eur, teda 66 % alokácie. Z tohto hľadiska je Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia tretím najúspešnejším operačným programom v Slovenskej republike.
A pokiaľ ide o regionálnu alokáciu, najviac projektov, takmer dve tretiny všetkých dopytovo orientovaných, bolo podporených v Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom kraji, teda v krajoch, ktoré túto podporu najviac, najviac potrebujú.
Je tu ešte jeden problém, ktorému ste vy nevenovali žiadnu pozornosť, to boli mladí ľudia. My sa na túto tému pozeráme veľmi vážne. Dnes už vieme, že vďaka projektu Podpory vytvárania pracovných miest pre mladých ľudí do 29 rokov sa umiestnilo na trhu práce v Slovenskej republike od spustenia projektu viac ako 12 500 mladých ľudí. Projekt je stále žiadaný a o nesporných úspechoch pri nízkych vstupných nákladoch svedčí aj fakt, že až 80 % mladých ľudí, ktorí boli v prvej etape projektu zaradení, zostalo v zamestnaní. To je vynikajúca správa. 80 % ľudí bolo podporených, čiže zamestnávateľ poberal nejaké výhody v podobe, myslím, minimálnej mzdy a potom títo ľudia zostali na pracovisku. O to nám ide. A verím, že budúci rok budeme schopní vynaložiť rovnakú sumu peňazí a mladých ľudí posúvať do pracovného pomeru.
Práve tento projekt označil začiatkom októbra tohto roku na summite hláv štátu a vlád Európskej únie komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a sociálne začlenenie za príklad úspešného a efektívneho čerpania európskych zdrojov.
Dôkazom dobrého nastavenia podmienok poskytovania podpory a objektívneho riadenia celého procesu z hľadiska reálnych potrieb podľa výšky nezamestnanosti je aj regionálna štruktúra podporených pracovných miest. Takmer 25 % ich vzniklo v Prešovskom kraji, kde je najvyššia miera nezamestnanosti, okolo 20 % v Košickom kraji, kde je druhá najvyššia miera nezamestnanosti, a vyše 15 % v Banskobystrickom kraji s treťou najvyššou mierou nezamestnanosti. Samozrejme, dôležitú úlohu v boji proti nezamestnanosti môžu zohrať aj sociálne podniky. Ide o mestské či obecné podniky chrániace obyvateľov pred tým, aby zostali bez práce a akéhokoľvek príjmu.
Je na škodu veci, že samosprávy u nás viac nevyužívajú obecný majetok, aby mohli podnikať. Príkladom môže byť obec Spišský Hrhov. Zamestnáva svojich obyvateľov pri stavebných či iných prácach. Vo svete sú takéto príklady úplne bežné. Pochopiteľne, že sociálny podnik v Krompachoch nenahradí stovky pracovných miest, ale aj to by bola určite pomoc.
Niet viacej času na pokračovanie o týchto témach, ale keďže som presvedčený o tom, že pán poslanec Novotný klamal vo svojej otázke, tak si nezaslúži ani tú jednu jedinú minútu, ktorú by mal mať k dispozícii.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Petra Pellegriniho.
Na rokovania o uložení racionalizačných opatrení bolo v roku 2013 pozvaných 129 zriaďovateľov základných škôl, z toho 78 zriaďovateľom boli uložené racionalizačné opatrenia.
Okresné úrady v sídle kraja preverili v septembri 2014, či zriaďovatelia splnili uložené racionalizačné opatrenia. Výsledky kontroly sú nasledovné:
16 zriaďovatelia splnili uložené racionalizačné opatrenia, a to nasledovne:
- 1 zriaďovateľ znížil počet nepedagogických zamestnancov,
- 6 škôl získalo dostatočný počet žiakov v triedach,
- 4 školy sú vyradené zo siete plus 1 ukončila činnosť, proces vyradenia zo siete v súčasnosti prebieha,
- 4 školy znížili počet tried na prvom stupni;
62 zriaďovateľov neuskutočnilo uložené racionalizačné opatrenia.
Tieto racionalizačné opatrenia sú stále v platnosti aj pre nasledujúci školský rok. To znamená, že títo zriaďovatelia sa môžu zapojiť do dohodovacieho konania, až keď zrealizujú uložené racionalizačné opatrenia. Ide o slobodné rozhodnutie zriaďovateľa a ministerstvo ho rešpektuje. Zriaďovatelia škôl, ktorí neuskutočnili uložené racionalizačné opatrenia, si budú musieť chýbajúce finančné prostriedky dofinancovať z vlastných zdrojov.
Pripomínam, že ministerstvo poslalo na každého žiaka základnej školy zriadenej zriaďovateľom, ktorý bol pozvaný na rokovanie o uloženie racionalizačného opatrenia, zvýšený normatív, ktorý v roku 2014 predstavuje sumu približne 2-tisíc eur.
Napríklad zriaďovatelia základných škôl s počtom žiakov základnej školy väčším ako 250 dostali na žiaka normatív len 1 500 eur a tieto finančné prostriedky sú pre nich postačujúce.
Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť. Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, aj za položenú otázku. Vážená pani poslankyňa, túto otázku ste mi adresovali ako ministrovi spravodlivosti a v intenciách zákona, samozrejme, budem na ňu aj odpovedať.
To znamená z hľadiska mojej pozície je moje právo obmedzené na návrhové právo, áno. To znamená, že ja môžem predkladať alebo navrhovať nejakého kandidáta s tým, že ale rovnaké oprávnenie má takisto aj Súdna rada, sudcovské, stavovské organizácie a iné stavovské právnické organizácie. To znamená, v rukách nemám celkom to, kto všetko sa prihlási a kto všetko bude kandidátom na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva.
Ak sa vrátim k mojej kompetencii, tak vás môžem ubezpečiť, že sa budem usilovať získať súhlas čo najkvalitnejšieho a všestranne pripraveného kandidáta, ktorý bude spĺňať predpoklady, ktoré sú vyžadované na takúto, by som povedal, významnú funkciu.
Ďalšie kroky, samozrejme, budú závisieť hlavne na Súdnej rade, lebo to je jediný orgán, ktorý má oprávnenie posudzovať a na základe kritérií, ktoré sú stanovené, aj vyberať takýchto kandidátov a ďalej ich predkladať vláde. Vláda nemá žiadne oprávnenie posudzovať ich odbornú spôsobilosť, preskúšavať ich, prípadne inak testovať. To znamená, v tomto prípade vláda skutočne plní len funkciu akéhosi poštára.
To znamená, ja by som chcel povedať v tomto kontexte, že vítam vyjadrenie pani predsedníčky Súdnej rady, ktorá sa vyjadrila, že vytvorí všetky podmienky na to, aby voľba prebehla maximálne dôstojne a primerane tomu, čo bude predmetom voľby. Verím taktiež, že Súdna rada teda predloží vláde taký zoznam kandidátov, o ktorom nebudú môcť vzniknúť žiadne pochybnosti.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, vážený pán minister, ďakujem za odpoveď. A ako reakciu mi dovoľte prečítať otvorený list uverejnený na internete od jednej pani sudkyne, od pani doktorky Laufovej, ktorej myšlienky sú také výstižné, že som sa s nimi plne stotožnila a aj s tým želaním, ktoré je obsahom toho listu.
"Sudca Európskeho súdu pre ľudské práva - integrálna osobnosť, odborne a morálne celistvá osobnosť, múdra a skúsená. K vysokému postu týchto mét človek, sudca dospeje na dlhej ceste profesionálnym i osobným životom po mnohých úspechoch i prehrách. Sú schopní sa s tým všetkým plnohodnotne vyrovnať pokorne a s veľkou dávkou sebareflexie.
Sudca Európskeho súdu pre ľudské práva prelamuje rozsudky najvyšších aj ústavných súdov členských štátov. To je silná výzva pre kandidáta na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva. To nie je len komplexná a excelentná vedomosť práva toho-ktorého členského štátu, ale - a to považujem za najdôležitejšie - schopnosť precítiť, dôsledne rozpoznať, správne vyhodnotiť a posúdiť v celej šírke a hĺbke konkrétny prípad na pozadí spoločenskej a právnej individuality. To nie je len výbor na znalosť jazyka, ale schopnosť všetko uvedené skĺbiť do správneho rozhodnutia. Rozhodnutia, ktoré budú akceptovať členské štáty i obe strany sporu. Aj keď strana neúspešná nebude spokojná, čo je hlboko ľudské, mala by byť vnútorne stotožnená so spravodlivosťou, ktorú rozsudok prináša. Spravodlivosť, je to čarovné slovo, ktoré dobrý, múdry sudca naplní ľudským a právnym rozmerom. Preto je veľmi dôležité, aby Súdna rada v opakovanej voľbe kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva postupovala múdro, vyvážene, nestranne, korektne, s plnou úctou k jednotlivým kandidátom..." (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak ja myslím, že nič iné som nepovedal, len teda vy ste to trošku tak rozviedli, ale myslím si, že sa v tom zhodneme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Petra Pellegriniho.
Ministerstvo má pripravený nový zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, novelu školského zákona, novelu zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, novelu zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení a novelu zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch. Avšak s cieľom vyvarovať sa prípadných chýb spojených so spustením reformy financovania regionálneho školstva bude nový zákon o financovaní predložený až po úspešnom overení nového modelu financovania na základe dát, ktoré nám poskytne v požadovanom rozsahu a kvalite pripravovaný rezortný informačný systém.
Pripravené právne predpisy budú predstavené verejnosti na prelome mesiacov október a november 2014. O pripravených jednotlivých zmenách bude ministerstvo informovať zriaďovateľov škôl a školských zariadení a zástupcov asociácií a profesných združení, ktoré zastupujú jednotlivé druhy škôl a školských zariadení.
Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu pozornosť. Pani predsedajúca, skončil som.

Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne, krásne za otázku.
Dovoľte mi ale tak trošku mierne iba v rozpore s rokovacím poriadkom povedať ešte jeden dôvetok k otázke, ktorá bola na pána premiéra.
Pamätám si roky, bol som advokát a zastupoval som mnoho japonských spoločností prichádzajúcich na Slovensko a pán Novotný, on je známy tým, že on má veľmi selektívnu pamäť, ak ju vôbec má. A tentokrát hovorí o tom, že veď Matsushita prišla za pána Dzurindu a teraz odchádza, všelijaké tie spojitosti s podnikateľským prostredím. Tak aby sme si hovorili o faktoch: Matsushita na Slovensko prišla v júni roku 1997. A ak sa chceme baviť o kvalite podnikateľského prostredia za Mečiara, tak je to výsmech vôbec celej opozície, o ktorú sa tu dneska pokúsil pán Novotný niečo naznačiť. A mimochodom, väčšina japonských firiem, Yazaki alebo Komatsu prišli v rokoch ´93 - ´94. Čiže len teda aby si tu pán košický poslanec nerobil zbytočné zásluhy, pretože naozaj určite nie sú jeho.
No faktom je, že tú situáciu treba riešiť, nie je príjemná a možno na to nadväzuje aj to, čo sa pýta pani poslankyňa Pfundtnerová, a teda dovoľte, aby som sprostredkoval cestou svojho čítania odpoveď, ktorú pre vás pripravil pán podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Oficiálna návšteva nového ministra zahraničného obchodu a zahraničných vecí Maďarska Pétera Szíjjártóa - dobre to čítam? - na Slovensku dňa 7. októbra 2014 bola jeho nástupnou návštevou a zároveň prvou zahraničnou cestou len dva týždne po prevzatí funkcie. Návšteva potvrdila, že medzi našimi krajinami pokračuje štandardný susedský dialóg aj po zmene na poste ministra. Považujeme ju za pozitívny signál záujmu Maďarska prehlbovať vzájomné vzťahy a Slovensko chce rovnako zachovať dobrú a konštruktívnu atmosféru v našej spolupráci a komunikácii.
Pridám zo svojho fachu, v podstate s Maďarskou republikou máme najsilnejšiu výmenu v prípade vecí, ktoré podliehajú ministerstvu vnútra. Neexistuje, je dokonca, niekedy sme aj viac ako s Českou republikou, čo je netradičné v mnohých oblastiach.
S novým maďarským kolegom sme sa zhodli, že v nadchádzajúcom období bude slovensko-maďarský bilaterálny vzťah zohrávať kľúčovú úlohu prehlbovania spolupráce v oblasti hospodárstva a infraštruktúry v doprave a energetike, ako aj rozvoj cezhraničnej spolupráce.
Jednou z najdôležitejších investícií v oblasti stredoeurópskej energetickej bezpečnosti je plynové prepojenie medzi Maďarskom a Slovenskom, plynovod Veľké Zlievce - Vecsés. Maďarský partner ubezpečil, že komerčná prevádzka plynovodu bude spustená v plánovanom termíne, teda v januári 2015.
Hovorili sme aj o nutnosti posilnenia spolupráce národných agentúr na podporu zahraničného obchodu a investícií, teda SARIO na slovenskej strane a HITA na maďarskej strane.
Pokiaľ ide o projekty dopravnej infraštruktúry, máme dobrý základ. Naše rokovania sa opierali o Memorandum o spolupráci podpísané premiérmi Slovenska a Maďarska 27. marca 2014 v Szade. Memorandum obsahuje indikatívny zásobník viac ako 20 projektov cezhraničných dopravných prepojení, ktoré budú financované z Operačného programu Cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Maďarskom 2014 - 2020. Medzi Slovenskom a Maďarskom prebieha intenzívny dialóg na úrovni rezortov dopravy a príslušných vyšších územných celkov, výsledkom ktorého je priebežná výmena informácií o príprave a plánovanej realizácii najvýznamnejších projektov cestných prepojení.
Maďarský minister počas návštevy potvrdil, že maďarská strana v priebehu roku 2014 začne výstavbu úseku diaľnice medzi Miškolcom a slovensko-maďarskou hranicou, čím bude dobudované priame diaľničné spojenie medzi Košicami a Miškolcom.
Taktiež sme prerokovali výsledky ostatného stretnutia pracovnej skupiny k výstavbe mosta cez Dunaj medzi mestami Komárno a Komárom, ktorý je jedným z najväčších cezhraničných dopravných projektov medzi našimi krajinami.
Som rád, že sa nám počas tejto návštevy podarilo nadviazať na doterajšiu pragmatickú spoluprácu a vnímanie slovensko-maďarských vzťahov ako vzťahov zrelých a zodpovedných partnerov.
Skončil som.