39. schôdza

Chcete, pán minister, na doplňujúcu, nebola to ani otázka, ale nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Súhlasím s vami, pán poslanec, že nie vždy je to len o vybavení telocviční, ale je pravda aj tá, že dnes tie deti majú nároky podstatne inšie a musíme hľadať nové spôsoby, ako ich motivovať k športu. Treba začať od pedagógov, pretože máme takých, ktorí vedia deti zapáliť pre telesnú výchovu, ale máme aj takých, ktorí deťom hodia loptu a nechajú ich 45 minút hrať sa vybíjanú alebo futbal a pre nich je tým pádom telesná výchova vybavená. Čiže budeme musieť, samozrejme, sa zamerať aj na to, akým spôsobom sa telesná výchova vyučuje.
Pomenovali ste jeden veľmi dôležitý fakt, a to je častokrát zneužívanie rôznych lekárskych potvrdení na oslobodenie sa nielen od telesnej výchovy, ale aj predĺženie termínu na vykonanie testovania alebo odkladanie maturít alebo žiadosti o rôzne individuálne prístupy, a takýto jav, žiaľ, sa nám množí aj v oblasti telesnej výchovy, kde niekedy postačuje potvrdenie rodiča, častokrát ale vybavené je aj potvrdenie od lekára a žiakovi je umožnené sa uliať z hodiny telesnej výchovy, aj keď nemá skutočne žiadne problémy. Tam budeme musieť hľadať nejaký spôsob, ako by sme sa vedeli s týmto vysporiadať.
Hľadáme možnosti, ako do škôl zaviesť nové programy, ktoré možno nie sú až tak veľmi investične náročné, ale môžu doviesť nové typy športov do škôl a umožniť ich masívne rozširovanie. Sme teraz v diskusii s asociáciou bedmintonu, kde naozaj existuje zaujímavý projekt v spolupráci aj s Európskou federáciou, kde každá škola by mohla obdržať v priebehu nasledujúceho roka set, napr. štyri alebo šesť sietí, dvanásť alebo šestnásť rakiet, košíky, metodické pokyny pre učiteľa, ako učiť ten bedminton, a možno je to teraz také moderné, možno by to prilákalo tých mladých ľudí k tomu, aby si ho zahrali nielen počas telesnej výchovy, ale možno aj po skončení vyučovania v rámci nejakých voľnočasových aktivít. Zároveň v rámci toho projektu, o ktorom som hovoril, že realizujeme na Národnom športovom centre, sú tzv. prezentované moderné spôsoby vyučovania, naozaj s využitím gumených pásov a rôznych veľmi lacných pomôcok, kde priamo vo videách, ktoré natáčajú žiaci spolu s trénerom, ukazujeme kvalitné prevedenie cviku, chybné prevedenie cviku a opäť to slúži ako pomôcka pre tých tritisíc učiteľov telesnej výchovy.
Je pravda aj tá, že je smutné, že telesná výchova je jedinou pohybovou aktivitou, tak ako ste to skonštatovali, pretože aj z voľnočasových aktivít našej mládeže sa vytratil pohyb a väčšinou je to využívanie digitálnych technológií, četovanie, sedenie za počítačom a vôbec nie pohyb v prírode, ale tam už, samozrejme, musia zasiahnuť rodičia, akým spôsobom kreujú voľný čas svojich detí mimo školy.
Ale áno, tie dve hodiny je minimum telesnej výchovy, ktoré dnes máme. Sú školy, ktoré využívajú voliteľné predmety na to, aby zvýšili rozsah telesnej výchovy, no a samozrejme, v prípade, že ten dopyt bude silnieť a bude to dovoľovať štátny vzdelávací program a kapacity, tak je otázka aj diskusie o tom, či zvýšiť počet hodín telesnej výchovy, ale len tak to urobiť od stola, bez základu, nejakých hlbších analýz, by to nebolo správne. Takže toľko asi k tomu.
Ale zdieľam vaše názory a uvedomujem si, že pohybové aktivity a návrat k zintenzívneniu a zabráneniu detskej obezity je vážna vec, pretože potvrdzujem, čo ste povedali, potom náklady na zdravotnú starostlivosť takýchto ľudí je podstatne drahšia ako investícia, ktorú by sme dnes vložili do detí a do rozvoja ich pohybových a telesných aktivít. Takže v tomto sa určite zhodneme, pán poslanec.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán minister.
V poradí šiestu otázku položil pán poslanec Pavol Zajac podpredsedovi vlády Slovenskej republiky pre investície Ľubomírovi Vážnemu a otázka znie: "Pán podpredseda vlády, vy tvrdíte, že falšovanie analýzy o výhodnosti stavby diaľnic medzi Martinom a Prešovom formou PPP projektu, je vymyslená kauza. Vyšetrovateľ úradu boja proti korupcii však tvrdí, že skutok sa stal a váš podriadený, riaditeľ sekcie PPP ministerstva dopravy Peter Havrila sfalšoval analýzu, ktorá bola predložená na rokovanie vlády..."
Vzhľadom na to, že čas určený na hodinu otázok a odpovedí uplynul, ukončujem tento bod programu a chcem poprosiť členov vlády, aby zotrvali v rokovacej sále, keďže nasledujú písomné odpovede na interpelácie a interpelácie.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nasledujú body písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Predseda vlády pán Robert Fico sa písomne z rokovania o týchto bodoch programu ospravedlnil, svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády pre investície Ľubomíra Vážneho, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude zastupovať neprítomných členov vlády. Poprosím vás, pán podpredseda vlády, aby ste oznámili, kto z členov vlády bude zastupovať neprítomných členov vlády na bode písomné odpovede členov vlády na interpelácie a interpelácie. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešných interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák, ktorý je na tuzemskej služobnej ceste a zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny. Ďalej podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý má pracovný program mimo Bratislavy, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek, pracovná cesta mimo Bratislavy, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Pellegrini, ktorého zastupuje minister obrany Martin Glváč. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, zastupuje ju minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, zastupuje ho minister kultúry Marek Maďarič, a minister životného prostredia Peter Žiga, ktorého zastupuje minister hospodárstva Pavol Pavlis.
Ďakujem, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 23. septembra 2014, tlač 1168. Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 1168 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviedli, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.
Otváram rozpravu, do ktorej sa prihlásili títo poslanci písomne: pán poslanec Mikuláš Huba, Alojz Hlina, Jozef Mikloško z klubu KDH.
Nech sa páči, dávam slovo prvému prihlásenému pánovi poslancovi Mikulášovi Hubovi.

(Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 1168.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v uplynulom období som bol autorom dvoch interpelácií. Obe boli adresované ministrovi životného prostredia pánovi Petrovi Žigovi. Prvá sa týkala ochrany krajiny a druhá udeľovania výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny a podozrenia... (Ruch v sále.)
Budete takí dobrí, vážení... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni ministri, asi vyrušujete.
Prepáčte, ja som nesledovala teraz, čo sa dialo. Kľud ste žiadali, áno? Pán poslanec, nech sa páči.

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Teda tá druhá interpelácia sa týkala udeľovania výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny a podozrenia z príliš ústretového prístupu ministerstva životného prostredia k finančným skupinám a k ďalším investorom realizujúcim svoje rozvojové zámery a podnikateľské aktivity na území národných parkov a ďalších chránených území.
Obe odpovede som dostal s viac ako trojtýždňovým oneskorením za zákonom stanovenou alebo po zákonom stanovenom termíne. Keďže sa to v prípade tohto člena vlády opakovalo, podal som naňho sťažnosť, a keďže ide o poslanca, ktorého mandát spočíva, ale nezanikol, dávam tento prípad do pozornosti aj Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady. Ak by za týchto okolností boli odpovede pána ministra Žigu na moje interpelácie napísané hoci zlatým písmom alebo keby boli vytesané do kameňa, nemôžem ich akceptovať vzhľadom na to, že prišli tri týždne alebo mesiac po zákonom stanovenom termíne.
Ale moja nespokojnosť sa netýka len tejto takpovediac procesnej stránky veci. Ale – ako to už býva zvykom – ani po stránke obsahovej ma odpovede pána ministra neuspokojili, aj keď im nemožno uprieť určitú štylistickú alebo slohovú úroveň.
Ale poďme k tomu obsahu. Čo sa týka mojej prvej interpelácie na tému krajina, kuriózne je už to, ako pán minister chápe pokrok pri plnení Európskeho dohovoru o krajine, ktorého zmluvnou stranou sme pomaly desať rokov, a preto by sme celkom logicky mali plniť povinnosti, ktoré nám z toho vyplývajú. To plnenie povinností v podmienkach Slovenskej republiky nie je, mierne povedané, ideálne. A pri odstraňovaní tohto deficitu pán minister zvolil naozaj originálny postup. Vypustil z predmetu zákona o ochrane prírody a krajiny čo i len zmienku o charakteristickom vzhľade krajiny.
Ja som na tomto mieste už viackrát spomínal paradox, ktorý spočíva v tom, že kým slovenskí vedci, krajinní ekológovia, geografi, environmentalisti a ďalší, ale aj viacerí experti pôsobiaci v samotnom rezorte životného prostredia – či už v Slovenskej agentúre pre životné prostredie, Štátnej ochrane prírody, alebo na samotnom ministerstve – predstavujú v európskom meradle, odvážim sa povedať, nadštandard, ak už nemám rovno povedať, že patria k špičke, zatiaľ slovenská krajina, nad ktorou by mal mať ochrannú ruku práve minister životného prostredia, jeho ministerstvo chátra, pustne a degraduje. A minister, ktorý má starostlivosť o krajinu vo svojej náplni, robí všetko pre to, aby tento odborný potenciál nevyužil, prípadne sa svojich kompetencií vo vzťahu ku krajine zbavil.
Vo svojej interpelácii netvrdím a ani som to nikdy netvrdil, že Slovensko ignoruje všetky záväzky, ktoré mu vyplývajú zo spomínaného Európskeho dohovoru o krajine. Tvrdím len, že ignoruje viaceré záväzky. A vy tomuto neželanému stavu, vážený pán minister, aktívne napomáhate. Veď ako inak sa dá nazvať váš názor, že charakteristický vzhľad slovenskej krajiny nemôžeme zo zákona chrániť, lebo na to údajne nepostačuje naša poznatková báza. Ak je to tak, potom kam sa podeli tie milióny z verejných zdrojov, ktoré sa na budovanie tejto poznatkovej bázy vynaložili? Alebo, ak naozaj nie je dobudovaná, aké systematické kroky podniká ministerstvo na to, aby sa urýchlene dobudovala? A ak ani toho nie sme schopní, informujme teda Radu Európy, že nemôžme byť naďalej zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o krajine, lebo nie sme schopní plniť záväzky, ktoré nám z tohto členstva vyplývajú.
Alebo opýtam sa ešte inak. Ste presvedčený, pán minister, že v takom Provence, Toskánsku, Anglicku, Rakúsku alebo hoci na južnej Morave vedia toho o svojej krajine podstatne viac ako my? Predpokladám, že ani nie. A predsa charakteristický vzhľad krajiny chrániť dokážu. Bezmála polovica štátov Európskej únie má ochranu krajiny zakotvenú vo svojej ústave, čo ste vy pred pár dňami, keď na to bola vhodná príležitosť, odmietli.
A ešte pár slov k mojej poslednej otázke, týkajúcej sa mojej interpelácie na tému krajiny. Tvárite sa, vážený pán minister, že netušíte, o akej ujme na prírodnom a kultúrnom dedičstve v dôsledku prijatia vášho zákona č. 506/2013 Z. z. hovorím. Tak vám to pripomeniem. Boli to napríklad dôsledky radikálnej liberalizácie výrubov hodnotnej voľne rastúcej zelene, ktorý vyvolal vlnu priam verejného pohoršenia, čo máme aspoň čiastočne aj zdokumentované. Keďže naše opakované snahy riešiť vami spôsobenú situáciu boli hádzaním hrachu o stenu, musel tento problém, ktorý ste svojou tvrdohlavosťou spôsobili, riešiť pozmeňujúci návrh vašich poslancov a poslankýň k nenápadnej novele zákona o ochrane prírody a krajiny v júli tohto roku. Som presvedčený o tom, že ujma na kultúrnom a prírodnom dedičstve, ktorú váš zákon počas deviatich mesiacov svojej účinnosti spôsobil, je obrovská, aj keď dosiaľ ekonomicky ťažko vyčísliteľná. Hoci keby kompetentné orgány veľmi chceli, minimálne kvalifikovaný odhad veľkosti tejto ujmy by vykalkulovať dokázali.
Pozoruhodná je aj zmena rétoriky, čo sa týka prípravy samostatného zákona o krajine. Je verejným tajomstvom, že na príprave tohto zákona váš rezort a jeho odborné zložky dlhodobo pracujú. Polooficiálne tu zaznieval aj argument, že ministerstvo vypúšťa ochranu charakteristického vzhľadu krajiny z predmetu novelizovaného zákona o ochrane prírody a krajiny s tým, že sa pripravuje zákon o krajine, ktorý bude túto problematiku riešiť. Ale v odpovedi na moju interpeláciu píšete, že potrebnosť podobného zákona v budúcnosti ešte len zvážite.
Dlhodobo za problém uplatňovania práva vo sfére ochrany prírody a krajiny považujem inštitút výnimiek, a preto som sa o jeho uplatňovanie v rezorte životného prostredia zaujímal vo svojej druhej interpelácii. Odpoveď pána ministra na tento okruh otázok, týkajúci sa udeľovania výnimiek, je ukážkou toho, že aj zdanlivo vyhýbavá odpoveď môže mať veľkú vypovedaciu hodnotu. Citujem z odpovede pána ministra: "Pre spracovanie prehľadu, ktorý žiadate, by muselo byť vyčlenených niekoľko pracovníkov na každom z okresných úradov v sídle kraja, ako aj na samotnom ministerstve." Z tejto odpovede som sa dozvedel minimálne dve skutočnosti. Po prvé, výnimky zo zákona sa osobitne neevidujú a je ich podľa všetkého oveľa viac, než ako som si to myslel. K tomu len toľko, že kým známe príslovie hovorí, že výnimka potvrdzuje pravidlo, v našej štátnej ochrane sa výnimka stáva pravidlom a Slovensko sa z výnimočnej krajiny mení na krajinu výnimiek.
Hneď z nasledujúceho odseku som sa dozvedel, že jediný, kto údajne spomína bližšie nešpecifikované dohody a konflikt záujmov, som ja. Moja osobná skúsenosť je však skôr opačná. Sú to veci, o ktorých čvirikajú už aj vrabce na plote. Pán minister mi radí namietať a prípadne podať podnet na príslušnú prokuratúru. Veď hej, ani to by nebolo od veci. Len to nie je v mojich časových možnostiach a ani celkom v kompetencii, keďže na to máme Slovenskú inšpekciu životného prostredia, Štátnu ochranu prírody, Stráž prírody a ďalšie kompetentné subjekty. Len im treba dať zelenú, všestranne ich podporiť a nie obmedzovať, zastrašovať a znevažovať.
Napokon zopárkrát som podobný podnet, k akému ma vyzýva pán minister, aj podal. Naposledy v lete tohto roku, a to priamo na pána ministra Žigu. Výsledkom bola polstranová nekonkrétna odpoveď, ktorá prišla mesiac po zákonom stanovenej lehote.
V závere svojej interpelácie som sa pýtal na vzťah ministra k RNDr. Anne Juskovej, bývalej vedúcej pracovníčke odboru ochrany prírody na ministerstve, ktorá prišla o miesto počas prvej vlády Roberta Fica a dnes pracuje pre J&T a zároveň donedávna pôsobila ako poradkyňa ministra Žigu, čo vo svojej odpovedi aj priznáva. Tento prípad, vyvolávajúci podozrenie zo zjavného konfliktu záujmov, bol v tomto roku nemálo medializovaný. Ako pán minister Žiga konštatuje vo svojej odpovedi, citujem: "Našu spoluprácu s pani Juskovou sme ukončili v septembri tohto roku, pretože sa chce venovať iným pracovným aktivitám a nemá záujem, aby sa či už ministerstvo, alebo jej osoba stali terčom vykonštruovaných nekonkrétnych obvinení a politikárčenia. Je mi to pre jej odborný prínos úprimne ľúto."
Odborná spôsobilosť pani doktorky Juskovej vo sfére ochrany prírody je jedna z mála vecí, na ktorej sa v tejto oblasti s pánom ministrom Žigom asi zhodneme. Len je škoda, že zamlčal to podstatné, prečo pani Jusková už nepracuje na ministerstve životného prostredia a prečo musela odtiaľ na škodu vecí odísť práve počas prvej vlády Roberta Fica, kedy v Štátnej ochrane prírody na Slovensku doslova nezostal kameň na kameni. Aj keď ako chabá výhovorka sa dá použiť skutočnosť, že väčšinu tohto času bol rezort životného prostredia v rukách koaličného partnera SMER-u – SD, konkrétne Slovenskej národnej strany. Takže tak, pán minister, nože si nalejme čistého vína a pozrime sa na skutočné príčiny toho, prečo to ako s pani Juskovou, tak aj s ďalšími schopnými ľuďmi v rezorte životného prostredia dopadlo tak, ako to dopadlo.
Ale cieľom mojich interpelácií naozaj nebolo hodnotiť prácu rezortu životného prostredia. K otázkam, s ktorými som sa obrátil na pána ministra, ma inšpiroval reálny stav a vývoj prírody a krajiny na Slovensku, ktorý sa snažím pozorne sledovať roky, ba desaťročia a ktorý ma miestami napĺňa nielen smútkom, ale priam hrôzou a zdesením. A slovenská realita, to, ako vyzerá a kam smeruje naša príroda a krajina, to je to pravé zrkadlo nastavené rezortu životného prostredia, ale nielen jemu. Moje opakované otázky adresované členom vlády nie sú prejavom nijakého politikárčenia či kverulantstva, ale len reakciou na to, čo vidím, čo počujem a čo čítam. A z druhej strany očakávam okrem poctivých odpovedí aj – a najmä – úprimnú snahu veci zlepšovať a nie sústavne všetko zlé zametať pod koberec.
Takže na záver už len obligátna formulka: S odpoveďami na moje interpelácie uvedenými pod bodmi 4 a 5 toho súhrnu, ktorý sme dostali, nemôžem vysloviť spokojnosť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo pánovi poslancovi Hlinovi.

Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dával som šesť interpelácií. Dovoľte mi ich skrátka prebehnúť. S jednou vyjadrujem spokojnosť a sa teším, že teda situácia je taká, aká je. To bola interpelácia na pána ministra pôdohospodárstva Jahnátka, že peniaze, ktoré sa požičali, sa aj vrátili, čo sa teda tešíme. Toto oceňujem.
Druhá interpelácia bola rovnako na pána Jahnátka, aký je aktuálny stav so zámenou pozemkov južnej strany Chopku a časti Vysokých Tatier. Čiže informácia pre slovenskú verejnosť. Zatiaľ sa tento zámer na ministerstve pôdohospodárstva neposudzuje a ministerstvo pôdohospodárstva, tam je pes zakopaný, sa k nemu musí vyjadriť. Takže sledujte pozorne, komu prípadne ešte na niečom v tejto krajine záleží, že či predajú, alebo nepredajú. Ono to, formálne sa to volá, že zámena, ale v zásade je to o tom, či predajú, alebo nepredajú Chopok a časť Vysokých Tatier. Aktuálny stav je, že v súčasnosti ten projekt sa na ministerstve neposudzuje k dátumu podania interpelácie.
Ostávajúce štyri, a nebolo by to tak, keby to tak nebývalo zvykom, že sú o niečo horšie. Dovoľte mi uviesť, niektoré sú až absurdné a poviem v krátkosti ktoré a prečo.
Interpelácia na pána ministra Kaliňáka, kde som sa pýtal, ako sa postupuje v prípade, že sú niektorí ľudia uznaní ako invalidi, zjednodušene povedané, pre zníženú spôsobilosť psychických problémov. Pre naše potreby si povedzme, že "na hlavu", lebo, žiaľ, stáva sa módou byť invalidom na hlavu, hlavne v určitých regiónoch, potom celý deň vysedávať na námestí a takto aj svojím spôsobom provokovať ľudí a keď dovysedávajú na námestí, tak sadnú do starých bavorákov a idú domov. Toto je, žiaľ, to som si nevymyslel, to sú fakty. A otázka stojí, že ako sa vie štát, ako sa vedia oficiálne orgány k tomu postaviť, že či to vedia, alebo nevedia riešiť.
No, v zmysle aj starých dobrých tradícií tejto krajiny, to v zásade, viete, jak sa to rieši? Asi takto. Keď je niekto uznaný ako chorý na hlavu, tak ten, kto to zistí, je povinný to poslať na políciu do piatich dní, myslím. To je ale pre políciu len podnet. To nie je, nemá to pre ňu váhu. Ja nebudem odborný, používať odborné výrazy, budem používať tak, aby sa tomu dalo rozumieť. Čiže je to len podnet pre políciu, aby konala, ktorá koná spôsobom, že túto osobu preskúša o psychickej spôsobilosti podľa cestného zákona. Čiže bude nariadené ďalšie preskúmanie podľa cestného zákona, že či je, resp. nie je spôsobilý. Čiže ľahko sa môže stať a môj predpoklad je, že sa to stáva, že to jeden posudkový lekár uzná, že niekoho stav je naozaj tak zúfalý, hej, teda v úvodzovkách, že si zaslúži plný invalidný na hlavu, tak tento plný invalidný musí ísť ešte na ďalšie vyšetrenie, ktoré už robí polícia pre potreby cestného zákona a tam tento človek, samozrejme, už si dáva pozor, aby toho mešuge nehral, a zistí, že, teda policajný orgán zistí, že nie je problém, aby bol naďalej držiteľom občianskeho preukazu. Čiže prípadne si to nazvite, čo to je. Podľa mňa je to absurdita par excellence, hej? Čiže na jednej strane je niekto invalid preto a berie invalidný dôchodok, že je, a sú prípady, kde je to naozaj, že údajne, hej, to nie sú, nedajboh, aby ma niekto, voči skutočným nechcem pol slova povedať, ale, žiaľ, stalo sa to módou. Čiže na jednej strane má papier, že berie invalidný dôchodok, a na druhej strane stále vidíte, v zmysle starej dobrej tradície v tejto krajine je, zdá sa, legálne držiteľom aj vodičského preukazu. Podľa mňa to je absurdita ako vyšitá. Podľa mňa je to vec na legislatívne riešenie. Ak by prípadne na tom niekomu záležalo, dávam do pozornosti.
Druhé, čo som sa pýtal, ja som rád, že to bolo potvrdené, že či pri spáchaní trestného činu, zjednodušene znova to, že niekoho chytia opitého šoférovať, nafúka nad 1 promile, to znamená, spáchal trestný čin, či sa toto posudzuje aj ako dôvod na odobranie zbrojného preukazu za predpokladu, že ten, kto tento trestný čin spáchal, je jeho držiteľom. Som rád, som naozaj rád, že mi ministerstvo potvrdilo, že áno, hej. Čiže všetci tí, ktorí boli právoplatne odsúdení za ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, tak sa ten paragraf volá, tak sekundárnym dôsledkom tohto ich spanilého činu je alebo malo by byť odobratie zbrojného preukazu za predpokladu, že si jeho držiteľom.
Avšak nie som spokojný s odpoveďou v tom, lebo pán minister hovorí a tam budem cizelovať potom, budem chcieť lepšiu odpoveď, je tam aj tabuľka, ktorá hovorí, že v koľkých prípadoch došlo k odobratiu zbrojného preukazu, ale definuje sa tak filigrantsky, že pre dôvod stratenia spôsobilosti. Tam môže byť zahrnuté všetko. To znamená, niekto, ja neviem čo, niečo ukradne alebo niečo urobí úplne niečo iné, nesúvisiace, tiež stratí tú bezúhonnosť, hej? Čiže mne táto tabuľka nestačí, ktorá hovorí, že približne, koho by to zaujímalo, za rok 2013 päťdesiatim ľuďom bol odobratý zbrojný preukaz, ale bol odobratý 50 ľuďom na Slovensku zbrojný preukaz zato, že stratili tú podmienku bezúhonnosti. Ale stratiť podmienku bezúhonnosti môžte v zásade za iks dôvodov, hej? Mňa naozaj pre potreby tohto zaujíma, koľkým bolo, teda tento paragraf bezúhonnosti, ale tá bezúhonnosť pre to porušenie zákona, to znamená vedenie vozidla pod vplyvom návykovej látky.
Ja nebudem tu sa hrať na nejakého tohto konšpirátora, ja si myslím, že sa dozvieme niečo, že až tak prísne uplatňované to v týchto prípadoch nie je. Ja nechcem hovoriť, že pán minister naschvál odpovedal takto, ale, čiže tá cizelácia tej ešte jednej interpelácie bude v tom, aby sa to cizelovalo. Čiže z tohoto, konkrétne z toho dôvodu.
Potom som sa pýtal pána premiéra nešťastné to veci ohľadom dotácií. Nešťastné to veci ohľadom dotácií, vždycky to pálilo, zdá sa, že vždycky páliť to bude, len niekto má, ako sa hovorí, pána boha pri sebe, niekto už nemá, hej? Čiže niekde to dávajú nadivoko, niekde sa aspoň trošku držia nejakých pravidiel.
Prvá interpelácia bola v tom, že či je dobré, že sa dáva, alebo správne, alebo dokonca legálne, interpelácia pánovi Magálovi, ktorý inú dotáciu, teda, že sa mu dala nová, ale inú dotáciu nevrátil, resp. tam to je, k tomu sa dostanem, že čo to vlastne je. Oni to volajú neoprávnená platba, to znamená, to je taký eufemizmus na to, že je to proste spis, podvodne urobené, ale volá sa to v žargóne Európskej únie neoprávnená platba. Či teda je normálne, že keď takto bola dokázateľne nejaká skutočnosť a napriek tomu prišla ďalšia dotácia.
Pán premiér mi odpovedal v tom zmysle, že tá komisia, ktorá to prideľovala, nemôže brať ako hodnoverné medializované informácie, no ak sa v trestnoprávnej rovine alebo v inom hodnovernom skúmaní preukážu podlžnosti žiadateľa voči štátu, bude úrad konať v súlade s povinnosťami, prijme všetky potrebné opatrenia.
Dovoľte uviesť, každý biedak, každý chudák, ktorý si chce napríklad podať žiadosť o splátkový kalendár v sociálke, možno aj preto, chudáčisko, že mu nezaplatil váš líbling Váhostav, tak musí doložiť papier, že má všetky podlžnosti voči štátu zaplatené. Každý biedak, každý chudák. Tak ich viete cepovať, tak ich viete preháňať, dvakrát, trikrát pre ten papier. Pre niekoho platí, pre niekoho neplatí, samozrejme.
Prosím vás pekne, pán premiér odpovedal, že teda nie sú hodnoverné, ja neviem teda, že či sú, alebo nie sú, pravdou je, že to v tlači prebehlo, pravdou je, že aj sú rozhodnutia. Čiže ak pán Magál dostal dotáciu na zriadenie recepčnej asi v tom hoteli, ktorý nevybudoval v auguste, myslím, koncom augusta podpisoval tú zmluvu, tak bolo rozhodnutie z novembra 2013 o neoprávnenej platbe. To je podľa mňa dosť dlhá doba, aby to aj, keby to aj v novinách nebolo a keby niekto, kto to posudzuje, že by to mal vyhodnocovať. Čiže ak v novembri 2013 bolo rozhodnutie, že platba bola neoprávnená, že má povinnosť vrátiť, dokonca existuje, ja som si to vyznačil, nariadenie Komisie 65/2011, že ten žiadateľ sa vylúči pre ďalší ten rok a nasledujúci rok z konaní o pridelení dotácií. Čiže pozná, hej, čiže ten systém to pozná, že sú, však vždycky sú. Otázka je, že či si ich pustíte k telu, alebo nepustíte. Nuž tak tento problém bol široko, nieže bol široko medializovaný, existovalo rozhodnutie. V čase predtým, ako bola podpísaná zmluva, bolo vznesené trestné stíhanie konkrétne pre manipuláciu, neviem, jak sa volá ten paragraf.
Podľa mňa to sú dosť hodnoverné informácie, aj keby to nebolo v Katolíckych novinách alebo ja neviem už v akých novinách, tak je to podľa mňa dosť, súbor dosť informácií, ktoré by mal niekomu dať červené svetielko a povedať, tak skúste prípadne iného žiadateľa. Nehnevajte sa, ak chcete nastavovať hruď za tento prípad, nech sa páči. Pre ľudí to hovorím, keď pôjdete, keď sa vám stane, však komu by sa nestalo, že proste sa dostanete k omeškaniu a budete mať nejaký problém, nezaplatia vám, tak vás budú cvičiť, jak špinavú handru vás budú hádzať. Nemáte zaplatené, nezaplať, všetko máte v poriadku. Keď nemáte, nezľutuje sa nad vami ani vrátnik. Tu vidíte, tú sú rovní a rovnejší. Nech sa páči, konkrétny prípad, pán premiér nemá s tým problém.
Druhý, samozrejme, tých prípadov je strašne veľa, ale ten druhý prípad, ktorý stojí za zmienku, bol povestný exekútor Krutý. Že či teda je politicky správne, či to je vôbec správne v rámci programu pre podporu zamestnávania mladých ľudí do 29 rokov prideliť dotáciu exekútorovi Krutému. To by jeden neuveril! Ja som to tu nie raz, nie dvakrát hovoril ako určitú hyperbolu, že vy by ste to teoreticky boli schopní. Ale ja som nevedel, že vy ste toho schopní! Pravdou je, že vy ste toho boli schopní. To znamená, to, čo sa mne javilo ako absurdita na úrovni fakt že absurdného divadla, tak sa nakoniec aj skutkom stalo, hej, že v auguste dostal doktor Krutý, ten Krutý, kvôli ktorému stotisíce ľudí sa trhá zo sna, ktorí majú zničený život dokázateľne, však o tom ešte budete počuť, to vás bude prenasledovať ako tieň, tak tento doktor Krutý, málo mu je toho, tej pozornosti a ochrany, čo si užíva, tak ešte aj dotáciu si vypýtal a dostal.
Otázka na pána premiéra bola, či to je správne. Prišla mi odpoveď, že súdny exekútor je oprávneným prijímateľom pomoci a bolo by diskriminačné, ak by mu pomoc po splnení všetkých zákonných podmienok nebola poskytnutá.
Vážení, moji zlatí, píšte, píšte z Hrašného, to tu minule pán Mihál povedal, to je taký salón, to keď išiel autom, salón Hrašné, možno aj niekde iný salón, nejaký, píšte, lebo vy môžte. Nebankovky, píšte na tie výbory! Ten úrad práce, ja neviem, kto tam dáva. Teraz budú mať peňazí toľko, nebudú to mať komu dať, píšte! Nie je problém. Každému, v zmysle tejto odpovede, nedáš exekútorovi pomaly, čo to je, trestný čin by sa niekto dopustil? Bolo by to diskriminačné, keby chudákovi Krutému nedali tu túto? No, hocijakú odpoveď by som si predstavoval. Táto ma prekvapila, i keď mňa už máločo dokáže prekvapiť. Čiže ponaučenie z toho je, vážení, žiadajte! Žiadajte na všeličo, na hocičo, neexistujú pravidlá. Keby vás, splníte všetky formálne náležitosti, ktoré máte, nemôžu vás vylúčiť, lebo by to bolo diskriminačné, lebo to neexistuje politika štátu, že čo chce, čo nechce podporovať. Všetci, čo splníte, čiže keď masážny erotický salón z Hrašného splní podmienky, podľa mňa sa to dá formálne splniť, tak dostane.
Tu minule pani Šedivcová pomaly až, až sa trhala z tej stoličky, tu vykrikovala, že kto všetko by si tiež zaslúžil, predavačka, neviem už ani, čo všetko tam splietala, chúďa. To každému dajte, nech sa páči! Neexistujú pravidlá, keby ste náhodou niekomu nedali, je to podľa odpovede pána premiéra diskriminačné.
Vážená pani predsedajúca, teda ak dovolíte, tak vyjadrujem nespokojnosť s interpeláciami označenými číslom 18, 19, 20, 21. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán poslanec.
Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy teraz ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Dávam slovo pani poslankyni Helene Mezenskej, aby predniesla nespokojnosť s interpeláciou.
(Striedanie sa predsedajúcich schôdze.)

(Reakcia z pléna.) Nie, nie. (Reakcia podpredsedníčky Jurinovej: Ešte nie, ešte je len odpovede.)
Dobre. Takže nech sa páči, pani podpredsedníčka.