39. schôdza

Chcem doceniť tú skutočnosť, že v správe generálneho prokurátora je ambícia dekriminalizovať spoločnosť. A veľmi pekne to aj pán prokurátor ešte v piatok tu uvádzal, že v podstate veľmi prísne tresty sú za malé skutky, ktoré sa stali napríklad, keď ktosi ukradol cigarety. Alebo boj s korupciou bol tu spomínaný. A z celkového toho počtu tých prípadov, ktoré tu boli, tak dve tretiny korupcie sa týkajú lekárov, ktorí údajne zobrali 20 eur za to, že vypísali nejakú maródku. Mne sa páči ten postoj pána prokurátora a takisto aj tá správa v tom, že nestačí uviesť, ako to je, ale hlavne prečo to tak je. A ono je to aj s tým tak, že nestíhame príčiny ale následky. A takisto pán prokurátor uvádzal svoju správu, tých 2 084 prípadov mohlo skončiť v priestupkovej rovine, nie trestnoprávne. Myslím si, že tá ambícia je veľká. Tak aj držím palce prokuratúre v tom aj v tom nasmerovaní nového kurzu. Aj pokiaľ ide o minuloročnú správu, to, čo pán prokurátor tu verbálne uvádzal mimo tej správy, čo bolo, tak si to tak pamätám a spomínam si na tieto veci.
No je veľmi zložitá tá doprava v našej krajine a tých trestnoprávnych činoch, ktoré sú aj teda, ak je tam v krvi viac ako jedno promile, a to stíhanie a podobne týchto nedisciplinovaných šoférov, vodičov. To, myslím si, nevyrieši ani tá ambícia prepadnutia veci v prospech štátu, keď budú tí šoféri jazdiť na služobných autách, ako sa to udeje.
K tomu domácemu násiliu. Tak, áno, tak sa to skloňuje s tou ľudskoprávnou rovinou. A tu je zamieňania tých pojmov. Ale nestihnem reagovať na to.

Pani poslankyňa Vášáryová.

Ďakujem pekne za slovo. Toto je debata o historickom, civilizačnom nánose, pani poslankyňa. A ja vám chcem poďakovať, že ste veľmi vecne uviedli niektoré veľmi závažné súvislosti. Ja som vďačná každému, kto otvorí túto debatu. A na rozdiel možno ale od vás pre mňa ten dohovor je vlastne možnosťou znovu scitlivieť verejnosť slovenskú, aby sme o tom znovu tu v Národnej rade a potom na verejnosti čím ďalej, tým viacej rozprávali, pretože bez scitlivenia verejnosti nedosiahneme žiadne výsledky. Ja by som chcela, aby v polícii, na prokuratúre, na súdoch boli ženy, ktoré pomôžu tým, že budú trénované, že prejdú určitými tréningami, budú vedieť, akým spôsobom vlastne postupovať so ženami a s deťmi, ktoré podliehajú násiliu. Tým myslím aj malých chlapcov, pretože aj tí, samozrejme, s vami súhlasím, sú obeťami veľkého násilia. Ale všimnite si, ako naše súdy postupujú v týchto prípadoch, za kopnutie do hlavy môžete dostať tak akurát 400 eur alebo za znásilnenie chlapca akurát preradia toho, dajme tomu, cirkevného sluhu na nejaké iné miesto. My stále ešte nie sme dostatočne citliví, aby sme si uvedomili, že každé dieťa, ktoré zažije násilie, pokračuje potom ako dospelý a používa násilie ako riešenie problémov. Zatváranie nám nepomôže, toto je civilizačná kultúrna záležitosť,... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani podpredsedníčka Jurinová.

Ďakujem pekne. Ja nadviažem asi tam, kde pani poslankyňa Vášáryová skončila. Istanbulský dohovor možnože by mohol slúžiť na scitlivenie tém, ktoré ešte stále dôrazne nie sú uplatňované na Slovensku. Ale obávam sa, že tak ako Janka vo svojom príhovore naznačila alebo aj priamo povedala, ten Istanbulský dohovor je veľmi dôležitý najmä pre krajiny, kde to uplatňovanie ženských práv je na oveľa nižšom stupni. U nás naozaj, si myslím, existujú dokumenty, podľa ktorých by sme sa mohli riadiť, a úplne nahrádzajú tento dokument, ktorý je podľa mňa plný kontroverzie mimo toho dobrého, ktoré má, zbytočne rozvášňuje debatu v našej spoločnosti aj smerom, ktorý nie je žiaduci celkom pre časť obyvateľov. Pritom súhlasím, že to scitlivovanie témy a rozprávanie o tom, čo nie je dobré, čo je dobré, musí pokračovať.
Keby som sa vrátila ešte k tomu, čo Janka hovorila vo svojom vystúpení. Najmä v závere vystúpenia hovorila o téme obetí. Z tohto miesta si myslím, že asi jediná je k tejto téma schopná naozaj kvalifikovane hovoriť, pretože touto témou, tak ako aj sama uvádzala, sa zaoberá už niekoľko rokov. Ja verím, že teraz už, keďže vidíme už aj náznaky na ministerstve spravodlivosti, že majú záujem a snahu riešiť smernicu, implementovať smernicu samostatným zákonom, chcem veriť, že toto úsilie bude podporené zo všetkých strán, najmä aj keď sme počuli o tom všetko vlastne, čo sa týka jej samotnej práce. A chcem veriť, že všetky organizácie, ktoré pomáhajú obetiam, ktoré pomáhajú najmä obetiam trestných činov, ktoré sú akoby v závoze v celom tom procese trestného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Šípošová, vaša reakcia.

Veľmi krátka reakcia. K tomu Istanbulskému dohovoru chcem povedať, on už nemôže byť nástrojom scitlivovania, lebo už je to rozbuška. Takže musíme tu hľadať asi iné nástroje scitlivovania. Je naozaj veľmi kontroverzný.
A potom ďalšia vec, čo sa týka, teraz sa nepamätám presne, v akej to bolo súvislosti, správania, konania na súdoch. Tí ľudia potrebujú kvalifikovanú pomoc. A tú kvalifikovanú pomoc im dnešná naša legislatíva nedáva. Dáva im možnosť pomoci, dáva im možnosť byť zastúpenými splnomocnencom, ale tých splnomocnencov nikto nedáva dokopy. Sú to mimovládne organizácie, ktoré žijú zo dňa na deň často o prežitie. A hovorím, treba zabezpečiť aj to, aby ich činnosť bola akreditovaná. Ďakujem veľmi pekne.

Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

Ďakujem vám za slovo. Vážený pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán prvý námestník generálneho prokurátora, vážení hostia, veľmi stručne a tak trocha ad hoc zareagujem na situáciu, ktorá ma inšpirovala k tomu, aby som skúsil povedať taký pocit, ktorý možno nebude úplne náležitý, ale napriek tomu patrí do tejto diskusie.
Skúsim ho priblížiť v troch stručných obrazoch.
Ten prvý obraz je vystúpenie pána poslanca Lipšica. Spomenul, že ho prekvapuje, že skutočne veľké prípady korupcie sa v tejto krajine nedostávajú do správ generálneho prokurátora a ani sa neriešia. To ale nie je toto podstatné, čo ma zaujalo na jeho vystúpení. A budem teraz osobný, ale pri všetkej slušnosti a úcte k vám, vážený pán prvý námestník. Dôležitejšie je to, že vás spomenul ako človeka, ktorý, tak som to vycítil, a myslím, že pán poslanec Lipšic má možnosť hodnotiť ľudí z hľadiska toho, že roky už je v tejto politickej branži a pozná tých, ktorí sa pohybujú v oblasti zastávania zákonnosti v tejto krajine, vás zaradil medzi ľudí, ktorí aj patria medzi tých, ktorí bojujú za lepšie Slovensko. A ešte to aj vtipne doplnil tým, že vám vari tým neuškodil. Ja myslím, že sa veľmi rád chcem stotožniť práve s takýmto pohľadom, že vo vysokých funkciách sú takí ľudia, ktorí majú dôveru aj zbehlého a rozhľadeného predstaviteľa súčasnej opozície. Je to pre mňa dôležitý signál.
Ten druhý obraz bude úplne niekde inde. Zablúdim do 6. júna 1944 na pláž Omaha. Vieme, že v tento deň, bolo tomu 70 rokov, nedávno sme si to pripomínali, spojenecké vojská sa pustili do dobíjania silne opevnených pevností Nemcov v severnom Francúzsku. Všetci dobre vieme, že sa pripomínajú tie člny, ktoré sa použili špeciálne pre tú plytkú vodu, aby sa vojaci z mnohých spojeneckých krajín mohli dostať čo najbližšie k opevneným nepriateľským pozíciám fašistickým. A vieme, čo sa tam dialo, vieme to aj z dokumentov, vieme to aj zo spracovaných filmov v umeleckom podaní. Tam sledy za sledom padali. Ten prvý z nich sa ani nedostal na breh, iba akurát stihol sfarbiť more dočervena. Z toho druhé sledu už niektorí sa uchytili. A možno z toho piateho tí, ktorí prebehli po mŕtvolách svojich kamarátov, došli už aj k tomu bunkru tak blízko, že mohli tam hodiť granát a nemecký guľomet zneškodniť. A výsledok toho je známy, úspešne zdolaná dôsledne a starostlivo pripravovaná obrana Nemcov, nemeckej armády v tejto časti sveta. A teraz vysvetlím toto prekvapivé radenie obrazov. Tak predstavme si, že na tej pláži nie sú Nemci, ale korupcia, s ktorou chceme zabojovať, a naozaj opevnená v tejto krajine veľmi, veľmi dobre a v tých vyloďovacích člnoch nie sú armády spojeneckých vojsk, desiatky tisíc chlapov, ale tí ľudia, ktorí v tejto krajine majú bojovať voči korupcii. A teraz v jednom z týchto člnov sú aj predstavitelia Generálnej prokuratúry. A možnože je tam aj prvý námestník generálneho prokurátora. A ja teraz chcem dať do súvislosti tie dva obrazy. Ak by som sa vrátil na tú pláž Omaha a ak by tí vojaci v tej chvíli, a viem, že to sú porovnania neporovnateľné, ale napriek tomu myslím, že majú svoju vypovedaciu hodnotu, začali rozmýšľať o tom, prečo práve čln pána prvého námestníka by mal zbrzdiť, nech idú padnúť tam tí ďalší, veď je tam kopa strachu, kopa odvahy, kopa zúfalstva, kopa výkrikov, mal by právo ten čln cúvnuť? Mohol by povedať si, nech si idú položiť tie svoje telá a urobia predmostie jeho kamaráti a prebehne až potom, keď už bude pozícia dobitá? Ja si uvedomujem, že to porovnanie je naozaj ťažké. Ale pre mňa má svoju vypovedaciu hodnotu. Ja tým chcem povedať len jedno, a práve tým naviažem na to, čo tu bolo povedané, že vy, pán prvý námestník, patríte medzi slušných chlapov slovenskej prokuratúry, teda tých, ktorí sú v tom prvom slede boja proti korupcii, ktorých voľajako nevieme rozvinúť, a nevieme tie zabetónované pláže, korupčné pláže dobiť. A v tomto mi napadá, a to už nechcem, aby ste to brali osobne, to som len použil ten príklad, ktorý mi vlastne prihral pán poslanec Lipšic, môže to byť ktokoľvek z nás, pretože voči korupcii musia bojovať práve tak aj poslanci a kopa ďalších ústavných činiteľov. A ja sa chcem tu spýtať, či existuje tu nejaká šanca, aby sme mohli si povedať, že tento boj má vybojovať niekto miesto nás, že máme právo počkať, lebo taká je doba, lebo sa bojíme, lebo máme prácu. Aj vaša práca je len prácou, pán prvý námestník. Aj vy máte právo žiť v istom rozpore s tým, že na jednej strane na stôl vám príde ohromne veľa vecí, ktoré možno by bolo treba uchopiť inak, a na druhej strane tam zostane tá myšlienka, ale veď ste len zamestnanec, kde sú tie ostatné člny. A to tým chcem povedať do radov nás všetkých, nielen vám, ozaj sa ospravedlňujem, že používam práve vašu funkciu a vaše meno na túto súvislosť, že ak sa budeme spytovať, že tento boj má vybojovať niekto za nás, tak v tom prípade opevnenia korupcie na tej pomyselnej pláži Omaha budú ešte dlho nedobité. Chce to obrovský kus odvahy, ale aj naivity a viery, že nemôžeme čakať, že to majú urobiť tie ostatné člny, že je potrebné, aby každý v rámci tej svojej miery váhy funkcie, ktorú zastáva, vložil do toho veľký kus odvahy. Ja som presvedčený, pán prvý námestník, že vaša funkcia je v tomto boji veľmi vysoko, váš čln je v tomto boji veľmi dôležitý a že určite o tom, že sa raz do správ dostanú také závery o boji s vysokou korupciou, aké boli spomenuté z Čiech (štátna zástupkyňa Bradáčová a ľudia okolo toho), že raz sa to stane aj u nás. A verím tomu, čo povedal pán poslanec Lipšic, že to je otázka času, že toto sa musí stať. Len o tom, kedy sa tak stane a čo o tom rozhodne, možno nerozhodnú zákonodarné zbory ani čítanie správ, ale osobná odvaha veliteľov tých jednotlivých člnov, ktoré sa blížia k tomu opevneniu menom korupcia a ktoré nám je potrebné dobiť. Príklady sú to nenáležité, ale nehovoril som dlho, napadla ma asi táto súvislosť. Ďakujem vám úprimne za pozornosť.

Pán poslanec Kuffa do rozpravy.