39. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, ja pôjdem možno trošku nad rámec predloženého návrhu zákona, ale možno v krátkosti sa najskôr vyjadrím aj k predmetu dane z motorových vozidiel.
So záujmom sledujem túto rozpravu a v zásade také najkontroverznejšie alebo najviac pripomienkujúce bolo vystúpenie pána župana Freša o tom, ako potrebuje samospráva vlastnú daň, aby mohla prejavovať svoje samosprávne funkcie. Ako teoreticky, ideologicky, ako myslím si, že tento postoj je správny, ale problémom je, že v čase fiškálnej decentralizácie, ktorú organizovala vláda Mikuláša Dzurindu, teda vaša strana, sa pre financovanie vlastnej dane pre vyššie územné celky zvolila daň z motorových vozidiel, ktorá nemá absolútne žiadnu logiku vzhľadom na financovanie vyšších územných celkov, a problémom je to, že zvolila sa, nechcem povedať, že úplne náhodne, ale vzhľadom na to, že sa presunuli cesty II. a III. triedy do pôsobnosti samosprávnych krajov, tak sa hľadala, hľadala nejaká nálepka bez akejkoľvek väzby na to, akú to má logiku, bez účelovej viazanosti na opravy ciest, bez zohľadnenia dĺžky ciest, bez zohľadnenia domicilu motorových vozidiel a ďalších vecí a to je to, čo tu zaznelo v tejto diskusii výrazne, výrazne vo viacerých vystúpeniach, že vznikali rôzne disproporcie, ktoré celý systém deformovali. Čiže toto je jedna z tých základných poznámok.
Možno by bola dnes na mieste otázka celkom premodelovať systém samosprávnych daní a daní, ktoré sú vyberané na centrálne úrovni, a premodelovať to tak, aby to zodpovedalo situácii, ktorá je o desať rokov po fiškálnej decentralizácii, môžeme sa k tejto otázke vrátiť, ale len holá kritika tohto návrhu, ktorý považujete za centralizáciu myslím, že neobstojí a nie je na mieste.
Ja by som sa však chcel vo svojom vystúpení dotknúť otázok, ktoré minulý týždeň relatívne dosť silno sa objavovali v médiách, a týkalo sa to nášho návrhu zákona, ktorý sa týkal miestnych daní a poplatkov. Využívam túto možnosť vzhľadom na to, že pri zákone o návrhu daní z motorových vozidiel je otvorený zákon o miestnych daniach a poplatkoch, nakoľko z tohto zákona sa táto daň vyníma, chcel by som predložiť jeden pozmeňujúci návrh. Ja si ho, ja ho najskôr prečítam, aby som zadosťučinil zneniu rokovacieho poriadku, a potom by som ho odôvodnil.
Pozmeňujúci a návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov tlač 1122. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
V doterajšom čl. III sa za doterajší bod 2 vkladajú nové body 3 a 4, ktoré znejú:
3. V § 8 ods. 2 tretia veta znie:
"Takto ustanovená ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. a) nesmie presiahnuť 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. d) nesmie presiahnuť 10-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1 a ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) nesmie presiahnuť 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) vo všeobecne záväznom nariadení." Odkaz 11.
4. V § 8 odsek 5 znie:
"(5) Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. a) ustanovená podľa odseku 2 presiahne 5-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku 1.
Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. d) ustanovená podľa odseku 2 presiahne 10-násobok ročnej sadzby dane z pozemkov podľa odseku 1, uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku 1.
Ak ročná sadzba dane z pozemkov pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) ustanovená podľa odseku 2 a ročná sadzba dane z pozemkov ustanovená podľa odseku 4 presiahne 5-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov ustanovenej správcom dane pre pozemky podľa § 6 ods. 1 písm. b), c) a e) vo všeobecne záväznom nariadení, odkaz 11, uplatní sa ročná sadzba dane z pozemkov podľa odseku l." Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.
Odôvodnenie:
Navrhuje sa precizovať oprávnenie správcu dane určovať ročnú sadzbu dane z pozemkov pre ornú pôdu, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty, lesné pozemky v rozsahu 5-násobku základnej ročnej sadzby dane a rozdielne pre lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky využívané vodné plochy v rozsahu 10-násobku základnej ročnej sadzby dane. Navrhovaná zmena nadobudne účinnosť 1. decembra 2014, čo sa premietne v článku o všeobecnej účinnosti zákona.
Krátko k takému neformálnemu odôvodneniu tohto návrhu zákona. Boli sme kritizovaní médiami, že nevieme, čo sme v predchádzajúcom návrhu zákona prijímali. Musím povedať, že domnievam sa, že takú rozsiahlu analýzu a také rozsiahle diskusie, ako boli pri návrhu tohto zákona, nebývajú obvykle pri iných návrhoch zákonoch, ktoré sú z dielne poslancov. Predkladaný návrh zákona o miestnych daniach a poplatkoch bol predkladaný v súčinnosti štyroch politických strán, SMER- sociálna demokracia, MOST - HÍD, SDKÚ a KDH. Musím povedať, že zohľadnili sme všetky pripomienky, ktoré boli vznesené pri príprave tohto návrhu zákona, všetky sporné veci alebo veci, ktoré sa javili ako sporné alebo mohli by prinášať problémy, boli z návrhu tohto zákona vyhodené a boli tam len veci, ktoré boli zlepšením technickým zlepšením a vecným zlepšením súčasnej situácie, je pravdou, nikdy sme to neskrývali a neskrývame to ani teraz, že tento návrh zákona pre niektoré samosprávy mal negatívny dopad, pričom si stojím za tvrdením, že celkový návrh zákona ako taký z hľadiska makroekonomického na samosprávy negatívny dopad nemal vzhľadom na to, že sme zavádzali nové možnosti určovania miestnych daní, predovšetkým za ubytovanie a rozširoval sa celkový okruh, celkový okruh daňových poplatníkov vrátane poplatkov za hromadné garáže, podzemné stavby, stavby transformátorov, kioskov a podobných zariadení.
K čomu ale došlo? Negatívny dopad v prípade dane z pôdy, teda z ornej pôdy, ktorá mediálne nebola vôbec kritizovaná, bol na 110 obcí, pričom podotýkam, že myslím, že je 2 897 obcí a miest na území Slovenskej republiky, z toho negatívnym spôsobom sa dotýkal tento návrh zákona 110 obcí. 78 z týchto 110 obcí malo dopad nižší ako 2 000 euro na obec. Čiže hovorím dopad na jednu obec nižší ako 2 000 euro, čo nepovažujem za žiaden kardinálny problém, a preto ani v tomto predkladanom návrhu novely zákona alebo pozmeňujúceho návrhu sa nedotýkame vôbec nastavených parametrov pre ornú pôdu, to znamená maximálnu hranicu vo výške 5-násobku minimálnej sadzby dane, čo predstavuje 1,25 %. Stojím si za tým, že musia byť vyrovnané podmienky pre poľnohospodárov, ktorí pôsobia v rôznych katastroch, v rôznych katastrálnych územiach, musia mať približne rovnaké podmienky preto, aby to neobmedzovalo hospodársku súťaž a neznevýhodňovalo jedných voči druhým. Je pravdou, že niektoré samosprávy veľmi necitlivo pristupovali k uvaľovaniu sadzieb dane za pôdu a tieto dane sa pohybovali v rôznych výškach. Najvyššiu, ktorú tu mám zaznamenanú, údaje sú vytiahnuté z DataCentra, to znamená, z hlásení o dani z nehnuteľnosti, ktoré poskytujú samosprávy ministerstvu financií, najvyššia sadzba dane bola vo výške 31,2 % na ornú pôdu. 31,2 %! To znamená, tretina hodnoty ornej pôdy podľa zákona bola ročne vyberaná ako daň. Toto považujem za úžeru, toto považujem za likvidačné, ak niektorá samospráva si chcela dať týmto spôsobom sanovať svoj príjem, považujem to za nesprávne a považujem za potrebné, aby tento parlament v takýchto zvlášť vypuklých prípadoch zasiahol a stanovil maximálnu hranicu.
Druhým problémom, ktorý bol medializovaný omnoho viac, bola otázka dane z pozemkov pri lesných pozemkoch. Tu treba povedať, že ten problém má niekoľko rovín. V prípade lesných pozemkov dochádza k dvom negatívnym javom, ktoré sme nie celkom postihli. Prvý negatívny jav spočíva v tom, že v prípade ťažby tí, ktorí ťažia v lese, preťažujú vozidlá, na ktorých odvážajú drevo, ničia miestne komunikácie. A je pravdou, že existuje zákonné nariadenia, ktoré im ukladá, aby dali tieto komunikácie do pôvodného stavu, ale často sa stáva, že dochádza k súdnym sporom vymáhaniu tohto plnenia, ktoré sa naťahuje niekoľko rokov. A je pravdou aj to, že predovšetkým menšie obce nemajú ani dostatok finančných prostriedkov, ani administratívne kapacity, aby takéto súdne spory viedli. Je to pravdou, a preto prichádza k tejto zmene formou tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sa zvýšila tá sadzba z päťnásobku na desaťnásobok.
Druhým problém, ktorý sa tu objavil, je ten, že predovšetkým väčší hospodári v lesoch využívajú možnosť ustanovenia, kde prehodnotia cenu pôdy formou súdnoznaleckého posudku, a treba povedať, že nikdy sa ešte nezaznamenalo, že by došlo k prehodnoteniu ceny lesnej pôdy smerom nahor, ale dochádza k prehodnoteniu ceny lesnej pôdy smerom nadol, ktorý znamená značné výpadky v príjmoch obcí a miest. Mnohé samosprávy využívali ten nástroj, že keďže sa znížil základ dane v hodnote pozemku, tak zdvihli sadzbu dane, aby aspoň trošku priblížili celkový výnos dane do obecnej, do obecnej pokladne. Považujem takýto, takýto postup znovu za neadekvátny zo strany niektorých vlastníkov lesov, a preto tu je pozmeňujúci návrh, ktorý som pred chvíľočkou predniesol. Treba ale opätovne povedať, že sadzby dane, ktoré sa pohybujú na úrovni 7,5 % z hodnoty lesnej pôdy alebo 21 % z hodnoty, medializovanej hodnoty, teda sadzby dane v prípade obce Motyčky, považujem takisto za úžernícke, ktoré nie je možné tolerovať v tomto parlamente. Ak sa dotknem obce Motyčky, ktoré spustili túto lavínu medializácie, musím povedať aj druhú skutočnosť, že ak by pán starosta si plnil svoje zákonné povinnosti a odovzdal by hlásenie o dani z nehnuteľností, ktoré ani za rok 2013, ani za rok 2012 sa na ministerstve financií nenachádza, mohli sme tento problém tejto obce identifikovať a mohli sme sa normálne baviť o probléme, ktorý môžeme spôsobiť, tejto obce. Napriek tomu, opakujem, daň vo výške 21 % z hodnoty pôdy pre lesné pozemky je úžernícka a je v tejto krajine neprijateľná. Vlastník lesného pozemku alebo akejkoľvek nehnuteľnosti nemá možnosť si tento pozemok preniesť do iného katastra. Vlastník tento nehnuteľnosti ho často nemá možnosť ani predať, nemá možnosť s ním nijako inak naložiť. Má možnosť len platiť daň, ktorú v mnohých prípadoch neobjektívne a v neobjektívnej výške stanoví niekto iný. Preto považujem návrh, ktorý predložila skupina poslancov v predchádzajúcom období, za objektívny.
Z tohto miesta chcem upozorniť aj na niektoré ďalšie problémy, ktoré sa nám nepodarilo vyriešiť. Sú to predovšetkým daň z nehnuteľnosti podnikateľských subjektov a musím úplne otvorene pomenovať v tomto prípade mesto Púchov, ktoré podľa názoru podnikateľských subjektov v tomto meste vyberá neobjektívne vysokú daň, zaťažuje spoločnosti, ktoré sa nachádzajú v tomto meste, pričom niektoré z nich zvažujú odchod z tohto mesta a spôsobilo by to stratu niekoľko tisíc pracovných miest. Chcem z tohto miesta úplne jednoznačne povedať, že pokiaľ sa budú objavovať takéto nežiaduce tendencie v samosprávach, budem osobne iniciovať kroky, aby sa stanovila maximálna horná hranica sadzby napriek tomu, že to ide proti princípom samosprávnosti, ale určitá forma regulácie v tomto prípade musí byť. Nemôže to fungovať jednoducho tak, že samospráva má možnosť si určiť čokoľvek a v prípade negatívnych dopadov tieto negatívne dopady bude sanovať iba a iba štát. Z tohto dôvodu, z tohto dôvodu vyzývam všetkých kolegov, aby pri stanovovaní sadzieb v dani z nehnuteľnosti pristupovali veľmi citlivo. Poviem, že vždy som obhajoval, obhajujem a budem obhajovať záujmy samosprávy, ale musíme sa správať v rámci rozumných hraníc a musíme sa správať zodpovedne k tomu, aby táto krajina napredovala, a nie aby sa obhajovali iba lokálne, často možno diskriminačné kritériá, ktoré sú v niektorých prípadoch aj účelovo postavené.
Verím, že tento návrh novely zákona nájde u vás podporu, a verím, že pre ďalšie obdobie uzatvoríme tieto nezmyselné debaty. Ak by som povedal k číslam, ktoré sa dotýkajú ešte lesných pozemkov, pri zvýšení hranice maximálnej sadzby dane na 2,5 % bude dotknutých z 2 897 obcí iba 33 obcí, pričom tie čísla v absolútnej hodnote bude iba 10 obcí s dopadom väčším ako 10 000 eur. Čiže iba desať obcí bude s dopadom väčším ako 10 000 eur. To znamená, že sme sa snažili nájsť taký model, ktorý by vyhovoval všetkým, to znamená aj samosprávam, ale aby nepoškodzoval vlastníkov pôdy v tejto krajine.
Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami dvaja kolegovia.
Nech sa páči, Lucia Žitňanská.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, musím reagovať, lebo pristáva tu v podstate dnes už štvrtý takýto návrh, kedy naozaj v rozprave v druhom čítaní v pléne dostávame na stôl pozmeňovacie návrhy, ktoré idú nad rámec toho, čo sa rieši samotnou novelou zákona, ktorý je tu zo strany ministerstva financií predložený, a potom sa divíme, že prijímame veci, o ktorých sa za tri dni dočítame v novinách, že sme prijali, s prepáčením, hlúposti a treba ich korigovať. Ja musím znova apelovať, ja rozumiem tomu, že aj v minulosti sa stalo, ale proste toto je už bežná prax, dnes, za dnešné poobedie tu mám: do predchádzajúceho zákona o správe majetku štátu vkladá sa nový článok, ďalší nový článok sa vkladá, k tomuto zákonu vkladá sa nový článok a teraz tu máme pozmeňujúci návrh veľmi technický, detailný. Ja by som, naozaj, však niekedy treba riešiť veci pozmeňovacími návrhmi, ale ja nepochybujem o tom, že týmto sa nezaoberáte ani vy prvý deň. Tak potom určite je lepšia pôda možno na výbore, možno keby sme si zaviedli prax, že aspoň pred výborom si budeme posielať tie pozmeňovacie návrhy, aby sme sa s tým mohli oboznámiť, a naozaj nie som expert na túto problematiku, ale potom človek príde a len zisťuje, aké nové veci sa tu menia bez akýchkoľvek legislatívnych procedúr, a potom sa divíme, že prijmeme novelu ústavy a na druhý deň nám v Pravde proste píšu články o tom, že možno sme prijali možno presne pravý opak, než sme chceli v tomto parlamente prijať. Ja, chvalabohu, nie, pretože odmietam už za takéto návrhy zákonov hlasovať, ktoré sú prijímané takýmto spôsobom. No ale to je výsledok, a preto ma mrzí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, Pavol Frešo.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Najprv taká krátka časť v prejave k tomu, že prakticky sa tu tvorí stále akože nejaká pomaly aj daňová reforma miestnych daní. A to som z toho prekvapený, lebo minimálne, minimálne slušnosť by bola nejakým výborom to nechať prejsť tak, aby ostatní rozumeli o tom, o čom hlasujú. A aby sme aspoň, aspoň zanechali dojem, že to nie je tak, že je to dopredu dohodnuté a vlastne všetko to, čo je vážne, sa nakoniec urobí v druhom čítaní v pléne. Považujem to za nešťastné, považujem to nerozumné a, mimochodom, aj dehonestujúce tento parlament. Takže, pán kolega Petrák, ja by som sa k tomu tiež rád vyjadril, keby sme to mali nie tak, že teraz rozdané a o 25 minút o tom hlasovali, ale keby sme sa mohli aspoň ostatní opoziční poslanci sa s tým zoznámiť, minimálne aspoň povedať, že mám takýto zámer, chcem to predložiť v druhom čítaní. Nie nebude diskutovať o dani z motorových vozidiel alebo o dani z príjmu, ideme riešiť ešte ďalšiu a ďalšiu daň. Čiže desím sa toho, čo ďalšie vytiahne kolega Baška či kolega Blanár. Možno, že na samý záver naozaj, naozaj urobíme totálnu demontáž samosprávy. A to je práve tá druhá časť.
Hovorili ste o tom, že to je ideologicky správne, čo hovorím alebo teda resp. čo aj obhajujeme viacerí, že nie je možné samospráve zobrať jednu daň. No nielenže to je možno ideologicky správne, ale hlavne je to veľmi racionálne. Hlavne je to veľmi racionálne, lebo všetci potom, pokiaľ prejde takáto zákonná úprava, že sa odoberie táto fiškálna samostatnosť alebo sa táto fiškálna samostatnosť výrazne, výrazne obmedzí, tak nastane vlastne obdobie istej pasivity v samospráve. Každý bude čakať, do čoho ďalšieho vláda zasiahne. A vy ako dlhoročný starosta máte túto skúsenosť, ako to bolo pred fiškálnou decentralizáciou, ako sa chodievalo na rôzne ministerstvá s rôznymi demižónmi a vybavovali sa rôzne, rôzne spôsoby, ako tej alebo onej obci uľaviť. Myslím, že kolegovia, kolegovia v predchádzajúcom, v predchádzajúcom volebnom období to presne popisovali.

S reakciou nech sa páči, Ľubomír Petrák.

Ja budem reagovať v zásade na obidvoch predrečníkov a aj ku kolegyni Žitňanskej, aj ku kolegovi Frešovi. Tento návrh je úplne v súlade so zákonom o rokovacom poriadku. Je legitímny, nevkladám tam žiaden nový článok a zasahujem len do zákonu, ktorý bol otvorený. Idem nad rámec zákona, ktorý bol predložený ministrom financií. Toto bolo s ministrom financií odkonzultované a bol vyjadrený súhlas s takýmto postupom. To znamená, to znamená, že nevidím v tom absolútne žiaden problém.
Ja si osobne myslím, že v tomto parlamente bola ďaleko horšia prax, ktorá bola v predchádzajúcom období a toto nepovažujem za absolútne žiaden, za absolútne žiaden prehrešok. Možno budem kritizovaný, že predložím v školskom zákone rozsiahlejšiu novelu, kde vkladám niekoľko článkov, ale musím povedať, že všetky tieto návrhy boli prerokované na výbore, kde ale nezískali dostatočnú podporu, a teda sa neobjavili v spoločnej správe. Takže v tom ďalšom prípade neobstojí ani tvrdenie, že by o týchto problémoch nebolo, nebolo rokované.
A ešte jedna poznámka k pánovi kolegovi Frešovi. Ja nehovorím o tom, že je ideologicky nesprávne zobrať daň. Ja hovorím o tom, že je ideologicky správne, aby každá samospráva mala určitý priestor pre vlastnú tvorbu. Ale hovorím, že nepovažujem za takýto priestor a za vhodný priestor pre vyššie územné celky ako daň z motorových vozidiel. Bavme sa o tom, že dôjde k zmene daňového systému a že aj vyššie územné celky dostanú daň, kde by boli nejakým spôsobom zainteresované na rozvoji regiónu. Nech majú podiel možno z dane z príjmu právnických osôb alebo z niečoho tak, aby nejakým spôsobom boli nútené sa podieľať na tvorbe pracovných miest a rozvoj regiónu.

Ďalším rečníkom v rozprave je Jaroslav Baška. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne sa vyjadriť k vládnemu návrhu zákona o dani z motorových vozidiel nielen teda ako poslancovi Národnej rady, ale trošku aj z tej praktickej skúsenosti ako županovi Trenčianskeho samosprávneho kraja. V prvom rade chcem povedať, že táto novela vádneho, tento vládny zákon hovorí o zjednotení daní z motorových vozidiel. Ja si myslím, že je to správne mať jednotnú daň z motorových vozidiel, nie tak, ako bola doteraz, že táto daň z motorových vozidiel bola v jednotlivých krajoch rozdielna, pretože tie kamióny alebo tie automobily, ktoré musia platiť daň z motorových vozidiel, nejazdia len v kruhu v rámci toho jedného kraja, ale jazdia aj v rámci celého Slovenska, čiže idú do, do iných krajov a využívajú tie cesty, tie cesty aj v iných krajoch. Tá cesta v jednom kraji nie je iná ako cesta v druhom kraji, tak ja naozaj vítam túto filozofiu, ktorá sa zavádza na zjednotenie dane, dane z motorových vozidiel.
Bolo tu aj doteraz v rozprave povedané, že je tu určitá obava. Áno, je pravda, že daň z motorových vozidiel je jediná daň, ktorú si samosprávne kraje nejakým spôsobom, spôsobom určujú, je to ich jediná, jediná vlastná daň. Hovorilo sa, že túto daň si vieme nejakým spôsobom naplánovať, vieme mať stabilné rozpočty a tak ďalej. Hovoril to aj pán poslanec, poslanec Frešo, že ak táto daň z motorových vozidiel bude zobraná, zobraná zo správy samosprávnych krajov, že si budú asi ťažko vedieť naplánovať, naplánovať svoje rozpočty, svoje daňové, svoje daňové príjmy. Tak ja skúsim len, skúsim len v rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja, koľko tvorí daň z motorových vozidiel, a hovoril to tu aj pán poslanec Demian, mal dobrú pripomienku, že koľko, aké je to percento, akým, koľko percent celkových daňových príjmov si vie samosprávny kraj takýmto spôsobom určovať, resp. meniť. No u mňa je to 23 %, daň z motorových vozidiel je celkový výber z daňových príjmov. Možno v Bratislavskom kraji je to viac, pretože je známe, že najviac dane z motorových vozidiel si vyberie, vyberie práve Bratislavský samosprávny kraj, a zbytok, čiže tých 70 % daňových príjmov tvorí daň z príjmov fyzických osôb, ktorú my si žiadnym spôsobom nevieme, nevieme nejakým spôsobom zadefinovať alebo, alebo meniť a určiť, určiť tuto toto percento.
Takže ja si myslím, že neohrozujeme žiadnym spôsobom stabilitu rozpočtov vyšších územných celkov, a to ešte nehovorím nielen o týchto daňových príjmoch, ale máme, napr. určujeme si poplatky od klientov za využívanie sociálnych zariadení, hej. Máme tam lepší rok, keď je lepší rok, tak predáme viac, máme príjmov z kapitálových aktív, kde predávame nejaké staré budovy. Niekedy je to horšie, niekedy lepšie. Takže ja sa neobávam z toho, že by naše rozpočty vyšších územných celkov po platnosti tohto zákona od 1. januára by mali byť nejakým spôsobom ohrozené a nemali by sme si vedieť nejakým spôsobom určiť, určiť tie príjmy do každého roka. A myslím si, že to DPFO určuje zákon o štátnom rozpočte aj to percento. Čiže príde minister financií a to je jedno, ktorý tam, ktorý tam bude sedieť, povie, zle sa nám vyvíja DPFO, daň z príjmov fyzických osôb, alebo sa nám lepšie vyvíja, tak vždy vie to percento v tom zákone o štátnom rozpočte nejakým spôsobom zmeniť, koľko pôjde na samosprávu miest a obcí, koľko ostane rezerva, koľko pôjde na samosprávu vyšších územných celkov. Sú tu aj starostovia a primátori a bolo tu povedané a porovnávali sa vlastne aj tie vlastné príjmy teda dane z nehnuteľností, ktoré vyberú jednotlivé mestá a obce. To percento týchto vlastných daňových príjmov je ešte nižšie ako u samosprávnych krajov, čo sa týka dane z motorových vozidiel. Možno pán poslanec Demian vie asi, koľko, koľko mu tvorí daň z nehnuteľností z celkových daňových príjmov a koľko percento mu tvorí daň z príjmov fyzických osôb. Ja si myslím, ja som sa bavil s niektorými starostami, že je to niekde v rozmedzí 10 až 15 %. Takže ty si ešte horšie ovplyvňujú alebo vedia naplánovať celkové daňové príjmy, resp. príjmovú stránku a stránku svojich rozpočtov.
Zaujímavé, zaujímavé je jedno tvrdenie a jedna správa Najvyššieho kontrolného úradu. Najvyšší kontrolný úrad robil pred, neviem, pred polrokom alebo pred rokom takú kontrolu na vyšších územných celkoch, čo sa týka jednak výberu dane z motorových vozidiel, a hlavne použitia tejto dane z motorových vozidiel, či tá daň z motorových vozidiel je použitá na opravu ciest, ciest II. a III. triedy. Skúste hádať, ako to dopadlo. Najlepšie na tom dopadli, najviac tých finančných prostriedkov, ktoré vybrali z dane, daň z motorových vozidiel a použili ju na opravu ciest II. a III. triedy, ktoré majú vyššie územné celky v kompetencii, tak najlepšie dopadli Prešovský a Trenčiansky kraj, no a nebudem hovoriť, ktorý kraj dopadol najhoršie, ktorý vybral teda daň z motorových vozidiel a nepoužil ju na opravy ciest II. a III. triedy. Tu spomínal aj pán poslanec, pán poslanec Petrák, že naozaj je otázne, či fakt tá daň z motorových vozidiel má byť práve tá daň, ktorú si určujú samosprávne, vyššie územné celky samostatne, a ja si myslím, že by tá daň alebo tie príjmy tých samosprávnych krajov by mali byť viazané na viacero daní. Spomínal daň, daň z príjmov. Možno fakt v budúcnosti porozmýšľa aj pán minister financií, ale tú by sme riešili možno asi so samosprávou miest a obcí, že by neboli naviazané len na daň z príjmov fyzických osôb mestá, obce a samosprávne kraje, ale aj na viacero rôznych iných daní, aby naozaj ten príjem z týchto daní bol, bol stabilnejší v budúcnosti nielen pre kraje, ale aj pre samosprávu, samosprávu miest a obcí. Čiže to prerozdelenie a výber, naozaj a výber, prerozdelenie výberu daní z motorových vozidiel bola podľa správy Najvyššieho kontrolného úradu naozaj, naozaj katastrofálne.
Čo sa týka dane z príjmov fyzických osôb, samozrejme, je to daň, keď sa ekonomike darí, darí dobre, tak ide veľmi hore, je zamestnanosť, zvyšuje sa zamestnanosť a tak ďalej. Ale tiež to má svoje tie ekonomické cykly, keď sa nedarí, tak, samozrejme, tá DPFO pôjde ide zase dole a tam by sme to mali takýmto spôsobom zastabilizovať v budúcnosti. Ako som povedal dať viacero rôznych daní, daní pre mesta a obce, ale aj pre samosprávu vyšších územných celkov. Pán minister aj spomínal, že v roku 2016 je ochotný dať až 30 % z DPFO práve samospráve, teda samospráve vyšších územných celkov, a ten zbytok, tých 70 % pôjde teda samospráve miest a obcí, my sa naozaj, my sa naozaj, my sa naozaj, naozaj tešíme, už som to viackrát počul. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Tak, takže, takže na to sa, na to sa, na to sa naozaj tešíme.
A ešte sa chcem dotknúť, nepriamo to súvisí aj s financovaním alebo so získaním finančných prostriedkov na opravu ciest II. a III. triedy. Je to zákon, je to mýtny zákon o výbere, o výbere mýta zasa. Od 1. januára tohto roku platí, že na cesty III. triedy je zákaz tranzitovania kamiónov a na cesty II. triedy, tam, kde je aj nadradená cestná infraštruktúra a kde je naozaj veľká intenzita, intenzita dopravy, ako hovoril aj pán poslanec Frešo, spomínal Bratislavu, Bratislavu – Senec, je možné, aby samosprávne kraje po prepočte, samozrejme, keď to bude pre nich výhodné, zaviedli mýtne brány a mali finančné prostriedky, prostriedky z tohto mýta. To mýto by nebolo, nebolo príjmom do štátneho rozpočtu, ale príjmom samosprávneho, samosprávneho kraja.
Druhú vec, ktorú môžem, pán poslanec Frešo, poradiť, väčšinou to býva tak, že ak sa zistia intenzity na cestách II., resp. III. triedy, boli aj tie merania prvý polrok v roku 2014. Viem, že Slovenská správa ciest to preklasifikuje, tú dvojku napr. na cestu I. triedy a tým pádnom sa samosprávny kraj o to nestará. Neviem, či ste toto už urobili, ale môžete, môžete o toto, o toto požiadať a bude sa o to starať Slovenská správa ciest zo štátneho rozpočtu.
No, čo sa týka, a teraz nakoniec chcem povedať, teda mám tu jeden pozmeňovák. Pán poslanec Frešo sa nemusí báť, nebude sa ten pozmeňovák týkať žiadnych iných zákonov, ale naozaj tohto vládneho návrhu zákona o dani z motorových vozidiel. A ten znie takto:
V čl. I § 4 sa ods. 1 sa dopĺňa novým písm. e), ktoré znie:
"e) správcu pozemných komunikácií"
Je tam osmička, poznámka pod čiarou k odkazu 8 znie:
"§ 3d ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon); pri právnickej osobe založenej štátom, samosprávnym krajom alebo obcou s ich výlučným majetkovým podielom alebo s ich výlučnou majetkovou účasťou."
Doterajšie poznámky pod čiarou je potrebné primerane prečíslovať.
Druhý pozmeňovací bod:
V čl. I v § 4 ods. 2 sa slová "b) až d)" nahrádzajú slovami "b) až e)".
Dovoľte mi zdôvodniť tento pozmeňovací návrh. V zmysle čl. 6 ods. 2 písm. a) smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/62/ES o poplatkoch za používanie určitej dopravnej infraštruktúry ťažkými nákladnými vozidlami je stanovená možnosť členského štátu používať znížené sadzby alebo oslobodenie od dane i pre vozidlá používané na údržbu ciest.
My chceme vlastne týmto urobiť to, že samosprávne kraje, ktoré majú vlastne svoje organizácie, ktoré sa starajú o tieto cesty II., III. triedy, resp. podľa zmluvy o cesty I. triedy pre Slovenskú správu ciest, aby nemuseli platiť túto daň z motorových vozidiel. Viem, že doteraz sú oslobodené tie špeciálne vozidlá, zametače, sypače atď., ale sú tam aj nejaké iné ďalšie vozidlá, ktoré, ktoré sa podieľajú na opravách týchto ciest II. a III. triedy a tým pádom chceme, aby trošku viac tých finančných prostriedkov ostalo v rozpočtoch samosprávnych krajoch práve na opravy týchto ciest II. a III. triedy a dodávateľským spôsobom aj ciest I. triedy, ale jedná sa iba o spoločnosti, kde má samosprávny kraj 100 %. Napr. má zriadená svoju príspevkovú, rozpočtovú organizáciu alebo akciovú spoločnosť, kde má samosprávny kraj 100 %, resp. má eseročku, kde je teda samosprávny kraj samostatný, nemá tam ďalších, ďalších partnerov.
Takže toto je ten malý, krátky pozmeňovák. Neviem, či s ním bude pán minister, pán minister súhlasiť. Je tam trošku nárast, nárast finančných prostriedkov na štátny rozpočet, ale myslíme si, že tieto finančné prostriedky pomôžu tým, ktorí sa starajú o tieto cesty II., III. triedy, resp. o cesty I. triedy.
Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca Bašku je jedna faktická.
Nech sa páči, Pavol Frešo.