39. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Poliačik, dvanásť minút vášho vystúpenia ste sa venovali tomu, čo vám vraj váš kamarát z polície povedal o svojich kolegoch. A naviac to, čo povedal, bolo o intímnych veciach, čo mali vytetované na telách. Chcem podotknúť, toto je základ všetkých vašich vystúpení, niekde niečo počujete bez akejkoľvek verifikácie, hneď začnete osočovať, obviňovať. Podľa vášho prístupu, ktorý tuná už dlhodobo už prezentujete, ja osobne by som vás mohla považovať za asociála a feťáka, pretože takto vás vidia viacerí rodáci v meste, kde ste strávili školské roky. A to nebol jeden rodák. A vy ste poukazovali na vyjadrenie iba jedného človeka, svojho kamaráta. Ja osobne takto zjednodušene ako vy svet nevnímam a vy by ste sa tiež konečne mohli zreálniť. Ďakujem.

Ďakujem. Budem reagovať len na tie dva posledné príspevky, lebo neviem, či kolegovia prišli až na koniec môjho príspevku alebo nepočúvali ma poriadne. Ja som nehovoril predsa všeobecne, že je taký každý policajt, ja som to niekoľkokrát zopakoval, že verím, že väčšiny policajtov sa toto netyka a že hovoríme o tolerovanej menšine. Ale tvrdiť, že niečo také v silových zložkách na Slovensku neexistuje, je zatváranie očí pred reálnym problémom. A to vám povie mnoho ľudí, ktorí sa v tom prostredí pohybujú. A koniec koncov raz za čas nám to vylezie na povrch a potom je s tým problém. Spomeniem problém pána Mišúna, ktorý bol mestským policajtom, spomeniem ešte raz problém pred klubom Mariachi, kde bezbranného človeka na zemi kopal aktívny vojak. A preto som to spomenul, že hovorím, že toto je vrchol ľadovca a pod ním sa určite niečo deje, čo stojí za to, aby sme sa na to pozreli a aby sa ten problém odstraňoval. Ja nehovorím, že je taký každý policajt, a nehovorím ani, že je ich taká väčšina. Ja hovorím, že ten problém v silových zložkách existuje. A za tým si stojím.
Čo sa týka nahlasovania tých sexuálnych trestných činov, tam je presne to isté. Ja nevravím, že to je zakaždým, že to je vždy, ja hovorím, že je strašne veľa výpovedí obetí znásilnenia, ktoré tvrdia, že zo strany polície nielenže neprišla k nim podpora ale že spôsob, akým sa k nim policajti správali, bol viac traumatizujúci ako samotný ten zážitok. Toto som si ja nevymyslel. Keď sa pozriete na ten portál obetí nemlčme.sk, tam si to môžete sami prečítať. Ak s tým niečo neurobíme, tak potom budeme mať každý rok takéto štatistiky a budeme iba krútiť hlavou,... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani podpredsedníčka, pán prvý námestník, ja chcem na začiatku ubezpečiť vás, ako aj všetkých kolegov, že ja som sa na toto vystúpenie naozaj veľmi poctivo pripravovala, lebo mne na tej problematike záleží a stále možno naivne predpokladám, že môžem prispieť k zlepšeniu niečoho. O to viacej ma mrzí, že ten začiatok tejto schôdze aj to, ako je nastavená, mi trochu narušil ten môj pozitívny názor aj tú koncepciu, ktorú som si ja predstavovala ako dialóg s pánom generálnym prokurátorom, pretože to, čo budem hovoriť, alebo to, čo som chcela hovoriť, je reakcia na to, čo on tu povedal. A mala som pocit, že to bude taká výmena tých informácií v záujme zlepšenia, v záujme dobrej veci, no žiaľbohu, že to tak nejde. Ja som ale v každom prípade rada, že správa generálneho prokurátora nebola kópiu štatistickej ročenky. A veľmi si vážim tú snahu pomenovať problémy a kritické miesta v tej oblasti, ktorej sa venuje Generálna prokuratúra. Chcela by som povedať, že nehovorím záležitosti, o ktorých som si urobila nejaký názor na základe počutia ani jedného kamaráta ani jednej prednášky. Robím v tej oblasti 20 rokov a moje názory sú podložené skúsenosťou s tisíckami naozaj prípadov klientov, možnože už pomaly budeme môcť hovoriť o 18 000 – 20 000 prípadov, ktoré evidujeme.
Ešte podotknem k tomu, čo hovoril pán poslanec Poliačik, to nie je len, žiaľ, odišiel, problém policajtov, že nevnímajú problémy obetí, to je problém všetkých profesionálov, profesionálov, ktorí s nimi prichádzajú do styku. To by ste sa čudovali, ako sa správajú sudcovia a, bohužiaľ, musím povedať, ešte častejšie sudkyne k obetiam znásilnenia napríklad tak, že to je naozaj stres na stres a viktimizácia sekundárna ako vyšitá. Čiže ja si myslím, že hlavnou chybou je to, že väčšinou nevnímame postavenie a potreby poškodených, teda obetí tých trestných činov, správne. Údajne to vraj zavinil Napoleon tými svojimi kódexmi, vlastne odkedy si štát „uzurpoval" právo súdiť páchateľov, a tým vlastne dosť znevýhodnil a následne poškodil a stále poškodzuje už poškodených, teda tie obete, aj vo všeobecnom rozmere, ale, samozrejme, to mňa zaujíma najviac, s nezanedbateľným dopadom na osudy jednotlivých ľudí, ľudských bytostí. V tej trestnej justícii tento pohľad stále nemáme. Poškodenými sú ľudské bytosti. Nie sú to len svedkovia. A oni sú vlastne v trestnom konaní. Takto vnímaní sú to svedkovia, ktorí majú pomôcť objasniť trestný čin, majú pomôcť usvedčiť páchateľa a arrivederci, nás nezaujíma, čo sa vám stalo. Vlastne je to také, štát trestá páchateľov za to, že porušili zákon, netrestá ich za to, že naozaj niekomu ublížili. A ako som povedala, trestné konanie berie poškodených ako svedkov, a nie ako tých, bez ktorých by vlastne to trestné konanie ani nemohlo byť, pretože by bez nich ani nebolo. Hovorím o násilných trestných činoch, pochopiteľne.
Ja by som povedala, že skôr ako začnem hovoriť o jednotlivých zložkách, zatiaľ z mojich skúseností, skoro 20-ročných, prokuratúra nevychádza najhoršie, čo neznamená, že sa nemá v čom zlepšovať, ale vidím väčšie problémy v iných oblastiach. Ja som aj v oficiálnych kontaktoch našla vždy porozumenie v komunikácii so zástupcami prokuratúry aj Generálnej prokuratúry. A v posledných rokoch sa to pri tých praktických mojich skúsenostiach prejavuje aj vizuálne, keď napríklad pri súdnom pojednávaní, na ktorom, keď je to možné a poškodený má splnomocnenca, lebo nestačí, že to máme v zákone, že ho môže mať, mal by sa niekto aj postarať o to, aby ho mohol mať, tak zväčša nebýva problém a sedí vedľa prokurátora a často tie veci a ten pohľad na prípad spolu komunikujú.
Ale sú aj medzery, pochopiteľne. A na to by som chcela upozorniť. A možnože to je práve námet pre Generálnu prokuratúru, ako usmerniť prokurátorov. Ja vám poviem na konkrétnom prípade, si pamätám prípad dopravnej nehody, pri ktorej ten vinník mimoriadne ochotne spolupracoval, priznal svoju vinu. Naozaj málokedy som sa s tým stretla. Ospravedlnil sa tomu poškodenému. A dokonca jeho zamestnávateľ bol ochotný podieľať sa na náhrade škody. A bolo to ako na prvý pohľad veľmi pozitívne s tým, že prípad sa skončí, nejakým spôsobom bude potrestaný, ale takým, ktorý pomôže poškodenému. A v tom prípade práve na rozdiel od všetkých ostatných zúčastnených sa odvolala prokurátorka proti tomu rozsudku, lebo chcela prísnejší postih, napriek tomu, že vlastne pri tom prísnejšom postihu by vinník nemal možnosť uhradiť škodu tomu poškodenému, pretože by nemohol inak zarábať. No ale našťastie v tom prípade odvolací súd rozhodol tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu a skončilo to dobre. Ja len chcem upozorniť na to, že nemali by sme tak za každú cenu si brať ako svoju povinnosť úlohu, ako dodržiavať nejaké pravidlá, ale mali by sme sa naozaj zamýšľať nad tým, o čom hovoríme, o čom rokujeme, ako ovplyvňujeme osudy ľudí.
Pán generálny prokurátor venoval veľkú časť svojej správy domácemu násiliu a problémom, ktoré tu vidí. Je to naozaj pravda, niežeby to tak nebolo, naozaj je to tak, že ak chceme byť úprimní, ten systém fakt nefunguje, nefunguje dobre. Pán generálny prokurátor spomenul prípad utýranej Lucky Luknárovej a naznačil a tak nejako až emotívne to predniesol, že príčinu vidí v neplnení povinnosti sociálnej pracovníčky. Ale nehovorím, že nie je v nej, ale nielen v nej je, nie je to také jednoduché. V tejto oblasti práve sociálnoprávnej ochrany detí ja často hovorím o trojnožke. A to je trojnožka, ktorá je obrátená hore nohami, jedna noha je polícia, jednu nohu predstavujú pracovníci sociálnoprávnej ochrany a jednu nohu predstavujú súdy, sudcovia. Myslím si, že tie nohy nepracujú dobre preto, že pracujú izolovane. Nemáme ten systém, tie deti, alebo tí ohrození spadnú často medzi tie nohy. Čiže ich vlastne nezachránime. A tým, že sa to niečo bude riešiť v niektorom rezorte, len v jednom rezorte, tak zas to len bude pokračovať. Vždy môžeme nájsť nejakého v konkrétnych prípadoch vinníka, ktorý si to nieže odskáče, lebo istotne tá vina tej sociálnej pracovníčky tam bola, ale nie je jej vinou, že nemáme ten systém dobre vymyslený a dobre zabehnutý. Musím okrem iného povedať, že ide o veľmi neharmonický systém, nevedela som nájsť iné slovo, s rôznou mierou nadania pre riešenie toho problému. Najmä tá oblasť sociálnoprávnej ochrany detí je poddimenzovaná personálne a kompetenčne. Tí pracovníci nie sú dostatočne pripravení, nie sú dostatočne podporovaní a nemajú status taký, ktorý by tie ostatné zložky v tom systéme brali naozaj vážne.
Policajti, to musím súhlasiť s pánom kolegom Poliačikom, nechcem povedať, že sú nevzdelaní, ale nie sú pripravení. Viete, aká je tam fluktuácia na tej úrovni práve tých policajtov prvého kontaktu? Oni ani nemôžu byť dostatočne v každej chvíli, pri každom prípade úplne kompetentní. A tam nám chýba niečo, čo, dúfam, sa nám podarí zabezpečiť transpozíciou smernice o obetiach, ku ktorej sa ešte vrátim. A to znamená služby pre obete, zabezpečiť tých splnomocnencov, zabezpečiť kvalifikovanú radu a pomoc pre poškodených od začiatku trestného konania, od oznámenia trestného činu, prípadne ak trestný čin nie je oznámený, možno ešte aj predtým môže obeť dostať nejakú radu a pomoc a sprevádzanie v trestnom konaní.
No a čo sa týka súdov, ja mám takú skúsenosť, že sú tak, sa ospravedlňujem, ak je to príliš drsné, ale príde mi to, zahľadené do svojej nezávislosti, že nevidia súvislosti, príčiny a nekonajú v prospech veci dosť často.
Toto už pre mňa je tradičné, že sa dostávam do polovičky môjho vystúpenia v rozprave, keď prichádza čas na prerušenie, tak sa pýtam, pani podpredsedníčka, či to mám dokončiť alebo budeme hlasovať.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
A koľko máte ešte toho.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
No ešte som v polovici.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, tak preruším rozpravu.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Dobre, takto to budú počuť viacerí, pretože to počuli niektorí pred hlasovaním a niektorí to budú počuť po hlasovaní.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Áno, preruším rozpravu.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Ďakujem.

Vážený pán predseda, v piatok pri predkladaní správy generálneho prokurátora o 14.00 hodine za jeho účasti aj za vašej účasti, došlo k dohode, že v rokovaní o správe generálneho prokurátora budeme pokračovať dnes od 9.00 hodiny za účasti generálneho prokurátora. Preto nás dneska veľmi prekvapilo, že sem prišiel prvý námestník generálneho prokurátora. Som presvedčený o tom, že došlo k porušeniu rokovacieho poriadku, lebo plénum Národnej rady neodhlasovalo, že môže správu generálneho prokurátora predkladať jeho prvý námestník. A preto som dal návrh, na ktorom trvám, aby plénum rozhodlo o prerušení rozpravy a jej pokračovaní až za účasti generálneho prokurátora.

Ďakujem pekne. Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov, Kresťanskodemokratického hnutia, OĽaNO a SDKÚ – DS navrhujem, aby sme parlamentnú tlač 1217, to je novela školského zákona, prerokovali vo štvrtok ráno o 9.00 hodine. Predmetný bod súvisí s rozhodnutím Ústavného súdu o pozastavení účinnosti podmienok prijímania na stredné školy v školskom zákone č. 245/2008 Z. z., aby sme mohli toto zapracovať do tohto prerokovávaného bodu. Preto prosím, aby sme tento presun schválili. Ďakujem pekne.

Pán predseda, obávam sa, že môj názor je, že váš výklad rokovacieho poriadku je nesprávny. Aj štátny tajomník zastupuje vo výkone všetkých zákonných kompetencií ministra, avšak nemôže prednášať za ministra správy ani návrhy zákonov. Iná situácia je, keď nie je obsadená funkcia generálneho prokurátora, keď vykonáva všetky funkcie generálneho prokurátora prvý námestník, čo bola situácia, o ktorej ste asi hovorili. Toto je úplne iná situácia, podľa mňa ste postupovali v rozpore s rokovacím poriadkom, ale po piatkovom dohovore o 14.00 hodine, že budeme s tým pokračovať v utorok podľa možnosti generálneho prokurátora, to považujem aj za takú dehonestáciu pléna Národnej rady. Tá dohoda z piatka, mohli sme zvoliť iný termín podľa možnosti generálneho prokurátora, nikto by nenamietal, zrazu neplatí. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. V mene štyroch poslaneckých klubov, SDKÚ – DS, KDH, strany MOST – HÍD a OĽaNO, dávam návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala ministerku zdravotníctva Slovenskej republiky o správu o pripravovanej výstavbe novej nemocnice v Bratislave, ktorá by obsahovala informáciu o doterajších nákladoch na projektovú štúdiu, informácie o výbere a nákladoch na poradcu, informáciu o tom, z akých zdrojov bola štúdia, bude poradca financovaný, informáciu o projekte, špecifikáciu jeho účelu, charakteru a rozsahu, ako aj vzťahov k ostatným zdravotníckym zariadeniam a lekárskej fakulte, informáciu o predpokladaných nákladoch na výstavbu a spôsobe financovania a podklady k projektu financovania a návratnosti investície novej nemocnice.
Krátke odôvodnenie. Keďže projekt výstavby novej nemocnice v Bratislave je v pozícii utajenej štúdie, poslanci parlamentu, ale ani odborná verejnosť sa nemôžu dozvedieť potrebné informácie o tomto prvom PPP projekte v zdravotníctve, ktorý by mal stáť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, trvám na svojom procedurálnom návrhu, aby sme nepokračovali v rozprave o správe generálneho prokurátora a pokračovali v nej až za prítomnosti generálneho prokurátora a žiadam, aby ste dali o mojom procedurálnom návrhu v zmysle rokovacieho poriadku hlasovať.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážení kolegovia, členovia výboru pre obranu a bezpečnosť, ja len pripomínam, že o 12.00 hodine budeme mať rokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť. Máme tam tri body a buďte dochvíľni, začíname rokovať v režime vyhradenom. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pripomínam členom výboru na kontrolu činnosti SIS, že autobus na vykonanie kontroly v priestore SIS bude pristavený pri schodoch o 12.00 hodine. Ďakujem.