39. schôdza

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 39. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 403/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 1132, spoločná správa výborov má tlač 1132a.
Prosím podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám v rámci druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Novela reaguje na prevzatie nových úloh ministerstva po viacerých novelizáciách kompetenčného zákona a zohľadňuje aj potreby aplikačnej praxe rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí. Do návrhu boli z týchto dôvodov zapracované zmeny v oblasti ekonomickej diplomacie či nové úlohy v rámci európskych záležitostí. Novela tiež okrem iného podrobnejšie špecifikuje výkon niektorých konzulárnych funkcií, ktorých vymedzenie v zákone bolo predtým všeobecné. Úpravy korešpondujú s terminológiou a obsahom inštitútov ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi a príslušnými medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Legislatívne riešenie si vyžiadala aj problematika odmeňovania počas dočasného vyslania na výkon štátnej služby v zahraničí, a to dôsledku valorizácie platových taríf v rámci kolektívneho vyjednávania koncom minulého roka o pevnú sumu 16 eur, a nie ako doposiaľ percentuálnym zvýšením. Táto skutočnosť zasiahla do výpočtu zahraničného funkčného platu zamestnancov vykonávajúcich zahraničnú službu, čo je neprípustné. Platí totiž princíp, že vnútroštátna valorizácia nemôže ovplyvniť zahraničný funkčný plat. V tejto súvislosti je potrebné okrem úpravy ustanovených v zákone o zahraničnej službe vykonať aj novelizáciu súvisiacich zákonov o verejnej službe a o štátnej službe.
Zmeny nebudú mať dopad na rozpočet verejnej správy a boli prerokované s gestorom oboch zákonov, Úradom vlády Slovenskej republiky a so všetkými dotknutými ministerstvami, ktoré vysielajú štátnych zamestnancov na výkon štátnej služby v zahraničí.
Dovoľte mi ešte na záver uviesť, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa ako vecne príslušný rezort stotožňuje so všetkými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v spoločnej správe výborov. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať o prerokovanie návrhu a o jeho schválenie.
Ďakujem za pozornosť, skončil som.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a dávam slovo spoločnému spravodajcovi zo zahraničného výboru poslancovi Mariánovi Kérymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči, pán spravodajca.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi výborov predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovávaní prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010 Z. z. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č.1344 z 23. septembra 2014 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre sociálne veci a zahraničnému výboru.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:
- ústavnoprávny výbor uznesením č. 479 zo 7. októbra 2014,
- výbor pre sociálne veci uznesením č.127 z 9. októbra 2014 a
- zahraničný výbor uznesením č. 119 z 9. októbra 2014.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou tejto spoločnej správy uvedené v bode IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 3 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 120 zo 16. októbra 2014.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov, otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostala písomné prihlášky dvoch pánov poslancov, pán poslanec Jozef Mikloško a pán poslanec Viskupič sa hlásia písomne do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ja minule som došiel na prvom čítaní šesť minút neskoro (povedané so smiechom) a už som, už bolo po všetkom, takže je tu druhé čítanie, ale dovolím si jako váš starý pracovník jako nejakým spôsobom povedať pár poznámok k tomu duchu zákona, aby mohli ešte prispieť a možná aj vám pár pripomienok, ktoré s tým súvisia.
Je to relatívne dlhý zákon, 12 strán z rôznych teda kútov pozbieraných isto treba vylepšiť, lebo dôvodová správa je relatívne chudobná, má jednu stranu a niečo. Čiže možná by mohla trolinka viac vysvetliť tie rôzne zmeny, ktoré tam nastávajú. Samozrejme, nové kompetencie ministerstva, potreby aplikačnej praxe a tak ďalej sú dôležité dôvody prečo, odvtedy sa to zmenilo, prečo dnes potrebujeme takéto niečo novelizovať. Viem, že na zákon o zahraničnej službe sa dlho čakalo, dlho sa pripomienkovalo, dlho sa pripravoval a tá konečná verzia, myslím, že bola veľmi dobrá a bolo krokom dopredu v oblasti diplomacie a zahraničnej služby. Bez nejakého zdôvodnenia sa tam naraz diplomatické misie stavajú na úroveň veľvyslanectiev, napríklad v rozvoji vonkajších ekonomických vzťahov, v tzv. ekonomickej diplomacii. Doplňujú sa diplomatické funkcie stálych misií o toto, no. To je však dôležité, aby ekonomická diplomacia pracovala, práveže veľvyslancom sa nie vždy do toho chce. Ja by som v budúcnosti možno navrhoval, aby sa hodnotili ich činnosti aj podľa salda zahraničných ekonomických vzťahov, to sem trocha nepatrí. Len ja som si tak, pokiaľ viem, diplomatické misie to je diplomatická misia pri NATO, OECD, Rada Európy, Viedeň, OSN, Európska únia. Čiže to sú často veľmi špecifické orgány. Neviem si predstaviť, aby, čo ja viem, Rada Európy naháňala ekonomiku alebo OSN, alebo neviem kto ešte. No, ale iste to treba, keď to tam je. Len táto otázka mi ako bývalému teda kolegovi napadla.
Konzulárne úrady, k tomu sa ešte trocha vrátim, aj keď, lebo tam je určitá, by som povedal, dvojzmyselnosť, ktorá môže snáď vyvolať aj, aj problém v budúcnosti. Čiže k tomu sa vrátim za chvíľku, no.
Oceňujem to, že do kompetencií zastupiteľských úradov sa dáva aj to, že sa plnia úlohy k Slovákom žijúcim v zahraničí, no. Je tu úrad pre Slovákov, zahraničných Slovákov a myslím aj v tomto programe ho máme, neviem, či na to príde, či to je dobré, len jako to bola, aby som povedal, taká psia povinnosť všetkých ambasád, aby sa starali o Slovákov v zahraničí, aby robili štatistiky, aby ich pozývali na rôzne veci a tak ďalej. Čiže tuná sa niekde explicitne dáva asi aj preto, že nie všetky si to plnili, aj riaditeľ Ústavu pre zahraničných Slovákov povedal, že vlastne nie všade dostal požadované štatistiky a tak ďalej.
Novela vypúšťa napríklad zriadenie a rušenie tých ekonomických expertov, ktoré bolo predtým na ministerstve hospodárstva a teraz je na ministerstve zahraničia. Takto to už beží aspoň 5-6 rokov, tak neviem, či to bolo nutné teraz dať, alebo to ešte nikdy nebolo, táto konvencia, zmenené. Ja myslím, že bola, no. Ďalej odstraňuje sa časovo obmedzenie zamestnania v zahraničí. Tak u nás sa vždy muselo vrátiť a tu dva roky pobudnúť niekde a potom rýchlo, keď budú dva roky, keď prejdú dva roky, tak sa hlásili do nejakých konkurzov a naháňať medzitým sa vláda zmenila, iní ľudia a tak ďalej. Čiže je to dobré, že sa môže ísť z jedného rovno do druhého, mnohé štáty to tak majú, myslím, že aj tu aj tak teraz robíme. Len, len, proste robí sa to aj bez toho, že by to malo oporu v tomto.
No čo sa týka tých honorárnych konzulov, ak dovolíte. Honorárny konzulát pokladám za veľmi dôležitú v tých krajinách, kde nemáme zastúpenie, alebo v oblastiach veľkých štátov. Pred pár dňami, v štvrtok sme otvorili, sme otvorili, trocha som sa na tom podieľal, honorárny konzulát Laosu. Pán honorárny konzul Bounthong dlho tu žije a má veľmi dobré, šikovné vzťahy, je dobrý ekonóm, je dobrý podnikateľ a tak ďalej. Bol tam aj pán váš Burian, štátny tajomník. Bolo to veľmi pekné na úrovni, naozaj. Čiže veľmi podporujem honorárny konzulát. To, že napríklad, že môže honorárny konzul správne poplatky podľa osobitného predpisu, to vždy tak bolo. Honorárny konzulát za nejaké opisy alebo za náhradné cestovné doklady, alebo za neviem čo vyberal peniaze. Niekedy boli otázky, že kde to ide. Ale proste toto vždy tak bolo. A toto sa mi zdá kľúčovou mojou poznámkou. Tam je napísané, že konzulárny úrad vedený honorárnym konzulom, konzulárnym úradníkom a teraz, že takýto termín "konzulárny úrad vedený honorárnym konzulárnym úradníkom". On o chvíľočku sa potom tam objaví veta, že minister určuje rozsah konzulárnych funkcií honorárnemu konzulárnemu úradníkovi. To je tiež trošička nie celkom jasné, pretože hocičo určiť honorárnemu konzulovi, ktorý neni ani člen, teda štátny príslušník nášho štátu, tak je, na ministra by malo byť trolinka vyšpecifikované, že odtiaľ potiaľ, no. Hneď potom ďalej § 10a, kde je napísané konzulárne funkcie, a tam je napísané diplomatické misie a konzulárne úrady, ale predtým v bode 14 je naozaj konzulárny úrad vedený honorárnym konzulom, ale to konzulárny úrad sa tam používa a ja si myslím, že aj tak, aj tak. Čiže potom naraz sa tam objaví, že diplomatická misia, konzulárny úradník vykonávajú funkcie, napríklad rozhoduje o udelení víz. Ja som o tom s vami aj hovoril. Ste ma ubezpečili, že to tak nie je. Ale zas na druhej strane fakt, že tá dvojstrannosť, že my konzulárny úrad, to, že vedený honorárnym konzulom, to neni terminus technicus a vzápätí konzulárny úrad, veď to tu dávame. Samozrejme, prijímanie žiadostí atď., všeličo. Toto aj na konzulárnych úradoch, aj na honorárnych konzulátoch to ľudia mnohé robia, aj budú robiť. Zaujímavé je to, že môžu aj dávať pôžičky, dokonca aj nenávratné. To som nevedel, že konzulárka môže dávať aj nenávratné pôžičky, možná v nejakých katastrofách alebo tragédiách. Ale to je tiež zaujímavá otázka, že či sú na to nejaké predpisy, kedy môžu nenávratné finančné pôžičky oni dávať.
Vážený pán minister, tak ešte by som kratulinko, myslím, že k meritu aj toho zákona. To sú platové náležitosti v zahraničnej službe, to je málo, 16 euro sa zvyšuje, čiže to neni nič celkom v podstate.
No len tam chcem upozorniť na to, že ústavným činiteľom sme nedávno stopli, to je, by som povedal, povinná jazda každý rok, vždy ku koncu súťažia všetci, aby to niekto navrhol, teraz sa blížia voľby, tak sa tu znova navrhlo povinná jazda, všetci to odsúhlasili, hurá, takto to pôjde asi až do smrti. Neviem, kto prvý to prekoná alebo kto prvý povie, že to môže byť aj ináč. Toto je taká povinná jazda aj v iných prípadoch, napríklad sme mali priestupkovú imunitu. O. K., hurá. Trestnoprávnu. O. K., hurá. Stop platov každý rok. Prečo nie. No potom sa objavia články, kde nám chodia naše platy, samozrejme, nezdanené, čiže potom to vyzerá veľmi moc, aj keď tie dane. Ale toto je troška mimo súťaž. Len chcem upozorniť na jednu vec, že neviem, jak sa valorizujú ostatné platy na ministerstvách a iných ministerstvách, čo je dobré, keď sa valorizujú, majú na to právo atď., sú o tom rôzne zmluvy kolektívne. Len nám sa stalo v '92., že, čo ja viem, pána ministra Klausa preskočil jeho štátny tajomník Kočárník, pretože už tieto mená, určite to tak bolo, pretože jemu valorizovali, a ministrovi nie. Čiže naraz sa to stalo, že proste to mal preskočiť, mesiac pred voľbami odsúhlasil valorizáciu aj ministrov. Všetci s tým počkali a tesne pred voľbami v '92. to vytiahli, hí, fuj, zvýšili si platy, a hoci to už bolo pre ďalšiu vládu. No, lenže či nemôže nastať aj tá situácia, že pri valorizovaní platov ľudí na ministerstvách včítane štátnych tajomníkov, že príde čas, keď ich preskočia, tých ústavných činiteľov, ktorí majú stop, a teda či táto politika, ktorá tu je a s ktorou v podstate ja súhlasím, takto nakoniec prečo nie, len, len je to na objednávku vždycky zvonku a je to vždycky politikum a veľmi často sa to robí pred voľbami, tak ako teraz. Dobre, ďakujem pekne. Bolo to trošku na preskačku.
Myslím, že podstatná otázka je, aby honorárni konzuli nemohli dávať víza a z toho zákona to neni celkom dobre jasné. Lebo konzulárny odbor je tesne predtým a tam je prídavok pre honorárny konzul a potom ďalej konzulárny odbor môže a tam sú aj tie víza, no. Čiže honorárny nemôže, samozrejme, že nemôže dávať. To je asi všetko. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľujem si vystúpiť z hľadiska dvoch vecí. Jednak mám stručný a kratučký doplňujúci návrh na súčasné znenie zákona. A niekoľko poznámok k predkladanej novele zákona.
Všeobecne by som chcel povedať, že, samozrejme, rozumiem ambíciám a zámeru, ktoré bolo jednak deklarované v programovom vyhlásení vlády, a teda aj potrebe, ktorá nastala či už po roku 2010, alebo 2012 zmenami, či už v kompetenčných, alebo personálnej politike zahraničnej služby, ak sa dotkneme obchodnej diplomacie, alebo aj samotnej zmena názvu ministerstva a rozšírenie koordinačnej a riadiacej, by som tak mohol povedať, funkcie ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Dôvodová správa sa tomuto momentu, i keď textácia zákona v paragrafovom znení v mnohých bodoch priamo hovorí o dopĺňaní toho slovka európskych záležitostí, veľmi nezmieňuje. Dôvodová správa sa viac menej zmieňuje - aj v úvodnom slove sme to počuli - sa zmieňuje o problémoch, ktoré nastali pri prijatí kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, a teda zvyšovanie platov o pevnú tarifu. Takže áno, zákon sa zaoberá aj týmto.
Ja by som chcel v prvom rade oceniť, že prichádza k tomu, že sa ten zámer vyčistiť a legislatívne nastaviť rámec deje zároveň. Ako člen európskeho výboru takisto by som chcel oceniť to, že ak tomu dobre rozumiem, bol vtiahnutý výbor pre európske záležitosti aj do činnosti zahraničnej štátnej služby, a to tým, že pri menovaní diplomatických misií, ak to odcitujem: "Vedúci diplomatickej misie v členskom štáte Európskej únie alebo vedúci stáleho zastúpenia predkladá pred nástupom na výkon funkcie na prerokovanie návrh zamerania činnosti diplomatickej misie aj Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti." Tento moment vítam. Pravdepodobne prispeje k vyššej informovanosti aj samotných členov, aj európskeho výboru a myslím si, že toto iba môže pomôcť vťahovať do deja v rámci Európskej únie aj Národnú radu a poslancov Národnej rady.
Škoda len, že v dôvodovej správe to gro toho zákona, ktoré som ja vnímal, nie je. Skôr sa venuje tým platovým záležitostiam. Ja by som mal možno aj otázku v tejto súvislosti, ak sa teda prehupnem k tým platom. Keďže v rámci pôsobenia výboru sem-tam sa stane, že sa dostaneme na zahraničné cesty, a býva dobrým zvykom, že ak sa to deje pri návšteve nejakej krajiny a je možnosť, tak niektoré tie konzuláty navštevujeme. Máme veľmi pekný konzulát, či v Prahe, alebo Budapešti. Akurát a možno tam znie tá otázka, akurát je veľmi poddimenzované, ak to mám takto povedať, starostlivosť o tie nehnuteľnosti. Či existuje nejaký systémový prístup k tomu, aby veľmi dobre umiestnené, vo veľmi peknom prostredí a dokonca niektoré aj s historickou hodnotou budovy takpovediac neboli vystavené chátraniu, resp. vysokým energetickým nárokom, kedy aj samotní zamestnanci sa potom následne skladajú, napríklad na vykurovanie a podobne. To je veľmi konkrétny a parciálny poznatok z poslednej, ostatnej cesty. A nie veľmi sú títo zamestnanci s týmto spokojní. Na druhej strane rozumiem, že konsolidačné úsilie sa, predpokladám, prejavuje aj v tejto, v tejto oblasti.
Takže som rád, že prichádza novela zákona, ktorá reflektuje rok 2010 aj rok 2012, prijatie kompetenčného zákona, a dovoľujem si spolu s kolegami Erikou Jurinovou, Igorom Hraškom a Mirom Kadúcom predložiť kratučký doplňujúci návrh, keďže viackrát sme sa tu bavili o úrade a pôsobnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, tak aby sme vetu, ktorú navrhuje samotné ministerstvo v § 12, ktorú navrhuje v znení: "Zastupiteľský úrad plní úlohy vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí," doplnili tak, že: "Zastupiteľský úrad v súčinnosti s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí plní úlohy vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí." Čiže tá veta by znela tak, že by sme priamo do kompetenčného nastavenia zahraničnej služby Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí vtiahli. Skrátene. Tie dôvody, ktoré nás vedú k doplneniu tej vety "...v súčinnosti s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí", je, že novelou tzv. veľkého kompetenčného zákona 575 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v roku 2012 sa koordinácia aj výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí dostala pod ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ale nie úplne. Ja som vtedy takisto vystupoval, pretože tento krok sa mi z hľadiska ambície ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí zdal ako správny, a preto som mal za to, že by bolo dobré ustanoviť tú koordinačnú činnosť tak, aby bolo jasné, že máme zriadený úrad a treba ho do, vťahovať do nášho zahraničného pôsobenia tam, kde je pri koordinačnej činnosti ministerstva.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa podľa zákona č. 474/2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov a tak ďalej podieľa na tvorbe štátnej politiky, ale podľa § 4 ods. 6 písm. e) uvedeného zákona "spolupracuje pri výkone svojej pôsobnosti s orgánmi združujúcimi Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj Slovákmi žijúcimi v zahraničí a udržiava s nimi vzájomné styky", je presná citácia uvedeného zákona. Spolupracuje a udržiava kontakty s obdobnými orgánmi iných štátov zabezpečujúcich starostlivosť o vlastných krajanoch žijúcich v zahraničí, čo sú úlohy, ktoré tento úrad jednoznačne plní v zahraničí, kde pôsobí aj zastupiteľský úradu. Čiže ak máme zastupiteľský úrad a zároveň máme pôsobnosť úradu, aby presne ten koordinačný orgán, ktorým je ministerstvo, aby mohlo tú zahraničnú službu smerovať tam, kde je najlepší zámer a najlepšie pôsobenie v celej Slovenskej republike.
Čiže tento pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh dávame z dôvodu toho, že nechceme, aby prichádzalo k duplicite pri plnení úloh, ale, naopak, predchádzať chaosu a nekoordinovaného postupu pri plnení úloh v zahraničí vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí, a preto by bolo dobré výslovne v ustanovení predloženého návrhu uviesť, že zastupiteľský úrad síce plní úlohy voči Slovákom žijúcim v zahraničí, ale vždy výlučne v súčinnosti s úradom, ktorý bol na tieto účely zriadený.
Dôvodová správa, samotná dôvodová správa ministerstva hovorí o zosúladení ustanovení vládneho návrhu zákona s veľkým kompetenčným zákonom, a nie o ďalšom okliešťovaní právomocí Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Čiže takéto zosúladenie by sa mohlo udiať aj vo vzťahu k zákonu o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Je to možno nepodstatná zmena, nevidím tam nejakú veľkú politiku. Skôr si myslím, že ak by ministerstvo ako koordinačný orgán spolu so zahraničnou misiou a s pobočkami úradu naozaj malo spolupracovať pri zahraničnej, tak by sa súčinnosť nášho zastúpenia s Úradom Slovákov žijúcich v zahraničí mohla stretnúť v pléne s podporou, a preto sa prihováram za prijatie a vašu podporu tohto doplňujúceho návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ja sa prihováram tiež tomu, čo navrhol pán poslanec Viskupič, že zastupiteľské úrady majú kompetencie pre zahraničných Slovákov a takisto ich má aj Úrad pre zahraničných Slovákov. Čiže v dôvodovej správe mohli byť dve vety, čo sa pod tým rozmýšľa. Lebo ja viem o žiarlivosti zastupiteľských úradov a o kompetenciách úradov pre zahraničných Slovákov, čiže môže to vyvolať problém, keď tam nejaká vysvetľujúca veta aspoň v dôvodovej správe nebude.
No a ešte maličké doplnenie môjho, ale súvisí to aj s týmto. Či by sa nedalo definovať, že existuje konzulárny úrad s profi konzulom a tak ďalej a existuje honorárny konzulárny úrad, kde je honorárny konzul, a tým pádom je to jasné KÚ a HKÚ. Dobre. A posledná poznámočka je, že v zákone sa naraz z dvanástich strán šesť strán sú platové triedy, charakteristiky platových tried, platová trieda, kvalifikačné predpoklady a tak ďalej, no. Čiže sa to dalo do zákonu, len tam je toho naraz veľmi veľa a chcem sa opýtať teda, že či, čo sa zmenilo, keď sme to tam museli celé dávať, 11 platových tried a všetky charakteristiky bez diskusie, bez svojím spôsobom dôvodovej správy, že či sa to podstatne mení proti minulosti, alebo sa znižujú požiadavky, zvyšujú požiadavky. A prečo sa tam celých šesť strán dalo? Ďakujem.