39. schôdza

14.10.2014 - 31.10.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

16.10.2014 o 14:42 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:38

Edita Pfundtner
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, vážený pán minister, za odpoveď. Je všeobecne známe, že okrem hospodársko-infraštrukturálnej, energetickej, investičnej spolupráce, ktorá je veľmi potrebná, tak práve južné regióny Slovenska, ako aj severné územie Maďarska sú v porovnaní s priemerom krajiny ekonomicky a hospodársky menej rozvinuté. Všetci vieme, že akákoľvek pomoc alebo investícia do týchto regiónov je žiaduca a vítaná.
Na stretnutí sa však nehovorilo o otázkach, ktoré boli označené ako citlivé. Patrí sem napríklad aj vami pripravovaná novela vlády zákona o štátnom občianstve, ktorú vraj ministerstvo zahraničných vecí analyzovalo. A zo včerajších správ som sa dozvedela, že táto analýza vám bola odovzdaná. Nakoľko ja som bola veľmi benevolentná v úvode vašej reakcie, ja by som poprosila, keby ste aj vy boli taký galantný a túto analýzu nám sprostredkovali.
Ďakujem.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

16.10.2014 o 14:38 hod.

Mgr.

Edita Pfundtner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:39

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa, veľmi rád, ale objektívne skutočnosti sú jednoduché, včera som dostal analýzu na vláde, kedy sme sa venovali rozpočtu, dnes od rána som tu v parlamente, priznám sa úprimne, ešte som ju nevidel, a veľmi rád sa podelím o jednotlivé časti tejto analýzy s vami.
Ale čo je dôležité a predpokladám asi nejaký základný obsah, my sme tento zákon pripravili približne pred rokom, rok je hotový. My sme na požiadanie ministerstva zahraničných vecí tento materiál nechali prejsť viacerými medzinárodnými organizáciami, či už OBSE, alebo Benátskej komisie a tak ďalej. Tie výstupy z pohľadu právneho a naviazanosti na ústavu boli všade pozitívne, pretože v podstate zmierňujeme alebo zjemňujeme jeho text súčasný a dopĺňame vlastne všeobecný režim, ktorý nikoho nediskriminuje, pretože zakladá rovno možnosť získania druhého občianstva na základe trvalého pobytu. Čo je veľmi naviazané, úprimne povedané, aj na daňový domicil, kedy to musíte rešpektovať, je jedna z mála vecí, ktorú naši občania rešpektujú, to znamená, odhlasujú sa z trvalého pobytu na Slovensku, keď idú do inej krajiny. Pretože 180 dní je ten zlomový moment, ktorý je aj pre dane a platenie príjmov, ktoré máte buď v tej krajine, alebo v domovskej krajine, rozhodujúci pre to, kto bude zdaňovacím územím, či Slovenská republika, alebo Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko alebo ktorákoľvek iná krajina na svete.
Z tohto dôvodu vlastne ten princíp trvalého pobytu umožňuje získať takisto poľské občianstvo, maďarské občianstvo alebo české občianstvo bez toho, aby stratili občianstvo slovenské a, samozrejme, aj naopak. Čiže z tohto pohľadu toto je znenie, zhruba, zákona.
Ja sa pozriem do analýzy, aké sú ďalšie údaje, ktoré nám neboli doteraz zrejmé, a veľmi rád sa potom s výsledkami podelím. Ale nakoniec po tej analýze, po zhodnotení týchto faktov budeme múdrejší aj v tej podobe, akým spôsobom tento zákon podáme do legislatívneho procesu a skončí aj tu v parlamente.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

16.10.2014 o 14:39 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:42

Ľubomír Jahnátek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, spoločnosť SIMA SH, s. r. o., odoberala od podniku Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, drevnú štiepku v objeme 9 024,03 tony v celkovej kúpnej cene 476 468,79 eur, z čoho uhradili 156 773,9 eur. Keď spoločnosť SIMA SH, s. r. o., prestala uhrádzať svoje záväzky vo výške 319 694,8 eur, dodávky jej boli okamžite zastavené, štátny podnik začal záväzky súdne vymáhať. Zo strany dlžníka bol uznaný záväzok podľa § 323 Obchodného zákonníka a bola uzavretá dohoda o splnení uznaného záväzku podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, a SIMA SH, s. r. o. Splátkový kalendár bol dohodnutý na trinásť mesačných splátok od 18. októbra 2013 do 15. októbra 2014, ktorý však spoločnosť SIMA SH, s. r. o., neplní, keďže v rámci splátkového kalendára uhradila 37 000 eur. Posledná úhrada bola realizovaná 18. 12. 2013. Čiže do konca minulého roku riadne platila. K dnešnému dňu 16. 10. 2014 dlhuje štátnemu podniku ešte 262 616,23 eur.
Z dôvodu, že zo strany spoločnosti SIMA SH, s. r. o., nebol plnený splátkový kalendár ani v náhradných termínoch, postúpil štátny podnik vymáhanie dlžnej sumy súdnemu exekútorovi. V súčasnosti nabehli platby od súdneho exekútora na účet štátneho podniku vo výške 20 078,57 eur. Celkovo bolo z dlhu uhradených štátnemu podniku 57 078,67 eur.
Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky daný obchodný prípad riešil nielen v civilnom konaní, ale podal aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, poškodzovania veriteľa a zvýhodňovania veriteľa. Uznesením zo dňa 12. 8. 2014 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Banská Bystrica odmietlo trestné stíhanie. Voči uvedenému uzneseniu štátny podnik podal sťažnosť, ktorú Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici zamietla. Štátny podnik vyhodnocuje uznesenie krajskej prokuratúry a zvažuje postup podľa § 363 – zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní – Trestného poriadku.
Pani predsedajúca, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

16.10.2014 o 14:42 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:45

Zsolt Simon
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán minister. To, čo ste, táto informácia, ktorú ste podali, ďakujem veľmi pekne za to, ostatne svedčí o tom, že vedenie štátneho podniku rozdáva drevo, ako sa mu zachce, a nedostatočne zabezpečuje dodávky dreva. Pretože keby dodávky boli riadne zabezpečené či už garanciou banky, to, čo interné predpisy štátneho podniku predpísali, tak takýto dlžník nemôže vzniknúť. Rovnako by nemohol vzniknúť dlžník ako Smrečina Hofatex, kde štátnemu podniku zostalo viac ako milión eur.
Preto sa vás chcem spýtať, čo ministerstvo spraví, aby sa už fiktívne zisky na štátnom podniku netvorili, pretože povedzme, že aj táto suma je v zisku štátneho podniku, len peniaze nemá, lebo vedenie ho rozdalo, čo urobíte, aby sa to už viackrát nestalo a dokedy bude tam tento manažment, ktorý takýto prístup dovoľuje?
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

16.10.2014 o 14:45 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:46

Ľubomír Jahnátek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pán poslanec, všetky dodávky momentálne pre odberateľov musia byť bankovo kryté. Musí byť nejaká zábezpeka, aj keď je pokalamitné obdobie, keď je obrovský prebytok dreva, zaviedli sme istené dodávky, čiže odberatelia nemôžu brať drevo bez toho, aby neboli istené dodávky.
Kvôli ochrane súkromných dodávateľov, malých dodávateľov sme nesúhlasili ani s výrazným znížením cien, hoci nám súkromní podnikatelia podrazili predajné ceny dreva viac ako v niektorých prípadoch o 20 eur na kubík, štátne lesy zachovali politiku a myslím si, že maximálne zníženie tam bolo niekde okolo 5 eur.
Na to, aby sa netvoril nejaký netransparentný proces, ktorý vy tu naznačujete, štátny podnik preveril aj všetkých odberateľov a hlavne spoločnosti, ktoré nemajú so spracovaním dreva nič spoločné, a takisto rozhodol, že nebude pokračovať od roku 2015 v zmluvnom stave so spoločnosťou Tatra Timber Logistik. Možno nikomu z tejto siene to nič nehovorí, ale vám, pán poslanec, určite zaplo, o čom tu hovorím. Len pre zaujímavosť poviem ostatným poslancom.
Až si pamätáte, v roku 2011 bola v médiách veľmi rozrobená téma, kedy štátny podnik za ministrovania pána Simona zrušil dodávky pre najväčšieho spracovateľa dreva, firmu Rettenmeier, ktorá má kapitál v Nemecku, a donútila túto firmu, že musí kupovať drevo na úrovni 140-tisíc kubíkov len cez firmu Tatra Timber Logistik. Vo firme Tatra Timber Logistik je konateľom pán Benco, ale zlé jazyky hovoria, že je veľmi napojená na veľmi blízkych príbuzných práve pána poslanca Simona.
Rozdiel v cene medzi nákupom v štátnom podniku a predajom do firmy Rettenmeier je 8 eur; 8 eur krát 140-tisíc kubíkov je čistý výnos cez miliónov eur, a preto si aj myslím, že sú tieto podpichovačné otázky zo strany pána Simona a zo strany pána Benca, ktorý vždy je ku koncu roku veľmi aktívny a niektoré médiá mu zverejňujú jeho výstupy. A je dneska ústami pána Simona aj za tou kauzou TANAP, odpredaj dreva TANAP-u, lebo odmietli, štátny podnik TANAP odmietol firme Tatra Timber Logistik dodávať drevo vzhľadom na to, že Tatra Timber Logistik vie, že už zo štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky tú bilanciu 140-tisíc nedostane.
Mám k dispozícii, viete, keď sa budete krútiť, ja mám k dispozícii otázky, ktoré pán Benco poslal na štátny podnik, a tieto otázky sa potom zopakovali u niektorých redaktoriek niektorých denníkov, ktoré z toho potom urobili, vyrobili veľkú akciu. Čiže za celou tou transparentnosťou a objektívnosťou pána poslanca Simona je jednoducho biznis a biznis pre jeho veľmi blízkych priateľov.
Takže, pán poslanec, ubezpečujem vás, vytvorili sme nové obchodné podmienky, kde je jasne dané, kto má nárok a nemá nárok, ale v žiadnom prípade tam už nebudú fungovať sprostredkovatelia typu Tatra Timber Logistik, kde ste vy nasilu, a opakujem, bola pani terajšia výkonná riaditeľka Rettenmeieru, bola v Lesoch Slovenskej republiky jednať, aby predsa mohli dostávať napriamo drevo, vedela dopredu platiť. A znovu zlé jazyky vravia, že na váš osobný príkaz sa toto nemohlo zrealizovať, ale muselo sa ísť cez Tatra Timber Logistik.
Takže takýmto praktikám sme, pán poslanec, dali určite zbohom v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

16.10.2014 o 14:46 hod.

prof. Ing. CSc.

Ľubomír Jahnátek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:52

Pavol Pavlis
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, neviem, či je to zhoda okolností, ale dneska som dostal od vás otázku ohľadom Dusla a dneska páni europoslanci Sulík a pán poslanec Štefanec lobujú v Bruseli u pána eurokomisára Almuniho za to, aby táto investícia bola zrušená. Takže neviem, či je to náhoda, alebo zhoda okolností, ale budem sa snažiť odpovedať na vašu otázku.
Vážená pani poslankyňa, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podľa zákona o investičnej pomoci vydalo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci pre spoločnosť Duslo, a. s., so sídlom v Šali vo výške 58 560-tisíc, takže nie 60 mil., vo forme úľavy na dani z príjmu, ktoré obsahuje okrem iných záväzných podmienok predovšetkým podmienku, že prijímateľ pomoci nie je oprávnený pomoc čerpať skôr, ako Európska komisia prijme rozhodnutie, že investičná pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom Európskej únie. Táto podmienka bola a stále je súčasťou pravidiel poskytovania pomoci členským štátnom v rámci Európskej únie.
V súlade s európskou, ako aj slovenskou legislatívou v oblasti poskytovania štátnej pomoci Slovenská republika oznámila a požiadala Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľnosti tejto navrhovanej pomoci s vnútorným trhom Európskej únie.
Slovenská republika bola doposiaľ dvomi listami, zaslanými Európskou komisiou, požiadaná o poskytnutie doplňujúcich a vysvetľujúcich informácií, ktoré sú veľmi detailné, pričom ministerstvo hospodárstva odpovedalo na prvý list Európskej komisie v požadovanej lehote a odpoveď na druhý list sa práve pripravuje.
Vážená pani poslankyňa, dovoľujem si tiež uviesť, že spomínaná suma investičnej pomoci vo výške 58 560-tisíc eur je podmienená tiež povinnosťou, aby spoločnosť Duslo, a. s., preinvestovala minimálne 310 mil. eur, to je v starých peniazoch viacej ako 9 mld. slovenských korún, obstaraním dlhodobého hmotného majetku a suma investičnej pomoci vzhľadom na výšku oprávnených nákladov je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Zároveň by som chcel uviesť, že investičná pomoc vo forme úľavy na dani z príjmu nie je v dĺžke dvanásť rokov, ale desať rokov. Podľa zákona o dani z príjmov je daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci, oprávnený na čerpanie daňovej úľavy po splnení zákonných podmienok. Duslo, a. s., bude oprávnené na základe podaného daňového priznania uplatniť si úľavu na dani z príjmu, to znamená, že k čerpaniu pomoci nedochádza automaticky. Daňovník musí predovšetkým vykázať zisk zo svojej podnikateľskej činnosti.
Vážená pani poslankyňa, v súvislosti s vašou otázkou týkajúcou sa zmien v oblasti poskytovania pomoci si vás dovoľujem informovať, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pripravilo novelu zákona o investičnej pomoci, ktorá je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Navrhované zmeny tohto zákona sa týkajú jednak zosúladenia národnej legislatívy s európskou legislatívou v súvislosti s modernizáciou štátnej pomoci a novými pravidlami platnými od 1. júla 2014, ďalej zefektívnenia rozhodovacieho procesu v konaní o schválení štátnej pomoci, čo je jednoznačne prínosom pre konkurencieschopnosť Slovenskej republiky pri získaní nových investícií, a v neposlednom rade zvýšenia transparentnosti poskytovania pomoci zavedením povinnosti zverejňovať rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.
Vážená pani poslankyňa, dovoľte ešte na záver niekoľko poznámok. Som sám prekvapený, že páni poslanci, europoslanci Sulík a pán europoslanec Štefanec, poslanci, ktorí sú volení do Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku, ktorí majú obhajovať záujmy slovenských občanov, slovenských podnikov, konajú pravý opak, to znamená, robia všetko preto, aby zmarili investíciu. Ešte podľa mojich informácií sa spojili aj s českými poslancami v Európskom parlamente. Všetci dobre vieme, že táto investícia buď bude na Slovensku, buď bude v Čechách, alebo bude v Nemecku, takže je naivné sa spoliehať na to, že českí europoslanci urobia všetko pre to, aby tá investícia bola na Slovensku. Urobia pravý opak, všetko urobia preto, aby ju zmarili, aby eventuálne mohla skončiť aj v Čechách.
Duslo je jeden z mála, možno v úvodzovkách povedané, slovenských podnikov, ktorý na Slovensku funguje dlhé, dlhé, dlhé roky, ktoré v tomto regióne zamestnáva cez 2-tisíc, priamo cez 2-tisíc pracovných miest vytvára a zamestnáva viac ako ďalších 3-tisíc ľudí v sekundárnom sektore. Duslo je podnik, ktorý v rámci konkurencieschopnosti v Európe vyrába špičkové výrobky pre gumárenský priemysel, pre všetky svetové gumárenské firmy v automobilovom priemysle, vyrába hnojivá pre celý európsky trh. Ak Duslo nebude investovať do nových technológií, tak ľudia prídu o prácu. Prídu o prácu nielen preto, že nebudú mať odbyt, ale nebudú konkurencieschopní.
Ja v prípade toho, že táto investícia bude zmarená možno aj snahou našich europoslancov, alebo vašich europoslancov, budem odporúčať pánom europoslancom, nech sa po skončení šichty v Dusle postavia pred fabriku a nech ľuďom vysvetľujú, prečo prišli o prácu, eventuálne prečo majú prísť o prácu, a možno im ešte budem odporúčať, nech si kúpia veľký dáždnik, lebo sa môže stať, že ich niekto aj opľuje. (Potlesk.)
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

16.10.2014 o 14:52 hod.

Ing.

Pavol Pavlis

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:58

Edita Pfundtner
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán minister, ďakujem za odpoveď. Hneď v úvode mi dovoľte zareagovať na vaše slová ohľadne europoslancov za politické strany, v ktorých ja som nikdy nebola a žiadnu spojitosť netreba hľadať tam, kde nie je. Otázku som položila v utorok a o akejkoľvek aktivite europoslancov som sa dozvedela iba z tlače.
Pokiaľ ide o pomoc pre Duslo, skúma to aj Európska komisia, ako ste to spomínali. Má posúdiť, či firmu práve táto štátna pomoc nezvýhodní pred konkurenciou. Kým sa však tieto podpory budú poskytovať bez uceleného a prehľadného systému a jasných pravidiel, tak vždy môže vzniknúť podozrenie, že medzi žiadateľmi sú rovní a rovnejší. Ja rovnako ako vy som za zachovanie pracovných miest, mňa skôr trápila tá nesystémovosť v týchto opatreniach.
Ďakujem.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

16.10.2014 o 14:58 hod.

Mgr.

Edita Pfundtner

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:59

Pavol Pavlis
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, tak ako som povedal, my ako ministerstvo sme len posúdili túto žiadosť a postúpili sme ju ďalej na rozhodnutie Európskej komisii, tak ako je v zákone stanovené. Ak Európska komisia nerozhodne, my túto investičnú pomoc nemôžeme poskytnúť. To znamená, že sme v súlade so zákonom. Ale jak som na záver môjho vystúpenia aj spomenul, ministerstvo je dneska v medzirezortnom pripomienkovom konaní s novelou zákona o investičných stimuloch, kde chceme urobiť transparentnejší, modernejší a rýchlejší systém rozhodovania pri stimuloch.
Dneska máme napríklad lehotu na vydanie rozhodnutia viac ako 200 dní, čo je absolútne nereálne pri určitom podnikateľskom zámere. Keď podnikateľ príde na ministerstvo, aby podal žiadosť, skoro rok mu trvá, kým dostane odpoveď, preto my chceme túto lehotu napríklad skrátiť na 90 dní, minimálne, možno aj skôr. Takže to sú také opatrenia, ktorými chceme zlepšiť podnikateľské prostredie, chceme pomôcť podnikateľom, ale určite je to aj jeden z tých zámerov, aby všetky rozhodnutia boli transparentné, tak ako som povedal v mojom vystúpení, budú zverejňované, to znamená, nebude tam absolútne žiadny zámer schovať niektoré rozhodnutia, a tak, aby všetko bolo v súlade so zákonom a aby slovenskí podnikatelia, ale aj zahraniční podnikatelia, samozrejme, mali tú možnosť požiadať o tie stimuly. Robí to každý štát, každá krajina. Vieme dobré príklady toho, že kedy napríklad Česká republika nás preplatila v určitých stimuloch, stratili sme tú investíciu len kvôli tomu, že napríklad dlho sme rozhodovali sa s tým, že nemali sme také podmienky, a preto to chceme takýmto spôsobom zmeniť.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

16.10.2014 o 14:59 hod.

Ing.

Pavol Pavlis

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 15:02

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som vám prečítal ako zastupujúci minister odpoveď podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí pána Miroslava Lajčáka.
Vážený pán poslanec, v prvom rade mi dovoľte zdôrazniť, že kríza na Ukrajine je v súčasnosti nesporne najväčšou výzvou v našom bezprostrednom susedstve, a preto musíme byť a sme vo vzťahu k nej aj aktívni. Iba v tomto roku som pracovne navštívil Ukrajinu šesťkrát. Na rokovaniach s ukrajinskými partnermi som vždy otvorene hovoril, že Slovensko si praje, aby Ukrajina bola konsolidovaným, demokratickým štátom, a že sme pripravení jej v tomto úsilí maximálne pomáhať.
Spoločne s našimi európskymi partnermi a spojencami aktívne pristupujeme k hľadaniu východiska z konfliktu na Ukrajine a téma Ukrajina je prítomná na všetkých formálnych aj neformálnych schôdzkach európskych lídrov i ministrov zahraničných vecí.
Ubezpečujem vás, že na súčasnú situáciu a jej príčiny nazeráme v skutku komplexne, a nie som si vedomý toho, že krajiny ako Rakúsko, Nemecko alebo ktorákoľvek iná členská krajina EÚ, či aj vami zmieňované Švajčiarsko, by sa ku kríze na Ukrajine stavali zdržanlivo alebo dokonca neutrálne. Naopak, štáty Európskej únie i Švajčiarsko, ako aktuálna predsednícka krajina OBSE, sa veľmi aktívne zasadzujú za to, aby sa čo najskôr zastavilo nezmyselné krviprelievanie a aby bol obnovený mier.
Očakávame, že po predčasných parlamentných voľbách 26. októbra by malo dôjsť k určitej stabilizácii vnútropolitickej situácie, a veríme, že tieto voľby na Ukrajine sa uskutočnia v súlade s medzinárodnými záväzkami Ukrajiny a že budú transparentné a spravodlivé.
Ako som už uviedol, Slovensko je pripravené pomáhať Ukrajine vo všetkých oblastiach transformačného procesu, v ktorých bude mať Ukrajina o pomoc záujem. Ukrajina je európskou krajinou ako geograficky, tak aj kultúrne a mentálne. Podporujeme európsku orientáciu Ukrajiny, ktorá viedla k bezprecedentnej aktivite ukrajinského obyvateľstva nielen v Kyjeve na Majdane, ale aj v mnohých ďalších mestách. Zodpovednosť za Ukrajinu však leží na pleciach Ukrajincov samotných a spolupráca a pomoc zahraničia nie je všeliek. Apelujeme preto na politikov, aby uskutočňovali reformy, zorganizovali demokratické voľby a krajinu a spoločnosť zjednocovali a nerozdeľovali.
Pokiaľ ide o tragické udalosti, ku ktorým došlo v máji tohto roku v Odese, Slovensko zaujalo jasné stanovisko, vyjadrili sme, podobne ako aj ďalšie členské štáty EÚ, sklamanie a znepokojenie v súvislosti s násilím, ktoré si vtedy vyžiadalo niekoľko desiatok obetí. Veríme, že to, čo sa stalo v Odese, bude riadne vyšetrené a voči vinníkom budú vyvodené jasné dôsledky.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

16.10.2014 o 15:02 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

15:06

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán Jurzyca, ja v podstate vám ďakujem za túto otázku. Ona tá otázka zaznela v relácii "V politike" v TA3 asi predminulý týždeň. A redaktor ju položil ako citát nie pána guvernéra, ale pána viceguvernéra. Čiže prepis je zlý. Odkazoval som pánovi viceguvernérovi, ktorý zhodou okolností je nominant opozície a sedí v Národnej banke a robí si svoju robotu.
A chcem vás ubezpečiť o tom, že o tomto sme sa rozprávali, bol som s ním spolu v Spojených štátoch minulý týždeň na výročnom zasadnutí Medzinárodného menového fondu, takže jeho záujem o záležitosti vývoja mzdového účtu v štáte bude zodpovedaný a sčasti bude zodpovedaný aj teraz vám.
Nepochybujem o tom, že za položením tejto otázky je vaša skúsenosť z členstva v bankovej rade, kde ste nejaký čas pobývali. Len vás chcem upozorniť, že ako nositeľ straníckeho preukazu SDKÚ, nepoznám detaily, možno ste len nominant SDKÚ, vám s láskou pripomínam, že ak chcete hovoriť o nekorektnom politickom tlaku na inštitúciu, akou centrálna banka je, tak vám pripomínam vystupovania vašich, ale aj iných poslancov počas minulého volebného obdobia, kde ste mali možnosť koalične držať vládu voči centrálnej banke. Veľmi nechutné vystúpenia a veľmi nechutné záležitosti, ktoré presne smerovali aj k efektívnosti využívania prostriedkov.
Chcem vám pripomenúť vystúpenia možno už nie vášho, ale bývalého poslanca Beblavého, ktorý sa tu odbavuje na otázkach výšky alebo ceny auta zaobstaraného pre guvernéra z pohľadu toho teda, aké by asi malo byť. Tiež zaujímavá celkom rovina. A tam sa neozývate. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, prepáčte, len vás upozorňujem, že skončil limit, tak v krátkosti, ak by ste mohli ukončiť.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
A takisto vám s láskou pripomeniem to, že váš bývalý minister financií Ivan Mikloš a ďalší kolegovia veľmi neokrôchaným spôsobom pripomínali Ivanovi Šrámkovi, bývalému guvernérovi, že málo ochraňuje reformy bývalej vlády Mikuláša Dzurindu a že dokonca podlieza vláde Roberta Fica. Tak ste ho znechutili, že nebol ochotný dokonca ani kandidovať, aj keď mohol, za guvernéra centrálnej banky. To je pravda, je to história, možno nechutná pravda, s ktorou vy osobne nemáte nič spoločného, aby som povedal, ale ľudia, ktorí sedia okolo vás, o tom veľmi dobre vedia. A tí, čo sedia pred vami, to dokonca organizovali.
Takže ak hovoríte o zadlženosti a o udržateľnosti ako takej, tak vám tiež pripomínam, že v roku 2013 parameter S2 dlhodobej udržateľnosti na základe reforiem a zmien, ktoré prijal rezort práce hlavne vo vzťahu k prvému pilieru, zabezpečil zníženie rizikovosti dlhodobej udržateľnosti o 1/3, z 9 % na 6 %.
A takisto otázka výšky dlhu vo výške 75 % v nejakom období, ktoré tu definujete, v roku ´23 tuším, je, samozrejme, teoretický výpočet, ktorý nie úplne hrá s fungovaním ústavného zákona o dlhovej brzde. Asi veľmi dobre vieme, dokonca žijeme v priamom prenose v prostredí, keď ešte pár dní možno už je spustené tretie sankčné pásmo, ale keďže máme všetci za sebou nejaké cvičenie celoštátne z hľadiska viazania výdavkov, z hľadiska komunikácie o tom, kto za čo môže, ale to je v podstate aj zámer toho zákona, aby téma verejného dlhu nebola témou kabinetov, ale bola verejná. A všetci asi cítime, že aj téma dlhu je pre verejnosť citlivá.
No ale aj včera zverejnené návrhy rozpočtu a návrh tzv. draft budget plánu, to je dokument, ktorý v podstate kopíruje štátny rozpočet na budúce roky a je smerodajný pre vyhodnotenie Európskou komisiou, jasne hovorí naše plány z hľadiska cieľov dlhu v roku 2013, ktorý sa dozvieme 21. októbra, už budúci týždeň, z hľadiska cieľov roku 2014, kde opäť verejne prehlasujem, že naším cieľom je znížiť dlh v roku 2014 oproti roku 2013, čiže ak bude pod 55 %, tak by mal byť ešte menší. A takisto projekcia deficitu a hotovostného deficitu do roku 2016 a 2017 hovorí o tom, že sa zo všetkých síl budeme usilovať o to, aby sme boli v hraniciach medzi 50 a 55 %.
Posledná vec k tomu, čo sa vlastne pýtala centrálna banka, a je to vlastne akási prevencia niektorých možno zbytočných atakov. Naozaj prechádzame zásadnou zmenou metodológie štátneho účtovníctva a výkazníctva. ESO 2010 znamená veľké manévre v celej Európe, za najväčšie manévre v tejto oblasti za posledných 15 rokov. Na Slovensku to napríklad znamená, že niekoľko štátnych firiem, ktoré boli dodnes mimo sektora, sa dostávajú do sektora. A to je aj dôvod, kde štatisticky vyskakujú už napríklad v 1. polroku navýšenie zamestnancov štátu preto, že Slovenské železnice sa stali subjektom verejného sektora, a preto vás aj dopredu upozorňujem, že v tabuľkách štátneho rozpočtu sa navýši počet tabuľkových miest zamestnancov vo verejnej správe o vyše 16-tisíc.
Tak vás poprosím, keby ste neorganizovali tlačové konferencie o tom, že vláda Roberta Fica navyšuje zamestnanosť vo verejnom sektore a nešetrí, lebo pravdou je, že ľudia, 14 300 zamestnancov železníc sa eviduje štatisticky vo verejnom sektore od nejakého dátumu. Sú tam ďalšie, je tam Eximbanka, to je nejakých sto ľudí, je tam Národná diaľničná spoločnosť, vyše tisíc ľudí a tak ďalej. Dohromady je to 20-tisíc ľudí, ktorí prechádzajú smerom zvonku dovnútra. Ale realitou, ak to očistíme od týchto metodických zmien, realitou je, že aj v 1. polroku tohto roku nebolo obsadených 3 668 miest a v návrhu rozpočtu na budúci rok uvidíte, že klesá počet týchto miest tiež o vyše 3-tisíc osôb.
A to je aj moja odpoveď pánovi viceguvernérovi, už úplne kľudná a tak, ako sa to má, a dokonca písomná. A ďakujem vám pekne a prajem vám príjemný, dobrý deň.
Dovidenia. (Potlesk.)
Skryt prepis

16.10.2014 o 15:06 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video