Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, som zle odhadol, mi vychladne káva. A studená káva je na krásu, ale mne to nepomôže. Ale nevadí, tak potom si ju dám.
Prosím vás, k tomuto, skôr ako poviem, dovoľte uviesť aj takúto skutočnosť, že pani predkladateľka odčiňuje svoje hriechy, ale nie som si celkom istý, či pomôže. A treba to povedať a ja to premostím, tak by som prípadne vás poprosil, aby ste ma nezastavovali. My sme tu schvaľovali, vy ste schvaľovali zákon protibilbordový bič. Existujúci zákon, kým ste nechválili nový, hovoril, že bilbordy nesmú byť v križovatke a ak zacláňajú v rozhľadovom poli voliča. V novom zákone ste schválili, že bilbordy nemôžu byť v križovatke, ak zacláňajú rozhľadovému poľu vodiča. Čiže doteraz bolo zakázané, aby boli bilbordy na križovatke. Teraz ste povolili, že môžu byť v prípade, ak nezacláňajú. Čiže ak doteraz to bolo zakázané a boli tam, čo bude odteraz?
A, pani Zmajkovičová, pán Choma, pán Korbačka, pozdravujem BigMediu, nech vás tie duše zomrelých z tých križovatiek strašia po nociach. Nech vás duše tých zomrelých, lebo ja vám, my urobíme tú koreláciu vplyvu bilbordu na križovatku a na dopravnú situáciu. Nájdeme na Slovensku niektoré križovatky, ktoré, dokážeme dokázateľne, že tie bilbordy mali vplyv na nehodovosť. A možno tam budú aj smrteľné úrazy. Tak ja nechcem nikomu nič priať, ja voodoo netančím tuná, ale hovorím, vás, že to je tá zodpovednosť. To je tá zodpovednosť. A to vy ani neviete, čo ste schválili. Čiže ak doteraz nemohli byť a napriek tomu tam boli, tak odteraz už môžu byť. Čiže tie, čo tam nemohli byť, budú odteraz legalizované. To ešte bude mať dohru. To chcem tým povedať, pani Zmajkovičová, to je to, čo som hovoril, že za čo ja vás budem, kde môžem, vás budem za to lynčovať, lebo toto ste do parlamentu doniesli. Toto je pravdou. A naše križovatky budú zahltené reklamami. Budú zahltené reklamami a niekde vyhasne život za to, že si niekto pozrie na možno nejakú kraso..., teraz to bolo v Rusku, nejaká s bujným poprsím, a mnohí dokazovali, že koľko nehôd sa stane. Nech sa páči, preberte tú zodpovednosť za to. Ak si myslíte, že týmto odčiníte svoje hriechy, neodčiníte. To vás bude prenasledovať.
K samotnému návrhu zákona. Niekedy sa čudujem, niekedy mi to je až trošku ľúto. Lebo ja, keď je tu zákon, ktorý má v sebe brutálne chyby, tak kde je, ja žasnem, že kde sme? Opozícia? Prečo to nedostanú ako deku? Prečo nedostanú nakladačku? Stavebný zákon, ktorý bol ako bič na bilbordy, mal v sebe zakopaných milión päťsto chýb, brutálnych chýb. Brutálny lobizmus tam bol. Úplne očividný. Sloboda, všetko možné tam bolo. A nikto. Ja som si šiel jazyk zodrať kvôli tomu.
Ale tu je zákon, ktorý v zásade je, oproti tomu je, nieže neškodný, že je nulitný, je práve, je na ceste, má ambíciu a možno v konečnom dôsledku aj pomôže, lebo začať treba. A napriek tomu sa tu, normálne žasnem, že kto všetko ešte ide ešte do ústnej, kto všetko už bol v písomnej. Aké skvostné príspevky tu boli, kde sme sa dozvedeli, čo som sa ja učil na vysokej. Ja som tiež vedel Krebsov cyklus napísať z hlavy. Ale budem vás tu teraz ohurovať, že čo všetko je fruktóza? To nemá taký zmysel. Normálne žasnem, že načo je to vôbec dobré, hej, že argumentačne sa takto vyskladať k tomuto? Fakt. (Reakcia z pléna.) Prosím vás, lebo ja neviem, či chcete vyhrať. Vy nechcete vyhrať. Vy bojujete proti tomu, že oni chcú, aby neboli energetické nápoje a cukrovinky, a vy ste proti tomu, aby to tak nebolo, a myslíte si, že tým politicky uspejete. To žasnem. Ale že bilbordy prešli, ani ste nevedeli. Opozícia ani nevedela, alebo možno jej to bolo úplne jedno, lebo sa boja, že Korbačka jej nedá na ten bilbord, lebo jej nedá takú zľavu, aby sa, mohli pred voľbami svietiť, jak všetko tu bude vybavené. Ja normálne, mne je na vracanie teraz, jak idem po tých uliciach a každý sa na mňa smeje z každého bilbordu, že jak to bude lepšie, len tak málo stačí, len ho zvoliť a už všetko bude vybavené. Tak možno mal niekto maličkú dušičku tu trošku hlesnúť, šteknúť, lebo však tá BigMedia je silná, Akzent Media je silná a kde ja budem svietiť s mojím fešným ksichtom pred voľbami? Tak ste si každý dušičku v sebe, sa stlačili pre istotu a tichučko ste sedeli. Ale to bola vaša parketa. Teraz na cukrovinkách, na deťoch sa tu idete hlásiť do ústnej? Čo ešte chcete povedať?! Ja neviem, čo tu ešte kto chce k tomu, čo povedať?
Ja som za. Samozrejme, že som za. A ja mám, prosím vás, o tej téme naštudované, môžem tu s vami, môžem vám tu prednášať. Môžem fakt vám to, bez toho, aby som sa preceňoval, o zdravej výžive. Prosím vás, to ľudia, ktorí sa, ja to vždycky, sú také vlny, hej, to, napchávali sa hamburgermi, potom všetci pili mochito, teraz všetci jedia pekanové oriešky. To viete, že ja som bol, keď títo ľudia, ktorí teraz hovoria o, neviem akej, zdravej výžive, ja už som vtedy sa tomu venoval. Vtedy sme my doma varili, jak sme varili. My dlhodobo k tomu máme nejaký vzťah. Nepotrebujem tu nikoho o tom presviedčať. Viete, že naštudované do detailu, tak to poviem, naštudované do detailu. V zásade, zjednodušene povedané, všetko škodí. Koniec koncov vždycky všetko škodí, všetkého, keď je veľa, tak škodí, hej.
Tak niekedy nechápem, aj tým príspevkom, ktoré zneli na prvé počutie fundovane, ale nechápem, čo bolo zmyslom toho, že čo chcel autor na konci povedať. Všetkého veľa škodí. V zásade aj dneska je problém nájsť niečo, čo je zdravé. A tak potom, keď to tak nie je, tak povedzme, že niečo je zdravšie a niečo je menej zdravšie. Alebo, ja neviem, tak to pripusťme. A už v niečom, v niečom sa už, preboha, hádam môžeme zhodnúť, že je to tak.
To je presne ten problém s tými vysielačmi. A ten zákon sem príde. Ja predkladám návrh o vysielačoch, kde vysielače mobilných operátorov preto, lebo to vždycky najľahšie sa vieš dohodnúť s riaditeľom alebo cez poslancov, na bratislavských školách sú, na všetkých bratislavských školách si všimnite, zédeeškách a stredných, sú vysielače mobilných operátorov. Celý civilizovaný svet proste s tou témou bojuje, snaží sa ju uchopiť, ako to urobiť, ako to neurobiť. Všade už, ako-tak v Číne, v Rusku sú silnejšie tie normy, ale už nikto nemá tú drzosť, to poviem tak, napchať to tým deťom nad hlavu a robiť im praženicu z hlavy. Ja to preháňam, ale u nás to je, to je programová záležitosť, lebo na tej škole, má to v centre za pár korún, svieti dookola a je to tam. Ja som zvedavý, jak budete k tomu pristupovať? Viete, a tu bude, ja viem, že nejaký odborník tu vystúpi a povie, že nie je to tak. Len to by sme tu mohli byť týždeň. O tých vysielačoch a ja a moja fundácia na to, čo som si ako-tak doštudoval, by som tu vedel o tom dlho rozprávať, čo je, čo nie je. Ale keby sme aj pripustili, že nie je úplne exaktné, že není to, dva a dva sú štyri, tak existuje zásada trestného práva, ktorá hovorí o pochybnostiach v prospech obvineného. Tak ak sú pochybnosti, a pochybnosti sú, verifikované podľa môjho názoru, ale niekto hovorí, že sú pochyb..., tak v prospech tých detí.
A to je detto s tými cukrovinkami. Ak by sme už pripustili, že teda to a hento a takéto tu a spojiť to už neviem s čím, namiešať ten guláš, tak v prospech tých detí, nie? Ja už myslím, že už podľa mňa nikto nebude rozporovať, či postrúhaná mrkva alebo nejaký mrkvový šalát je zdravší ako, ja neviem, kokakolová fľaša, neviem. Aspoň na tom sa nevieme zhodnúť? Nechápem, že prečo, načo je toto dobré?
Tento zákon mal veľmi rýchlo prejsť. A to už nehovorím o tom, že, tu som si to poznačil, kolega, nebol by to kolega, keby nepovedal, päť dôvodov našiel a jeden bol, že opäť sa znižuje miera slobody v rozhodovaní školskej samosprávy. Kristepane, jak už má, jak je o tom, že či budú cukrovinky v bufete alebo Coca-Cola v bufete a to zakázanie je už miera slobody školskej samosprávy, no tak to je potom, podľa mňa my sme mimo misu všetci. Alebo ja som mimo misu. Tak asi som, priznávam, v tomto prípade asi som.
Lebo že bude a si ten bufetár to vylobuje s tým riaditeľom, nie, že čo teda, tieto cukrovinky nie, ale tieto áno, lebo však minule tu boli, doniesli nejaké tie bonboniéry. Normálne žasnem. Žasnem, prosím vás, že na tomto sme tu schopní.
My by sme mali urobiť jednu vec, aby sme nedovolili to smerákom, to predať ako vec, že zachránili školstvo. Lebo smeráci robia ohromné psie kusy a oni na našej slabosti si vybudujú veľký pomník. Oni dokážu predať zákon, ktorý podporuje bilbordy ako bič na bilbordy, hej. Toto je zákon, ktorý je v zásade, ale oni ho ešte odkomunikujú tak, že my sme boli za zdravie našich detí a ako opozícia nebola za zdravie našich detí. Ja s tým dokopy teda v tomto nechcem nič mať.
Tento návrh zákona predpokladám, že má chyby, však ešte taký tu nebol, prosím vás, aby nemal. Taký som tu ja ešte nevidel a podľa mňa dlho neuvidím a môže ho predkladať aj neviem kto. Tak ale začať sa niekde musí. A my vymýšľame koleso? My vymýšľame koleso, že my zavádzame niečo, čo inde nepočuli, neslýchali a my budeme inšpirátormi? Veď kdesi som to čítal, že kde všade sa už s touto otázkou nejakým spôsobom vysporiadali, hej, že upravujú. Hádam sa na tom zhodneme, že školský dvor, školská budova je typovo iná budova jako staničný bufet alebo bufet pre chlapov z Váhostavu? To by sme hádam, alebo slovanistický bufet na štadióne, to hádam by sme sa na tom mohli zhodnúť?
Alebo tu niekto zas sa prihlási, že sloboda podnikania, diskriminácia. Ja normálne žasnem, že čo všetko k tomu vieme dodať, aby sme... Principiálne neviem prečo, že čo má byť na konci? Že vy chcete, teda kolegovia, niektorí z vás, chcete, aby teda v tých bufetoch bolo všetko tam, čo je doteraz, hej? Čiže to je zmyslom? A niekto prišiel s tým, že nie (vyslovené s pobavením). Tak nechajte, nech je to iné a vyskúšame. Čo tie deti budú vyhladované? Budú jak v Etiópii, že nafúknu, že nebudú jesť alebo že čo to má, nejaké škody to má na niečo? Nechápem, že keď si tak človek rozloží, že čo je na konci dňa. Chcete, že čo chcete, aby z toho vyšlo? Nechápem. Niekedy žasnem.
Ja nebudem robiť a – koniec koncov načo? – nejakú prednášku o škodlivosti toho a hentoho a vedel by som. A vedel by som. A zaujal ma špeciálne pán Šebej, čo tu hovoril o probléme cukru. To je napríklad tiež, keď už teda, tak vás, dovoľte, aby som vás inšpiroval. My máme, naše deti a my pijeme Coca-Colu z kukuričného cukru, hej, ale na západ od rieky Moravy sa pije z trstinového cukru, hej? Nuž, viete, takže ono, viete, to východná Európa vždycky teda bola menej náročná, hej, tak môžu kľudne piť z kukuričného modifikovaného cukru. To je modifikovaný cukor, hej. To je presne, to keď tu spomínal ten americký prípad, ja si spomínam to bolo nejaké meno verzus Coca-Cola, to bol veľký súdny spor, že sa dokazovalo, že ten kukuričný cukor v tej modifikovanej forme obsahuje látku, to už nikto nespochybňuje, ktorá vyvoláva návykovosť na úrovni nikotínu. Proste, hej, že to, že stále sa dolievajú tou Coca-Colou, nikto nespochybňuje. Ale americké zákonodarstvo zareagovalo teda v duchu najvyšších princípov slobodného štátu, že prijalo zákon. To bol paradox doteraz, to je ako otvorené, už si to nespomínam presne, jak sa to volalo, že prijalo zákon, ktorý hovorí, že nesmiete vydať správu o škodlivosti potravín, lebo to môže byť šírenie poplašnej správy. To je, neviem, jak sa to presne volá. Čiže... Lebo Coca-Cola sa proste tak vzbúrila, že jej to tak spôsobuje takéto škody, tak nakoniec to takto celé nejakým spôsobom dopadlo. A áno, aj v Amerike myslím, že teraz stále ešte ten kukuričný cukor majú. Ale Nemci sa nenalievajú kukuričným cukrom modifikovaným. Ani Rakúšania sa nenalievajú kukuričným modifikovaným cukrom. U nás sa nalievame, lebo u nás je prioritná cena, u nás je prioritné. Kto by tu, komu na čom záležalo?!
Pani predkladateľka, prípadne doneste s pánom Jahnátkom niečo v tomto smere a budete mať vo mne zástancu, hej, že ja nechcem piť takú Coca-Colu ako nikto iný, ja ju teda vôbec nepijem, ale už aspoň naši ľudia, ale aspoň takú, ako pijú Česi. O čo sme my horší, že prečo by sme my mali byť? To už nechcem hovoriť, že prečo to je tak? No preto, lebo je v tom ekonomika. Za všetkým je ekonomika. Niekde vám to dovolia, niekde vám to nedovolia, hej. Už len výber tých krajín – Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko, Slovensko – ide, jazdí na kukuričnom cukre, hej. Lebo proste tu máme zákonodarcov takých, ktorým na tom tak záleží, že si to, sa tvária, že to nevidia.
Skončím, vážení kolegovia, asi som si nepomohol mojím vystúpením z pohľadu ku niekomu, ale toto mi naozaj príde preceňovanie a zbytočná pozornosť na tento návrh zákona. A zákony, ktoré reálne ubližujú, reálne nám, robia z nás blbcov, že tu takto s ľahkosťou prejdú, prechádzajú úplne nepovšimnuté.
Ďakujem.
