3. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, lex SPP alebo kladivo na SPP každý z nás si dnes môže sám zvoliť, ako nazve tento zákon, o schválení ktorého o niekoľko hodín červený valec samovlády strany SMER s najväčšou pravdepodobnosťou rozhodne, a to aj napriek tomu, že ide o zákon, ktorý je jednoznačne škodlivý pre podnikateľské prostredie a ktorý môže vážne ohroziť hospodárske záujmy Slovenskej republiky. A navyše, ako zdôvodním o niekoľko chvíľ, ale ako sa v podstate vyjadrili aj niektoré ministerstvá a podnikateľské organizácie, ide o zákon, ktorý je zbabraným paškvilom, nehodným rokovania tejto Národnej rady. Strana SMER a jej poslanci a ministri sa snažia na tejto parlamentnej schôdzi viacerými novelami zákonov účelovo uchopiť slovenskú energetiku. Úmysly týchto zmien sú však prinajmenšom sporné. Spomeňme napr. novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach, o ktorej budeme rokovať neskôr a ktorá pevne zabetónováva nominanta strany SMER na čele regulačného úradu. Priznáva mu teraz v čase krízy poberanie dvoch platov naraz za jednu robotu. A ešte ďalším nominantom strany SMER priznáva vyše 130 000 eur na zlaté padáky, čo doteraz neexistovalo. Jediným účelom tejto predloženej poslaneckej novely zákona je previesť rozhodovanie o podávaní cenových regulovaných cien zemného plynu z Predstavenstva SPP na jeho valné zhromaždenie, a tým de facto z pozície štátu znemožniť podniku, a to aj za cenu strát a hrozieb v podobe stámiliónových arbitráží, navrhovať také zmeny v cenách plynu, na ktorých sa vláda s akcionármi podniku vopred nedohodne. Na prvý pohľad ide o chvályhodnú zmenu. Vláda prostredníctvom svojho ministra hospodárstva získava moc zabrániť podniku podať návrh na zvýšenie ceny plynu pre domácnosti. Lenže cesta do pekla, dámy a páni, býva dláždená dobrými úmyslami. O to horšie je, že predkladatelia návrhu veľmi dobre vedia o jeho negatívach a rizikách, no úmyselne ich zamlčujú. A naša krajina na to môže draho doplatiť.
Prejdime si najprv fakty.
Tak ako je tomu v každej jednej krajine Európskej únie a ako to vyžaduje aj európska legislatíva, o regulovaných cenách energií vrátane zemného plynu rozhoduje vždy len jedna jediná inštitúcia. A tou je nezávislý regulátor. Na Slovensku ním je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Každý regulovaný podnik môže dávať ľubovoľný počet cenových návrhov. Je úlohou Úradu pre reguláciu sieťových odvetví posúdiť, či sú tieto návrhy opodstatnené alebo nie. A bez ohľadu na to, aký návrh podnik podá, je výlučne v rukách úradu, ako ho posúdi a ako o zvýšení alebo o znížení cien energií rozhodne. Navyše, hoci protiprávne, už štyri roky je ÚRSO v rukách straníckeho nominanta strany SMER pána Holjenčíka. Zdalo by sa teda, že aj súčasná vláda môže byť spokojná, prostredníctvom svojho nominanta drží už štyri roky ceny energií pevne vo svojich rukách. A je to jedine strana SMER, ktorá prostredníctvom svojho nominanta pána Holjenčíka nesie plnú politickú zodpovednosť za každé jedno zvýšenie alebo zníženie cien ktorejkoľvek energie na Slovensku, plynu, elektriny, tepla či vody počas posledných štyroch rokov. Ani to však strane SMER nestačí. Prostredníctvom tejto novely chce nielen rozhodovať o tom, koľko budú ľudia za energie platiť, chce dokonca rozhodovať aj o tom, aký návrh samotné regulované podniky budú môcť vôbec pre ÚRSO predložiť. To je však problém.
Obdobnú právnu úpravu už tento parlament raz zrušil 29. marca minulého roka. Spolu s kolegami poslancami sme tak urobili preto, lebo takáto právna úprava nie je v súlade s pravidlami spoločného trhu Európskej únie a umožňuje dominantnému akcionárovi zneužívať svoje postavenie na úkor minoritných akcionárov. Možno si poviete, štát je v SPP majoritným vlastníkom, a preto má právo rozhodovať, hoci nemá manažérsku kontrolu. A možno si poviete, že SPP bol sprivatizovaný zle. S oboma výrokmi je možné sa do určitej miery stotožniť. A to tu hovorím s plnou vážnosťou. Áno, majoritný akcionár má právo robiť zásadné rozhodnutia, ak sa však tohto práva vopred pri predaji nevzdal a ak takéto rozhodnutia výslovne nepoškodzujú záujmy ostatných akcionárov menších, a to bez ohľadu na to, či títo minoritní akcionári vlastnia 49 % akcií alebo hoci len 1 akciu. A zároveň ako človek, ktorý mal možnosť sa oboznámiť s privatizačnou dokumentáciou pri predaji SPP, mám svoje názory na kvalitu a znenie akcionárskej zmluvy, výhodnosti podmienok, ktoré za zaplatenú privatizačnú sumu zahraniční akcionári získali, ako aj na to, že ako kvalitne či nekvalitne sa zahraniční akcionári manažovania SPP v posledných rokoch zhostili.
Neúčasť SPP na výstavbe projektov, ako je Nord Stream, či minimálna schopnosť inovovať a presadzovať rozvojové projekty v SPP sú skôr dôvodom na kritiku zahraničných akcionárov s manažérskymi kompetenciami. S tým všetkým sa stotožňujem. Avšak napriek tomu je obrovskou nezodpovednosťou po čosi vyše roku prijať zákon, ktorý môže byť dôvodom pre prehru v medzinárodných arbitrážach, pri ktorých už naozaj nejde o drobné peniaze, a povedzme si to otvorene. Áno, tento zákon môže z vládnej moci naozaj zabrániť zvyšovaniu cien plynu, a to dokonca bez toho, aby o ňom musel rozhodovať regulačný úrad. Ale zároveň platí aj to, že ak zahraniční akcionári spustia medzinárodné arbitrážne konanie, ako to už v minulosti urobili, pri takomto zákone nebudú musieť náročne dokazovať, že regulátor ÚRSO rozhodol nesprávne. Bude im stačiť preukázanie, že štát zo svojej moci zneužil svoje postavenie a zamedzil im čo i len podať oprávnený návrh do cenového konania, čím zabránil výkonu ich akcionárskych práv. A na preukázanie tejto pravdy im na medzinárodnej arbitráži bude stačiť ukázať jednu zápisnicu z valného zhromaždenia.
SPP je vysokoziskový podnik. Avšak jeho zisky pochádzajú z tranzitu a z distribúcie zemného plynu. Naopak, kvôli nevýhodnému dlhodobému kontraktu so spoločnosťou Gazprom, ktorý odsúhlasili nominanti strany SMER v Predstavenstve SPP v roku 2008, pri predaji plynu domácnostiam dosahuje SPP stratu vo výške, ktorá sa ráta na stámilióny eur za posledné roky. Aj napriek tomu, že počas vlády sa tento kontrakt s Ruskom podarilo renegociovať v prospech Slovenska, stále platí, že regulované ceny zemného plynu pre domácnosti sú dnes na Slovensku nižšie, než koľko za plyn platí SPP voči ruskému Gazpromu. Ak by nezávislý regulátor mal možnosť objektívne posúdiť túto situáciu a ak by odôvodnil, že takýto stav je v poriadku, že napr. SPP môže ceny plynu pre domácnosti, tie regulované, nižšie než jeho nákupné, kompenzovať spotovými obchodmi, alebo ak by dokázal regulačný úrad jasne zdôvodniť, že nevýhodnosť dlhodobého take-or-pay kontraktu nemôže celú znášať spotrebiteľ a že musí byť čiastočne prenesená aj na samotný podnik, bolo by to správne riešenie a zrejme aj správne rozhodnutie nezávislého regulátora. Lenže tento zákon ide opačným smerom. Namiesto toho, aby nechal rozhodovanie na nezávislého regulátora, jednoducho znemožní akcionárom domáhať sa svojich oprávneným nárokov. No a namiesto rozhodovania o tom, či sú nároky SPP alebo iného poskytovateľa energií oprávnené, môžu zahraniční akcionári jednoducho vysúdiť stámiliónové kompenzácie a odškodné len za to, že im štát znemožní nechať si ich nezávisle posúdiť nezávislým regulátorom ÚRSO. Povedané slovami právnika, je očividné, že predložený návrh môže byť dokonca v priamom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, v zmysle článkov 1 ods. 1 a 13 ods. 4 ústavy, ako aj príslušnej judikatúry Ústavného súdu totiž musia všetky právne predpisy spĺňať požiadavku legality a požiadavku proporcionality. Tento návrh však odporuje požiadavke legality, pretože jeho skutočným cieľom je objektívne neodôvodniteľná diskriminácia spoločností, na podnikaní ktorých sa podieľa štát s právom blokovať rozhodnutie valného zhromaždenia voči spoločnostiam, na podnikaní ktorých sa štát nepodieľa, prípadne ich druhého akcionára, čo je zakázané podľa článku 13 ústavy. A zároveň tento návrh nemôže obstáť v teste proporcionality podľa článku 13 ods. 4 ústavy, pretože vytvára akúsi predreguláciu zo strany štátu tam, kde už funkčná regulácia existuje, je vykonávaná ÚRSO-m podľa zákona o regulácii. A je to teda nadbytočný a nepotrebný krok.
Ak sa predkladateľom zdajú moje obavy prehnané, potom treba povedať: „Odpusť im, Bože, lebo nevedia, čo činia.“ Zjavne nie sú oboznámení ani s textami arbitrážnych výziev, ani so znením samotnej akcionárskej zmluvy SPP. Navyše, a to treba opätovne podčiarknuť, zákaz podniku a de facto všetkým podnikom zakázať im samotné objektívne posúdenie ich požiadaviek na to určeným úradom jednoducho nie je ani správne. Je to, ako keby sme jednej skupine občanov zakázali domáhať sa svojich práv na súde, ak s tým nebude súhlasiť druhá, o trochu väčšia skupina občanov. Tento návrh hovorí vo svojej podstate to isté, ako keby chcela koalícia zakázať opozícii vystúpiť v parlamente bez jej predchádzajúceho súhlasu. Je to jednoducho nedemokratický, nesprávny a nelegitímny návrh, ktorý je v rozpore so základnými zásadami riadenia obchodných spoločností. A s výnimkou predkladateľov tohto zákona si to uvedomujú takmer všetci. Stačí sa napr. pozrieť do pripomienok ministerstva spravodlivosti k tomuto návrhu, vášho ministerstva spravodlivosti. Budem citovať: „Rezort spravodlivosti zastáva rezervované stanovisko k potrebnosti a nevyhnutnosti navrhovaných zmien Obchodného zákonníka na dosiahnutie cieľa sledovaného predkladateľmi poslaneckého návrhu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že navrhnuté zmeny a doplnenia Obchodného zákonníka majú čisto parciálny charakter, t. j. týkajú sa výlučne len istých regulovaných činností, resp. odvetví, čo je v rozpore so všeobecným charakterom príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré nemajú väzbu na predmet činnosti obchodnej spoločnosti. Princíp zákazu zneužitia práv akcionára na ujmu ostatných akcionárov spoločnosti formulovaný v citovanom ustanovení je ďalej doplnený v § 176b ods. 2 Obchodného zákonníka definíciou zásady rovnakého zaobchádzania s akcionármi, resp. rovnakého postavenia akcionárov. Účelom uvedenej zásady je ochrana majetkových záujmov akcionárov ako spoločníkov spoločnosti pred zásahmi orgánov spoločnosti bez toho, aby to bolo odôvodnené určitým záujmom akciovej spoločnosti, ktorý by bol hodný ochrany. Uvedená norma,“ stále pokračujem v citácii ministerstva spravodlivosti, „však nemá za cieľ vylučovať akúkoľvek diferenciáciu medzi akcionármi, ale len takú diferenciáciu, ktorá je ľubovoľná, teda nepodložená záujmom spoločnosti hodným ochrany,“ stále pokračujem v citácii ministerstva spravodlivosti, „domnievame sa, že argumentácia predkladateľov obsahujúca jednoduchý odkaz na záujem na ochrane princípu definovaného v ustanovení § 176b ods. 1 Obchodného zákonníka bez bližšieho priblíženia a zdôvodnenia, v akom konkrétnom konaní má spočívať zneužitie práva konkrétneho akcionára konkrétnej spoločnosti v súvislosti s konaním o cenovej regulácii podľa zákona č. 276/2001 Z. z., ktorý by podporoval potrebu takejto legislatívnej iniciatívy, nemusí pôsobiť zrozumiteľne pre adresátov predmetnej právnej úpravy, a teda v konečnom dôsledku ani prispievať k stabilite právneho prostredia Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa nestotožňuje ani so spôsobom legislatívnotechnického spracovania poslaneckého návrhu, ktorý nie je podľa jeho názoru v súlade so všeobecným charakterom predmetných ustanovení Obchodného zákonníka, ktoré by sa nemali nijakým spôsobom formulovať a definovať v závislosti na predmete činnosti spoločnosti.“ Navyše ministerstvo spravodlivosti samo hovorí, že existuje oveľa jednoduchšie riešenie na dosiahnutie toho istého cieľa.
Cieľ, ktorý predkladatelia svojím návrhom sledujú, sa dá dosiahnuť aj inak, využitím už dnes platných zákonov, § 125, resp. 187 Obchodného zákonníka totiž už dnes umožňujú rozšíriť pôsobnosť valného zhromaždenia obchodných spoločností, či už eseročiek alebo akciových spoločností, napr. spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Inými slovami, naplniť rovnaký cieľ preniesť rozhodovanie o predkladaní cenových návrhov štát v podnikoch, kde je majoritným akcionárom, môže aj bez toho, aby bola prijatá táto novela zákona, jednoducho tým, že tak rozhodne ako majoritný akcionár na valnom zhromaždení spoločnosti. Opäť, samotné ministerstvo spravodlivosti predkladateľov upozornilo na tento fakt.
Posledným faktom, na ktorý vás dnes musím pred hlasovaním o tomto návrhu upozorniť, je kritika podnikateľských organizácií voči tomuto návrhu, a to z dôvodu, že neúmerným spôsobom zvyšuje byrokraciu, administratívnu záťaž a finančné náklady a v prípade niektorých spoločností, konkrétne teplárenských, je prakticky nevykonateľný. Na tento fakt upozorňujú také organizácie, akými sú napr. Klub 500, Slovenská obchodná a priemyselná komora či Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení. Predložený návrh zákona totiž spôsobuje napr. neúmernú administratívnu záťaž pre spoločnosti, ktoré majú početnú akcionársku štruktúru, napr. akciové spoločnosti z kupónovej privatizácie, prípadne zamestnanecké akciové spoločnosti, kde zvolať valné zhromaždenie je veľmi náročné a ktoré by pri každej úprave cien museli zvolávať mimoriadne valné zhromaždenie tak, aby mohli Úradu pre reguláciu sieťových odvetví predložiť kvalifikovaný cenový návrh. Nejde pritom len o klasických veľkých regionálnych dodávateľov energií či vody konečným spotrebiteľom, ale napr. o firmy, ktoré majú povinnosť dodávať energie voči svojim nájomcom v nejakých výrobných areáloch, v administratívnych priestoroch, prípadne môže ísť o spoločnosti, ktoré vlastnia podnikové byty a dodávajú elektrinu a vodu za regulované ceny. Pre všetky spoločnosti tento poslanecký návrh vyvoláva nezanedbateľné náklady, nakoľko rozhodovanie valného zhromaždenia si vyžaduje zasielanie a zverejňovanie pozvánok, sprístupňovanie programu, organizačné zabezpečenie samotného valného zhromaždenia, vyhotovovanie zápisníc a podobne. Okrem toho vzniká problém s časovým harmonogramom, nakoľko podklady pre valné zhromaždenie musia byť pripravené podľa zákona prinajmenšom tridsať dní vopred, zatiaľ čo cenové návrhy môžu závisieť od aktuálneho vývoja na svetových trhoch. Vezmite si napr. situáciu s dodávateľmi tepla, pre ktorých je navrhovaná novela doslova v praxi nerealizovateľná. Samotný predložený návrh ešte neobsahuje ani splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého by valné zhromaždenia mohli preniesť kompetenciu podávať cenové návrhy na predstavenstvá alebo na štatutárov obchodných spoločností, napriek tomu, že je možné, že sa to teda rozhodnutím výboru alebo pléna na základe spoločnej správy zmení. Odberatelia tepla musia objednať množstvo tepla pre nasledujúci rok každý rok do 30. septembra v danom roku. Po tomto termíne výrobca musí predložiť svoj návrh na ÚRSO do 31. 10. V tomto čase však ešte nie sú schválené ÚRSO-om nikdy ceny primárnych médií, ako je elektrina, voda a plyn. Preto ÚRSO vydáva len orientačné ceny. No a kvôli práve tridsaťdňovej lehote na rozhodovanie nie je možné prakticky naplniť literu zákona a zvolať valné zhromaždenie v čase, keď výrobcovia a predajcovia tepla vôbec získajú údaje o tom, ako robiť kalkulácie na budúci rok a dokedy majú zo zákona povinnosť stanoviť regulované ceny. Preto sa, samozrejme, tento zákon bude v takomto prípade obchádzať, ÚRSO bude umelo prerušovať konania, a bude v praxi nevykonateľný.
Vážené dámy, vážení páni, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Apelujem na vás, aby sme tento návrh zákona neschválili, pretože, ako som povedal, jeho účel je možné naplniť i na základe už platných paragrafov Obchodného zákonníka. Podávam oficiálne procedurálny návrh, aby Národná rada nerokovala ďalej o tomto materiáli, vrátila ho predkladateľovi. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený kolega Chren, ja sa vám chcem poďakovať, lebo celkom ste ma na úvod týmto vaším príspevkom pobavili. Takže len v skratke a faktograficky, z vášho vystúpenia som mal dojem, ako keby ste posledné dva roky na Slovensku nežili alebo minimálne ste neboli členom strany, ktorá mala politickú, ale aj odbornú spôsobilosť na rezort hospodárstva. Hovorili ste, že cesta do pekla býva dláždená dobrými úmyslami. Tak sa vás teda chcem opýtať. Hovorili ste tu niečo o zlatých padákoch, pán Zich, nominant Teplárne v Košiciach, tri mesiace odstupné, 90 000 eur, medziročný nárast ceny tepla v Košiciach o 14 %. Po dvoch rokoch má Tepláreň v Košiciach naplánovanú stratu namiesto pôvodného zisku 1,5 mil. eur. Pán kolega Chren, toto sa udialo za vašej vlády. Môžeme sa tu baviť o čomkoľvek, o odbornej rovine celého návrhu zákona, ale myslím si, že vy nemáte právo hovoriť tu o tom, ako treba viesť štátne podniky, ako treba uskutočňovať výkon valného zhromaždenia v týchto podnikoch, už len z tohto dôvodu, že minimálne v Košiciach ste obrali Košičanov o množstvo peňazí, ktoré práve táto novela má záujem a má možnosť v záujme regiónu a mesta sanovať. Takže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega poslanec, keby ste si boli pozreli spoločnú správu, prípadne počúvali to, čo bolo stručne naznačené v mojom vystúpení, deväť desatín vášho prejavu vôbec nemuselo zaznieť, pretože už bolo to vyrážanie otvorených dverí alebo strieľanie do tmy. Bol to čisto rádoby politologický prejav. A takto ho vnímam, ktorý ale ovšem zostal na úrovni prvého vystúpenia k prvému čítaniu.
To, aké ceny bude obchodná spoločnosť alebo družstvo predkladať na schválenie úradu bez akýchkoľvek pochýb, patrí medzi najdôležitejšie otázky existencie tejto osoby, ktorá vykonáva cenovo regulovanú činnosť v sieťových odvetviach. A to je jedným z dôvodov, aby o tejto otázke rozhodoval najvyšší orgán. My z povinnosti robíme právo. A to je na tom pekné. Samozrejme, boli akceptované všetky pripomienky, prešlo to schválením v tripartite, prešlo to cez energetickú komisiu, kde k tomu v podstate predložením našich návrhov nebola ani žiadna diskusia, bolo to plne akceptované. Takže tento návrh je dobrý a ja opätovne prosím kolegov, aby ho podporili. A len ak si prečítate správu o ÚRSO, tak tam zistíte, že pokiaľ sa tomu neurobí určitá prietrž, tak sa a z toho podávania cenových návrhov a doplnkov cenových návrhov a zmien cenových návrhov a odporov stáva akýsi šport. Dvakrát do mesiaca bol SPP schopný predkladať rôzne cenové návrhy. A pokiaľ by boli bývali prešli, tak by išla cena plynu hore o 50 %, čím slovenská ekonomika by stratila svoj konkurencieschopnosť. A o to nikomu nejde a pochybujem, že vám áno. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Chren, nebudem sa vyjadrovať k vašim trápnym politickým kvázi posolstvám. To bolo naozaj úbohé, ale skúsim hovoriť vecne. Účelom tejto novely je zaviesť taký legislatívny rámec, v ktorom by štát mohol efektívne vykonávať výkon svojich akcionárskych práv v spoločnostiach, v ktorých má väčšinu. Čo je na tom nepochopiteľné, čo je na tom protiústavné alebo protizákonné? Z môjho pohľadu, a vy ste to aj povedali viackrát vo svojom vystúpení, je Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nezávislým regulačným orgánom a nemal by, a to s vami súhlasím, suplovať nejakým spôsobom záujmy štátu. Štát sa má o svoje záujmy starať sám, práve prostredníctvom valných zhromaždení v tých spoločnostiach, v ktorých má väčšinu. No ako inak, veď my keď budeme mať akciovú spoločnosť a vy budete mať 51 % a ja 49, tak asi ma na valnom zhromaždení prehlasujete, že? Čo je v tomto nepochopiteľné? A keď neviete v SaS rátať do sto a čo je väčšina zo sto, tak prosím vás, matematická fyzikálna fakulta je tu neďaleko, tam vás to radi doučia.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, je celkom legitímne a na to je parlament, že o niektorých otázkach máme celkom iné názory a celkom iné predstavy. A priznám sa, že vaše vystúpenie som vnímal ako krkolomnú snahu obhajovať niečo, čo je neobhájiteľné. Ja neviem pochopiť a neviem, kto to môže pochopiť, že obhajujete stav, ktorý vznikol privatizačnými zmluvami a ktorý je vo svojej podstate zlý, nespravodlivý, nesprávny. Nie je predsa možné, aby menšina rozhodovala o väčšine. A dokonca ste povedali, že tento návrh zákona znemožní akcionárom domáhať sa svojich práv. Mysleli ste tým menšinových akcionárov, ktorí nebudú mať, povedzme, také práva ako väčšinový akcionár. To je, ako keby ste prehrali voľby, ale napriek tomu by ste sa domáhali toho, že chcete vládnuť, chcete zostaviť vládu. No jednoducho nie je to možné. Ak má raz niekto väčšinu, tak ten by mal mať aj to gro tých rozhodovacích právomocí, a keď má niekto menšinu, tak nemôže ovplyvňovať chod nejakej inštitúcie tak, ako keby mal väčšinu. Takže neviem celkom pochopiť potom ani vašu argumentáciu, že je to protiústavné. No ja si myslím, že skôr je protiústavné, ak menšina chce rozhodovať o väčšine. Takže, pán poslanec, nemôžem súhlasiť s týmto vaším názorom. A myslím si, že mali by sme byť oveľa razantnejší a vstúpiť do privatizačných zmlúv, aj keď ich nikto na Slovensku nevidel, okrem tých, ktorí ich podpisovali, pretože je nenormálne, aby zahraniční akcionári, ktorí majú menšinu, rozhodovali, aby mali manažérske práva, aby rozhodovali bez toho, že tá väčšina ich môže nejakým spôsobom ovplyvňovať.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som poďakovať pánovi poslancovi Chrenovi, ktorý naozaj veľmi vecne a profesionálne zhrnul všetky námietky proti prijatiu vami navrhovaného zákona.
Páni kolegovia predkladatelia, páni poslanci Kondrót a Kolesík, chcel by som sa opýtať, či si naozaj myslíte, že je v poriadku silovo pretlačiť zákon, ktorého prijatie neodporúča váš vlastný minister spravodlivosti, keď uplatní zásadnú pripomienku a požiada o vypustenie článku I, ktorý nevypustíte? Naozaj si myslíte, že je v poriadku pomáhať predsedovi regulačného úradu pánovi Holjenčíkovi, ktorý je vaším nominantom, nerozhodovať o cenových návrhoch a v ďalšom zákone, o ktorom budeme neskôr rokovať, ako spomínal pán poslanec Chren, predsedovi regulačného úradu navrhovať dva platy a zlatý padák 130 000 eur mesačne? Čiže viac peňazí za menej práce, menej zodpovednosti, toto sú zrejme tie istoty, ktoré ste sľubovali vo svojej volebnej kampani. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Pánu Briximu, ktorý porušil rokovací poriadok, lebo nereagoval na meritum veci, môžem povedať len to, že nominantom SaS nebolo vyplatené žiadne odstupné a ten zvyšok, to je len také odpútavanie pozornosti.
Oceňujem ale reakciu pánov Kondróta a Podmanického, ktorí naozaj hovorili vecne. Lenže, viete, váš zákon má v podstate dva vecné články. Článok I je zjavne diskriminačný, protiústavný, odporúča vám ho vypustiť sám minister spravodlivosti. A článok II, keďže rokujeme o novele zákona, ktorý tento článok novelizuje, bude účinný len jeden mesiac, pretože v rámci bodu 67 tejto schôdze je v prvom čítaní novela zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorá neobsahuje jeho znenie. Čiže ak aj tento váš zákon prejde, článok II bude účinný len mesiac a potom aj tak zanikne.
Ja chápem, pán Kolesík, že ten váš červený valec nevie veľa o tom, čo sú to práva minoritných akcionárov alebo práva menšín, alebo práva ľudí, ktorí nezmýšľajú rovnako ako tí, ktorí sú, chcel som povedať, že nosia červené kravaty, myslením červení.
Ale, pán Podmanický, veď tu ide predsa o to, že akcionári musia konať v záujme spoločnosti. Ak budete mať s niekým fifty-fifty, 50 na 50 firmu a ten druhý váš spoločník ju začne tunelovať, tak napriek tomu, že nemáte väčšinu v tej firme budete sa snažiť tomu zabrániť, pretože vás jednoducho týmto konaním poškodzuje. A ak štát nedovolí podať cenový návrh napriek tomu, že objektívne okolnosti na zvýšenie alebo zníženie cien energií nastanú, tak tým poškodí minoritného akcionára bez ohľadu na to, aký podiel má, poškodí ten samotný podnik. Tu hrozí, že vaša vláda vďaka tomuto zákonu bude konať v nesúlade so záujmami podniku. A to je to, čo môže nastať bez ohľadu na to, že naozaj SPP, a súhlasím s vami, nesúhlasím s tým, ako bola urobená jeho privatizácia.

Dámy a páni, prajem vám príjemný dobrý deň. Dovoľte mi, aby som v mene vlády Slovenskej republiky predložil na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona bol vypracovaný ako iniciatívny materiál.
Cieľom návrhu zákona je zaviesť základný bankový produkt a zabezpečiť spotrebiteľom prístup k bežnému účtu a k základným platobným službám.
Predmetný návrh zákona vychádza z odporúčania Komisie 2011/442/EÚ z 18. júla minulého roku o prístupe k základnému platobnému účtu, podľa ktorého dostupnosť základných platobných služieb nie je v súčasnosti zaistená poskytovateľmi platobných služieb a ani zaručená všetkými členskými štátmi Európskej únie. Preto je nevyhnutné stanoviť zásady prístupu k základnému platobnému, resp. bežnému účtu a k základným platobným službám, pričom tento prístup je kľúčovým prvkom podpory sociálneho začlenenia. Cieľom je, aby spotrebitelia, najmä sociálne znevýhodnení spotrebitelia, ktorí nevyužívajú bežný účet a základné platobné služby, ich mohli začať využívať za primeraný poplatok a aby tí sociálne znevýhodnení spotrebitelia, ktorí už síce využívajú bežný účet, ho mohli využívať za priaznivejších cenových podmienok tým spôsobom, že zrušia svoj doterajší bežný účet, resp. iné účty a zriadia si základný bankový produkt po splnení ďalších zákonom ustanovených podmienok.
Návrh zákona obsahuje aj splnomocňovacie ustanovenie na vydanie vyhlášky ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanoví rozsah a spôsob bankových služieb v mene euro, ktoré sú banka a pobočka zahraničnej banky povinné v rámci základného bankového produktu poskytnúť. Zároveň sa navrhuje, aby sa vyhláškou ustanovila aj maximálna výška poplatku za základný bankový produkt.
Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na verejné financie, zamestnanosť, životné prostredie ani informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona má negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie vyplývajúce z povinnosti zaviesť základné bankové produkty a pozitívne sociálne vplyvy vzhľadom na uvedené ciele.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s právom Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Návrh zákona bol dňa 31. mája tohto roku schválený vládou Slovenskej republiky a predložený na rokovanie Národnej rady bez rozporov. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 483/2011 Z. z. o bankách a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 79), ako spravodajca výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jeho účel.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
V rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 67 z 1. júna 2012 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, máme tu naozaj na stole vládny návrh zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Presne tak, ako uviedol pán minister financií Kažimír, toto je skutočne iniciatívny materiál, ale doslova a do písmena. Text, ktorý sleduje zákonodarca týmto návrhom, je síce ušľachtilý, lebo skutočne sa zakrýva tou pomyslenou vetou, veď ideme zvyšovať finančnú inklúziu. Potiaľ by to bolo celkom pekné. Ale keď si odkryjeme tú pokrievku a pozrieme sa, čo naozaj dole v tom hrnci sa varí, tak zistíme napr. nasledovné, základný bankový balíček je za primeraný poplatok. Potiaľ by mohol nezaujatý čitateľ povedať, že predkladateľom sa spomínaný cieľ naozaj darí napĺňať, veď čo je na tom zlé, ak chce vláda dosiahnuť povinnosť komerčných bánk poskytovať základný bankový produkt za jedno jediné euro ročne. To je v poriadku, ale čo už v poriadku nie je, ak čítate ďalej, tak medzi podmienkami poskytnutia takéhoto základného bankového balíčka je okrem iného aj to, že súčet súm platobných operácií v kalendárnom roku neprekročí 14-násobok minimálnej mzdy. Ak by sa totižto takéto niečo stalo, tak banka má právo klientovi, ktorý je iste sociálne odkázaný na takýto produkt, mu tento produkt jednoducho vziať alebo takýto účet zatvoriť.
A teraz sa skúsme zamyslieť nad tým, tento produkt je určený predovšetkým pre nižšie príjmové skupiny obyvateľstva, to znamená skupiny, ktorých mesačný príjem, a to musia uviesť v žiadosti, nie je vyšší, ako je suma mesačnej minimálnej mzdy. A teraz skúsme počítať spolu. Pripusťme, že máme klienta, ktorého príjem je naozaj na úrovni minimálnej mzdy. On získa v prospech tohto účtu dvanásť takýchto mesačných výplat, ktoré sme si kedysi pred rokom 1989 vyzdvihovali v mzdovej učtárni. Zamestnávatelia si niektorí pamätajú, v takých papierových sáčkoch kedysi sme dostávali výplatu. Takýto klient, pán minister, dostane, pripusťme, túto výplatu v prospech vami navrhovaného základného balíčka služieb za jedno euro. Čiže v prospech tohto účtu bude ročne pripísaná štrnásťkrát suma minimálnej mzdy.
Pokračujem ďalej v tomto modelovom príklade. Pripusťme ďalej, že takýto klient si z tohto účtu, veď na to bankové účty slúžia, platí úhradu elektrickej energie, vody, plynu, vodného, stočného a ďalšie úhrady. No, prirodzene, ak teraz abstrahujem od toho, že nebude, a myslím, že to ani novela zákona nepripúšťa, aby súčasne čerpal nejakú úverovú linku z banky, nejaký krátky malý kontokorent alebo hypotekárny úver alebo niečo podobné, no tak minimálne pripusťme, že teda žije, ľudovo povedané, z ruky do úst a tie prijaté prostriedky, tu mesačnú mzdu, hovorím stále o modelovom príklade minimálnej mzdy, na niečo teda len použije. Pôjde buď do Lidla, alebo do Tesca, zrealizuje nákup potravín, kúpi si ošatenie, jednoducho tie peňažné prostriedky tak ako na účet prišli, tak aj z účtu odídu. To už máte dvadsaťštyrikrát minimálne mzda, lebo dvanásť minimálnych miezd prijal na účet a suma finančných prostriedkov z tohto účtu na spomínané úhrady základných životných potrieb aj odišla. V tomto okamihu sa začína tento klient dotýkať vami uvedenej podmienky, to znamená sumu platobného styku, keďže platobný styk je cash in, cash out, alebo non cash in, non cash out, hotovostné a bezhotovostné platby dovnútra a von, tak sa veľmi rýchlo tento klient dotkne stanovenej podmienky alebo dokonca ju prekročí v tomto vašom návrhu. V tomto prípade je komerčná banka podľa vami predloženého návrhu povinná takýto účet zatvoriť. Tak sa teda pýtam, pre koho vlastne ste pripravili takýto balíček. Aj vám odpoviem, pán minister. Ono nie je celkom náhodou, že prichádzate s takýmto návrhom práve v čase alebo predkladáte ho na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej budeme prerokovávať o malú chvíľu, myslím, že to je hneď nasledujúci bod, aj osobitný odvod pre niektoré vybrané finančné inštitúcie, pretože ste sa napočúvali dosť kritických hlasov nielen zo strany Asociácie bánk na Slovensku, ale aj širokej odbornej verejnosti o tom, že spomínaný mimoriadny odvod pre vybrané finančné inštitúcie povedie tu a tam k zvyšovaniu poplatkov. A toto mala byť naša odpoveď, nepovedie k zvyšovaniu poplatkov, lebo my zavedieme balíček služieb v cene jedného eura. No len podotýkam, že banky budú zvyšovať poplatky za bankové služby pre všetkých klientov. A vy zavádzate tento balíček za jedno euro pre sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva.
Rovnako ste sa báli a bojíte sa, a bojíte sa celkom oprávnene, že banky pristúpia k znižovaniu úrokových sadzieb na vklady, k zvyšovaniu úrokových sadzieb na úvery, že budú veľmi limitovať poskytovanie úverov pre korporátnu sféru, čo môže výrazne podviazať ekonomický rast na Slovensku. A dokonca by som bol ochotný diskutovať o tom, ja som toho názoru, že banky budú aj zvažovať apetít svojej angažovanosti pri nakupovaní vládnych dlhopisov a pokladničných poukážok. A v rámci snahy akosi eliminovať tieto obavy a tieto riziká, práve na tú istú schôdzu ako so zákonom o mimoriadnom bankovom odvode alebo zodvodnení vybraných finančných inštitúcií prichádzate aj so spomínaným bankovým balíčkom za jedno euro. Keď sa totižto pozrieme na štatistiky a pozrieme si číselká, ktoré nám poskytuje Generálny direktoriát pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí, tak zistíme, že miera tej finančnej exklúzie, to znamená, aké percento obyvateľstva tej-ktorej členskej krajiny Európskej únie nemá v banke otvorený účet ako základný bankový produkt, tak zistíme, že priemer za európsku dvadsaťpäťku, lebo toto sú najčerstvejšie štatistiky, ktoré sú ešte z obdobia pred vstupom Rumunska a Bulharska do Európskej únie, čiže hovoríme nie o dvadsaťsedmičke, ale o európskej dvadsaťpäťke, tak priemerná hodnota je niekde na úrovni približne 17 %. Čiže za celú Európsku úniu približne 17 % populácie nemá bankový produkt, resp. nerobí žiadne transakcie finančné s bankami. Na Slovensku je toto číslo o trochu vyššie, teda ak hovoríme o priemere európskej dvadsaťpäťky 17 %, tak na Slovensku je to približne 25 – 26 % obyvateľstva.
Ale bolo by dobré a vhodné si všimnúť ešte jeden veľmi dôležitý záver, ktorý vyplýva z týchto štatistík. Všetky krajiny, ktoré sú naľavo od spomínaného priemeru EÚ, dvadsaťpäťky, to znamená, majú vyššiu percentuálnu mieru obyvateľstva, ktoré nemá bankový produkt, sú úplne, ale úplne všetky krajiny takzvané postkomunistické alebo z toho bývalého Sovietskeho zväzu. A tam patrí napr. Česko, Poľsko, Slovensko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, pričom najhoršie na tom je, ak sa nemýlim. práve Litva, ktorá dosahuje až takmer 50 % finančnej exklúzie alebo teda percento obyvateľstva, ktoré nemá bankový produkt. Prečo toto spomínam? No spomínam to práve preto, že nielen cena bankovej služby je jediným limitujúcim prvkom, prečo si určitá percentuálna časť populácie nedokáže otvoriť účet v banke. Je to celkom prirodzene dané aj tým, že zatiaľ čo my sme v sovietskom bloku 45 rokov budovali komunizmus a robili sme podobné šialené sociálne experimenty, tak v ostatných krajinách na západ od nás sa postupne rozvíjal ten takzvaný two type alebo nejaký dvojstupňový bankový sektor postavený na dvoch nohách. Na jednej strane je centrálna banka, na strane druhej je skupina komerčných bánk, či už retailových alebo korporátnych alebo investičných. Toto vo východnom bloku jednoducho nebolo. A celkom prirodzene, opakujem, po zmene politických režimov na Slovensku, v okolitých krajinách, vôbec, v celom tom sovietskom bývalom bloku postupne, ale naozaj postupne, pretože to je úplne jasný gradualizmus, rastie saturácia trhu, pokiaľ ide o bankové služby, čiže postupne narastá počet obyvateľov, a aj na Slovensku, ktorí si otvárajú bankové produkty. Takže chcem podotknúť, že zďaleka nie je jediným kritériom, či si spotrebiteľ otvorí bankový účet alebo nie, musí byť vždy len cena. Je to naozaj dané aj tým, kde sme 45 rokov po druhej svetovej vojne boli a do akého bloku sme patrili, keď sme dostávali tie výplaty vo firmách v tých papierových sáčkoch v mzdovej učtárni.
No takže chcem na záver skonštatovať, že snaha o finančnú inklúziu je naozaj v poriadku, je na mieste. A myslím, že proti zvyšovaniu finančnej inklúzie nemožno nič namietať, ale takouto formou, akou ste to predložili, spomínané ciele skutočne nedosiahnete, a preto mi dovoľte, aby som z tých dôvodov, ktoré som uviedol v mojom vystúpení, v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhol, aby sa Národná uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, a v prípade, že tento môj návrh nebude prijatý, tak navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že návrh zákona vráti navrhovateľovi na dopracovanie.
Čiže, ešte raz, proti snahe o zvyšovanie finančnej inklúzie nemožno nič namietať a nikto z rozumných ľudí by nič proti tomu nenamietal, ale, tak ako ste nastavili tento bankový produkt, je to bohapustý čistý marketing a mám vážne obavy, pán minister, že to dopadne tak ako s tým, viete, kam už nasledujú ďalšie moje slová, finančným balíkom bankovým, ktorý ste navrhli, keď ste boli prvýkrát vo vláde, ešte vtedy v pozícii štátneho tajomníka. A viete veľmi dobre, že ex post sa ukázalo, že tento bankový produkt si kúpilo 5 občanov Slovenskej republiky, slovom päť, to je toľkoto presne. Mám vážne obavy, že takto dopadne aj tento balíček. Takže nič proti snahám o finančnú inklúziu, sú absolútne namieste a sú správne, podporujme progres v tejto oblasti aj na Slovensku, ale nie takýmto amatérskym spôsobom. Ďakujem veľmi pekne.