39. schôdza

14.10.2014 - 31.10.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Zodpovedanie otázky

16.10.2014 o 15:02 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Zodpovedanie otázky 14:52

Pavol Pavlis
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, neviem, či je to zhoda okolností, ale dneska som dostal od vás otázku ohľadom Dusla a dneska páni europoslanci Sulík a pán poslanec Štefanec lobujú v Bruseli u pána eurokomisára Almuniho za to, aby táto investícia bola zrušená. Takže neviem, či je to náhoda, alebo zhoda okolností, ale budem sa snažiť odpovedať na vašu otázku.
Vážená pani poslankyňa, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky podľa zákona o investičnej pomoci vydalo rozhodnutie o schválení investičnej pomoci pre spoločnosť Duslo, a. s., so sídlom v Šali vo výške 58 560-tisíc, takže nie 60 mil., vo forme úľavy na dani z príjmu, ktoré obsahuje okrem iných záväzných podmienok predovšetkým podmienku, že prijímateľ pomoci nie je oprávnený pomoc čerpať skôr, ako Európska komisia prijme rozhodnutie, že investičná pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom Európskej únie. Táto podmienka bola a stále je súčasťou pravidiel poskytovania pomoci členským štátnom v rámci Európskej únie.
V súlade s európskou, ako aj slovenskou legislatívou v oblasti poskytovania štátnej pomoci Slovenská republika oznámila a požiadala Európsku komisiu o posúdenie zlučiteľnosti tejto navrhovanej pomoci s vnútorným trhom Európskej únie.
Slovenská republika bola doposiaľ dvomi listami, zaslanými Európskou komisiou, požiadaná o poskytnutie doplňujúcich a vysvetľujúcich informácií, ktoré sú veľmi detailné, pričom ministerstvo hospodárstva odpovedalo na prvý list Európskej komisie v požadovanej lehote a odpoveď na druhý list sa práve pripravuje.
Vážená pani poslankyňa, dovoľujem si tiež uviesť, že spomínaná suma investičnej pomoci vo výške 58 560-tisíc eur je podmienená tiež povinnosťou, aby spoločnosť Duslo, a. s., preinvestovala minimálne 310 mil. eur, to je v starých peniazoch viacej ako 9 mld. slovenských korún, obstaraním dlhodobého hmotného majetku a suma investičnej pomoci vzhľadom na výšku oprávnených nákladov je v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Zároveň by som chcel uviesť, že investičná pomoc vo forme úľavy na dani z príjmu nie je v dĺžke dvanásť rokov, ale desať rokov. Podľa zákona o dani z príjmov je daňovník, ktorému bolo vydané rozhodnutie o schválení investičnej pomoci, oprávnený na čerpanie daňovej úľavy po splnení zákonných podmienok. Duslo, a. s., bude oprávnené na základe podaného daňového priznania uplatniť si úľavu na dani z príjmu, to znamená, že k čerpaniu pomoci nedochádza automaticky. Daňovník musí predovšetkým vykázať zisk zo svojej podnikateľskej činnosti.
Vážená pani poslankyňa, v súvislosti s vašou otázkou týkajúcou sa zmien v oblasti poskytovania pomoci si vás dovoľujem informovať, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pripravilo novelu zákona o investičnej pomoci, ktorá je v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Navrhované zmeny tohto zákona sa týkajú jednak zosúladenia národnej legislatívy s európskou legislatívou v súvislosti s modernizáciou štátnej pomoci a novými pravidlami platnými od 1. júla 2014, ďalej zefektívnenia rozhodovacieho procesu v konaní o schválení štátnej pomoci, čo je jednoznačne prínosom pre konkurencieschopnosť Slovenskej republiky pri získaní nových investícií, a v neposlednom rade zvýšenia transparentnosti poskytovania pomoci zavedením povinnosti zverejňovať rozhodnutia o poskytnutí investičnej pomoci.
Vážená pani poslankyňa, dovoľte ešte na záver niekoľko poznámok. Som sám prekvapený, že páni poslanci, europoslanci Sulík a pán europoslanec Štefanec, poslanci, ktorí sú volení do Európskeho parlamentu za Slovenskú republiku, ktorí majú obhajovať záujmy slovenských občanov, slovenských podnikov, konajú pravý opak, to znamená, robia všetko preto, aby zmarili investíciu. Ešte podľa mojich informácií sa spojili aj s českými poslancami v Európskom parlamente. Všetci dobre vieme, že táto investícia buď bude na Slovensku, buď bude v Čechách, alebo bude v Nemecku, takže je naivné sa spoliehať na to, že českí europoslanci urobia všetko pre to, aby tá investícia bola na Slovensku. Urobia pravý opak, všetko urobia preto, aby ju zmarili, aby eventuálne mohla skončiť aj v Čechách.
Duslo je jeden z mála, možno v úvodzovkách povedané, slovenských podnikov, ktorý na Slovensku funguje dlhé, dlhé, dlhé roky, ktoré v tomto regióne zamestnáva cez 2-tisíc, priamo cez 2-tisíc pracovných miest vytvára a zamestnáva viac ako ďalších 3-tisíc ľudí v sekundárnom sektore. Duslo je podnik, ktorý v rámci konkurencieschopnosti v Európe vyrába špičkové výrobky pre gumárenský priemysel, pre všetky svetové gumárenské firmy v automobilovom priemysle, vyrába hnojivá pre celý európsky trh. Ak Duslo nebude investovať do nových technológií, tak ľudia prídu o prácu. Prídu o prácu nielen preto, že nebudú mať odbyt, ale nebudú konkurencieschopní.
Ja v prípade toho, že táto investícia bude zmarená možno aj snahou našich europoslancov, alebo vašich europoslancov, budem odporúčať pánom europoslancom, nech sa po skončení šichty v Dusle postavia pred fabriku a nech ľuďom vysvetľujú, prečo prišli o prácu, eventuálne prečo majú prísť o prácu, a možno im ešte budem odporúčať, nech si kúpia veľký dáždnik, lebo sa môže stať, že ich niekto aj opľuje. (Potlesk.)
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

16.10.2014 o 14:52 hod.

Ing.

Pavol Pavlis

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 14:55

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Doplňujúca otázka od pani poslankyne, nech sa páči.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

16.10.2014 o 14:55 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:58

Edita Pfundtner
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán minister, ďakujem za odpoveď. Hneď v úvode mi dovoľte zareagovať na vaše slová ohľadne europoslancov za politické strany, v ktorých ja som nikdy nebola a žiadnu spojitosť netreba hľadať tam, kde nie je. Otázku som položila v utorok a o akejkoľvek aktivite europoslancov som sa dozvedela iba z tlače.
Pokiaľ ide o pomoc pre Duslo, skúma to aj Európska komisia, ako ste to spomínali. Má posúdiť, či firmu práve táto štátna pomoc nezvýhodní pred konkurenciou. Kým sa však tieto podpory budú poskytovať bez uceleného a prehľadného systému a jasných pravidiel, tak vždy môže vzniknúť podozrenie, že medzi žiadateľmi sú rovní a rovnejší. Ja rovnako ako vy som za zachovanie pracovných miest, mňa skôr trápila tá nesystémovosť v týchto opatreniach.
Ďakujem.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

16.10.2014 o 14:58 hod.

Mgr.

Edita Pfundtner

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

14:58

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Nech sa páči, pán minister.
Skryt prepis

16.10.2014 o 14:58 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 14:59

Pavol Pavlis
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, tak ako som povedal, my ako ministerstvo sme len posúdili túto žiadosť a postúpili sme ju ďalej na rozhodnutie Európskej komisii, tak ako je v zákone stanovené. Ak Európska komisia nerozhodne, my túto investičnú pomoc nemôžeme poskytnúť. To znamená, že sme v súlade so zákonom. Ale jak som na záver môjho vystúpenia aj spomenul, ministerstvo je dneska v medzirezortnom pripomienkovom konaní s novelou zákona o investičných stimuloch, kde chceme urobiť transparentnejší, modernejší a rýchlejší systém rozhodovania pri stimuloch.
Dneska máme napríklad lehotu na vydanie rozhodnutia viac ako 200 dní, čo je absolútne nereálne pri určitom podnikateľskom zámere. Keď podnikateľ príde na ministerstvo, aby podal žiadosť, skoro rok mu trvá, kým dostane odpoveď, preto my chceme túto lehotu napríklad skrátiť na 90 dní, minimálne, možno aj skôr. Takže to sú také opatrenia, ktorými chceme zlepšiť podnikateľské prostredie, chceme pomôcť podnikateľom, ale určite je to aj jeden z tých zámerov, aby všetky rozhodnutia boli transparentné, tak ako som povedal v mojom vystúpení, budú zverejňované, to znamená, nebude tam absolútne žiadny zámer schovať niektoré rozhodnutia, a tak, aby všetko bolo v súlade so zákonom a aby slovenskí podnikatelia, ale aj zahraniční podnikatelia, samozrejme, mali tú možnosť požiadať o tie stimuly. Robí to každý štát, každá krajina. Vieme dobré príklady toho, že kedy napríklad Česká republika nás preplatila v určitých stimuloch, stratili sme tú investíciu len kvôli tomu, že napríklad dlho sme rozhodovali sa s tým, že nemali sme také podmienky, a preto to chceme takýmto spôsobom zmeniť.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

16.10.2014 o 14:59 hod.

Ing.

Pavol Pavlis

 
Poslať e-mailom

14:59

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister.
Siedmu otázku položil pán poslanec Marián Kéry na podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka:
"Vážený pán podpredseda vlády, nedávno sme sa s kolegom Kolesíkom zúčastnili zasadnutia PZ OBSE v Ženeve, kde sa veľa hovorilo o kríze na Ukrajine. Prekvapil ma veľmi zdržanlivý a neutrálny postoj viacerých vyspelých krajín, ako Švajčiarsko, Rakúsko, Nemecko. Dokonca sa hovorilo o tragédii z mája 2014 v Odese, pri ktorej vinou pravého sektora a neonacistov zahynulo viac ako 50 nevinných ukrajinských občanov. Pán minister, viete o týchto skutočnostiach?"
Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
Skryt prepis

16.10.2014 o 14:59 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 15:02

Robert Kaliňák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som vám prečítal ako zastupujúci minister odpoveď podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí pána Miroslava Lajčáka.
Vážený pán poslanec, v prvom rade mi dovoľte zdôrazniť, že kríza na Ukrajine je v súčasnosti nesporne najväčšou výzvou v našom bezprostrednom susedstve, a preto musíme byť a sme vo vzťahu k nej aj aktívni. Iba v tomto roku som pracovne navštívil Ukrajinu šesťkrát. Na rokovaniach s ukrajinskými partnermi som vždy otvorene hovoril, že Slovensko si praje, aby Ukrajina bola konsolidovaným, demokratickým štátom, a že sme pripravení jej v tomto úsilí maximálne pomáhať.
Spoločne s našimi európskymi partnermi a spojencami aktívne pristupujeme k hľadaniu východiska z konfliktu na Ukrajine a téma Ukrajina je prítomná na všetkých formálnych aj neformálnych schôdzkach európskych lídrov i ministrov zahraničných vecí.
Ubezpečujem vás, že na súčasnú situáciu a jej príčiny nazeráme v skutku komplexne, a nie som si vedomý toho, že krajiny ako Rakúsko, Nemecko alebo ktorákoľvek iná členská krajina EÚ, či aj vami zmieňované Švajčiarsko, by sa ku kríze na Ukrajine stavali zdržanlivo alebo dokonca neutrálne. Naopak, štáty Európskej únie i Švajčiarsko, ako aktuálna predsednícka krajina OBSE, sa veľmi aktívne zasadzujú za to, aby sa čo najskôr zastavilo nezmyselné krviprelievanie a aby bol obnovený mier.
Očakávame, že po predčasných parlamentných voľbách 26. októbra by malo dôjsť k určitej stabilizácii vnútropolitickej situácie, a veríme, že tieto voľby na Ukrajine sa uskutočnia v súlade s medzinárodnými záväzkami Ukrajiny a že budú transparentné a spravodlivé.
Ako som už uviedol, Slovensko je pripravené pomáhať Ukrajine vo všetkých oblastiach transformačného procesu, v ktorých bude mať Ukrajina o pomoc záujem. Ukrajina je európskou krajinou ako geograficky, tak aj kultúrne a mentálne. Podporujeme európsku orientáciu Ukrajiny, ktorá viedla k bezprecedentnej aktivite ukrajinského obyvateľstva nielen v Kyjeve na Majdane, ale aj v mnohých ďalších mestách. Zodpovednosť za Ukrajinu však leží na pleciach Ukrajincov samotných a spolupráca a pomoc zahraničia nie je všeliek. Apelujeme preto na politikov, aby uskutočňovali reformy, zorganizovali demokratické voľby a krajinu a spoločnosť zjednocovali a nerozdeľovali.
Pokiaľ ide o tragické udalosti, ku ktorým došlo v máji tohto roku v Odese, Slovensko zaujalo jasné stanovisko, vyjadrili sme, podobne ako aj ďalšie členské štáty EÚ, sklamanie a znepokojenie v súvislosti s násilím, ktoré si vtedy vyžiadalo niekoľko desiatok obetí. Veríme, že to, čo sa stalo v Odese, bude riadne vyšetrené a voči vinníkom budú vyvodené jasné dôsledky.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

16.10.2014 o 15:02 hod.

JUDr.

Robert Kaliňák

 
Poslať e-mailom

15:02

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Nedáte doplňujúcu otázku, pán poslanec? (Reakcia poslanca.) Ďakujem pekne.
Ôsmu otázku položil pán poslanec Eugen Jurzyca podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi:
"Pán minister, bez reforiem budeme mať v roku 2023 neudržateľný verejný dlh, vyše 73 %. Keďže reformy voličov bolia, vlády majú motiváciu šetriť tak, že na papieri vyzerá dlh nižší, než sa ukáže o pár rokov. Verejnosť má minimálnu možnosť, šancu spozorovať takéto rozdiely. Majú ich odhaľovať organizácie izolované od politických tlakov, napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť alebo Národná banka Slovenska. Ich nezávislosť si musíme vo vlastnom záujme strážiť. Pán minister, nemáte pocit, že vaše slová, ktoré nasledovali po tom, ako Národná banka Slovenska upozornila na vysoký rast počtu miezd a platov vo verejnej sfére, mohli byť chápané ako nátlak s cieľom dosiahnuť, aby sa Národná banka Slovenska nevyjadrovala kriticky v súvislosti s MMF? Boli to tieto slová: "Pán guvernér možno by mohol sa pozrieť na politiku mzdovú vo svojej inštitúcii. Bolo by možno zaujímavé, keby sa jej povenovali aj iní. To je prvá vec. Upratujeme si vždycky u seba a potom hovoríme niekde inde." To bol citát."
Nech sa páči, pán minister.
Skryt prepis

16.10.2014 o 15:02 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:06

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán Jurzyca, ja v podstate vám ďakujem za túto otázku. Ona tá otázka zaznela v relácii "V politike" v TA3 asi predminulý týždeň. A redaktor ju položil ako citát nie pána guvernéra, ale pána viceguvernéra. Čiže prepis je zlý. Odkazoval som pánovi viceguvernérovi, ktorý zhodou okolností je nominant opozície a sedí v Národnej banke a robí si svoju robotu.
A chcem vás ubezpečiť o tom, že o tomto sme sa rozprávali, bol som s ním spolu v Spojených štátoch minulý týždeň na výročnom zasadnutí Medzinárodného menového fondu, takže jeho záujem o záležitosti vývoja mzdového účtu v štáte bude zodpovedaný a sčasti bude zodpovedaný aj teraz vám.
Nepochybujem o tom, že za položením tejto otázky je vaša skúsenosť z členstva v bankovej rade, kde ste nejaký čas pobývali. Len vás chcem upozorniť, že ako nositeľ straníckeho preukazu SDKÚ, nepoznám detaily, možno ste len nominant SDKÚ, vám s láskou pripomínam, že ak chcete hovoriť o nekorektnom politickom tlaku na inštitúciu, akou centrálna banka je, tak vám pripomínam vystupovania vašich, ale aj iných poslancov počas minulého volebného obdobia, kde ste mali možnosť koalične držať vládu voči centrálnej banke. Veľmi nechutné vystúpenia a veľmi nechutné záležitosti, ktoré presne smerovali aj k efektívnosti využívania prostriedkov.
Chcem vám pripomenúť vystúpenia možno už nie vášho, ale bývalého poslanca Beblavého, ktorý sa tu odbavuje na otázkach výšky alebo ceny auta zaobstaraného pre guvernéra z pohľadu toho teda, aké by asi malo byť. Tiež zaujímavá celkom rovina. A tam sa neozývate. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán minister, prepáčte, len vás upozorňujem, že skončil limit, tak v krátkosti, ak by ste mohli ukončiť.

Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR
A takisto vám s láskou pripomeniem to, že váš bývalý minister financií Ivan Mikloš a ďalší kolegovia veľmi neokrôchaným spôsobom pripomínali Ivanovi Šrámkovi, bývalému guvernérovi, že málo ochraňuje reformy bývalej vlády Mikuláša Dzurindu a že dokonca podlieza vláde Roberta Fica. Tak ste ho znechutili, že nebol ochotný dokonca ani kandidovať, aj keď mohol, za guvernéra centrálnej banky. To je pravda, je to história, možno nechutná pravda, s ktorou vy osobne nemáte nič spoločného, aby som povedal, ale ľudia, ktorí sedia okolo vás, o tom veľmi dobre vedia. A tí, čo sedia pred vami, to dokonca organizovali.
Takže ak hovoríte o zadlženosti a o udržateľnosti ako takej, tak vám tiež pripomínam, že v roku 2013 parameter S2 dlhodobej udržateľnosti na základe reforiem a zmien, ktoré prijal rezort práce hlavne vo vzťahu k prvému pilieru, zabezpečil zníženie rizikovosti dlhodobej udržateľnosti o 1/3, z 9 % na 6 %.
A takisto otázka výšky dlhu vo výške 75 % v nejakom období, ktoré tu definujete, v roku ´23 tuším, je, samozrejme, teoretický výpočet, ktorý nie úplne hrá s fungovaním ústavného zákona o dlhovej brzde. Asi veľmi dobre vieme, dokonca žijeme v priamom prenose v prostredí, keď ešte pár dní možno už je spustené tretie sankčné pásmo, ale keďže máme všetci za sebou nejaké cvičenie celoštátne z hľadiska viazania výdavkov, z hľadiska komunikácie o tom, kto za čo môže, ale to je v podstate aj zámer toho zákona, aby téma verejného dlhu nebola témou kabinetov, ale bola verejná. A všetci asi cítime, že aj téma dlhu je pre verejnosť citlivá.
No ale aj včera zverejnené návrhy rozpočtu a návrh tzv. draft budget plánu, to je dokument, ktorý v podstate kopíruje štátny rozpočet na budúce roky a je smerodajný pre vyhodnotenie Európskou komisiou, jasne hovorí naše plány z hľadiska cieľov dlhu v roku 2013, ktorý sa dozvieme 21. októbra, už budúci týždeň, z hľadiska cieľov roku 2014, kde opäť verejne prehlasujem, že naším cieľom je znížiť dlh v roku 2014 oproti roku 2013, čiže ak bude pod 55 %, tak by mal byť ešte menší. A takisto projekcia deficitu a hotovostného deficitu do roku 2016 a 2017 hovorí o tom, že sa zo všetkých síl budeme usilovať o to, aby sme boli v hraniciach medzi 50 a 55 %.
Posledná vec k tomu, čo sa vlastne pýtala centrálna banka, a je to vlastne akási prevencia niektorých možno zbytočných atakov. Naozaj prechádzame zásadnou zmenou metodológie štátneho účtovníctva a výkazníctva. ESO 2010 znamená veľké manévre v celej Európe, za najväčšie manévre v tejto oblasti za posledných 15 rokov. Na Slovensku to napríklad znamená, že niekoľko štátnych firiem, ktoré boli dodnes mimo sektora, sa dostávajú do sektora. A to je aj dôvod, kde štatisticky vyskakujú už napríklad v 1. polroku navýšenie zamestnancov štátu preto, že Slovenské železnice sa stali subjektom verejného sektora, a preto vás aj dopredu upozorňujem, že v tabuľkách štátneho rozpočtu sa navýši počet tabuľkových miest zamestnancov vo verejnej správe o vyše 16-tisíc.
Tak vás poprosím, keby ste neorganizovali tlačové konferencie o tom, že vláda Roberta Fica navyšuje zamestnanosť vo verejnom sektore a nešetrí, lebo pravdou je, že ľudia, 14 300 zamestnancov železníc sa eviduje štatisticky vo verejnom sektore od nejakého dátumu. Sú tam ďalšie, je tam Eximbanka, to je nejakých sto ľudí, je tam Národná diaľničná spoločnosť, vyše tisíc ľudí a tak ďalej. Dohromady je to 20-tisíc ľudí, ktorí prechádzajú smerom zvonku dovnútra. Ale realitou, ak to očistíme od týchto metodických zmien, realitou je, že aj v 1. polroku tohto roku nebolo obsadených 3 668 miest a v návrhu rozpočtu na budúci rok uvidíte, že klesá počet týchto miest tiež o vyše 3-tisíc osôb.
A to je aj moja odpoveď pánovi viceguvernérovi, už úplne kľudná a tak, ako sa to má, a dokonca písomná. A ďakujem vám pekne a prajem vám príjemný, dobrý deň.
Dovidenia. (Potlesk.)
Skryt prepis

16.10.2014 o 15:06 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Poslať e-mailom

Vstup predsedajúceho 15:10

Erika Jurinová
Skontrolovaný text
Ďakujeme veľmi pekne. Čas určený na hodinu otázok, aj trošku viac, už uplynul. Končím tento bod programu a vyhlasujem päťminútovú prestávku.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

16.10.2014 o 15:10 hod.

Ing.

Erika Jurinová

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom