39. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, rád by som sa vyjadril k téme zavedenia registračných pokladníc pre lekárov, pretože tu nikto nehovorí o tom, že ak vydá ambulancia dve potvrdenia povedzme za vodičský preukaz, že toto treba rýchlo zaevidovať a zdaniť. Ale predsa tu máme skupiny alebo neskutočné množstvo privátnych súkromných ambulancií, rôznych súkromných zdravotných stredísk, súkromných stomatológov a tak ďalej, kde jednoducho sú tie obraty ďaleko, ďaleko väčšie. Mnohí z nás tam nechávame desiatky až stovky eur a tieto financie sú veľakrát mimo oficiálneho účtovníctva, to znamená, dochádza tým pádom k daňovým únikom. A preto ja vítam túto iniciatívu a pokladám zavedenie registračných pokladníc do privátnych ambulancií za celkom prirodzenú a správnu vec.
Nehovoriac o tom, že mnohí lekári, a to sám iste dobre viete, robia nákladné úkony v štátnych zariadeniach, napríklad náročnú operáciu vykonajú v štátnom zariadení, pretože, samozrejme, prístroje, celá tá operácia, to sú obrovské náklady, ale doliečenie prebieha už v privátnej ambulancii toho daného lekára, povedzme toho operatéra, kde už ten pacient jednoducho platí keš tomu danému lekárovi. To znamená operácia alebo iný úkon v štátnom zariadení, doliečenie v privátnom. A toto všetko je rozumné, že sa jednoducho podchytí cez registračné pokladnice. Takže znovu opakujem, pokladám to za veľmi dobrú iniciatívu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Novotný, ďakujem, že ste priniesli trošku iný pohľad na tento predložený zákon. A tak, ako je už tuná zvykom, SMER vždycky prichádza s riešeniami dôsledkov. Nie s riešením príčin a odstránenia týchto príčin, ale už len s riešením dôsledkov. A tuná koniec koncov aj kolega Duchoň to potvrdil, vznikli súkromné ambulancie. No prečo vznikli súkromné ambulancie? No pretože tie štátne akosi sa nevedeli vymotať z toho, aby poskytovali kvalitné služby za zdravotné odvody, ktoré odvádzajú úplne všetci občania na Slovensku. Úplne všetci občania odvádzajú odvody do zdravotných poisťovní, z ktorých by mali byť platené služby v zdravotníctve a občania by tým pádom nemali prečo platiť za zdravotné služby.
Tak potom zrušme buď zdravotné odvody a každý si bude platiť sám, alebo urobme takú nápravu, aby sa nemuseli zavádzať vôbec registračné pokladnice do nejakých súkromných ambulancií. Štát sa mal už dávno postarať o to, aby štát poskytoval kvalitnú zdravotnú starostlivosť a nemuseli lekári sa uchyľovať k tomu, že keď mu nestačí prax alebo zárobok v štátnom zariadení, musel si urobiť súkromnú ambulanciu alebo odísť, teda začať podnikať, pretože sa mu to oplatí omnoho viacej.
Veľa ľudí je naozaj na Slovensku nahnevaných na to, a najmä teda dôchodcov, ktorí prídu len do zdravotníckeho zariadenia, potrebujú si dať vykonať nejaký zdravotný úkon a v prvom rade zaplatia tam euríčko, tam päť euríčiek, tam desať euríčiek a potom im povedia, no viete, ale môžeme vás objednať až o tri mesiace, pretože teraz nemáme limity, teraz nemáme na to čas a toto nám zdravotná poisťovňa nepreplatí a podobne. Takže opäť riešenie dôsledkov, nie príčin.

Pán kolega, no, kopli ste si do vlády SMER-u, do Fica niekoľkokrát, ale to už asi je taký folklór a ja sa tak zamýšľam, že kedyže to naše zdravotníctvo začalo ísť dolu vodou. Vy by ste si to tak trošku mohol aj spomenúť. Nebolo to tým, že SDKÚ, SDK vždy v nejakých koalíciách, keď riadilo zdravotníctvo, nerozpredalo sa všetko, čo bolo lukratívne? Také hrozienka sa povyberali zo zdravotníctva, sa sprivatizovali, rozpredali a teraz to zdravotníctvo, ktoré je to najťažšie, aby liečilo ľudí, ostalo na štáte. Nepamätáte si to?
Ešte čo sa dalo, sa všetko rozmontovalo počas vašich vlád. Čo vám hovorí také niečo ako Veriteľ? To je náročné slovo a naozaj a to bol vynikajúci výmysel, keď ste vládli vy, taký Veriteľ. Ešte šťastie, že ste nejakú úľavu nežiadali pre tých, ktorí majú krátku pamäť, lebo by som si musel myslieť, že potrebujete aj vy nejakú tú úľavu.
Ďakujem.

No viete, začnem od konca. Pán poslanec Bublavý, môžte mať rôzny pohľad na to, kedy zdravotníctvo fungovalo lepšie, kedy fungovalo horšie. Je to váš pohľad, ja mám svoj pohľad zjavne odlišný od vášho, ale zhodou okolností ale príklad Veriteľ nebol veľmi dobrý. Veriteľ bol projekt, vďaka ktorému sa podarilo oddlžiť naše zdravotníctvo. Mimochodom, Najvyšší kontrolný úrad skontroloval celého Veriteľa a nenašiel žiadnu chybu. Je k tomu uznesenie vlády Roberta Fica. Môžem vám ho tu niekedy prečítať. A viete, čo je ešte dôležité? Nebol problém Veriteľ, ale zostatok Veriteľa, ktorý sa rozšafáril pred Vianocami roku 2006, keď bol ministrom pán Valentovič. To bola tá oftalmologická smršť. Raz vám o tom tu porozprávam. Možno, keď príde ten zdravotnícky zákon, aby ste vedeli, jak to bolo s tým Veriteľom.
Ale poďme k meritu veci. Viete, aby sme si dobre rozumeli. Ja chápem, že pán minister financií Kažimír chce zaviesť registračné pokladnice, lebo príjmové bločky sa akosi zle evidujú a vznikajú veľké daňové úniky. Ja s tým súhlasím. To, o čom som ale ja hovoril, je, že sme v tejto chvíli prichytili SMER in flagranti pri tom, ako priznal, že bezplatné zdravotníctvo, o ktorom rozpráva od roku 2006, nefunguje. Ľudia doplácajú v hotovosti stále viac.
A to druhé, čo som chcel povedať, je, že súhlasím aj s tým, čo hovoril pán poslanec Uhliarik. Viete, my môžme postupovať spôsobom, že v zákone zakážeme, za čo sa, alebo vymenujeme, za čo sa nesmú vyberať poplatky. Môžme určiť zoznam legitímnych poplatkov. Môžme zaviesť registračné pokladnice, ale stále neodstránime ten problém, že ľudia doplácajú stále viacej v hotovosti.

Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám v stručnosti uviedol Správu o činnosti prokuratúry za rok 2013.
Nie je mojím cieľom teraz tú správu čítať, citovať pasáže. Správu máte všetci. Myslím si, že tá správa je jasná, zrozumiteľná a údaje, ktoré o činnosti prokuratúry svedčia, sú všetky tam. Ja by som sa venoval len pár základným veciam, o ktorých si myslím, že je potrebné hovoriť.
Začal by som personálnym stavom prokuratúry, ktorý bol v roku 2013. V tomto roku bolo na prokuratúre celkom 973 funkčných miest prokurátorov. Z tohto počtu 973 nebolo vo výkone 65 prokurátorov, a to z viacerých dôvodov. Z dôvodov materských dovoleniek, ale aj z dôvodov, že niektorí majú prerušený výkon funkcie alebo pozastavený výkon funkcie. Prerušený výkon funkcie znamená, že boli pridelení na výkon do iných inštitútov, a pozastavený výkon funkcie znamená, že títo ľudia sú buď disciplinárne stíhaní, alebo sú stíhaní trestne. Okrem toho mal som v roku 2013 ďalších 26 prokurátorov, ktorí sú vo veku medzi 62 a 65 rokov. To znamená, že títo ľudia mi môžu zo dňa na deň odísť.
Summa summarum v roku 2013 zhruba 7 % prokurátorov v oblasti trestnej nevykonávalo funkciu z tých dôvodov, ktoré som uviedol. Možno sa vám zdá tento pohľad alebo toto číslo zanedbateľné. Čo však pre mňa zanedbateľné nie je a to sami uvidíte prečo. Pretože ak mi chýba 7 % prokurátorov vo výkone v trestnej oblasti a nápad nám v niektorých oblastiach stúpol o 11-tisíc vecí, tak sami viete, že tieto údaje sú potom veľmi pre mňa alarmujúce. S personálnym stavom...
Ešte len podotknem, že tento rok to je ešte horšie, pretože mám neobsadených 14 miest, 64 nie je vo výkone a ďalší prokurátori majú pozastavený výkon funkcie z dôvodu trestného stíhania alebo z dôvodu disciplinárnych opatrení.
Len pre vašu informáciu, trestne stíhaných prokurátorov je v súčasnej dobe celkom 7, z toho 2 sú stíhaní pre neúmerné prieťahy v trestnom konaní, ostatní sú stíhaní pre korupciu.
S týmto stavom alebo so stavom personálnym potom súvisí aj ďalšia oblasť, ktorá nie je moc populárna, a to sú údaje o prokurátoroch, ktorí sú buď trestne, alebo disciplinárne stíhaní. Zatiaľ čo v roku 2012 napadlo 5 vecí, kde boli prokurátori stíhaní disciplinárne, v roku 2013 to už bolo 17 vecí. Tento rok sme, už napadlo 18 vecí a to ešte nie je koniec roka. Okrem týchto 17 bolo v roku 2013 uložené ďalším 17 prokurátorom miernejšie disciplinárne opatrenie, a to napomenutie za porušovanie menej závažných skutočností.
Pokiaľ ide o samotnú činnosť prokuratúry, tak len niekoľko základných údajov z trestnej oblasti.
V roku 2013 na prokuratúre bolo zaevidovaných celkom nových 97 059 vecí a vybavených bolo 108 086 vecí. Sami vidíte, že tento nápad je enormný a prokurátori sú nadmerne zaťažení.
Pokiaľ ide, napríklad niekoľko údajov, o samotné podania, tak v roku 2013 napadlo na prokuratúru 73 580 podaní. To sú podnety a trestné oznámenia, čo predstavuje nárast oproti minulému roku o 11 777. Dokonca oproti roku 2011 to je o 13 673. Ja si myslím, že tento údaj nepotrebuje komentár. Priamo na Generálnu prokuratúru napadlo 5 454 podaní a priamo do rúk generálneho prokurátora za 5 mesiacov v roku 2013, čo som nastúpil ja, napadlo 920 vecí. Tento rok napadlo do mojich rúk 2 659 vecí. A to máme október. Takže ja si myslím, že uznáte, že tento nárast je enormný oproti predchádzajúcemu obdobiu. V roku 2013 bolo obídených celkom 57 675 osôb. Teda takisto nárast.
Pokiaľ ide o skladbu trestnej činnosti, ja tu uvediem len tie, ktoré si zaslúžia pozornosť.
Dlhodobo najväčší podiel na trestnej činnosti má trestná činnosť majetková, ktorá predstavuje 47,81 % z celkového počtu stíhaných osôb. Tu ide o nárast oproti roku 2012 o 884 osôb. Najčastejšie páchanými trestnými činmi v majetkovej trestnej činnosti sú trestné činy krádeže, sprenevery a podvodu.
Ďalšou trestnou činnosťou je trestná činnosť hospodárska, kde podľa štatistík nám vychádza, že táto trestná činnosť je zastúpená v celkovej trestnej činnosti 3 %. Tomu neverím ani ja a myslím, že neveríte tomu ani vy. Pretože keby táto trestná činnosť bola naozaj iba 3 % z celkovej, tak sa máme v tomto štáte určite lepšie. Na rozdiel od majetkovej, trestná činnosť hospodárska sa preukazuje o niekoľkonásobne ťažším spôsobom, ako je to pri majetkovej, takže pri hospodárskej trestnej činnosti je predovšetkým väčšia sofistikovanosť páchania. Táto je často páchaná cez tretie osoby, nastrčené osoby.
No a v poslednom rade dnes na odhaľovanie a stíhanie majetkovej trestnej činnosti nie je postačujúce, aby niekto poznal iba Trestný zákon a Trestný poriadok. To už je dosť málo. Pretože pri odhaľovaní a stíhaní tejto trestnej činnosti sa vyžadujú aj iné ako právnické vedomosti. A v tomto smere ja vidím osobne veľké problémy, pokiaľ ide o dostatočný počet kvalifikovaných ľudí, najmä v radoch polície. Vzdelávaniu na polícii v tomto smere sa podľa môjho názoru venuje minimálna pozornosť.
Ja nehovorím, že aj na prokuratúre ale nemáme nedostatky v tomto smere, avšak máme oproti policajtom jednu výhodu, že sme všetci právnici a minimálne vieme pri tejto trestnej činnosti, akým smerom máme viesť to dokazovanie, a minimálne vieme, v ktorých oblastiach sa dá zlepšiť činnosť tak, aby tieto trestné činy boli odhaľované.
Opakujem, neverím tomu, že trestná činnosť hospodárska tvorí iba 3 % na celkovom počte. Napriek tomu konštatujem, že v rámci hospodárskej kriminality sa podarilo dosiahnuť určité úspechy, hovorím, určité úspechy, ktoré sú síce pozitívom, ale myslím si, že aj v tejto oblasti sú medzery, a to je, pokiaľ ide o stíhanie daňových trestných činov. Tu to bolo v roku 2013 stíhaných celkom 1 062 osôb. Je to takisto nárast oproti roku 2012, ale zaujímavý počet je pri stíhaní páchateľov v tzv. Daňovej kobre.
Aby ste vedeli, Daňová kobra sa podieľa na odhaľovaní a stíhaní tých závažnejších trestných činov hospodárskych, a to sú predovšetkým veci, ktoré sú páchané organizovanými skupinami. Len pre ilustráciu uvádzam, že takýchto osôb bolo stíhaných v roku 2013 153 a spôsobili materiálnu škodu celkom 88 383 309 euro. Plus prokurátori zaistili svojimi úkonmi ďalších 25 637 000 euro, to znamená, že summa summarum okolo 100 mil. euro sa zatiaľ podarilo zachrániť pre štátny rozpočet.
Zdôrazňujem, že tu ide o údaje za rok 2013, a dovolím si tvrdiť, že už v tomto roku máme výsledky lepšie.
Na dosahovaní týchto výsledkov sa nesporne podieľa aj spolupráca zlepšená medzi prokuratúrou, políciou a finančnou správou. Ja si tu dovolím konštatovať, že táto spolupráca bola donedávna na bode mrazu. Táto spolupráca nebola takmer žiadna. Pokiaľ daňové orgány alebo orgány finančnej správy požadovali od prokuratúry nejakú spoluprácu, a teraz nemyslím spoluprácu v tom, že v konkrétnych veciach chceli poradiť, ale chceli sa dohodnúť na nejakej koncepcii, čo je treba pri týchto trestných činoch dokumentovať, akým spôsobom, bohužiaľ, opakovane boli tieto požiadavky prednášané aj Generálnej prokuratúre, odozva žiadna. Toto vám neviem vysvetliť, prečo to tak bolo, pretože ja som vtedy nebol generálny prokurátor.
Spolupráca v tzv. Daňovej kobre, to znamená prokuratúra, polícia, finančná správa, sa rapídne zlepšila, a to minimálne od septembra 2013, odkedy sú pravidelne organizované - opakujem, pravidelne - pracovné stretnutia, či už na najvyššej úrovni, teda generálny prokurátor, finančná správa, polícia. Na týchto stretnutiach sú prijímané zásadné opatrenia. Ale opatrenia prijímať a ďalej ich nerealizovať, tak to nie je cieľ. To znamená, že tieto sú okamžite prenášané na nižšie stupne prokuratúry, kde takisto boli zriadení špecialisti, ktorí sa budú venovať alebo ktorí sa venujú tejto trestnej činnosti, a potom sú, samozrejme, aj výsledky.
Opakujem, to sú výsledky iba v roku 2013, a už teraz si dovolím tvrdiť, že sú lepšie v tomto roku a do konca roka budú ešte lepšie.
V tejto veci alebo v tejto oblasti sa nám takisto podarilo dosť výrazne eliminovať veci, kde trestné stíhanie prebiehalo neúmerne dlho. Ale tieto údaje, ktoré vám teraz poviem, sa týkajú špeciálne daňovej trestnej činnosti, pretože v skrátenom konaní vám potom poviem ešte jeden údaj, a to je všeobecné.
Pri daňových trestných činoch sa nám podarilo zlikvidovať veci staršie ako 1 rok o 9,8 %, veci staršie ako 2 roky o 30 % a veci staršie ako 3 roky o 34 %. Ja si myslím, že aj to je to, alebo aj to je dôvodom, prečo sa výsledky v tejto oblasti pomaly, ale sa začínajú zlepšovať.
Treba ale zdôrazniť, že súčasne aktuálny trend už nie je zameraný predovšetkým za stíhanie tzv. dépeháčkarov, pretože v tejto oblasti nám kvalita trestnej činnosti podstatne klesla, pretože v súčasnej dobe existuje celkom dostatočný počet prostriedkov na odhalenie týchto trestných činov, napr. kontrolné výkazy. Ľudia, ktorí teraz považujú za podnikanie to, že okrádajú štát na dépeháčkach, ja ich nazvem, už teraz sú kaskadéri. Pretože niektorí ľudia to robiť budú stále a zrejme neprestanú až do doby, pokiaľ budú, stiahne.
Ďalšou vecou, ktorej sa chcem venovať a ktorá bola tiež mojou prioritou, je domáce násilie. Aj keď to je jedna z mojich priorít, výsledky, ktoré boli dosiahnuté v roku 2013, ja osobne nemôžem považovať za uspokojivé. Je to zlý stav. A tento zlý stav si často odôvodňujeme viacerými faktormi, s ktorými ja osobne súhlasím a ktoré ja osobne považujem za alibistické. Ide predovšetkým, je tu vysoká latencia. Je tu málo efektívny výkon právomocí orgánov, ktoré majú v náplni práci len to, aby sa starali o zachovanie práv, najmä tých maloletých. Sú to úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, obce, samosprávne kraje.
Ďalším dôvodom má byť malá zainteresovanosť verejnosti a občianskej spoločnosti. To je susedia, ktorí bývajú blízko tých problémových rodín, zamestnávatelia, zdravotnícki pracovníci, pedagogickí pracovníci a činnosť mimovládiek.
Ďalším dôvodom je často pomalá a neúčinná súdna ochrana v občianskom súdnom konaní, pretože § 75 a 75a Občianskeho súdneho poriadku sú využívané minimálne.
Napokon chýba rýchla a účinná, dostatočná represívna trestná spravodlivosť.
No a v nekonečnom, alebo v konečnom dôsledku je to, že táto trestná činnosť nie je oznamovaná od poškodených, predovšetkým od týraných žien, a v tej súvislosti aj detí, údajne zo strachu.
Ak sa potom ale stane to, čo sa stalo nedávno, myslím, to bol súd Ružomberok, že niekto je stíhaný za dva útoky identické proti vlastnej družke za násilie, vyjde z výkonu trestu v čase, keď je stíhaný za ďalší útok takýto istý, pani sudkyňa nevidí dôvody väzby pre takéhoto človeka. Spravil to dvakrát, vyšiel z výkonu trestu, spravil to tretíkrát, je za to stíhaný. Pani sudkyňa je povinná zo zákona skúmať dôvody väzby v každom štádiu konania. Ona to neurobila, a napriek tomu, že bola upozorňovaná prokurátorkou, ktorá tú vec realizovala, že tu hrozí reálne nebezpečenstvo. Samozrejme, že to nestačilo. Výsledok? Dvaja mŕtvi, z toho jedna poškodená, teda družka a jej mama.
Ja sa potom pýtam, aké máme my morálne právo hovoriť, že tie ženy sa boja niečo ohlasovať? Keď toto niekto vidí, čo sa stalo, keď toto niekto vidí, aký systém ochrany je nastavený pred nich, tak ja sa nečudujem, že tam je ten strach, že to neoznámia. Pretože potom volia "menšie zlo" a nechajú sa otĺkať, nechajú sa biť, pretože ak na konci vidia to, čo sa stalo v Ružomberku, tak potom neviem, kde je chyba. Ale chyba je asi v nás. Takže kdejaká latencia skrytá alebo nejaké neoznamovanie, to už je zrejme na naše tričko - orgánov činných v trestnom konaní.
Ja nemôžem vyčítam tým ženám, že neoznámia týranie, či už svoje, alebo týranie detí, pokiaľ behajú po slobode, pokiaľ bývajú v tom istom byte, ako bývajú tí poškodení, a potom sa nám stáva, že aj keď to tá žena oznámi, tak za pol roka zmení totálne výpoveď. No prečo? Pretože žije stále v domácnosti s tým, ktorý ju týra. Ak v tejto oblasti sa niečo nezmení, tak výsledky nebudú lepšie ani za päť rokov.
To ďalší príklad je, ktorý všetci poznáte, je utýraná maloletá Luknárová. Dovolím si tvrdiť jednu vec, že pokiaľ by si niekto bol plnil povinnosti, a to predovšetkým tí, ktorí sa majú starať o ochranu tých maloletých detí, tak k tomuto nemuselo dôjsť. Pretože aj toto bolo jednou z príčin, prečo ten prípad skončil tak, ako skončil, prečo je tá maloletá už nebohá. Ak by si tí sociálni pracovníci, ktorí mali nejaké vedomosti o tom, že sa tam niečo deje, tú povinnosť boli plnili, to dieťa mohlo žiť.
Potom keď sa pýtam, že aké boli vyvodené dôsledky voči tým, ktorí si tie povinnosti neplnili, tak sa na mňa pozerajú kolegovia, že ako čo chcem, lebo to doteraz nebolo. Tak ale keď niekto si neplní svoje základné povinnosti, a teraz myslím tie sociálne pracovníčky, a na konci je utýrané mŕtve dieťa, tak asi nejaká zodpovednosť by tam mala byť. Potom som, to bolo na môj pokyn, že tá zodpovednosť sa bude musieť vyvodiť. Bola podaná obžaloba na túto pani, ktorá svoje povinnosti zanedbala, uvidíme, ako rozhodne súd.
Pokiaľ ide o ochranu tých maloletých detí, jeden príklad za všetky. Je v jednom okresnom meste dovezené dieťa do nemocnice s ťažkým poranením hlavy a, čuduj sa svete, to dieťa malo štyri mesiace. V jeho tele sú stopové prvky metanfetamínu. Štvormesačné dieťa. Prvotné bolo, lebo obidvaja rodičia sú požívatelia omamných látok, obidvaja rodičia. Prvé, čo bolo, sa skúmalo, či sa tie stopové prvky nemohli dostať napríklad kojením. Nie. Lebo matka dieťa nekojila. Samozrejme, my podáme návrh na väzbu, pani sudkyňa v prvom kole nevidí dôvod väzby. To dieťa exitovalo, to dieťa zomrelo. Nevidí dôvod väzby. Dali sme sťažnosť. Súd odvolací už ten dôvod väzby videl, ale prepustil páchateľa s tým, že prijal jeho sľub, dal mu probačný dohľad a dal mu obmedzenie, ktoré má spočívať v tom, aby nepožíval omamné látky.
Ja sa pýtam, ak je niekto závislý na požívaní omamných látok, tak akú mám istotu, že to nebude robiť ďalej? Robia to, aj otecko, aj mamička. Otecko niekoľkokrát stíhaný za majetkovú a násilnú trestnú činnosť, momentálne stíhaný za drogovú trestnú činnosť. Ak má byť toto ochrana maloletých, tak ideme veľmi zlým smerom.
Pokiaľ sa týka, bolo tu, že aj to je chybou aj zdravotníckych pracovníkov, ktorí neoznamujú. No, v tomto sa zastanem zdravotníckych pracovníkov, pretože podľa mojich vedomostí len v roku 2013 títo ľudia podali vyše 200 signalizácií týmto orgánom, ktoré sa o deti majú starať. A ak mám dobrý údaj, tak tento rok to bolo už vyše 500. Ja sa pýtam, kde sú nejaké výstupy? Nikde.
Mňa nezaujíma tvrdenie, že ich je málo, to mne je jedno. Nech ten štát, teda nech ich posilní, ale oni si tie úlohy plniť budú. Lebo keď si ich plniť nebudú, tak dopadneme tak, ako sme dopadli. Hovorím, nikto mi nevysvetlí, že ako môže byť 4-mesačné dieťa intoxikované.
Ďalšou oblasťou, ktorej sa chcem venovať, máme rasovo motivovanú trestnú činnosť - extrémizmus. Tu je už tri roky situácia tzv. stabilizovaná, že tá úroveň je takisto rovnaká a nemení sa. Ani tomuto ja osobne neverím. Pretože pokiaľ bude pretrvávať tendencia taká, že pri týchto útokoch je prvoradá snaha, aby sa z toho stal priestupok, hej, a už keď to sa nedá a už keď teda je to trestný čin, tak je ďalšia snaha tváriť sa, že to nebol trestný čin rasovo motivovaný alebo trestný čin s podtónom extrémizmu. No keď sa budeme takto tváriť, že to tu nemáme, ale my to tu máme, tak potom nečakajme nejaké zlepšenie výsledkov.
Kvôli tomu som dal vypracovať rozsiahly pokyn, ktorý nadobudol účinnosť v roku 2014, kde sa podrobne, až inštruktážne, spracováva postup prokurátorov pri stíhaní týchto trestných činov. Dúfam, že aspoň toto bude nejaký prínos, ak prokurátori podľa toho pôjdu. Ale, samozrejme, to nielen prokurátori, ale ak pôjde podľa toho aj polícia, tak tie výsledky sa budú musieť zlepšiť.
Pokiaľ ide o drogovú trestnú činnosť, takisto si tu chceme nahovoriť, že drogová trestná činnosť v roku 2013 mierne poklesla a bolo za ňu stíhaných 2 084 osôb. Ja sa nazdávam, že pokiaľ neprejde naša snaha dekriminalizovať niektorých ľudí, ktorí sú podľa môjho názoru nezmyselne stíhaní za pár, už som to spomínal tu aj minule, za pár cigariet, hej, ktoré, tam vybehnú policajti, študentské domovy, diskotéky a podobne, tam sa nachytajú, narobia sa čiarky a je to drogová trestná činnosť, ktorá sa pomaly porovnáva aj s tou, ktorá je ďaleko závažnejšia, hej. To znamená, že my sa budeme vybíjať na týchto, napríklad na študentoch, ktorí to možno skúsia raz a viac to robiť nebudú alebo, a potom nemáme čas sa venovať tým, ktorí nám tie drogy distribuujú. Áno, tak je to ľahšie, je to cesta ľahšia, pochytať takýchto a mať čiarky, lebo ťažšie sa dokumentujú tí, ktorí tie drogy distribuujú. A ja stále tvrdím, že to máme trošku pomýlené v tejto oblasti, pretože my stíhame nie príčiny, ale následky. Čo je trošku zvrátené.
Dlhodobo naráža, ja neviem prečo, naša snaha a moja snaha, aby sa tie najmenej závažné trestné činy drogové dostali do priestupkovej roviny. (Potlesk jedného poslanca.) Aby sa dostali do priestupkovej roviny a v prípade recidívy potom môžem toho človeka stíhať. Je zaujímavé, že tam, kde som predpokladal nejaký veľký odpor proti tomuto, tak títo účastníci pripomienkového konania sú absolútne s tým v pohode a tí, ktorí by to mali podporiť, nebudem hovoriť, ktoré ministerstvá, tak tí tam kladú prekážky, ja neviem prečo, ja ich nepochopím, tie prekážky. A práve preto sa to odďaľuje, ja som to chcel, aby to už bolo v tejto novele, ktorá už pomaly končí, už bude vo vláde. Zas to nebude. Tak ale ja verím, že to dosiahneme. Pretože až potom si môžme hovoriť, akú máme drogovú scénu.
Toto, čo sú tieto údaje, hovorím, ja vám garantujem, že z toho údaju tých 2 084 je minimálne polovica takých, čo by nemuseli byť stíhaní, ktorí mohli skončiť najprv v tej priestupkovej rovine a potom pri recidíve sa môžu stíhať.
Pokiaľ ide o trestnú činnosť v doprave, tam bolo stíhaných 8 110 osôb, čo naďalej predstavuje nárast oproti minulému obdobiu o 15,7 %. Počet osôb stúpol o 372. Najviac stíhané sú prečiny ublíženia na zdraví podľa § 157, potom marenie výkonu rozhodnutia podľa § 348, no a jeden paragraf, to je ohrozenie pod vplyvom návykovej látky, je podľa § 289.
Tu sa musím pozastaviť, že zrejme sa nám nedarí plniť ten cieľ, pre ktorý bolo toto ustanovenie zakotvené do Trestného zákona. Pretože sami dobre vidíte, dennodenne, koľko ľudí sadá za volant pod vplyvom alkoholu, a pritom tento trestný čin sa stíha iba vtedy, ak je tá hodnota nad jedno promile. Takže v tomto smere, a podotýkam, že táto skutková podstata patrí do Trestného zákona, naozaj patrí, a bolo načase, že tam bola zavedená. Ale ten cieľ, ktorý bol sledovaný, sa nám stále nepodarí dosahovať.
Tak ja si myslím, že okrem toho, že by sme tam teda mali opäť sprísniť tie tresty, bude zrejme potrebné uvažovať aj o implementácii takých trestov, ktoré týmto páchateľom začnú siahať na tie motorové vozidlá, ktorými ten trestný čin spáchali. Bohužiaľ. A pokiaľ sa nestane, že pri opakovaných trestných činoch u konkrétnych ľudí, ktorí si nedajú povedať, no tak asi to skončí tak, že sa mu môže to auto aj odňať. To stále teraz pripúšťa Trestný zákon, ten trest prepadnutia veci. Vec môže byť prepadnutá, tá, ktorá bola použitá na spáchanie trestného činu. Na spáchanie trestného činu ten človek použil to auto asi. A keď si nedá povedať, no tak o to auto príde. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.)
To je, nech si potom zodpovedá tomu, kto to auto má. (Reakcia z pléna.) Prepadnúť a zhabať je veľký rozdiel. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec, bude príležitosť, či vo faktických, alebo v rozprave.
Pán generálny, nech sa páči.

Čižnár, Jaromír, generálny prokurátor SR
Takže myslím, že naozaj toto ustanovenie je dobré, patrí do Trestného zákona, ale budeme musieť sprísňovať tie sadzby a hlavne implementovať aj tieto tresty.
V krátkosti o kriminalite mladistvých. Je potešujúce, že kriminalita mladistvých má v poslednom období mierne klesajúci trend. Bolo stíhaných v roku 2013 4 343. Bohužiaľ, to už opakujem druhýkrát, najviac z týchto mladistvých je stíhaných v krajoch Košice a Prešov. Čiže tieto dva kraje nám tvoria cez 50 % z celkového počtu stíhaných mladistvých. Ja tu nebudem rozoberať, prečo to je tak. Všetci to vieme.
Čo je ako menej potešiteľné, tak nám stúpa u týchto páchateľov počet dievčat na páchaní trestnej činnosti, ktoré v tomto roku 2013 bol 8,8 %. Na druhej strane klesá podiel mladistvých recidivistov. A čo ma najviac teší, že klesá podiel 14-ročných páchateľov.
Pokiaľ ide o skladbu obvinených, tak trestné stíhanie bolo skončené proti 53 889 osobám, z toho muži 85,29 %, ženy 14,7 %, mladiství 6,52 %. Na druhej strane je alarmujúce, že každoročne sa zvyšuje počet recidivistov na páchaní trestnej činnosti, pretože v roku 2013 bolo 23,21 % z celkového počtu. To znamená, že 1/5 páchateľov sú recidivisti.
Takisto nám stúpa aj počet recidivistov, ktorí boli súdení podľa zásady trikrát a dosť. Zatiaľ čo to bolo v roku 2011, 2012, to boli po 2 osoby, tento rok to už bolo 6. Je to síce nárast o 300 %, ale zas až tak tragicky to nevidím, ale tento počet stúpa.
Pár údajov k rýchlosti konania na prokuratúre. Na prokuratúre je v súčasnej dobe vybavovaných, alebo veci, ktoré boli doručené s návrhom na podanie obžaloby alebo návrhom na iné konečné opatrenia, bolo vybavených 2/3 všetkých vecí do 7 dní. Ostatné boli do 30 dní. Ale čo by som chcel zdôrazniť a považujem za úspech, tak celkový počet vecí, ktoré neúmerne dlho prebiehajú, ktorých to konanie je absolútne niekedy neprípustné, sa nám podarilo znížiť za tento rok, za rok 2013, to len za rok 2013, veci staršie ako rok, pokles o 25 % (25,5 %), staršie ako 2 roky o 45 % a staršie ako 3 roky o 55 % (55,5 %). Tak ja si myslím, že toto je úspech, ktorý ako netreba komentovať.
V tejto súvislosti ale poznamenám, že pri maximálnej snahe prokurátorov, pretože dobre viete, to už som spomínal tu, že za to zníženie počtu prieťahov v konaní, bohužiaľ, môže aj to nepopulárne moje opatrenie, že za tieto veci, pokiaľ sú tie prieťahy neúmerné, sú prokurátori disciplinárne stíhaní a niektorí sú dokonca už dvaja aj trestne stíhaní za prieťahy v konaní.
Ale potom dosť ťažko môžte hovoriť kolegom, ktorých niekedy ženiem do extrému, a tie veci kontrolujeme stále, je dosť ťažko potom vysvetliť niekomu, ako je možné, že na súde sa premlčí 52 trestných vecí u jedného sudcu. 52 trestných vecí! 52 páchateľov si môže pískať, s prepáčením za výraz, a 52 poškodených, im ostali oči pre plač. Toto sa stane aj napriek tomu, že prokurátori v týchto veciach tomuto sudcovi podali skoro 300 žiadostí, aby v tých veciach konal, alebo sťažnosti na prieťahy v konaní. Ani v jednej nereagoval.
Teraz, bohužiaľ, vám musím povedať, že máme ďalšieho sudcu, kde je 17 takýchto vecí, kde hrozí premlčanie, a robíme všetko pre to zo strany prokuratúry, aby k tomu nedošlo. Ale ja si myslím, že na to sú iné orgány, ktoré by to mali zabezpečiť, aby tieto prieťahy, aby k tomuto nedochádzalo, že niekto premlčí 52 vecí a ďalšiemu 17 hrozí. Tak takýto sudca nemá čo robiť na súde, to ako. A potom ťažko hovorte kolegom, že musíte robiť tak, aby sme tie staré veci likvidovali. Keď my ich porobíme, dôjdu na súd a tam skončia premlčaním. A potom to dovedieme do absolútnej zvrátenosti, ako bol prípad na východe, že si novinár dovolí napísať o kauze, ktorá bola premlčaná. Bola premlčaná výlučne zásluhou sudcu, ale aj pána prokurátora. Tak namiesto toho, aby boli vyvodené dôsledky voči týmto dvom, novinár o tom informuje. A zvrátenosťou je, keď toho novinára niekto obviní a začne stíhať. To je nenormálne! Ako ten, ktorý informuje verejnosť o tom, toto sa stalo, tak ten je stíhaný a tí, ktorí to majú na krku, tí sa tvária, že sa nič nestalo. A to len hovorím, táto vec, ktorú spomínam, bola premlčaná už pred piatimi rokmi. Na to nikto neprišiel.
Takže prokuratúra v tejto oblasti robí, čo je v jej silách a čo sa dá. Pokiaľ sa nebudú robiť poriadky na súdoch, na to sú iní, ale takisto aj v polícii, neviem, či sa dostaneme ešte ďalej. Pretože ak ja stíham prokurátorov za prieťahy v konaní, ak sú obvinení prokurátori a majú pozastavený výkon funkcie, tak sa pýtam, koľko sudcov a koľko policajtov je stíhaných za prieťahy v konaní? Ani jeden!
Potom keď už niekto premlčí 52 vecí, tak potom stíhaný bude, no ale to už je dosť neskoro. Tá spravodlivosť už dochádza dosť neskoro a už nebude vôbec, maximálne to, že tí ľudia, ktorí boli poškodení, si teraz budú uplatňovať nároky na náhradu škody v inom konaní, čo zase zaplatí štát, a tí ľudia budú úspešní.
Potom k prieťahom, bohužiaľ, pristupuje aj práca polície. Ja som to povedal už aj vlani, nemal som veľký úspech, pretože som dostával odkazy od polície, že čo som si dovolil. No ja na tom trvám, a aj z tej správy to vyplýva, že to nie je len môj názor, ale aj názor mojich kolegov, teda že tie prieťahy sú jednak charakteru subjektívneho. A to je predovšetkým to, že policajti nerešpektujú pokyny prokurátora, ktoré dostávajú v rámci toho prípravného konania. Čo sa stane? Policajt pokyn nerešpektuje, dá prokurátorovi spis, prokurátor mu ho vráti na došetrenie. Niektorí sú takí, nechcem povedať drzí, že ten pokyn nesplní a ten spis vráti naspäť prokurátorovi. A je tam kolobeh prokurátor - policajt, si vraciame spis a roky nabiehajú. Alebo mu dáte pokyn, ktorý splní síce, ale keď ho splní, tak z toho vyjde ďalších päť vecí, ktoré neboli známe, ale ktoré treba dokazovať. On to nerobí, on splní to, čo ste mu kázali, a dá to naspäť, aby reagoval na to, že tam išlo niečo nové. Neviem.
Potom je to častokrát nielen odborná nespôsobilosť tých policajtov, a to najmä, čo som hovoril, pri týchto hospodárskych trestných činoch. On to bude valiť ako takú guľu pred sebou, pretože tomu nerozumie, tomu, čo dokumentuje, a tak to potom vyzerá.
Takisto oneskorené predkladanie spisov prokurátorom. Neverili by ste, že niekedy sa prokurátor musí domáhať predloženia spisu, ktorý potrebuje k nejakej previerke až u tých najväčších nadriadených, lebo pán vyšetrovateľ nereaguje. Takže toto sú dôvody prieťahov.
Ja nehovorím, že prieťahy nie sú aj na strane prokurátorov. Ale ako ste si mohli všimnúť, tak tie si ja vo svojej kompetencii riešim. Bohužiaľ, disciplinárkami, bohužiaľ, aj stíhaním. A práve preto tie percentá, ktoré som vám tu pred chvíľkou oboznámil, že je to 30, 40 a 50 % lepšie výsledky, to je práve preto, že zrejme niektorí sa museli zobudiť a zrejme už im nebude prechádzať, že sa nerobilo rok, dva, a nič sa mu nestalo.
A k prieťahom v konaní, potom ale to sú už faktory objektívne, nezávislé ani od nás, ani od policajtov, sú absolútne neúmerné dĺžky znaleckého dokazovania. V niektorých veciach tie znalecké posudky trvajú rok, dva. Keď máte väzobnú vec a máte čakať rok na posudok, tak to potom vedie možno aj k tomu, že sú prepúšťaní ľudia, ktorí v tej väzbe ešte mohli byť. Ale máme judikatúru Európskeho súdu, sú to prieťahy, sú nedôvodné, púšťa sa.
No a konečným fenoménom sú dožiadania o právnu pomoc z cudziny. Ja vám poviem príklad, že poslať dožiadane do Španielska alebo Talianska, tak ten spis si môžte odložiť na rok, minimálne na rok, do skrine, lebo tú právnu pomoc nedostanete. A to hovorím ten stred, rok.
Ďalší taký, ktorý súvisí s prieťahmi, ale neželaný fenomén je, a ja som len upozorňoval už, a veľmi dôrazne, aj pána policajného prezidenta, ale aj pána ministra, že si páni policajti zvykli komentovať, že "nekonáme preto, lebo nepodal trestné oznámenie". To je nie že choré, ale to je nezákonné! Pretože je taxatívne vymedzený počet trestných činov, pri ktorých je potrebný napríklad súhlas poškodeného. Taxatívne vymedzený! V ostatných veciach je policajt povinný konať ex offo. A také bludy, že keď on zahlási, že "nekonám preto, lebo nebolo podané trestné oznámenie", a pritom vie o, ja neviem, že tam vymlátil doma manžel ženu a ona nepodala trestné oznámenie, tak to nestíhame. Hovorím, upozornil som na to aj pána prezidenta policajného, ale aj pána ministra.
Ja som povedal prokurátorom, pokiaľ toto bude pokračovať, bude sa vyvodzovať, bohužiaľ, aj zodpovednosť voči týmto policajtom, a keď si nespraví tam poriadok inšpekcia alebo pán prezident, no tak to budeme robiť poriadky my. Ak sa to bude opakovať, tak ten policajt je zrelý na stíhanie takisto. Iným spôsobom sa to asi nedá dosiahnuť.
Ďalším faktorom, ktorý prispel k zníženiu tých starých vecí, je aj to, že prokurátori v prípravnom konaní vykonali previerky, a teraz počúvajte, v 63 388 veciach. Čo je o 5-tisíc viac, ako bolo rok predtým. A dokonca o 8-tisíc viac, ako bolo v roku 2011. Takže asi aj preto sa tie čísla týkajúce sa prieťahov v konaní zlepšujú.
Prokurátori v uplynulom roku vydali 18 612 pokynov. Tie pokyny sú niekedy, lebo dať pokyn, to nie je povinnosť prokurátora, to je právo prokurátora. Ale keď ten pokyn nedáte, tak to konanie, máte istotu určitú, že sa bude preťahovať ďalej a ďalej. Tie pokyny sú niekedy inštruktážne, čo, doslova čo musí spraviť, hoci je samostatný, mal by to vedieť sám.
Pokiaľ ide, súčasťou generálneho prokurátora je Úrad špeciálnej prokuratúry. Viete o tom, že tento úrad je špecifický a má svoj okruh trestných činov, ktoré stíha. Sú to tie najzávažnejšie, napríklad úkladné vraždy, zosnovanie a podporovanie zločineckej skupiny, potom sú to hospodárske trestné činy, kde je škoda vyššia ako 6,650 mil.
Tu ma zaujal iba jeden údaj, no jeden, údaj, na ktorý by som chcel vás upozorniť. V správe statočne konštatujeme, že sa teda zvýšil počet páchateľov stíhaných za korupciu. Pretože v roku 2012 to bolo 193 a teraz máme až 236. Číslo pekné, výsledky žiadne. Lebo pokiaľ, to som povedal pánu špeciálnemu prokurátorovi, bohužiaľ, pokiaľ ja mám 2/3, minimálne 2/3 z tohto stíhaných lekárov prvého kontaktu, ktorý jej vypíše za 20 euro neoprávnenú péenku, tak s týmto asi nejaké veľké výsledky v boji proti korupcii nedosiahneme. To je môj názor, ktorý sa niekomu nepáčil, ale tak to asi bude. To, že ak si myslím alebo myslíme, a to si nemyslím, ani len náznak, tu sedíme, že toto je tá korupcia, ktorú teraz v prvom rade treba potláčať, no tak sme na omyle asi všetci, ale my si to nemyslíme. Ja verím, že ani vy. (Reakcia z pléna.)
Tu neni o čom, tak... To je to isté ako s tými, čo majú dve cigarety, odstíhame, no tak budeme stíhať lekárov, ktorý zoberie 20 euro za péenku. Takže my tu darmo budeme hovoriť o boji proti korupcii, keď budeme mať gro takýchto trestných činov. To u mňa nie sú výsledky. To môj záver. Pokiaľ sa toto nezlepší, tak sa môžme na boj proti korupcii iba hrať!
Iba pár údajov ešte k stavu zákonnosti v oblasti netrestnej. V tejto oblasti pracuje 129 prokurátorov, čo je 14,2 prokurátora zo všetkých prokurátorov. V roku 2013 napadlo nových vecí 21 502, to je o 2 077 viac, ako bolo oproti roku 2012. V tejto oblasti je výkonná prokuratúrna činnosť v oblasti mimosúdnej a v oblasti občianskosúdnej. V mimosúdnej oblasti bolo vybavených 3 148 vecí, to je o 1 770 viac ako predtým rok, a z toho bolo 7 241 podnetov od fyzických a právnických osôb. Prokurátori podali 1 550 protestov, to je o 164 viac ako v roku 2012, a 2 170 upozornení, to je o 323 ako minulý rok. Vykonali prokurátori v tejto oblasti 1 338 previerok.
Čo je zarážajúci fakt, tak prokurátori podali proti všeobecne záväzným nariadeniam 633 protestov, kde je úspešnosť 97 %. To si potom viete predstaviť, akú úroveň majú tie VZN-ká. To niekedy človeka bolia zdravé zuby, keď to číta, ale, bohužiaľ, taká je úroveň. Podali sme proti VZN-kám 278 upozornení, kde je úspešnosť 98,8 %.
Pokiaľ ide o netrestnú oblasť občianskosúdnu, prokurátori podali 90 návrhov na začatie konania, čo je o 32 viac ako v minulom roku. Vstúpili do 1 956 konaní, čo je o 90 viac.
A dostávame sa k toľkokrát omieľanému mimoriadnemu dovolaniu. Ja som povedal už pri svojom nástupe, že ja nie som za to, aby toto dovolanie ostalo v pôsobnosti generálneho prokurátora v takom rozsahu, ako je teraz. Ja som povedal, že som absolútne za, aby sa tento rozsah zúžil a naozaj aby boli podané tie nové dovolania iba tam, kde je to porušenie zákona tak flagrantné, že hraničí so svojvôľou. V tomto prípade musí ustúpiť tá stabilnosť a nevynutiteľnosť súdnych rozhodnutí tomu, aby sa dosiahla náprava ochrany práv.
Európa je takisto proti nám v tomto, že máme, máme vysoký, alebo veľkú mieru ingerencie v tejto oblasti, ale nie je pravdou, čo tvrdia všetci, že aj v tejto oblasti že nemáme mať právo na nič. Lebo aj Europarlament už priznáva, že v niektorých veciach, a to je v tých, v ktorý som spomínal, kde je to porušenie práva tak flagrantné a svojvoľné, že tam iné ako tento prostriedok nebude použitý.
To, že máme tendenciu tieto veci obmedzovať, svedčí aj fakt, že sme minulý rok mali 2 035 podnetov, o 103 viac, ako to bolo v 2012, ale podali sme iba 163 týchto mimoriadnych dovolaní, čo je o 132 menej. Pretože ja odmietam robiť tútora niekomu, keď sa hádajú dva subjekty, hej. Alebo už využije všetko, no tak čo by neskúsil mimoriadne dovolanie, ktoré má zadarmo, hej. Kde aparát štátny nastupuje a vypracováva vlastne za neho podnet. Dobre, tak ako nech štát prizná túto možnosť mimoriadneho prostriedku tým, ktorých sa to týka. To nemusí byť prokuratúra. Takže... Ešte sme podali tých 163, tam skoro o 100 % menej, ako bolo rok predtým, ale mali sme úspešnosť 82,5 %.
Pokiaľ ide o ekonomické zabezpečenie prokuratúry, ja už tu nebudem plakať ani sa sťažovať, pretože je to zbytočné, ja len hovorím, že prokuratúra je dlhodobo poddimenzovaná nielen personálne, ale takisto aj finančne. Pretože ak sa vám stane, ako sa stalo nám vlani v septembri po nástupe, že sme museli riešiť behom troch dní, aby sme dostali peniaze na výplaty pre prokurátorov, tak to už je trošku tragédia. Ja neviem, kto ako plánoval tie potreby na výplaty prokurátorov. Skrátka, v septembri sme boli v stave, že keby nám ministerstvo financií neposunulo pol milióna euro, ľudia nemajú na výplaty.
Pokiaľ ide o kapitálové výdavky, tie sú dlhodobo v takom stave, že mne stačia tak maximálne na udržiavanie budov, ktoré má prokurátora vo vlastníctve, aby boli v nejakom stave prevádzky schopnom.
To už nehovorím o tovaroch a službách, kde niekoľko rokov, niekoľko rokov už trvajú tak striktné úsporné opatrenia, že už viac ja naozaj šetriť nedokážem, aby som dokázal zabezpečiť základné potreby prokurátora, pokiaľ ide o to materiálne vybavenie.
Vážené dámy, vážení páni, v stručnosti z mojej strany všetko. Ja viem, že správu, ktorú máte pred sebou, táto správa je trochu iným štýlom, ak ste si všimli, iným štýlom bola koncipovaná ako správa predošlá, aj keď v súčasnej dobe sa dopracovávajú nové kritériá pre správu, pretože ja, nestačí mi vedieť z tej správy, že ako to je. Tá správa má povedať, prečo to tak je. Máme predsa, sa vydáva Štatistická ročenka a tam si ja tie údaje môžem pozrieť, lebo to bolo duplicitné, to celá ročenka bola prenášaná do správy a potom bola vydaná ročenka. To je nezmysel. V tej ročenke si pozriem údaje, no a potom budem reagovať na to v tej správe, ako to je. Tak prečo to tak je?
Takže tu bude naša snaha, ja som povedal už minulý rok, že sa budem snažiť zmeniť, to bolo v decembri, takže vtedy sa už moc zmeniť nedalo, táto správa sa už pomaly začínala spracúvať. Ale tento rok už je to finálna podoba, má to ísť na druhý týždeň ku mne už na - po pripomienkovaní - na schválenie, takže tá správa na druhý rok by mala byť zase trocha v inom kontexte.
Ďakujem vám za pozornosť a verím, že správa, ktorú som vám predložil, vám poskytne dostatočný prehľad o tom, čo prokuratúra v roku 2013 robila, aj keď stále tvrdím, že ja zodpovedám za päť mesiacov roku 2013. Uvidíme teraz, veľa výsledkov, ktoré sú tu, už neplatia. A s radosťou konštatujem, že tie výsledky budú lepšie.
Na druhej strane naozaj sme personálne poddimenzovaní, pretože ak mne chýba 7 % prokurátorov len tých, ktorí blokujú miesta, ale nie sú vo výkone, ďalších 14, ktorých sú miesta neobsadené, a stúpa mi počet vecí rádovo o 10-15-tisíc, tak to sa nedá. A, viete, prokurátora strestať za neplnenie svojej služobnej povinnosti môžem a budem, ale len vtedy, ak tomu prokurátorovi zabezpečím dôstojné podmienky pre výkon funkcie. Pokiaľ ich mať nebude, no tak v tom asi to trestanie už dosiahne svoju hranicu a už sa jednoducho nedá, pretože tí ľudia, a väčšina ľudí už teraz, tí ľudia sú na hrane svojich fyzických aj duševných síl. Tí ľudia pracujú po sobotách, po nedeliach, nie všetci sú aj takí, ale tých si ja dám do poriadku, to vám sľubujem. Ale jednoducho teraz tvrdím, že väčšina prokurátorov sa, niektorí sa museli zobudiť a zobudili sa a pochopili, no a tí, ktorí nepochopili, tak pochopia v tých disciplinárnych konaniach, bohužiaľ. (Smiech v sále.) Inak sa nedá.
Takže ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán generálny prokurátor, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedenej správy vo výboroch Národnej rady.
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1204 z 25. septembra 2014 pridelil predmetnú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor. Všetky výbory, ktorým bola správa pridelená, odporučili Národnej rade správu vziať na vedomie.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k Správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2013 odporúča Národnej rade predmetnú správu vziať na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní tejto správy za rok 2013 bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 513 zo 14. októbra 2014. Týmto uznesením výbor zároveň ma poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnila návrh gestorského výboru.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.