39. schôdza

Pán poslanec Poliačik.

Ja na rozdiel od kolegu predrečníka si myslím, že práve reálne skúsenosti z terénu, ktoré môžu byť reprezentované aj takýmto listom, by malo byť niečo, čo by sme mali počúvať. A takisto si myslím, že ten príklad, ktorý on uvádzal, je presne príklad toho, ako sa to dá bez zákazov. Lebo keď na základe rozhodnutia samotných rodičov, detí a ich zákonných zástupcov, teda samotných študentov a školskej rady a zriaďovateľa, je tam nastavený režim v tom bufete tak, že sú prednostne umiestnené zdravé potraviny, že je tam ovocie, že je tam dajme tomu ten čaj, ja o tom budem hovoriť tiež, prihlásim sa potom do rozpravy, tak to je presne tá situácia, ktorá by mala byť žiadaná. To je presne to, kde zodpovednosť ide zospodu, kde tá dohoda bola dosiahnutá na základe toho, že sa tak dohodli samotní ľudia, ktorých sa to týka, a nepotrebujú to mať nadiktované zvrchu. A zvlášť nie tak nezmyselným spôsobom, kde ani zo samotnej dikcie zákona nie je jasné, čo sa vlastne ide zakazovať.
Ja takisto som dostal otázku od jednej pani, ktorá má bufet v Michalovciach, keď ona pečie vlastné pečivo, ktoré nemá žiadne éčka, robí bagety a obložené rohlíky z domácich surovín, od dodávateľov z okolia. Ktorá mama spraví zdravšiu desiatu tomu decku ako tú, ktorú ona predáva tam v tom bufete? Keď mamička si nakúpi pečivo možno v Lidli alebo v Tescu oproti cez cestu a dá tam tú najlacnejšiu šunku alebo pomazánku, ktorú tam kúpi. Ale akonáhle to vyhodnotíme ako potraviny typu rýchleho občerstvenia, tak to proste škrtneme a deti budú bez bagiet. Tak potom prečo by sme sa nemali rozprávať, keď sú ľudia, ktorí s tým majú skús... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Bugár.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja si myslím, že tento návrh zákona zas ukazuje, že minimálne je to selektívne vyberanie tých zodpovedných a selektívne vyberanie niektorých potravín. Viete, zodpovednosť majú v prvom rade mať rodičia. Je to aj výchova. Môžme sa opýtať. Urobte prieskum verejnej mienky, koľko rodičov dnes ešte napríklad pripravuje desiatu, že natiera chleba a tak ďalej. Alebo radšej kúpi nejaké sladké, tyčinku alebo hocičo, k tomu pribalí nejaký sladký nápoj a samozrejme má, má po probléme. Ale samozrejme je to aj zodpovednosť riaditeľov škôl.
Pani podpredsedníčka Zmajkovičová určite vie, že riaditelia škôl uzatvárajú dohodu a dohody s prevádzkovateľmi bufetov. Oni sami môžu, dá sa povedať, obmedziť, čo sa tam má a čo sa nemá predávať. Ale všetko riešiť v Národnej rade zákonom a takýmto spôsobom zničiť subsidiaritu, ja si myslím, že to v demokratickej spoločnosti nemá svoje miesto.
Ak už hovoríme o tom, že výchova k zdraviu. Jeden z predrečníkov spomínal napríklad aj to, že telocvik. Prečo nezvýšiť napríklad počet hodín telocviku v školách? Všimnite si, čo sa robí každé ráno. Každá ráno rodičia nosia svoje deti s autom, aby nemuseli peši chodiť. Deti sú pred počítačmi. Koho to je chyba? Zakážeme napríklad aj to? A nehovoriac o tom, že selektívne vyberanie. Napríklad šunka, ktorá obsahuje menej ako 50 % mäsa, je zdravá alebo nie? Alebo jablká vo veľkých skladoch? Dá sa povedať, vo veľkých sadoch striekajú 20- až 25-krát chemicky. Sú zdravé tieto jablká? Alebo, pani poslankyňa, napríklad také proteínové tyčinky, ktoré nezakazujete, viete, že poškodzujú napríklad aj ľadviny. Takže... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Čas uplynul.
Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som chcel aj vystúpiť ako ústne prihlásený, ale myslím si, že vystúpenie pána poslanca Přidala povedalo mnohé z toho, čo som chcel ja, aj keď som nemal taký list ako pomôcku k tomu.
To prvé, čo chcem povedať, my sme na výbore pre zdravotníctvo o tom diskutovali, o tomto poslaneckom návrhu zákona. A súhlasím s pánom poslancom Přidalom, že by sme možno mali vyzdvihnúť a podčiarknuť dobrý úmysel. Určite je tu dobrý úmysel. A, viete, môžme sa trošku vysmievať z toho, že či to takto je možné riešiť v praxi, ale pozrite sa, nie raz a nie dvakrát sme v tejto snemovni novelizovali zákon o ochrane nefajčiarov, a ten prístup je rovnaký. Chceme komplikovať fajčiarom prístup k fajčeniu a prístup k tabakovým výrobkom a tým chrániť, aj tým chrániť nefajčiarov. Podobný je prístup povedzme v krajinách, kde je čiastočná prohibícia, v Škandinávii, k alkoholickým nápojom. No fľašu pálenky si nemôžte len tak kúpiť v potravinách vo Švédsku. Je na to špecializovaný obchod, kde sa k tomu môžte dostať.
Pani navrhovateľka prichádza s tým, že keď sťažíme prístup k takýmto nezdravým potravinám a nápojom deťom, ktoré chodia do školy, tak ich do určite miery budeme chrániť. Áno, tá druhá strana je presne tá, o ktorej hovoril pán poslanec Přidal, že buď im mama zabalí tú čokoládovú tyčinku k desiate alebo si ju kúpia v potravinách naproti základnej škole. A tretí rozmer celého problému je ten, ktorý takisto pomenoval pán poslanec vo svojom vystúpení, a to je tá skutočnosť, že za nejakých podmienok tam prišli živnostníci, ktorí tam prevádzkujú ten bufet, a keď im takýmto radikálnym spôsobom z kroka na krok obmedzíte sortiment, ktorý predávajú, tak oni s veľkou pravdepodobnosťou skrachujú a nebudú tam, alebo odídu a nebude tam vôbec žiadny bufet. Takže hľadať tú mieru vyváženia nie je jednoduché, ale dobrý ú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Horváthová.

Ďakujem pekne. Ja by som sa, pán poslanec Přidal, dotkla jednej argumentácie, ktorú ste tam hovorili o tom, že sa pozatvárajú všetky školské bufety a že stratí zamestnanie niekoľko zamestnancov. Ja som ešte zatiaľ sa nevyjadrila k tomuto zákonu. Rada by som vystúpila potom v ústnej rozprave, kde tak komplexnejšie poviem môj pohľad na to.
Ja som pani podpredsedníčku parlamentu na zdravotnom výbore podporila v jej myšlienke. Páči sa mi, že otvorila tú tému, páči sa mi, že sme začali o tom hovoriť, už sme mali hovoriť o tom dávnejšie. Pretože tak ako ju, aj mňa trápi, že robíme nejaké všeobecné sami sebe záväzky, Národný program podpory zdravia, ktorý má určité body, ktoré musíme spĺňať, chceme znížiť detskú obezitu, ale keď príde na konkrétne veci, tak buď ich nenavrhujeme, alebo ich nevieme navrhnúť, alebo ich nerealizujeme v praxi.
Čiže toto ja vnímam ako človek, ktorý sa venuje verejnému zdravotnícku, ako za veľký hendikep, a preto vítam túto jej iniciatívu.
Avšak nemôžem súhlasiť, podobne ako môj predrečník pán poslanec Hlina, s vašou argumentáciou. Pretože, a ten istý list som dostala aj ja a tak isto som si ho prečítala, musím povedať, že istým spôsobom ma zaujal. Ale argumentovať tým, že však prídu bufetári o svoje zamestnanie, sa mi zdá úplne scestné, úplne prízemné. Pretože si nemyslím že je to pravda. A je pravda, že máme istý systém nastavenia školských bufetov. Zriadili sa, mali možnosť niečo predávať a teraz im do toho zasahujeme. Neviem, či to je správna cesta. Podľa mňa nie.
Predstavím vám takú svoju ideu, asi ako by som ja toto riešila, keďže sa, ešte raz zopakujem, stotožňujem s týmto, s takouto, s takýmto obmedzovaním určitým typov potravín v bufetoch, ale trošku možno iným spôsobom. A pokiaľ sa dajú určité obmedzenia, každý bufetár, ktorý chce prevádzkovať ten bude, tak si nájde možnosť ,aké potraviny tam poskytne tým deťom tak, aby boli zaujímavé, aby si ich tie deti kúpili, aby ich tam prilákal a nemusel ten bufet zatvoriť.
Ďakujem.

S reakciou pán poslanec Přidal.

Pani kolegyňa Horváthová, jednoducho tie skúsenosti s tým, že tie bufety sú zatvorené, už sú v Maďarsku a Rumunsku. Ja neviem, ako je to v Rakúsku, vy žijete v Rakúsku, či to tam je tiež, alebo nie je, či tie bufety fungujú.
Čo sa týka tej Coca-Coly, pán poslanec Hlina, tá Coca-Cola a tie energetické nápoje sú už teraz zakázané. A neviem, či ste ma dobre počúvali v tej prvej časti, jednoducho tam v tých košoch boli. Hovoríte o tom, že je to suterén argumentovať nejakým listom niekoho, kto prevádzkuje školské bufety. Ja jednoducho neviem všetko, ja som ten list prečítal, ja som sa s tým stotožnil a použil som tie argumenty tu. Ja by som si nikdy nedovolil vaše vystúpenie nazvať ako suterén, hoci tiež sa mi všetky vaše, hlavne formy vystúpenia ako nepáčia.
Ja som presvedčený, že tento zákon, ktorý je taký jednoduchý, že niečo chce zakázať, a mnohé veci sú už teraz zakázané, nič nevyrieši. Na ceste do školy jednoducho tie decká si to kúpia. My sme mali v Trnave na gymnáziu bufet, kde bolo dostať treskový rožek, paštétový rožek, rožek salámový, ale mali sme radi šport, futbal, hrali sme ho dokonca aj cez veľkú prestávku. A jednoducho tu treba podľa mňa viac viesť tie deti naozaj aj k športu, ako k tomu, že stále sedia za tými počítačmi.
Ďakujem.