39. schôdza

Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, ďakujem pekne, krásne za otázku.
Dovoľte mi ale tak trošku mierne iba v rozpore s rokovacím poriadkom povedať ešte jeden dôvetok k otázke, ktorá bola na pána premiéra.
Pamätám si roky, bol som advokát a zastupoval som mnoho japonských spoločností prichádzajúcich na Slovensko a pán Novotný, on je známy tým, že on má veľmi selektívnu pamäť, ak ju vôbec má. A tentokrát hovorí o tom, že veď Matsushita prišla za pána Dzurindu a teraz odchádza, všelijaké tie spojitosti s podnikateľským prostredím. Tak aby sme si hovorili o faktoch: Matsushita na Slovensko prišla v júni roku 1997. A ak sa chceme baviť o kvalite podnikateľského prostredia za Mečiara, tak je to výsmech vôbec celej opozície, o ktorú sa tu dneska pokúsil pán Novotný niečo naznačiť. A mimochodom, väčšina japonských firiem, Yazaki alebo Komatsu prišli v rokoch ´93 - ´94. Čiže len teda aby si tu pán košický poslanec nerobil zbytočné zásluhy, pretože naozaj určite nie sú jeho.
No faktom je, že tú situáciu treba riešiť, nie je príjemná a možno na to nadväzuje aj to, čo sa pýta pani poslankyňa Pfundtnerová, a teda dovoľte, aby som sprostredkoval cestou svojho čítania odpoveď, ktorú pre vás pripravil pán podpredseda vlády, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Oficiálna návšteva nového ministra zahraničného obchodu a zahraničných vecí Maďarska Pétera Szíjjártóa - dobre to čítam? - na Slovensku dňa 7. októbra 2014 bola jeho nástupnou návštevou a zároveň prvou zahraničnou cestou len dva týždne po prevzatí funkcie. Návšteva potvrdila, že medzi našimi krajinami pokračuje štandardný susedský dialóg aj po zmene na poste ministra. Považujeme ju za pozitívny signál záujmu Maďarska prehlbovať vzájomné vzťahy a Slovensko chce rovnako zachovať dobrú a konštruktívnu atmosféru v našej spolupráci a komunikácii.
Pridám zo svojho fachu, v podstate s Maďarskou republikou máme najsilnejšiu výmenu v prípade vecí, ktoré podliehajú ministerstvu vnútra. Neexistuje, je dokonca, niekedy sme aj viac ako s Českou republikou, čo je netradičné v mnohých oblastiach.
S novým maďarským kolegom sme sa zhodli, že v nadchádzajúcom období bude slovensko-maďarský bilaterálny vzťah zohrávať kľúčovú úlohu prehlbovania spolupráce v oblasti hospodárstva a infraštruktúry v doprave a energetike, ako aj rozvoj cezhraničnej spolupráce.
Jednou z najdôležitejších investícií v oblasti stredoeurópskej energetickej bezpečnosti je plynové prepojenie medzi Maďarskom a Slovenskom, plynovod Veľké Zlievce - Vecsés. Maďarský partner ubezpečil, že komerčná prevádzka plynovodu bude spustená v plánovanom termíne, teda v januári 2015.
Hovorili sme aj o nutnosti posilnenia spolupráce národných agentúr na podporu zahraničného obchodu a investícií, teda SARIO na slovenskej strane a HITA na maďarskej strane.
Pokiaľ ide o projekty dopravnej infraštruktúry, máme dobrý základ. Naše rokovania sa opierali o Memorandum o spolupráci podpísané premiérmi Slovenska a Maďarska 27. marca 2014 v Szade. Memorandum obsahuje indikatívny zásobník viac ako 20 projektov cezhraničných dopravných prepojení, ktoré budú financované z Operačného programu Cezhraničnej spolupráce medzi Slovenskou republikou a Maďarskom 2014 - 2020. Medzi Slovenskom a Maďarskom prebieha intenzívny dialóg na úrovni rezortov dopravy a príslušných vyšších územných celkov, výsledkom ktorého je priebežná výmena informácií o príprave a plánovanej realizácii najvýznamnejších projektov cestných prepojení.
Maďarský minister počas návštevy potvrdil, že maďarská strana v priebehu roku 2014 začne výstavbu úseku diaľnice medzi Miškolcom a slovensko-maďarskou hranicou, čím bude dobudované priame diaľničné spojenie medzi Košicami a Miškolcom.
Taktiež sme prerokovali výsledky ostatného stretnutia pracovnej skupiny k výstavbe mosta cez Dunaj medzi mestami Komárno a Komárom, ktorý je jedným z najväčších cezhraničných dopravných projektov medzi našimi krajinami.
Som rád, že sa nám počas tejto návštevy podarilo nadviazať na doterajšiu pragmatickú spoluprácu a vnímanie slovensko-maďarských vzťahov ako vzťahov zrelých a zodpovedných partnerov.
Skončil som.

Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Pani poslankyňa si žiada doplňujúcu otázku. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, vážený pán minister, za odpoveď. Je všeobecne známe, že okrem hospodársko-infraštrukturálnej, energetickej, investičnej spolupráce, ktorá je veľmi potrebná, tak práve južné regióny Slovenska, ako aj severné územie Maďarska sú v porovnaní s priemerom krajiny ekonomicky a hospodársky menej rozvinuté. Všetci vieme, že akákoľvek pomoc alebo investícia do týchto regiónov je žiaduca a vítaná.
Na stretnutí sa však nehovorilo o otázkach, ktoré boli označené ako citlivé. Patrí sem napríklad aj vami pripravovaná novela vlády zákona o štátnom občianstve, ktorú vraj ministerstvo zahraničných vecí analyzovalo. A zo včerajších správ som sa dozvedela, že táto analýza vám bola odovzdaná. Nakoľko ja som bola veľmi benevolentná v úvode vašej reakcie, ja by som poprosila, keby ste aj vy boli taký galantný a túto analýzu nám sprostredkovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážená pani poslankyňa, veľmi rád, ale objektívne skutočnosti sú jednoduché, včera som dostal analýzu na vláde, kedy sme sa venovali rozpočtu, dnes od rána som tu v parlamente, priznám sa úprimne, ešte som ju nevidel, a veľmi rád sa podelím o jednotlivé časti tejto analýzy s vami.
Ale čo je dôležité a predpokladám asi nejaký základný obsah, my sme tento zákon pripravili približne pred rokom, rok je hotový. My sme na požiadanie ministerstva zahraničných vecí tento materiál nechali prejsť viacerými medzinárodnými organizáciami, či už OBSE, alebo Benátskej komisie a tak ďalej. Tie výstupy z pohľadu právneho a naviazanosti na ústavu boli všade pozitívne, pretože v podstate zmierňujeme alebo zjemňujeme jeho text súčasný a dopĺňame vlastne všeobecný režim, ktorý nikoho nediskriminuje, pretože zakladá rovno možnosť získania druhého občianstva na základe trvalého pobytu. Čo je veľmi naviazané, úprimne povedané, aj na daňový domicil, kedy to musíte rešpektovať, je jedna z mála vecí, ktorú naši občania rešpektujú, to znamená, odhlasujú sa z trvalého pobytu na Slovensku, keď idú do inej krajiny. Pretože 180 dní je ten zlomový moment, ktorý je aj pre dane a platenie príjmov, ktoré máte buď v tej krajine, alebo v domovskej krajine, rozhodujúci pre to, kto bude zdaňovacím územím, či Slovenská republika, alebo Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko alebo ktorákoľvek iná krajina na svete.
Z tohto dôvodu vlastne ten princíp trvalého pobytu umožňuje získať takisto poľské občianstvo, maďarské občianstvo alebo české občianstvo bez toho, aby stratili občianstvo slovenské a, samozrejme, aj naopak. Čiže z tohto pohľadu toto je znenie, zhruba, zákona.
Ja sa pozriem do analýzy, aké sú ďalšie údaje, ktoré nám neboli doteraz zrejmé, a veľmi rád sa potom s výsledkami podelím. Ale nakoniec po tej analýze, po zhodnotení týchto faktov budeme múdrejší aj v tej podobe, akým spôsobom tento zákon podáme do legislatívneho procesu a skončí aj tu v parlamente.

Ďakujem pekne, pán minister, pán podpredseda vlády.
Pokračujeme piatou otázkou, ktorú položil pán poslanec Zsolt Simon, a je smerovaná na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Ľubomíra Jahnátka:
"Vlani ste informovali Národnú radu Slovenskej republiky o tom, že spoločnosť SIMA SH, je napojená na bývalého odborového predáka, zaplatí za drevo š. p. Lesy za odobraté drevo podľa splátkového kalendára. Pôvodne totiž drevo nezaplatila a vy ste sľúbili, že tak urobí. V akom štádiu je splatenie?"
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, spoločnosť SIMA SH, s. r. o., odoberala od podniku Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, drevnú štiepku v objeme 9 024,03 tony v celkovej kúpnej cene 476 468,79 eur, z čoho uhradili 156 773,9 eur. Keď spoločnosť SIMA SH, s. r. o., prestala uhrádzať svoje záväzky vo výške 319 694,8 eur, dodávky jej boli okamžite zastavené, štátny podnik začal záväzky súdne vymáhať. Zo strany dlžníka bol uznaný záväzok podľa § 323 Obchodného zákonníka a bola uzavretá dohoda o splnení uznaného záväzku podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka medzi Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, a SIMA SH, s. r. o. Splátkový kalendár bol dohodnutý na trinásť mesačných splátok od 18. októbra 2013 do 15. októbra 2014, ktorý však spoločnosť SIMA SH, s. r. o., neplní, keďže v rámci splátkového kalendára uhradila 37 000 eur. Posledná úhrada bola realizovaná 18. 12. 2013. Čiže do konca minulého roku riadne platila. K dnešnému dňu 16. 10. 2014 dlhuje štátnemu podniku ešte 262 616,23 eur.
Z dôvodu, že zo strany spoločnosti SIMA SH, s. r. o., nebol plnený splátkový kalendár ani v náhradných termínoch, postúpil štátny podnik vymáhanie dlžnej sumy súdnemu exekútorovi. V súčasnosti nabehli platby od súdneho exekútora na účet štátneho podniku vo výške 20 078,57 eur. Celkovo bolo z dlhu uhradených štátnemu podniku 57 078,67 eur.
Štátny podnik Lesy Slovenskej republiky daný obchodný prípad riešil nielen v civilnom konaní, ale podal aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, poškodzovania veriteľa a zvýhodňovania veriteľa. Uznesením zo dňa 12. 8. 2014 Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Banská Bystrica odmietlo trestné stíhanie. Voči uvedenému uzneseniu štátny podnik podal sťažnosť, ktorú Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici zamietla. Štátny podnik vyhodnocuje uznesenie krajskej prokuratúry a zvažuje postup podľa § 363 – zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní – Trestného poriadku.
Pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem, pán minister.
Nech sa páči, doplňujúcu otázku podá pán poslanec Simon, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán minister. To, čo ste, táto informácia, ktorú ste podali, ďakujem veľmi pekne za to, ostatne svedčí o tom, že vedenie štátneho podniku rozdáva drevo, ako sa mu zachce, a nedostatočne zabezpečuje dodávky dreva. Pretože keby dodávky boli riadne zabezpečené či už garanciou banky, to, čo interné predpisy štátneho podniku predpísali, tak takýto dlžník nemôže vzniknúť. Rovnako by nemohol vzniknúť dlžník ako Smrečina Hofatex, kde štátnemu podniku zostalo viac ako milión eur.
Preto sa vás chcem spýtať, čo ministerstvo spraví, aby sa už fiktívne zisky na štátnom podniku netvorili, pretože povedzme, že aj táto suma je v zisku štátneho podniku, len peniaze nemá, lebo vedenie ho rozdalo, čo urobíte, aby sa to už viackrát nestalo a dokedy bude tam tento manažment, ktorý takýto prístup dovoľuje?

Pán poslanec, všetky dodávky momentálne pre odberateľov musia byť bankovo kryté. Musí byť nejaká zábezpeka, aj keď je pokalamitné obdobie, keď je obrovský prebytok dreva, zaviedli sme istené dodávky, čiže odberatelia nemôžu brať drevo bez toho, aby neboli istené dodávky.
Kvôli ochrane súkromných dodávateľov, malých dodávateľov sme nesúhlasili ani s výrazným znížením cien, hoci nám súkromní podnikatelia podrazili predajné ceny dreva viac ako v niektorých prípadoch o 20 eur na kubík, štátne lesy zachovali politiku a myslím si, že maximálne zníženie tam bolo niekde okolo 5 eur.
Na to, aby sa netvoril nejaký netransparentný proces, ktorý vy tu naznačujete, štátny podnik preveril aj všetkých odberateľov a hlavne spoločnosti, ktoré nemajú so spracovaním dreva nič spoločné, a takisto rozhodol, že nebude pokračovať od roku 2015 v zmluvnom stave so spoločnosťou Tatra Timber Logistik. Možno nikomu z tejto siene to nič nehovorí, ale vám, pán poslanec, určite zaplo, o čom tu hovorím. Len pre zaujímavosť poviem ostatným poslancom.
Až si pamätáte, v roku 2011 bola v médiách veľmi rozrobená téma, kedy štátny podnik za ministrovania pána Simona zrušil dodávky pre najväčšieho spracovateľa dreva, firmu Rettenmeier, ktorá má kapitál v Nemecku, a donútila túto firmu, že musí kupovať drevo na úrovni 140-tisíc kubíkov len cez firmu Tatra Timber Logistik. Vo firme Tatra Timber Logistik je konateľom pán Benco, ale zlé jazyky hovoria, že je veľmi napojená na veľmi blízkych príbuzných práve pána poslanca Simona.
Rozdiel v cene medzi nákupom v štátnom podniku a predajom do firmy Rettenmeier je 8 eur; 8 eur krát 140-tisíc kubíkov je čistý výnos cez miliónov eur, a preto si aj myslím, že sú tieto podpichovačné otázky zo strany pána Simona a zo strany pána Benca, ktorý vždy je ku koncu roku veľmi aktívny a niektoré médiá mu zverejňujú jeho výstupy. A je dneska ústami pána Simona aj za tou kauzou TANAP, odpredaj dreva TANAP-u, lebo odmietli, štátny podnik TANAP odmietol firme Tatra Timber Logistik dodávať drevo vzhľadom na to, že Tatra Timber Logistik vie, že už zo štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky tú bilanciu 140-tisíc nedostane.
Mám k dispozícii, viete, keď sa budete krútiť, ja mám k dispozícii otázky, ktoré pán Benco poslal na štátny podnik, a tieto otázky sa potom zopakovali u niektorých redaktoriek niektorých denníkov, ktoré z toho potom urobili, vyrobili veľkú akciu. Čiže za celou tou transparentnosťou a objektívnosťou pána poslanca Simona je jednoducho biznis a biznis pre jeho veľmi blízkych priateľov.
Takže, pán poslanec, ubezpečujem vás, vytvorili sme nové obchodné podmienky, kde je jasne dané, kto má nárok a nemá nárok, ale v žiadnom prípade tam už nebudú fungovať sprostredkovatelia typu Tatra Timber Logistik, kde ste vy nasilu, a opakujem, bola pani terajšia výkonná riaditeľka Rettenmeieru, bola v Lesoch Slovenskej republiky jednať, aby predsa mohli dostávať napriamo drevo, vedela dopredu platiť. A znovu zlé jazyky vravia, že na váš osobný príkaz sa toto nemohlo zrealizovať, ale muselo sa ísť cez Tatra Timber Logistik.
Takže takýmto praktikám sme, pán poslanec, dali určite zbohom v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky. (Potlesk.)

V poradí šiestu otázku položila opäť pani poslankyňa Edita Pfundtner a položila ju ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Pavlovi Pavlisovi:
"Duslo Šaľa získalo obrovskú štátnu pomoc, daňové prázdniny až na dvanásť rokov, vo výške takmer 60 mil. eur. Pravidlá pomoci pre veľké investície však nie sú najtransparentnejšie. Nebyť českých médií, o obrej štátnej pomoci pre Duslo Šaľa by sme sa ani nedozvedeli. Ste spokojný s týmto stavom? Ak nie, aké konkrétne a záväzné zmeny váš rezort pripravuje pre zlepšenie?"
Nech sa páči, pán minister.