39. schôdza

Ďakujem pekne. Môžem len potvrdiť, že pri príprave nového zákona je veľmi úzka súčinnosť jednak dvoch rezortov, to znamená ministerstva školstva a ministerstva práce, ale čo je veľké pozitívum, aj jednotlivých výrobných zväzov, pretože bez kapitánov slovenského priemyslu by asi ťažko bolo veľmi efektívny zákon o odbornom vzdelávaní pripraviť. Ja som veľmi rád, že veľmi pozitívne pristúpili k tejto záležitosti. No a čo je dôležité, je aj to, že v priebehu prípravy aj ďalšieho obdobia bude Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny pravidelne podávať ministerstvu školstva, ale aj vyšším územným celkom ako zriaďovateľom stredných škôl informácie o potrebe trhu práce z hľadiska jednotlivej odbornosti a podľa toho aby vedeli prispôsobiť vzdelávanie nových absolventov stredných škôl.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.
Vážený pán poslanec, vám ďakujem za položenú otázku. V súčasnej dobe prebieha revízia a zmena štátnych vzdelávacích programov podľa potrieb spoločnosti, ako aj požiadaviek samotných škôl. Cieľom týchto zmien je vytvoriť vo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb také vzdelávacie aktivity, ktorými sa podarí vytvoriť podnetné prostredie na osvojenie si nových pohybových aktivít v škole i mimo školského prostredia. V prípade účinného osvojenia si týchto zručností existuje reálna možnosť vytvorenia si trvalého vzťahu k pohybovej aktivite, ktorá je kľúčom k zdravému životnému štýlu. Podpora zdravia sa uskutočňuje vo výchovno-vzdelávacom procese v rámci všetkých vzdelávacích oblastí a vyučovacích predmetov na všetkých stupňoch. Vo vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb sú v optimálnej miere zastúpené prvky zdravého životného štýlu, základy prvej pomoci, ktoré v maximálnej miere prispievajú k utváraniu si a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov potrebných na pochopenie zdravia ako najvyššej hodnoty. Predmet telesná a športová výchova vytvára zas priestor na uvedomenie si potreby celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie, na osvojenie si teoretických vedomostí a praktických zručností smerujúcich k výchove ku zdraviu prostredníctvom pohybových aktivít, telesnej výchovy a športovej činnosti. Problematika zdravého životného štýlu je zahrnutá aj v povinných prierezových témach, ako je ochrana života a zdravia a osobnostný a sociálny rozvoj. Na školách sa realizujú didaktické hry, účelové cvičenia a samostatné kurzy na ochranu života a zdravia.
Problematika zdravého životného štýlu je aj súčasťou vzdelávacieho programu každej školy. V rámci disponibilných hodín štátneho vzdelávacieho programu majú školy možnosť vo svojich školských vzdelávacích programoch vytvoriť vlastný predmet s uvedenou problematikou. Majú tiež možnosť venovať sa uvedenej téme v podobe kurzu alebo inej cielenej mimovyučovacej aktivity. Štátny pedagogický ústav venuje voliteľnému predmetu výchova k zdraviu, ktorého súčasťou je aj zdravý životný štýl, zvýšenú pozornosť. Organizuje odborné semináre a stretnutia a poskytuje záujemcom o metodické materiály svoje poradenstvo.
Na webovom sídle ŠPÚ sa nachádzajú odborné a metodické podklady k vyučovaniu tohto voliteľného predmetu. V rámcových učebných plánoch, ktoré sú povinnou súčasťou štátnych vzdelávacích programov, sa odporúča základným školám v primárnom vzdelávaní využiť voliteľné hodiny na posilnenie telesnej výchovy. Okrem spomínanej pripravovanej revízie štátnych vzdelávacích programov, sa Národné športové centrum spolu s ministerstvom snaží pracovať na tom, aby deti získavali pozitívny vzťah k športu a pohybu. Dôkazom je aj spustený národný projekt Zvýšenie kvalifikácie učiteľov telesnej a športovej výchovy s dôrazom na inováciu spôsobu a metód výučby na základných a stredných školách. Vzdelávacie programy sú orientované na zážitkový spôsob vyučovania telesnej výchovy s cieľom zatraktívniť deťom telesnú výchovu a prispôsobiť aj prístup pedagógov, aby so súčasnou generáciou detí a mládeže vedeli lepšie a efektívnejšie pracovať.
Cieľovou skupinou projektu sú učitelia, učitelia na prvom stupni základných škôl, učitelia telesnej výchovy na druhom stupni základných škôl a na stredných školách bez aprobácie na telesnú výchovu. Plánujeme zapojiť do projektu viac ako tritisíc učiteľov telesnej výchovy. Cieľová skupina je kľúčová, nakoľko pracuje s deťmi vo veku, kedy sa získavajú návyky a radosť k športu a pohybu. Títo učitelia sú prioritou preto, aby mali zručnosti pritiahnuť deti na hodiny telesnej výchovy. Zapojení pedagógovia získajú kredity pre seba, didaktické pomôcky pre svoju školu a vďaka novým odborným prístupom, formám a metódam výučby získaným prostredníctvom systému ďalšieho vzdelávania môžu efektívnejšie pôsobiť na zdravotný stav detí a mládeže.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vyslovil podporu tomuto národnému projektu ako jednému z intervenčných aktivít v prevencii obezity u detí a prebral nad jeho realizáciou odbornú záštitu. Národné športové centrum zároveň úzko spolupracuje aj s Fakultou telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského a garantom projektu je aj prezident Medzinárodnej federácie telesnej výchovy v Európe profesor Branislav Antala. Zároveň náš projekt podporuje mnoho úspešných športovcov. Národné športové centrum komunikuje a perspektívne plánuje v oblasti telesnej výchovy spolupracovať na spoločných projektoch aj s okolitými krajinami Európskej únie. Jednou z našich priorít je venovať sa práve pohybu a zdraviu detí, mládeže, ako aj efektívnym a zaujímavým spôsobom upraviť hodiny telesnej výchovy, nakoľko zdravie a pohyb nás všetkých sprevádza počas celého života, a teda telesná výchova musí byť jedným z hlavných predmetov na školách.
V prípade záujmu, pán poslanec, o detailnejšie informácie, odporúčam aj prezretie si webovej stránky www.telesnavychova.sk, kde možno nájsť ďalšie množstvo veľmi užitočných informácií. Preto na vašu otázku, či sa vydať cestou zvýšenia počtu hodín telesnej výchovy, ešte raz odpoviem, že v rámcových učebných plánoch sa odporúča základným školám v primárnom vzdelávaní, aby využili svoje voliteľné hodiny na posilnenie telesnej výchovy.
Na druhej strane ale, pán poslanec, musím skonštatovať aj druhú vec. Pri návštevách regiónov a jednotlivých škôl musíme hovoriť aj o úrovni vybavenia jednotlivých telocviční a športových zariadení a potom môžeme viesť diskusiu, či môžeme len bezhlavo rozhodnúť o tom, že zmeníme dve povinné hodiny telesnej výchovy na tri bez toho, aby sme školám umožnili zmodernizovať svoje športoviská tak, aby vedeli v rámci novopridaných hodín poskytovať primeranú úroveň telesnej výchovy. Mnohé telocvične sú v dezolátnom stave, mnohé telocvične majú nedokonalé vybavenie, zastaralé vybavenie, ktoré nemotivuje ani vôbec v takých priestoroch telesnú výchovu vykonávať. Máme školy, ktoré absolútne postrádajú akúkoľvek telocvičňu alebo športovisko a cvičia na chodbách škôl, resp. vonku, čo je veľmi problematické pri horších klimatických podmienkach, preto nie je možné odpovedať na otázku len a vyriešiť tento problém, v poriadku, zvýšme počet hodín telesnej výchovy o jednu navyše, a tým je to vybavené. Ak chceme takúto povinnosť našim školám dať, tak musíme im pomôcť, aby zrevitalizovali aj celé svoje športové zariadenie a aby hlavne školy mali dostatok dobre pripravených a kvalifikovaných učiteľov telesnej výchovy, ktorí vedia deti priviesť k telesnej výchove modernými spôsobmi, ktoré zodpovedajú 21. storočiu a požiadavkám našich detí.
Ďakujem pekne. Zatiaľ toľko, pán poslanec. Skončil som, pani predsedajúca.

Ďakujem, pán minister, bola to dobrá odpoveď a verím, že prejde aj do činov. A tú stránku si, samozrejme, pozriem za chvíľočku, hneď, ešte vám na konci poviem, že jak sa mi páčila. Samozrejme, vybavenie telocvične je dôležité, ale nechce to veľa peňazí. Keď máme pár žineniek, koňa, kozu, loptu, koše a tak ďalej, tak sa dá dobre trénovať. Ja som dvadsať rokov robil trénera atletiky na ZŠ Dudovej v Petržalke a tam to bolo tiež všelijaké. Takže dôležité je sa potiť, námaha, sebazaprenie, drina.
Ja si myslím, že kto necvičí od malička, tak bude neskôr chorľavý, nervózny a tak ďalej, nevýkonný. Už nehovoriac, že kto fajčí a pije, ako to je strašné, ale to už nechcem teraz tu moralizovať, aby to nevyzeralo ako kázeň.
Ja som niekde si prečítal, že liečba jedného obézneho pacienta stojí štát ročne 1 660 euro a že len 30 % žiakov uvádza, 30 % žiakov uvádza, že jedinou vykonávacou pohybovou aktivitou je pre nich hodina telesnej výchovy. U nás sa rozmohlo, že deti sú oslobodzované z telesnej výchovy, že donesú papier a naraz tam všetci cvičia a desať báb alebo chalanov tam zdravých sedí, lebo majú zdravotný nejaký doklad k tomu, čiže toto veľmi nabúrava celý proces. A ja viem, že napr. vo Švédsku, ak žiak donesie ospravedlnenie od lekára, musí povinne absolvovať hodiny tzv. zdravotnej telesnej výchovy po skončení vyučovania. Čiže, proste troška tvrdšie na to oslobodzovanie, proste s každým sa dá cvičiť a treba cvičiť, pot, krv a slzy sú základom toho, aby ten človek v budúcnosti vydržal dobre pracovať, mal na všetko nervy, mal výdrž a bol zdravý, aj keď bude v seniorskom veku.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Súhlasím s vami, pán poslanec, že nie vždy je to len o vybavení telocviční, ale je pravda aj tá, že dnes tie deti majú nároky podstatne inšie a musíme hľadať nové spôsoby, ako ich motivovať k športu. Treba začať od pedagógov, pretože máme takých, ktorí vedia deti zapáliť pre telesnú výchovu, ale máme aj takých, ktorí deťom hodia loptu a nechajú ich 45 minút hrať sa vybíjanú alebo futbal a pre nich je tým pádom telesná výchova vybavená. Čiže budeme musieť, samozrejme, sa zamerať aj na to, akým spôsobom sa telesná výchova vyučuje.
Pomenovali ste jeden veľmi dôležitý fakt, a to je častokrát zneužívanie rôznych lekárskych potvrdení na oslobodenie sa nielen od telesnej výchovy, ale aj predĺženie termínu na vykonanie testovania alebo odkladanie maturít alebo žiadosti o rôzne individuálne prístupy, a takýto jav, žiaľ, sa nám množí aj v oblasti telesnej výchovy, kde niekedy postačuje potvrdenie rodiča, častokrát ale vybavené je aj potvrdenie od lekára a žiakovi je umožnené sa uliať z hodiny telesnej výchovy, aj keď nemá skutočne žiadne problémy. Tam budeme musieť hľadať nejaký spôsob, ako by sme sa vedeli s týmto vysporiadať.
Hľadáme možnosti, ako do škôl zaviesť nové programy, ktoré možno nie sú až tak veľmi investične náročné, ale môžu doviesť nové typy športov do škôl a umožniť ich masívne rozširovanie. Sme teraz v diskusii s asociáciou bedmintonu, kde naozaj existuje zaujímavý projekt v spolupráci aj s Európskou federáciou, kde každá škola by mohla obdržať v priebehu nasledujúceho roka set, napr. štyri alebo šesť sietí, dvanásť alebo šestnásť rakiet, košíky, metodické pokyny pre učiteľa, ako učiť ten bedminton, a možno je to teraz také moderné, možno by to prilákalo tých mladých ľudí k tomu, aby si ho zahrali nielen počas telesnej výchovy, ale možno aj po skončení vyučovania v rámci nejakých voľnočasových aktivít. Zároveň v rámci toho projektu, o ktorom som hovoril, že realizujeme na Národnom športovom centre, sú tzv. prezentované moderné spôsoby vyučovania, naozaj s využitím gumených pásov a rôznych veľmi lacných pomôcok, kde priamo vo videách, ktoré natáčajú žiaci spolu s trénerom, ukazujeme kvalitné prevedenie cviku, chybné prevedenie cviku a opäť to slúži ako pomôcka pre tých tritisíc učiteľov telesnej výchovy.
Je pravda aj tá, že je smutné, že telesná výchova je jedinou pohybovou aktivitou, tak ako ste to skonštatovali, pretože aj z voľnočasových aktivít našej mládeže sa vytratil pohyb a väčšinou je to využívanie digitálnych technológií, četovanie, sedenie za počítačom a vôbec nie pohyb v prírode, ale tam už, samozrejme, musia zasiahnuť rodičia, akým spôsobom kreujú voľný čas svojich detí mimo školy.
Ale áno, tie dve hodiny je minimum telesnej výchovy, ktoré dnes máme. Sú školy, ktoré využívajú voliteľné predmety na to, aby zvýšili rozsah telesnej výchovy, no a samozrejme, v prípade, že ten dopyt bude silnieť a bude to dovoľovať štátny vzdelávací program a kapacity, tak je otázka aj diskusie o tom, či zvýšiť počet hodín telesnej výchovy, ale len tak to urobiť od stola, bez základu, nejakých hlbších analýz, by to nebolo správne. Takže toľko asi k tomu.
Ale zdieľam vaše názory a uvedomujem si, že pohybové aktivity a návrat k zintenzívneniu a zabráneniu detskej obezity je vážna vec, pretože potvrdzujem, čo ste povedali, potom náklady na zdravotnú starostlivosť takýchto ľudí je podstatne drahšia ako investícia, ktorú by sme dnes vložili do detí a do rozvoja ich pohybových a telesných aktivít. Takže v tomto sa určite zhodneme, pán poslanec.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešných interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomní sú podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky Robert Kaliňák, ktorý je na tuzemskej služobnej ceste a zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny. Ďalej podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý má pracovný program mimo Bratislavy, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek, pracovná cesta mimo Bratislavy, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Peter Pellegrini, ktorého zastupuje minister obrany Martin Glváč. Ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, zastupuje ju minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, zastupuje ho minister kultúry Marek Maďarič, a minister životného prostredia Peter Žiga, ktorého zastupuje minister hospodárstva Pavol Pavlis.
Ďakujem, pani podpredsedníčka.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v uplynulom období som bol autorom dvoch interpelácií. Obe boli adresované ministrovi životného prostredia pánovi Petrovi Žigovi. Prvá sa týkala ochrany krajiny a druhá udeľovania výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny a podozrenia... (Ruch v sále.)
Budete takí dobrí, vážení... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Páni ministri, asi vyrušujete.
Prepáčte, ja som nesledovala teraz, čo sa dialo. Kľud ste žiadali, áno? Pán poslanec, nech sa páči.

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Ďakujem, pani podpredsedníčka. Teda tá druhá interpelácia sa týkala udeľovania výnimiek zo zákona o ochrane prírody a krajiny a podozrenia z príliš ústretového prístupu ministerstva životného prostredia k finančným skupinám a k ďalším investorom realizujúcim svoje rozvojové zámery a podnikateľské aktivity na území národných parkov a ďalších chránených území.
Obe odpovede som dostal s viac ako trojtýždňovým oneskorením za zákonom stanovenou alebo po zákonom stanovenom termíne. Keďže sa to v prípade tohto člena vlády opakovalo, podal som naňho sťažnosť, a keďže ide o poslanca, ktorého mandát spočíva, ale nezanikol, dávam tento prípad do pozornosti aj Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady. Ak by za týchto okolností boli odpovede pána ministra Žigu na moje interpelácie napísané hoci zlatým písmom alebo keby boli vytesané do kameňa, nemôžem ich akceptovať vzhľadom na to, že prišli tri týždne alebo mesiac po zákonom stanovenom termíne.
Ale moja nespokojnosť sa netýka len tejto takpovediac procesnej stránky veci. Ale – ako to už býva zvykom – ani po stránke obsahovej ma odpovede pána ministra neuspokojili, aj keď im nemožno uprieť určitú štylistickú alebo slohovú úroveň.
Ale poďme k tomu obsahu. Čo sa týka mojej prvej interpelácie na tému krajina, kuriózne je už to, ako pán minister chápe pokrok pri plnení Európskeho dohovoru o krajine, ktorého zmluvnou stranou sme pomaly desať rokov, a preto by sme celkom logicky mali plniť povinnosti, ktoré nám z toho vyplývajú. To plnenie povinností v podmienkach Slovenskej republiky nie je, mierne povedané, ideálne. A pri odstraňovaní tohto deficitu pán minister zvolil naozaj originálny postup. Vypustil z predmetu zákona o ochrane prírody a krajiny čo i len zmienku o charakteristickom vzhľade krajiny.
Ja som na tomto mieste už viackrát spomínal paradox, ktorý spočíva v tom, že kým slovenskí vedci, krajinní ekológovia, geografi, environmentalisti a ďalší, ale aj viacerí experti pôsobiaci v samotnom rezorte životného prostredia – či už v Slovenskej agentúre pre životné prostredie, Štátnej ochrane prírody, alebo na samotnom ministerstve – predstavujú v európskom meradle, odvážim sa povedať, nadštandard, ak už nemám rovno povedať, že patria k špičke, zatiaľ slovenská krajina, nad ktorou by mal mať ochrannú ruku práve minister životného prostredia, jeho ministerstvo chátra, pustne a degraduje. A minister, ktorý má starostlivosť o krajinu vo svojej náplni, robí všetko pre to, aby tento odborný potenciál nevyužil, prípadne sa svojich kompetencií vo vzťahu ku krajine zbavil.
Vo svojej interpelácii netvrdím a ani som to nikdy netvrdil, že Slovensko ignoruje všetky záväzky, ktoré mu vyplývajú zo spomínaného Európskeho dohovoru o krajine. Tvrdím len, že ignoruje viaceré záväzky. A vy tomuto neželanému stavu, vážený pán minister, aktívne napomáhate. Veď ako inak sa dá nazvať váš názor, že charakteristický vzhľad slovenskej krajiny nemôžeme zo zákona chrániť, lebo na to údajne nepostačuje naša poznatková báza. Ak je to tak, potom kam sa podeli tie milióny z verejných zdrojov, ktoré sa na budovanie tejto poznatkovej bázy vynaložili? Alebo, ak naozaj nie je dobudovaná, aké systematické kroky podniká ministerstvo na to, aby sa urýchlene dobudovala? A ak ani toho nie sme schopní, informujme teda Radu Európy, že nemôžme byť naďalej zmluvnou stranou Európskeho dohovoru o krajine, lebo nie sme schopní plniť záväzky, ktoré nám z tohto členstva vyplývajú.
Alebo opýtam sa ešte inak. Ste presvedčený, pán minister, že v takom Provence, Toskánsku, Anglicku, Rakúsku alebo hoci na južnej Morave vedia toho o svojej krajine podstatne viac ako my? Predpokladám, že ani nie. A predsa charakteristický vzhľad krajiny chrániť dokážu. Bezmála polovica štátov Európskej únie má ochranu krajiny zakotvenú vo svojej ústave, čo ste vy pred pár dňami, keď na to bola vhodná príležitosť, odmietli.
A ešte pár slov k mojej poslednej otázke, týkajúcej sa mojej interpelácie na tému krajiny. Tvárite sa, vážený pán minister, že netušíte, o akej ujme na prírodnom a kultúrnom dedičstve v dôsledku prijatia vášho zákona č. 506/2013 Z. z. hovorím. Tak vám to pripomeniem. Boli to napríklad dôsledky radikálnej liberalizácie výrubov hodnotnej voľne rastúcej zelene, ktorý vyvolal vlnu priam verejného pohoršenia, čo máme aspoň čiastočne aj zdokumentované. Keďže naše opakované snahy riešiť vami spôsobenú situáciu boli hádzaním hrachu o stenu, musel tento problém, ktorý ste svojou tvrdohlavosťou spôsobili, riešiť pozmeňujúci návrh vašich poslancov a poslankýň k nenápadnej novele zákona o ochrane prírody a krajiny v júli tohto roku. Som presvedčený o tom, že ujma na kultúrnom a prírodnom dedičstve, ktorú váš zákon počas deviatich mesiacov svojej účinnosti spôsobil, je obrovská, aj keď dosiaľ ekonomicky ťažko vyčísliteľná. Hoci keby kompetentné orgány veľmi chceli, minimálne kvalifikovaný odhad veľkosti tejto ujmy by vykalkulovať dokázali.
Pozoruhodná je aj zmena rétoriky, čo sa týka prípravy samostatného zákona o krajine. Je verejným tajomstvom, že na príprave tohto zákona váš rezort a jeho odborné zložky dlhodobo pracujú. Polooficiálne tu zaznieval aj argument, že ministerstvo vypúšťa ochranu charakteristického vzhľadu krajiny z predmetu novelizovaného zákona o ochrane prírody a krajiny s tým, že sa pripravuje zákon o krajine, ktorý bude túto problematiku riešiť. Ale v odpovedi na moju interpeláciu píšete, že potrebnosť podobného zákona v budúcnosti ešte len zvážite.
Dlhodobo za problém uplatňovania práva vo sfére ochrany prírody a krajiny považujem inštitút výnimiek, a preto som sa o jeho uplatňovanie v rezorte životného prostredia zaujímal vo svojej druhej interpelácii. Odpoveď pána ministra na tento okruh otázok, týkajúci sa udeľovania výnimiek, je ukážkou toho, že aj zdanlivo vyhýbavá odpoveď môže mať veľkú vypovedaciu hodnotu. Citujem z odpovede pána ministra: "Pre spracovanie prehľadu, ktorý žiadate, by muselo byť vyčlenených niekoľko pracovníkov na každom z okresných úradov v sídle kraja, ako aj na samotnom ministerstve." Z tejto odpovede som sa dozvedel minimálne dve skutočnosti. Po prvé, výnimky zo zákona sa osobitne neevidujú a je ich podľa všetkého oveľa viac, než ako som si to myslel. K tomu len toľko, že kým známe príslovie hovorí, že výnimka potvrdzuje pravidlo, v našej štátnej ochrane sa výnimka stáva pravidlom a Slovensko sa z výnimočnej krajiny mení na krajinu výnimiek.
Hneď z nasledujúceho odseku som sa dozvedel, že jediný, kto údajne spomína bližšie nešpecifikované dohody a konflikt záujmov, som ja. Moja osobná skúsenosť je však skôr opačná. Sú to veci, o ktorých čvirikajú už aj vrabce na plote. Pán minister mi radí namietať a prípadne podať podnet na príslušnú prokuratúru. Veď hej, ani to by nebolo od veci. Len to nie je v mojich časových možnostiach a ani celkom v kompetencii, keďže na to máme Slovenskú inšpekciu životného prostredia, Štátnu ochranu prírody, Stráž prírody a ďalšie kompetentné subjekty. Len im treba dať zelenú, všestranne ich podporiť a nie obmedzovať, zastrašovať a znevažovať.
Napokon zopárkrát som podobný podnet, k akému ma vyzýva pán minister, aj podal. Naposledy v lete tohto roku, a to priamo na pána ministra Žigu. Výsledkom bola polstranová nekonkrétna odpoveď, ktorá prišla mesiac po zákonom stanovenej lehote.
V závere svojej interpelácie som sa pýtal na vzťah ministra k RNDr. Anne Juskovej, bývalej vedúcej pracovníčke odboru ochrany prírody na ministerstve, ktorá prišla o miesto počas prvej vlády Roberta Fica a dnes pracuje pre J&T a zároveň donedávna pôsobila ako poradkyňa ministra Žigu, čo vo svojej odpovedi aj priznáva. Tento prípad, vyvolávajúci podozrenie zo zjavného konfliktu záujmov, bol v tomto roku nemálo medializovaný. Ako pán minister Žiga konštatuje vo svojej odpovedi, citujem: "Našu spoluprácu s pani Juskovou sme ukončili v septembri tohto roku, pretože sa chce venovať iným pracovným aktivitám a nemá záujem, aby sa či už ministerstvo, alebo jej osoba stali terčom vykonštruovaných nekonkrétnych obvinení a politikárčenia. Je mi to pre jej odborný prínos úprimne ľúto."
Odborná spôsobilosť pani doktorky Juskovej vo sfére ochrany prírody je jedna z mála vecí, na ktorej sa v tejto oblasti s pánom ministrom Žigom asi zhodneme. Len je škoda, že zamlčal to podstatné, prečo pani Jusková už nepracuje na ministerstve životného prostredia a prečo musela odtiaľ na škodu vecí odísť práve počas prvej vlády Roberta Fica, kedy v Štátnej ochrane prírody na Slovensku doslova nezostal kameň na kameni. Aj keď ako chabá výhovorka sa dá použiť skutočnosť, že väčšinu tohto času bol rezort životného prostredia v rukách koaličného partnera SMER-u – SD, konkrétne Slovenskej národnej strany. Takže tak, pán minister, nože si nalejme čistého vína a pozrime sa na skutočné príčiny toho, prečo to ako s pani Juskovou, tak aj s ďalšími schopnými ľuďmi v rezorte životného prostredia dopadlo tak, ako to dopadlo.
Ale cieľom mojich interpelácií naozaj nebolo hodnotiť prácu rezortu životného prostredia. K otázkam, s ktorými som sa obrátil na pána ministra, ma inšpiroval reálny stav a vývoj prírody a krajiny na Slovensku, ktorý sa snažím pozorne sledovať roky, ba desaťročia a ktorý ma miestami napĺňa nielen smútkom, ale priam hrôzou a zdesením. A slovenská realita, to, ako vyzerá a kam smeruje naša príroda a krajina, to je to pravé zrkadlo nastavené rezortu životného prostredia, ale nielen jemu. Moje opakované otázky adresované členom vlády nie sú prejavom nijakého politikárčenia či kverulantstva, ale len reakciou na to, čo vidím, čo počujem a čo čítam. A z druhej strany očakávam okrem poctivých odpovedí aj – a najmä – úprimnú snahu veci zlepšovať a nie sústavne všetko zlé zametať pod koberec.
Takže na záver už len obligátna formulka: S odpoveďami na moje interpelácie uvedenými pod bodmi 4 a 5 toho súhrnu, ktorý sme dostali, nemôžem vysloviť spokojnosť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dával som šesť interpelácií. Dovoľte mi ich skrátka prebehnúť. S jednou vyjadrujem spokojnosť a sa teším, že teda situácia je taká, aká je. To bola interpelácia na pána ministra pôdohospodárstva Jahnátka, že peniaze, ktoré sa požičali, sa aj vrátili, čo sa teda tešíme. Toto oceňujem.
Druhá interpelácia bola rovnako na pána Jahnátka, aký je aktuálny stav so zámenou pozemkov južnej strany Chopku a časti Vysokých Tatier. Čiže informácia pre slovenskú verejnosť. Zatiaľ sa tento zámer na ministerstve pôdohospodárstva neposudzuje a ministerstvo pôdohospodárstva, tam je pes zakopaný, sa k nemu musí vyjadriť. Takže sledujte pozorne, komu prípadne ešte na niečom v tejto krajine záleží, že či predajú, alebo nepredajú. Ono to, formálne sa to volá, že zámena, ale v zásade je to o tom, či predajú, alebo nepredajú Chopok a časť Vysokých Tatier. Aktuálny stav je, že v súčasnosti ten projekt sa na ministerstve neposudzuje k dátumu podania interpelácie.
Ostávajúce štyri, a nebolo by to tak, keby to tak nebývalo zvykom, že sú o niečo horšie. Dovoľte mi uviesť, niektoré sú až absurdné a poviem v krátkosti ktoré a prečo.
Interpelácia na pána ministra Kaliňáka, kde som sa pýtal, ako sa postupuje v prípade, že sú niektorí ľudia uznaní ako invalidi, zjednodušene povedané, pre zníženú spôsobilosť psychických problémov. Pre naše potreby si povedzme, že "na hlavu", lebo, žiaľ, stáva sa módou byť invalidom na hlavu, hlavne v určitých regiónoch, potom celý deň vysedávať na námestí a takto aj svojím spôsobom provokovať ľudí a keď dovysedávajú na námestí, tak sadnú do starých bavorákov a idú domov. Toto je, žiaľ, to som si nevymyslel, to sú fakty. A otázka stojí, že ako sa vie štát, ako sa vedia oficiálne orgány k tomu postaviť, že či to vedia, alebo nevedia riešiť.
No, v zmysle aj starých dobrých tradícií tejto krajiny, to v zásade, viete, jak sa to rieši? Asi takto. Keď je niekto uznaný ako chorý na hlavu, tak ten, kto to zistí, je povinný to poslať na políciu do piatich dní, myslím. To je ale pre políciu len podnet. To nie je, nemá to pre ňu váhu. Ja nebudem odborný, používať odborné výrazy, budem používať tak, aby sa tomu dalo rozumieť. Čiže je to len podnet pre políciu, aby konala, ktorá koná spôsobom, že túto osobu preskúša o psychickej spôsobilosti podľa cestného zákona. Čiže bude nariadené ďalšie preskúmanie podľa cestného zákona, že či je, resp. nie je spôsobilý. Čiže ľahko sa môže stať a môj predpoklad je, že sa to stáva, že to jeden posudkový lekár uzná, že niekoho stav je naozaj tak zúfalý, hej, teda v úvodzovkách, že si zaslúži plný invalidný na hlavu, tak tento plný invalidný musí ísť ešte na ďalšie vyšetrenie, ktoré už robí polícia pre potreby cestného zákona a tam tento človek, samozrejme, už si dáva pozor, aby toho mešuge nehral, a zistí, že, teda policajný orgán zistí, že nie je problém, aby bol naďalej držiteľom občianskeho preukazu. Čiže prípadne si to nazvite, čo to je. Podľa mňa je to absurdita par excellence, hej? Čiže na jednej strane je niekto invalid preto a berie invalidný dôchodok, že je, a sú prípady, kde je to naozaj, že údajne, hej, to nie sú, nedajboh, aby ma niekto, voči skutočným nechcem pol slova povedať, ale, žiaľ, stalo sa to módou. Čiže na jednej strane má papier, že berie invalidný dôchodok, a na druhej strane stále vidíte, v zmysle starej dobrej tradície v tejto krajine je, zdá sa, legálne držiteľom aj vodičského preukazu. Podľa mňa to je absurdita ako vyšitá. Podľa mňa je to vec na legislatívne riešenie. Ak by prípadne na tom niekomu záležalo, dávam do pozornosti.
Druhé, čo som sa pýtal, ja som rád, že to bolo potvrdené, že či pri spáchaní trestného činu, zjednodušene znova to, že niekoho chytia opitého šoférovať, nafúka nad 1 promile, to znamená, spáchal trestný čin, či sa toto posudzuje aj ako dôvod na odobranie zbrojného preukazu za predpokladu, že ten, kto tento trestný čin spáchal, je jeho držiteľom. Som rád, som naozaj rád, že mi ministerstvo potvrdilo, že áno, hej. Čiže všetci tí, ktorí boli právoplatne odsúdení za ohrozovanie pod vplyvom návykovej látky, tak sa ten paragraf volá, tak sekundárnym dôsledkom tohto ich spanilého činu je alebo malo by byť odobratie zbrojného preukazu za predpokladu, že si jeho držiteľom.
Avšak nie som spokojný s odpoveďou v tom, lebo pán minister hovorí a tam budem cizelovať potom, budem chcieť lepšiu odpoveď, je tam aj tabuľka, ktorá hovorí, že v koľkých prípadoch došlo k odobratiu zbrojného preukazu, ale definuje sa tak filigrantsky, že pre dôvod stratenia spôsobilosti. Tam môže byť zahrnuté všetko. To znamená, niekto, ja neviem čo, niečo ukradne alebo niečo urobí úplne niečo iné, nesúvisiace, tiež stratí tú bezúhonnosť, hej? Čiže mne táto tabuľka nestačí, ktorá hovorí, že približne, koho by to zaujímalo, za rok 2013 päťdesiatim ľuďom bol odobratý zbrojný preukaz, ale bol odobratý 50 ľuďom na Slovensku zbrojný preukaz zato, že stratili tú podmienku bezúhonnosti. Ale stratiť podmienku bezúhonnosti môžte v zásade za iks dôvodov, hej? Mňa naozaj pre potreby tohto zaujíma, koľkým bolo, teda tento paragraf bezúhonnosti, ale tá bezúhonnosť pre to porušenie zákona, to znamená vedenie vozidla pod vplyvom návykovej látky.
Ja nebudem tu sa hrať na nejakého tohto konšpirátora, ja si myslím, že sa dozvieme niečo, že až tak prísne uplatňované to v týchto prípadoch nie je. Ja nechcem hovoriť, že pán minister naschvál odpovedal takto, ale, čiže tá cizelácia tej ešte jednej interpelácie bude v tom, aby sa to cizelovalo. Čiže z tohoto, konkrétne z toho dôvodu.
Potom som sa pýtal pána premiéra nešťastné to veci ohľadom dotácií. Nešťastné to veci ohľadom dotácií, vždycky to pálilo, zdá sa, že vždycky páliť to bude, len niekto má, ako sa hovorí, pána boha pri sebe, niekto už nemá, hej? Čiže niekde to dávajú nadivoko, niekde sa aspoň trošku držia nejakých pravidiel.
Prvá interpelácia bola v tom, že či je dobré, že sa dáva, alebo správne, alebo dokonca legálne, interpelácia pánovi Magálovi, ktorý inú dotáciu, teda, že sa mu dala nová, ale inú dotáciu nevrátil, resp. tam to je, k tomu sa dostanem, že čo to vlastne je. Oni to volajú neoprávnená platba, to znamená, to je taký eufemizmus na to, že je to proste spis, podvodne urobené, ale volá sa to v žargóne Európskej únie neoprávnená platba. Či teda je normálne, že keď takto bola dokázateľne nejaká skutočnosť a napriek tomu prišla ďalšia dotácia.
Pán premiér mi odpovedal v tom zmysle, že tá komisia, ktorá to prideľovala, nemôže brať ako hodnoverné medializované informácie, no ak sa v trestnoprávnej rovine alebo v inom hodnovernom skúmaní preukážu podlžnosti žiadateľa voči štátu, bude úrad konať v súlade s povinnosťami, prijme všetky potrebné opatrenia.
Dovoľte uviesť, každý biedak, každý chudák, ktorý si chce napríklad podať žiadosť o splátkový kalendár v sociálke, možno aj preto, chudáčisko, že mu nezaplatil váš líbling Váhostav, tak musí doložiť papier, že má všetky podlžnosti voči štátu zaplatené. Každý biedak, každý chudák. Tak ich viete cepovať, tak ich viete preháňať, dvakrát, trikrát pre ten papier. Pre niekoho platí, pre niekoho neplatí, samozrejme.
Prosím vás pekne, pán premiér odpovedal, že teda nie sú hodnoverné, ja neviem teda, že či sú, alebo nie sú, pravdou je, že to v tlači prebehlo, pravdou je, že aj sú rozhodnutia. Čiže ak pán Magál dostal dotáciu na zriadenie recepčnej asi v tom hoteli, ktorý nevybudoval v auguste, myslím, koncom augusta podpisoval tú zmluvu, tak bolo rozhodnutie z novembra 2013 o neoprávnenej platbe. To je podľa mňa dosť dlhá doba, aby to aj, keby to aj v novinách nebolo a keby niekto, kto to posudzuje, že by to mal vyhodnocovať. Čiže ak v novembri 2013 bolo rozhodnutie, že platba bola neoprávnená, že má povinnosť vrátiť, dokonca existuje, ja som si to vyznačil, nariadenie Komisie 65/2011, že ten žiadateľ sa vylúči pre ďalší ten rok a nasledujúci rok z konaní o pridelení dotácií. Čiže pozná, hej, čiže ten systém to pozná, že sú, však vždycky sú. Otázka je, že či si ich pustíte k telu, alebo nepustíte. Nuž tak tento problém bol široko, nieže bol široko medializovaný, existovalo rozhodnutie. V čase predtým, ako bola podpísaná zmluva, bolo vznesené trestné stíhanie konkrétne pre manipuláciu, neviem, jak sa volá ten paragraf.
Podľa mňa to sú dosť hodnoverné informácie, aj keby to nebolo v Katolíckych novinách alebo ja neviem už v akých novinách, tak je to podľa mňa dosť, súbor dosť informácií, ktoré by mal niekomu dať červené svetielko a povedať, tak skúste prípadne iného žiadateľa. Nehnevajte sa, ak chcete nastavovať hruď za tento prípad, nech sa páči. Pre ľudí to hovorím, keď pôjdete, keď sa vám stane, však komu by sa nestalo, že proste sa dostanete k omeškaniu a budete mať nejaký problém, nezaplatia vám, tak vás budú cvičiť, jak špinavú handru vás budú hádzať. Nemáte zaplatené, nezaplať, všetko máte v poriadku. Keď nemáte, nezľutuje sa nad vami ani vrátnik. Tu vidíte, tú sú rovní a rovnejší. Nech sa páči, konkrétny prípad, pán premiér nemá s tým problém.
Druhý, samozrejme, tých prípadov je strašne veľa, ale ten druhý prípad, ktorý stojí za zmienku, bol povestný exekútor Krutý. Že či teda je politicky správne, či to je vôbec správne v rámci programu pre podporu zamestnávania mladých ľudí do 29 rokov prideliť dotáciu exekútorovi Krutému. To by jeden neuveril! Ja som to tu nie raz, nie dvakrát hovoril ako určitú hyperbolu, že vy by ste to teoreticky boli schopní. Ale ja som nevedel, že vy ste toho schopní! Pravdou je, že vy ste toho boli schopní. To znamená, to, čo sa mne javilo ako absurdita na úrovni fakt že absurdného divadla, tak sa nakoniec aj skutkom stalo, hej, že v auguste dostal doktor Krutý, ten Krutý, kvôli ktorému stotisíce ľudí sa trhá zo sna, ktorí majú zničený život dokázateľne, však o tom ešte budete počuť, to vás bude prenasledovať ako tieň, tak tento doktor Krutý, málo mu je toho, tej pozornosti a ochrany, čo si užíva, tak ešte aj dotáciu si vypýtal a dostal.
Otázka na pána premiéra bola, či to je správne. Prišla mi odpoveď, že súdny exekútor je oprávneným prijímateľom pomoci a bolo by diskriminačné, ak by mu pomoc po splnení všetkých zákonných podmienok nebola poskytnutá.
Vážení, moji zlatí, píšte, píšte z Hrašného, to tu minule pán Mihál povedal, to je taký salón, to keď išiel autom, salón Hrašné, možno aj niekde iný salón, nejaký, píšte, lebo vy môžte. Nebankovky, píšte na tie výbory! Ten úrad práce, ja neviem, kto tam dáva. Teraz budú mať peňazí toľko, nebudú to mať komu dať, píšte! Nie je problém. Každému, v zmysle tejto odpovede, nedáš exekútorovi pomaly, čo to je, trestný čin by sa niekto dopustil? Bolo by to diskriminačné, keby chudákovi Krutému nedali tu túto? No, hocijakú odpoveď by som si predstavoval. Táto ma prekvapila, i keď mňa už máločo dokáže prekvapiť. Čiže ponaučenie z toho je, vážení, žiadajte! Žiadajte na všeličo, na hocičo, neexistujú pravidlá. Keby vás, splníte všetky formálne náležitosti, ktoré máte, nemôžu vás vylúčiť, lebo by to bolo diskriminačné, lebo to neexistuje politika štátu, že čo chce, čo nechce podporovať. Všetci, čo splníte, čiže keď masážny erotický salón z Hrašného splní podmienky, podľa mňa sa to dá formálne splniť, tak dostane.
Tu minule pani Šedivcová pomaly až, až sa trhala z tej stoličky, tu vykrikovala, že kto všetko by si tiež zaslúžil, predavačka, neviem už ani, čo všetko tam splietala, chúďa. To každému dajte, nech sa páči! Neexistujú pravidlá, keby ste náhodou niekomu nedali, je to podľa odpovede pána premiéra diskriminačné.
Vážená pani predsedajúca, teda ak dovolíte, tak vyjadrujem nespokojnosť s interpeláciami označenými číslom 18, 19, 20, 21. Ďakujem pekne.

Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, osobitne si dovolím osloviť pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky Vážneho, pretože zastupuje pána predsedu vlády Roberta Fica, ktorému je adresovaná moja interpelácia. Dovolím si také isté menovité oslovenie venovať aj pánovi ministrovi Borecovi, ktorý tu dnes zastupuje pána ministra Jahnátka. Aj keď interpelácia nie je venovaná pánovi Jahnátkovi, ale nepriamo sa ho dotýka, a preto oceňujem, že práve tiež je tu. Ešte skôr, ako ju prečítam, chcel by som len dať do pozornosti našu diskusiu doobeda, keď sme pomerne úporne diskutovali o niekoľkých miliónoch eur, ktoré sú a zrejme aj dlhšie zostanú predmetom naplnenia požiadaviek tretieho sektora z pohľadu asignácie dane. Tá čiastka napriek tomu, že vysoká? Nevysoká? Osem miliónov? Je to vec pohľadu, samozrejme. Pán Kažimír ju považoval za kvapku v mori. Ľudia, pre ktorých je tretí sektor veľmi blízky, ju považujú za obrovskú. Spomínam to len z jednoduchého dôvodu, že v tejto mojej interpelácii na pána predsedu vlády Slovenskej republiky sa skrýva, keby sme to nazvali, že to je taká krížovka, istá odpoveď, istý rébus, ako pomôcť s ôsmimi miliónmi – a možno aj tých miliónov by mohlo byť o niečo viacej – práve tretiemu sektoru. Nuž, čujme.
Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, dňa 8. júla 2014 som interpeloval vo veci verejného obstarávania výkonu odvozu dreva v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka. Jeho odpoveď z 24. júla 2014 ma znepokojila. Odpoveď pána ministra totiž potvrdzuje, že víťazi verejného obstarávania vykonávajú odvoz dreva výrazne drahšie ako doterajší prepravcovia. Číselné údaje vylučujú akýkoľvek iný záver ako ten, že víťazi, nepochopiteľne, no nespochybniteľne, uspeli s jednotkovou cenou prepravy, ktorá je o 49 % vyššia ako skutočnosť v roku 2013, respektíve o 40 % vyššia ako skutočná cena dosiahnutá v období január až máj tohto roku. Teda predtým, ako začali odvoz vykonávať noví víťazi. V takomto verejnom obstarávaní nemožno vidieť nič iné ako hrubé poškodenie záujmov občanov Slovenskej republiky.
Tu vkladám takú malú vsuvku. Vážený pán premiér, určite by sme dnes ani vy, ani ja neuzatvorili na najbližší rok zmluvu na nákup benzínu za 2,10 eura za liter, keď je jeho súčasná trhová cena zhruba 1,40. Ak by sme tak predsi len urobili, vyvolalo by to oprávnené otázky o našej kompetentnosti. Napriek tomu niečo veľmi podobné štátny podnik urobil. Prečo? Dovolím si vás najprv upozorniť na vedľajší fakt, že zorganizovaním verejného obstarávania s takýmto škodlivým výsledkom bola poverená súkromná firma, ktorej podnik za to zaplatil 23-tisíc eur. Je to veľmi podozrivý postup, pretože podnik má na účel verejného obstarávania vytvorený vlastný odbor s vyškolenými špecialistami. Argumentácia pána ministra Jahnátka, ktorý to zdôvodňuje tým, že od vlastných zamestnancov podnik predsi nemôže vymáhať náhradu prípadne spôsobenej škody a od externej firmy áno, je podľa mňa úbohá. Hrubo totiž dehonestuje špecializovaných odborných pracovníkov podniku, ktorým takto bezdôvodne vyslovuje a priori nedôveru. No a ak sa pán minister obáva škôd, tak mu zrejme uniká, že práve podporou takéhoto postupu spôsobuje štátu škodu. Veď zaplatiť zbytočne externému dodávateľovi 23-tisíc eur za niečo, za čo sú platení vlastní štátni zamestnanci, sa posúdiť inak ako škoda ani nedá.
Tu si dovolím druhú poznámku a dovolím si poznamenať, že takáto argumentácia nie je u pána ministra Jahnátka výnimočná. Niečo podobné, no v opačnom garde, preukázal už pred časom, keď Národnému lesníckemu centru vo Zvolene osobne nariadil dopracovať vlastnými zamestnancami nefunkčný forestportál, to je softvér, za ktorý však už pred tým súkromná dodávateľská firma zinkasovala státisíce eur. Ide o ten známy prípad kontrolórky Ľubice Lapinovej, ktorá na to upozornila, za čo sa jej dostala tá tradičná, štandardná odmena: Pri najbližšej možnej príležitosti sa stala pre svojho zamestnávateľa prebytočnou.
No poďme však k podstate. To bola ozaj odbočka, pretože tých zbytočne zaplatených 23-tisíc eur je naozaj len kvapkou v mori nehospodárnosti. Rozsah obludnosti predmetného verejného obstarávania sa ukáže zreteľne vtedy, keď si pripomenieme, že podnik, teda štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vozí cudzími prepravcami ročne približne 2 mil. kubíkov dreva, teda za 4 roky, ku ktorým sa predmetné verejné obstarávanie viaže, za tie 4 roky odvezie približne 8 mil. kubíkov dreva. Ak teda týmto množstvom prenásobíme cenový rozdiel, ktorý podivným obstarávaním získali noví to víťazi, zistíme, že oproti doterajším cenám, ktoré platili reálne až do mája tohto roku, podnik zaplatí, pokiaľ to takto bude bežať tie 4 roky, o neuveriteľných 14 až 17 mil. eur viac! Preto som hovoril o tých 8 miliónoch, ktorým sme sa venovali možno tri hodiny, ako ich proste nájsť. Jeden malý výkon, jedno skoro zabudnuté verejné obstarávanie.
Upozorňujem, to nie sú údaje kdesi z pokútnych alebo tajných fondov. Na túto interpeláciu čerpám jedine zo zdrojov odpovede na moju prvú interpeláciu, ktorú mi poslal pán minister Jahnátek. Opakujem, že tieto údaje, ktoré devastujú nielen financie podniku, ale aj vieru jeho zamestnancov v elementárnu slušnosť, možno naozaj nespochybniteľne vyčítať z odpovede, ktorú máme oficiálne zaprotokolovanú.
Nuž, vážený pán predseda vlády, reálna nádej tejto interpelácie, lebo o to mi hlavne tu ide, spočíva v tom, že zmluvy, ktoré vyplynuli z takéhoto nečestného verejného obstarávania, sa začali plniť len v máji tohto roka, a tak najväčším škodám môžeme spoločne ešte zabrániť. Preto si vás touto interpeláciou dovolím požiadať o niekoľko vecí.
Po prvé, o bezodkladné zastavenie platnosti zmlúv, ktoré vzišli z tohto nečestného verejného obstarávania.
Po druhé, prešetrenie okolností zosnovania tohto nečestného verejného obstarávania. Neviem, kde idú tie nitky, verte tomu, že to nie je zosnované na podniku.
Za tretie, prosím vás o zváženie zotrvania Ľubomíra Jahnátka vo funkcii ministra, pretože jeho obhajovanie takéhoto nečestného verejného obstarávania je v hrubom rozpore s povinnosťami riadneho hospodára na verejnom úseku štátnej správy. Minister Ľubomír Jahnátek bol už dávnejšie usvedčený ako zdroj šírenia tzv. komjatického vírusu a toto je len ďalší z jeho prejavov, ktoré ohrozujú morálne zdravie tejto spoločnosti.
Po štvrté, vážený pán predseda vlády, žiadam vás o vyvodenie zodpovednosti konkrétnych osôb za zosnovanie takéhoto naozaj nečestného verejného obstarávania.
A po piate, žiadam vás aj o zosobnenie škôd, ktoré v dôsledku tohto nečestného verejného obstarávania štátu už vznikli.
Vážený pán premiér, udalosti, ktoré vás žiadam touto interpeláciou prerušiť a zastaviť, sú naozaj, odpusťte mi za ten výraz, drzým rozkrádaním majetku všetkých občanov, samozrejme, s výnimkou tých, ktorí nečestnú súťaž vyhrali. Pri najbohatšom štátnom podniku ide o systémový jav, na ktorý som vás upozornil už v roku 2009. Pripomínam vám, že ste vtedy aj na môj podnet natrvalo pozastavili zločinnú pôžičku, ktorá mala štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky byť poskytnutá a ktorej účelom bolo spôsobiť štátu v podstate škodu vo výške 67 miliónov eur. Chvalabohu, vtedy ste ju naozaj v poslednej chvíli zastavili. Stáli sme pred Úradom vlády. Rovnako vám pripomínam, že ďalšie mnohomiliónové škody spôsobené štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorým sa nám už nepodarilo zabrániť, sú dodnes predmetom vyšetrovania.
No ale do tretice, a to by som chcel zdôrazniť najviac, si vám, vážený pán premiér, dovolím pripomenúť slová, ktoré ste vyslovili 1. júla 2009. Citujem: "Dajme štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky právnu formu, ktorá zdôrazní jeho postavenie a ktorá bude minimalizovať akékoľvek podozrenia z nehospodárneho nakladania alebo z toho, že podnik nefunguje hospodársky tak, ako by fungovať mal. Hlásim sa k tomu, že treba zmeniť štruktúru riadenia Lesov Slovenskej republiky ako takých a nájsť pre ne nový model." Koniec citácie pána premiéra z 1. júla 2009.
Vážený pán premiér, hlásite sa k tomu aj dnes? Ak áno, tak treba v tejto veci niečo už aj urobiť, lebo vaše slová sa dodnes nenaplnili a účelové nečestné verejné obstarávania, na ktoré vás touto interpeláciou upozorňujem, sú toho priamym dôsledkom. Je čas vaše slová naplniť, a to prijatím osobitného zákona o štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorý som už viackrát predložil na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky, prípadne iným obdobným zákonom vypracovaným vo vašej vláde. V opačnom prípade bude pokušenie tunelovať štát pomocou najbohatšieho a zároveň jedného z posledných štátnych podnikov dostatočne veľké na to, aby sa v okrádaní občanov pokračovalo. (Zmĺknutie rečníka pre hluk v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, poprosím vás!

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem.
Vážený pán premiér, keď som vás kedysi pred rokmi žiadal, a to ako radový lesník, o riešenie situácie v podniku Lesy Slovenskej republiky, nasmerovali ste ma vtedy na svojich ministrov. Raz to bol pán Becík, potom to bol pán Chovan, ale ani jeden z tých nemal, resp. nesmel mať záujem niečo naozaj zmeniť. Ich úlohy boli totižto úplne iné. Prosím vás preto, aby ste ma dnes s touto interpeláciou neodkazovali na pána ministra Jahnátka, obávam sa, že by to dopadlo úplne rovnako. Je čas, aby ste sa vy sám, vážený pán premiér, pozreli pravde do očí a konečne sa rozhodli svoje slová z 1. júla 2009 naplniť, lebo ako vidíte, dobiehajú vás. Ak máte naozaj záujem pomôcť vlajkovej lodi slovenského lesníctva, ktorou štátny podnik Lesy Slovenskej republiky vskutku je a ktorou aj musí ostať, máte k tomu v tejto chvíli opäť jedinečnú príležitosť. Ak sa ju rozhodnete skutočne využiť, vedzte, že v tomto podniku nájdete stovky čestných ľudí, ktorí vám v tom určite radi pomôžu. No veľmi pravdepodobne tam nenájdete ani jedného, ktorý by sa nečestnému verejnému obstarávaniu, o ktorom v tejto interpelácii hovorím a ktorého idea nevznikla na tomto podniku, hlásil. Som presvedčený, vážený pán premiér, že mi naozaj rozumiete. Ďakujem, s úctou Ján Mičovský.
Odovzdám písomne. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, vážení členovia vlády, dovoľte, aby som predniesol interpeláciu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na ministra životného prostredia pána Petra Žigu vo veci skládky odpadov a stavby betonárne v Čadci na Podzávoze.
Vážený pán minister, v súlade s § 129 a nasledujúcich zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky dovoľujem si vám predložiť nasledovnú interpeláciu. Týka sa dvoch vecí. Prvá otázka je v súvislosti so skládkou odpadov, druhá otázka v súvislosti s betonárňou.
Takže najskôr k skládke odpadov v Čadci v Podzávoze. Táto skládka sa nachádza v severnej časti katastrálneho územia Čadca, v lokalite Podzávoz. Lokalita susedí na severe s nesúvislou zástavbou južného okraja obce Svrčinovec. Skládka odpadov je situovaná medzi štátnou cestou 1/18 za riekou Čierňanka. Predmetná skládka je umiestnená v stavbe, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie a všetky ostatné povolenia, ktoré uvádzam v písomnom vyhotovení svojej interpelácie. Stavba bola skolaudovaná v roku 2003. Prevádzkovateľom skládky odpadov je obchodná spoločnosť Joko, ktorá je tiež identifikovaná v písomnom vyhotovení mojej interpelácie. Prevádzkovateľ vykonáva činnosti na základe príslušných rozhodnutí príslušných orgánov. Tak isto tieto rozhodnutia uvádzam v písomnom vyhotovení, nebudem ich teraz čítať.
Teraz k samotnej podstate mojej interpelácie.
1. V zmysle záväzných podmienok integrovaného povolenia bol prevádzkovateľ skládky povinný odsúhlasiť zmenu skladby drevín a stromov so štátnou správou ochrany prírody a krajiny Obvodného úradu životného prostredia v Čadci, aby sa mohla realizovať výsadba drevín v najbližšom vhodnom vegetačnom období. Čiže prvý problém je to, že ak ste tam niektorí boli, tak skládka je umiestnená v tesnej blízkosti rodinných domov a obyvatelia, ktorí žijú v tesnej blízkosti skládky, požadujú už dlhé roky, aby medzi ich domami a skládkou bola vybudovaná alebo vysadená ochranná zeleň, ktorá by aspoň čiastočne zmiernila tie negatívne následky, ktoré prináša život v blízkosti skládky komunálneho odpadu. Uvedená podmienka vyvstala z toho, že prevádzkovateľ si nesplnil povinnosti, ktoré mu v tejto oblasti vyplývali zo stavebného povolenia vydaného v roku 2000. Základným účelom plánovanej ochrannej zelene je zabrániť negatívnym vplyvom v obytných zónach v blízkosti skládky. Podľa aktuálnych informácií nie je ochranná zeleň v areáli skládky až do dnešného dňa vysadená, čím je značne sťažený spôsob života obyvateľov z priľahlých častí.
2. V zmysle ďalších zmien a doplnkov integrovaného povolenia bolo vydané rozhodnutie, ktorého číslo opäť uvádzam, ktoré je stavebným povolením pre stavbu, zakrytie a rekultiváciu skládky 1.kazeta Čadca Podzávoz. V predmetnom rozhodnutí bol prevádzkovateľ zaviazaný vybudovať za stanovených podmienok kryciu a rekultivačnú vrstvu na prvú kazetu. Aj napriek tomu však do dnešného dňa svoju povinnosť nesplnil, čím značne obmedzuje kvalitu života obyvateľov z priľahlých častí. Podľa aktuálnych informácií, naopak, v tejto časti skládky naďalej manipuluje s odpadom.
3. Prevádzkovateľ skládky nad rámec integrovaného povolenia postavil a využíva v areáli skládky viaceré priemyselné brány. Okrem dvoch pôvodne plánovaných a schválených brán, z ktorých jedna bola určená na prechod k sedimentačným nádržiam a tá druhá na prechod k váhe, sa v areáli skládky nachádzajú aj ďalšie brány. Tieto brány umožňujú aj prechod iných mechanizmov, ktoré do areálu skládky vstupujú v rozpore so zákonom. Vzniknutý stav veľmi ťažko vnímajú obyvatelia okolitých obytných zón, ktorí sú dotknutí prevádzkovaním skládky. Neplnenie zákonom stanovených povinností zo strany prevádzkovateľa skládky im značne komplikuje úroveň ich života. Absencia ochrannej zelene a nedostatočné zakrytie skládky má za následok nielen zníženú kvalitu životného prostredia v okolí skládky, ale má dopad aj na kultúrnu a spoločenskú úroveň ich bývania. Neustála činnosť prevádzkovateľa prebiehajúca aj v častiach skládky, ktorá mala byť uzavretá, či viac neoprávnených mechanizmov do areálu skládky tento negatívny pocit len umocňujú.
V súvislosti s načrtnutou situáciou vás zdvorilo žiadam o odpoveď na nasledujúce otázky:
Plní si majiteľ pozemkov v blízkosti skládky a prevádzkovateľ skládky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z príslušných predpisov na úseku životného prostredia a ku ktorým bol zaviazaný v rozhodnutiach orgánov verejnej správy?
Prečo prevádzkovateľ skládky do dnešného dňa nevysadil ochrannú zeleň v areáli skládky?
Je možné, aby prevádzkovateľ skládky v rozpore s integrovaným povolením využíval na vstup do skládky aj neschválené brány?
Dokedy je prevádzkovateľ skládky povinný rekultivovať a uzavrieť prvú kazetu skládky?
Majú obyvatelia z okolitých obytných zón požadovať náhradu škody či primerané zadosťučinenie za konanie, resp. nekonanie od prevádzkovateľa skládky?
Môžete, vážený pán minister, v uvedenej veci nariadiť hĺbkovú kontrolu, ktorá by jednoznačne zhodnotila aktuálny stav?
To je otázka skládky komunálneho odpadu.
Druhá otázka smeruje k betonárni. Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný orgán ochrany ovzdušia rozhodnutím, ktorého údaje sú uvedené v písomnom vyhotovení interpelácie, vydal súhlas na inštaláciu technologického celku betonárne ELBA EBCD 105. Uvedené rozhodnutie vydal na základe žiadosti prevádzkovateľa zdroja Zeda Beton z Bratislavy, ktorý požiadal o vydanie súhlasu na inštaláciu technologického celku patriaceho do kategórie stredných zdrojov betonáreň ELBA EBCD 105, ktorý má byť umiestnený v areáli skládky komunálneho odpadu v Čadci na Podzávoze. V žiadosti prevádzkovateľ priložil projektovú dokumentáciu a technickú správu vypracovanú spoločnosťou Elteksin Bratislava a odborný posudok, ktorého identifikačné údaje rovnako uvádzam v písomnom vyhotovení. Po preskúmaní údajov z predloženej žiadosti Okresný úrad Čadca, odbor starostlivosti o životné prostredie dospel k záveru, že navrhované riešenie zdroja znečisťovania ovzdušia zodpovedá možnostiam najlepšej dostupnej techniky a je reálny predpoklad, že zdroj bude spĺňať emisné limity ustanovené vo vyhláške, ako aj ostatné podmienky a kritériá vyplývajúce z právnych predpisov ochrany ovzdušia, ktoré sú nevyhnutné na inštaláciu technologického celku patriaceho do kategórie stredných zdrojov a jeho následnú prevádzku.
V zmysle § 17 ods. 1 písm. f) zákona o ovzduší súhlas orgánu ochrany ovzdušia je potrebný na inštaláciu technologických celkov patriacich do kategórie veľkých zdrojov, stredných zdrojov alebo malých zdrojov na ich zmeny a na ich prevádzku, ak ich povoľovanie nepodlieha stavebnému konaniu. Podľa údajov verejne dostupných na webovom sídle firmy Dalibor Petr IPEX, ktorá je dílerom nemeckej spoločnosti ELBA, patrí táto konkrétna betonáreň ELBA EBCD 105 do kategórie stacionárnych betonární s výstupnou kapacitou betónu vyššou ako 114 metrov kubických za hodinu. 114 kubíkov betónu za hodinu. Aj z ďalších technických parametrov a detailných špecifikácií, ktoré sú verejne dostupné, možno vyvodiť, že inštalácia stacionárnej betonárne ELBA EBCD 105 by mala podliehať stavebnému konaniu v zmysle zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a vzhľadom k potencionálnej výrobnej kapacite betonárne by mala podliehať aj posudzovaniu vplyvov na životné prostredie v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov. Obdobne neboli v súvislosti s inštaláciou stacionárnej betonárne splnené podmienky zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorými sa určujú podmienky vykonávania činnosti v prevádzkach. Nakoľko mi je dodnes známe, v súvislosti s inštaláciou technologického celku betonárne ELBA EBCD 105 v Čadci na Podzávoze do dnešného dňa neprebehlo správne konanie v zmysle vyššie uvedených predpisov, pričom prevádzkovateľ skládky ani staviteľ betonárne do dnešného dňa nepožiadali v zmysle platných právnych predpisov o povolenie stavebných prác v areáli skládky.
Na základe zistených skutočností však možno konštatovať, že v súčasnosti sú v areáli skládky realizované terénne úpravy, ako aj stavebná činnosť súvisiaca s inštaláciou betonárne. Tieto stavebné práce prebiehajú aj napriek odporu miestnych obyvateľov bývajúcich v blízkosti areálu skládky, pričom existuje dôvodné podozrenie, že konanie zainteresovaných subjektov je v rozpore s právnymi predpismi, ako aj doteraz vydanými rozhodnutiami orgánov verejnej správy.
V súvislosti s načrtnutou situáciou vás zdvorilo, pán minister, žiadam o odpoveď na nasledujúce otázky:
Je konanie zainteresovaných subjektov, teda majiteľa pozemkov v blízkosti skládky, prevádzkovateľa skládky, staviteľa betonárne, súvisiace so stavebnými prácami na betonárke v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky?
Konali príslušné orgány verejnej správy na úseku životného prostredia pri vydávaní rozhodnutia s náležitou odbornou starostlivosťou a v súlade s platnými právnymi predpismi?
Vzťahuje sa § 17 ods. 1 písmeno f) zákona o ovzduší aj na vybudovanie betonárne ELBA EBCD 105, resp. obdobných zariadení alebo je potrebné stavebné povolenie?
Vopred ďakujem, vážený pán minister, za vašu odpoveď.
Chcem len doplniť, že ak niekto pôjdete cez Čadcu, tak môžete vidieť, v akej tesnej blízkosti sú rodinné domy od skládky komunálneho odpadu. Ani nepoznám takýto prípad inde na Slovensku. Napriek tomu tí ľudia akceptovali, že žijú v blízkosti skládky, len požadujú, aby boli splnené ich všetky zákonné požiadavky, teda aby skládka bola oddelená ochrannou zeleňou, aby boli uzavreté kazety rekultivované, aby sa nepoužívali na ďalšiu činnosť a navyše, aby sa na skládke neprevádzkovala betonáreň, ktorá súvisí s výstavbou diaľnice D3, čo, samozrejme, ja vítam. Vítam výstavbu diaľnice D3, ale aj investor, aj dodávateľ stavby musia hľadať také riešenie, ktoré eliminuje všetky negatívne dôsledky na obyvateľov, ktorí žijú v týchto častiach.
Ja chcem preto, vážený pán minister, požiadať, aby ste sa pozreli na tento problém, aby ste požiadali všetky orgány štátnej správy, aby pri konaní, pri kontrolách, pri všetkých svojich krokoch brali ohľad aj na ľudí, ktorí žijú v blízkosti skládky komunálnych odpadov a aby sa ich oprávnené záujmy zobrali do úvahy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení členovia vlády, dámy a páni, v poslednom období som sa obrátil s interpeláciami na troch členov vlády. Dovolím si ich porade, teda chronologicky predniesť.
S prvou som sa obrátil na podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka a znie: "Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s jedným aktuálnym problémom. V súvislosti s vlnou odporu, ktorá sa vo vedeckej komunite a medzi zamestnancami Slovenskej akadémie vied zdvihla v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2015, ktorý nedávno schválila vláda Slovenskej republiky, sa často spomína aj neoprávnené zaradenie SAV do režimu reformy verejnej správy známej pod názvom ESO. To ma viedlo k tomu, že som si zbežne preštudoval materiály na stránke vami vedeného rezortu vnútra a zistil som, že na spomínanej stránke sa táto reforma a subjekty, ktorých sa týka, charakterizujú nasledovne, citujem: "Reforma ESO. Ministerstvo vnútra v súčinnosti s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy v zmysle programového vyhlásenia vlády na roky 2012 - 2016 realizuje zámery a ciele programu ESO (efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa). Ide o dosiaľ najväčšiu plánovanú reformu štátnej správy od roku 1989 a jej ambíciou je zefektívniť fungovanie, zabezpečiť kvalitu, transparentnosť a dostupnosť verejnej správy pre občana."
Potom som si pozrel, ako je na svojej stránke a v zákone definovaná SAV, a opäť citujem: "Slovenská akadémia vied je v zmysle zákona o SAV samosprávna vedecká inštitúcia Slovenskej republiky, ktorej činnosť je v súlade so zákonom č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied zameraná na rozvoj vedy, vzdelanosti, kultúry, ekonomiky a realizovaná prostredníctvom vedeckých špecializovaných a servisných organizácií. Svojím výskumom SAV vyvíja úsilie o rozvoj poznania v medzinárodnom kontexte s prihliadnutím na spoločenské potreby Slovenska." Čiže ani zmienka o tom, že by SAV tvorila súčasť verejnej alebo dokonca štátnej správy. Z toho mi logicky vyplývajú nasledujúce otázky, s ktorými som sa rozhodol na vás obrátiť.
1. Akceptujete skutočnosť, že SAV je v zmysle zákona samosprávna vedecká inštitúcia?
2. Je pravda, že na Slovenskú akadémiu vied sa vzťahuje režim reformy ESO?
3. Ak je odpoveď na predchádzajúce otázky kladná, ako sa dá táto skutočnosť vecne zdôvodniť, keď SAV v zmysle zákona 133/2002 Z. z . do kategórie verejnej správy ani štátnej správy celkom evidentne nepatrí?
4. Ako plánujete riešiť dilemu spojenú s vyššie uvedenou anomáliou?
S pozdravom Mikuláš Huba."
Aj druhá interpelácia sa týka rozpočtu Slovenskej akadémie vied, ale je adresovaná ešte kompetentnejšej osobe, a to podpredsedovi vlády a ministrovi financií pánovi Petrovi Kazimírovi, a znie. Citujem: "Na úvod mojej interpelácie mi dovoľte, vážený pán minister, zopár citátov.
Prvý citát: "V rámci daných možností bude zvyšovaný objem finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu so zameraním na posilnenie školstva, vedy a výskumu s cieľom zvýšenia ich kvality a efektivity." Programové vyhlásenie vlády SR, rok 2012.
Druhý citát: Čo sa týka financovania vedy a výskumu, Slovensko sa nachádza na chvoste Európskej únie. Voľne parafrázujem podľa Eurostatu.
Tretí citát: "Ak je katastrofálne nízky podiel HDP na financovaní vedy a výskumu, potom stav a vývoj výdavkov na SAV ako percento celkových výdavkov štátneho rozpočtu je na tom ešte podstatne horšie, keď ešte v roku 2008 tieto výdavky predstavovali 0,5 %, v roku 2014 - 0,38 % a návrh na rok 2015 predstavuje už len 0,3 %." Citujem zo štúdie kolegu Bahnu zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Tretí citát, pardón, štvrtý už v poradí: "Predsedníctvo SAV nesúhlasí s návrhom štátneho rozpočtu predloženým Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Podľa tohto návrhu rozpočet výdavkov SAV na rok 2015 predstavuje zatiaľ 50 520 775 eur, čo oproti roku 2014 znamená zníženie o 10 275 609 eur. Toto takmer 17-percentné krátenie rozpočtu SAV predstavuje v podstate likvidáciu SAV ako celku." Takto sa začína stanovisko predsedníctva SAV, asi najmiernejšie zo všetkých stanovísk, ktoré v uplynulých dňoch a týždňoch vzišli z prostredia tejto našej najdôležitejšej vedeckej inštitúcie. Ak by ste mali záujem o viac informácií, dá sa kliknúť na www.sav.sk.
Vo všetkých akademických stanoviskách a vyhláseniach sa ako refrén opakuje, že navrhnutý a vládou schválený rozpočet na budúci rok je pre SAV likvidačný. Z toho mi logicky vyplýva niekoľko otázok na vás, vážený pán minister financií, keďže vy a vami vedený rezort ste za návrh rozpočtu zodpovedný.
1. Prečo ste pripravili, predložili a vo vláde schválili taký návrh rozpočtu, ktorý sa v akademických kruhoch považuje vo všeobecnosti za likvidačný?
2. Ako je takýto prístup k financovaniu najvýznamnejšej vedeckej ustanovizne na Slovensku v súlade s programovým vyhlásením vlády?
3. Predpokladá sa výrazné navýšenie vládou schváleného rozpočtu, konkrétne rozpočtovej kapitoly SAV v Národnej rade Slovenskej republiky?
4. Aké systémové kroky má ministerstvo financií a vláda Slovenskej republiky pripravené na odvrátenie kolapsu financovania vedeckovýskumných inštitúcií na Slovensku vrátane inštitucionálneho zabezpečenia základného výskumu?
Vopred vám ďakujem za vaše konštruktívne odpovede. S pozdravom Mikuláš Huba."
A tá posledná interpelácia adresovaná tu prítomnému pánovi ministrovi kultúry Marekovi Maďaričovi je zároveň aj najstručnejšia. Znie: "Vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa na vás prostredníctvom interpelácie obrátil s niekoľkými otázkami týkajúcimi sa kontroverznej výstavby garáží v areáli národnej kultúrnej pamiatky Bratislavského hradu.
1. Je podľa vás a vami vedeného ministerstva kultúry adekvátne považovať túto aktivitu za súčasť rekonštrukcie Bratislavského hradu?
2. Zaujalo ministerstvo kultúry Slovenskej republiky oficiálne stanovisko k tejto aktivite? Ak áno, tak aké?
3. Aké je oficiálne stanovisko Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorého je váš rezort zriaďovateľom, k tejto aktivite?
4. Kto konkrétne, menovite inštitúcia a osoba, sú garantami toho, že pri vyššie uvedenej investičnej aktivite nedôjde k poškodeniu alebo ohrozeniu tamojších archeologických nálezov?
Za vaše konkrétne a konštruktívne odpovede na moje otázky vám vopred ďakujem. S pozdravom" a tak ďalej.
Ďakujem aj vám.