39. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne vyjadriť sa kratučko, naozaj veľmi kratučko k odpovediam na dve interpelácie, ktoré som jednu venovala ministerstvu hospodárstva a týkala sa, už niekoľkokrát som to možnože aj predniesla aj v Národnej rade v hodine otázok a týkala sa bezodplatného prevodu bezcenných cenných papierov späť z Fondu národného majetku na občanov, ktorí naozaj neúmyselne prišli, a v dobrej viere, že podali len bezcenné cenné papiere, prišli o svoj majetok, ktorý teda už bezcenný nebol. Ale naozaj prišli takto o cenný, niekoľko rokov alebo možno celý život budovaný svoj majetok.
Pán minister alebo aj samotný minister financií má veľmi uspokojil, keď hovoril o tom, že štát určite nemá záujem na tom, aby obral svojich občanov o majetok, ktorý dlhodobo budovali, a nemá záujem ich takýmto spôsobom poškodiť. Veľmi som to uvítala a v podstate čakala som možnože niečo podobné, že mi príde aj z ministerstva hospodárstva. A môžem len vlastne konštatovať, že pán minister mi vysvetlil, že existuje spôsob prevodu cenných papierov nadobudnutých bezodplatne od fyzických osôb podľa presne určeného paragrafu. Ale na druhej strane, keď som sa dopytovala osobne na Fonde národného majetku, bolo mi povedané, že tá procedúra nie je celkom ešte ukončená, ale v podstate je to v štádiu riešení. Preto som aj vo svojej otázke pána ministra požiadala, alebo celkovo som ho požiadala, nielenže som mu položila otázku, ale som ho požiadala, že či nebude nejakým spôsobom intervenovať na Fond národného majetku. A v odpovedi mi dal najavo, že v podstate že nemá čo intervenovať, pretože tie podmienky sú presne stanovené v paragrafe tom a tom v zákone tom a tom. Takže zdá sa mi tá odpoveď nie celkom súrodá s tým, aké informácie som dostala od ministra financií a zároveň aj od samotného zamestnanca Fondu národného majetku.
Preto cením si, že prejavil snahu v odpovedi na interpeláciu, že chcú, že evidujú, teda opäť mi potvrdil, že asi 90 žiadostí fyzických osôb, ktorým sa takáto nepríjemná vec stala. Tí ľudia si to veľmi dobre uvedomujú, že pochybenie bolo aj na ich strane, ale častokrát zdôvodňujú, že k tomu pochybeniu došlo najmä preto, že zamestnanci im poriadne neodkomunikovali podmienky, prípadne im nedôsledne prezreli účty.
Tak by som chcela poprosiť pána ministra, aby v budúcnosti možnože presnejšie sa vyjadril k spôsobu konania Fondu národného majetku. Možnože mne by stačilo povedať, napísať, že tá procedúra je už vymyslená, možnože je zatiaľ ešte nie verejne známa. Ale táto informácia mi chýba, a preto chcem vyjadriť nespokojnosť s odpoveďou ministra hospodárstva. Takže do budúcna by som pána ministra prosila, aby konkrétnejšie odpovedal, pretože naozaj tých 90 ľudí každý deň čaká, či sa vec pohne. Ich zúfalstvo je naozaj niekedy veľké. Mnohí sa možno ani nedožijú samotného prevodu, možnože budú už pozostalí sa tešiť v budúcnosti. Ale podľa mňa, ak niektoré tieto nepríjemnosti trvajú už desať a viac rokov, tak je načase, aby sa s tým Fond národného majetku vysporiadal, ak naozaj platí to, čo povedal aj minister financií, že štát nemá záujem o to, okrádať vlastných občanov. Takže toľko vyjadrenie nespokojnosti na interpeláciu, ktorá je uvedená pod poradím č. 6.
Druhou interpeláciou som interpelovala pána premiéra a týkala sa veci čerpania a preplácania európskych štrukturálnych a investičných fondov. Tunak naozaj veľmi krátko poviem, že ako tešiť sa z toho, že tých 135 miliónov sme nestratili, že ešte ich budeme môcť čerpať, sa mi zdá príliš málo na to, že jasne neboli uvedené spôsoby nápravy. Ak v úvode odpovede na interpeláciu pán premiér uvádza, že uvedené nezrovnalosti predstavujú systémové nedostatky riadiacich, respektíve sprostredkovateľských orgánov, najmä na zistenie týkajúce sa výberu a hodnotenia projektov a tak ďalej a tak ďalej, tak sa pýtam, že kde je aspoň náznak riešenia práve tých systémových nedostatkov riadiacich alebo sprostredkovateľských orgánov. Mne to príde, že máme zistenie, ale veď to sa nejako možno samo upraví alebo že veď to bude v poriadku, keď nám spustia platby. Chýba mi akoby tá koncovka, ktorá by zabezpečila, že takéto veci sa už nebudú opakovať, nebudú konať, minimálne, že sa obmedzí takéto konanie nesprávne. Takže rovnako vyjadrujem nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu. Tá je pod číslom 10.
Ďakujem.

Žiadate, pani podpredsedníčka, aby sa o vašej nespokojnosti s odpoveďou hlasovalo.
Chcem sa opýtať, či sa chce vyjadriť niektorý člen vlády k vystúpeniam poslancov. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.

Otváram bod

interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti, vážené panie poslankyne, páni poslanci, že podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku je upravený charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.
Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo páni poslanci: pán poslanec Ján Mičovský, pán poslanec Ján Podmanický, Mikuláš Huba, Martin Fronc, Alojz Hlina a Jozef Mikloško.
Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, máte slovo.

Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, osobitne si dovolím osloviť pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky Vážneho, pretože zastupuje pána predsedu vlády Roberta Fica, ktorému je adresovaná moja interpelácia. Dovolím si také isté menovité oslovenie venovať aj pánovi ministrovi Borecovi, ktorý tu dnes zastupuje pána ministra Jahnátka. Aj keď interpelácia nie je venovaná pánovi Jahnátkovi, ale nepriamo sa ho dotýka, a preto oceňujem, že práve tiež je tu. Ešte skôr, ako ju prečítam, chcel by som len dať do pozornosti našu diskusiu doobeda, keď sme pomerne úporne diskutovali o niekoľkých miliónoch eur, ktoré sú a zrejme aj dlhšie zostanú predmetom naplnenia požiadaviek tretieho sektora z pohľadu asignácie dane. Tá čiastka napriek tomu, že vysoká? Nevysoká? Osem miliónov? Je to vec pohľadu, samozrejme. Pán Kažimír ju považoval za kvapku v mori. Ľudia, pre ktorých je tretí sektor veľmi blízky, ju považujú za obrovskú. Spomínam to len z jednoduchého dôvodu, že v tejto mojej interpelácii na pána predsedu vlády Slovenskej republiky sa skrýva, keby sme to nazvali, že to je taká krížovka, istá odpoveď, istý rébus, ako pomôcť s ôsmimi miliónmi – a možno aj tých miliónov by mohlo byť o niečo viacej – práve tretiemu sektoru. Nuž, čujme.
Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, dňa 8. júla 2014 som interpeloval vo veci verejného obstarávania výkonu odvozu dreva v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka. Jeho odpoveď z 24. júla 2014 ma znepokojila. Odpoveď pána ministra totiž potvrdzuje, že víťazi verejného obstarávania vykonávajú odvoz dreva výrazne drahšie ako doterajší prepravcovia. Číselné údaje vylučujú akýkoľvek iný záver ako ten, že víťazi, nepochopiteľne, no nespochybniteľne, uspeli s jednotkovou cenou prepravy, ktorá je o 49 % vyššia ako skutočnosť v roku 2013, respektíve o 40 % vyššia ako skutočná cena dosiahnutá v období január až máj tohto roku. Teda predtým, ako začali odvoz vykonávať noví víťazi. V takomto verejnom obstarávaní nemožno vidieť nič iné ako hrubé poškodenie záujmov občanov Slovenskej republiky.
Tu vkladám takú malú vsuvku. Vážený pán premiér, určite by sme dnes ani vy, ani ja neuzatvorili na najbližší rok zmluvu na nákup benzínu za 2,10 eura za liter, keď je jeho súčasná trhová cena zhruba 1,40. Ak by sme tak predsi len urobili, vyvolalo by to oprávnené otázky o našej kompetentnosti. Napriek tomu niečo veľmi podobné štátny podnik urobil. Prečo? Dovolím si vás najprv upozorniť na vedľajší fakt, že zorganizovaním verejného obstarávania s takýmto škodlivým výsledkom bola poverená súkromná firma, ktorej podnik za to zaplatil 23-tisíc eur. Je to veľmi podozrivý postup, pretože podnik má na účel verejného obstarávania vytvorený vlastný odbor s vyškolenými špecialistami. Argumentácia pána ministra Jahnátka, ktorý to zdôvodňuje tým, že od vlastných zamestnancov podnik predsi nemôže vymáhať náhradu prípadne spôsobenej škody a od externej firmy áno, je podľa mňa úbohá. Hrubo totiž dehonestuje špecializovaných odborných pracovníkov podniku, ktorým takto bezdôvodne vyslovuje a priori nedôveru. No a ak sa pán minister obáva škôd, tak mu zrejme uniká, že práve podporou takéhoto postupu spôsobuje štátu škodu. Veď zaplatiť zbytočne externému dodávateľovi 23-tisíc eur za niečo, za čo sú platení vlastní štátni zamestnanci, sa posúdiť inak ako škoda ani nedá.
Tu si dovolím druhú poznámku a dovolím si poznamenať, že takáto argumentácia nie je u pána ministra Jahnátka výnimočná. Niečo podobné, no v opačnom garde, preukázal už pred časom, keď Národnému lesníckemu centru vo Zvolene osobne nariadil dopracovať vlastnými zamestnancami nefunkčný forestportál, to je softvér, za ktorý však už pred tým súkromná dodávateľská firma zinkasovala státisíce eur. Ide o ten známy prípad kontrolórky Ľubice Lapinovej, ktorá na to upozornila, za čo sa jej dostala tá tradičná, štandardná odmena: Pri najbližšej možnej príležitosti sa stala pre svojho zamestnávateľa prebytočnou.
No poďme však k podstate. To bola ozaj odbočka, pretože tých zbytočne zaplatených 23-tisíc eur je naozaj len kvapkou v mori nehospodárnosti. Rozsah obludnosti predmetného verejného obstarávania sa ukáže zreteľne vtedy, keď si pripomenieme, že podnik, teda štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vozí cudzími prepravcami ročne približne 2 mil. kubíkov dreva, teda za 4 roky, ku ktorým sa predmetné verejné obstarávanie viaže, za tie 4 roky odvezie približne 8 mil. kubíkov dreva. Ak teda týmto množstvom prenásobíme cenový rozdiel, ktorý podivným obstarávaním získali noví to víťazi, zistíme, že oproti doterajším cenám, ktoré platili reálne až do mája tohto roku, podnik zaplatí, pokiaľ to takto bude bežať tie 4 roky, o neuveriteľných 14 až 17 mil. eur viac! Preto som hovoril o tých 8 miliónoch, ktorým sme sa venovali možno tri hodiny, ako ich proste nájsť. Jeden malý výkon, jedno skoro zabudnuté verejné obstarávanie.
Upozorňujem, to nie sú údaje kdesi z pokútnych alebo tajných fondov. Na túto interpeláciu čerpám jedine zo zdrojov odpovede na moju prvú interpeláciu, ktorú mi poslal pán minister Jahnátek. Opakujem, že tieto údaje, ktoré devastujú nielen financie podniku, ale aj vieru jeho zamestnancov v elementárnu slušnosť, možno naozaj nespochybniteľne vyčítať z odpovede, ktorú máme oficiálne zaprotokolovanú.
Nuž, vážený pán predseda vlády, reálna nádej tejto interpelácie, lebo o to mi hlavne tu ide, spočíva v tom, že zmluvy, ktoré vyplynuli z takéhoto nečestného verejného obstarávania, sa začali plniť len v máji tohto roka, a tak najväčším škodám môžeme spoločne ešte zabrániť. Preto si vás touto interpeláciou dovolím požiadať o niekoľko vecí.
Po prvé, o bezodkladné zastavenie platnosti zmlúv, ktoré vzišli z tohto nečestného verejného obstarávania.
Po druhé, prešetrenie okolností zosnovania tohto nečestného verejného obstarávania. Neviem, kde idú tie nitky, verte tomu, že to nie je zosnované na podniku.
Za tretie, prosím vás o zváženie zotrvania Ľubomíra Jahnátka vo funkcii ministra, pretože jeho obhajovanie takéhoto nečestného verejného obstarávania je v hrubom rozpore s povinnosťami riadneho hospodára na verejnom úseku štátnej správy. Minister Ľubomír Jahnátek bol už dávnejšie usvedčený ako zdroj šírenia tzv. komjatického vírusu a toto je len ďalší z jeho prejavov, ktoré ohrozujú morálne zdravie tejto spoločnosti.
Po štvrté, vážený pán predseda vlády, žiadam vás o vyvodenie zodpovednosti konkrétnych osôb za zosnovanie takéhoto naozaj nečestného verejného obstarávania.
A po piate, žiadam vás aj o zosobnenie škôd, ktoré v dôsledku tohto nečestného verejného obstarávania štátu už vznikli.
Vážený pán premiér, udalosti, ktoré vás žiadam touto interpeláciou prerušiť a zastaviť, sú naozaj, odpusťte mi za ten výraz, drzým rozkrádaním majetku všetkých občanov, samozrejme, s výnimkou tých, ktorí nečestnú súťaž vyhrali. Pri najbohatšom štátnom podniku ide o systémový jav, na ktorý som vás upozornil už v roku 2009. Pripomínam vám, že ste vtedy aj na môj podnet natrvalo pozastavili zločinnú pôžičku, ktorá mala štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky byť poskytnutá a ktorej účelom bolo spôsobiť štátu v podstate škodu vo výške 67 miliónov eur. Chvalabohu, vtedy ste ju naozaj v poslednej chvíli zastavili. Stáli sme pred Úradom vlády. Rovnako vám pripomínam, že ďalšie mnohomiliónové škody spôsobené štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorým sa nám už nepodarilo zabrániť, sú dodnes predmetom vyšetrovania.
No ale do tretice, a to by som chcel zdôrazniť najviac, si vám, vážený pán premiér, dovolím pripomenúť slová, ktoré ste vyslovili 1. júla 2009. Citujem: "Dajme štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky právnu formu, ktorá zdôrazní jeho postavenie a ktorá bude minimalizovať akékoľvek podozrenia z nehospodárneho nakladania alebo z toho, že podnik nefunguje hospodársky tak, ako by fungovať mal. Hlásim sa k tomu, že treba zmeniť štruktúru riadenia Lesov Slovenskej republiky ako takých a nájsť pre ne nový model." Koniec citácie pána premiéra z 1. júla 2009.
Vážený pán premiér, hlásite sa k tomu aj dnes? Ak áno, tak treba v tejto veci niečo už aj urobiť, lebo vaše slová sa dodnes nenaplnili a účelové nečestné verejné obstarávania, na ktoré vás touto interpeláciou upozorňujem, sú toho priamym dôsledkom. Je čas vaše slová naplniť, a to prijatím osobitného zákona o štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorý som už viackrát predložil na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, prípadne iným obdobným zákonom vypracovaným vo vašej vláde. V opačnom prípade bude pokušenie tunelovať štát pomocou najbohatšieho a zároveň jedného z posledných štátnych podnikov dostatočne veľké na to, aby sa v okrádaní občanov pokračovalo. (Zmĺknutie rečníka pre hluk v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás!

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem.
Vážený pán premiér, keď som vás kedysi pred rokmi žiadal, a to ako radový lesník, o riešenie situácie v podniku Lesy Slovenskej republiky, nasmerovali ste ma vtedy na svojich ministrov. Raz to bol pán Becík, potom to bol pán Chovan, ale ani jeden z tých nemal, resp. nesmel mať záujem niečo naozaj zmeniť. Ich úlohy boli totižto úplne iné. Prosím vás preto, aby ste ma dnes s touto interpeláciou neodkazovali na pána ministra Jahnátka, obávam sa, že by to dopadlo úplne rovnako. Je čas, aby ste sa vy sám, vážený pán premiér, pozreli pravde do očí a konečne sa rozhodli svoje slová z 1. júla 2009 naplniť, lebo ako vidíte, dobiehajú vás. Ak máte naozaj záujem pomôcť vlajkovej lodi slovenského lesníctva, ktorou štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vskutku je a ktorou aj musí ostať, máte k tomu v tejto chvíli opäť jedinečnú príležitosť. Ak sa ju rozhodnete skutočne využiť, vedzte, že v tomto podniku nájdete stovky čestných ľudí, ktorí vám v tom určite radi pomôžu. No veľmi pravdepodobne tam nenájdete ani jedného, ktorý by sa nečestnému verejnému obstarávaniu, o ktorom v tejto interpelácii hovorím a ktorého idea nevznikla na tomto podniku, hlásil. Som presvedčený, vážený pán premiér, že mi naozaj rozumiete. Ďakujem, s úctou Ján Mičovský.
Odovzdám písomne. Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Podmanický, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, vážení členovia vlády, dovoľte, aby som predniesol interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na ministra životného prostredia pána Petra Žigu vo veci skládky odpadov a stavby betonárne v Čadci na Podzávoze.
Vážený pán minister, v súlade s § 129 a nasledujúcich zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dovoľujem si vám predložiť nasledovnú interpeláciu. Týka sa dvoch vecí. Prvá otázka je v súvislosti so skládkou odpadov, druhá otázka v súvislosti s betonárňou.
Takže najskôr k skládke odpadov v Čadci v Podzávoze. Táto skládka sa nachádza v severnej časti katastrálneho územia Čadca, v lokalite Podzávoz. Lokalita susedí na severe s nesúvislou zástavbou južného okraja obce Svrčinovec. Skládka odpadov je situovaná medzi štátnou cestou 1/18 za riekou Čierňanka. Predmetná skládka je umiestnená v stavbe, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie a všetky ostatné povolenia, ktoré uvádzam v písomnom vyhotovení svojej interpelácie. Stavba bola skolaudovaná v roku 2003. Prevádzkovateľom skládky odpadov je obchodná spoločnosť Joko, ktorá je tiež identifikovaná v písomnom vyhotovení mojej interpelácie. Prevádzkovateľ vykonáva činnosti na základe príslušných rozhodnutí príslušných orgánov. Tak isto tieto rozhodnutia uvádzam v písomnom vyhotovení, nebudem ich teraz čítať.
Teraz k samotnej podstate mojej interpelácie.
1. V zmysle záväzných podmienok integrovaného povolenia bol prevádzkovateľ skládky povinný odsúhlasiť zmenu skladby drevín a stromov so štátnou správou ochrany prírody a krajiny Obvodného úradu životného prostredia v Čadci, aby sa mohla realizovať výsadba drevín v najbližšom vhodnom vegetačnom období. Čiže prvý problém je to, že ak ste tam niektorí boli, tak skládka je umiestnená v tesnej blízkosti rodinných domov a obyvatelia, ktorí žijú v tesnej blízkosti skládky, požadujú už dlhé roky, aby medzi ich domami a skládkou bola vybudovaná alebo vysadená ochranná zeleň, ktorá by aspoň čiastočne zmiernila tie negatívne následky, ktoré prináša život v blízkosti skládky komunálneho odpadu. Uvedená podmienka vyvstala z toho, že prevádzkovateľ si nesplnil povinnosti, ktoré mu v tejto oblasti vyplývali zo stavebného povolenia vydaného v roku 2000. Základným účelom plánovanej ochrannej zelene je zabrániť negatívnym vplyvom v obytných zónach v blízkosti skládky. Podľa aktuálnych informácií nie je ochranná zeleň v areáli skládky až do dnešného dňa vysadená, čím je značne sťažený spôsob života obyvateľov z priľahlých častí.
2. V zmysle ďalších zmien a doplnkov integrovaného povolenia bolo vydané rozhodnutie, ktorého číslo opäť uvádzam, ktoré je stavebným povolením pre stavbu, zakrytie a rekultiváciu skládky 1.kazeta Čadca Podzávoz. V predmetnom rozhodnutí bol prevádzkovateľ zaviazaný vybudovať za stanovených podmienok kryciu a rekultivačnú vrstvu na prvú kazetu. Aj napriek tomu však do dnešného dňa svoju povinnosť nesplnil, čím značne obmedzuje kvalitu života obyvateľov z priľahlých častí. Podľa aktuálnych informácií, naopak, v tejto časti skládky naďalej manipuluje s odpadom.
3. Prevádzkovateľ skládky nad rámec integrovaného povolenia postavil a využíva v areáli skládky viaceré priemyselné brány. Okrem dvoch pôvodne plánovaných a schválených brán, z ktorých jedna bola určená na prechod k sedimentačným nádržiam a tá druhá na prechod k váhe, sa v areáli skládky nachádzajú aj ďalšie brány. Tieto brány umožňujú aj prechod iných mechanizmov, ktoré do areálu skládky vstupujú v rozpore so zákonom. Vzniknutý stav veľmi ťažko vnímajú obyvatelia okolitých obytných zón, ktorí sú dotknutí prevádzkovaním skládky. Neplnenie zákonom stanovených povinností zo strany prevádzkovateľa skládky im značne komplikuje úroveň ich života. Absencia ochrannej zelene a nedostatočné zakrytie skládky má za následok nielen zníženú kvalitu životného prostredia v okolí skládky, ale má dopad aj na kultúrnu a spoločenskú úroveň ich bývania. Neustála činnosť prevádzkovateľa prebiehajúca aj v častiach skládky, ktorá mala byť uzavretá, či viac neoprávnených mechanizmov do areálu skládky tento negatívny pocit len umocňujú.
V súvislosti s načrtnutou situáciou vás zdvorilo žiadam o odpoveď na nasledujúce otázky:
Plní si majiteľ pozemkov v blízkosti skládky a prevádzkovateľ skládky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z príslušných predpisov na úseku životného prostredia a ku ktorým bol zaviazaný v rozhodnutiach orgánov verejnej správy?
Prečo prevádzkovateľ skládky do dnešného dňa nevysadil ochrannú zeleň v areáli skládky?
Je možné, aby prevádzkovateľ skládky v rozpore s integrovaným povolením využíval na vstup do skládky aj neschválené brány?
Dokedy je prevádzkovateľ skládky povinný rekultivovať a uzavrieť prvú kazetu skládky?
Majú obyvatelia z okolitých obytných zón požadovať náhradu škody či primerané zadosťučinenie za konanie, resp. nekonanie od prevádzkovateľa skládky?
Môžete, vážený pán minister, v uvedenej veci nariadiť hĺbkovú kontrolu, ktorá by jednoznačne zhodnotila aktuálny stav?
To je otázka skládky komunálneho odpadu.
Druhá otázka smeruje k betonárni. Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán ochrany ovzdušia rozhodnutím, ktorého údaje sú uvedené v písomnom vyhotovení interpelácie, vydal súhlas na inštaláciu technologického celku betonárne ELBA EBCD 105. Uvedené rozhodnutie vydal na základe žiadosti prevádzkovateľa zdroja Zeda Beton z Bratislavy, ktorý požiadal o vydanie súhlasu na inštaláciu technologického celku patriaceho do kategórie stredných zdrojov betonáreň ELBA EBCD 105, ktorý má byť umiestnený v areáli skládky komunálneho odpadu v Čadci na Podzávoze. V žiadosti prevádzkovateľ priložil projektovú dokumentáciu a technickú správu vypracovanú spoločnosťou Elteksin Bratislava a odborný posudok, ktorého identifikačné údaje rovnako uvádzam v písomnom vyhotovení. Po preskúmaní údajov z predloženej žiadosti Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie dospel k záveru, že navrhované riešenie zdroja znečisťovania ovzdušia zodpovedá možnostiam najlepšej dostupnej techniky a je reálny predpoklad, že zdroj bude spĺňať emisné limity ustanovené vo vyhláške, ako aj ostatné podmienky a kritériá vyplývajúce z právnych predpisov ochrany ovzdušia, ktoré sú nevyhnutné na inštaláciu technologického celku patriaceho do kategórie stredných zdrojov a jeho následnú prevádzku.
V zmysle § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší súhlas orgánu ochrany ovzdušia je potrebný na inštaláciu technologických celkov patriacich do kategórie veľkých zdrojov, stredných zdrojov alebo malých zdrojov na ich zmeny a na ich prevádzku, ak ich povoľovanie nepodlieha stavebnému konaniu. Podľa údajov verejne dostupných na webovom sídle firmy Dalibor Petr IPEX, ktorá je dílerom nemeckej spoločnosti ELBA, patrí táto konkrétna betonáreň ELBA EBCD 105 do kategórie stacionárnych betonární s výstupnou kapacitou betónu vyššou ako 114 metrov kubických za hodinu. 114 kubíkov betónu za hodinu. Aj z ďalších technických parametrov a detailných špecifikácií, ktoré sú verejne dostupné, možno vyvodiť, že inštalácia stacionárnej betonárne ELBA EBCD 105 by mala podliehať stavebnému konaniu v zmysle zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a vzhľadom k potencionálnej výrobnej kapacite betonárne by mala podliehať aj posudzovaniu vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov. Obdobne neboli v súvislosti s inštaláciou stacionárnej betonárne splnené podmienky zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorými sa určujú podmienky vykonávania činnosti v prevádzkach. Nakoľko mi je dodnes známe, v súvislosti s inštaláciou technologického celku betonárne ELBA EBCD 105 v Čadci na Podzávoze do dnešného dňa neprebehlo správne konanie v zmysle vyššie uvedených predpisov, pričom prevádzkovateľ skládky ani staviteľ betonárne do dnešného dňa nepožiadali v zmysle platných právnych predpisov o povolenie stavebných prác v areáli skládky.
Na základe zistených skutočností však možno konštatovať, že v súčasnosti sú v areáli skládky realizované terénne úpravy, ako aj stavebná činnosť súvisiaca s inštaláciou betonárne. Tieto stavebné práce prebiehajú aj napriek odporu miestnych obyvateľov bývajúcich v blízkosti areálu skládky, pričom existuje dôvodné podozrenie, že konanie zainteresovaných subjektov je v rozpore s právnymi predpismi, ako aj doteraz vydanými rozhodnutiami orgánov verejnej správy.
V súvislosti s načrtnutou situáciou vás zdvorilo, pán minister, žiadam o odpoveď na nasledujúce otázky:
Je konanie zainteresovaných subjektov, teda majiteľa pozemkov v blízkosti skládky, prevádzkovateľa skládky, staviteľa betonárne, súvisiace so stavebnými prácami na betonárke v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky?
Konali príslušné orgány verejnej správy na úseku životného prostredia pri vydávaní rozhodnutia s náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade s platnými právnymi predpismi?
Vzťahuje sa § 17 ods. 1 písmeno f) zákona o ovzduší aj na vybudovanie betonárne ELBA EBCD 105, resp. obdobných zariadení alebo je potrebné stavebné povolenie?
Vopred ďakujem, vážený pán minister, za vašu odpoveď.
Chcem len doplniť, že ak niekto pôjdete cez Čadcu, tak môžete vidieť, v akej tesnej blízkosti sú rodinné domy od skládky komunálneho odpadu. Ani nepoznám takýto prípad inde na Slovensku. Napriek tomu tí ľudia akceptovali, že žijú v blízkosti skládky, len požadujú, aby boli splnené ich všetky zákonné požiadavky, teda aby skládka bola oddelená ochrannou zeleňou, aby boli uzavreté kazety rekultivované, aby sa nepoužívali na ďalšiu činnosť a navyše, aby sa na skládke neprevádzkovala betonáreň, ktorá súvisí s výstavbou diaľnice D3, čo, samozrejme, ja vítam. Vítam výstavbu diaľnice D3, ale aj investor, aj dodávateľ stavby musia hľadať také riešenie, ktoré eliminuje všetky negatívne dôsledky na obyvateľov, ktorí žijú v týchto častiach.
Ja chcem preto, vážený pán minister, požiadať, aby ste sa pozreli na tento problém, aby ste požiadali všetky orgány štátnej správy, aby pri konaní, pri kontrolách, pri všetkých svojich krokoch brali ohľad aj na ľudí, ktorí žijú v blízkosti skládky komunálnych odpadov a aby sa ich oprávnené záujmy zobrali do úvahy.
Ďakujem pekne.

Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Huba, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení členovia vlády, dámy a páni, v poslednom období som sa obrátil s interpeláciami na troch členov vlády. Dovolím si ich porade, teda chronologicky predniesť.
S prvou som sa obrátil na podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka a znie: "Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s jedným aktuálnym problémom. V súvislosti s vlnou odporu, ktorá sa vo vedeckej komunite a medzi zamestnancami Slovenskej akadémie vied zdvihla v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2015, ktorý nedávno schválila vláda Slovenskej republiky, sa často spomína aj neoprávnené zaradenie SAV do režimu reformy verejnej správy známej pod názvom ESO. To ma viedlo k tomu, že som si zbežne preštudoval materiály na stránke vami vedeného rezortu vnútra a zistil som, že na spomínanej stránke sa táto reforma a subjekty, ktorých sa týka, charakterizujú nasledovne, citujem: "Reforma ESO. Ministerstvo vnútra v súčinnosti s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy v zmysle programového vyhlásenia vlády na roky 2012 - 2016 realizuje zámery a ciele programu ESO (efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa). Ide o dosiaľ najväčšiu plánovanú reformu štátnej správy od roku 1989 a jej ambíciou je zefektívniť fungovanie, zabezpečiť kvalitu, transparentnosť a dostupnosť verejnej správy pre občana."
Potom som si pozrel, ako je na svojej stránke a v zákone definovaná SAV, a opäť citujem: "Slovenská akadémia vied je v zmysle zákona o SAV samosprávna vedecká inštitúcia Slovenskej republiky, ktorej činnosť je v súlade so zákonom č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied zameraná na rozvoj vedy, vzdelanosti, kultúry, ekonomiky a realizovaná prostredníctvom vedeckých špecializovaných a servisných organizácií. Svojím výskumom SAV vyvíja úsilie o rozvoj poznania v medzinárodnom kontexte s prihliadnutím na spoločenské potreby Slovenska." Čiže ani zmienka o tom, že by SAV tvorila súčasť verejnej alebo dokonca štátnej správy. Z toho mi logicky vyplývajú nasledujúce otázky, s ktorými som sa rozhodol na vás obrátiť.
1. Akceptujete skutočnosť, že SAV je v zmysle zákona samosprávna vedecká inštitúcia?
2. Je pravda, že na Slovenskú akadémiu vied sa vzťahuje režim reformy ESO?
3. Ak je odpoveď na predchádzajúce otázky kladná, ako sa dá táto skutočnosť vecne zdôvodniť, keď SAV v zmysle zákona 133/2002 Z. z . do kategórie verejnej správy ani štátnej správy celkom evidentne nepatrí?
4. Ako plánujete riešiť dilemu spojenú s vyššie uvedenou anomáliou?
S pozdravom Mikuláš Huba."
Aj druhá interpelácia sa týka rozpočtu Slovenskej akadémie vied, ale je adresovaná ešte kompetentnejšej osobe, a to podpredsedovi vlády a ministrovi financií pánovi Petrovi Kazimírovi, a znie. Citujem: "Na úvod mojej interpelácie mi dovoľte, vážený pán minister, zopár citátov.
Prvý citát: "V rámci daných možností bude zvyšovaný objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu so zameraním na posilnenie školstva, vedy a výskumu s cieľom zvýšenia ich kvality a efektivity." Programové vyhlásenie vlády SR, rok 2012.
Druhý citát: Čo sa týka financovania vedy a výskumu, Slovensko sa nachádza na chvoste Európskej únie. Voľne parafrázujem podľa Eurostatu.
Tretí citát: "Ak je katastrofálne nízky podiel HDP na financovaní vedy a výskumu, potom stav a vývoj výdavkov na SAV ako percento celkových výdavkov štátneho rozpočtu je na tom ešte podstatne horšie, keď ešte v roku 2008 tieto výdavky predstavovali 0,5 %, v roku 2014 - 0,38 % a návrh na rok 2015 predstavuje už len 0,3 %." Citujem zo štúdie kolegu Bahnu zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Tretí citát, pardón, štvrtý už v poradí: "Predsedníctvo SAV nesúhlasí s návrhom štátneho rozpočtu predloženým Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Podľa tohto návrhu rozpočet výdavkov SAV na rok 2015 predstavuje zatiaľ 50 520 775 eur, čo oproti roku 2014 znamená zníženie o 10 275 609 eur. Toto takmer 17-percentné krátenie rozpočtu SAV predstavuje v podstate likvidáciu SAV ako celku." Takto sa začína stanovisko predsedníctva SAV, asi najmiernejšie zo všetkých stanovísk, ktoré v uplynulých dňoch a týždňoch vzišli z prostredia tejto našej najdôležitejšej vedeckej inštitúcie. Ak by ste mali záujem o viac informácií, dá sa kliknúť na www.sav.sk.
Vo všetkých akademických stanoviskách a vyhláseniach sa ako refrén opakuje, že navrhnutý a vládou schválený rozpočet na budúci rok je pre SAV likvidačný. Z toho mi logicky vyplýva niekoľko otázok na vás, vážený pán minister financií, keďže vy a vami vedený rezort ste za návrh rozpočtu zodpovedný.
1. Prečo ste pripravili, predložili a vo vláde schválili taký návrh rozpočtu, ktorý sa v akademických kruhoch považuje vo všeobecnosti za likvidačný?
2. Ako je takýto prístup k financovaniu najvýznamnejšej vedeckej ustanovizne na Slovensku v súlade s programovým vyhlásením vlády?
3. Predpokladá sa výrazné navýšenie vládou schváleného rozpočtu, konkrétne rozpočtovej kapitoly SAV v Národnej rade Slovenskej republiky?
4. Aké systémové kroky má ministerstvo financií a vláda Slovenskej republiky pripravené na odvrátenie kolapsu financovania vedeckovýskumných inštitúcií na Slovensku vrátane inštitucionálneho zabezpečenia základného výskumu?
Vopred vám ďakujem za vaše konštruktívne odpovede. S pozdravom Mikuláš Huba."
A tá posledná interpelácia adresovaná tu prítomnému pánovi ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi je zároveň aj najstručnejšia. Znie: "Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa kontroverznej výstavby garáží v areáli národnej kultúrnej pamiatky Bratislavského hradu.
1. Je podľa vás a vami vedeného ministerstva kultúry adekvátne považovať túto aktivitu za súčasť rekonštrukcie Bratislavského hradu?
2. Zaujalo ministerstvo kultúry Slovenskej republiky oficiálne stanovisko k tejto aktivite? Ak áno, tak aké?
3. Aké je oficiálne stanovisko Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorého je váš rezort zriaďovateľom, k tejto aktivite?
4. Kto konkrétne, menovite inštitúcia a osoba, sú garantami toho, že pri vyššie uvedenej investičnej aktivite nedôjde k poškodeniu alebo ohrozeniu tamojších archeologických nálezov?
Za vaše konkrétne a konštruktívne odpovede na moje otázky vám vopred ďakujem. S pozdravom" a tak ďalej.
Ďakujem aj vám.

Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Fronc. Nech sa páči.

Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, mám interpeláciu na pána ministra školstva pána Petra Pellegriniho a dovoľte, aby som začal jedným krátkym citátom: "Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied už niekoľko rokov vydáva jedinečné dielo, ktoré sa nazýva Encyklopédia Beliana. Je to štandardná encyklopédia, vydávaná vo vysokej kvalite obrovským autorským kolektívom, ktorá je vecou národnej hrdosti." Tento citát je vyjadrenie premiéra republiky pána Roberta Fica.
A ja interpelujem pána ministra Pellegriniho, pretože veci, ktoré sa udiali na Akadémii vied, konkrétne v prípade Encyklopedického ústavu, nepokladám za šťastné. Pred viac ako 10 rokmi som ako minister podpísal zmluvu, ktorá zabezpečovala financovanie Encyklopédie Beliany, a dušou celého projektu bol riaditeľ Encyklopedického ústavu pán Peter Červeňanský. Viem, že vynaložil na to veľké úsilie, a chcem povedať aj to, že v tejto zmluve pokračovali všetci ministri, ktorí nasledovali, bez ohľadu na to, že či boli zo súčasnej vládnej koalície, alebo predtým z tých, ktorí sú v opozícii. Jednoducho je to naozaj významný projekt, významný aj z toho pohľadu, že Slovensko ako historický národ má v tomto obrovský rest. Všetky historické národy majú vlastnú encyklopédiu a potom sa nám stáva a nás mrzí, že informácie o Slovensku, ktoré sú skreslené a sú citované povedzme v anglofónnej oblasti, sú čerpané z encyklopédie Hungarica trebárs. My, žiaľbohu, sme doteraz nemali, je to naozaj, súhlasím, vec národnej hrdosti a potreby, aby sme tento dlh dobehli.
A ja viem, že pán minister nemá priamo kompetenciu zasahovať do diania v Slovenskej akadémii vied, ale udialo sa to, že riaditeľ, pán riaditeľ Červeňanský prešiel konkurzom, ale vedenie Slovenskej akadémie vied ho neodsúhlasilo. A myslím si, že pri takomto projekte je dôležité, aby ho viedol človek, ktorý naozaj celoživotnú energiu tomuto venoval. A preto chcem požiadať, aby využil svoj istý vplyv a na celý problém sa pozrel a hovoril s predstaviteľmi Slovenskej akadémie vied o tomto.
Viete, je tu aj, nechcem čítať a nechcem predlžovať, je tu aj petícia, mám ju, pracovníkov tohto Encyklopedického ústavu a jediná vec, ktorú som pochopil, sa dáva za vinu pánovi Červeňanskému a hovoril som o tom aj so šéfom redakčnej rady Encyklopédie Beliana a dlhoročným predtým predsedom Slovenskej akadémie vied. Jeho stanovisko je obdobné. Totižto že vydávanie nepokračuje tak rýchlo, ako by chceli. Ale ten problém je v tom, a to treba priznať, že heslá, ktoré treba napísať a kvalitne napísať, sa veľmi ťažko zabezpečujú a ťažko sa hľadajú autori. Trošku je smutné, že väčšinu autorov musíme mať zo zahraničia a hlavne teda z Českej republiky, aby tie heslá boli kvalitne spracované. Za to naozaj riaditeľ Encyklopedického ústavu nemôže.
Nechcem viac ani menej len to, aby sa pán minister na celú vec pozrel a uplatnil svoj vplyv, aby Encyklopédia Beliana naozaj bola vydávaná a aby tento projekt bol úspešný. Nedávno vyšiel siedmy zväzok a je to tak rozsiahle dielo, že ešte bude treba minimálne desať možno zväzkov, je to dielo na desaťročia, ale je to dielo hodné, myslím si, aj slovenského národa a splatenie dlhu.
Ďakujem pekne.

Ďalší, ktorý vystúpi s interpeláciou, pán poslanec Hlina? Pán poslanec Mikloško? Nech sa páči.