3. schôdza

Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcu.
A teraz otváram všeobecnú rozpravu. Poznamenávam, že som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Kollár, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, máme tu naozaj na stole vládny návrh zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Presne tak, ako uviedol pán minister financií Kažimír, toto je skutočne iniciatívny materiál, ale doslova a do písmena. Text, ktorý sleduje zákonodarca týmto návrhom, je síce ušľachtilý, lebo skutočne sa zakrýva tou pomyslenou vetou, veď ideme zvyšovať finančnú inklúziu. Potiaľ by to bolo celkom pekné. Ale keď si odkryjeme tú pokrievku a pozrieme sa, čo naozaj dole v tom hrnci sa varí, tak zistíme napr. nasledovné, základný bankový balíček je za primeraný poplatok. Potiaľ by mohol nezaujatý čitateľ povedať, že predkladateľom sa spomínaný cieľ naozaj darí napĺňať, veď čo je na tom zlé, ak chce vláda dosiahnuť povinnosť komerčných bánk poskytovať základný bankový produkt za jedno jediné euro ročne. To je v poriadku, ale čo už v poriadku nie je, ak čítate ďalej, tak medzi podmienkami poskytnutia takéhoto základného bankového balíčka je okrem iného aj to, že súčet súm platobných operácií v kalendárnom roku neprekročí 14-násobok minimálnej mzdy. Ak by sa totižto takéto niečo stalo, tak banka má právo klientovi, ktorý je iste sociálne odkázaný na takýto produkt, mu tento produkt jednoducho vziať alebo takýto účet zatvoriť.
A teraz sa skúsme zamyslieť nad tým, tento produkt je určený predovšetkým pre nižšie príjmové skupiny obyvateľstva, to znamená skupiny, ktorých mesačný príjem, a to musia uviesť v žiadosti, nie je vyšší, ako je suma mesačnej minimálnej mzdy. A teraz skúsme počítať spolu. Pripusťme, že máme klienta, ktorého príjem je naozaj na úrovni minimálnej mzdy. On získa v prospech tohto účtu dvanásť takýchto mesačných výplat, ktoré sme si kedysi pred rokom 1989 vyzdvihovali v mzdovej učtárni. Zamestnávatelia si niektorí pamätajú, v takých papierových sáčkoch kedysi sme dostávali výplatu. Takýto klient, pán minister, dostane, pripusťme, túto výplatu v prospech vami navrhovaného základného balíčka služieb za jedno euro. Čiže v prospech tohto účtu bude ročne pripísaná štrnásťkrát suma minimálnej mzdy.
Pokračujem ďalej v tomto modelovom príklade. Pripusťme ďalej, že takýto klient si z tohto účtu, veď na to bankové účty slúžia, platí úhradu elektrickej energie, vody, plynu, vodného, stočného a ďalšie úhrady. No, prirodzene, ak teraz abstrahujem od toho, že nebude, a myslím, že to ani novela zákona nepripúšťa, aby súčasne čerpal nejakú úverovú linku z banky, nejaký krátky malý kontokorent alebo hypotekárny úver alebo niečo podobné, no tak minimálne pripusťme, že teda žije, ľudovo povedané, z ruky do úst a tie prijaté prostriedky, tu mesačnú mzdu, hovorím stále o modelovom príklade minimálnej mzdy, na niečo teda len použije. Pôjde buď do Lidla, alebo do Tesca, zrealizuje nákup potravín, kúpi si ošatenie, jednoducho tie peňažné prostriedky tak ako na účet prišli, tak aj z účtu odídu. To už máte dvadsaťštyrikrát minimálne mzda, lebo dvanásť minimálnych miezd prijal na účet a suma finančných prostriedkov z tohto účtu na spomínané úhrady základných životných potrieb aj odišla. V tomto okamihu sa začína tento klient dotýkať vami uvedenej podmienky, to znamená sumu platobného styku, keďže platobný styk je cash in, cash out, alebo non cash in, non cash out, hotovostné a bezhotovostné platby dovnútra a von, tak sa veľmi rýchlo tento klient dotkne stanovenej podmienky alebo dokonca ju prekročí v tomto vašom návrhu. V tomto prípade je komerčná banka podľa vami predloženého návrhu povinná takýto účet zatvoriť. Tak sa teda pýtam, pre koho vlastne ste pripravili takýto balíček. Aj vám odpoviem, pán minister. Ono nie je celkom náhodou, že prichádzate s takýmto návrhom práve v čase alebo predkladáte ho na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej budeme prerokovávať o malú chvíľu, myslím, že to je hneď nasledujúci bod, aj osobitný odvod pre niektoré vybrané finančné inštitúcie, pretože ste sa napočúvali dosť kritických hlasov nielen zo strany Asociácie bánk na Slovensku, ale aj širokej odbornej verejnosti o tom, že spomínaný mimoriadny odvod pre vybrané finančné inštitúcie povedie tu a tam k zvyšovaniu poplatkov. A toto mala byť naša odpoveď, nepovedie k zvyšovaniu poplatkov, lebo my zavedieme balíček služieb v cene jedného eura. No len podotýkam, že banky budú zvyšovať poplatky za bankové služby pre všetkých klientov. A vy zavádzate tento balíček za jedno euro pre sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva.
Rovnako ste sa báli a bojíte sa, a bojíte sa celkom oprávnene, že banky pristúpia k znižovaniu úrokových sadzieb na vklady, k zvyšovaniu úrokových sadzieb na úvery, že budú veľmi limitovať poskytovanie úverov pre korporátnu sféru, čo môže výrazne podviazať ekonomický rast na Slovensku. A dokonca by som bol ochotný diskutovať o tom, ja som toho názoru, že banky budú aj zvažovať apetít svojej angažovanosti pri nakupovaní vládnych dlhopisov a pokladničných poukážok. A v rámci snahy akosi eliminovať tieto obavy a tieto riziká, práve na tú istú schôdzu ako so zákonom o mimoriadnom bankovom odvode alebo zodvodnení vybraných finančných inštitúcií prichádzate aj so spomínaným bankovým balíčkom za jedno euro. Keď sa totižto pozrieme na štatistiky a pozrieme si číselká, ktoré nám poskytuje Generálny direktoriát pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí, tak zistíme, že miera tej finančnej exklúzie, to znamená, aké percento obyvateľstva tej-ktorej členskej krajiny Európskej únie nemá v banke otvorený účet ako základný bankový produkt, tak zistíme, že priemer za európsku dvadsaťpäťku, lebo toto sú najčerstvejšie štatistiky, ktoré sú ešte z obdobia pred vstupom Rumunska a Bulharska do Európskej únie, čiže hovoríme nie o dvadsaťsedmičke, ale o európskej dvadsaťpäťke, tak priemerná hodnota je niekde na úrovni približne 17 %. Čiže za celú Európsku úniu približne 17 % populácie nemá bankový produkt, resp. nerobí žiadne transakcie finančné s bankami. Na Slovensku je toto číslo o trochu vyššie, teda ak hovoríme o priemere európskej dvadsaťpäťky 17 %, tak na Slovensku je to približne 25 – 26 % obyvateľstva.
Ale bolo by dobré a vhodné si všimnúť ešte jeden veľmi dôležitý záver, ktorý vyplýva z týchto štatistík. Všetky krajiny, ktoré sú naľavo od spomínaného priemeru EÚ, dvadsaťpäťky, to znamená, majú vyššiu percentuálnu mieru obyvateľstva, ktoré nemá bankový produkt, sú úplne, ale úplne všetky krajiny takzvané postkomunistické alebo z toho bývalého Sovietskeho zväzu. A tam patrí napr. Česko, Poľsko, Slovensko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, pričom najhoršie na tom je, ak sa nemýlim. práve Litva, ktorá dosahuje až takmer 50 % finančnej exklúzie alebo teda percento obyvateľstva, ktoré nemá bankový produkt. Prečo toto spomínam? No spomínam to práve preto, že nielen cena bankovej služby je jediným limitujúcim prvkom, prečo si určitá percentuálna časť populácie nedokáže otvoriť účet v banke. Je to celkom prirodzene dané aj tým, že zatiaľ čo my sme v sovietskom bloku 45 rokov budovali komunizmus a robili sme podobné šialené sociálne experimenty, tak v ostatných krajinách na západ od nás sa postupne rozvíjal ten takzvaný two type alebo nejaký dvojstupňový bankový sektor postavený na dvoch nohách. Na jednej strane je centrálna banka, na strane druhej je skupina komerčných bánk, či už retailových alebo korporátnych alebo investičných. Toto vo východnom bloku jednoducho nebolo. A celkom prirodzene, opakujem, po zmene politických režimov na Slovensku, v okolitých krajinách, vôbec, v celom tom sovietskom bývalom bloku postupne, ale naozaj postupne, pretože to je úplne jasný gradualizmus, rastie saturácia trhu, pokiaľ ide o bankové služby, čiže postupne narastá počet obyvateľov, a aj na Slovensku, ktorí si otvárajú bankové produkty. Takže chcem podotknúť, že zďaleka nie je jediným kritériom, či si spotrebiteľ otvorí bankový účet alebo nie, musí byť vždy len cena. Je to naozaj dané aj tým, kde sme 45 rokov po druhej svetovej vojne boli a do akého bloku sme patrili, keď sme dostávali tie výplaty vo firmách v tých papierových sáčkoch v mzdovej učtárni.
No takže chcem na záver skonštatovať, že snaha o finančnú inklúziu je naozaj v poriadku, je na mieste. A myslím, že proti zvyšovaniu finančnej inklúzie nemožno nič namietať, ale takouto formou, akou ste to predložili, spomínané ciele skutočne nedosiahnete, a preto mi dovoľte, aby som z tých dôvodov, ktoré som uviedol v mojom vystúpení, v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhol, aby sa Národná uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, a v prípade, že tento môj návrh nebude prijatý, tak navrhujem, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že návrh zákona vráti navrhovateľovi na dopracovanie.
Čiže, ešte raz, proti snahe o zvyšovanie finančnej inklúzie nemožno nič namietať a nikto z rozumných ľudí by nič proti tomu nenamietal, ale, tak ako ste nastavili tento bankový produkt, je to bohapustý čistý marketing a mám vážne obavy, pán minister, že to dopadne tak ako s tým, viete, kam už nasledujú ďalšie moje slová, finančným balíkom bankovým, ktorý ste navrhli, keď ste boli prvýkrát vo vláde, ešte vtedy v pozícii štátneho tajomníka. A viete veľmi dobre, že ex post sa ukázalo, že tento bankový produkt si kúpilo 5 občanov Slovenskej republiky, slovom päť, to je toľkoto presne. Mám vážne obavy, že takto dopadne aj tento balíček. Takže nič proti snahám o finančnú inklúziu, sú absolútne namieste a sú správne, podporujme progres v tejto oblasti aj na Slovensku, ale nie takýmto amatérskym spôsobom. Ďakujem veľmi pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jeden pán poslanec. Nech sa páči, pán poslanec Duchoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Dovolím si iba poznamenať, že pokiaľ teda som správne vnímal alebo teda čítal ten navrhovaný zákon, ktorým sa zavádza zákonný bankový produkt, tak práve sa bude týkať nízkopríjmových skupín obyvateľstva a vlastne súčet pripísaných, teda kreditných operácií nesmie prevýšiť 14-násobok minimálnej mzdy. To znamená, že nie je celkom pravda to, čo ste hovorili, že pokiaľ sa tam budú diať aj debetné operácie, toto by nemalo vplývať na tento celkový súčet. Takže naozaj pre tieto nízkopríjmové skupiny obyvateľstva je to veľmi vhodný produkt na to, aby vlastne sa takto predchádzalo neúmernému zvyšovaniu bankových poplatkov zo strany bánk. Ďakujem.

Reakcia na faktickú poznámku, pán poslanec Kollár, nech sa páči.

No, pán predseda finančného výboru, viete, ja sa teraz opýtam, ako ste došli práve na tú minimálnu mzdu. To už toho občana Slovenskej republiky, ktorého mesačný príjem je vyšší, čo i len o jedno jediné euro, ako je minimálna mzda, tak v takomto prípade sa to nebude dotýkať? Ja viem, tam je ešte ten rozdiel medzi 12- a 14-násobkom, ale vieme veľmi dobre, o čom hovoríme. Ja sa pýtam: Prečo práve minimálna mzda, prečo nie priemerná mzda, prečo nie 300 eur? To neberte osobne, ja viem, že to sa snažili spočítať kolegovia na Inštitúte finančnej politiky, ale ja sa pýtam: Prečo práve takto nastavené tieto parametre? A pýtal som sa aj v mojom vystúpení a opýtam sa to znova, či pán minister financií naozaj verí v to, že takýto predložený návrh zákona nám umožní konštatovať, myslím, že v januári 2014 alebo kedy bude platný a potom vždy k 25. januáru nasledujúceho roka bude Asociácia bánk predkladať informácie o tom, koľko klientov si takýto produkt otvorilo. Ja sa pýtam, či naozaj vy osobne, či už šéf finančného výboru alebo pán minister financií, veríte v to, že to bude nie fiasko v podobe piatich záujemcov, piatich klientov, ale, pripusťme, 10 000, 20 000, 50 000 klientov, pretože ja som presvedčený o tom, že tak ako je naset-upovaný tento produkt, je skutočne nastavený zle. Ďakujem pekne.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, či chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ. (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

Takže reakcia vlastne na jeden príspevok, od pána poslanca Kollára, a reakcia od pána poslanca Duchoňa.
No, pán poslanec Duchoň, naozaj ste mali pravdu, že to nie je celkom tak, ako to hovoril pán Kollár. A čítajme spolu § 27c ods. 5: „Ak je súčet súm platobných operácií pripísaných na bežný účet spotrebiteľa v kalendárnom roku v rámci poskytovania základného bankového produktu vyšší ako 14-násobok minimálnej mzdy podľa ods. 1 písm. d), banka a pobočka zrušia poskytovanie základného bankového produktu.“ Takže počet kreditných operácií, pán poslanec Kollár, a vy radi používate slová amaterizmus, červený valec, taký valec, nekompetentnosť, teraz buď ste to amatérsky si prečítali vy, alebo možno to vnímame rôzne, ja vám hovorím, čo je duch zákona, duch zákona je, keď presiahne 14-násobok minimálnej mzdy, vtedy stráca dotyčný klient nárok. Takže bol by som na vašom mieste opatrný s invektívami na odbornosť a amatérskosť toho, kto tu čo prednáša, pretože mám pocit, že nemáte úplnú pravdu alebo nečítame text rovnako. Ale ja sa nechám ubezpečiť na rezorte financií od kompetentných sekcií, aby sa uistili, že to, čo vám hovorím, je pravdou. Ak to pravdou nie je, tak to doriešime, ak teda získa návrh zákona dôveru v prvom čítaní, po prvom čítaní tak sa k tomu vrátime v ďalších čítaniach pozmeňujúcimi návrhmi.
A to isté platí na tú vašu otázku hranice. Môžete prísť s pozmeňujúcim návrhom a dať tú hranicu niekam inam. Koľko, 16 rokov ste boli šéfom jedných slovenských bánk? Môžem vás právom v parlamente nazvať krstným otcom bankárov, lebo ste tu jediný z tohto pohľadu, kto má takýto dlhý profesijný život spojený práve s týmto sektorom. A asi chápete možné dopady tohto balíčka. Ja si naozaj myslím, že na rozdiel od základného balíka z roku 2010, ktorý toľkokrát omieľate s počtom 5. No, omieľate ho preto s počtom 5, pretože ja som bol naozaj svedkom toho, čo sa dialo po príchode vlády Ivety Radičovej, keď Asociácia bánk nesúhlasila s akou takou reguláciou poplatkov. S ním zásadne nesúhlasili. Pamätáte si hysterické tlačové konferencie o pražskej šunke a šampanskom, tak nazvali ten balíček. Len rozdiel medzi týmto a tým z roku 2010 je ten, že ten je nacenený. Ten má hodnotu 1 eura na základe vyhlášky ministerstva financií, ten z roku 2010 nemal cenu, pretože aj zákonodarcovia, aj rezort financií dôverovali v konkurenciu na trhu. Boli tu ubezpečenia o tom, že tu máme vyše 20 bánk a ak tu takýto produkt je, tak prirodzenou snahou bánk bude súperiť. No ale výsledok bol taký, že ten základný balík bol nacenený takým spôsobom, a som presvedčený, nie je to dokázateľné, že sa na tom banky dohodli, že už ho vlastne sabotovali. A sabotovali ho s tichým súhlasom rezortu financií, o tom som presvedčený. Dostali odkaz: „Uvidíme, ako to zaberie, a podľa toho sa k tomu bankovému produktu postavíme.“ No tak banky sa k tomu tak postavili, že ho nacenili, cena bola 2,60 až 10 eur. Paradox bol, čím bola väčšia banka, tým bol drahší ten základný bankový produkt, čo je úplne v rozpore so základnými ekonomickými pravidlami, čím viac klientov máte, tým by ste mali mať nižšie jednotkové náklady na akúkoľvek operáciu. V našom bankovom sektore to bolo úplne na hlavu, najväčšie banky najdrahší základný balík, menšie banky lacnejší balík. No prečo? No touto cenovou politikou tí klienti proste o to nemali záujem. A banky dostali možnosť si to dobrovoľne naceniť a naceniť to týmto spôsobom, že ho odsabotovali, v rámci trhových princípov povedali nie, vláda nikdy nebude rozhodovať o tom, aké balíky tu máme mať alebo nemáme mať. Viete, že úmyslom v roku 2010 nebola cenová regulácia. Úmyslom roku 2010 bolo sprehľadniť stostranové sadzobníky v bankách. Každý z nás je klientom v bankách a vie veľmi dobre, že nakoniec ho ten poskytovateľ služby dobehne, lebo sme aj konzervatívni. Slováci sme konzervatívni v používaní bankových služieb. A viete veľmi dobre, že naozaj aj cena nakoniec nerozhoduje, lebo radšej zostaneme sedieť v tej banke, v ktorej máme nejaký úver alebo na ktorú sme si zvykli, alebo v ktorej sa na nás pekne usmeje tellerka v danej pobočke. Namiesto toho, aby sme s prepáčením zdvihli zadok a išli do banky, ktorá má lepšiu poplatkovú politiku, zostávame tam a sme zajatcami. Dobre, snažili sme sa urobiť sprehľadnenie. Pokus ešte v roku 2006 bol, Národná banka urobila webovú stránku, to bola ďalšia džungľa. Nič nepomáha, zatiaľ musím povedať, nič nepomáha z hľadiska prehľadnosti, jednoduchosti, pomoci klientom orientovať sa v cenách finančných produktov. Je nám všetkým jasné, že všetky banky, všetci poskytovatelia úverov, všetci, ktorí pracujú s produktmi, s akciami, s podielovými listami, sú ďaleko, ďaleko pred laickou verejnosťou. Vieme veľmi dobre, že máme obrovské nedostatky v tom, čomu sa hovorí finančná gramotnosť, vieme o tom, namiesto toho, aby sme sa všetci spolu dali dohromady a pomohli na presadenie napr. do základného školstva normálne sylaby základného školstva, aby ľudia, aby malé deti odmalička mali s tým nejaký kontakt, aby zo škôl išiel ako-tak gramotný klient, ktorý je schopný využívať, nehovorím o bránení sa, efektívne tieto služby, tak aby mu boli účelné a aby za ne zaplatil primeranú cenu.
Ak sa vrátim k tomuto balíku, áno, je to inklúzia. A hovoríte sám o tom, že cieľ je šľachetný. Tentokrát príkaz bol (zložka ministerstva financií), aby sme nemali spory s bankovou asociáciou, lebo, naozaj, úradník na rezorte financií ani člen finančného výboru, ani člen parlamentu nie je produktár, vy veľmi dobre viete, čo je to, nie je produktový odborník na výboru produktov v bankách. To znamená, zloženie tohto balíka je tentokrát naozaj dohodou s predstaviteľmi bankovej asociácie na základe odbornej diskusie. A z toho vyplývajú aj parametre, počty operácií, ktorých sa týka a podobne. Ale ak máte nejaký iný odborný návrh z hľadiska menenia parametrov tohto produktu, samozrejme, môžete si ho uplatniť v rámci rokovania výboru pred druhým a tretím čítaním k tomuto zákonu. Ďakujem. (Potlesk.)