3. schôdza

19.6.2012 - 3.7.2012
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

19.6.2012 o 14:08 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:03

Ľudovít Kaník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Projekt eura je vo vážnych problémoch. A s ním to prináša aj ekonomické problémy celej eurozóne. Je to preto, že to bol viac politický projekt ako ekonomický. Ale keďže sme jeho súčasťou, musíme teraz hľadať cesty, ako zabrániť tomu, aby to malo negatívne dopady na našich občanov a na našu ekonomiku. Nie som si istý, či tie nástroje, ktoré sa používajú, sú tie správne a či to prinesie tie efekty, ktoré sa očakávajú.
Dva body ma znepokojujú. A chcel by som poznať váš názor na to.
Keď vidím pred sebou projekciu vývoja dlhu verejnej správy Slovenskej republiky, tak vidíme, že sa veľmi rýchlo blížime k 50 %. Keď k tomu prirátame vplyvy, ktoré navýšia tento dlh vplyvom zapojenia Slovenska do Európskeho stabilizačného mechanizmu, a keď už dnes vieme, že tá situácia sa nijako výrazne nezlepšuje, maximálne stagnuje alebo sa skôr zhoršuje, čo to bude znamenať pre budúcnosť Slovenska a jeho ekonomiky z hľadiska jeho zadlženia a ako bude vyzerať Slovensko, keď napriek tomu, že bude robiť hospodársky zodpovednú politiku, napriek tomu, že naši obyvatelia si budú uťahovať opasky, bude sa zvyšovať jeho zadlženie, s následným negatívnym dopadom na hodnotenie Slovenska, na jeho rating, na jeho dlhovú službu a ďalšie veci, jednoducho dlhová špirála, ktorá nás bez nášho zavinenia môže dostať tam, kde sa dnes nachádza Grécko a ďalšie krajiny?
A potom druhá oblasť, kontrola národných parlamentov. Vieme, že tie prístupy sú rôzne a práve tie zodpovedné krajiny, ako je Nemecko, Fínsko, ale aj Rakúsko, stavili na parlamentné procedúry. Takže bol by som rád, aby aj Slovensko išlo touto cestou. Čo si myslíte o tom, že pri takýchto závažných rozhodnutiach, ktoré naozaj ovplyvňujú osudy ekonomiky krajiny, ktorá cesta je najvhodnejšia a či sa neukazuje, že aj tu treba nasledovať cestu zodpovedných krajín, predovšetkým, ako som spomenul, rozhodujúcej krajiny eurozóny, ekonomicky rozhodujúcej, a to je Nemecko, a neposilniť na maximálnu možnú mieru parlamentné procedúry pri schvaľovaní a uvoľňovaní, resp. dávaní mandátov a zaujímaní stanovísk k tomu, akým spôsobom sa budú používať prostriedky v Európskom stabilizačnom mechanizme?
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2012 o 14:03 hod.

Ing.

Ľudovít Kaník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:03

Maroš Šefčovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne aj za vašu otázku. V podstate faktom je to, že ak sa pozeráme na ESM a prečo bolo potrebné ho vytvoriť, tak bolo vidieť, že ak by sme mohli veľmi zhruba prirovnať fungovanie EFSF tej našej agentúre v ARDAL, tak ESM by som skôr prirovnal k fungovaniu Medzinárodného menového fondu v takej, samozrejme, zmenšenej a európskej podobe, do ktorého tiež sme museli vniesť svoj úvodný kapitál. Európsky stabilizačný mechanizmus okrem toho, že má, dá sa povedať, byť takým tým hlavným pilierom vybudovania toho veľmi silného systému tých ochranných finančných bariér, ktorý v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom majú vytvoriť veľmi jasný signál a veľmi silnú bariéru voči rôznym špekulatívnym tlakom, má slúžiť ako veľmi dôležitá poistka pre rôzne ekonomické eventuality v rámci Európskej únie, je aj takým potvrdením ohľadom ireverzibility, nezmeniteľnosti fungovania eura. Čiže okrem toho ekonomického, veľmi dôležitého významu má aj to, čo ste spomínali v úvode, veľmi silnú politickú dimenziu a veľmi silný politický rozmer. Myslím si, že vzhľadom na to, ako sú nastavené konsolidačné parametre pre Slovenskú republiku, a vzhľadom na to, že bol prijatý záväzok, ktorý, si myslím, je rešpektovaný veľkou väčšinou Národnej rady Slovenskej republiky, že Slovenská republika bude pracovať na tom, aby dosiahla vyrovnaný rozpočet, tak si myslím, že to bude ten rozhodujúci element, od ktorého sa bude odvíjať aj rating, aj ekonomické posudzovanie Slovenskej republiky. Verím, že európsky stabilizačný mechanizmus tu bude hlavne na to, aby mal veľmi silný odstrašujúci efekt. A nepredpokladám, že by malo dôjsť k situáciám, kde prostriedky, ktoré budú doň vložené, zmiznú v akomsi nenávratne. Fakt je ten, že náš vklad do Európskeho stabilizačného mechanizmu sa stane položkou, ktorá bude zarátaná do verejného dlhu verejných financií. A z tohto pohľadu bude evidentné, že to číslo, ktoré momentálne Slovenská republika ako dlh verejných financií má, bude o túto sumu zvýšené. Čiže myslím si, že ak chceme komplexne posudzovať túto otázku, tak by sme sa museli pozrieť, aká je alternatíva, keby sme európsky stabilizačný mechanizmus nemali, čo by nám hrozilo, keby sme nevytvorili systém jednak riadenia, ale aj systém záruk na to, aby sme takémuto vývoju predišli, a čo by to znamenalo, keby sme skutočne dopustili neriadený vývoj, neriadené bankroty v niektorých členských krajinách. A tá alternatíva by bola omnoho horšia a omnoho nákladnejšia.
Čo sa týka zapojenia národných parlamentov jednak do diskusie o európskych témach, ale aj do diskusie o týchto kľúčových otázkach, tak si myslím, že skutočne je veľmi dôležité, aby národné parlamenty o týchto otázkach diskutovali, aby diskutovali o európskych témach, aby európske témy neboli len doménou výboru pre európske záležitosti, ale aby sa napr. aj takáto téma, ktorá sa týka financovania Európskej únie, diskutovala vo finančnom výbore, aby sa témy, ktoré sa týkajú poľnohospodárstva, diskutovali aj v poľnohospodárskom výbore a aby sa hlavne tie veľmi dôležité etapy toho európskeho semestra, teda celková situácia v Únii, ale aj tieto špecifické odporúčania pre jednotlivé krajiny, v tom našom prípade pre Slovensko, diskutovali v jednotlivých výboroch, aby naozaj bola spolupráca medzi Komisiou, národnými parlamentmi a vládou na takej úrovni, že hľadáme tieto riešenia spoločne. No a určite aj otázka, akým spôsobom sa budú využívať prostriedky z Európskeho stabilizačného mechanizmu, patrí k témam, ktoré, som si istý, budú diskutované aj na pôde Národnej rady Slovenskej republiky.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.6.2012 o 14:03 hod.

JUDr. PhD.

Maroš Šefčovič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 14:08

Miroslav Beblavý
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vzhľadom na to, že Európska komisia dlhodobo má a v poslednej chvíli získava ďalšie kompetencie vo vzťahu k národným štátom, dovoľte mi položiť vám dve otázky, ktoré sa hlavne týkajú Európskej únie ako celku a týkajú sa záujmov Slovenska a toho, čo sa deje na Slovensku.
Prvá otázka sa týka toho, čo ste aj vy práve spomínali. A to je alokácia prostriedkov v rámci štrukturálnych fondov, ktorú by ste chceli urýchliť, to možno len oceniť, ale zároveň ste vo svojom prejave hovorili o potrebe podporiť vzdelávanie a školstvo. Napriek tomu mi dovoľte konštatovať, že ten návrh, ktorý je vami predložený, obsahuje alokáciu 70 mil. eur zo školstva preč, z operačného programu Vzdelávanie, a neobsahuje alokáciu týchto prostriedkov smerom napr. k rekonštrukcii škôl, ktorá je vedená v operačnom programe a ktorá je už je aj tak nedofinancovaná a ktorá bude absorbovať veľké množstvo peňazí, ale smerom k sektorovej štátnej pomoci, ktorú inak Európska komisia odsudzuje. A hovorí, že by mala klesať. To znamená, že ten návrh je v priamom rozpore s tým, čo ste aj vy tu spomenuli ako svoje priority. Tak by ma zaujímalo, podľa čoho bude Európska komisia posudzovať tento návrh.
A druhá moja otázka sa týka fiškálnej konsolidácie a jej vzťahu k 2. pilieru. Súčasná vláda navrhla takmer zlikvidovať alebo v jej návrhu je takmer zlikvidovať 2. pilier dôchodkového zabezpečenia v mene konsolidácie verejných financií, a to napriek tomu, že podľa reforiem európskeho fiškálneho rámca, ktoré presadila ešte minulá vláda, rušenie a ničenie 2. piliera Európska komisia nepovažuje za tzv. štrukturálne zlepšenie, teda za zlepšenie reálnej bilancie verejných financií. Chcem sa spýtať, či je pravda, že vo vzťahu k niektorým členským štátom, napr. k Poľsku a Litve, Európska únia akceptovala to, že 2. pilier a jeho výdavky prechodné naň sa nezapočítavajú do deficitu pre účely kontroly hospodárenia štátu, a či pre Slovensko táto cesta záchrany 2. piliera je možná. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

19.6.2012 o 14:08 hod.

doc. Ing. PhD.

Miroslav Beblavý

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 14:08

Maroš Šefčovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za otázku, ktorá sa týka vzdelávania a penzijného alebo dôchodkového zabezpečenia. Čo sa týka tohto programu, realokácie prostriedkov v rámci jednotlivých operačných programov, tak Európska komisia požiadala vlády tých ôsmich členských krajín, kde je stupeň nezamestnanosti mladých ľudí najvyšší, aby navrhli, z ktorých operačných programov je možné predprogramovať tieto priority takým spôsobom, aby viedli k tvorbe pracovných miest. Išlo hlavne o tie fondy a operačné programy, kde bolo evidentné, že bude veľmi komplikované, ťažké, ak nie nemožné tieto prostriedky do konca programovacieho obdobia, ktoré v prípade tejto finančnej perspektívy končili v roku 2015, vyčerpať. No a na základe návrhu, ktorý prišiel z vlády Slovenskej republiky sa teraz tieto jednotlivé odporúčania na presun finančných prostriedkov posudzujú v tzv. monitorovacích výboroch. A predpokladám, že tento proces bude ukončený do konca tohto mesiaca a následne bude Európska komisia posudzovať všetky tieto zmeny. Avšak vzhľadom na to, ako prebieha súčasná diskusia a komunikácia medzi Európskou komisiou a vládou Slovenskej republiky v tejto otázke, naozaj tam nepredpokladám žiadne problémy a očakávam, že tento presun, realokácia týchto prostriedkov budú schválené v priebehu leta, najneskôr na jeseň tohto roku. Nemyslím si, že ak hovoríme o tom, že niektoré prostriedky z programu Vzdelávanie budú preprogramované na iné priority, že by to malo mať negatívny vplyv jednak na tento program, ale jednak na to, čo je primárnym určením tohto programu. A to je zabezpečenie pracovných miest, zabezpečenie dodatočnej výbavy, zručností alebo znalostí na to, aby sa mladí ľudia mohli zamestnať. No a verím, že v úzkej spolupráci sa nám podarí skutočne nasmerovať tieto prostriedky do projektov, ktoré vytvoria na Slovensku pätnásťtisíc pracovných miest. Podobné úsilie momentálne prebieha v ôsmich členských krajinách, k preprogramovaniu dochádza až vo výške 7 mld. eur, no a cieľom je, aby sme tieto prostriedky využili na vytvorenie 470 000 pracovných miest. Čiže to úsilie nie je koncentrované len na Slovensko, ale hlavne v tých krajinách, kde tie problémy sú obdobné. A tie skúsenosti, ktoré máme aj z fungovania týchto programov a preprogramovania v iných krajinách, budú určite využité aj v Slovenskej republike.
Čo sa týka reformy 2. piliera, samozrejme, ide tu o rozhodnutie Slovenskej republiky. Pre to, aby tieto prostriedky alebo tieto zmeny, ktoré sa zrealizujú, boli vnímané ako zmeny štrukturálne, aby neboli posudzované ako takzvané zmeny jednorazové alebo one-off zmeny, je potrebné, aby reforma dôchodkového zabezpečenia bola komplexná, to znamená, aby sa týkala 1. piliera, aby sa týkala 2. piliera, aby sa týkala aj stanovenia dôchodkového veku, ktorý by mal byť oveľa užšie prepojený s tým, ako sa vyvíja celková dĺžka života v jednotlivých krajinách, a aby sa tento proces riešil komplexne. Samozrejme, ohľadom toho, akým spôsobom budú jednotlivé položky posudzované z hľadiska konsolidačného úsilia, tak k tomu treba veľmi detailné rokovania, rozhovory nielen s Generálnym riaditeľstvom pre hospodárske a menové záležitosti, ale aj s Eurostatom.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

19.6.2012 o 14:08 hod.

JUDr. PhD.

Maroš Šefčovič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:14

Alojz Hlina
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán podpredseda, ja vás chcem poprosiť, či by ste nemohli tlmočiť niektoré skutočnosti do Bruselu. Je vysoký predpoklad, že ľudia budú čoraz aktívnejšie využívať svoje právo vyjadriť svoj názor, prípadne protestovať. A budú ho asi vyjadrovať aj cezhranične. A orgány Európskej únie by mali byť na to pripravené, aby nedochádzalo k rôznym situáciám, keď priamo na pôde Európskej únie dochádza k porušeniu ľudských práv. Bolo by to naozaj smutné, keby sa opakovala situácia spred viac ako roka, keď došlo k porušeniu mojich práv a práv mojej manželky priamo na pôde Európskej únie, v tomto prípade Rady Európy. Pred viac ako rokom som symbolicky protestoval v tejto budove proti neštandardnému takzvanému maďarskému kobercu. Čo však nasledovalo potom, malo viac spoločné s krajinami režimového typu á la junta, a nie s krajinami Európskej únie, v budove Európskej únie. To, ako sa ku mne a k manželke správali tí ľudia a policajti, to vyzliekanie na polícii a spôsob verbálnej, ako aj neverbálnej komunikácie, nepatrí do modernej Európy. Rada Európskej únie sa mi nakoniec ospravedlnila oficiálne, ale na základe mojej výzvy, kde som ich vyzval, že v prípade opakovania toho tak budem sa súdiť s Radou Európskej únie. Môj apel, pán podpredseda, je teda v tom, či by ste teda mohli v tom Bruseli tlmočiť, aby boli pozitívnym vzorom, a nie negatívnym pre iné krajiny, lebo ľudia to naozaj vnímajú. Prosím, tlmočte orgánom Európskej únie, že právo protestovať a vyjadrovať svoj názor je výsostným právom každého občana Európy. A bol by som naozaj nerád, keby sa v tom niečo menilo. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2012 o 14:14 hod.

Alojz Hlina

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:14

Maroš Šefčovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za vašu otázku, aj za popis situácie, do ktorej ste sa dostali s vašou pani manželkou v tomto čase. Nechcem sa nejakým spôsobom vyviňovať, ale faktom je, že Rada Európskej únie je radou členských krajín, ktoré sú samostatnou inštitúciou, na ktoré Európska komisia nemá dosah. Čo vám môžem však povedať, je fakt, že ľudské práva a charta základných práv sú záväzné pre všetky inštitúcie Európskej únie. My ju musíme rešpektovať v každom našom kroku, musíme ju rešpektovať pri vydávaní každého legislatívneho návrhu a musíme ju zohľadňovať pri všetkých našich aktivitách. Nie vo všetkých členských krajinách je to tak, lebo záväznosť charty základných práv je výhradná len voči inštitúciám Európskej únie a jednotlivé členské krajiny túto chartu uplatňujú podľa svojho vnútorného právneho poriadku. Čiže dodržiavanie ľudských práv, rešpektovanie charty základných práv sú absolútne dôležité, je to jeden z kľúčových zmluvných dokumentov, ktorým sú európske inštitúcie viazané. No a môžem vás ubezpečiť, že právo protestovať medzi ne určite patrí a určite bude patriť aj v budúcnosti.
Skryt prepis

19.6.2012 o 14:14 hod.

JUDr. PhD.

Maroš Šefčovič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:17

Ján Hudacký
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Som veľmi rád, pán podpredseda, že ste vo svojom príspevku, vo svojom vystúpení zdôraznili nevyhnutnosť znížiť a znižovať daňové úniky predovšetkým na DPH a zároveň posilňovať podnikateľské prostredie. Ja by som sa vás chcel opýtať v súvislosti aj s konsolidačnými opatreniami tejto vlády, ako vy vnímate tie návrhy na konsolidáciu verejných financií, tie najnovšie opatrenia, keďže medzi týmito návrhmi nemáme relevantné opatrenia v súvislosti so znižovaním únikov a na druhej strane, čo sa týka zlepšovania podnikateľského prostredia, skôr zaznamenávame neprimerane vysoké daňové a odvodové zaťaženie malých a stredných podnikateľov a takisto živnostníkov. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2012 o 14:17 hod.

Ing.

Ján Hudacký

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:17

Maroš Šefčovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne pánovi Hudackému za túto otázku. Myslím si, že situácia, v ktorej sa nachádzame, momentálne je taká, že ktorákoľvek vláda by musela hľadať doplnkové zdroje, ako rešpektovať naše konsolidačné záväzky v tomto roku a v tom roku budúcom. A viem, že je to mimoriadne zložité, hlavne v čase krízy, hľadať doplnkové zdroje do štátneho rozpočtu. Avšak Slovenská republika je v situácii, že keď sa pozrieme na ten pomer vybraných daní k celkovému HDP, tak vidno, že to číslo 28 % patrí k najnižším v rámci Európskej únie, ak nie je vôbec najnižšie. Takisto vieme, že nejaký systém takého celkového plošného šetrenia by bolo veľmi zložité uplatniť. A viem, že je aj pomerne zložité hľadať tie rôzne presne zamerané opatrenia na úsporu. Čiže faktom je to, že väčšina toho konsolidačného úsilia sa musí hľadať na strane príjmov, čo je veľmi citlivé pre, samozrejme, obyvateľov, pre podnikateľské prostredie aj pre celkovú atmosféru v krajine. Čiže uvedomujem si zložitosť tohto kroku s tým, že zo strany Európskej komisie sme odporúčali, aby to daňové zaťaženie bolo smerované hlavne do takých oblastí, ktoré by nemali negatívny dopad na rast a ktoré by boli v tomto prorastovom úsilí, na ktoré sa všetky členské krajiny teraz zameriavajú čo najneutrálnejšie.
Myslím si, že znižovanie daňových únikov je veľmi dôležitou úlohou ako pre Slovenskú republiku, tak pre celú Európsku úniu. A som si istý, že aj v Slovenskej republike budeme musieť veľmi výrazne v tomto smere pokročiť, lebo tie straty, ktoré sa pohybujú na úrovni vyše 2 mld. eur ročne, sú naozaj tak významné, že majú veľmi negatívny vplyv na to, akým spôsobom môžeme využívať štátny rozpočet, kde nám tieto prostriedky chýbajú, a ako by sme ich vedeli lepšie využiť. Čiže myslím si, že úsilie na národnej úrovni, ktoré, verím, bude čoskoro aj správnym spôsobom zosieťované aj s tými návrhmi, ktoré budú prichádzať zo strany Európskej komisie na zjednodušený výber DPH na zamedzenie tých rôznych kolotočových schém, cez ktoré sa strácajú veľké množstvá daňových prostriedkov, ale takisto aj spoločný postup voči daňovým rajom, kde Európska komisia, bohužiaľ, doposiaľ nedostala mandát na to, aby mohla v tejto oblasti konať a stále nám chýbajú dve krajiny, ktoré tento mandát blokujú a ktoré vzhľadom na to, že v daňovej oblasti prevláda jednomyseľnosť, potrebujeme, verím, tá spoločná kombinácia úsilia z európskej a takisto národnej úrovni bude viesť k tomu, aby sa aj daňová disciplína a daňový výber na Slovensku zlepšil. A je to určite jedna z kľúčových priorít. A je to jedno z tých odporúčaní, ktoré aj Európska komisia zaslala vláde Slovenskej republiky. A som presvedčený, že je veľmi dôležité, aby táto téma bola riešená a aby sa ňou vláda Slovenskej republiky zaoberala.
Skryt prepis

19.6.2012 o 14:17 hod.

JUDr. PhD.

Maroš Šefčovič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:22

Ľuboš Blaha
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán podpredseda Európskej komisie, za váš príhovor. A dovoľte, aby som silne ocenil najmä iniciatívu Európskej komisie, čo sa týka dane z finančných transakcií, takzvanej Tobinovej dane, ktorej cieľom je nielen prispieť ku konsolidácii, keďže, ako vieme, európske štáty naliali do finančného sektora za posledné roky veľmi veľa peňazí, ale zároveň cieľom je odradiť špekulatívny kapitál a finančných predátorov, ktorí vlastne stáli za krízou a stoja za tým, v akej finančnej situácii sa dneska Európska únia nachádza. Veľmi silne oceňujem túto iniciatívu, na druhej strane sa pýtam, prečo Európska komisia zvolila spôsob zdaňovania ako kombináciu veľmi nízkej sadzby a širokého rozsahu. Tá sadzba je 0,1 % na finančné transakcie. Vzhľadom na to, koľko sme naliali do finančného sektora, vzhľadom na to, čo spôsobil finančný sektor v dnešnom svete a naozaj ako veľmi ovplyvnil životnú úroveň v rámci Európy, nezaslúžili by si byť zdanení viac? Neuvažovala Európska komisia nad vyššou sadzbou, týmito prostriedkami, a to si povedzme, 60 mld. eur je možné vyzbierať cez 0,1 %, prečo túto sadzbu nezvýšiť, prečo nevybrať viac, prečo nedať tieto peniaze na rast, na sociálne programy a tak ďalej? Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

19.6.2012 o 14:22 hod.

PhDr. PhD.

Ľuboš Blaha

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:22

Maroš Šefčovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za túto otázku. Je to, samozrejme, téma, ktorá je mimoriadne citlivá. A každé zasadnutie ministrov financií k tejto téme je poznačené veľmi búrlivou diskusiou. Keď sme prichádzali s týmto návrhom, tak takým hlavným motívom, prečo predložiť takýto projekt, bolo to, aby sme hľadali spôsob, ako získať takú určitú spravodlivú, férovú kompenzáciu zo strany finančného sektora späť k európskym občanom, daňovým poplatníkom, späť k štátnym rozpočtom. Spomínali ste, že záchrana finančného sektora nás stála veľmi veľa. Je to skutočne tak. Ak zoberieme všetky náklady, ktoré boli s týmto spojené, tak Európsku úniu a jej daňových poplatníkov vlastne všetky tieto krízové opatrenia voči bankovému sektoru doposiaľ stáli 4 600 mld. eur, čo je obrovská suma, čo je suma, ktorá je jednou z príčin, prečo sa nám dlh verejných financií vlastne dostal na úroveň, ktorá atakuje 90 % európskeho HDP. Z tohto dôvodu sme navrhli daň z finančných transakcií, od ktorej očakávame, že by mohla prispieť do národných rozpočtov a európskeho rozpočtu sumou od 57 mld. až, niektoré iné odhady hovoria o 100 mld. eur ročne, čo, súhlasím s vami, je vcelku skromný príspevok. Ale považovali sme to ako dobrý úvodný návrh, aby sme jednak sa politicky dohodli, že takúto daň chceme zaviesť, aby sme si vyskúšali, aký to bude mať následok na ekonomiku, aký ozdravný vplyv to môže mať na obchodovanie v tejto finančnej oblasti, aký pozitívny výsledok to môže mať na obmedzenie takzvaného vysokofrekvenčného obchodovania, ktoré je často realizované len prostredníctvom softvérov vysoko výkonných komputerov bez nejakého ľudského zásahu. A spôsobuje to tú obrovskú volatilitu na finančných trhoch. Navyše sme považovali za potrebné takýto návrh predložiť, lebo obdoba dane z finančných transakcií už existuje v desiatich členských krajinách Európskej únie. Takže bolo by veľmi dobré, aby sme aj k tejto téme pristupovali koordinovane, aby sme mali k tomu rovnaký prístup. No a, samozrejme, je pre nás dosť ťažko pochopiteľné, že niektoré krajiny, ktoré podobnú daň majú zavedenú, tak sú jej najväčšími odporcami. Čiže tá diskusia ohľadom tejto témy bude určite pokračovať. Ten hlavný kontraargument, ktorý často používame alebo počúvame proti zavedeniu tejto dane, je to, že ak takúto daň zavedieme, tak finančný sektor, finančné centrá, finančné bankové domy opustia Európsku úniu a odsťahujú sa do teritórií, kde takáto daň nie je zavedená. No myslím si, že to bude veľmi komplikované, lebo tá daň je nastavená tak, že každý, kto chce realizovať svoje finančné transakcie a finančné aktivity alebo podnikateľské aktivity smerom k najväčšej ekonomike na tejto planéte, k európskej ekonomike, tak bude musieť túto daň zaplatiť. A neverím, že kvôli dani, ktorá je tak skromne nastavená, ako ste spomínali, by to malo mať za následok alebo nejaký exodus firiem, alebo nejakým spôsobom obmedzenie finančných aktivít v tejto oblasti. Takže myslím si, že ide skôr o takú politicko-psychologickú bariéru. A z tohto dôvodu, aj po tých rozhovoroch, ktoré som absolvoval v Berlíne, aj po tých rozhovoroch, ktoré som absolvoval v parlamentoch viacerých členských krajín, tak si myslím, že bude veľká snaha pokračovať spoločne, priniesť túto tému na globálnu úroveň, na úroveň G8, G20. V prípade, ak to nebude možné, určite budeme hľadať riešenie v rámci eurozóny alebo budeme zvažovať aj inštitút posilnenej spolupráce, lebo verím, že akonáhle táto daň bude zavedená a bude fungovať, tak sa stane vcelku príťažlivým spôsobom, ako hľadať dodatočné zdroje do štátnych rozpočtov aj v tých krajinách, ktoré ju zavedenú mať nebudú. Ďakujem.
Skryt prepis

19.6.2012 o 14:22 hod.

JUDr. PhD.

Maroš Šefčovič

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video